Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. František Dulačka
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/18/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201300
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201300.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobkyne: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. B., C. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Ivan Ilavský, advokát so sídlom v
Dolnom Kubíne, Martina Hattalu 2159/38, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom
Bratislava, Majerníkova 3/A, o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo z 26. februára 2025, č. k. 19Csp/27/2024-188, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
územíD.(špecifikovanévovýrokuI.)niesúzaťaženézáložnýmprávomvprospechžalovanejnazáklade
záložnej zmluvy zo dňa 06.09.2006 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 07.11.2006, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra v Námestove pod č. V 1392/06. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21.04.2004 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu
Zmluvy o úvere č. 5550028, súčasťou ktorej bolo aj plnomocenstvo, ktorým žalobkyňa splnomocnila
advokáta E. F. B. na to, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z úverovej
zmluvy uzatvoril v mene dlžníka (žalobkyne) (okrem iného) záložnú zmluvu v zmysle § 552 Občianskeho
zákonníka.
3. Na základe uvedeného splnomocnenia dňa 06.09.2006 došlo medzi žalovanou a žalobkyňou,
zastúpenouadvokátomE.F.B.kuzavretiuZmluvyozriadenízáložnéhoprávaazároveňdňa07.11.2006
k uzavretiu Dodatku č. 1 k predmetnej záložnej zmluve, ktorým došlo k zriadeniu záložného práva
k predmetným pozemkom. Vklad predmetnej záložnej zmluvy v znení Dodatku č. 1 povolila Správa
katastraNámestovopodčíslomvkladuV1392/2006.Vmáji2017žalovanápristúpilakvýkonuzáložného
práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti v zmysle § 151l Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“).
Z rozhodovacej praxe súdu je známe, že advokát E. F. B. vystupoval v minulosti ako právny zástupca
žalovanej, čo spôsobuje priamy rozpor so záujmami žalobkyne, nakoľko zastupoval strany, ktorých
záujmy boli protichodné. V zmluve o úvere takto bol žalobkyni „nútený“ ňou nežiadaný splnomocnenec
na vykonanie úkonov, s ktorými by priemerný spotrebiteľ pri individuálnom kontraktačnom procese
nesúhlasil, pretože splnomocnenec bez ohľadu na vôľu žalobkyne – splnomocniteľa bol oprávnený
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu - na uzavretie záložnej zmluvy alebo zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva. Splnomocnencom na tieto úkony tak bola osoba vybraná veriteľom(žalovanou), teda osoba nepochybne pôsobiaca v prospech jeho záujmov. Vzhľadom k tomu, že
splnomocnenecsadostaldorozporusozáujmamidlžníka(žalobkyne),bolodôvodnépovažovaťudelené
plnomocenstvo za neplatný právny úkon a v zmysle tohto neplatného právneho úkonu je neplatná aj
záložná zmluva a jej dodatok č. 1 ako právny titul. Žaloba na určenie neexistencie záložného práva,
správnejšie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej je dôvodná pre
vykonanie zmeny zápisu vecného práva (záložného práva) v katastri nehnuteľností.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla,
že záložná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a aplikácia Občianskeho
zákonníka či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa, je tak vylúčená. Pokiaľ
žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala, aby súd určil, že záložné právo neexistuje, poukázala na znenie §
151md ods. 1 OZ, v zmysle ktorého nie je naplnený žiadny obligatórny predpoklad pre zánik záložného
práva, pretože zabezpečená pohľadávka nezanikla. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
ako správny potvrdiť. Odvolacie námietky žalovanej považovala za nedôvodné. Vo vzťahu k námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uviedla, že Zmluva o úvere č. 5550028 zo
dňa 21.04.2004 a Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 06.09.2006 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa
07.11.2006 sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keď
žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a vystupovala
ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, naopak ona vystupovala ako fyzická osoba
a bola spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd dospel k záveru, že Zmluva
o zriadení záložného práva ako aj Dodatok č. 1 sú neplatnými právnymi úkonmi, plne sa stotožňuje
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bode 16 odôvodnenia.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 16 odôvodnenia rozsudku, v ktorom vyvodil, že udelenie
plnomocenstva žalobkyňou ako dlžníčkou advokátovi E. F. B., na základe podmienok písomne uzavretej
Zmluvy o úvere č. 5550028 z 21.04.2004, v dôsledku ktorého tejto splnomocnenec, bez ohľadu na vôľu
žalobkyne – splnomocnenca, bol oprávnený na spísanie notárskej zápisnice a uzavretie Záložnej zmluvy
a jej Dodatku č. 1, je absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobkyňa mala naliehavý
právny záujem na určení neexistencie záložného práva, t.j. že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom v prospech žalovanej, je správny.
8. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2
CSP), ten v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec aj správne
právne posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas žalovanej s uvedeným
rozhodnutím, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami
uvedenými v argumentácii oprávneného v podanom opravnom prostriedku.
10. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd mal posudzovať právny vzťah podľa
Obchodného zákonníka a nie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Správne súd prvej inštancie
v bodoch 10 a 16 odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom na charakter uzatváraného
zmluvného vzťahu – zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj vzhľadom na zmluvnéstrany, ktoré zmluvný vzťah uzatvárali – žalovaná (veriteľ) ako podnikateľský subjekt a žalobkyňa
ako fyzická osoba/spotrebiteľ, bolo dôvodné pri posudzovaní uzavretého zmluvného vzťahu ako aj
posudzovania jeho (ne)platnosti vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka a z ustanovení
citovaných bodoch 13 až 15 odôvodnenia rozsudku, ako spotrebiteľského právneho vzťahu.
11. Súdy všeobecne vo svojej rozhodovacej praxi zaujímajú stanovisko, že za konanie in fraudem
legis sa považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne
úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného
„zástupcu“ druhej zmluvnej strany a následné úkony, ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej
zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu, keď záujmy zástupca zastúpeného sa v takom
prípade dostávajú do rozporu a sú neplatné v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
39 Občianskeho zákonníka, keď okolnosti ako sú vyššie uvádzané nastali aj v predmetnej prejednávanej
veci a ktoré súd prvej inštancie skutkovo a právne správne posúdil. Za nedôvodnú považuje odvolací
súd aj odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie neposudzoval právny vzťah na základe
podmienok § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka o zániku záložnej zmluvy. Z výsledkov vykonaného
dokazovania a zo záverov rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) vyplýva, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe
na určenie neexistencie záložného práva/že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovanej, z dôvodu absolútnej neplatnosti vykonaných právnych úkonov
na strane žalovanej v uzavretom zmluvnom vzťahu, a nie v dôsledku zániku záložnej zmluvy.
12. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, z ktorého následne
vyvodil správny právny záver, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.