Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32Cb/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223202108
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4223202108.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou v spore žalobcu: Royal Water s.r.o., so sídlom

Palatínova ul. 2732/61, 945 01 Komárno, IČO: 50 913 131, zastúpený: Advokátska kancelária Valach,
Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom a miestom podnikania C. D. XXXX/XX, XXX XX E., IČO: 54 203 007, s ukončenou
podnikateľskou činnosťou ku dňu 30.12.2023 a 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom a miestom podnikania
H. I. XXXX/XX, XXX XX B., IČO: 51 037 106, obaja zastúpení JUDr. Attila Bogdány, advokát so sídlom
Štúrova 884/24, 927 01 Šaľa, IČO: 54 207 436, o zaplatenie 7.576,57 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa, cestou svojho právneho zástupcu žalobou, doručenou Okresnému súdu Komárno
domáhal voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade vydania platobného rozkazu, ktorým by
súd zaviazal žalovaného v 1. a v 2. rade na spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy 7.576,57 eura s
príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril s žalovaným v 1. rade dňa 09.11.2021 Zmluvu
o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla (ďalej ako „Zmluva č. 1“), na základe ktorej
sa žalovaný v 1. rade zaviazal pre žalobcu vykonávať služby vedenia cudzieho motorového vozidla zn.
Citroen Jumper, e.č.v. B., VIN: J. (ďalej ako „Vozidlo“) vo vlastníctve žalobcu, a taktiež žalobca uzatvoril
s žalovaným v 2. rade dňa 19.08.2022 Zmluvu o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového
vozidla (ďalej ako „Zmluva č. 2“), na základe ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal pre žalobcu vykonávať
služby vedenia cudzieho motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Žalobca uviedol, že na základe

uzatvorenej Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2 poskytol žalovaným Vozidlo, žalovaný v 1. rade sa v zmysle čl. IV.
bod 4.4 písm. b), h) Zmluvy č. 1 zaviazal vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou, pričom v prípade
nutnosti servisnej kontroly vozidla sa zaviazal toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu, a žalovaný
v 2. rade sa v zmysle čl. V. bod 5) písm. b), h) Zmluvy č. 2 zaviazal vykonávať činnosť s odbornou
starostlivosťou, pričom v prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla sa zaviazal toto okamžite odstaviť
a informovať žalobcu; žalovaný v 1. rade porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV. bod 4.4 písm.
b), h) Zmluvy č. 1 a žalovaný v 2. rade porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. V. bod 5) písm.

b), h) Zmluvy č. 2, pretože v čase servisnej kontroly Vozidla toto vozidlo neodstavili a neinformovali
o tom žalobcu, ale pokračovali v jazde s Vozidlom, a keďže dodržiavanie pravidelných servisných kontrol
vozidla je podmienkou zmluvnej záruky za vady vozidla, konaním žalovaných tak došlo k porušeniu
záručných podmienok, za ktorých autorizovaný servis vykoná bezplatne opravu Vozidla. Žalobcauviedol, že porušením povinnosti žalovaného v 1. rade absolvovať s Vozidlom kontrolu pri 50.000
najazdených kilometroch, ktorá kontrola bola absolvovaná až dňa 11.05.2022 pri 57.996 najazdených
kilometroch, a porušením povinnosti žalovaného v 2. rade absolvovať s Vozidlom kontrolu pri 100.000

najazdených kilometroch, ktorá kontrola bola absolvovaná až dňa 13.01.2023 pri 111.138 najazdených
kilometroch, autorizovaný servis (AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o., so sídlom Istvána Gyurcsóa
36, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 134 484) zamietol bezodplatnú opravu poškodeného motora
Vozidla z dôvodu nedodržania servisných intervalov Vozidla a preto bol žalobca donútený opravu
Vozidla vo výške 5.951,57 eur bez DPH uhradiť z vlastných prostriedkov; ak by žalovaní s vozidlom

absolvovali pravidelné servisné kontroly, tak by autorizovaný servis vykonal opravu vady motora Vozidla
bezodplatne v rámci záručnej zodpovednosti za vady a žalobcovi by škoda nevznikla. Žalobca uviedol,
že z dôvodu predĺženej opravy Vozidla a porušenia záručných podmienok opravy Vozidla tiež vznikli
náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.625,00 eur bez DPH, ktoré musel vynaložiť a tieto
si tiež uplatňuje voči žalovaným, pretože ak by žalovaní svoju povinnosť neporušili, nedošlo by ani
k porušeniu zmluvných podmienok opravy Vozidla a záručný servis by žalobcovi poskytol náhradné

vozidlo počas opravy Vozidla bezodplatne. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nakoľko si žalovaní svoju
povinnosť zaplatiť v celom rozsahu nesplnili, zaslal im žalobca cestou svojho právneho zástupcu výzvu
na zaplatenie škody; žalovaný v 1. rade výzvu prevzal dňa 07.06.2023 a žalovaný v 2. rade výzvu prevzal
dňa 09.06.2023, pohľadávku žalobcovi však neuhradili. Záverom žaloby žalobca uviedol, že v zmysle
vyššie uvedených skutočností si žalobca v tomto spore uplatňuje: nezaplatenú istinu vo výške 7.576,57

eura, ku ktorej si zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania 12,75 % ročne zo sumy 7.576,57 eura od
20.06.2023 do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 384,50 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 599,66 eur za vykonanie 3 úkonov právnej služby, každý v sume
237,34 eur (vyčíslenej z tarifnej hodnoty 7.576,57 eur), režijného paušálu (3x 12,52 eur) a 20% DPH.

3. Ako dôkazy priložil k žalobe vo forme príloh fotokópie: Zmluva o poskytovaní služby vedenia cudzieho
motorového vozidla zo dňa 09.11.2021, Zmluva o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového
vozidla zo dňa 19.08.2022, Servisná a záručná knižka k vozidlu VIN: J., Záznam o odbornom posúdení
z 19.05.2023, Faktúra č. 12223369 z 13.06.2023, Zákazkový list č. CB518235 z 24.04.202, Faktúra č.
12223338 z 01.06.2023, Faktúra č. 12223339 z 01.06.2023, Zmluva o zapožičaní náhradného vozidla

z 24.04.2023, Výzva na úhradu škody z 05.06.2023 (2x), ePotvrdenka o podaní zásielky na pošte (2x),
Potvrdenie pošty o doručení zásielky (2x) a Plnomocenstvo z 22.06.2023.

4. Okresný súd Komárno vec postúpil Okresnému súdu Nitra dňa 17.08.2023 ako súdu kauzálne
príslušnému na konanie o nároku žalobcu.

5. Okresný súd Nitra pod sp. zn. 32Cb/50/2023 - 62 dňa 06.09.2023 vydal platobný rozkaz, ktorým
uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.576,57 eura, úrok z omeškania
vo výške 12,75 % ročne zo sumy 7.576,57 eura od 20.06.2023 do zaplatenia alebo v tej istej lehote

podať odpor. Zároveň žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 599,66 eura a náhradu ostatných trov konania vo výške 384,50 eura. Platobný
rozkaz bol doručený žalovanému v 1. rade dňa 25.09.2023 a žalovanému v 2. rade dňa 07.09.2023.

6. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade (ďalej spolu ako „Žalovaní“) voči predmetnému rozhodnutiu
podali cestou svojho spoločného právneho zástupcu dňa 22.09.2023 vecne odôvodnený odpor,
v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu, a to postupom podľa ust. § 267 ods. 4 Zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporov poriadok. V podanom odpore uviedli, že neporušili žiadnu povinnosť
voči žalobcovi z ich záväzkového vzťahu, pretože žalobcovi len nahlasovali potrebu kontrolného servisu

vozidla a neboli povinní zabezpečiť servis vozidla; vždy potrebu každého servisu vozidla žalobcovi
riadne nahlasovali s dostatočným časovým predstihom na vykonanie servisu. Ďalej poukázali na to,
že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, či uplatňovaný nárok na náhradu škody za opravu vozidla
a za poskytnutie náhradného vozidla fakticky uhradil, taktiež poukázali na to, že vozidlo nikdy žiadne
vady počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom žalovanými nemalo a žalovaní vozidlo vrátili

žalobcovi bez vád, taktiež žalobca počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
nikdy nereklamoval žiadne plnenia/neplnenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade
alebo žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade nemá vedomosť o tom, že by mal niekedy
k dispozícii servisnú knižku vozidla (v ktorej mali byť uvedené záručné podmienky vozidla) a žalovanýv 2. rade uvádza, že mu žalobca servisnú knižku vozidla neodovzdal a nemal ju počas zmluvného
vzťahu k dispozícii. Žalovaní uviedli, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 09.11.2021
Zmluvu o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla (ďalej ako „Zmluva 1“), na základe

ktorej žalovaný v 1. rade ako poskytovateľ vykonával pre žalobcu ako objednávateľa službu vedenia
motorového vozidla, ktoré odovzdal žalobca žalovanému v 1. rade, vozidlom sa prepravoval tovar
v mene žalobcu pre jeho obchodných partnerov a žalobca za poskytované služby platil žalovanému v 1.
rade dohodnutú odmenu; Zmluva 1 bola ukončená dohodou ku dňu 26.08.2022 (ďalej ako „Dohoda 1“)
a v rovnaký deň bol žalobcom a žalovaným v 1. rade podpísaný aj protokol o odovzdaní služobných

predmetov (ďalej ako „Protokol 1“). Ďalej uviedli, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzatvorili dňa
19.08.2022 Zmluvu o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla (ďalej ako „Zmluva 2“),
na základe ktorej žalovaný v 2. rade ako poskytovateľ vykonával pre žalobcu ako objednávateľa službu
vedenia motorového vozidla, ktoré odovzdal žalobca žalovanému v 2. rade, vozidlom sa prepravoval
tovarvmenežalobcuprejehoobchodnýchpartnerovažalobcazaposkytovanéslužbyplatilžalovanému
v 2. rade dohodnutú odmenu; Zmluva 2 bola ukončená dohodou ku dňu 20.12.2022 (ďalej ako „Dohoda

