Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-74C/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523201187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201187.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: AVP Park, s. r. o.,

so sídlom Holíčska 19, 851 05 Bratislava, IČO: 47 253 240, zastúpeným Consilior Iuris s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika,
konajúca Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti intervenienta na strane žalovaného Mestská
časť Bratislava – Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 851 12 Bratislava, IČO: 00 603 201, zastúpeným
JUDr. Anna Polonyová, advokát, so sídlom Chorvátska 12, 811 08 Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd p r i z n á v a intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2023, rozšírenou dňa 22.11.2023, sa žalobca voči žalovanému

domáhal náhrady škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.12.2016 podal na oddelenie územného konania a stavebného
poriadku Mestskej časti Bratislava – Petržalka, Návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu –
Hromadný garážový dom, A. B. C., prostredníctvom generálneho projektanta, spoločnosť moreti s.r.o, na
vecneamiestnepríslušnýstavebnýúrad,ktorýmbolstavebnýúradmestskejčastiBratislava–Petržalka.
Po podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia v rámci územného konania boli zo strany
stavebného úradu vydané nasledovné rozhodnutia na doplnenie návrhu na vydanie rozhodnutia, ktoré

boli žalobcom doplnené nasledovne:
- rozhodnutia č. 2391/2017/10-UKSP/Fy-2, zo dňa 05.01.2017 – výzva na doplnenie návrhu a prerušenie
konania,
- dňa 28.03.2017 – žiadosť stavebníka o predĺženie termínu na doloženie dokladov o 90 dní,
- súhlas stavebného úradu s predĺžením lehoty 29.03.2017,
- dňa 11.07.2017 žiadosť stavebníka o predĺženie termínu na doloženie dokladov o ďalších 90 dní,
- 25.09.2017 – doloženie zo strany stavebníka rozhodnutia miestnej časti Petržalka o povolení na výrub

drevín, rozhodnutie OÚ Bratislava o povolení výrubu drevín,
- rozhodnutie č. 987/2018/10-UKSP/3, zo dňa 15.03.2018 – výzva na doplnenie návrhu na prerušenie
konania, predmetom výzvy bolo doplniť návrh o vyjadrenie cestného správneho orgánu, či sa stavbaumiestňuje na existujúcich parkovacích státiach a či budú stavbou dotknuté existujúce parkovacie státia
v okolí povoľovanej stavby,
- dňa 07.06.2018 – doplnenie návrhu zo strany stavebníka o vyjadrenie príslušného cestného správneho

orgánu – odpoveď miestnej časti Petržalka zo dňa 25.05.2018, na základe ktorého cestný stavebný
orgán oznamuje, že na uvedenú stavbu už vydal rozhodnutie 03.08.2016 a nemá dôvod zmeny alebo
zrušenia rozhodnutia.
Stavebný úrad ako miestne a vecne príslušný správny orgán v územnom konaní, bol od 07.06.2018
nečinný a bez právneho dôvodu nekonal v rámci návrhu na vydanie územného konania stavebníkom.

Žalobcapodanímz07.06.2018odstránildôvodprerušeniakonaniaadoplnilnávrhovyjadreniecestného
správneho orgánu. Stavebný úrad nemal dôvod na to, aby v konaní nepokračoval a nevydal rozhodnutie.
Vzhľadom na nečinnosť podal žalobca 12.05.2021 Okresnému úradu Bratislava, sťažnosť podľa zákona
č. 9/20120 Z.z., pre porušenie práv nečinnosťou stavebného úradu.
OÚBratislavaodpovedaloaž11.10.2021,kdeuviedol,žestavebnýúradbolajvovzťahuknemunečinný.
OÚ ho vyzval listom z 20.05.2021 a 16.06.2021 o zaujatie stanoviska, pritom v odpovedi neuviedol,

akým spôsobom žiadosť o vydanie územného konania vybavil. Až na základe tretej výzvy stavebný
úrad uviedol, že požiadal stavebníka o predloženie súhlasu vlastníka pozemkov s umiestnením trvalej
stavby a konanie prerušil. Následne vydal 08.09.2021 rozhodnutie o zastavení konania. Rozhodnutím
bola nečinnosť odstránená.
Na základe takto konštatovanej nečinnosti žalobca podal dňa 12.05.2022 návrh na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu spôsobenej škody pri výkone verejnej moci. Ministerstvo dopravy
a výstavby SR dňa 15.08.2022 nárok neuznalo.
Návrh o umiestnenie stavby v rámci územného konania žalobca podával na stavebný úrad pre
investičný zámer – realizácia hromadného garážového domu Furdekova – Lachova. Súčasťou bola
nájomná zmluva č. 08-086-2014 uzatvorená medzi žalobcom a Mestskou časťou Petržalka, predmetom

ktorej bol nájom pozemkov, kde mal byť investičný zámer realizovaný. Pozemky boli vo vlastníctve
hlavného mesta, zverené do správy. K investičnej činnosti magistrát hl. mesta Bratislava dňa 14.04.2016
vydal súhlasné záväzné stanovisko. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2024.
V nájomnej zmluve nájomca bol povinný požiadať o stavebné povolenie do 12 mesiacov od podpísania
zmluvy.

Už v roku 2018 žalobca začal vnímať snahy aby nebol investičný zámer realizovaný. Na zasadnutí
mestského zastupiteľstva bol predložený návrh uznesenia, ktorým sa mala vypovedať nájomná zmluva.
Vzhľadom na to, že územné konanie bolo neprimerane dlhé, žalobca požiadal dňa 24.09.2018 magistrát
hl. mesta o odkúpenie pozemkov. Na žiadosť nijako nereagoval. Koncom roka 2020 bol opäť predložený
návrh na zasadnutie zastupiteľstva mestskej časti, aby bola nájomná zmluva ukončená výpoveďou, čo

sa aj odhlasovalo a mestská časť zmluvu vypovedala a nájomný vzťah skončil dňom 31.03.2021.
Nesprávny úradný postup bol spôsobený nečinnosťou stavebného úradu od 07.06.2018, teda od
doplnenia návrhu o vyjadrenie cestného správneho orgánu do vydania rozhodnutia o zastavení konania
zo dňa 08.09.2021. Teda viac ako 3 roky. Ak by úrad konal, vydal by územné rozhodnutie, žalobca
následne mohol požiadať o stavebné povolenie, nakoľko by boli splnené všetky podmienky pre jeho

