Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010438
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010438.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa
29. októbra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona,

o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 21. augusta 2025,
sp. zn. 2T/70/2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,

ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v
spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

si bez povolenia, v presne nezistený deň a čas zadovážil na presne nezistených miestach, ako aj v obci
C., D. B., na parkovisku neďaleko wellness centra, prostredníctvom tzv. „mŕtvej schránky“ od nezistenej
osoby za sumu 2.700,- € metamfetamín, ktorý ďalej bez povolenia prechovával pri sebe, ako aj v mieste

svojho bydliska na adrese E. XX/X, B., okres B. a inde, a to jednak pre vlastnú potrebu, ako aj pre účely
ďalšej neoprávnenej distribúcie konečným konzumentom, okrem iných aj F. G., nar. XX. XX. XXXX,
ktorej dňa 05. 08. 2024 v čase okolo 06.51 hod. v mieste svojho bydliska odpredal metamfetamín
za sumu minimálne 50,- €, ako aj A. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorej metamfetamín v mieste svojho
bydliska poskytol dňa 07. 08. 2024 v čase okolo 00.58 hod., a tiež I. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorému
metamfetamín v množstve takmer 2 gramy odpredal v mieste svojho bydliska v presne nezistený deň

a čas za sumu 100,- €, pričom uvedenú psychotropnú látku predával za sumu 30,- € za 1 gram aj
ďalším osobám, kde dňa 12. 03. 2025 v čase od 10.30 hod. do 15.25 hod. bolo obžalovanému v rámci
viacerých úkonov predmetného trestného konania zaistených 5 ks uzatvárateľných plastových vreciek
s tlakovým uzáverom obsahujúcich metamfetamín s celkovou hmotnosťou 30,791 g v koncentrácií
účinnej látky spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, finančná hotovosť vo výške 1.093,-
€, mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S23, IMEI 1: 355418/87/217218/9, IMEI 2: 357275/37/217218/6,

ktorý používal v súvislosti s neoprávneným zaobstarávaním a ďalšou distribúciou psychotropných látok,
ako aj 2 ks digitálnej mikrováhy a viac ako 5 ks balení uzatvárateľných plastových vreciek s tlakovými
uzávermi, pričom metamfetamín je podľa ustanovení zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 10 mesiacov.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S23 IMEI 1: 355418/87/217218/9, IMEI 2:

357275/37/217218/6,
- 1 ks digitálnej mikrováhy sivej farby v koženom puzdre,
- 1 ks digitálnej mikrováhy čiernej farby
- 1 ks pamäťovej karty z bezpečnostnej kamery,
- 5 ks balení plastových vreciek s tlakovým uzáverom,

ktoré sú toho času uložené na OR PZ , OKP Lučenec.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti

v celkovej výške 1.093,- €, ktorá bola prevedená na účet Okresného súdu Lučenec č. J. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, VS: 258256606.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 74 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona mu bolo uložené
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude trvať najviac 3 mesiace s následným
doliečovaním ambulantnou formou v trvaní najviac 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného podal okresný prokurátor podaním

doručeným okresnému súdu dňa 25. augusta 2025 odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil
podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. septembra 2025. V úvode popísal výrok napadnutého
rozsudku okresného súdu a pokračoval, že okresný súd trest uložený obžalovanému odôvodnil najmä
tým, že hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovaného, doterajší spôsob jeho života,
možnosti prevýchovy a nápravy, pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 10 mesiacov

nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, lebo doposiaľ ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd u obžalovaného zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť, a to tú, že sa k trestnej činnosti doznal. Žiadnu priťažujúcu okolnosť
súd u obžalovaného nezistil. Za zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa §173 ods. 3 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody v

trvaní 7 až 15 rokov. Súd ukladal obžalovanému trest s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona
nakoľko mal za to, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu. V zmysle § 39 ods. 1
Tr. zákona súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa mal za to, že
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V zmysle § 39 ods. 3 písm. d)

Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest
odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Okresný prokurátor poukázal na to, že súd dôvody na aplikovanie § 39 ods. 1 Tr. zákona videl v tom,

že sa jedná o obžalovaného, ktorý do roku 2022 viedol riadny život a nedopustil sa žiadnej trestnej
činnosti. Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil až v roku 2022, a to prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo bol právoplatne odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/76/2022 na už uvedený trest. Z vyššie uvedeného
trestného rozkazu je zrejmé, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil pod vplyvom omamných

látok. To, že obžalovaný je užívateľom omamných látok je zrejmé aj zo znaleckého posudku, kde
znalkyňa u menovaného zistila poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním psychostimulácií -
syndróm závislosti. Znalkyňa u obžalovaného navrhla, aby mu súd uložil ochrannú protitoxikomanickú
liečbu ambulantnou formou. Z týchto skutočností je zrejmé, že trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil
preto, že sa stal závislým na požívaní omamných látok a ich predajom sa snažil získať finančné

prostriedky k tomu, aby si ich pre seba opatril. Účelom trestu nie je len potrestať páchateľa, ale aj snaha
páchateľa prevychovať a doviesť ho k tomu, aby sa po vykonaní trestu navrátil. Súd je toho názoru,
že aj znížený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 10 mesiacov nepodmienečne je na potrestanieobžalovaného dostatočný. Po následnej ústavnej protitoxikomanickej liečbe, ktorú mu súd aj uložil, je
vysoký predpoklad, že obžalovaný sa zbaví svojej závislosti na požívaní omamných látok.

Okresný prokurátor dodal, že k zníženiu trestu súd viedla aj tá skutočnosť, že obžalovaný má dve deti,
a po rozvode ich má v striedavej osobnej starostlivosti. To, že súd zveril deti do striedavej starostlivosti
svedčí o tej skutočnosti, že deti k nemu a on k deťom má prehĺbený citový vzťah, a dlhodobé odlúčenie
obžalovaného od detí spôsobené dlhým výkonom trestu odňatia slobody by tento vzťah mohlo narušiť.
Tú skutočnosť, že obžalovaný sa po výkone trestu môže reálne vrátiť k riadnemu životu potvrdzuje

tá skutočnosť, že už pri rozhodovaní o väzbe starosta obce C. predložil súdu písomný prísľub, že
obžalovaného príjme do zamestnania.

Okresný prokurátor považuje trest uložený okresným súdom obžalovanému A. B. z hľadiska jeho výmery
za neprimerane mierny.

Okresný prokurátor v prvom rade poukázal na to, že pri ukladaní trestu za spáchanú trestnú činnosť je
nevyhnutné zohľadniť zásady ukladania trestov. Uložený trest má byť
odrazom jeho represívnej, ale aj výchovnej funkcie, a to za účelom naplnenia
individuálnej, ale i generálnej prevencie, nakoľko má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V uvedenej súvislosti má okresný prokurátor za to, že trest uložený obžalovanému A. B. nedostatočne
napĺňa vyššie označené atribúty, a to z hľadiska jeho výmery. Má za to, že aplikácia inštitútu

mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je v prejedávanom prípade adekvátna.
Samotnépriznaniesakuskutkuprijednoznačnejdôkaznejsituáciipodľanázoruobžalobyneodôvodňuje
tak výrazný zásah do trestnej sadzby.

Okresný prokurátor poukázal pritom na mieru spoločenskej nebezpečnosti obžalovaným páchanej

trestnej činnosti, objekt ktorej primárne chráni život a zdravie obyvateľstva, a to s prihliadnutím na
jej zvýšenú závažnosť z hľadiska rozsahu (drogy distribuoval viacerým osobám), pričom z predaja
psychotropných látok mal zabezpečený finančný profit a táto činnosť predstavovala jeden zo zásadných
zdrojovjehopríjmu.Poukázalpritomajnaväčšiemnožstvozaistenéhometamfetamínuvčasezadržania
obžalovaného (až 30,791 g), určeného na ďalšiu distribúciu. V prípade, ak súd mienil zohľadniť jeho

postoj k spáchanej trestnej činnosti a jeho rodinné pomery, mohol tak učiniť v rámci zákonného rozpätia
trestnej sadzby (uložením trestu pri dolnej hranici, t.j. vo výmere 7 rokov), eventuálne mohol zvoliť
aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. (t.j. zníženie dolnej hranice trestnej sadzby najviac o 1/3 pri
vyhlásení o vine).

