Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124205237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: A. B. C., A., nar. XX.XX.XXXX,
občan SR, bytom D. XXX, práv. zast.: Advokátska kancelária VEIS LEGAL, s.r.o. so sídlom Farská 8,
Nitra, IČO: 53 027 591
proti žalovanému: Základná škola s materskou školou Žabokreky nad Nitrou so sídlom
Žabokreky nad Nitrou, Školská 219, IČO: 36 125 695, práv. zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Edit Balážiková s.r.o. so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. novembra 2024, č.k. 14Cpr/18/2024-204, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
p o t v r d z u j e.

II.OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.akoajsúvisiacivýrokIII.otrovách
konania z r u š u j e a vec v r a c i a v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že skončenie pracovného pomeru listom
zo strany žalovaného zo dňa 06.11.2023 označeným ako "Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť

zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP", ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2023 je
neplatné, výrokom II. určil, že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.08.2010 trvá
a výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na vec aplikoval
ust. § 38 ods. 1, § 38a, § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. b/, § 77 veta prvá Zákonníka práce, § 153 a §
167 ods. 2 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.04.2024 domáhal určenia, že:

a/ skončenie pracovného pomeru listom zo strany žalovaného zo dňa 06.11.2023 označeným ako
"Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce ", ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2023 je neplatné; b/ pracovný pomer medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý vznikol na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 24.08.2010, trvá a náhrady trov konania. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
24.10.2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, do 30.06.2011, s druhom práce učiteľ

2. stupňa ZŠ s aprobáciou prírodopis - chémia. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 29.11.2010 sa pracovný pomer žalobcu zmenil na dobu neurčitú a od 31.12.2010 bol žalobca
vymenovaný do funkcie riaditeľa školy - žalovaného na dobu určitú 5 rokov a to od 01.01.2011 do
31.12.2016. Žalobca vykonával funkciu riaditeľa, na základe vymenovania v období od 31.12.2015 do31.12.2020. V súčasnosti je žalobca stále zamestnancom žalovaného. Žalobcovi bol dňa 04.06.2019 od
Obce Žabokreky nad Nitrou (zriaďovateľ školy) doručený list zo dňa 21.05.2019 označený ako skončenie
pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce, ktorý žalobca napadol žalobou na súde.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 10Cpr/47/2019-474 zo dňa 05.01.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 5CoPr/3/2023-538 zo dňa 28.06.2023 bolo určené, že výpoveď je neplatná. Žalobcovi bol dňa
27.08.2019odA.E.F.doručenýlistoznačenýakoskončeniepracovnéhopomerupodľa§63ods.1písm.
b/ Zákonníka práce (skončenie prac. pomeru č. 2), ktorý žalobca podal žalobu na súde. Rozsudkom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. 10Cpr/47/2019-380 zo dňa 15.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
5CoPr/4/2021-443 zo dňa 09.08.2022 bolo určené, že táto výpoveď je neplatná. Žalobca sa písomne
domáhal prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy u žalovaného, avšak bezvýsledne. Dňa 08.09.2023
sa uskutočnilo u žalovaného stretnutie so žalobcom za účelom riešenia jeho pracovného pomeru s tým,
že žalovaný navrhol skončiť pracovný pomer so žalobcom dohodou ku 30.09.2023, nakoľko nemá

možnosť ho naďalej zamestnávať. Žalobca s uvedeným nesúhlasil. Dňa 07.11.2023 bol žalobcovi od
žalovaného doručený list zo dňa 06.11.2023 označený ako výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť
zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (skončenie prac. pomeru č. 3), obsahom
ktorého bola údajná nadbytočnosť žalobcu, o ktorej malo byť rozhodnuté dňa 30.08.2023 (kedy malo
dôjsť

k zníženiu počtu zamestnancov a zrušeniu pracovnej pozície žalobcu ku dňu 01.09.2023). Medzi
prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene a účinnosťou tohto rozhodnutia je jeden kalendárny deň. Po
prevzatívýpovedebolžalobcovidoručenýlistzodňa20.10.2023,ktoréhoobsahombolaponukavoľného
pracovného miesta školníka s tým, že žalovaný svojvoľne určil lehotu na akceptáciu ponúknutej práce
do 25.10.2023 a to bez ohľadu na moment doručenia oznámenia. Žalobca v nadväznosti na výpoveď

zaslal žalovanému list zo dňa 10.11.2023,
v ktorom žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Namietal neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti inej vhodnej práce podľa §
63 ods. 2 Zákonníka práce, pričom zamestnávateľ mu ponúkol vhodné miesto až po podaní výpovede,
žalovaný neinformoval žalobcu o existencii organizačnej zmeny a konanie v rozpore s dobrými mravmi -

simulovaný úkon o organizačnej zmene za účelom zbaviť sa žalobcu. Žalovaný približne po 4 mesiacoch
od prvej právoplatne rozhodnutej neplatnej výpovede (z 27.08.2019) obsadzoval miesto učiteľa biológie
a chémie výberovým konaním, takže je zrejmé, že žalobca nikdy nebol nadbytočným.

2. Súd prvej inštancie mal za nesporné a predloženými listinami za preukázané, že žalobca je v

pracovnom pomere so žalovaným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.08.2010. Bol riaditeľom školy
a z tejto funkcie bol zriaďovateľom žalovaného platne odvolaný 05.06.2019. Žalobcovi boli doručené 2
skončenia pracovného pomeru výpoveďou a to zo dňa 04.06.2019 od zriaďovateľa (podľa § 63 ods. 1
písm. e/ Zákonníka práce) a zo dňa 27.08.2019 od
PaedDr. Václavy Juríkovej (podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce), s tým, že obidve boli vyhlásené

za neplatné rozsudkami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10Cpr/47/2019 v spojení s
rozsudkami Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoPr/4/2021-443 zo dňa 09.08.20222 (výpoveď č. 2 ) a
5CoPr/3/2023-538 zo dňa 28.06.2023 (výpoveď č. 1). Žalobca po odvolaní z funkcie riaditeľa zostal v
pracovnom pomere u žalovaného ako učiteľ
2. stupňa ZŠ s aprobáciou prírodopis - chémia. Žalobca vyčerpal všetku dovolenku v čase od 16.07.2023

do 24.11.2023 a do práce na pôvodné miesto nenastúpil. Z dôvodu zníženia počtu žiakov u žalovaného
prijala riaditeľka školy žalovaného dňa 30.08.2023 rozhodnutie
o vykonaní organizačnej zmeny - Dodatok č. 6/2023 s účinnosťou od 01.09.2023, ktorým boli zrušené
nasledovné pracovné miesta/pozície: pedagogický asistent pre MŠ ( 55,17 % úväzok) a učiteľ 2.
stupňa ZŠ aprobácia prírodopis - chémia. Organizačná zmena bola vopred prerokovaná so zástupcami

