Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/177/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202840
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124202840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., C. B., obaja narodení XX.XX.XXXX, a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XX/XX, zastúpených
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XX/XX, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Filipovičovou,
advokátkou, so sídlom v Žiline, Vajanského 2789/2 a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX,
E., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Mičietom, advokátom, so sídlom v Žiline, Jána
Milca 785/8, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie

otca proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/27/2024-158 zo dňa 16. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom pre maloletého D. B. m e
n í tak, že otec je p o v i n n ý platiť pre maloletého D. B. výživné v sume 150,- Eur mesačne počnúc
dňom 01.03.2024 vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2024 do 17.07.2025 v sume 382,60 Eur je otec p o v i n n
ý uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zveril maloleté deti A., C. a D. B. do osobnej starostlivosti
matky. Otca zaviazal platiť výživné po 180,- Eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 01.03.2024 a to
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2024 do
31.05.2025 u maloletého A. vo výške 672,50 Eur, u maloletej C. vo výške 652,50 Eur a u maloletého D.
vo výške 532,60 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur splatné spolu s bežným

výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď
na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi rodičmi. V rodine sú prítomné
nevyriešené konflikty, nedostatočná viaznuca komunikácia medzi rodičmi a rôzne názory na výchovu

a starostlivosť o deti, z čoho vznikajú konflikty. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi sa natoľko vyostrili, že
rodičia voči sebe vystupujú, osočujú sa, matka na otca podala trestné oznámenie a do vzájomných
konfliktov sú „zaťahované“ i maloleté deti. Na základe týchto skutočností, potom súd prvej inštancie
zverilmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatky,vktorejstarostlivostinebolizistenéžiadnenedostatkya spôsobilosť matky napokon v tomto smere nespochybňoval ani otec. Pri určení výšky výživného súd
prihliadol jednak na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletých detí. Zohľadnil
náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom detí, keď všetky tri

maloleté deti navštevujú rovnaké predškolské zariadenie, s čím sú spojené rovnaké výdavky, vzhľadom
na blízky vek detí sú preto i náklady takmer rovnaké. Náklady spojené so zabezpečením potrieb
maloletých detí, súd prvej inštancie špecifikoval v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
pričom prihliadol i na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov tak, ako ich opäť špecifikoval v odsekoch
11. a 12. odôvodnenia a pri vyčíslení zameškaného výživného zohľadnil platby, ktoré v rozhodnom

období poskytol otec na úhradu niektorých nákladov (poplatkov v materskej škole a pod.), a to jednotlivo
pri každom dieťati.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho

zástupcu otec maloletých detí. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom zmeniť,
výživné na deti primerane znížiť alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v rozsahu, ako ho určil
súd prvej inštancie. Súd podľa jeho názoru nedostatočne prihliadol na metodiku pre výpočet výživného
rodičov k deťom, ktorá slúži ako súhrn odporúčaných východísk pre stanovenie výživného za účelom

zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom. Vychádzal pri určení potencionálneho
príjmu z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
rok 2024, ktorá podľa Štatistického úradu dosiahla 1.524,- Eur v hrubom, v čistom to vychádza zhruba
1.180,- Eur. V zmysle metodiky by potom výživné v tomto konkrétnom prípade u detí, pri troch deťoch
v predškolskom veku, malo predstavovať 9 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo je v jeho prípade

107,- Eur mesačne na dieťa. Súd taktiež pri vyčíslení odôvodnených potrieb detí neprihliadol na zásadu
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aj keď on by rád prispieval na rôzne krúžky
a voľnočasové aktivity a doprial by deťom všetko, čo potrebujú, avšak vzhľadom na skutočnosť, že deti
sú tri a on, ako aj matka maloletých, nemajú dostatočný príjem, aby si mohli dovoliť financovať všetky
krúžky detí a potreby, mali by byť aj výdavky v tomto smere obmedzené. V minulosti sa snažil prispievať

