Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012448
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012448.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXX XXXX
v C., trvalé bydlisko mesto C., adresa na doručovanie písomností D. XX, C., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného voči rozsudku
Okresného súdu Trnava zo 6. mája 2025, sp. zn. 105T/36/2024, na verejnom zasadnutí konanom 18.

novembra 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 6. mája 2025, sp. zn. 105T/36/2024, uznal
A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024 (ďalej len Tr. zák.) na tom

skutkovom základe, že
napriek tomu, že si dňa 22.12.2023 prevzal výzvu Okresného súdu Trnava zo dňa 22.12.2023, sp. zn.
0T/256/2023 na nástup do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.12.2023, sp. zn. 0T/256/2023, právoplatným dňa
22.12.2023, kde mu vo výzve bol určený termín nástupu do výkonu trestu v lehote do 08.01.2024, túto
výzvu v mieste svojho bydliska, a ani na ostatných miestach SR nerešpektoval a do výkonu trestu bez

vážneho dôvodu nenastúpil až do dňa 13.01.2024, kedy bol dodaný policajným orgánom do výkonu
trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.
2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37
písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, na výkon ktorého ho
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátorka

a obhajkyňa obžalovaného JUDr. Magdaléna Kuciaňová vzdala práva na podanie odvolania.
Neprítomnému obžalovanému bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené poštou 10. júna 2025.
4. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 13. júna 2025 podal obžalovaný voči cit. rozsudku
okresného súdu odvolanie, v ktorom uviedol, že od októbra 2023 bolo verejnosti známe, že dôjde
k zániku ust. § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. a preto súdený skutok spáchal v domnienke, že nemôže
byť trestne stíhaný za skutok, ktorý sa mu aktuálne kladie za vinu, keďže nenastúpil výkon trestu v tzv.

horalkovej krádeži, tak koreň resp. vznik trestného činu marenia nemohol naplniť a to aj s poukazom
na horalkové rozhodnutia, ktoré neboli vykonané, boli bezodkladne zrušené ex offo, pretože ďalší
výkon trestu by bol v rozpore s ústavou. V odvolaní ďalej uviedol, že 12. júna 2025 bude z výkonu
trestu prepustený, čím mu pominie dôvod povinnej obhajoby, no nakoľko je nevzdelaný, insolvetný
a nemajetný, žiada ustanoviť advokáta, pokiaľ možno toho, ktorý ho dosiaľ zastupoval a z dôvodu
hospodárnosti. Ako adresu na doručovanie písomností na slobode označil D. XX B. C..

5. Prokuratúra, ktorej bolo písomne odôvodnené odvolanie obžalovaného doručené, sa k nemu
nevyjadrila.6. Na podklade žiadosti obžalovanému mu okresný súd za obhajkyňu opatrením ustanovil opäť JUDr.
Magdalénu Kuciaňovú (ďalej len obhajkyňa).
7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na

rozhodnutie o odvolaní obžalovanej 21. júla 2025.
8. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
18. novembra 2025, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajkyňa obžalovaného.
Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorému bolo upovedomenie o termíne
riadne a včas doručené poštou na doručovaciu adresu, ktorú uviedol v odvolaní s uplatnením fikcie

doručenia podľa § 66 ods. 4 Tr. por., keďže sa zásielka vrátila z uvedenej adresy s poznámkou
poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Súčasne bolo zistené, že ku dňu konania verejného
zasadnutia sa obžalovaný na území Slovenska vo výkone trestu odňatia slobody ani väzby nenachádza.
Dokazovanie krajský súd nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných
návrhov prokurátor považoval odvolanie za nedôvodné, preto ho navrhol zamietnuť v zmysle § 319 Tr.
por. Obhajkyňa sa pridržala písomne odôvodneného odvolania a dodala, že uložený trest považuje za

neprimerane prísny a domnieva sa, že vzhľadom na zánik trestnosti by bolo možné obžalovanému uložiť
aj miernejší trest, avšak konečné rozhodnutie prenechala na úvahe súdu.
9. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote,

preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
11. Je treba zdôrazniť, že v odvolacom konaní sa na chyby odvolaním nevytýkané prihliada len vtedy,
ak by zakladali niektorí z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Súčasne krajský súd na tomto

mieste pripomína, že v konaní o odvolaní, ktoré je dvojinštančné, platí, že rozhodnutia súdov prvého
a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je okrem iného nadbytočné vecne správne
argumentysúduprvéhostupňauvedenévnapadnutomrozhodnutíreplikovaťajvodvolacomrozhodnutí,
postačí na ne len poukázať. A tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého
rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
Ku konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo
12. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, tak
zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie

v neprítomnosti obžalovaného, na ktorý postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Obhajoba
obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola zabezpečená ustanovenou obhajkyňou. Okresný súd
dodržal aj ostatné ustanovenia zákona viažuce sa k príprave a priebehu hlavného pojednávania.
13. Nakoniec obžalovaný v odvolaní konaniu žiadne chyby nevytýkal a chyby konania odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným

prieskumom nezistil.
K dokazovaniu, jeho rozsahu a spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
14. Pokiaľ ide o dokazovanie, zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal
dokazovanie v súlade s Tr. por. a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie. Vykonané dôkazy následne vyhodnotil individuálne aj v ich súhrne podľa

pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného. Následne
v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. správne uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Následne sa venoval aj právnemu posúdeniu veci. Krajský
súd je toho názoru, že takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritériá predpokladané ust. §