2“), pričom protokol o odovzdaní služobných predmetov (ďalej ako „Protokol 2“) síce bol podpísaný
žalobcom a žalovaným ku dňu 03.01.2023, avšak k reálnemu odovzdaniu vozidla spolu so všetkými
dokladmi a výbavou žalobcovi došlo už k 20.12.2022, pred vianočnými sviatkami. Žalovaní uviedli, že
na účely odporu označujú Zmluvu 1 a Zmluvu 2 spolu ako „Zmluvy“, pričom na základe Zmlúv mali
obaja žalovaní zo strany žalobcu poskytnuté totožné motorové vozidlo: Citroen Jumper 2.0 BlueHDI,

e.č.v. B., VIN: J. (ďalej ako „Vozidlo“), a žalobca si voči žalovaným uplatňuje nárok na náhradu škody
z dôvodu údajného porušenia povinností žalovaných zo Zmlúv, v dôsledku čoho mala údajne zaniknúť
platnosťzárukynavozidlo,keďženemalibyťdodržanépravidelnéservisnéintervalyprinajazdení50.000
km a 100.000 km, požadované v zmysle podmienok záruky. Žalovaní poukázali na to, že zo žiadneho
dôkazu nie je zrejmé a túto vedomosť ani nemajú, že koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase

jeho odovzdania zo strany žalobcu žalovanému v 1. rade pri uzatvorení Zmluvy 1, koľko kilometrov malo
vozidlo najazdené v čase jeho vrátenia zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi pri podpise Dohody 1
resp. Protokolu 1, koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase jeho prvého odovzdania zo strany
žalobcu žalovanému v 2. rade pri uzatvorení Zmluvy 2 a koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase
jeho vrátenia zo strany žalovaného v 2. rade žalobcovi pri podpise Dohody 2 resp. Protokolu 2, pričom

ide o esenciálnu skutočnosť a vôbec prvú otázku, ktorú je potrebné v tomto spore vyriešiť. Žalovaní ďalej
poukázali na to, že ich povinnosťou z uzatvorených Zmlúv 1 a 2 bolo v prípade nutnosti servisnej kontroly
vozidla toto odstaviť a informovať o tejto skutočnosti žalobcu, čo sa vždy aj udialo, pretože kedykoľvek
vznikla potreba servisovania vozidla, žalovaní upozorňovali na túto skutočnosť prostredníctvom osôb
určených žalobcom, ktorými sú pán K. F. (manažér žalobcu) a následne pani L. E. (zamestnankyňa

žalobcu); v príp. žalovaného v 2. rade sa riešili všetky veci týkajúce sa kontrol, opráv a servisovania
vozidla s manažérom žalobcu, p. K. F., pričom zabezpečenie servisu vozidla nebolo nikdy povinnosťou
žalovaného v 1. rade, ani povinnosťou žalovaného v 2. rade, túto povinnosť mal na starosti samotný
žalobca resp. poverená/kompetentná osoba žalobcu, ktorou bol podľa vedomostí žalovaných pán K.
F., a keďže žalobca dal žalovanému v 1. rade pokyn nezaťažovať pána F. vecami týkajúcimi kontrol

a servisovania vozidla, uvedené záležitosti, ako aj objednávky a závozy riešil následne žalovaný v 1.
rade s pani L. E., na pravidelnej báze, telefonicky, formou sms a hlasových správ, pričom žalovaný v 2.
rade už riešil všetky záležitosti týkajúce sa vozidla, potreby kontrol a servisu len s pánom K. F., a preto
žalovaní na podporu svojich tvrdení navrhujú výsluch pána K. F. a pani L. E.. Žalovaní v podanom odpore
ďalej uviedli, že napriek tomu že zabezpečovanie kontrol a servisovania vozidla neboli ich povinnosťami,

obaja boli žalobcovi vždy súčinní a pomáhali mu v zabezpečovaní termínov a odovzdávaní vozidla
na riadny servis do autorizovaného servisu, o čom svedčí aj skutočnosť, že vozidlo nemalo nikdy
počas trvania záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými žiadne vady; žalovaní mohli
zabezpečiť termín servisu výlučne na pokyn žalobcu a len s jeho súhlasom, spočiatku bolo vozidlo
servisované v autorizovanom servise RIVAL CAR spol. s r.o., IČO: 31 447 279, neskôr koncom r.

2021 bolo odovzdávané do autorizovaného servisu AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o., IČO:
34 134 484. Uviedli, že v spoločnosti žalobcu zrejme stále platí politika „vozidlo, ktoré stojí, nezarába“,
a z tohto dôvodu preto mohlo byť vozidlo odstavené a zavezené do servisu výlučne len v tom prípade, ak
žalobca zaobstaral náhradné vozidlo na rozvoz tovaru, a dokým náhradné vozidlo zabezpečené nebolo,
žalovaní museli plniť objednávky žalobcu a rozvážať tovar s vozidlom aj v prípade, ak bolo potrebné

zabezpečiť pravidelný servis. Ďalej uviedli, že žalovaný v 1. rade vykonával pre žalobcu častokrát aj
práce nad rámec svojich povinností, o čom mala vedomosť pani L. E. (napr. čistil Vozidlo, namontoval
naň cúvacie kamery), pričom v jednom prípade riešil so zmluvným partnerom žalobcu nesprávne
zaevidovanú objednávku, hoci to nemal v náplni práci, a to k spokojnosti žalobcu, čím poukazujú nalojálnosť a pozitívny prístup žalovaného v 1. rade k žalobcovi, majúc na zreteli najlepší záujem žalobcu.
Osobitne uvádzajú situáciu, že dňa 29.12.2021 (t.j. v čase, keď malo vozidlo najazdené menej ako
50.000 km) žalovaný v 1. rade kontaktoval pani L. E. prostredníctvom sms a hlasových správ ohľadom

potreby servisu vozidla, a o tom, že s vozidlom bolo potrebné vykonať intervalový servis pre 50.000 km
sa žalovaný v 1. rade dozvedel až v kontakte s autorizovaným servisom, pričom v tomto prípade dal
žalovanému v 1. rade pán Šúr požiadavku na zabezpečenie termínu servisu, a keďže žalobca nemal
zabezpečené náhradné vozidlo, z dôvodov spočívajúcich výlučne na strane žalobcu bolo intervalový
servis s vozidlom možné vykonať až v máji r. 2022; počas tejto doby, kým nebolo zabezpečené náhradné

vozidlo, muselo Vozidlo jazdiť. Žalovaní podotýkajú, že na potrebu servisu v tomto čase upozorňoval
opakované žalovaný v 1. rade, ktorý aj zabezpečil odvoz Vozidla do autorizovaného servisu na kontrolu
ešte pred najazdením 50.000 km na vozidle (v mesiaci január 2022, aj v mesiaci február 2022) a preto
sa žalovaní domnievajú, že v mesiaci január alebo február r. 2022 nebol vykonaný intervalový servis
pri 50.000 km z dôvodu, že s tým žalobca jednoducho nesúhlasil, keďže vozidlo by bolo potrebné
ponechať v servise a žalobca nemal v tom období zabezpečené náhradné vozidlo. Ďalej uviedli, že

dňa 23.03.2022 malo Vozidlo najazdených 49.039 km, dňa 25.03.2022 dostal žalovaný v 1. rade
objednávku a pokyn od žalobcu na vykonanie závozu na deň 28.03.2022, no dňa 28.03.2022 utrpel
žalovaný v 1. rade v sklade úraz, bol odvezený pracovníkmi RZP na ošetrenie v nemocnici v Komárne,
a následne ostal práceneschopný na 2 týždne; v danom čase malo Vozidlo najazdených cca 49.039
km, a počas obdobia trvania práceneschopnosti žalovaného v 1. rade, od 28.03.2022 do 14.04.2022,

odovzdal žalovaný v 1. rade Vozidlo žalobcovi, ktorý toto vozidlo zveril na používanie tretej osobe,
v zmysle politiky žalobcu: „vozidlo, ktoré stojí, nezarába“, preto dávajú do pozornosti súdu skutočnosť,
že počas doby trvania práceneschopnosti žalovaného v 1. rade bolo možné na vozidle uskutočniť
potrebný intervalový servis, o potrebe ktorého žalovaný v 1. rade opakovane informoval žalobcu; stav
km na tachometri Vozidla, bol po vrátení vozidla Žalovanému v 1. rade dňa 14.04.2022, už v hodnote

53.273 km. Za účelom preukázania politiky žalobcu, podľa ktorej muselo vozidlo jazdiť dokým nebolo
zabezpečené náhradné vozidlo, navrhuje ako svedka vypočuť bývalého zamestnanca žalobcu, pána
M. H.. Žalovaní v podanom odpore ďalej uviedli, že zo žalobcom predložených listín vyplýva, že
k poškodeniu vozidla malo dôjsť v apríli r. 2023, t.j. v období, kedy už žalovaní nemali vozidlo v dispozícii
dlhší čas, a v tomto čase podľa informácii žalovaných vykonával prevádzku vozidla pre žalobcu pán