Okresný prokurátor dodal, že okolnosť na strane rodinných pomerov obžalovaného (maloleté deti v
striedavej starostlivosti) u neho nie je tak mimoriadna a nezvyčajná, aby pri ukladaní trestu odôvodnila
takýto zásah do rozmedzia zákonom ustanovenej trestnej sadzby v jeho prospech. Práve naopak,
skutočnosť, že má deti týmto spôsobom zverené ohrozuje ich riadny mravný vývoj, keďže sa venuje
obchodovaniu aj vo vlastnom byte, kde je predpoklad prítomnosti uvedených detí. Uviedol, že (takmer)

každý človek má určité rodinné a ekonomické väzby, čo automaticky nemôže znamenať aplikáciu § 39
ods. 1 Tr. zák. v každom prejedávanom trestnom konaní, keďže by to predstavovalo popretie významu
zákonom ustanovených trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy (trestná politika štátu) a presun
k subjektívnemu vnímaniu spravodlivosti trestu orgánom aplikácie práva.

Okresný prokurátor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn, 3To/2/2019
zo dňa 23.10.2019, podľa ktorého „mimoriadnymi pomermi páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona sú okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v
rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ
k činu priznal, oľutoval ho a pomáhal ho objasniť. Mimoriadnymi pomermi z tohto hľadiska môže byť

napríklad situácia páchateľa, ktorý sa skutočne stará o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou
výživou, alebo ktoré sú dokonca v jeho osobitnej starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto
povinnosti riadne plnil) v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb (R
19/1967).“ Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, dve maloleté deti obžalovaného nie sú primárneodkázané na jeho výlučnú starostlivosť, pričom vyživovaciu povinnosť voči nim môže plniť aj v rámci
dlhšieho výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný prokurátor nepovažuje za dôvodný rovnako argument súdu o tom, že obžalovaný je závislý
na návykových látkach a ich predaju sa venuje, aby si ich mohol následne zabezpečovať pre vlastnú
užívateľskú potrebu, a to práve vzhľadom na väčšie množstvo drog, s ktorými neoprávnene obchodoval
a vzhľadom na ich cenu na tzv. čiernom trhu.

Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 2T/70/2025 zo dňa 21.08.2025 v časti výroku o treste a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. uložil obžalovanému A. B. podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, a pre výkon tohto trestu ho v zmysle § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia;
aby podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému tiež uložil trest prepadnutia veci, a to: - 1 ks

mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S23 IMEI 1: 355418/87/217218/9, IMEI 2: 357275/37/217218/6,
-1 ks digitálnej mikrováhy sivej farby v koženom puzdre, -1 ks digitálnej mikrováhy čiernej farby - 1 ks
pamäťovej karty z bezpečnostnej kamery, - 5 ks balení plastových vreciek s tlakovým uzáverom, a podľa
§ 60 ods. 1 písm. c) Tr. zák. mu tiež uložil trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti v celkovej výške
1.093,- € s tým, že prvostupňovým súdom uložené ochranné opatrenie považuje za adekvátne.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 19. septembra 2025, v úvode ktorého popísal výrok
napadnutéhorozsudkuapokračoval,žepodľanázoruprokurátoratrestodňatiaslobodyvovýmere3roky
a 10 mesiacov nepodmienečne nespĺňa represívnu, výchovnú funkciu a nevytvára u neho podmienky