vydanie.
Stavebnýúradnekonalaždodoby,kedybolavypovedanánájomnázmluva,počomzačalúčelovožiadať
doplniť návrh o predloženie súhlasu vlastníka pozemkov s umiestnením trvalej stavby. Túto podmienku
už žalobca nemohol splniť. Škoda predstavuje náklady spojené s vypracovaním projektu pre územné
konanie a s územným rozhodnutím súvisiace právne úkony. Predstavuje reálnu ujmu, ktorá nastala

v majetkovej sfére žalobcu tým, že stavebný úrad bol viac ako 3 roky nečinný. Žalobca ju vyčíslil na
43 765,42 Eur.
Príčinná súvislosť je priama, nakoľko žalobca predložil v rámci návrhu všetky potrebné podklady pre
vydanie územného rozhodnutia a stavebný úrad bol napriek tomu nečinný, čo konštatoval Okresný úrad
Bratislava. Ak by bol činný, nezanikol by nájomný vzťah žalobcu k pozemkom a nedošlo by k zmareniu

realizácie investičného zámeru.
V podaní doručenom súdu 22.11.2023 žalobca rozšíril žalobu o žalovaného v 2. rade, a to Slovenskú
republiku, konajúcu Úradom pre územné plánovanie a výstavbu a požadoval upraviť petit tak, aby súd
zaviazal žalovaných 1 a 2 k splneniu žalovanej povinnosti spoločne a nerozdielne.

2. K podanej žalobe doručilo súdu dňa 10.10.2023 vyjadrenie Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky,
ako pôvodný žalovaný v 1. rade. Uviedlo, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t. j. 1. januára2023, došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli
z Ministerstva dopravy SR na nový ústredný orgán štátnej správy: Úrad pre územné plánovanie a
výstavbu, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464. To znamená, že s prechodom

kompetencií týmto zo zákona od 1. januára 2023 prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce zo
štátnozamestnaneckýchvzťahov,zpracovnoprávnychvzťahovainýchprávnychvzťahovzamestnancov
zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z
Ministerstva dopravy SR na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Z vyššie
uvedených dôvodov Ministerstvo dopravy SR vznáša námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

v spore poukazujúc na zmenu kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.
Ministerstvo dopravy SR nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v danom konaní ide a
z dôvodu vecnej nepríslušnosti nemôže k obsahu žaloby ako aj k výzve na predloženie spisového
materiálu zaujať vecné stanovisko.

3. Žalovaná Slovenská republika, konajúca Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR, doručila

súdu dňa 12.03.2024 svoje vyjadrenie k podanej žalobe. Uviedla, že stavebný úrad rozhodnutím
č. 2391/2017/10-UKSP/Fy-2 zo dňa 5. januára 2017 prerušil územné konanie. Následne, listom č.
2391/2017/10-UKSP/3Fy zo dňa 14. októbra 2017 stavebný úrad oznámil účastníkom konania začatie
územného konania na stavbu a vyzval ich na uplatnenie námietok. Po doručení námietok a ich
vyhodnotení vo vzťahu k umiestneniu stavby, stavebný úrad rozšíril okruh účastníkov predmetného

územného konania a listom č. 2391/2017/10-UKSP/4Fy zo dňa 20. novembra 2017 im určil lehotu na
uplatnenie námietok.
Po preštudovaní predložených dokumentov stavebný úrad zistil, že ani po ďalšom doplnení návrhu
žalobcom, tento nie je úplný, predložené doklady a stanoviská nie sú postačujúce na riadne a spoľahlivé
posúdenie umiestnenia stavby v zmysle stavebného zákona, z uvedeného dôvodu stavebný úrad

rozhodnutím č. 978/2018/10-UKSP/3 zo dňa 15. marca 2018 opätovne prerušil územné konanie a vyzval
žalobcu na doplnenie návrhu. Žalobca návrh doplnil dňa 7. júna 2018. Z doplnenia návrhu stavebný úrad
zistil,žežalobcaknávrhupriložilnájomnúzmluvu.Zdôvodu,žedobanájmunapozemkynezodpovedala
charakteru umiestňovanej stavby ako stavby trvalej, a takýto nájomný vzťah nie je možné považovať
za súhlas vlastníka pozemkov s umiestnením stavby, stavebný úrad vyzval žalobcu na predloženie

súhlasu vlastníka pozemkov s umiestnením stavby a rozhodnutím č. 1934/2021/05-UKSP/Mi-pr. zo dňa
1. júla 2021 prerušil územné konanie, pričom žalobcu poučil o následkoch nepredloženia požadovaného
dokumentu, ktorým je zastavenie územného konania. Predmetné územné konanie vo veci návrhu bolo
rozhodnutím stavebného úradu č. 1934/2021/05-UKSP/Mi-45 zo dňa 8. septembra 2021 (právoplatné
dňa 23. októbra 2021) zastavené z dôvodu nepreukázania právneho vzťahu žalobcu k pozemkom, na

ktorých mala byť stavba umiestnená. Žalobca opravný prostriedok voči rozhodnutiu nepodal.
Voblastištátnejsprávynemôžebyťkaždýnesprávnyúradnýpostupzákladomnárokunanáhraduškody,
najmä nie taká aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych noriem pripúšťajúcich administratívnu
úvahu; štát totiž zodpovedá len za rozpornosť s platným právom a nie za zákonom dovolenú alternatívu
riešenia. Nie každá vada zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom;

zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či
pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto
nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia.
Zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Z
uvedeného dôvodu je v tejto súvislosti potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka. K uplatneným nákladom v žalobe uvedeným pod bodmi a) až e) uvádza, že správny orgán
je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom si zaobstarať potrebné doklady.
Samotné podklady je pritom možné rozdeliť do dvoch skupín. Tou prvou skupinou sú podklady ex
lege – správny orgán ich musí zo zákona brať do úvahy, prihliadať na ne a aplikovať ich na prípad;
druhou skupinou sú podklady ex optio – podklady, o ktorých prípustnosti a vykonateľnosti rozhoduje