N. O., a podľa informácii od pána O., mal pri vedení vozidla zrazu začať dymieť motor, čo mal pán
O. nahlásiť AUTOSERVISU BÉHR & BÉHR, spol. s r.o.; vozidlo do uvedeného autoservisu doviedol,
údajne na vozidle len vynulovali chybu vozidla povedali mu že môže s vozidlom jazdiť ďalej, no
následne pri ďalšej jazde došlo k poškodeniu vozidla – jeho znepojazdneniu a potrebe odťahu späť
do uvedeného autoservisu – za účelom objasnenia uvedených okolností navrhujú žalovaní výsluch

pána N. O.. Žalovaní ďalej uviedli, že zo žiadnych podkladov nevyplýva ani nebol preukázaný dôvod
a príčiny vzniku vady/poškodenia vozidla, nie je preto zrejmé, či sa na vozidlo nevzťahovala oprava
v rámci záruky a ak by aj záruka naďalej platila, či v danom prípade išlo skutočne o záručnú vadu,
preto podľa názoru žalovaných, autorizovaný servis len skontroloval, či sa na vozidlo ešte vzťahuje
záruka a keďže vyhodnotil, že na vozidlo sa záruka nevzťahuje (keďže nemali byť dodržané záručné

podmienky – pravidelné intervalové servisy), ďalej príčiny a dôvody vzniku vady už neskúmal; z pohľadu
autoservisutoboloirelevantné,nakoľkoopravuvozidlabymuseltakčitakžalobcazaplatiťbezohľaduna
príčinu vzniku vady (keďže záruka už nemala platiť); príčiny vzniku vady nevyplývajú ani z predloženého
záznamu o odbornom posúdení, vypracovaného spoločnosťou AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol.
s r.o. zo dňa 19.05.2023. V tejto súvislosti žalovaní uviedli, že navyše z absencie dôvodov vzniku škody

na vozidle a preukázania porušenia akejkoľvek povinnosti ktoréhokoľvek zo žalovaných absentuje aj
preukázanie ďalšej podstatnej náležitosti na založenie zodpovednostného vzťahu z titulu nároku na
náhradu škody, ktorou je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a žalobcom tvrdených porušením
povinností zo strany žalovaných. Žalovaní k predloženej servisnej knižke vozidla uviedli, že žalovaný
v 1. rade nemá vedomosť o tom, že by mu žalobca odovzdával servisnú knižku Vozidla, resp. či ju mal

počas trvania Zmluvy 1 k dispozícii, a žalovaný v 2. rade uviedol, že počas trvania Zmluvy 2 nemal
servisnú knižku k dispozícii a každú kontrolu vozidla a zabezpečenie servisu vozidla mal vykonávať pán
K. F.; podotkli, že servisná knižka vozidla medzi odovzdanými dokladmi a výbavou vozidla nebola, čo
vyplýva aj z bodu 2.1. článku II Zmluvy 1 ako aj článku III. bod 1) Zmluvy 2, a žalovaní tak nedisponovali
informáciou o tom, kedy presne resp. v akých konkrétnych intervaloch bolo potrebné vykonať pravidelné

servisné intervaly, napriek tomu sa však o Vozidlo riadne starali a o všetkom žalobcu informovali, navyše,
z bodu 4. článku II. Zmluvy 2 bol aj žalobca povinný poskytovať žalovanému v 2. rade potrebnú súčinnosť
a tiež ho informovať o všetkých skutočnostiach rozhodných pre spoluprácu, t.j. bol povinný ho informovať
ohľadom toho, v akých intervaloch je potrebné vykonávať pravidelné servisné intervaly vozidla a akésú podmienky záruky pre vozidlo – k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. V tejto súvislosti dávajú do
zvýšenej pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ukončil so žalobcom Zmluvu 2 ešte dňa
20.12.2022, kedy aj reálne odovzdal vozidlo späť žalobcovi, a podľa údajov zo žalobcom predloženej

servisnej knižky vozidla mal byť na vozidle vykonaný pravidelný servis dňa 13.01.2023, kedy už niekoľko
týždňov nebolo vozidlo v dispozícii žalovaného v 2. rade; žalovaný v 2. rade si nepamätá, koľko
kilometrov bolo s vozidlo najazdených v čase jeho vrátenia žalobcovi, avšak bolo to podstatne nižšie
číslo ako 111.138, navyše zo zápisu zo servisnej knižky vozidla k vykonanému intervalovému servisu
dňa 13.01.2023 vyplýva, že vozidlo bolo v tom čase v poriadku a bez akýchkoľvek vád. Žalovaní uviedli,

že ak nebol dodržaný pravidelný servisný interval vozidla, toto bolo spôsobené pokynmi resp. omisívnym
konaním na strane žalobcu, za čo oni nenesú žiadnu zodpovednosť. Žalovaní ďalej popreli skutkové
tvrdenia žalobcu, najmä: že mali porušiť akúkoľvek povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalobcom, že
ktorýkoľvek zo žalovaných bol kedykoľvek povinný absolvovať s vozidlom servisnú kontrolu (nakoľko
žalovaní boli povinní iba nahlasovať potrebu vykonania servisnej kontroly, čo aj riadne a bezodkladne
žalobcovi nahlasovali), že žalovaní nesú zodpovednosť za to, že autorizovaný servis nevykonal opravu

vád vozidla ako záručnú opravu v rámci záruky vozidla, že by mal žalobca nárok na náhradné vozidlo
počas opravy vozidla, ak by bola záruka platila, a že by mal žalobca voči žalovaným nárok na náhradu
škody alebo akýkoľvek iný nárok či pohľadávku, a preto zhodne navrhujú, aby súd vydaný platobný
rozkaz zrušil, konanie zastavil a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovaným trovy konania.

7. Ako dôkazy priložili k podanému odporu vo forme príloh fotokópie: Plnomocenstva zo dňa 20.09.2023
(2x), Ukončenie zmluvy o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla z 20.12.2022,
Ukončenie zmluvy o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla z 26.08.2022, výpis
z sms-komunikácie s majiteľom tel. č. XXXX XXX XXX, výpis z sms-komunikácie s osobou O. L. E.,
Protokol o odovzdaní služobných predmetov z 03.01.2023, Protokol o odovzdaní služobných predmetov

z 26.08.2022, fotodokumentácia týkajúca sa pracovných ciest, stavu km vozidla a zadnej časti vozidla
CITROEN C4.

8. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade vyjadril v podaní,
doručenom súdu dňa 09.10.2023 tak, že popiera tvrdenia žalovaných ku ktorým uviedol niektoré

z tvrdení obsiahnutých v žalobe, pričom uviedol, že žalovaní vo svojom odpore neuvádzajú žiadne také
prekážky, ktoré by nastali nezávisle od ich vôle a bránili by im v splnení povinnosti vyplývajúcich im
z uzatvorenej Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2, t.j. neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali ich
zodpovednosť za škodu. Žalobca poprel tvrdenie žalovaných, že títo nedisponovali servisnou knižkou
Vozidla a uviedol, že servisná knižka sa vždy nachádza vo Vozidle, bola Žalovaným spolu s Vozidlom

odovzdaná, so servisnou knižkou Vozidla boli Žalovaní oboznámení a povinnosť riadiť sa servisnými
intervalmi Vozidla uvedenými v servisnej knižke, Vozidla, t.j. ako „profesionálny vodič“ sa riadne sa starať
o svoj hlavný zverený predmet, vyplýva aj zo záväzku žalovaných vykonávať svoju činnosť vodiča s
odbornou starostlivosťou. Žalobca poprel tvrdenia žalovaných, že dňa 29.12.2021 (v čase kedy malo
mať vozidlo najazdených menej ako 50 000km) kontaktoval Žalovaný v 1. rade pani E. ohľadom potreby

servisu Vozidla, pretože takáto skutočnosť nevyplýva z predložených dôkazov; z fotodokumentácie,
ktorú predložili žalovaní vyplýva, že 29.12.2021 o 16.16 hod. bola na kontakt označený ako „O. L.
E.“ odoslaná správa „Treba olej vymeniť“- z uvedeného však nevyplýva počet najazdených kilometrov
Vozidla a tiež z uvedeného žiadnym spôsobom nevyplýva, že by Žalovaný v 1. rade upozorňoval
Žalobcu na potrebu vykonania záručného (komplexného) servisu pri počte najazdených kilometrov

do 50.000 km. Uviedol, že samotní žalovaní sa doznávajú k tomu, že mali vedomosť o povinnosti
absolvovať servisný interval pri počte najazdených kilometrov 50 000km, ich slovami : „Dovoľujeme
si uviesť, že dňa 29.12.2021, t.j. v čase kedy bolo s vozidlom najazdených menej ako 50.000km,
kontaktoval žalovaný 1 pani E. ohľadom potreby servisu, prostredníctvom sms a hlasových správ. O
tom, že s vozidlom je potrebné vykonať intervalový servis pred 50.000km sa žalovaný dozvedel keď

bol v kontakte s autorizovaným servisom, kedy ho na to upozornili zamestnanci servisu.“ Z uvedeného
vyplýva, že žalovaní mali vedomosť o povinnosti absolvovať intervalový servis Vozidla, a tento aj napriek
tomu s Vozidlo neabsolvovali. Tým, že žalovaní nekonali v súlade s odbornou starostlivosťou spôsobili
škodu na majetku Žalobcu. Žalobca uviedol, že popiera nepodložené tvrdenia žalovaných, že Vozidlo
bolo k intervalovému servisu pristavené oneskorene z dôvodu na strane Žalobcu, t.j. z dôvodu aby

bolo zabezpečené náhradné vozidlo, k čomu uviedol, že bolo povinnosťou žalovaných sa o zverené
Vozidlo riadne starať, konať s odbornou starostlivosťou, s Vozidlom vykonávať servisné prehliadky;
v prípade ak by uvedené žalovaným nebolo umožnené (čo Žalobca výslovne popiera) tak žalovaní
mali možnosť Zmluvu č. 1 a zmluvu č. 2 ukončiť, čo neurobili. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1. radea ani žalovaný v 2. rade v čase servisnej kontroly Vozidla toto Vozidlo neodstavili a neinformovali o
tom Žalobcu, ale pokračovali v jazde s Vozidlom, a opätovne poukázal na tú skutočnosť, že povinnosť
absolvovať s Vozidlom pravidelné servisné kontroly je podmienkou zmluvnej záruky predávajúceho

za vady Vozidla - uvedené vyplýva aj so Servisnej knižky – záručného listu Vozidla, kt. spoločne s
plánom kontroly Vozidla mali Žalovaní nepretržite k dispozícii vo Vozidle cit. „Uplatnenie uvedenej záruky
je podmienené vykonávaním pravidelných prehliadok údržby podľa plánu údržby.“... „Vykonávanie
pravidelnej servisnej údržby je povinnou požiadavkou na splnenie zmluvných záručných podmienok
spoločnosti CITROEN“. Zopakoval svoje tvrdenia o vzniknutí škody žalobcovi konaním žalovaných

v dôsledku čoho pre porušenie záručných podmienok nebola autorizovaným servisom vykonaná
bezodplatná oprava vozidla, a uviedol, že v prípade ak by Žalovaní s Vozidlom absolvovali pravidelné
servisné kontroly, tak by autorizovaný servis vykonal opravu vady motora Vozidla bezodplatne v rámci
záručnej zodpovednosti za vady a Žalobcovi by škoda nevznikla. Záverom vyjadrenia žiadal, aby súd
rozhodol tak, ako uviedol v petite žaloby. Ako dôkazy priložili k podanému vyjadreniu vo forme príloh
fotokópie: potvrdenia o úhrade z bankového účtu (4x).

