Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010476
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010476.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka, a sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M. na verejnom zasadnutí konanom dňa
29. októbra 2025, v trestnej veci obžalovanej ml. A. B., stíhanej pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.05.2025
sp. zn. 6T/672024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom dňa 12. mája 2025 sp. zn. 6T/672024 obžalovanú ml. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX C., adresa na doručovanie písomností: E. XX,
XXX XX C., uznal vinnou zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že

dňa 8. septembra 2023, v čase okolo 11.15 h v meste Krompachy, okres F. G. A., v blízkosti areálu
stavebnín Beniš, s maloletou H. I., nar. XX.XX.XXXX spoločne pristúpili odzadu k poškodenej J. F., ktorá
prechádzala okolo, kde ju obe schytili za vlasy a potiahli smerom dozadu, čím sa poškodená zaklonila a
potom ju maloletá H. I. kopla do oblasti krížov, čím poškodená spadla tvárou na zem, kde jej obžalovaná
zobrala dioptrické okuliare a spolu obe utiekli z miesta, čím takto poškodenej spôsobili zranenie ľahké -
pomliaždenie driekovo-krížnej oblasti a panvy s dobou liečenia do 7 dní a krádežou okuliarov jej spôsobili

škodu 180,- €.

Za to jej súd uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 118 ods. 1 Tr.
zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú J. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor podal odvolanie, v ktorom uviedol nasledovné.

Podľa názoru prokuratúry neboli splnené podmienky pre uloženie trestu obžalovanej mladistvej
aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich)

mesiacov možno vzhľadom na uvedené považoval' za neprimerane nízky.Samosudkyňa Okresného súdu Spišská Nová Ves vo svojom rozhodnutí skonštatovala dôvodnosť
použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, poukazujúc na skutočnosť, že obžalovaná sa svojho konania dopustila
spoločne s mal. H. I., ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná, ako aj na vek obžalovanej

mladistvej, ktorá krátko pred skutkom dovŕšila 14 rokov, pričom prihliadla aj na jej znížený intelekt
na hranici mentálnej retardácie, kedy berúc do úvahy, že ju vychovávali starí rodičia si ani plne
neuvedomovala, aké dôsledky môže mat' jej správanie. Zároveň samosudkyňa prihliadla aj na tú
skutočnosť, že správanie obžalovanej mladistvej doposiaľ nebolo prejednávané sociálnou kuratelou a
aj škola hodnotí jej správanie kladne. K uvedenému odôvodneniu rozsudku Okresného súdu Spišská

Nová Ves je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť nasledovné.

Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je
prípustná výlučne za splnenia stanovených podmienok, a to:
a) existencia mimoriadnych skutkových okolností prípadu alebo
b) ak to odôvodňujú pomery páchateľa.

Pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých
okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s
konkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter
trestnej činnosti konkrétneho páchateľa. Tieto okolnosti nemožno stotožňovať s poľahčujúcimi
okolnosťami. Ich rozdielnosť spočíva v kvalitatívnom rozlíšení miery intenzity, ktorými tieto okolnosti

pôsobia na osobu páchateľa, páchanie trestnej činnosti, povahu páchanej trestnej činnosti a pod. Musí
teda ísť' o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v
ojedinelých prípadoch.

Osobnými pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré

nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Sú to teda okolnosti, ktoré vplývajú
na osobnosť páchateľa trestného činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku.
Ide o súbor určitých okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlhotrvajúci
charakter.

V kontexte toho poukazuje na to, že ak súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že obžalovaná mladistvá
vzhľadom na správu sociálnej kurately a školy, ktorú navštevuje, viedla pred spáchaním trestného činu
riadny život, danú skutočnosť bolo možné zohľadniť len ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j) Tr. zákona pri určovaní výmery trestu (čo aj samosudkyňa zohľadnila, keďže jej pri ukladaní trestu
priznala poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona) v rámci zákonom stanovenej trestnej