viesť riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestnej činnosti. Aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák.
nie je adekvátna a samotné priznanie obžalovaného neodôvodňuje takéto mimoriadne zníženie trestnej
sadzby. Prokurátor poukázal na to, že obžalovaný si zadovažoval omamné a psychotropné látky, z
predaja ktorých mal finančný profit a ani rodinné pomery obžalovaného (to, že má dve maloleté deti
zverené do striedavej osobnej starostlivosti) neodôvodňujú tak výrazný zásah do trestnej sadzby. Podľa

jeho názoru to ešte dokonca ohrozuje ich mravný vývoj a každý človek má rodinné a ekonomické väzby,
čo automaticky nemôže znamenať aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. V prípade, že súd mienil zohľadniť
postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a k jeho rodinným pomerom, mohol tak učiniť v rámci
zákonnéhorozpätiatrestnejsadzby(uloženímtrestunadolnejhranici,t.j.vovýmere7rokov),eventuálne
mohol zvoliť aplikáciu ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. (zníženie dolnej hranice trestnej sadzby najviac o 1/3

pri vyhlásení o vine).

Obžalovaný má za to, že rozhodnutie súdu o uložení trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 10
desať mesiacov nepodmienečne je zákonný a správny. Súd správne postupoval pri vyhodnocovaní
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a aj pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Tr. zák.

Súd zobral do úvahy, že obžalovaný do roku 2022 viedol riadny život a aj trestné stíhanie vedené na OS
Lučenec, sp. zn. 2T/76/2022 je už zahladené, to znamená, že sa na obžalovaného hľadí, ako by nebol
odsúdený. Aj dĺžka samotného uloženého ochranného protitoxikomanického liečenia v trvaní 3 mesiace
ústavnou formou a následne 12 mesiacov ambulantnou formou preukazuje, že na nápravu postačí trest
kratšieho trvania. Nestotožňuje sa s názorom prokurátora, že je závislý na návykových látkach, venuje

sa ich predaju, aby si zabezpečil financie na svoju užívateľskú potrebu.

Obžalovaný zdôraznil, že k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a svoje konanie aj oľutoval. Má však
za to, že aj vzhľadom k tomu, že absolvuje ochranné liečenie a chce urobiť všetko preto, aby sa zbavil
závislosti, nepovažuje za správne, pokiaľ sa vytvára názor, že len trest aspoň na dolnej hranici trestnej

sadzby bude v jeho prípade postačovať na jeho nápravu. Rodinné okolnosti prokurátor nepovažuje za
smerodajné a nemajú automaticky znamenať aplikáciu ust. § 39 ods. 1 a 3 Tr. zák, ale skôr aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. Ustanovenie § 39 ods. 5 druhá veta Tr. zák. však počíta aj s tým, že ak sú
pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa ods. 1 alebo 2, môže súd uložiť trest aj pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ods. 3.

Obžalovaný poukázal na to, že súd pri mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
vzal do úvahy aj to, že má v striedavej osobnej starostlivosti dve maloleté deti. Podľa názoru prokurátora
však táto skutočnosť nie je relevantná, nakoľko deti obžalovaného primárne nie sú odkázané len najeho výlučnú starostlivosť a vyživovaciu povinnosť k nim si môže plniť aj v rámci dlhšieho výkonu trestu
odňatia slobody.

S týmto názorom okresného prokurátora však obžalovaný nesúhlasí, nakoľko starostlivosť o deti zo
strany oboch rodičov je vždy v záujme detí a je nevyhnutná pre zachovanie si ich vzťahu k obom
rodičom, ich citové väzby a vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Deti aj v zmysle zákona o
rodine majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Nie je teda pravdou, že deti

primárne nie sú na obžalovaného odkázané a vyživovaciu povinnosť si môže obžalovaný plniť aj
počas trestu dlhšieho trvania. Starostlivosť o deti totiž neobnáša iba plnenie si vyživovacej povinnosti.
Obžalovaný si je vedomý svojho protiprávneho konania, veľmi ho ľutuje a jeho následky je ochotný
znášať, avšak sa domnieva, že na jeho nápravu postačí aj trest uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Obžalovaný zdôraznil, že pred vzatím do väzby riadne pracoval a svoje živobytie si zabezpečoval

prácou. Skutku, z ktorého bol uznaný vinným sa dopustil z dôvodu, že jeho príjem mu nepostačoval
na nákup omamných a psychotropných látok, na ktorých bol závislý. Chce sa počas pobytu vo väzení
podrobiťprotitoxikomanickejliečbeazbaviťsadrogovejzávislosti,ktorábolapríčinoujehoprotiprávneho
konania.