9. Žalobca následne doplnil svoje vyjadrenie v podaní, doručenom súdu dňa 09.10.2023 tak, že
žalovaní v konaní o.i. namietajú, že nie je zrejmé koľko kilometrov malo Vozidlo najazdené v čase jeho
odovzdania Žalovanému v 1. rade a Žalovanému v 2. rade. resp. vrátenia Vozidla Žalobcovi, poukázal
na chronológiu sledu udalostí týkajúcu sa Vozidla a uviedol, že Vozidlo malo v čase jeho odovzdania

Žalovanému v 1. rade najazdených menej ako 50 000km, t.j. bolo povinnosťou Žalovaného v 1. rade s
Vozidlom pred dosiahnutím počtu najazdených kilometrov 50 000km absolvovať garančný (intervalový)
servis Vozidla, čo Žalovaný v 1. rade neurobil, a ani len neinformoval Žalobcu o potrebe vykonania
garančného (intervalového) servisu Vozidla, hoc dňa 23.03.2023 kedy malo Vozidlo najazdených 49 039
km mal vedomosť o počte najazdených kilometroch, ktoré sa tesne blížili k počtu 50 000km, ktoré

tvorili hranicu potreby vykonania garančného (intervalového) servisu Vozidla. Žalobca tiež popiera
nepodložené tvrdenia žalovaných o tom, že garančný (intervalový) servis Vozidla sa neuskutočnil z
dôvodov na strane Žalobcu, z dôvodu politiky „vozidlo, ktoré stojí, nezarába“. K tvrdeniu žalovaných,
ktorí uviedli, že Žalovaný v 1. rade mal byť v čase od 28.03.2022 do 14.04.2022 práceneschopný,
pričom po ukončení práceneschopnosti Žalovaného v 1. rade malo mať Vozidlo najazdených 53 273km.

NakoľkožalovanítvrdenieopráceneschopnostiŽalovanéhov1.radenepreukázali,žalobcatototvrdenie
poprel a uviedol, že údajnú práceneschopnosť Žalovaného v 1. rade podľa jeho názoru nie je možné
považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť; ak by aj bol Žalovaný v 1. rade v čase potreby
vykonania garančného (intervalového) servisu Vozidla práceneschopný, nič mu nebránilo Žalobcu na
potrebu vykonania tohto servisu upozorniť (oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo

bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch), čo však neurobil. Ďalej uviedol, že z chronológie
sledu udalostí vyplýva, že Vozidlo malo v čase jeho odovzdania Žalovanému v 2. rade najazdených viac
ako 50 000km a menej ako 100 000km (Vozidlo malo najazdených viac ako 57 996km a menej ako 95
299km) a v čase odovzdania Vozidla Žalobcovi malo toto najazdených viac ako 100 000km. Uviedol,
že bolo povinnosťou Žalovaného v 2. rade s Vozidlom pred dosiahnutím počtu najazdených kilometrov

100 000km absolvovať garančný (intervalový) servis Vozidla, čo Žalovaný v 2. rade neurobil. Žalovaný
v 2. rade ukončil pracovnú činnosť pre Žalobcu dňa 20.12.2022 a Vozidlo odovzdal 03.01.2023; Vozidlo
malo dňa 18.10.2022 najazdených 95 29 9km a dňa 13.01.2023 najazdených 111 138 km a z uvedeného
vyplýva, že v čase kedy Žalovaný v 2. rade odovzdal Vozidlo Žalobcovi, malo toto najazdených viac ako
100 000 km – t.j. Žalovaný v 2. rade v čase potreby vykonania garančného servisu Vozidlo viedol (nie

je reálne možné aby vozidlo za 10 dní v období od jeho odovzdania dňa 03.01.2023 do konania servisu
dňa 13.01.2023 najazdilo 11 138 km), pričom Žalovaný v 2. rade s Vozidlom garančný (intervalový)
servis Vozidla neabsolvoval a ani Žalobcu na povinnosť absolvovania tohto servisu neupozornil. Žalobca
zopakoval svoje tvrdenia ohľadom porušenia povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou
a uviedol, že samotní žalovaní sa doznávajú k tomu, že mali vedomosť o povinnosti absolvovať servisný

interval pri počte najazdených kilometrov 50 000km, ich slovami : „Dovoľujeme si uviesť, že dňa
29.12.2021, t.j. v čase kedy bolo s vozidlom najazdených menej ako 50.000km, kontaktoval žalovaný
1 pani E. ohľadom potreby servisu, prostredníctvom sms a hlasových správ. O tom, že s vozidlom
je potrebné vykonať intervalový servis pred 50.000km sa žalovaný dozvedel keď bol v kontakte s
autorizovaným servisom, kedy ho na to upozornili zamestnanci servisu.“; žalovaní mali vedomosť o

povinnosti absolvovať intervalový servis Vozidla, a tento aj napriek tomu s Vozidlo neabsolvovali, pričom
bolo povinnosťou žalovaných sa o zverené Vozidlo riadne starať, konať s odbornou starostlivosťou, s
Vozidlom vykonávať servisné prehliadky. V prípade ak by uvedené žalovaným nebolo umožnené (čo
Žalobca výslovne popiera) tak žalovaní mali možnosť Zmluvu č. 1 a zmluvu č. 2 ukončiť, čo neurobili.Ako dôkazy priložili k podanému vyjadreniu vo forme príloh fotokópie: Zákazkový list č. BC30726
z 20.10.2021, Faktúru č. 12222254 z 11.05.2022 a Faktúru č. 12222574 z 18.10.20224.

10. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa k podanému vyjadreniu žalobcu vyjadrili v podaní,
doručenom súdu dňa 17.10.2023 tak, že žalobca vo svojom vyjadrení iba zrekapituloval svoje tvrdenia
ktoré uviedol v žalobe, a aj opakovane potvrdil že žalobca poskytol a zveril vozidlo žalovanému v 1.
rade na základe Zmluvy 1 a žalovanému v 2. rade na základe Zmluvy 2 a je teda nesporné, že
žalovaní mali vozidlo k dispozícii až po uzatvorení zmlúv 1 a 2 (teda po 09.11.2021 a po 19.08.2022).

Opakovane poukázali na tvrdenia v odpore, podľa ktorých doposiaľ žalobca nepreukázal zásadné, nimi
namietané skutočnosti ktoré sú potrebné na opodstatnenosť jeho uplatňovaného nároku, a opätovne
poukázali na skutočnosť, že podľa príslušných článkov Zmluvy 1 Zmluvy 2 boli povinní iba informovať
žalobcu o nutnosti servisnej kontroly vozidla a nikdy neboli povinní vykonávať alebo zabezpečovať
samotný servis vozidla; táto povinnosť prislúchala v celom rozsahu iba žalobcovi a preto nie je pravdou
tvrdenie žalobcu že počas platnosti Zmluvy 1 a Zmluvy 2 mali žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.

rade mali povinnosť absolvovať s vozidlom servisnú kontrolu, taktiež žalobca doposiaľ nepreukázal
že by žalovaným odovzdával servisnú knižku vozidla, z ktorej mali vyplývať podmienky záruky vozidla
a potreba servisných intervalov, alebo že by sa táto nachádzala vo vozidle. Ďalej zopakovali svoje
tvrdenia z podaného odporu týkajúce sa komunikácie s p. E. v súvislosti so zabezpečovaním servisu
vozidla, a zopakovali popis obdobia a stavu najazdených kilometrov vozidla v čase, keď bol žalovaný

v 1. rade práceneschopný, ako aj v čase ukončenia zmluvy 1 a zmluvy 2. Žalovaní navrhli, aby žalobca
preukázalcelúservisnúhistóriuvozidlavautorizovanomservise,atoajsprihliadnutímnaskutočnosť,že
pred žalovaným v 1. rade vykonával služby vedenia predmetného vozidla pre žalobcu predchádzajúcu
šofér, ktorý tieto služby vykonával až do novembra 2021. Záverom podaného vyjadrenia uviedli, že
trvajú na svojich doposiaľ predložených tvrdenia a navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu

zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. K podanému vyjadreniu vo forme
príloh predložili: kontaktné telefónne číslo na p. L. E. a kontaktné telefónne číslo na p. K. F..

11. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade následne doplnili svoje vyjadrenie v podaní zo dňa
15.11.2023, doručenom súdu dňa 15.11.2023 tak, že žalovaní majú za to, že po doterajších vyjadreniach

strán sporu sú v konané nesporné skutočnosti: 1. servis vozidla bol uskutočnený 20.10.2021 a v tom
čase malo vozidlo najazdených 23.519 km, vozidlo odovzdal žalobca žalovanému v 1. rade na základe
Zmluvy 1, teda nie skôr ako 09.11.2021 (po 3 týždňoch od 1. servisu vozidla), a vozidlo odovzdal
žalobca žalovanému v 2. rade na základe Zmluvy 2, teda nie skôr ako 19.08.2022. Uviedli, že zo
žalobcom predloženého dôkazu – Zákazkový list zo dňa 20.10.2021, vystavený autorizovaným servisom

- spoločnosťou RIVAL CAR spol. s r.o., vyplýva, že v čase vykonania 1. servisu vozidla malo vozidlo
najazdených 23.519 km, pričom zároveň na hornej lište tohto doklade je uvedené: „ukončenie opravy
koniec záruky“, t.j. dôvodom na ukončenie záruky bolo bez pochýb nedodržanie zmluvných záručných
podmienok spoločnostiCITROENvzmysleservisnejknižkyvozidla–konkrétnenedodržaniepravidelnej
servisnej údržby pri najazdení prvých 20.000 km na vozidle. Uviedli, že ako je zrejmé zo Zákazkového

listu, prvý servis na vozidle bol vykonaný dňa 20.10.2021 pri najazdení 23.519 km, čo je v rozpore
s plánom údržby vozidla uvedeným v servisnej knižke vozidla ktorú ako dôkaz predložil žalobca,
navyše servisná prehliadka vozidla bola vykonaná v čase ešte predtým, ako toto vozidlo bolo zverené
dňa 09.11.2021 žalovanému v 1. rade, z čoho je zrejmé že platnosť záruky vozidla skončila už dňa
20.10.2021, ešte pred tým ako bolo vozidlo zverené žalovanému v 1. rade (09.11.2021) a nie to ešte