na výživu maloletých detí a na domácnosť, v čo najväčšej miere, avšak často na úkor toho, že si musel
peniaze požičiavať. V máji pred pojednávaním si bol hľadať prácu v Srbsku, nakoľko ovláda srbský jazyk,
túto prácu sa mu aj podarilo nájsť a po vybavení pracovného povolenia tam môže pracovať, pričom
ponúkaná mzda za prácu je 949,50 Eur a zamestnávateľ mu zabezpečí ubytovanie. Otec maloletých detí
doteraz býval so svojou manželkou a deťmi v rodinnom dome, a preto nemal okrem príspevku 150,- Eur

nadomácnosťďalšienákladynabývanie.Nakoľkovšakmuselporozvodemanželstvazrodinnéhodomu
odísť, v prípade, ak by si prenajal, čo i len garsónku, náklady by boli minimálne 400,- Eur. Z uvedeného
dôvodu mu tiež pracovná ponuka v Srbsku vyhovovala, avšak pri výživnom 540,- Eur, po 150,- Eur
zameškané výživné na tri deti by mu z ponúkanej mzdy nezostali peniaze ani na základné životné
potreby.

3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že otec sa v priebehu celého konania
vyhýbal preukázaniu svojho príjmu a skutočný príjem zatajoval, a preto súd prvej inštancie správne
vychádzal z potencionálneho príjmu, v dôsledku ktorej skutočnosti správne určil výšku výživného.
V zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu v Žiline je stará matka oprávnená stretávať sa

s maloletými deťmi každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti
otca, pričom ide iba o jeden deň v kalendárnom mesiaci a nie o celý víkend, ako uvádzal otec vo
svojom odvolaní. Od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Žilina o rozvode manželstva a úprave práv
a povinností k maloletým deťom sa otec jeho rodičovským povinnostiam (s výnimkou úhrady výživného)
vyhýba a s maloletými deťmi tak za obdobie 59 dní strávil iba 5 dní, aj to v rozsahu 2 – 3 hodín. Dávala do

pozornosti, že dňa 29.06.2025 sa otec zúčastnil koncertu v Srbsku, ktorá účasť si vyžaduje vynaloženie
finančných prostriedkov súvisiacich nielen s cestovnými nákladmi, ale tiež so stravou a ubytovaním,
ako aj samotným vstupným, čo rozhodne nemožno považovať za nevyhnutný výdavok, ktorý by mal
preferenčný charakter pred zabezpečením riadnej výživy maloletých detí. Pri informatívnom výsluchu
09.05.2024 otec odmietal odpovedať na otázky týkajúceho sa jeho príjmu, resp. nelogicky uvádzal, že za

brigádnicképrácepreznámychmutítoneplatia,alemupožičiavajúpeniazeapodobne.Napokonvstave
zjavného rozrušenia uviedol, že keď prinesie do domácnosti 2.000,- Eur a matka 1.000,- Eur, tak, kde
sú tie peniaze. Už z týchto skutočností je zrejmé, že je v jeho schopnostiach dosahovať príjem 2.000 až
2.500,- Eur, vyživovacia povinnosť k maloletým deťom predchádza akýmkoľvek iným výdavkom rodiča,preto pokiaľ je v schopnostiach a možnostiach otca hradiť mesačne v priemere 200,- Eur na pohonné
hmoty a súčasne splátku spotrebného úveru v sume 240,- Eur, na tieto výdavky nemožno prihliadať ako
na oprávnené, a teda je v jeho možnostiach platiť výživné v súdom určenej výške.