sám správny orgán v rámci správnej úvahy. Interpretácia podkladov pre rozhodnutie je v kompetencii
rozhodujúceho správneho orgánu, ak to príslušné všeobecne záväzné predpisy umožňujú a za určitých
okolností je možné, aby správny orgán v rámci rozhodovania použil voľnú správnu úvahu. V súvislosti
s podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby podľa stavebného zákona
je potrebné uviesť, že je na slobodnej vôli navrhovateľa a zvážení okolností konkrétneho prípadu, či

takýto návrh podá; návrh však musí mať náležitosti podľa stavebného zákona a vyhlášky č. 453/2000
Z. z., aby sa ňou mohol stavebný úrad kvalifikovane zaoberať a vydať rozhodnutie vo veci. V prípade
neúplných podkladov pre rozhodnutie, je stavebný úrad povinný za účelom presného a úplného zistenia
stavu veci zabezpečiť do konania chýbajúce doklady. Žalovaná dáva do pozornosti, že náklad navypracovanie projektovej dokumentácie vznikne každému navrhovateľovi/stavebníkovi, ktorý požiada o
umiestnenie stavby podľa stavebného zákona, pričom žalovaná rovnako poukazuje aj na tú skutočnosť,
že v čase objednania, vypracovania a uhradenia prác na príprave a vypracovaní dokumentácie pre

územné konanie o umiestnení stavby nie je garantované, že po jej predložení na stavebný úrad bude
kladne rozhodnuté o návrhu na umiestnenie stavby.
Žalovaná konštatuje, že náklady, ktoré žalobca vynaložil na vypracovanie projektu pre územné konanie
nepredstavujú zníženie hodnoty majetku žalobcu, nakoľko za vynaložené finančné prostriedky získal
adekvátne služby a protihodnotu vo forme projektu pre územné rozhodnutie a tomu prislúchajúcu

dokumentáciu. Žalovaná poukazuje, že samotné konanie žalobcu, kedy na stavebný úrad podal neúplný
návrh, v dôsledku čoho ho stavebný úrad musel vyzývať na doplnenie, bolo príčinou nesplnenia
lehoty na požiadanie o stavebné povolenie do lehoty ustanovenej v článku V. nájomnej zmluvy a
následného vypovedania nájomnej zmluvy prenajímateľom. Rovnako tak na náklady žalobcu, ktoré
vynaložil v súvislosti so zabezpečením poradenských, konzultačných a právnych služieb s plánovaním
a realizáciou investičného zámeru stavby, je nutné nahliadať ako na náklady, ktoré vznikli v súvislosti s

jeho podnikateľskou činnosťou a nie je ich možné považovať sa škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
K nákladom pod písm. f) V zmysle V. časti STAVEBNÁ SPRÁVA Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý
je prílohou zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 145/1995 Z. z.“), pri podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby
(položka 59) platí poplatková povinnosť, pričom poplatky určené v Sadzobníku pevnou sumou sa platia

bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smerujú k úkonu alebo uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých
položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. v súvislosti s vynaložením finančných prostriedkov
súvisiacich so splnením vyššie uvedenej poplatkovej povinnosti nie je možné hovoriť o škode.
Nemožno považovať za preukázané, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním a rozhodovaním
stavebnéhoúraduvpredmetnejvecivzniklamajetkováškoda.Príčinnásúvislosťmusíbyťnielentvrdená

(domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, a to nielen konštatovaním, že došlo ku vzniku škody
nesprávnym úradným postupom správneho orgánu. Žalobca už pri podávaní návrhu na stavebný úrad
nemohol byť ako žiadateľ v dobrej viere, že napĺňa podmienky pre umiestnenie stavby na cudzích
pozemkoch. Svojou nečinnosťou žalobca zavinil nesplnenie podmienky nájomnej zmluvy (najmä čl. III
nájomnej zmluvy). Zmluvne dojednaná podmienka na podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia,

ktorému musí predchádzať vydanie právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby, totiž
uplynula rok pred podaním návrhu. V hypotetickej rovine, aj keby bol návrh kompletný a stavebný úrad
by pri dodržaní procesných postupov vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby, napr. do 60 dní,
žalobca ako žiadateľ o stavebné povolenie nemohol splniť podmienku nájomnej zmluvy v zmluvnými
stranami dohodnutom termíne. Podanú žalobu navrhol zamietnuť.

4. Žalobca vo svojej replike doručenej súdu 15.05.2024 doplnil, že z dikcie zákona č. 514/2003 Z.z.
vyplýva, že za nesprávny úradný postup je možné považovať činnosť spojenú s výkonom právomocí
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý

vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto spoločnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať
i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. V oblasti štátnej správy
nemôže byť každý nesprávny úradný postup základom nároku na náhradu škody, najmä nie taká aktivita
štátnej správy, ktorá vychádza z právnych noriem pripúšťajúcich administratívnu úvahu.
Podľa názoru žalobcu boli splnené všetky predpoklady vzniku škody: nesprávny úradný postup,

vznik škody a príčinná súvislosť. Nesprávny úradný postup bol nepochybne spôsobený nečinnosťou
stavebného úradu od 07.06.2018, do vydania rozhodnutia o zastavení konania z 08.09.2021. Je
v rozpore so zákonom, aby stavený úrad bez právneho dôvodu nekonal po tom, ako žalobca splnil všetky
podmienky na vydanie územného rozhodnutia, návrh doplnil a nevydal žiadne rozhodnutie. Skutočnosť,
že žalobca nepodal riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu, nemá žiadny vplyv na to, že išlo