sadzby, avšak nie ako mimoriadnu okolnosť prípadu v zmysle mimoriadneho zníženia trestu podľa §
39 ods. 1 Tr. zákona. Rovnako, aj zohľadnenie veku obžalovanej pri ukladaní trestu sa premieta už
v samotnej aplikácii ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zákona, zakotvujúceho špecifiká v ukladaní trestov
mladistvým osobám, na základe ktorého sa trestné sadzby ustanovené v Trestnom zákone znižujú na
polovicu, k čomu takisto došlo rozhodnutím samosudkyne okresného súdu tým, že obžalovanej uložila

trest v zmysle ustanovenia § 188 ods. 1, § 117 ods. 1 Tr. zákona a tým pádom spáchanie skutku vo
veku 14 rokov, t.j. vo veku trestnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 Tr. zákona (aj keď
obvinená dovŕšila vek trestnej zodpovednosti v krátkom časovom období pred spáchaním skutku) takisto
nie je možné považovať za akúsi
mimoriadnu okolnosť prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona. Práve z uvedeného dôvodu, t.j. z

dôvodu spáchania skutku medzi 14. a 15. rokom veku bola obžalovaná vyšetrená znalcami tak z odboru
psychológie, ako aj odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, a to za účelom zisťovania jej
schopnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosti svoje konanie ovládať.

Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí poukázal v rámci aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona okrem

veku obžalovanej mladistvej aj na jej znížený intelekt na hranici mentálnej retardácie, dáva do pozornosti
závery znaleckého posudku č. 45/2024 MUDr. Ladislava Lauka, znalca v odbore zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorých aj napriek tomu, že u obžalovanej sa jedná o ľahký deficit
intelektu na hranici mentálnej zaostalosti ľahkého stupňa, jej intelektové schopnosti boli dostatočné, aby
pochopila trestnosť lúpeže, prípadne napadnutia inej osoby. Jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti

boli zachovalé a vzhľadom na jednoduchý charakter skutku si mohla uvedomiť jeho možné následky,
zároveň nekonala z patologických, chorobných pohnútok. Aj podľa záverov znaleckého posudku č.
20/2024 PhDr. Ľubice Onderušovej, znalkyne v odbore psychológia, odvetvie psychológia detí, klinická
psychológia dospelých a klinická psychológia sexuality je zrejmé, že intelektové schopnosti obžalovanejmladistvej sú dostatočné na to, aby chápala protiprávnosť svojho konania. Vzhľadom na vyššie dôvodné
uvedené skutočnosti považuje podané odvolanie za dôvodné.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obhajca ml. obžalovanej nasledovne.

S argumentáciou prokuratúry sa obhajoba nestotožňuje, pretože prokurátor vo svojom odvolaní
postupuje vysoko formálne a odvolateľom použitý výklad § 36 písm. j) Tr. zákona v nadväznosti na
§ 39 ods. 1 Tr. zákona považujú za veľmi zužujúci a odôvodnenie nevychádza z poznania všetkých

skutkových okolností prípadu.

Ak teda prokurátor Okresnej prokuratúry vo svojom odvolaní cituje výklad k § 39 Tr. zákona publikovaný
v komentári k trestnému zákonu v systéme ASPI (výklad H. L. M. F., H. a N. J. H.), tak potom sú toho
názoru, že je nutné pokračovať v citácii uvedeného výkladu aj ďalej tak, aby nešlo len o účelové použitie
výkladu v neprospech obžalovanej.

A teda: Pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu
takých okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny
súvis s konkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na
charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa. Ako sme už načrtli v texte skôr, tieto okolnosti

nemožno stotožňovať s poľahčujúcimi okolnosťami. Ich rozdielnosť spočíva v kvalitatívnom rozlíšení
miery intenzity, ktorými tieto okolnosti pôsobia na osobu páchateľa, páchanie trestnej činnosti, povahu
páchanej trestnej činnosti a pod.

Mimoriadne skutkové okolnosti odôvodňujúce uloženie výmery konkrétneho trestu pod zákonom

stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby môžu byť zastúpené jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Povedané
inými slovami, okolnosti, ktoré pôsobili na páchateľa trestného činu a ktoré odôvodňujú úvahu
konajúceho súdu o uložení trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, môže byť aj
viacero. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak je takýchto okolností viac, nie každá z nich musí byť
takej intenzity, aby bola spôsobilá privodiť aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona samostatne.