4. Vo svojich ďalších vzájomných vyjadreniach rodičia zotrvali na svojich písomných podaniach (otec na
odvolaní, matka na svojom vyjadrení). Otec poukazoval na to, že rodič nemá povinnosť zvyšovať svoju
životnú úroveň podľa potrieb dieťaťa nad svoje schopnosti a možnosti a jeho vyjadrenie z Informatívneho
stretnutia rodičov zo dňa 09.05.2024 sa nevzťahuje k tomu, aký má v skutočnosti príjem on alebo
matka. Vyjadril i nespokojnosť so spôsobom, akým sa míňajú peniaze v domácnosti, tvrdenie matky, že

jeho príjem dosahoval 2.000,- až 2.500,- Eur nezodpovedá realite a nie je ničím preukázaný. Finančné
prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté Občianskemu združeniu G., občianske združenie neprijalo,
nakoľko v tom čase už malo zrušený bankový účet a pokiaľ matka poukazuje na skutočnosti, ktoré nastali
po rozhodnutí súdu, tieto sa k prejednávanej veci nevzťahujú, nakoľko sa tu jedná o úpravu vzťahov
do rozvodu manželstva.
5. Matka poukazovala na to, že otcovi pri riadnom výkone práce nebráni, ani v minulosti mu

nebránila nijaká prekážka, pričom pred trávením času s maloletými deťmi uprednostňuje návštevy
svojich kamarátov v Srbsku a je to práve ona, ktorá musí zabezpečovať starostlivosť o deti a svojich
rodičovských povinností sa nezbavuje. Čo sa týka otcovho pobytu v Srbsku, z dôvodu údajného hľadania
práce v Srbsku, je zrejmé, že pracovná zmluva, ktorú predložil na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie bola fiktívna a účelová a vyjadrenie otca v tomto smere je neakceptovateľné a preukazuje

len jeho špekulatívny zámer, ktorého cieľ matka vníma ako ochudobňovanie vlastných maloletých detí
otcom.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch o výživnom pre maloletého D. B. zmenil tak, že otca zaviazal platiť výživné na maloletého
v sume 150,- Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2024 s tým, že zameškané výživné za obdobie od
01.03.2024 do právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov (17.07.2025) v sume 382,60 Eur uložil otcovi
uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V ostatných výrokoch odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, aj napriek tomu,

že otec napadol rozsudok súdu prvej inštancie len čo do výrokov o výživnom pre maloleté deti, odvolací
súd preskúmal celý rozsudok súdu prvej inštancie, keďže mimosporové konanie je ovládané princípom
oficiality, z čoho vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom
odvolania vo veciach, ktoré možno začať bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi a odvolací súd, teda preskúmal rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky,

ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.
7. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia by mali byť schopní sa o výkone svojich rodičovských práv
a povinností dohodnúť, preto dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje, aj keď podlieha schváleniu
súdom (analogická aplikácia § 24 Zákona o rodine), pokiaľ sa rodičia nie sú schopní a najmä ochotní
dohodnúť na výkone svojich rodičovských práv a povinností, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich

rodičovských práv a povinností (§ 36 ods. 1, § 24, § 25, § 26 a § 62 Zákona o rodine).
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď po tom,
čo zistil, že rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na výkone svojich rodičovských práv z dôvodu
pretrvávajúcich nezhôd medzi nimi, rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny

záver, keď po tom, čo maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodoval o vyživovacej
povinnosti zo strany otca.

V súlade s ust. § 75 Zákona o rodine pri určení výživného súd prvej inštancie správne prihliadol na
odôvodnené potreby maloletých detí, ako i na možnosti a schopnosti otca a u maloletého A. a maloletej

C. i správne vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, keď prihliadol najmä na výdavky tak, ako ich
špecifikoval v odseku 10. u týchto maloletých detí. Aj keď možno súhlasiť so záverom súdu, že sa
u všetkých detí (troch maloletých detí) jedná o rovnaké výdavky v súvislosti s návštevou predškolského
zariadenia, nemožno opomenúť, že u maloletého D. sú nižšie výdavky oproti A. a C., najmä pokiaľ ide
o krúžky a s tým súvisiace výdavky (A. a C. sa venujú atletike, kde absolvujú viaceré súťaže, absolvujú