o nesprávny úradný postup nečinnosťou stavebného úradu. Naviac v tej dobe už by žalobca nemal
ako odôvodniť riadny opravný prostriedok, nakoľko mu zanikol nájomný vzťah práve pre nečinnosť
stavebného úradu.
Škodu, ktorú si v konaní uplatňuje predstavuje zmenšenie majetkového stavu v súvislosti s podaním
návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Nečinnosť úradu mala za
následok vypovedanie zmluvy o nájme pozemkov, na ktorých sa mal projekt realizovať, čím žalobcovi
vznikla škoda.Zároveň žalobca zobral podanú žalobu späť voči žalovanému 1) Slovenská republika, konajúca
Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 23.07.2024 opakovane poukazuje na nájomnú zmluvu zo dňa 13.
augusta 2014 (ktorú žalobca ako nájomca uzavrel s mestskou časťou Bratislava – Petržalka, Kutlíkova
17, 852 12 Bratislava ako prenajímateľom), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako nájomca
je povinný podľa článku III nájomnej zmluvy požiadať o stavebné povolenie do 12 mesiacov odo dňa
podpisu nájomnej zmluvy oboma zmluvnými stranami. Žalovaná má aj naďalej za to, že nie každá vada

zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom; zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu
konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto nedostatky mali za
následok vydanie nesprávneho rozhodnutia.
Žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
aj prípadná existencia nesprávneho úradného postupu v správnom konaní pre účastníka konania

ešte neznamená právo na náhradu škody. Žalovaná na podporu svojho tvrdenia poukazuje okrem
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. októbra 2023, sp. zn. 6 MCdo 16/2012.
V právnej veci nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi postupom stavebného úradu a vypovedaním
nájomnej zmluvy, a tým nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi namietaným úradným postupom
stavebného úradu a vznikom údajnej škody. Nemožno považovať za preukázané, že žalobcovi v

príčinnej súvislosti s konaním a rozhodovaním stavebného úradu v predmetnej veci vznikla majetková
škoda. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, a to
nielen konštatovaním, že došlo ku vzniku škody nesprávnym úradným postupom správneho orgánu.
Žalobca už pri podávaní návrhu na stavebný úrad nemohol byť ako žiadateľ v dobrej viere, že napĺňa
podmienky pre umiestnenie stavby na cudzích pozemkoch. Jedinou príčinou zániku nájomného vzťahu

k pozemkom nebol nesprávny úradný postup stavebného úradu, ale porušenie zmluvnej povinnosti
uloženej v nájomnej zmluve žalobcovi, a to ešte pred začatím územného konania. Postup stavebného
úradu v územnom konaní nemal žiaden priamy, ani nepriamy vzťah na obsah, podmienky a trvanie
nájomnej zmluvy, nebol ani dôvodom na vypovedanie nájmu zo strany prenajímateľa. Prenajímateľ mal
možnosť v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu vypovedať nájomný vzťah bez ohľadu na

skutočnosť, či na stavbu bolo alebo nebolo vydané územné rozhodnutie.

6. Oznámením zo dňa 18.10.2024 oznámila mestská časť Bratislava – Petržalka, svoj vstup do konania
ako intervenient na strane žalovaného, a to na podklade oznámenia o spore zo strany žalovaného.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 28.10.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany ako aj intervenienta na strane žalovaného.
Právny zástupca žalobcu ohľadne nesplnenia predpokladu príčinnej súvislosti, na ktorú poukazuje
žalovaný uviedol, že v konaní preukázali, že z objektívnych dôvodov nebolo možné splniť podmienky
nájomnej zmluvy. Stavebný úrad bol v danej veci nečinný 3 roky, a to od roku 2018, kedy bol

žalobca vyzvaný na doplnenie listín do konania, čo žalobca aj urobil. Poukazuje, že v septembri 2018
zastupiteľstvo MČ Petržalka hlasovalo o zrušení nájomnej zmluvy, pričom uvedené nebolo schválené. Z
uvedeného možno vyvodiť, že poslanci trvali na naplnení investičného zámeru žalobcu. K vypovedaniu
nájomnej zmluvy došlo až v roku 2021, čo žalobca nevedel ovplyvniť z dôvodu nečinnosti stavebného
úradu. Ak by stavebný úrad konal a vydal predpokladané rozhodnutie, MČ by nemohla nájomnú zmluvu

vypovedať a žalobca by mohol realizovať svoj investičný projekt. Tým je daná priama príčinná súvislosť v
danejveci.Tiežpoukazuje,žeprenajímateľomvzmyslezmluvyajstavebnýmúradomboltotožnýsubjekt
konajúci starostom, preto možno usudzovať, že konanie MČ bolo koordinované. Dôvodom zastavenia
územného konania bolo to, že žalobca v tom čase nepreukázal právny vzťah k pozemku, o čom však
malaMČvedomosť.Škodažalobcuspočívavovšetkýchvynaloženýchnákladochtýkajúcichsaprojektu,

ktorý sa v dôsledku uvedeného stal pre žalobcu nepoužiteľný a nerealizovateľný.
K námietke žalovaného, že nájomná zmluva nie je titulom pre umiestnenie stavby uvádza, že
samotná zmluva predpokladala predloženie samotného nájmu, a teda strany samotné prejavili vôľu
dlhotrvajúceho právneho vzťahu. K námietke premlčania uvádza, že sa jedná o hmotnoprávnu námietku,
ktorú je potrebné uplatniť včas, čo v danom prípade nebolo splnené, preto navrhuje na ňu neprihliadať.

Tiež poukazuje na § 19 zákona č. 514/2003 Zz. a z uvedeného dôvodu námietku tiež považuje za
nedôvodnú. Má za to, že nepredloženie požadovaných listín ako to uvádza žalovaný nebolo dôvodom
zastavenia konania. Dôvodom bola neexistencia právneho vzťahu k pozemku.Žalobca mal záujem realizovať investičný zámer, ktorý zrealizovať nemohol z dôvodu nečinnosti
stavebného úradu. Poukazuje, že v čase, kedy bol stavebný úrad nečinný, zmluva bola platná. Stavebný
úrad mohol v danej veci konať. Až o 3 roky neskôr rozhodol, že už v danom čase neexistuje nájomná

zmluva a tým je daná priama príčinná súvislosť so vznikom škody. Keby bol stavebný úrad riadne konal,
žalobcovi by škoda nevznikla. Uplatnenú výšku považujú za dôvodnú, za preukázanú a má za to, že
nárok premlčaný nie je.