V nadväznosti k ďalším citáciám prokurátora k výkladu k § 39 ods. 1 obhajoba uvádza, že je nutné
vnímať vzťah s § 36 písm. j) Tr. zákona, na ktorý poukazuje odvolateľ vo svojom odvolaní tak, že
poľahčujúca okolnosť, ktorú súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku je len jednou z konkrétnych
poľahčujúcich okolností, ktorú súd zvážil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu vyplýva, že zobral

do úvahy aj vek mladistvej obžalovanej, jej sociálny status, kedy je známe, že ju vychovali starí rodičia,
ako aj konštatáciu, že mladistvá obžalovaná si ani plne neuvedomovala, aké dôsledky môže mať jej
správanie. Táto okolnosť mimochodom vyplýva z celého obsahu znaleckého posudku MUDr. Ladislava
Lauka, ZP č. 45/2024, keď tento znalec poukázal na skutočnosť, že obžalovaná má ľahký intelektový
deficitvpásmepodpriemeru,nanajvýšnahraniciľahkejmentálnejzaostalosti.Uobžalovanejbolizistené

limitné možnosti vzdelania. Teda nemožno len konštatovať, že obžalovaná chápe trestnosť lúpeže, ale
v kontexte všetkých súvislosti je nutné uviesť, že súd postupoval správne, keď trest znížil a aplikoval
citované ustanovenia Tr. zákona. Uložený trest nemožno považovať za neprimerane nízky, ale za taký,
ktorý zohľadňuje všetky okolnosti posudzovaného prípadu.

Súd v zmysle vyššie uvedených skutočností pri posúdení všetkých okolností vrátane osoby obžalovanej
rozhodol spravodlivo a zákonne, a preto navrhujú v zmysle § 319 Tr. poriadku, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora zamietol.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves smerovalo voči výroku o treste, výrok
o vine a o náhrade škody nebol procesnými stranami napadnutý opravným prostriedkom a nadobudol

tak právoplatnosť.

Súd prvého stupňa na strane 6 - 7 napadnutého rozsudku podrobne odôvodňuje rozhodujúce
skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu trestu v druhu a výmere špecifikovanej vo výrokovej častinapadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. , § 97 ods. 1 a ods. 3 Tr. zák. a odvolací
súd sa s týmito dôvodmi stotožnil.

K odvolacím námietkam prokurátora vo vzťahu k nesprávnej aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. odvolací
súd konštatuje, že prvostupňový súd správne, v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou posúdil
jednotlivé okolnosti prípadu a pomery na strane ml. obžalovanej, ktoré v súhrne odôvodňujú záver pre
mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby.

V znení § 39 ods. 1 Tr. zák. je koncipovaná rámcová právna úprava inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu, čím sa rozumie ukladanie určitého druhu trestu vo výmere nižšej, ako je Trestným
zákonom stanovená dolná hranica trestnej sadzby. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prejavom
diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je prípustná výlučne za splnenia zákonom stanovených
podmienok, a to:

a) existencia mimoriadnych skutkových okolností prípadu alebo
b) ak to odôvodňujú pomery páchateľa.

Zákonná textácia obsiahnutá v odseku 1 nevyžaduje, aby boli tieto podmienky naplnené kumulatívne, čo
zákonodarca vyjadruje ich alternatívnou formuláciou. K alternatívne vyjadreným podmienkam aplikácie

inštitútu mimoriadneho zníženia trestu však musí obligatórne pristúpiť ďalšia okolnosť predvídaná
dotknutým ustanovením, a to v konkrétnom prípade musí ísť o neprimerane prísne vymeraný trest
vzhľadom na niektorú z uvedených podmienok (mimoriadne skutkové okolnosti, alternatívne osobné
pomery páchateľa).

V rámci interpretačných súvislostí aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu je potrebné vyjadriť
dôležitosť dotknutého ustanovenia aj s poukazom na individualizáciu trestu ukladaného konkrétnemu
páchateľovi. V zmysle prítomnosti zásady individualizácie trestu vyjadrenej v jednotlivých ustanoveniach
Trestného zákona je nevyhnutné na spravodlivé určenie výšky ukladaného trestu zohľadniť všetky
relevantné okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný.