zamestnancov pani F. C. dňa 24.08.2023. Zamestnanci žalovaného (s výnimkou žalobcu, ktorý bol na
dovolenke) boli oboznámení s interným predpisom o prijatí tejto organizačnej zmeny na pracovisku
na pracovnej porade dňa 30.08.2023. Vzhľadom na zrušenie pracovného miesta žalobcu sa konalo
rokovanie 08.09.2023 za prítomnosti žalobcu, žalovaného aj právnych zástupcov strán a zástupcu
zamestnancov, na ktorom žalovaný informoval o tom, že pre žalobcu nemá voľné pracovné miesto

ani inú, pre neho vhodnú prácu. Žalovaný ponúkol žalobcovi dohodu na skončenie prac. pomeru,
s ktorou žalobca nesúhlasil. Následne sa ku dňu 01.11.2023 uvoľnilo miesto školníka (uzatvorením
dohody o skončení prac. pomeru zo dňa 19.10.2023) a dňa 20.10.2023 žalovaný zaslal toto oznámenie
žalobcovi na e-mailovú adresu B. a dňa 20.10.2023 aj poštou, pričom stanovil lehotu na vyjadrenie do25.10.2023. Dňa 06.11.2023 bola vyhotovená výpoveď pre žalobcu z dôvodu v ust. § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, ktorú žalobca prevzal dňa 07.11.2023. Úrad na ochranu oznamovateľov rozhodnutím
zo dňa 09.02.2024, č. UOO-4/2024 nevyhovel žiadosti žalobcu o pozastavenie účinnosti výpovede

zamestnávateľa pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 06.11.2023.
Oznámenie
o voľnom pracovnom mieste školníka bolo žalobcovi doručené poštou dňa 09.11.2023. Miesto školníka
bolo obsadené až dňa 02.05.2024 G. H..

3. Jedinou spornou skutočnosťou rozhodujúcou pre posúdenie platnosti výpovede tak zostalo, či si
žalovaný splnil ponukovú povinnosť, vyplývajúcu z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce a žalobcovi pred
podaním výpovede pre nadbytočnosť zo dňa 06.11.2023 ponúkol existujúce uvoľnené pracovné miesto
školníka a či sa žalobca oboznámil s e-mailom
od žalovaného zo dňa 20.10.2023, kde mu žalovaný ponúkol túto prácu, resp. či žalobca
túto ponuku prijal alebo odmietol. Z protokolu Inšpektorátu práce v Trenčíne

č. ITN-1-47-2.3/P-E24, A25-24 o kontrole žalovaného na dodržiavanie predpisov v čase od 22.11.2023
do 08.01.2024 v spojení s jeho Dodatkom č. 1 bolo predmetom kontroly aj doručovanie oznámenia
žalobcovi o voľnom pracovnom mieste školníka od 01.11.2023
e-mailom zo dňa 20.10.2023. Kontrolovaný subjekt (žalovaný) podľa týchto záverov počas inšpekcie
nepreukázal, že by zamestnanec ponuku voľného pracovného miesta prijal alebo odmietol. Uvedený

dodatok prevzal štatutár žalovaného dňa 10.01.2024 a súhlasil s ním, čo potvrdil svojím podpisom.

4. Žalobcovi bola výpoveď pre nadbytočnosť, ktorej platnosť je predmetom súdneho prieskumu,
doručená dňa 07.11.2023. Pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím výpovednej doby 3 mesiace,
plynúcej od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede ( t. j. začiatok

plynutia doby je od 01.12.2023 a skončila sa koncom 2/2024) a žaloba o určenie jej neplatnosti bola
podaná včas v 2-mesačnej prekluzívnej lehote dňa 19.04.2022. Výpoveď zo strany žalovaného pre
nadbytočnosť obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti a žalovaný preukázal aj existenciu
organizačnej zmeny rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 30.08.2023 - Dodatok č. 6/2023 s účinnosťou
od 01.09.2023, ktorým boli zrušené nasledovné pracovné miesta/pozície: pedagogický asistent pre MŠ

(55,17 % úväzok) a učiteľ 2. stupňa ZŠ aprobácia prírodopis - chémia, ktorým bolo zrušené pracovné
miesto žalobcu. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/14/2000) a v spore nebolo preukázané, že by obe zamestnankyne,
na ktoré žalobca poukazoval, boli prijaté za účelom vytvárania umelej prezamestnanosti, resp., že
by niektorá z nich zaujala jeho už zrušené miesto. Takže žalobca bol ku dňu podania výpovede

nadbytočným zamestnancom, pretože žalovaný nemal možnosť ho zamestnávať i naďalej podľa
pôvodnej pracovnej zmluvy.

5. V konaní bolo preukázané, že ku dňu podania výpovede žalobcovi mal žalovaný voľné pracovné
miesto školníka, o existencii ktorého žalovaného informoval e-mailom a listom zo dňa 20.10.2023,

pričomlistboldoručenýpoštoužalobcoviaž09.11.2023,t.j.dvadnipoprevzatívýpovede(07.11.2023)a
doručenie e-mailu sa nepreukázalo. Pokiaľ žalovaný chcel uniesť dôkazné bremeno o odmietnutí práce
školníka, musel preukázať doručenie sporného e-mailu. Za týmto účelom súd odročil pojednávanie zo
dňa 07.10.2024 na deň 13.11.2024, aby poskytol žalovanému lehotu na predloženie dôkazu o doručení
uvedeného e-mailu žalobcovi. Žalovaný podaním zo dňa 05.11.2024 preukázal len odoslanie e-mailu

zo dňa 20.10.2023
aneposkytolžiadendôkazojehodoručení/prečítaní žalobcomstým,žežalovanýsámuviedol,že nemá
kompetencie na zabezpečenie dôkazu - informácie o doručení a prečítaní e-mailu zo dňa 20.10.2023.
Navrhol vykonanie dôkazu a zabezpečiť uvedenú informáciu podľa § 189
a § 190 CSP od prevádzkovateľa e-mailových služieb žalobcu o tom, že bol predmetný e-mail

adresovaný žalobcovi na jeho e-mailovú adresu B. skutočne doručený a ním aj prečítaný, pričom
prevádzkovateľ (s uvedením jeho e-mailovej adresy) uvedie aj presný dátum a čas jeho prečítania
žalobcom. Poukázal na iné e -maily, ktoré počas trvania pracovného pomeru na túto adresu doručoval
žalobcovi , ktorý na e-maily reagoval. Žalobca s vykonaním takéhoto dôkazu nesúhlasil a poukázal na
to, že žalovaný mal takýto dôkaz predložiť a nie žiadať, aby ho zabezpečil súd s tým, že preukázať

doručenie a prečítanie e-mailu je možné iba vtedy, ak jeho odosielateľ pri odoslaní e-mailu požaduje
od prijímateľa potvrdenie o jeho doručení a samotný prijímateľ toto potvrdenie následne aj zrealizuje.
Poukázal na to, že žalovaný rok po začatí konania požadoval vykonať technicky nevykonateľný dôkaz,nakoľko používa e-mailovú adresu B., pri používaní ktorej je technicky nemožné požadovať od adresáta
e-mailu potvrdenie o doručení a prečítaní e-mailu tak, ako
v programe Microsoft outlook. Nemožnosť požadovať potvrdenie o prečítaní e-mailu je uvedená aj na

webovej stránke spoločnosti Google. Záverom poukázal na zásadu sudcovskej koncentrácie.

6. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle tohto ustanovenia je zákonným
predpokladom danosti výpovedného dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1
písm. b/ ZP, pričom samotná existencia tohto výpovedného dôvodu zamestnávateľa nezbavuje právnej

povinnostiponúknuťzamestnancovieštepreduplatnenímvýpovedevhodnúprácutak,akojuvymedzuje
citované ustanovenie § 63 ods. 2. ZP v znení platnom v čase dania výpovede. Jej zmysel spočíva
v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných
pracovných podmienok, a že umožňuje jednostranné skončenie pracovného pomeru výpoveďou až
po splnení stanovených podmienok. Vzhľadom k tomu, že účinky výpovede nastávajú až jej účinným
doručením zamestnancovi, k tomuto momentu je potrebné posudzovať aj splnenie vyššie uvedenej

hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/261/2007
zo dňa 27.11.2008). Z tohto hľadiska je preto rozhodujúce v danom prípade, kedy došlo k doručeniu
oznámenia o voľnom pracovnom mieste školníka žalobcovi, pričom nesporným bolo, že písomne
(poštou) sa tak stalo 09.11.2023, teda po doručení výpovede pre nadbytočnosť. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dodržanie postupu podľa § 63 ods. 2 ZP účinného v čase

dania výpovede žalobcovi, s vyššie uvedeným výkladom ponukovej povinnosti zamestnávateľa.

7. Z obsahu pracovnej zmluvy súd prvej inštancie nemal preukázané dojednanie
e-mailovej adresy žalobcu B. ako komunikačnej, aj keď sa mu preukázateľne informácie v rámci trvania
pracovného pomeru na ňu od žalovaného doručovali. Súd mal

za preukázané (v súlade s tvrdením žalobcu), že e-mailová adresa žalovaného B. nepodporuje
preukázanie prijatia/doručenia odoslaného dokumentu ani o informácie o jeho prečítaní a tejto
skutočnosti si bol žalovaný vedomý.
V e-mailovej komunikácii zo dňa 30.11.2023: Prekážka na strane zamestnávateľa - oznámenie" (na č.
l. 193) pripojil požiadavku "Žiadame Vás o potvrdenie, že Vám bolo oznámenie

o prekážke v práci doručené". Súd prvej inštancie mal za to, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste
smerovalo k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy, z učiteľa na školníka a preto sa vyžadovalo doručenie
oznámenia v písomnej forme (v zmysle § 38 ods.1 ZP). Pokiaľ žalobca /žalovaný pozn. odvolacieho
súdu/ poslal e-mail o oznámení voľného miesta bez potvrdenia
o doručení a skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť skôr, než mal k

dispozícii akúkoľvek spätnú väzbu o doručení ponuky miesta školníka žalobcovi, odoprel žalobcovi
možnosť sa k nej vyjadriť v dostatočnom časovom predstihu a zareagovať. Už dňa 10.01.2024
Inšpektorát práce v Trenčíne žalovanému vytýkal, že nepreukázal, že žalobca ponuku voľného
pracovného miesta školníka od 01.11.2023 prijal alebo odmietol. Súd sa
s Dodatkom č.1 od Inšpektorátu práce oboznámil až jeho doručením na 1. pojednávaní dňa 07.10.2024

a poskytol žalovanému lehotu na preukázanie doručenia e-mailu o ponuke miesta školníka žalobcovi,
čo žalovaný neurobil a žiadal, aby takýto dôkaz obstaral súd. Súd prvej inštancie poukázal na uplatnenie
prostriedkov procesného útoku a prostriedky procesnej obrany so závermi, že žalovaný mal uvedený
dôkaz navrhnúť na vykonanie už dňa 08.07.2024
(v poskytnutej predĺženej lehote zo strany súdu) na vyjadrenie k žalobe a keďže dôkazné bremeno o

splnení ponukovej povinnosti zaťažuje žalovaného ako zamestnávateľa, súd uplatnil zásadu sudcovskej
koncentrácie a navrhovaný dôkaz (informáciu od prevádzkovateľa
e-mailových služieb žalobcu) nevykonal ako uplatnený oneskorene. V konaní sa preukázalo, že
žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť, pretože právny úkon - výpoveď pre nadbytočnosť žalobcovi
urobil skôr, než mu doručil písomnú ponuku o voľnom pracovnom mieste, ktoré údajne potreboval

naliehavo obsadiť, dal mu neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie
a v skutočnosti miesto školníka obsadil oveľa neskôr, až 02.05.2024. Súd prvej inštancie nevykonal ako
jediný dôkaz - vyžiadanie informácie od prevádzkovateľa e-mailových služieb, že e-mail s oznámením
voľného pracovného miesta školníka zo dňa 20.10.2023 bol žalobcovi skutočne doručený (prečítaný)
s uvedením presného dátumu a času prečítania e-mailu žalobcom. Nesplnením ponukovej povinnosti

podľa ust. § 68 ods. 2 ZP sa stala výpoveď neplatnou a preto súd žalobe vyhovel a zároveň určil, že
pracovný pomer žalobcu a žalovaného trvá, pretože bez takého určenia by bolo právne postavenie
žalobcu neisté.8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie
žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa §

257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie namietajúc odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že súd prvej inštancie pri prezentovaní predbežného právneho názoru uviedol, že
zásadnou otázkou pre rozhodnutie je skutočnosť, či bol žalobcovi doručený e-mail zo dňa 20.10.2023,
ktorým žalovaný oboznámil žalobcu o voľnom pracovnom mieste školníka. Súd prvej inštancie poskytol