Žalovaný poukázal, že žalobca nepreukázal užívacie právo k pozemku, pričom je potrebné rozlišovať

medzi MČ a Stavebným úradom, ktoré nie sú totožné subjekty. Vznáša námietku premlčania ohľadne
škody vyplývajúcej zo všetkých faktúr, ktoré boli uhradené pred 30.03.2020.
Napodanejnámietkepremlčaniatrvá,mázato,žebolauplatnenávčas.Žalobcanepreukázalvlastnícke,
ani žiadne užívacie právo k pozemku a aj keby stavebný úrad rozhodol v roku 2018, výsledok by nebol
iný, keďže k predĺženiu nájomnej zmluvy nedošlo.
V danom prípade nedošlo k splneniu podmienok zákona 514/2003 Z.z. pre vznik nároku na náhradu

škody. Žalobca podal návrh na vydanie územného rozhodnutia viac ako dva roky po uzatvorení zmluvy.
Z uvedeného možno usudzovať, že nedostatočným spôsobom preukázal svoj reálny investičný záujem.

Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného poukázal, že mestská časť ako stavebný úrad
preskúmal všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa umiestnenia stavby. Žalobca plánoval umiestniť

trvalú stavbu na pozemkoch, ku ktorým bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú – 10 rokov.
Poukazuje, že podľa zmluvy mal do jedného roka požiadať o stavebné povolenie, čo žalobca nevykonal.
Tiež poukazuje, že po prerušení konania v roku 2018 žalobca nedoplnil riadne požadované listiny. K
predloženému dôkazu uviedol, že z bodu 26 nevyplýva, že zastupiteľstvo neschválilo zrušenie zmluvy.
K samotnému postupu stavebného úradu uvádza, že žalobca mohol uzatvoriť nový právny vzťah k

predmetným pozemkom a z toho dôvodu sa po vypovedaní nájomnej zmluvy stavebný úrad oprávnene
dotazoval žalobcu, či takýmto právnym vzťahom disponuje. Odmieta koordinované konanie stavebného
úradu a mestskej časti. K nesprávnemu úradnému postupu dáva súdu na vedomie rozhodnutie
Ústavného súdu, sp.zn.: I US 327/2018.
Nemožno dávať do súvislosti nečinnosť stavebného úradu, respektíve nevydanie rozhodnutia so

zánikom nájomnej zmluvy a vznikom škody. K tvrdeniu žalobcu, že keby stavebný úrad rozhodol v roku
2018, nedošlo by k vypovedaniu nájomnej zmluvy, považuje za nepravdivé a uvedené by bolo možné aj
za takého predpokladu z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok zo strany žalobcu. Z toho dôvodu
nemohol požiadať o stavebné povolenie, keďže by nemal právny vzťah k danému pozemku.

8.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Rozhodnutím zo dňa 15.03.2018 č. 987/2018/10-UKSP-3, Mestská časť Bratislava Petržalka ako
stavebný úrad vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a prerušil konanie. Uviedol, aby žalobca do 60

dní doplnil návrh o vyjadrenie príslušného cestného správneho orgánu, či sa stavba umiestňuje na
existujúcich parkovacích státiach a či budú stavbou dotknuté existujúce parkovacie státia v okolí
povoľovanej stavby.

Podaním doručeným stavebnému úradu 07.06.2018 spoločnosť Moreti v zastúpení stavebníka doplnil

žiadosť o vydanie územného rozhodnutia.

Podaním zo dňa 11.05.2021 žalobca adresoval na Okresný úrad Bratislava sťažnosť podľa zákona č.
9/2010 Z.z., pre porušenie práv a právom chránených záujmov spôsobených nečinnosťou stavebného
úradu Mestskej časti Bratislava – Petržalka, oddelenie územného a stavebného poriadku ako orgánu

verejnej správy v rámci územného konania.

Dňa 14.12.2021 Okresný úrad Bratislava oznámil žalobcovi výsledok prešetrenia sťažnosti. Uviedol, že
úrad požiadal stavebný úrad k namietanej nečinnosti o zaujatie stanoviska k namietaným skutočnostiam.
Nakoľko vyjadrenie nebolo úradu doručené v stanovenej lehote, zaslal listom zo dňa 16.06.2021 ďalšiu

žiadosť – urgenciu č. 2. Mestská časť Petržalka doručila úradu dňa 29.06.2021 odpoveď, v ktorej uviedla
dôvody, na základe ktorých nebolo možné vydať meritórne rozhodnutie vo veci. Nakoľko z odpovede
nebolo zrejmé či a akým spôsobom žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu
bolo vybavené, OVBP OU BA opätovne požiadal listom o informáciu o spôsobe vybavenia žiadosti.V odpovedi zo dňa 08.09.2021 stavebný úrad uviedol, že rozhodnutím zo dňa 01.07.2021 vyzval
navrhovateľa, aby v určenej lehote predložil súhlas vlastníka pozemkov s umiestnením trvalej stavby
a konanie prerušil. Keďže lehota na predloženie dokladov uplynula a navrhovateľ doklady nepredložil,

stavebný úrad vydal rozhodnutie o zastavení územného konania č. 1934/2021/05-UKSP/?i-45 dňa
08.09.2021. Nakoľko bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania, bola nečinnosť stavebného úradu
odstránená.
Záverom Okresný úrad konštatoval, že výsledkom prešetrenia sťažnosti je sťažnosť neopodstatnená.

Dňa 10.05.2022 odoslal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Ministerstvo vnútra SR,
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Dňa 17.08.2022 bola právnemu zástupcovi doručená odpoveď a to Ministerstvom dopravy a výstavby
SR, v ktorej štátny orgán uviedol, že nárok neuznáva a má za to, že neboli splnené podmienky pre
uplatnenie nároku na náhradu škody.