plavecký výcvik), a preto odvolací súd u maloletého D. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak,
ako je vyššie uvedené, vo výrokoch o výživnom zmenil tak, že otca zaviazal platiť výživné v sume 150,-
Eur mesačne. Tu je potrebné prihliadnuť i na nižší fyzický vek maloletého, a tým i nižšie výdavky na
úhradu bežných potrieb oproti starším deťom.9.Pokiaľišloomožnostiaschopnostiotcamaloletýchdetíkplneniuvyživovacejpovinnosti,ajvtejtočasti
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zákonným spôsobom zdôvodnil v odsekoch 12., 13. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, keď uviedol, z ktorých konkrétnych skutočností pri rozhodovaní vychádzal, i to,
akými úvahami sa riadil, s ktorými dôvodmi sa napokon i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387
ods. 2 CSP).

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žiaden zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť

pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť, pracovať v odbore zodpovedajúcom vzdelaniu toho-
ktorého rodiča, ale na druhej strane povinnosť rodičov zabezpečiť primeranú výživu svojim deťom
vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti rodičov nemôže bez
ďalšieho vychádzať len z metodiky, na ktorú poukazoval otec vo svojom odvolaní bez toho, aby
neprihliadol na špecifiká každého prípadu, a to i na výdavky vyplývajúce napr. z regionálnych rozdielov
a pod.. Povinnosťou súdu je teda zistiť skutočný stav veci, i pokiaľ ide o zabezpečenie potrieb maloletých

detí a s tým súvisiacich nákladov. V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine
ukladá každému z rodičov bez ohľadu na výšku jeho príjmu (t.j. i rodičovi objektívne bez akéhokoľvek
príjmu) platiť výživné na nezaopatrené dieťa (t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení) minimálne
výživné vo výške 30 % životného minima (cca 37,- Eur) je výživné v sume 180,- Eur, resp. 150,- Eur
na šesťročné, resp. štvorročné dieťa potrebné považovať taktiež za minimálne výživné, ktoré postačuje

len na pokrytie tých najzákladnejších potrieb maloletého dieťaťa (6,- resp. 5,- Eur/deň). Otec v priebehu
prvoinštančného odvolacieho konania poukazoval na svoju situáciu, ako i na snahu získať zamestnanie
vzahraničí,aleneuviedolžiadnekonkrétneskutočnosti,ktorébymuobjektívnebránilizískaťprácu,ktorá
by mu umožňovala dosiahnuť minimálne potencionálny príjem, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie,
a preto odvolací súd na jeho námietky v tomto smere neprihliadol.

10. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ išlo o vyživovaciu povinnosť
D., zmenil i výšku zameškaného výživného, ktorá otcovi vznikla do nadobudnutia právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva a rodičov, čo predstavovalo u otca 382,60 Eur pre maloletého D. (17 mesiacov
x 150,- Eur = 2.550,- Eur mínus 1.400,- Eur –výživné zo strany otca mínus 767,40 Eur – poplatky
otca v materskej škole = 382,60 Eur), ktorú sumu uložil otcovi splatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku (pokiaľ otec plnil výživné na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo predbežne
vykonateľným, môže matke dokladovať výšku zameškaného výživného, resp. jeho vyrovnanie).

11. Tak, ako to už bolo v minulosti viackrát uvedené, úprava výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov k maloletým deťom je konaním, ktoré možno začať bez návrhu, ovládané princípom oficiality.

V tomto konaní súd nie je viazaný návrhom na začatie konania, a preto ani nie je potrebné prípadný
návrh rodiča vo zvyšku zamietať tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Nejedná sa, ale o takú vadu
konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd aj v záujme
zrozumiteľnosti (keďže odvolací rozsudok tvorí súčasť rozhodnutia vo veci) rozsudok súdu prvej
inštancie aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil (to isté platí i o výroku, ktorým súd neurčil styk rodičov

k maloletému dieťaťu, aj v tomto prípade sa jedná o nadbytočný výrok, keďže zákon o rodine neukladá
súdu povinnosť rozhodnúť o úprave styku pri úprave výkonu rodičovských práv tak, ako je to v prípade
konania o rozvode manželstva).
12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).