žalovanému lehotu na zabezpečenie dôkazu o doručení predmetného e-mailu, avšak prevádzkovateľ e-
mailových služieb odmietol túto informáciu žalovanému poskytnúť, nakoľko žalovaný nie je inštitúciou,
ktorej by bol oprávnený tieto informácie poskytnúť. Žalovaný podaním zo dňa 04.11.2024 navrhol, aby
predmetný dôkaz zabezpečil súd v zmysle § 189
a § 190 CSP. Na nariadenom pojednávaní dňa 04.11.2024 súd prvej inštancie dôkaz nepripustil

s odôvodnením, že tento dôkaz mal žalovaný navrhnúť už dňa 08.07.2024, vo vyjadrení k žalobe
a uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2022, č. k. 6Cdo/107/2022 s odôvodnením, že postup súdu
prvej inštancie je nesprávny, keď týmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Žalobca v komunikácii so zamestnávateľom používal e-mailovú adresu B.

a v rovnaký deň na požiadavky zamestnávateľa reagoval. Žalobca bol oboznámený s obsahom e-mailu
zodňa20.10.2023pojehodoručení,avšaktútoskutočnosťúčelovopopiera,keďnaotázkusúdu,čiemail
čítal, odpovedal účelovo, že netuší. Žalobca na oznámenie o voľnom pracovnom mieste žalovanému
neodpovedal, z čoho je zrejmé, že o pracovnú pozíciu záujem nemal. Aj keď to bolo po doručení
výpovede, pokiaľ by mal o uvedenú pozíciu záujem, nič žalobcovi nebránilo v tom, aby kontaktoval

zamestnávateľa. Namietal, vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že
súd v zmysle § 220 ods. 2 CSP o určení, že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa
24.08.2010, trvá, riadne neodôvodnil, preto je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné /NS SR
sp.zn. 8Cdo/85/2020 zo dňa 25.06.2020/. Od žalovaného ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo

požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával najmä pre negatívne medziľudské vzťahy medzi žalobcom
a žalovaným. Absentuje prejav lojality a dôvery. Vzájomný vzťah je narušený prebiehajúcim konaním, ale
aj ďalšími právoplatne skončenými konaniami, ktoré sa týkali určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru alebo odvolania z funkcie riaditeľa. Z vyjadrení a podaní sporových strán je zrejmé, že ak by mal
pracovný pomer naďalej trvať, výkon práce žalobcu pre žalovaného by bol týmito súdnymi konaniami

negatívne poznačený. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

10.Žalobcavpísomnepodanomvyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,že odôvodnenierozhodnutia

súdu prvej inštancie je zrozumiteľné, vnútorne logické a dáva stranám sporu presvedčivú odpoveď na
všetky podstatné sporné otázky. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,e/, f/
a h/ CSP, pričom konkrétne výhrady nevzniesol. Súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz navrhnutý
žalovaným, poukazom na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP , keď žalovaný bol povinný preukázať splnenie
ponukovej povinnosti už v rámci prvého vyjadrenia k žalobe. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo

k porušeniu procesných práv žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že preukázanie
skutočnosti, že žalobca fyzicky prečítal e-mail , je technicky nemožná. Aj keby žalobca e-mail prečítal
a nedá súhlas na potvrdenie zamestnávateľovi, že e-mail prečítal a pošle spätnú väzbu, technicky sa to
nedá preukázať. A naviac, žalovaný predmetný návrh na vykonanie dôkazu realizoval viac ako rok po
začatíkonania.Žalovanývzhľadomnazrejmútechnickúnemožnosťpreukázaťdoručenienímtvrdeného

e-mailutentodôkaznenavrhol.DoúvahyneprichádzaaplikáciažalovanýmcitovanéhouzneseniaNSSR
sp. zn. 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.09.2022. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že oznámenie o voľnom
pracovnom mieste pred uplatnením výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 ZP by mal
zamestnávateľ realizovať písomne do vlastných rúk zamestnanca. K doručeniu oznámenia o voľnompracovnom mieste školníka žalobcovi došlo poštou dňa 9.11.2023, teda po doručení výpovede pre
nadbytočnosť.Žalovanýnepreukázaldodržaniepostupupodľa§63ods.2ZPúčinnéhovčasedoručenia
výpovede žalobcovi . Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že nemal preukázané

dojednanie e-mailovej adresy žalobcu B. ako komunikačnej, aj keď sa preukázateľne informácie v rámci
trvania pracovného pomeru na adresu doručovali od žalovaného. Pracovná zmluva v časti identifikácie
žalobcu neobsahovala akýkoľvek údaj o e-mailovej adrese žalobcu a neobsahuje ustanovenie, ktoré by
umožňovaložalovanémudoručovaťpísomnostiadresovanéžalobcoviprostredníctvome-mailu.Žalobca
a žalovaný sa nedohodli v rámci pracovnej zmluvy na možnosti doručenia písomností prostredníctvom

e-mailu, preto nemožno považovať dátum odoslania údajného e-mailu žalovaným za deň doručenia
žalobcovi /viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/36/2020: „dôjdením do sféry príjemcu možno rozumieť
aj dôjdenie e-mailu na e-mailovú adresu príjemcu, ale len za predpokladu, ak dal príjemca v zmluve
najavo, že písomnosti mu možno zasielať aj elektronicky/. Nesplnením ponukovej povinnosti podľa § 68
ods. 2 ZP sa stala výpoveď neplatnou a preto súd žalobe vyhovel a súčasne určil, že pracovný pomer
trvá, pretože bez takéhoto určenia by bolo právne postavenie žalobcu neisté. Poukázal na rozhodnutia

ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 59/05, IV.ÚS 115/03, I.ÚS 33/2011, keď všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na
náhradu trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 01.04.2025 uviedol, že súdom uplatnená
koncentrácia konania a nevykonanie dôkazu navrhovaného žalovaným je nesprávnym postupom
súdu prvej inštancie, čím došlo k porušeniu procesných práv žalovaného ako i k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Žalovaný v súdom stanovenej lehote vykonal všetky potrebné úkony na
zabezpečenie stanoviska prevádzkovateľa e-mailových služieb, avšak tento odmietol poskytnúť

súčinnosť.Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa07.10.2024mallenpredbežnéstanoviskoITtechnika
o nemožnosti zabezpečiť potvrdenie o doručení a prečítaní predmetného e-mailu. Pri následnom
preverovaní u poskytovateľa e-mailových služieb žalovaný zistil, že toto je možné preukázať výlučne na
dožiadanie konajúcim súdom. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania je tak predčasné. Žalobcovi
bolo riadne ponúknuté doručením e-mailu zo dňa 20.10.2023 voľné pracovné miesto školníka. Na

pozíciu školníka bol prijatý zamestnanec dňa 02.05.2024, pričom žalobcovi bola dňa 09.11.2023
doručená ponuka o voľnom pracovnom mieste. Výrok II. napadnutého rozsudku je nepreskúmateľný.
Ak by bolo skončenie pracovného pomeru listom zo strany žalovaného zo dňa 06.11.2023, označené
ako „Výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP neplatné, z dôvodov
namietaných žalobcom, boli splnené podmienky na rozhodnutie súdu v súlade s § 79 ods. 1 ZP, keď od

žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Súčasne podal žalovaný
vzájomnúžalobupodľa§147anasl.CSPsodkazomna§79ods.1ZP.Žalovanýnedisponujepracovnou
pozíciou pre žalobcu vzhľadom na kvalifikáciu a zručnosti a z objektívnych dôvodov nepotrebuje výkon
práce žalobcu. Vzťah žalobcu a žalovaného je narušený ďalšími súdnymi konaniami: konanie vedené
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10Cpr/47/2019, sp.zn.10Cpr/47/2019 a na

Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5C/39/2021. Prebiehajúce spory preukazujú, že ich vzťahy sú
dlhodobo narušené, absentuje prejav dôvery, lojality. Pri ďalšom trvaní pracovného pomeru by medzi
sporovými stranami mohlo dochádzať ku konfliktom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 12CoPr/6/2018 zo dňa 30.04.2019, keď vzhľadom na ospravedlniteľné dôvody, na základe
ktorých by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaný ďalej prideľoval žalobcovi prácu. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

12.Žalobcavpísomnepodanomvyjadreníkodvolacejduplikežalovanéhouviedol,žežalovanývosvojej

odvolacej duplike neštandardným a procesne neprípustným spôsobom doplnil skutkové odôvodnenie
podaného odvolania nad rámec podaného odvolania, a to zjavne po uplynutí zákonnej lehoty na podanie
odvolania, keď podal „vzájomnú žalobu“, resp. návrh, aby súd vyslovil, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Je procesne neprípustné, aby žalovaný v
odvolacej duplike dopĺňal odvolacie dôvody o ničím nepreukázané skutkové tvrdenia, ktoré neuviedol

anipredsúdomprvejinštancie,anivpodanomodvolaní.Takýtoabsurdnýpostupžalovanéhojevrozpore
sustanovením§365ods.2CSP.Žalovanývodvolacejduplikeuviedolnepravdivétvrdenie,cit.:„Žalobca
tvrdí, že ponuka o voľnom pracovnom mieste bola žalobcovi doručená dňa 09.11.2023, pričom tento sám
uviedol, že je možné, že sa s obsahom e-mailu oboznámil aj skôr.“ Žalovaný vkladá žalobcovi do ústvyhlásenia, ktoré žalobca v tomto konaní nikdy neuviedol. Žalobca od počiatku tvrdí, že ponuka voľného
pracovného miesta mu bola doručená poštou až potom, ako mu bola doručená výpoveď. Takýto postup
zamestnávateľa bez akýchkoľvek pochybností zakladá neplatnosť výpovede pre nesplnenie ponukovej

povinnosti,čovsúladesostabilnourozhodovacoupraxousprávnevyhodnotilajsúdprvejinštancie,ktorý
rozhodol o neplatnosti výpovede. Žalobca v priebehu konania nikdy neuviedol to, čo žalovaný klamlivo
podsúva v odvolacej duplike a síce, že sa žalobca oboznámil s ponukou inej práce prostredníctvom
žalovaným zaslaného e-mailu ešte pred doručením výpovede. Žalovaný
v konaní tvrdil, že ponukovú povinnosť splnil zaslaním e-mailu žalobcovi, pričom na preukázanie dátumu

a času doručenia e-mailu nepredložil akýkoľvek dôkaz a žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno
ohľadom preukázania splnenia povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. S prihliadnutím na
negatívnu dôkaznú teóriu súd prvej inštancie nemohol
od žalobcu spravodlivo požadovať, aby preukazoval skutočnosť, o ktorej tvrdí, že
nenastala (v tomto prípade splnenie ponukovej povinnosti pred daním výpovede). Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že strany sporu nemali zmluvne dohodnuté

komunikovanie prostredníctvom e-mailu a taktiež, že e-mailová adresa žalovaného B. nepodporuje
preukázanie prijatia/doručenia odoslaného dokumentu ani o informácie o jeho prečítaní a tejto
skutočnosti si bol žalovaný vedomý. Súd prvej inštancie preto na základe vykonaných dôkazov správne
vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal splnenie povinnosti ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu pred
podaním výpovede, čoho zákonným následkom je neplatnosť výpovede. Žalovaný takmer rok po začatí

konania na základe nových skutkových tvrdení uplatnil voči žalobcovi „vzájomnou žalobou“ nárok,
aby súd v zmysle § 79 ods. 1 rozhodol, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu ďalej zamestnával. Doposiaľ žiadne podanie žalovaného nespĺňalo obsahové ani formálne
náležitosti vzájomnej žaloby, ktorým by sa žalovaný domáhal tohto nároku. Žalovaný tak opakovane
postupuje v rozpore s ustanovením § 154 CSP , resp. § 153 ods. 1 CSP. Žalobca namietal subjektívne

a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného o možných konfliktoch na pracovisku v prípade opätovného
nástupu žalobcu do práce. Je neprípustné, aby žalovaný bez akýchkoľvek dôkazov podsúval súdu,
že nástup žalobcu do práce bude viesť ku konfliktom. Žalobca nemá záujem o konflikty, ale o prácu,
v ktorej výkone mu žalovaný protiprávne bráni šesť rokov. V tomto kontexte nemožno opomenúť, že
je to práve žalovaný, kto sa opakovane dopúšťa úmyselného protiprávneho konania voči žalobcovi,

aby mu za každú cenu znemožnil výkon práce podľa pracovnej zmluvy, a to napriek právoplatnému
súdnemu rozhodnutiu o neplatnosti predchádzajúcich skončení pracovného pomeru (resp. povinnosti
prideľovať žalobcovi prácu podľa pracovnej zmluvy). Žalobcovi preto neostáva nič iné, ako sa v súlade
so zákonom domáhať svojich práv v súdnych konaniach, ktorých trvanie však nevie ovplyvniť. Ak by súd
vyhovel procesne nesprávnemu a obsahovo nepodloženému návrhu žalovaného, že od neho nemožno

spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, išlo by o svojvoľné popretie elementárnej
spravodlivosti, ktorej sa žalobca aktívne domáha už vyše šesť rokov. Žalovaný v odvolacej duplike v
neposlednom rade opomína, že zamestnanca nemožno akýmkoľvek spôsobom postihovať za to, že
voči zamestnávateľovi uplatňuje svoje práva (sťažnosťou, žalobou, alebo iným zákonným spôsobom).
Vzhľadomnaustanovenie§13ods.8ZPjepretoparadoxné,žežalovanýsvojnávrh(„vzájomnúžalobu“)

odôvodňuje práve tým, že žalobca sa už vyše šesť rokov zákonným spôsobom v súdnych konaniach
domáha ochrany pred nezákonným konaním žalovaného. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti trvá na tom, že žalovaným podané odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a žalovaného
zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100 %.

13. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je vo výroku I. vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSPa vo výrokoch II. a III. odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil z
nasledujúcich dôvodov :

15. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, že žalobca je v
pracovnom pomere so žalovaným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.08.2010. Žalobca vykonával
funkciu riaditeľa školy a z tejto funkcie bol zriaďovateľom žalovaného platne odvolaný 05.06.2019.
Po odvolaní z funkcie riaditeľa školy zostal žalobca v pracovnom pomere u žalovaného ako učiteľ 2.
stupňa ZŠ s aprobáciou prírodopis - chémia. Z dôvodu organizačných zmien - zníženia počtu žiakov

u žalovaného prijala riaditeľka školy žalovaného dňa 30.08.2023 rozhodnutie o vykonaní organizačnej
zmeny. Organizačná zmena bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Ku dňu 01.11.2023
sa uvoľnilo miesto školníka. Dňa 20.10.2023 žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o mieste školníka na
e-mailovú adresu B. a dňa 20.10.2023 aj poštou, pričom stanovil lehotu na vyjadrenie do 25.10.2023.
Dňa 06.11.2023 bola vyhotovená výpoveď pre žalobcu z dôvodu v ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, ktorú žalobca prevzal dňa 07.11.2023. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste školníka bolo

žalobcovi doručené poštou dňa 09.11.2023. Žalovaný v konaní nepreukázal splnenie si ponukovej
povinnosti ako zákonný predpoklad pre výpovedný dôvod pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce. Z obsahu pracovnej zmluvy súd prvej inštancie nemal preukázané dojednanie e-
mailovej adresy
žalobcu B. @XXXXX.I. ako komunikačnej, ktorá skutočnosť nevyplýva ani z pracovnej zmluvy, pričom

e-mailová adresa žalovaného B. nepodporuje preukázanie prijatia/doručenia odoslaného dokumentu
ani informácie o jeho prečítaní. Žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť, pretože právny úkon -
výpoveďprenadbytočnosť žalobcoviurobilskôr,nežžalobcovidoručilpísomnúponukuovoľnommieste
pracovnom mieste, ktoré údajne potreboval naliehavo obsadiť, dal žalobcovi neprimerane krátku lehotu
na vyjadrenie a v skutočnosti miesto školníka obsadil oveľa neskôr, až dňa 02.05.2024. Nesplnením

ponukovej povinnosti podľa ust. § 68 ods. 2 ZP sa stala výpoveď neplatnou, preto súd žalobe vyhovel
a určil, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného trvá, pretože bez takého určenia by bolo právne
postavenie žalobcu neisté.

16. Odvolateľ (žalovaný) namietal vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia uplatňujúc výslovne dôvody

na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď mu súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom zároveň namietal vadu nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby
súd mohol autoritatívne vo veci rozhodnúť. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej

ochranyohrozeným,alebopoškodenýmsubjektívnymprávamvrozsahučl.1ZákladnýchprincípovCSP,
čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať
a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého
konania (§ 161 CSP). Vadou predpokladanou v ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie v prípade,
ak súd vec prejednal

a rozhodol, napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.
18. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti, ako aj so zreteľom na
námietku žalovaného predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené
vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu
prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním

predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie procesné
vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP nezistil.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie, vo vzťahu
kurčeniuneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďouzodňa06.11.2023vykonaldokazovanie

dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V
posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiaces predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z

nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty
a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu
faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom
prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nemôže sama

o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie dal odpoveď aj na všetky námietky žalovaného prezentované v rámci jeho
obrany v konaní pred súdom prvej inštancie v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 06.11.2023.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych

princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
vkonaní,narelevantnékonaniesúduspojenésozákazomsvojvoľnéhopostupuasozákazomdenegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

21. K námietkam žalovaného o porušení práva na spravodlivé súdne konania v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z pohľadu ním tvrdených dôvodov odvolania
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), príp. d) CSP, vo vzťahu k výroku I. , odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd

prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce
procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných
povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní
dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací

súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto
požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý
argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61).
Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (rozhodnutie sp. zn. IV.
ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí
sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. II.
ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007) k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo. Súd prvej inštancie sa
vysporiadal so všetkou významnou argumentáciou strán sporu, všetky ťažiskové otázky v odôvodnenísvojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil, preto nie je možné konštatovať, že by jeho rozhodnutie
vykazovalo znaky nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalovaný so
spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie

založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, táto skutočnosť
nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež
nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych
otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich
otázok boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci,

ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré
v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

22. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre žalovaným tvrdené vady odôvodnenia
rozhodnutia naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú,
keďstrananavrhladôkaz,ktorýjepotrebnýnazistenierozhodujúcichskutočností,alesúdprvejinštancie
takýto dôkaz nevykonal.

24. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

25. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej

inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo

vierohodnosti, je logický rozpor.

26. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vo vzťahu k napadnutému výroku I. , vyhodnotil
odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave
a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a uvádza nasledovné:

27. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. predmetného rozhodnutia žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie nepripustil návrh žalovaného, aby súd zabezpečil dôkaz podľa § 190 CSP, teda informáciu
od prevádzkovateľa e-mailových služieb, že e-mail žalovaného adresovaný žalobcovi dňa 20.10.2023
(ponuka voľného pracovného miesta školníka) bol žalobcovi doručený a ním prečítaný, napriek tomu,

že súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že zásadnou otázkou je
skutočnosť, či bol uvedený e-mail žalobcovi doručený.

28. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z

pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho bytealebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

29. Podľa § 38a Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa
tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme,
v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe,
ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť
a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo

osobitný predpis neustanovuje inak. Rovnako to platí aj na písomnú odpoveď zamestnávateľa, ak je
zamestnávateľ povinný zamestnancovi písomne odpovedať.

30. Podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia
podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu,prektorýmožnookamžiteskončiťpracovnýpomer,aleboovýpoveďpodľaodseku1písm.f),iba
vtedy, ak b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ
ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu.

31. Uvedené hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede musí zamestnávateľ, ktorý má neobsadené
pracovné miesta, naplniť ešte pred podaním výpovede na to, aby výpoveď daná zamestnancovi bola
platná.

32. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný dal dňa 06.11.2023
žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 2 písm. b/ CSP- pre nadbytočnosť s tým, že nemá pre žalobcu
iné vhodné voľné pracovné miesto. Žalobcovi bola doručená výpoveď dňa 07.11.2023. Dňa 20.10.2023
zaslal žalovaný žalobcovi oznámenie o mieste školníka a to na emailovú adresu a súčasne aj poštou.
Oznámenie o voľnom pracovnom mieste školníka bolo žalobcovi doručené dňa 09.11.2023. Žalovaný

v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal doručenie e-mailu žalobcovi, čím si nesplnil
ponukovú povinnosť ako zákonný predpoklad pre výpovedný dôvod pre nadbytočnosť podľa § 63 ods.
2 písm. b/ Zákonníka práce.
33. Pokiaľ ide o poskytnutie ponuky e-mailom odoslaným dňa 20.10.2023, ustanovenie
§38aZákonníkapráceteda,žezamestnávateľposkytnezamestnancoviinformáciu,ktorásapodľatohto

zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme,
v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak
zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť
a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak. Rovnako to platí aj na písomnú odpoveď zamestnávateľa, ak je zamestnávateľ

povinný zamestnancovi písomne odpovedať, sa nepoužije, nakoľko z čl. 4 smernice EP a Rady (EÚ)
2019/1152 z 20.06.2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej
únii vyplýva, že ide o informácie o základných podmienkach pracovnoprávneho vzťahu (totožnosť
účastníkov pracovnoprávneho vzťahu; miesto výkonu práce; ak stále alebo hlavné miesto výkonu práce
neexistuje, zásadu, že pracovník je zamestnaný na niekoľkých miestach alebo že si môže slobodne

zvoliť miesto výkonu práce a registrované sídlo podniku alebo bydlisko zamestnávateľa, kde je to
potrebné; názov, funkciu, povahu alebo druh práce, na ktorú bol pracovník prijatý, alebo stručnú
špecifikáciu alebo popis práce; dátum začiatku pracovnoprávneho vzťahu; v prípade pracovnoprávneho
vzťahu na dobu určitú, dátum jeho ukončenia alebo jeho predpokladané trvanie; v prípade dočasných
agentúrnych pracovníkov identifikáciu užívateľských podnikov, ak sú mu známe alebo akonáhle sú

známe; trvanie a podmienky skúšobnej doby, ak sa uplatňuje; nárok na odbornú prípravu poskytovanú
zamestnávateľom, ak sa poskytuje; dĺžku platenej dovolenky, na ktorú má pracovník nárok, alebo
ak ju v čase poskytovania informácie nemožno stanoviť, postupy na udeľovanie a určovanie takejto
dovolenky; postupy, ktoré zamestnávateľ a pracovník musia dodržiavať, vrátane formálnych požiadaviek
a výpovedných dôb, v prípade skončenia zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, alebo ak v čase

poskytovania informácie dĺžku týchto výpovedných dôb nemožno určiť, spôsob určovania týchto
výpovedných dôb; odmenu vrátane začiatočnej základnej zložky, akékoľvek ďalšie prípadne uplatniteľné
zložky, uvedené samostatne, a splatnosť a spôsob vyplácania odmeny za prácu, na ktorú má pracovník
nárok; ak je pracovný režim úplne alebo prevažne predvídateľný, dĺžku štandardného pracovného dňaalebo týždňa pracovníka a akékoľvek pravidlá práce nadčas a odmeny za ňu, a pravidlá týkajúce
sa zmeny nástupu na pracovnú zmenu, tam kde sa uplatňujú; ak je pracovný režim úplne alebo
prevažne nepredvídateľný, zamestnávateľ pracovníkovi oznámi: skutočnosť, že rozvrh pracovného času

je premenlivý, počet zaručených platených hodín a odmenu za prácu vykonanú nad rámec týchto
zaručenýchplatenýchhodín;referenčnéhodinyadni,vrámciktorýchsaodpracovníkamôževyžadovať,
aby pracoval; minimálnu lehotu, v ktorej má pracovník nárok byť vopred informovaný o pracovnej úlohe
pred jej začiatkom, a lehotu, v ktorej môže zamestnávateľ úlohu zrušiť podľa článku 10 ods. 3, ak sa dá
uplatniť; všetky kolektívne zmluvy, v ktorých sú upravené pracovné podmienky, alebo

v prípade kolektívnych zmlúv uzavretých mimo podniku osobitnými spoločnými orgánmi alebo
inštitúciami, názov takýchto orgánov alebo inštitúcií, v rámci ktorých boli zmluvy uzavreté; ak je to
zodpovednosťou zamestnávateľa, identifikáciu inštitúcií sociálneho zabezpečenia, ktorým sa odvádzajú
sociálne príspevky spojené s pracovnoprávnym vzťahom, a prípadnú ochranu
v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Nejde o ustanovenie aplikovateľné
tam, kde platí povinnosť doručovania písomností podľa § 38 ZP. Zároveň z uvedeného výpočtu

nevyplýva, že by mohla byť ponuková povinnosť zamestnávateľa splnená poskytnutím ponuky v
elektronickej podobe.

34. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, keď v zmysle § 189

a § 190 CSP, keď súd prvej inštancie nezabezpečil navrhnutý dôkaz a uplatnil sudcovskú koncentráciu
konania, odvolací súd uvádza nasledovné:

35.Podľa§150ods.1a2CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

36. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

37. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré konanie sa
riadi zásadou formálnej pravdy. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných
povinností strán a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť

a aký obsah je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu,
ktoré majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je
želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení

žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa
§ 167 ods. 2 CSP a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené
neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana
sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdeniam sa reaguje na skutočnosť, ktorá
vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153). Súd

môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať
dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3),
prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Tento materiálny
korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a rovnako preukázať svoje
tvrdenia. Jeho účelom je

vrozumnejmierezmierniťprísneformálnenásledkynesplneniapovinnostitvrdiť(Števček,M.,Ficová,S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, komentár,
C. H. Beck, 2016, 569 s.). 21.1.38. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného

pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany hodnotí v
okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie

procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný
úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete CSP.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie

§ 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153
ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon
prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať
mu procesnoprávne účinky).

39. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či
a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie poznatkov o skutkových

okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu,
pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

40. K namietanému pochybeniu v procese obstarávania dôkazov odvolací súd konštatuje, že pokiaľ
súd nevykonal v priebehu civilného konania navrhnutý dôkaz, nemožno to považovať za procesnú

vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strany sporu. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že žalovaný zaslal žalobcovi e-mail o oznámení voľného pracovného miesta bez potvrdenia
o doručení a skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť skôr, než mal spätnú
väzbu o doručení ponuky. I napriek postupu súdu prvej inštancie, ktorý poskytol žalovanému lehotu na
preukázanie doručenia e-mailu

o ponuke miesta školníka žalobcovi , žalovaný tak neurobil a žiadal súd o zabezpečenie dôkazu. Ako
však vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie zaslal žalovanému výzvu zo dňa 05.06.2024 na
vyjadrenie sa k žalobe ako i na predloženie listinných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ktorú
výzvužalovanýprevzaldňa14.06.2024.Podanímzodňa24.06.2024žiadalprávnyzástupcažalovaného
o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Pokynom súdu prvej inštancie zo dňa 24.06.2024 bola

právnemu zástupcovi žalovaného predĺžená lehota do 10.07.2024. Právny zástupca žalovaného sa
podaním zo dňa 10.07.2024 vyjadril k žalobe.
V podaní žalovaný uviedol, že zaslal žalobcovi oznámenie o voľnom pracovnom mieste zo dňa
20.10.2023, ktoré hneď dňa 20.10.2023 zaslal aj prostredníctvom pošty. Pokynom zo dňa 07.10.2024
súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby preukázal doručenie e-mailu žalobcovi o pracovnej ponuke a

kedybolovoľnémiestoškolníkaobsadené/pracovnúzmluvu/.Napojednávaníkonanomdňa07.10.2024
súd prvej inštancie v predbežnom právnom posúdení uviedol, že jediným sporným faktom je, či žalobca
vedel o ponuke iného miesta, školníka, ktoré existovalo ako voľné pred podaním výpovede a kedy bolo
toto miesto fyzicky obsadené. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 13.11.2024 za účelom
predloženia dôkazu

o doručení sporného e-mailu žalovaným. Podaním zo dňa 12.11.2024 právny zástupca žalovaného
uviedol, že poskytovaľ e-mailových služieb nemôže poskytnúť informáciu
o svojich klientoch súkromno-právmym osobám, preto navrhol, aby predmetný dôkaz zabezpečil súd. V
tomto smere odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie bol správny so závermi, že žalovaný
mal dostatok času zabezpečiť si predmetný dôkaz za situácie, na

ktorú skutočnosť poukázal aj súd prvej inštancie, že Inšpektorát práce v Trenčíne
v protokole zo dňa 10.01.2024 vytýkal žalovanému, že nepreukázal, že žalobca ponuku voľného
pracovného miesta školníka od 01.11.2023 prijal alebo odmietol. Závery súdu prvej inštancie, žežalovaný neuniesol dôkazné bremeno a mal dostatok času na preukázanie doručenia e-mailu žalobcovi,
s uplatnením sudcovskej koncentárie konania, sú správne.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť, pretože výpoveď pre

nadbytočnosť žalobcovi urobil skôr, ako doručil žalobcovi písomnú ponuku o voľnom pracovnom mieste,
dal žalobcovi neprimerane krátku dobu na vyjadrenie a v skutočnosti miesto školníka obsadil neskôr,
až dňa 02.05.2024. Ak oznámenie o voľnom pracovnom mieste smerovalo k zmene pôvodnej pracovnej
zmluvy, z učiteľa na školníka, vyžadovalo sa oznámenie v písomnej forme, v súlade s ust. § 38 ods. 1
Zákonníka práce. Z obsahu pracovnej zmluvy dojednanie e-mailovej adresy ako komunikačnej, nebolo

preukázané. Žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o voľnom pracovnom mieste zo dňa 20.10.2023
poštou, ktorú zásielku si žalobca prevzal dňa 9.11.2023, pričom výpoveď bola žalobcovi doručená dňa
7.11.2023, čím nebol dodržaný postup podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce. A naviac, žalovaný
mal vedomosť o tom, že emailová adresa žalovaného nepodporuje prijatie/doručenie odoslaného
dokumentu ani informáciu o jeho prečítaní. Poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6cdo/107/2022 nie je dôvodný, keď ide o skutkovo a právne odlišnú vec-

zvýšenie výživného.

41. Súd prvej inštancie výrokom II. určil, že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa
24.08.2010 trvá s odôvodnením, že bez takého určenia by bolo právne postavenie žalobcu neisté.

42. Žalovaný v podanom odvolaní v tejto časti namietal nedostatočné odôvodnenie súdom prvej
inštancie, s ktorou odvolacou námietkou sa odvolací súd stotožňuje.

43. Odvolací súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že pracovný

pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý vznikol na
základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.08.2020 trvá. V odôvodnení žaloby, vo vzťahu k výroku II.
uviedol, že v nadväznosti na výpoveď prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu adresoval
žalovanému list zo dňa 10.11.2023 označený ako “Oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom
zamestnaní v zmysle § 79 ods. 1 zákona

č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, v ktorom žalovanému uviedol, že trvá
na dalšom zamestnaní na základe pracovnej zmluvy. Z obsahu spisu, ani z rozhodnutia nevyplýva,
ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdenými skutkovými okolnosťami za situácie, že predmetné
oznámenie zo dňa 10.11.2023 žalobca v konaní nepredložil. A naviac, v odôvodnení rozhodnutia
absentuje vysporiadanie sa s rozhodujúcimi skutočnosťami, keď súd prvej inštancie uviedol, že bez

takéhoto určenia by bolo právne postavenie žalobcu neisté.
V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, nie je uvedené, na základe akých skutkových tvrdení
žalobcu, z akého dôvodu by bolo postavenie žalobcu neisté a bez ďalšieho zakladá vadu konania podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, preto odvolací súd rozhodnutie
v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil ako aj súvisiaci výrok o trovách konania

a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykoná dokazovanie oboznámením listinného dôkazu-
Oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnaní v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonníka práce zo dňa 10.11.2023, tento vyhodnotí, vykoná výsluch strán sporu k uplatnenému nároku

žalobcu a vec právne posúdi. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1CdoPr/13/2023- 26.06.2024, zo dňa 26.06.2024, keď samotné
určenie, že pracovný pomer trvá je špecifický výrok, pri ktorom treba posúdiť existenciu naliehavého
právneho záujmu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako sa vysporiadal
s návrhom žalobcu a svoje odôvodnenie nepremietol do rozhodnutia. Pre absenciu akýchkoľvek

skutkových tvrdení v tejto časti žaloby s uvedením, či žalobca požiadal zamestnávateľa, že trvá na
pracovnom pomere, nie je možné preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prve inštancie. Súčasne
sa vysporiada so všetkými námietkami podanými žalovaným, vo vzťahu k napadnutému výroku II.,
so vzájomným návrhom, o ktorom odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že rozhodnutie v tejto časti
zrušil a rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto štádiu konania stratilo opodstatnenie, vec právne posúdi

a riadne odôvodní.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).