Z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom k podanej žalobe vyplýva, že dňa 24.03.2014
uzatvoril s dodávateľom STAREX s.r.o., zmluvu o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb.
Z uvedenej zmluvy dodávateľ žalobcovi fakturoval od 25.06.2014 do 02.09.2014 poskytnuté služby.
Dňa 31.12.2014 vystavila Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o. žalobcovi faktúru, ktorou
fakturovala právne služby v sume 1 979,52 Eur. Súčasťou vystavenej faktúry bola špecifikácia

vykonaných úkonov právnej služby.
Consilior Iuris advokátska kancelária žalobcovi fakturovala advokátsku odmenu v sume 500 Eur dňa
06.05.2021 za úkon stretnutia s klientom a prípravy stanoviska vo veci územného konania.
Consilior Iuris advokátska kancelária žalobcovi fakturovala advokátsku odmenu v sume 288 Eur dňa
03.06.2021 za úkon spracovanie sťažnosti na nečinnosť stavebného úradu Petržalka podľa zákona

o sťažnostiach dňa 10.05.2021.
Consilior Iuris advokátska kancelária žalobcovi fakturovala advokátsku odmenu v sume 96 Eur dňa
05.10.2021 za úkon spracovanie urgencie na vybavenie sťažnosti na Okresný úrad Bratsilava.
Consilior Iuris advokátska kancelária žalobcovi fakturovala advokátsku odmenu v sume 192 Eur dňa
05.11.2021 za úkon spracovanie sťažnosti na prešetrenie sťažnosti Okresnému úradu Bratislava.

Consilior Iuris advokátska kancelária žalobcovi fakturovala advokátsku odmenu v sume 288 Eur dňa
02.06.2022 za úkon príprava žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody adresované MVSR.
Spoločnosť Moreti s.r.o., fakturovala žalobcovi vykonané služby v rozmedzí od 10.10.2014 do
26.12.2016.
Žalobca tiež predložil faktúry vystavené dodávateľom Websupport s.r.o. žalobcovi dňa 18.11.2014

a 17.12.2015.
Žalobca tiež predložil výpis zo svojho bankového účtu v Tatra banka, a.s. za obdobie od 24.06.2014
do 01.06.2022.

Žalobca zároveň predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú s Mestskou časťou Bratislava Petržalka

a projektovú dokumentáciu k projektu Garážový dom na Furdekovej ul. v Bratislave.

Z predloženého materiálu Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Petržalka zo dňa
25.09.2018 vyplýva, že miestne zastupiteľstvo v daný deň neschválilo uznesenie, aby starosta MČ
predložil do októbrového zastupiteľstva materiál a právne stanovisko k návrhu na zrušenie nájomnej

zmluvy medzi mestskou časťou a AVP Park s.r.o.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody koná v mene štátu ministerstvo
alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj

keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu
podľa osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2023, štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2023, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch

v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

10. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou, rozšírenou dňa 22.11.2023, domáhal voči žalovaným:
1. Slovenská republika konajúca Ministerstvom dopravy a výstavby SR a 2. Slovenská republika
konajúca Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR, náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci. Nakoľko žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.05.2024 zobral podanú žalobu späť voči

žalovanému v 1. rade a žiadal voči nemu konanie zastaviť, súd uznesením zo dňa 05.06.2025, č.k.:
B5-74C/36/2023-212, konanie voči žalovanému 1. zastavil a žalovanému 1. nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
PoprávoplatnostipredmetnéhouzneseniataksúdkonallensožalovanýmSlovenskárepublikakonajúca
Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako jediným žalovaným v konaní.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol v celom rozsahu.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu mala byť

spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, a to konkrétne nečinnosťou
stavebného úradu, ktorým bolo oddelenie územného konania a stavebného poriadku Mestskej časti
Bratislava – Petržalka, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia č. 987/2018/10-UKSP/3 zo dňa 15.03.2018,
ktorýmstavebnýúradprerušilkonanieavyzvalžalobcuakostavebníkanadoplnenienávrhuovyjadreniecestného správneho orgánu. Žalobca na výzvu stavebného orgánu návrh doplnil dňa 07.06.2018.
Následne od tohto momentu stavebný úrad nekonal až do dňa 08.09.2021, kedy vydal rozhodnutie
o zastavení konania č. 1934/2021/05-UKSPúMi-45.

Skutočnosť, že stavebný úrad v období od 07.06.2018 do 08.09.2021 nekonal bola nesporná. Taktiež
bola nesporná medzi stranami skutočnosť, že na návrh žalobcu Okresný úrad Bratislava podľa
zákona o sťažnostiach preskúmaval nečinnosť stavebného úradu, pričom skôr, ako Okresný úrad vo
veci rozhodol, nečinnosť stavebného úradu bola odstránená rozhodnutím o zastavení konania dňa
08.09.2021, o čom Okresný úrad Bratislava informoval žalobcu listom zo dňa 14.12.2021.

Sporným medzi stranami zostalo, či v dôsledku uvedených skutočností a medzi stranami nesporného
nekonania stavebného úradu v uvedenom časovom rozsahu, vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď žalobca vyčíslil škodu v celkovej sume 43 765,42 Eur.

13. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, tzn. zodpovednosti uplatňovanej bez ohľadu na

zavinenie, ktorá je daná vtedy, ak sú splnené súčasne tri základné zákonné podmienky, a to existencia
nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, existencia škody
resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou/ujmou a takýmto nezákonným rozhodnutím
či nesprávnym úradným postupom. Existencia všetkých troch podmienok musí byť pritom v konaní
bezpečne preukázaná, nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich. Požiadavka na

kumulatívne splnenie uvedených podmienok vedie k tomu, že ak nie je naplnená čo aj len jedna z nich,
žalobe nie je možné vyhovieť bez ohľadu na to, či sú splnené ostatné podmienky.

14. Pokiaľ išlo o prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej

moci,vnajvšeobecnejšejrovinemožnokonštatovať,ženesprávnymúradnýmpostupomorgánuverejnej
moci je akékoľvek konanie tohto orgánu pri výkone verejnej moci alebo opomenutie konania zo strany
tohto orgánu pri výkone verejnej moci, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
- podstatné je, aby k takémuto konaniu alebo opomenutiu konania došlo pri výkone verejnej moci.
V danom prípade mal žalobca za to, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo v územnom konaní

stavebného úradu, keď tento bol bez právneho dôvodu nečinný a riadne v primeranej lehote nekonal
od 07.06.2018 až do 08.09.2021, kedy vydal rozhodnutie o zastavení konania. Uviedol, že nečinnosť
stavebného úradu konštatoval aj príslušný orgán, ktorý bol Okresný úrad Bratislava, a to v konaní
o sťažnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z., keď v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti
z 14.12.2021 sám konštatoval, že stavebný úrad bol aj voči nemu v konaní o sťažnosti nečinný