Obžalovaný považuje postup súdu pri určení výmery trestu za správny, tak ako to bolo uložené
rozsudkom súdu o uložení trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 10 mesiacov nepodmienečne.
Zdôraznil, že súd mu pritom pri uložení trestu vo výmere 3 roky a 10 mesiacov neuložil trest
podmienečný, čo je pri tejto výmere trestu možné, ale uložil mu trest nepodmienečný.

Navrhol, aby odvolací súd prokurátorom podané odvolanie podľa ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu doručil okresnému súdu dňa 25. septembra 2025 list A.
B., bývalej manželky obžalovaného, datovaný dňom 23. septembra 2025 a označený ako „žiadosť o

zohľadnenie rodinných pomerov pri rozhodovaní o treste pre A. B.“ a taktiež aj list F. G., súčasnej
partnerky obžalovaného, datovaný 21. septembra 2025 a označený ako „žiadosť o prihliadnutie na
poľahčujúce okolnosti pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného A. B.“.

Bývalá manželka obžalovaného vo vyššie uvedenom liste uviedla, že sa obracia na súd ako matka

dvoch detí, A. K. veku 18 rokov a L. vo veku 12 rokov, ktoré má spolu s obžalovaným. Sú rozvedení
približne 3 roky a majú dohodnutú striedavú starostlivosť o deti. Žiada, aby súd pri rozhodovaní o treste
pre obžalovaného ako otca ich spoločných detí prihliadol aj na rodinné pomery a predovšetkým na
potreby detí. Obe deti sú na obžalovaného ako svojho otca veľmi citovo naviazané, najmä mladšia
dcéra L., pre ktorú je jeho prítomnosť kľúčová. Aj ich starší syn A., ktorý práve dovŕšil 18 rokov, začína

sám potrebovať viac podpory a vedenia zo strany oboch rodičov. Obžalovaný si vždy plnil vyživovaciu
povinnosť, pravidelne prispieval nielen na výživu detí sumou 300 eur mesačne (čo bolo viac, ako určil
súd), ale aj ďalšími výdavkami spojenými so školou, športom a bežnou spotrebou detí, keď bol doma.
Počas jeho neprítomnosti jej výživné posiela mama obžalovaného, stará mama ich detí, ktorá má 68
rokov a sama je už na dôchodku a nie v najlepšom zdravotnom stave. Jej možnosti pomoci sú však

obmedzené, a aj ona sama v blízkej budúcnosti bude potrebovať opateru obžalovaného. Zdôraznila, že
v prípade, ak by bol obžalovaný odlúčený od rodiny, najviac tým utrpia ich deti, a to citovo aj materiálne.
Obaja sa ako rodičia doposiaľ snažili viesť deti v priateľskom duchu a ich vzťahy sú korektné, čo je
pre ich zdravý vývoj dôležité. Žiadala, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že rodina potrebuje
obžalovaného nielen ako živiteľa, ale aj ako otca, oporu a človeka, ktorý je v každodennom kontakte

s deťmi nezastupiteľný.