168 ods. 1 Tr. por., že je vecne správne a obsahovo vyčerpávajúce, preto si ho krajský súd v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach naň poukazuje bez potreby ho na tomto mieste duplikovať.15. Obžalovaný v odvolaní ani procesu dokazovania žiadne chyby nevytýkal a chyby konania odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným
prieskumom opäť nezistil.

K odvolacím námietkam obžalovaného
16. Obžalovaný v odvolaní brojil proti vine s tým, že sa mylne domnieval, že uložený trest, ktorý dostal za
drobnú tzv. horalkovú krádež, už nemusí nastúpiť s poukazom na medializovanú novelu Tr. zák., ktorá
trestnosť tzv. „horalkovej“ krádeže (správne prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr.
zák. – pozn. súdu) zrušila. Táto obrana neobstojí. Medializované totiž okrem samotnej novely Tr. zák. č.

40/2024Z.z.boloajto,žemábyťúčinnáaž od15.marca2024.Vtomtoprípadebol
obžalovaný vyzvaný okresným súdom na nástup výkonu trestu 22. decembra 2023 s dátumom nástupu
8.1.2024, ktorú výzvu si riadne prevzal, preto bolo jeho povinnosťou túto výzvu rešpektovať a uložený
trest nastúpiť. Logicky by ho predsa okresný súd nevyzýval na nástup, ak by na taký postup neboli v tom
čase splnené zákonné podmienky. A ak by k nejakej podstatnej zmene medzičasom došlo, okresný súd
by bol prvý, ktorý by na ňu reagoval a obžalovaného následne vyrozumel.

17. Nesprávna predstava obžalovaného o právnych následkoch jeho konania (nenastúpenia trestu)
je tzv. negatívny právny omyl, ktorý je bez právnej relevancie, nakoľko neznalosť zákona nikoho
neospravedlňuje (z lat. ignorantia iuris nocet). Obžalovaný sa mohol omylu vyvarovať jednoducho tým,
že by sa priamo na okresnom súde informoval o ďalšom postupe.
18. Naviac vyššie uvedenú obranu obžalovaného krajský súd vníma ako účelovú, produkovanú s cieľom

zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Totižto obžalovaný v prípravnom konaní pri výsluchu 12. júna 2024
v procesnom postavení obvineného žiaden omyl nespomínal. Naopak, výslovne uviedol, že „...do
uvedeného dátumu som nenastúpil výkon trestu, pretože sa mi nechcelo a bol som si vedomý, že
porušujem zákon“.
K výroku o treste

19. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu odňatia slobody vytýkal neprimeranú prísnosť. Skôr ako
krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest
uložený v súlade so zákonom.
20. Preskúmaním napadnutého výroku krajský súd zistil, že okresný súd správne ustálil pomer a mieru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa

§ 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Iné poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. V tomto smere nakoniec obžalovaný žiadne námietky
neuplatnil.
21. Pokiaľ ide o obžalovaným namietaný druh trestu, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

bolo aj podľa názoru krajského súdu plne dôvodné. Správne okresný súd poukázal na to, že obžalovaný
je recidivista úmyselnej trestnej činnosti, ktorého ani opakované pobyty za mrežami od páchania ďalšej
trestnej činnosti neodradili. Domnievať sa za daného stavu, že by iný druh trestu (miernejší, resp.
alternatívny) u neho splnil účel sledovaný zákonom, by bolo iluzórne.
22. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresný súd bol nanajvýš zhovievavý, keď tomuto

obžalovanému, ktorý bol dovtedy už 23-krát súdne trestaný za úmyselnú trestnú činnosť a opakovane
bol vo výkone trestu odňatia slobody, uložil trest v dolnej štvrtine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Takto uložený trest určite nie je neprimerane prísny, skôr sa javí ako veľmi mierny. Možno preto len
dúfať, že aj takto mierny trest splní účel sledovaný zákon najmä z hľadiska individuálnej prevencie, teda
že odradí obžalovaného pro futuro od ďalšieho páchania úmyselnej trestnej činnosti.

K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
23. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď
obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže tento v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, dokonca opakovane.

Záver
24. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.
25. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.