a nereagoval na zasielané výzvy. Stavebný úrad reagoval až dňa 08.09.2021, kedy oznámil, že územné
konanie v rovnaký deň zastavil, čím podľa okresného úradu odstránil svoju nečinnosť.
Podľa názoru súdu uvedenými skutočnosťami žalobca osvedčil existenciu nesprávneho úradného
postupu, ktorý spočíval v nečinnosti stavebného úradu a tento nekonal bez zbytočných prieťahov. Hoci
Okresný úrad Bratislava záverom vyhodnotil podanú sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú, takýto

záver vyvodil vyslovene len na tom skutkovom základe, že počas konania o sťažnosti stavebný úrad
vydal rozhodnutie, čím odstránil svoju nečinnosť. Takéto skutočnosti však nemôžu byť na ťarchu
dotknutého účastníka územného konania, ktorým bol žalobca, keď zo všetkých predložených dôkazov
a prezentovaných skutočností je zrejmé, že stavebný úrad skutočne nekonal v primeraných lehotách
a jeho nekonanie bolo jednoznačnou nečinnosťou stavebného úradu, a to nielen v konaní voči žalobcovi

ale dokonca aj v konaní o sťažnosti voči Okresnému úradu Bratislava, keď tento bol nútený urgovať
stavebný úrad v žiadosti o podanie vyjadrenia a svoje šetrenie na stavebnom úrade nemohol ani ukončiť.
Zároveň je potrebné poznamenať, že ani samotný žalovaný nerozporoval, že stavebný úrad bol v danom
prípade skutočne nečinný. Rozporoval len to, či takáto nečinnosť bola spôsobilá žalobcovi spôsobiť
škodu.

Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci
činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia

stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky) (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd v danom prípade za to, že žalobca preukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu stavebného úradu v danej veci, spočívajúci v nečinnosti stavebného
úradu trvajúcej od 07.06.2018 do 08.09.2021. Prvá podmienka predpokladu vzniku nároku na náhradu

škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. tak bola v danom prípade splnená.

15. Ďalej sa súd zaoberal tým, či v dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného úradu vznikla
žalobcovi škoda a či táto škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konštatovaným nesprávnym
úradným postupom.

Žalobca vzniknutú škodu identifikoval v podanej žalobe nasledovne:
- Na základe zmluvy o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb zo spoločnosťou STAREX
s.r.o., zo dňa 24.03.2014, na základe ktorej žalobca uhradil dňa 16.06.2014 sumu 12 600 Eur, na základe
faktúry č. XXXXXXXX, dňa 04.07.2014 suma 3 000 Eur, faktúra č. XXXXXXXX, dňa 03.09.2014 suma
8 448 Eur, faktúra č. XXXXXXXX, dňa 03.09.2014 suma 1 000 Eur, faktúra č. XXXXXXX.
- Na základe zmluvy o inžinieringu so spoločnosťou moreti s.r.o. v súvislosti s vypracovaním projektu

pre územné rozhodnutie žalobca uhradil dňa 02.10.2014 sumu 2 800 Eur, faktúra č. XXXXXXXXX,
dňa 23.10.2014 sumu 1 472 Eur, faktúra č. XXXXXXXXX, dňa 07.11.2014 sumu 6996 Eur, faktúra č.
XXXXXXXXX, dňa 19.01.2015 sumu 1 824 Eur, faktúra č. XXXXXXXXX, dňa 12.02.2015 suma 1 980
Eur faktúra č. XXXXXXXXX, dňa 21.12.2015 suma 1 980 Eur, faktúra č. XXXXXXXXX, dňa 19.12.2016
suma 1 800 Eur, faktúra č. XXXXXXXXX, dňa 22.12.2016 suma 1 440 Eur, faktúra č. XXXXXXXXX.

- Na základe zmluvy o poskytnutí webhostingu so spoločnosťou Websupport s.r.o. žalobca uhradil
dňa 22.12.2014 sumu 25,02 Eur, objednávka č. XXXXXXXXX, dňa 17.12.2015 sumu 14,76 a 13,68
Eur, objednávka č. XXXXXXXXX, dňa 21.11.2016 sumu 13,68 Eur, objednávka č. XXXXXXXXX, dňa
20.12.2016 sumu 14,76 Eur.
- Na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb s AK Gurganova v súvislosti s realizáciou

investičného zámeru uhradil žalobca dňa 12.02.2015 sumu 1 979,52 Eur.
- Na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb s AK Consilior Iuris v súvislosti s realizáciou
investičného zámeru a uplatnením práva na podanie sťažnosti pre nečinnosť žalobca uhradil dňa
25.05.2021 sumu 600 Eur, faktúra č. 2021166, dňa 11.06.2021 sumu 288 Eur, faktúra č. XXXXXXXX,
dňa 12.10.2021 sumu 96 Eur, faktúra č. 2021418, dňa 15.11.2021 sumu 192 Eur, faktúra č. 2021497,

dňa 07.06.2022 sumu 288 Eur, faktúra č. XXXXXXX.
- Žalobca uhradil správne poplatky v správnom konaní dňa 23.08.2016 v sume 100 Eur a 28.03.2017
v sume 1 100 Eur.

16. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje, že žalobca má v konaní o náhradu

škody spôsobnej pri výkone verejnej moci nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Existenciu
škody musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci

do predošlého stavu (pokiaľ to nie je vylúčené) (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp.
zn. 3 Cdo 32/2007). Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti z nesprávneho úradného postupu je
daná, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa teda môže domáhať
náhrady takej škody, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Inými slovami, nebyť
nesprávneho úradného postupu, k vzniku škody by nedošlo.