V § 97 ods. 1 Tr. zák. je formulovaný účel trestu u mladistvého obžalovaného, ktorým je vychovať ho na
riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane
chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

V zmysle ust. § 97 ods. 3 Tr. por. pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia
treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na
jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného
činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali

protiprávnym činom.

Nadosiahnutieuvedenýchatribútovukladanéhotrestupodľa §97ods.1,ods.3Tr.zák.jepretoobzvlášť
dôležité zohľadniť všetky mimoriadne skutkové okolnosti konkrétnej veci a premietnuť ich do konkrétnej
výmery trestu ukladaného páchateľovi.

V danom konkrétnom prípade súd prvého stupňa zohľadnil existenciu mimoriadnych skutkových
okolností prípadu a pomerov na strane ml. obžalovanej, ktoré mali podstatný vplyv
na spáchanie trestného činu, mali objektívny súvis s konkrétnym trestným činom a významnou mierou
pôsobili na charakter trestnej činnosti ml. obžalovanej. Mimoriadne skutkové okolnosti odôvodňujúce

uloženie výmery konkrétneho trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby boli v danom
prípade zastúpené v súhrne a platí, že, ak je takýchto okolností viac, nie každá z nich musí byť takej
intenzity, aby bola spôsobilá privodiť aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. samostatne.

Ustanovenie § 36 písm. j) Tr. zákona nevylučuje v kontexte ďalších súvislostí, ktoré sa majú posudzovať

jednotlivo, ale aj v ich súhrne, aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona. V súdnej praxi sa uznáva súhrn
viacerých poľahčujúcich okolností za dôvod na zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby . Nie
je vylúčené , aby okolnosť, ktorá bola vyhodnotená ako poľahčujúca v zmysle ust. § 36 Tr. por., bola
zároveň jedným z kritérií na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. por.Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s námietkou odvolateľa, že zohľadnenie veku obžalovanej pri
ukladaní trestu sa premieta už v samotnej aplikácii ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zákona, a nemôže

tvoriť okolnosť rozhodnú pre zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. V danom prípade totiž
súd prvého stupňa zohľadnil inú skutočnosť súvisiacu s vekom, a síce, že obžalovaná len pár dní pred
spáchaním skutku nadobudla vek trestnej zodpovednosti.

Z dôvodu spáchania skutku medzi 14. a 15. rokom veku bola obžalovaná vyšetrená znalcami z odboru

psychológie, ako aj odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, za účelom zisťovania jej
schopnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosti svoje konanie ovládať. Na základe
záverov daného znaleckého skúmania bolo konštatované, že u obžalovanej nie sú naplnené okolnosti
vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Uvedené založilo trestnú zodpovednosť obžalovanej za spáchaný skutok, avšak práve v kontexte

záverov znaleckého posudku č. 45/2024 MUDr. Ladislava Lauka, znalca v odbore zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý konštatoval znížený intelekt na hranici mentálnej retardácie
u obžalovanej, vek na samotnej hranici trestnej zodpovednosti aj podľa názoru odvolacieho súdu tvorí
okolnosť odôvodňujúcu postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Je potrebné dôrazne odlišovať skutočnosť, že obžalovaná je uznaná za trestne zodpovednú, teda že jej
rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli zachovalé, od jej osobnostných vlastností, ktoré mali vplyv
na spáchanie skutku, čo je v danom prípade okolnosťou, ktorá v súhrne s ďalšími odôvodňuje postup
podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti by uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
zníženej trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov bolo neprimerane prísne a na naplnenie účelu trestu
podľa § 97 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., teda ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej bude postačovať
aj trest kratšieho trvania.

Odvolací súd má za to, že trest uložený obžalovanej vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa
je odôvodnené uložiť za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, kde súd v zmysle § 118 ods. 1 Tr. zákona nie
je viazaný obmedzeniami podľa § 39 ods. 3 Tr. zákona.

Takto uložený trest považuje odvolací súd za spravodlivý a má za to, že ním bude zabezpečená
prevýchova obžalovanej, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.