žalovanému v 2. rade (19.08.2022), a preto žalobca, v dôsledku ním zavineného porušenia záručných
podmienok vozidla – z dôvodu oneskoreného 1. servisu vozidla – zveril a odovzdal obom žalovaným už
také vozidlo, na ktorom už v čase jeho odovzdania neplatila žiadna záruka. Žalovaní ďalej poukázali na
to, že z hľadiska dokazovania je preto irelevantné, či bol alebo nebol dodržaný servisný interval vozidla
pri najazdení 50.000 km, pretože už pri nedodržaní povinnosti 1. servisu vozidla pri 20.000 km prestala

platiť záruka vozidla a preto žiadny zo žalovaných nenesie zodpovednosť za tieto okolnosti. Ďalej,
vzhľadom na žalobcom namietanú nepreukázanú skutočnosť o práceneschopnosti žalovaného v 1. rade
v čase od 28.03.2022 do 12.04.2022 predkladajú súdu potvrdenie obvodného lekára žalovaného v 1.
rade, a v závere vyjadrenia uvádzajú že vzhľadom na nimi uvedené dôvody považujú nárok žalobcu na
náhradu škody za nedôvodný a navrhujú, aby súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, a pokiaľ žalobca

bude trvať na podanej žalobe, navrhujú ju zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na úhradu
trov žalovaných v celom rozsahu. K podanému vyjadreniu vo forme príloh predložili: Zákazkový list
z 20.10.2021, Faktúru č. 2021320072, Faktúru č. 2021320072 a Lekársku správu – nález, z 10.11.2023.12. Žalobca sa k podaným vyjadreniam žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade vyjadril v podaní,
doručenom súdu dňa 23.11.2023 tak, že uviedol chronológiu udalostí týkajúcich sa vozidla s uvedením
počtu najazdených km vozidla zoradenú podľa dátumov kedy došlo k týmto udalostiam, ktoré preukazuje

listinnými dôkazmi, a uviedol, že žalovaní aj napriek svojim tvrdeniam doposiaľ nepreukázali nasledovné
skutočnosti:
1. koľko km malo vozidlo najazdené v čase jeho prvého odovzdania žalovanému v 1. rade v čase pri
uzatvorení Zmluvy 1, k čomu uviedol, že vozidlo malo najazdených viac ako 23.519 km a menej ako
49.039 km a preto bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade absolvovať garančný (intervalový) servis pri

nájazde 50.000 km, čo žalovaný v 1. rade neurobil,
2. Koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase vrátenia vozidla zo strany žalovaného v 1. rade
žalobcovi pri podpise Dohody 1 (O ukončení Zmluvy 1) resp. Protokolu 1, k čomu uviedol, že Vozidlo
v čase jeho vrátenia zo strany žalovaného v 1. rade malo najazdených viac ako 57.996 km a menej
ako 95.299 km,
3. Koľko kilometrov malo predmetné vozidlo najazdené v čase prvého odovzdania vozidla zo strany

žalobcu Žalovanému 2 pri uzatvorení Zmluvy 2, k čomu uviedol, že Vozidlo malo v čase jeho odovzdania
Žalovanému v 2. rade najazdených viac ako 57.996 km a menej ako 95.299 km, čo znamená, že bolo
povinnosťou Žalovaného v 2. rade s vozidlom pred dosiahnutím počtu najazdených kilometrov 100.000
km absolvovať garančný (intervalový) servis, čo Žalovaný v 2. rade neurobil,
4. Koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase vrátenia vozidla zo strany Žalovaného 2 žalobcovi

pri podpise Dohody 2 (pozn. O ukončení Zmluvy 2) resp. Protokolu 2, k čomu uviedol, že žalovaný v 2.
rade ukončil pracovnú činnosť pre Žalobcu dňa 20.12.2022, vozidlo odovzdal 03.01.2023; Vozidlo malo
dňa 18.10.2022 najazdených 95.299 km a dňa 13.01.2023 najazdených 111.138 km, a z uvedeného
vyplýva, že v čase kedy Žalovaný v 2. rade odovzdal vozidlo Žalobcovi malo toto najazdených viac ako
100.000 km – t.j. Žalovaný v 2. rade v čase potreby vykonania garančného servisu Vozidlo viedol (nie je

reálne možné aby vozidlo za 10 dní v období od jeho odovzdania dňa 03.01.2023 do konania servisu dňa
13.01.2023 najazdilo 11.138 km), pričom Žalovaný v 2. rade s Vozidlom garančný (intervalový) servis
vozidla neabsolvoval a ani Žalobcu na povinnosť absolvovania tohto servisu neupozornil.
5. Faktickú príčinu a dôvody vzniku poškodenia/vady vozidla, t.j. či by na vozidlo vôbec vzťahovala
oprava v rámci záruky, ak by záruka naďalej platila a či v danom prípade išlo o záručnú vadu, či

sa nejednalo o poškodenie vozidla z dôvodu nevhodného používania vozidla/nevhodnej manipulácie
s vozidlom/ z dôvodu použitia nevhodných pohonných hmôt/ z dôvodu vykonania/vykonávania
nesprávneho servisu zo strany servisnej spoločnosti AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o., IČO:
34 134 484, a pod.; pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalovaní opätovne v celom rozsahu
namietajú žalobcom predložený dôkaz – Záznam o odbornom posúdení zo dňa 19.05.2023 autoservisu

AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o. nakoľko z neho nevyplýva príčina vzniku poškodenia vozidla
a nie je z neho zrejmé, či by poškodenie vozidla inak pri zachovaní intervalového servisu spadalo pod
záručnú opravu, k čomu uviedol, že spoločnosť AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o., zamietla
bezodplatnú opravu poškodeného vozidla z dôvodu konania Žalovaných (nedodržania servisných
intervalov Vozidla) cit. kvôli nedodržaniu servisných intervalov, a to prvej prehliadky Vozidla, ktorá sa

mala uskutočniť pri 50.000 najazdených km (uskutočnila sa pri 57.996 km) a ani druhej, ktorá sa mala
uskutočniť pri 100.000 najazdených km (uskutočnila sa pri 111 138 km); keďže Žalovaní vo svojom
vyjadrení popierajú skutkové okolnosti týkajúce sa odborného posúdenia poškodení vozidla bez toho,
aby uviedli vlastné tvrdenia a tieto podložili dôkazmi, takéto popretie je podľa ust. § 151 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok neúčinné, a žalobca aj napriek uvedenému a za účelom

preukázania skutočnosti, že škoda vznikla z dôvodu (ne) konania Žalovaných navrhuje, aby súd vyžiadal
od spol. AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o. písomnú informáciu, a to i) z akého konkrétneho
dôvodu zamietla garančnú opravu vozidla, ii) či by sa na vozidlo vzťahovala záruka a iii) čo bolo príčinou
vzniku poškodenia motora vozidla,
6. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na vozidle, následným vznikom údajnej škody na majetku

žalobcu a tvrdením údajným porušením povinností žalovaných, k čomu uviedol, že žalovaní mali
vedomosť o povinnosti absolvovať intervalový servis vozidla, a tento aj napriek tomu s vozidlom
neabsolvovali, čím zapríčinili vznik škody; bolo povinnosťou Žalovaných sa o zverené Vozidlo riadne
starať, konať s odbornou starostlivosťou, s vozidlom vykonávať servisné prehliadky a v prípade ak by
uvedenéŽalovanýmneboloumožnené(čoŽalobcavýslovnepopiera)takŽalovanímalimožnosťZmluvu

č. 1 a zmluvu č. 2 ukončiť, čo neurobili,
7. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ním ničím nepodložené tvrdenia, podľa ktorých mal mať
údajne nárok na náhradné vozidlo počas doby opravy poškodeného vozidla, a teda že na základe
čoho si žalobca uplatňuje voči žalovaným náklady na nájom náhradného vozidla, k čomu uviedol, žežalobcovi z dôvodu predĺženej opravy Vozidla a porušenia záručných podmienok opravy vozidla tiež
vznikli náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré musel vynaložiť a tieto si podľa ust. § 380 ObZ
uplatňuje voči Žalovaným; v prípade ak by Žalovaní svoju zmluvnú povinnosť neporušili, nedošlo by ani k

porušeniuzáručnýchpodmienokopravyvozidlaazáručnýservisbyŽalobcoviposkytolnáhradnévozidlo
počas opravy vozidla bezodplatne. Uvedená skutočnosť vyplýva zo Žalobcom predloženého dôkazu
„Mobilita zákazníka“ časť „Náhradné vozidlo“, a žalobca aj napriek uvedenému a za účelom preukázania
skutočnosti, že v prípade ak by sa na vozidlo vzťahovala záruka (pozn. táto sa nevzťahovala z dôvodu
nekonania Žalovaných) by mal nárok na poskytnutie náhradného vozidla bezodplatne navrhuje, aby súd

vyžiadal od spol. AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o. písomnú informáciu, a to i) či mal Žalobca
nárok na poskytnutie náhradného vozidla bezodplatne a keď nie tak z akého dôvodu.
K tvrdeniu žalovaných, že títo boli povinní len informovať žalobcu o nutnosti servisnej kontroly vozidla a
všetky povinnosti si žalovaní vždy riadne plnili s odbornou starostlivosťou, neboli však povinní vykonávať
alebo zabezpečovať samotný servis vozidla, a žalobca zároveň doposiaľ navyše ani nepreukázal, že by
žalovaným kedykoľvek servisnú knižku vozidla odovzdával alebo že sa nachádzala vo vozidle – uvedené

tvrdenia žalobca považuje za ničím nepodložené, popiera ich a považuje ich za rozporné s tým, čo tvrdia
samotní Žalovaní, ktorí sami uvádzajú, že s vozidlom absolvovali servisné prehliadky, cit. „žalovaný
2 oznámil žalobcovi potrebu vykonať servis s vozidlom a následne zabezpečil aj vykonanie servisu
vozidla.“ Za účelom preukázania skutočnosti, že bolo povinnosťou Žalovaných s vozidlom absolvovať
garančné prehliadky a že sa servisná knižka nachádzala vo vozidle navrhuje zhodne vykonať výsluch

pána K. F.. Žalobca zároveň opätovne poprel tvrdenie žalovaných o práceneschopnosti žalovaného
v 1. rade v čase od 28.03.2022 do 14.04.2022, s poukazom na nepreukázanie uvedenej skutočnosti
žalovanými. K požiadavke žalovaných o uložení povinnosti žalobcovi predložiť kompletnú servisnú
históriu vozidla uviedol, že touto disponuje iba autorizovaný servis AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol.
s r.o. Záverom vyjadrenia žiadal, aby súd rozhodol tak, ako uviedol v petite žaloby.