Súčasná partnerka obžalovaného vo vyššie uvedenom liste uviedla, že si uvedomuje závažnosť skutku,
ktorého sa obžalovaný dopustil a nespochybňuje, že jeho konanie bolo nesprávne a spoločensky
škodlivé. Sama s týmto konaním nesúhlasí a nikdy by ho neschvaľovala. Napriek tomu súd žiada, aby

pri rozhodovaní prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti. S obžalovaným plánuje spoločnú budúcnosť,
založenie rodiny a riadny, usporiadaný život. Verí, že jeho poľutovanie nad skutkom a ich spoločné plány
sú dostatočnou zárukou, že sa bude v budúcnosti správať slušne a viesť bezúhonný život. Uviedla,
že ona sama nikdy nebola trestaná, nikdy neužívala žiadne návykové látky a vždy viedla riadny život.Pracuje, je zamestnaná a vychováva maloletú dcéru. Opätovne požiadala, aby súd pri rozhodovaní o
výške trestu prihliadol na tieto okolnosti a zvážil možnosť uložiť miernejší trest.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených
v odvolaní okresného prokurátora a v podrobnostiach na ne poukazuje. Navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Ostatné výroky okresného súdu považuje za správne.

Obhajca obžalovaného sa taktiež pridržal skutočností uvedených vo vyjadrení k odvolaniu okresného
prokurátora. Na rozdiel od okresného prokurátora však zdôraznil, že obžalovaný sa nikdy v minulosti
nedopustil drogovej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o jeho predchádzajúce odsúdenie, ktoré už má
zahladené, toto súvisí s drogovou závislosťou obžalovaného. Trest, ktorý uložil obžalovanému súd
prvého stupňa, považuje aj vzhľadom na závažnosť skutku za primeraný a zákonný a vzhľadom na

pomery obžalovaného má za to, že tento trest jednoznačne splní prevýchovný účel u obžalovaného.
Odvolanie okresného prokurátora navrhol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa vyjadril, že si plne uvedomuje svoje pochybenie. Dodal, že v minulosti bol riadne
zamestnaný, môžu to potvrdiť mnohí starostovia obcí. V ostatnom sa pridržal toho, čo uviedol jeho

obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste,

proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Úvodom krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,
ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už
nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1

písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný, následne okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a vyhlásil
odsudzujúci rozsudok.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.
por. krajský súd zistil, že trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je zákonný a primeraný.

Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu
prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť.
Za predmetný skutok ustanovuje v § 173 ods. 3 Trestný zákon trestnú sadzbu od 7 rokov do 15 rokov.
Okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Krajskýsúdvúplnejzhodesnázoromokresnéhosúdumázato,žeuloženietrestu,čoajnadolnejhranici
trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, by nezodpovedalo okolnostiam konkrétneho prípadu a pomerom
obžalovaného a bolo by v danom prípade neprimerane prísne. Krajský súd má za to, že okresný súd
správne pri určovaní výmery trestu odňatia slobody pristúpil k aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho

ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona. Možnosť jeho aplikácie videl správne okresný
súd v okolnostiach prípadu ako i v pomeroch obžalovaného a v podrobnostiach krajský súd poukazuje
na odôvodnenie jeho rozsudku na strane č. 5 odsek posledný až strane č. 6 odsek druhý. Krajský súd
zdôrazňuje,žeikeďvdanomprípadeideotrestnúčinnosťsvyššoumierouspoločenskejnebezpečnosti,
treba jednoznačne zohľadniť kritický postoj obžalovaného k tomuto svojmu konaniu ako aj to, že sa k

spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Na rozdiel od názoru okresného prokurátora,
krajský súd považuje pri osobe obžalovaného za významnú skutočnosť, že dve deti pochádzajúce z jeho
rozvedeného manželstva mu boli na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti a že
má s nimi vytvorený hlboký citový vzťah, ktorý by dlhodobým odlúčením bol jednoznačne poznačený. Vúplnej zhode s okresným súdom má potom krajský súd za to, že prevýchovu obžalovaného dostatočne
splníajtrestkratšiehotrvaniauloženýpoddolnúhranicutrestnejsadzby.Krajskýsúdsinazákladevyššie
popísaných okolností daného prípadu a pomerov páchateľa teda neosvojil argumentáciu okresného

prokurátora uvedenú v jeho odvolaní o potrebe uloženia prísnejšieho trestu obžalovanému. Súdom
prvého stupňa uložený trest tak krajský súd jednoznačne považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie okresného prokurátora v súlade s ust.
§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.