17. Podľa názoru súdu, žalobcom vyčíslená škoda, ktorá mala spočívať v úhrade faktúr zo zmluvy
o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb so spoločnosťou STAREX s.r.o., zo zmluvy
o inžinieringu so spoločnosťou moreti s.r.o., zo zmluvy o webhostingu so spoločnosťou Websupport
s.r.o., zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb s D. E. F., či uhradené sumy správneho poplatku

v rámci územného konania, nebolo možné považovať za škodu, ktorá by vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného úradu. Jednalo sa o náklady, ktoré žalobca
vynaložil v priebehu rokov 2014 až 2017 a ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť, pokiaľ mal záujem
realizovať svoj investičný zámer – výstavbu Hromadného garážového domu na B. A. G. H.. Jednalo
sa o náklady, ktoré by bol vynaložil bez ohľadu na to, či k nesprávnemu úradnému postupu došlo

alebo nie. Išlo o náklady, ktoré žalobca musel nevyhnutne vynaložiť na to, aby vôbec mohlo územné
konanie začať, resp. jednalo sa o náklady vzniknuté v spojení s podnikateľskými rozhodnutiami žalobcu.
S výkonom činnosti podnikania, realizáciou projektov, investičných zámerov sa vždy nesie riziko spojené
s podnikaním, v zmysle ktorého aktívny podnikateľ a realizátor projektov nemôže vždy očakávaťnávratnosť vynaložených investícii či nákladov. Tieto žalobcom identifikované vynaložené náklady,
neboli takými, ktoré vznikli v dôsledku toho, že stavebný úrad nesprávne úradne postupoval. Nešlo
o náklady, ktoré by bez nesprávneho úradného postupu neboli vznikli. Jedine také by totiž boli v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a jediné také by bolo možné nahradiť v konaní
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V danom prípade však tieto náklady takéto predpoklady nespĺňali.

18. K priamej príčinnej súvislosti žalobca uvádzal, že ak by stavený úrad riadne konal, nezanikol by
nájomný vzťah žalobcu k pozemkom, kde plánoval realizovať investičný zámer a nedošlo by k zmareniu

realizácie investičného zámeru.
V tejto súvislosti však súd upozorňuje, že nájomný vzťah k daným pozemkom nezanikol uplynutím času,
počas nečinnosti stavebného úradu. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú do 31.12.2024. K jeho
zániku došlo na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Petržalka, a to
výpoveďou zmluvy ku dňu 31.03.2021. Priama príčinná súvislosť s označenou škodou tak nemôže byť
daná. Žalobca tiež uvádzal, že ak by stavebný úrad riadne konal, vydal by územné rozhodnutie včas

ažalobcamoholpožiadaťostavebnépovolenieeštepredzánikomnájomnéhovzťahu.Uvedenévšaknie
je ničím iným než subjektívnym očakávaním žalobcu, ktoré nebolo možné s istotou predpokladať. Keby
aj stavebný úrad konal bez zbytočných prieťahov, nie je garantované, že by o návrhu žalobcu bolo kladne
rozhodnuté. Jednoznačne bolo možné konštatovať, že žalobcom označené vynaložené náklady neboli
takými, ktoré by boli vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného

úradu.

19.Okremuvedenýchnákladov,ktoréžalobcapovažovalzaškodu,sižalobcavyčíslilajuhradenéfaktúry
za poskytovanie právnych služieb od AK Consilior Iuris s.r.o., v súvislosti s realizáciou investičného
zámeru a uplatnením si práva na podanie sťažnosti na nečinnosť stavebného úradu. V tejto súvislosti

žalobca uhradil podľa vlastných skutkových tvrdení celkovo 5 faktúr v období rokov 2021 a 2022.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení § 18 ods. 2 a 3, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a

odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Žalobca síce predložil faktúry č. XXXXXXX, ktorou AK fakturovala spracovanie sťažnosti na nečinnosť
stavebného úradu, tiež faktúru č. 2021418, ktorou AK fakturovala spracovanie urgencie na vybavenie
sťažnosti na Okresný úrad Bratislava, faktúru č. XXXXXXX, ktorou AK fakturovala spracovanie sťažnosti

na prešetrenie sťažnosti Okresnému úradu Bratislava a č. XXXXXXX, ktorou AK fakturovala prípravu
žiadosti o predbežné prerokovanie náhradu škody adresované MVSR, z predložených listinných
dôkazov však nevyplýva, že by uvedené úkony skutočne vykonala pre žalobcu predmetná advokátska
kancelária. Zo všetkých vyúčtovaných úkonov advokátskej kancelárie žalobca do konania predložil len
vypracovanú sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. zo dňa 11.05.2021, adresovanú Okresnému úradu

Bratislava, z ktorej však nevyplýva, že by ju vypracovala advokátska kancelária. Zo záhlavia predmetnej
sťažnosti ako aj podpisu na konci vyplýva, že túto vypracoval žalobca osobne, pričom ju podpísal konateľ
spoločnosti. Žalobca tiež predložil vypracovanú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, z ktorej síce vyplýva, že bola vypracovaná advokátskou kanceláriou, avšak súd upozorňuje, že
takéto náklady nie sú súčasťou trov konania, ktoré by bolo možné nahradiť (pozri § 18 ods. 3 zákona

č. 514/2003 Z.z. posledná veta).
Ostatné úkony právnej služby vyúčtované AK Consilior Iuris nielenže neboli zo strany žalobcu žiadnym
spôsobom preukázané, ale ani nevznikli v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom (viď
faktúru č. XXXXXXX).

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalobca nepreukázal splnenie všetkých troch nevyhnutných
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď
nepreukázal vznik takej škody, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom stavebného úradu, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a podanú žalobu
žalobcu v celosti zamietol.

21. Keďže súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobcov nárok na náhradu škody nie je daný
ani čo i len do jeho základu, keď žalobcom označená škoda ani len nespĺňala zákonné požiadavky
na to, aby mohla byť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci považovaná, súd sa bližšienezaoberal s dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorú vzniesol na pojednávaní
dňa 28.10.2025.

22. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech vo veci, keď súd zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu,
mal by mať nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Keďže však žalovanému
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku, a nárok na

náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Pokiaľ ide o intervenienta na strane žalovaného, tomu v konaní vznikli trovy súvisiace s právnym
zastúpením intervenienta v konaní. Súd mal teda preukázané, že intervenientovi na strane žalovaného
vznikli trovy konania. Keďže mal podobne ako žalovaný, na strane ktorého vystupoval, plný úspech vo
veci, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ako je uvedené vo
výroku III rozsudku. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).