13. Žalobca sa k veci následne vyjadril v podaní, doručenom súdu dňa 07.12.2023 tak, že konštatovanie
žalovaných, podľa ktorého došlo k ukončeniu záruky na vozidle už dňa 20.10.2021, teda ešte pred tým,
než bolo vozidlo vôbec zverené žalovanému 1 (dňa 09.11.2021), nie to ešte žalovanému 2 (ktorému ho
žalobca odovzdal až 19.8.2022)poprel a uviedol, že ide nepochopenie údajov uvedených v zákazkovom

liste č. BC30726; z tohto Zákazkového listu vyplýva, že ide o tzv. predtlačený dokument, do ktorého sa
(na vybodkované miesto) len vpisujú záznamy a nevyplnené kolónky znamenajú, že udalosť nenastala,
resp. že servisné pracovisko daný úkon nevykonalo; záznamy vpísané do Zákazkového listu sa zobrazia
ako „tučné písmo“ a kolónka „Koniec záruky“ nie je v Zákazkovom liste vyplnená - uvedené znamená,
že ku dňu 20.10.2021 nedošlo k ukončeniu platnosti záruky vozidla. Ďalej poukázal na ním predložený

dôkaz-odbornéstanovisko,ktorédňa19.05.2023vydalaspol.AUTOSERVISBÉHR&BÉHR,spol.sr.o.
ako osoba poverená výrobcom vozidla podľa ust. § 2 písm. n) Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z ktorého
priamo vyplýva, že garančná oprava vozidla bola zamietnutá kvôli nedodržaniu servisných intervalov,
a to prvej prehliadky Vozidla, ktorá sa mala uskutočniť pri 50.000 najazdených km (uskutočnila sa pri
57.996km)aanidruhej,ktorásamalauskutočniťpri100.000najazdenýchkm(uskutočnilasapri111.138

km), cit. „Záver odborného posúdenia: Poškodený motor, garančná oprava zamietnutá kvôli nedodržaniu
servisnýchintervalov.“;dôvodomskončeniaplatnostizárukyvozidlabolonedržanieservisnýchintervalov
pri počte najazdených kilometrov 50.000km a 100.000km, a nie údajné nedodržanie servisného intervalu
pri počte najazdených kilometrov 20.000km. Žalobca sa ďalej vyjadril tak, že žalovaní popierajú skutkové
tvrdenia žalobcu týkajúce sa zániku platnosti záruky vozidla bez toho, aby uviedli vlastné skutkové

tvrdeniaatietopodložilidôkazom,ktorýbyvyvracalzáveryOdbornéhostanoviska,pretožalobcazastáva
názor, že žalovaní popierajú skutkové tvrdenia Žalobcu, neúčinne. V ostatnej časti sa Žalobca v celom
rozsahu pridržiava svojich skorších písomných vyjadrení a návrhov na vykonanie dokazovania.

14. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 17.01.2024, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu

a spoločný právny zástupca žalovaného v 1. a v 2. rade. Žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade
sa na pojednávanie nedostavili, preto súd pojednával podľa § 180 CSP v ich neprítomnosti. Rozhodol
tak na základe toho, že strany sporu neboli osobitne predvolané a sú zastúpené zástupcami, ktorí sú
na pojednávaní prítomní a súd ich účasť na tomto pojednávaní nepovažuje za nevyhnutnú. Súd vyzval
právneho zástupcu žalobcu na prednes podstatného obsahu žaloby. Žalobca uviedol, že odkazuje na

ich písomné vyjadrenia a v krátkosti pre hrnutie uvádza, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody
zdôvoduporušeniapovinnostizostranyžalovaných,ktoríbolivzmysleuzatvorenýchzmlúvsožalobcom
povinní pri dosiahnutí najazdeného počtu km potrebných pre servisnú prehliadku odstaviť zverené
vozidlo, nevykonávať ďalšie jazdy, informovať o tom žalobcu. Súčasne v zmysle zmluvy boli uzrozumení,že v prípade ak si túto povinnosť nesplnia budú znášať náhradu škody na predmetnom motorovom
vozidle. Uviedol, že na predmetnom motorovom vozidle došlo k závade, ktorá bola opravená zo strany
autorizovaného servisu avšak s tým, že vzniknutou opravou servisu požadoval odplatu s odôvodnením,

že boli porušené záručné podmienky a to konkrétne, že nebola vykonaná servisná prehliadka, pri
najazdených 50 tis. km a ani servisná prehliadka pri najazdených 100 tis. Km, v dôsledku uvedeného
musel žalobca zaplatiť za uvedenú opravu čo by však nemusel, ak by si žalovaný splnil svoje povinnosti.
Ďalej uviedol, že na základe uvedeného má za to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorú si
uplatnilvtomtosúdnomkonaníažalovanívtomtosúdnomkonaníaninepopierajú,žebyodstavilivozidlo

a nejazdili ďalej s týmto vozidlom, naopak, tieto podmienky vzniku nároku na náhradu škody vyslovene
potvrdili a bránia sa skutočnosťami, že údajne oznámili potrebu servisu zamestnankyni žalobcu, čo však
žalobca popiera a do dnešného dňa uvedené nebolo preukázané. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť
súdu na to, že žalovaní nemali iba povinnosť oznámiť potrebu vykonania servisu, ale mali aj povinnosť
odstaviť predmetné vozidlo, čo znamená, že nemali s ním jazdiť ďalšie kilometre, čo však porušili. Ďalej
poukázal na to, že žalovaní sa bránia zákazkovým listom zo dňa 20.10.2021 v ktorom kolónka „koniec

záruky“zktoréhovyvodzujú,žeužvtentodeňbolaukončenázárukanapredmetnommotorovomvozidle
- uvedené tvrdenie považuje za účelové, nakoľko koniec záruky je iba označenie kolónky s možnosťou
jej vypísania pod týmto označením kde je na to vybodkované miesto, avšak táto kolónka nie je vypísaná,
čo vyvracia tvrdenia žalovaného a potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že predmetné motorové vozidlo bolo
stále v záruke. Zo strany žalobcu neboli žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nakoľko má

za to, že nárok žalobcu je dostatočne preukázaný, žiada súd, aby vyhovel nároku žalobcu a priznal nárok
na náhradu škody, ktorého sa v tomto konaní domáha.

15. Súd následne vyzval právneho zástupcu žalovaného na právo vyjadriť sa k prednesu žaloby;
právny zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade uviedol, že sa tiež pridržiavajú všetkých

svojich tvrdení a podaní, ktoré uvádzali, majú za to, že ani jeden zo žalovaných nie je pasívne vecne
legitimovaný, keďže sa nedopustil porušenia žiadnej povinnosti. Uviedol, že žalobca mal so žalovanými
uzatvorené zmluvy na základe ktorých užívali žalovaní predmetné motorové vozidlo Citroen pre
žalobcu, ktorým rozvážali v mene žalobcu tovar, nikdy nebolo povinnosťou ani jedného zo žalovaných
zabezpečovať servis vozidla, žalovaní boli len povinní nahlasovať žalobcovi potrebu servisu a predtým

odstaviť vozidlo a to sa aj v prípade potreby akéhokoľvek servisu vždy stalo. Uviedol, že žalovaní
nahlasovali žalobcovi prostredníctvom poverených osôb žalobcu potrebu servisu vždy riadne a včas
vopred - v prípade žalovaného v 1. rade to bolo spočiatku p. K. F. a neskôr na požiadanie žalobcu
nahlasoval žalovaný v 1. rade potreby servisu p. E.; za týmto účelom aj v konaní navrhoval jednak
vypočuť p. F. a p. E. a takisto navrhoval a navrhuje vypočuť aj hlasové správy, ktoré zasielal p. B.

– žalovaný v 1. rade p. E. ešte predtým ako by bolo vozidlo dosiahlo spomínaných 50 tis. Km; táto
hlasová správa, resp. nahlásenie potreby intervalovaného servisu pri 50 tis. km bola žalovaným v 1.
rade nahlasovaná ešte 29.12.2021, tzn. v čase kedy na vozidle ešte v žiadnom prípade nebolo
najazdených 50 tis. km. Uviedol, že z predloženej SMS komunikácie, ktorá bola predložená k odporu,
medzi žalovaným v 1. rade a autorizovaným servisom AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o. navyše

vyplýva, že žalovaný bol v tomto servise opakovane viackrát, aj v januári 2022 aj februári 2022, teda
ešte pred dosiahnutím 50.000 km; k dosiahnutiu 50.000 km mohlo dôjsť niekedy v marci 2022, kedy
navyše žalovaný v 1. rade ani nemal vozidlo k dispozícii, nakoľko bol v tom čase PN, čo bolo predložené
fotodokumentáciou. Ďalej uviedol, že ak by bolo servisované vozidlo ponechané na vôli žalovaného v 1.
rade, určite by tam vozidlo nechal a žiadal uskutočniť tento intervalový servis, no žalovaný v 1. rade

a rovnako aj žalovaný v 2. rade však nemohli nechať a ísť s autom do servisu pokiaľ k tomu nedal
pokyn samotný žalobca. Uviedol, že podstatnou najdôležitejšou a nespornou skutočnosťou v spore ako
to tvrdí samotný žalobca je, že podmienkou na uplatnenie garančnej záruky vozidla bolo vykonávanie
pravidelných prehliadok údržby podľa plánu údržby v zmysle servisnej knižky vozidla; v zmysle plánu
údržby mal byť prvý servis vozidla uskutočnený pri najazdených 20.000 km no zo zákazkového listu č.

PC30726 vystaveného dňa 20.10.2021 autorizovaným servisom RIVAL CAR spol. s r.o. však vyplýva, že
úplne prvý servis s vozidlom bol uskutočnený až pri najazdených 23.519 km, to znamená že s vozidlom
bol vykonaný prvý servis pri 3.519 km viac, resp. o 3.519 km neskôr než si to vyžadovali záručné
podmienky a je jasné, že tým pádom na vozidle už v čase 20.10.2021 prestala platiť záruka na vozidle;
vozidlobolopritomzverenéžalovanémuv1.radeaž09.11.2021,včase,keďužnavozidlenebolazáruka

a obaja žalovaní tak mali zverené vozidlo na ktoré sa nevzťahovala záruka. Podotkol, že napriek tomu
obaja žalovaní plnili svoje povinnosti zo zmluvy, vozidlo riadne užívali, potreby servisu riadne nahlasovali
a pri ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom bolo vozidlo v poriadku a nemalo žiadne vady, pričom
škoda, na ktorú žalobca poukazuje v žalobe, vznikla na vozidle v čase, kedy žalovaní vozidlo nemalidlhšiu dobu k dispozícii a nejazdili na ňom, šlo o niekoľko mesiacov v prípade žalovaného v 2. rade a
v prípade žalovaného v 1. rade skoro rok. Uviedol, že žalobca nepreukázal ani faktickú príčinu vzniku
škody, teda z akého dôvodu došlo k poškodeniu vozidla a či by sa v prípade trvania záruky na vozidlo

v tomto prípade záruka vzťahovala.

16. Súd následne uviedol, že za nesporné, resp. čo strany medzi sebou nerozporovali, nasledovné:
- že žalobca ako objednávateľ a žalovaný 1/ ako poskytovateľ uzatvorili dňa 09.11.2021 Zmluvu
o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Predmetom zmluvy je služba vedenia

cudzieho motorového vozidla špecifikovaného v zmluve, žalovaný 1/ pre žalobcu vykonával službu
vedenia cudzieho motorového vozidla, pričom žalobca za poskytované služby platil žalovanému
dohodnutú odmenu. Žalobca a žalovaný 1/ dohodou ukončili Zmluvu ku dňu 26.08.2022, v tento deň
žalobca a žalovaný 1/ podpísali aj protokol o odovzdaní služobných predmetov,
- že žalobca ako objednávateľ a žalovaný 2/ ako poskytovateľ uzatvorili dňa 19.08.2022 Zmluvu
o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Predmetom zmluvy je služba vedenia

cudzieho motorového vozidla špecifikovaného v zmluve, žalovaný 2/ pre žalobcu vykonával službu
vedenia cudzieho motorového vozidla, pričom žalobca za poskytované služby platil žalovanému
dohodnutú odmenu. Žalobca a žalovaný 2/ dohodou ukončili Zmluvu ku dňu 20.12.2022, ku dňu
03.01.2023 žalobca a žalovaný 2/ podpísali aj protokol o odovzdaní služobných predmetov, žalovaný 2/
reálne odovzdal vozidlo spolu so všetkými dokladmi a výbavou žalobcovi už k 20.12.2022,

- žalobca na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaným 1/ a 2/ vozidlo,

17. Súd zároveň uviedol, že za sporné, resp. čo strany medzi sebou rozporovali, nasledovné:
- či žalovaný 1/ a 2/ porušili povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedených zmlúv
- či žalovaný 1/ a 2/ boli povinní nahlasovať potrebu kontrolného servisu

- či žalovaný 1/ a 2/ aj nahlasovali potrebu každého servisu vozidla
- či žalobca preukázal príčinu a dôvody vzniku poškodenia vozidla, či by sa na vozidlo vôbec vzťahovala
oprava v rámci záruky, ak by záruka naďalej platila a či išlo o záručnú vadu
- či vozidlo malo vady počas trvania zmluvného vzťahu a či žalovaný 1/ a 2/ vrátili žalobcovi vozidlo
bez vád

- či žalobca počas trvania zmluvného vzťahu ne/reklamoval plnenia/neplnenie akejkoľvek povinnosti zo
strany žalovaných 1/ a 2/
- či žalovaný 1/ a 2/ mali k dispozícii servisnú knižku vozidla

18. Súd ďalej uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, poskytol priestor právnym zástupcom

strán sporu aby sa vyjadrili k predbežnému právnemu posúdeniu súdu a pojednávanie odročil na
13.03.2024.

19. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.03.2024, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu,
žalovaný v 1. rade, spoločný právny zástupca žalovaného v 1. a v 2. rade a svedkovia K. F. a L. E..

Žalobca a žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavili, preto súd pojednával podľa § 180 CSP
v ich neprítomnosti. Súd nariadil výsluch svedka: K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. P. XXX/X,
B., ktorý po poučení odpovedal na otázky súdu a právnych zástupcov strán sporu. Svedok k predmetu
sporu uviedol, že p. B. (žalovaný v 1. rade) mal na starosti kompletne alebo bol teda zodpovedný za
svoje vozidlo, ktoré používal každý deň pri výkone svojej práce, alebo pracovnej činnosti. V rámci tohto

v podstate mal dve povinnosti. Jedna povinnosť bola, že bol zodpovedný za to, že máme skladové
zásoby tak ako máme, že doručuje pitné režimy na základe objednávok. A takisto sa samozrejme stará
o technický stav zvereného vozidla. Túto povinnosť mal dodržiavať v podstate na dennej báze, niekedy
sme mali ja ako generálny manažér tzv. sporadické kontroly vozidla, tzn. že sme pozerali či sú tam neni
nejaké nenahlásené poškodenia a takéto veci a vo všeobecnosti to boli vlastne také veľmi jednoduché

povinnosti, ktoré mal ako je teda dbať o zverený majetok, čo bolo to vozidlo, dbať o jeho technickú
údržbu a potom roznášať pitný režim. Toto je v podstave všetko k tomu. A prečo tu vlastne sedíme,
zistili sme dodatočne, keď bol ukončený pracovný pomer z našej strany za nedisciplinovanosť a za
nedodržiavanie pracovných podmienok, že vlastne nedodržal základnú technickú kontrolu a nenahlásil
základnú technickú kontrolu údržby vozidla, ktorá mala byť pri 50 tis. km, čo sme sa dozvedeli až keď

došlo k poškodeniu motoru a spätne sme vlastne kontrolovali poškodenia a ako dodržiaval tú technickú
kontrolu vozidla. Z odpovedí svedka na otázky právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že zverené vozidlo
bolo pravdepodobne vozidlo Citroen Jumper, nepamätá si kedy došlo k zvereniu vozidla, a čo sa týka
k dokumentom, ktoré boli odovzdané žalovaným v 1. rade , uviedol, že pri nástupe do práce dostalpodpísanú dohodu o vykonaní činnosti a bolo mu zverené vozidlo so všetkou dokumentáciu, ktorá
ku nemu patrí, napr. malý TP, servisná knižka, všetky povinné náležitosti, ako zaplatenie poistného,
tankovacia karta a všetky ostatné, ktoré prináležia k vozidlu, ktoré aj musí mať. Súčasťou dokumentov

aj plán údržby opráv vozidla, vozidlá boli nové, ku ktorým sme dostali servisnú knižku + sme boli
poučení o dodržiavaní servisných plánov. K uloženým povinnostiam žalovaných v súvislosti so zvereným
vozidlom uviedol, že Žalovaný bol 100% zodpovedný za technický stav vozidla, tzn. od vonkajšej čistoty,
tankovanie, údržby, servis, poškodenie; bolo to nové vozidlo a on ako osoba ktorá ho používala bol
zodpovednýzacelkovýstavvozidla,zavšetkytietoaspekty.Uviedol,žežalovaníkomunikovalivovzťahu

ku spoločnosti žalobcu s asistentkou p. E. a keď sa to týkalo nejakých procesných vecí alebo keď
sa riešilo niečo na základe sťažností, vtedy to riešil on. Žalobca sa 100% podieľa finančne na platení
nákladov spojených s prevádzkou vozidla a Žalovaní mali len nahlasovať a starať sa o zverené vozidlo.
Ďalej uviedol, že žalobca so žalovanými komunikoval tak, že hlavná komunikácia mala prebiehať
tak, že žalovaný v 1. rade mal svoj pracovný telefón a akákoľvek komunikácia mala prebiehať na
jeho pracovnom t.č. a na pracovné t.č. ktoré mala pani asistentka, preto oficiálna komunikácia mala

prebiehať výlučne na pracovnom t.č., tieto t.č. mohli používať aj na súkromné účely; po prepustení
žalovanéhov1.radesadozvedel,žeexternákomunikáciaprebiehalacezsúkromnýmobil,ďalejuviedol,
že v prípade technického problému s vozidlom, tak si to monitoroval a riešil to ako keby mal napr.
defekt, alebo výmenu oleja, alebo akúkoľvek inú technickú záležitosť, ktorá bola potrebná, aby auto
bolo technicky v poriadku. K otázke ohľadom dôvodu ukončenia pracovného pomeru so žalovaných

uviedol, že boli sťažnosti zo strany zákazníkov na ich správanie, boli tam veľké úbytky skladových
zásob zo skladu a dokonca p. žalovaný sa chválil pred ostatnými ľuďmi akým spôsobom na vozidle
jazdí, doslova sa dozvedeli že túruje „čo to dá“ a aj sa dozvedeli, že vo vozidle vozí aj cudzích ľudí, čo
nám tiež nahlásili zákazníci. So žalovanými bol v kontakte sporadicky, riešil s nimi nejaké sporadické
podnety alebo sťažnosti, alebo tie úbytky na sklade, k plneniu si pracovných povinností zo strany

žalovaných uviedol, že veľmi zle a to tak zle, že v jednom prípade bol žalovaný v 2. rade zatknutý,
pretože šoféroval pod vplyvom drog a hneď po odparkovaní auta odovzdal kľúče a zobrala ho polícia,
preto ho museli v momente prepustiť. Žalovaný v 1. rade, ako začal tak začali problémy a tie som
riešil na základe spätných väzieb od ostatných, a k položenej otázke ako sa žalovaní starali o vozidlo
uviedol, že mal za to, že sa o vozidlo starali ako bolo treba, bolo im zverené, tak sa mali starať akoby

bolo ich, samozrejme, že nie nadštandardne, ale aspoň min. k technickej starostlivosti, čo je čistota,
výmena oleja, atď, nechal to viac menej na nich a dôvod prečo tak urobil, bolo, že tam bola podpísaná tá
zmluva, auto im bolo odovzdané a boli poučení ako sa o auto starať. Ďalej uviedol, že v roku 2021-2022
bol poverený zamestnanec žalobcu na prijímanie informácií ohľadom servisu vozidla P. asistentka
Holubová ktorá bola v kancelárii žalobcu a jeho asistentka, nebola však zodpovedná a ani to nemá

v náplni pracovnej činnosti za technický stav vozidla, pomáhala len riešiť danú situáciu za akúkoľvek
technickú údržbu bol vždy zodpovedný šofér; ak šofér potreboval zabezpečiť servis, mohol komunikovať
s asistentkou p. E. a dohodnúť si príp. termín, kde mu len urobila asistenčnú súčinnosť, nebola to
však jej povinnosť, povinnosť prijímať informácie ohľadom servisu a zodpovednosť za technický stav
vozidla mali len šoféri, nie p. asistentka Holubová, ktorí na servis aj chodili aj so servisnou knižkou;

K. E. len pomáhala pri rezervovaní termínu servisu, ani v zmluve nie je uvedené, že by mal povinnosť
nahlasovať technický stav konkrétnej osobe, ale on bol zodpovedný za technický stav vozidla. Uviedol,
že keď vznikol nejaký technický problém s vozidlom alebo potreba servisu, šofér mohol šofér kontaktovať
p. E., čo však neznamenalo zbavenie sa jeho zodpovednosti za technický stav vozidla. Svedok sa
nevedel vyjadriť k otázke na firemnú politiku ohľadom vozidiel, Nevedel uviesť ako dlho v priemere trval

proces servisovania, teda od nahlásenia až po servis vozidla, a nevedel ani uviesť situáciu za akých
podmienok je k dispozícii náhradné vozidlo v prípade že vozidlo nemôže ísť na závoz, a v prípade, že
šofér je práceneschopný („PN“), tak tie objednávky sú stornované a vozidlo je odstavené, nepamätá
si, že by prišiel nejaký náhradný šofér, väčšinou je vozidlo odstavené, nepamätá si však na situáciu
ohľadom dlhodobej PN šoféra, a aj si nepamätá, ako často bol žalovaný v 1. rade PN, niekedy ho

nevidel týždeň alebo dva. Ďalej svedok uviedol, že žalovaní ohľadom práce samotnej komunikovalicez
komunikačné linky vo firme, ktoré sú otvorené, žalovaní mali kontakt aj na konateľov aj na asistentky,
primárna komunikácia mala prebiehať medzi zákazníkmi, nakoľko dokumentácia bola pripravená tak,
aby nebola potrebná žiadna komunikácia, mali pripravené dokumenty na cestu, tzn. šofér vedel, čo má
robiť, kam má ísť, niekedy bola aj situácia, že v kancelárii nikto nebol, každý vie čo má robiť aj napriek

tomu komunikačné linky vo firme boli otvorené; uviedol, že na základe ostatných vonkajších podnetov
zistili, že prebieha dennodenná komunikácia na súkromných mobiloch, boli to hodiny a hodiny p. B. s p.
E.. Bežná interná komunikácia medzi šoférmi a asistentkou mala byť obmedzená len na sprievodné
dokumenty k autám a cestám a pri problémoch pri doručení tovaru a ostatné záležitosti ako sú PN malikomunikovať s konateľmi; šoféri si celé servisovanie ako aj technické záležitosti auta riešili sami, čo si už
oni dohodli s p. asistentkou, to už išlo pomimo jeho, s ním to určite riešiť nemali. Svedok ďalej potvrdil,
že tel. č. +XXX XXX XXX XXX bolo niekedy používané žalobcom, je jedným z mnohých t.č. žalobcu a je

stále aktívne, no nevie či toto číslo niekedy figurovalo aj na objednávkach a faktúrach.

20. Súd ďalej nariadil výsluch svedkyňu L. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. P. XXXX/X, B., ktorý po
poučení odpovedal na otázky súdu a právnych zástupcov strán sporu, a k predmetu sporu uviedla, že
vie len toľko, že jedná sa o vozidlo, ktoré bolo používané služobne a že vraj sa pokazilo a tým pádom,

že bolo poslané, alebo zobrané do servisu kde teda nebola uznaná garancia. Svedkyňa uviedla, že
u žalobcu pracovala som ako asistentka, približne od novembra 2021 až do augusta 2022 a náplňou jej
práce bolo zabezpečovať objednávky, vybavovať klientov a trasy pre šoférov, so žalovaným v 1. rade
a aj s ostatnými šoférmi bola v každodennom kontakte, počas ktorého riešili plán objednávky, plán cesty,
príp. ak bol problém so zákazníkmi, ak bol zle vystavená faktúra a servis auta. Žalovaného v 1. rade
ako zamestnanca zhodnotila ako zamestnanca, s ktorým neboli problémy; v rokoch 2021-2022 riešili

servis vozidiel u žalobcu asistentky, ktorých bolo viacej, nespomína si na svoje služobné kontaktné tel.
č. ako aj na tel. č. ostatných asistentiek. Uviedla, že žalovaný v 1. rade používal vozidlo - veľkú bielu
dodávku, značka Jumper, a ohľadom potreby vykonania servisu v mene žalobcu kontaktoval väčšinou
svedkyňu,telefonickynajejslužobnét.č.akontaktovaljupodľapotreby,keďbolnejakýproblémsautom.
Uviedla, že nahlasovanie servisu šoférov, prebiehalo tak, že šoféri telefonovali asistentkám a potom

to asistentky komunikovali s vedením. Proces od nahlásenia až po vykonanie servisu prebiehal tak,
že si presne nepamätá, ale šofér nahlásil problém s autom a ona to potom konzultovala s vedením,
potom bolo nahlásené do servisu, keď dal servis termín potom išlo auto do servisu; posledné slovo
ohľadom toho, kedy malo byť auto zavezené do servisu, malo vedenie spoločnosti, asistentky nemohli
lentakrozhodnúťaposlaťautodoservisu,poslednéslovomalovedenie,ktoréudeľovalošoféromsúhlas

s vzatím auta do servisu, šofér nemohol sám samovoľne odovzdať auto do servisu. Ďalej uviedla, že
sa nepamätá, koľko krát bol problém s vozidlom, no celý proces servisu od jeho nahlásenia až po jeho
vybavenie trval rôzne dlho, bolo to stále inak, ale stalo sa, že aj na pár dní vypadlo auto. K situácii, že
čo sa stalo s vozidlom ak nastala PN šoféra uviedla, že záležalo od toho koľko bolo objednávok, buď
išlo jedno auto, ak bolo viac objednávok zohnal sa náhradný šofér; nevedela uviesť, koľko krát bol PN

žalovaný v 1. rade, a k pracovnej náplni žalovaných uviedla, že ňou bol rozvoz objednávok. Na otázku
žalobcu, že odkiaľ má vedomosť, že žalovaný nemohol dať auto do servisu bez súhlasu vedenia uviedla,
že nerozumie otázke, ona s kolegyňami boli len asistentky, nebolo to v jej mojej kompetencii ani v jej
náplni práce, nevie čo obsahovala pracovná zmluva. Svedkyňa ďalej uviedla, že neviem o tom, že by
existoval dokument z ktorého by vyplývala povinnosť zamestnancom absolvovať servisné prehliadky až

po schválení vedením, oni asistentky mali riešiť objednávky a administratívu a ak bol nejaký problém
tak to bolo hlásené vedeniu, nakoľko manažér sedel hneď vedľa v kancelárii. Svedkyňa si nepamätala,
v ktorej spoločnosti bol riešený servis vozidla, ani kto hradil servisné náklady, no myslí si, že to bolo
riešené cez poisťovňu; nevie uviesť aké servisné úkony boli na vozidle vykonané v čase, keď boli
u žalobcu zamestnaní žalovaní; nevykonávala nejaké činnosti vo vzťahu k servisu vozidla, no rezerváciu

termínu servisu vozidla vykonávala väčšinou ona; nepamätá si čo sa dialo s vozidlom po nahlásení
potreby vykonania servisu, do servisu vozili vozidlá šoféri. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že z akého
dôvodu došlo k skončeniu pracovného pomeru žalovaných u žalobcu, pričom pracovný pomer s ňou
bol ukončený na základe vzájomnej dohody. K otázke ohľadom nahlasovania problémov s vozidlami ich
šoférmi uviedla, že si nepamätá všetky, alebo bola tam výmena oleja, garančný servis, výmena filtrov,

nerozumiem týmto technickým pojmom.

21. Súd vykonal dokazovanie prehratím zvukového záznamu na mobilnom telefóne žalovaného v 1.
rade, jedná sa o zvukový záznam, z dátumu 29.12.2021 a malo sa jednať o nahrávku na t.č. žalobcu
a to XXXX XXX XXX. Prepis zvukovej nahrávky č. 1: „Skúšal som volať do Zámkov do servisu, lebo

vtedy povedali B., že to treba v podstate hneď vymeniť, keď si to pýta, aby sa neprešvihli nejaké km,
lebo potom, že padne záruka. No ale samozrejme, že mi tam nikto nedvíha, tak potom neviem.“ Prepis
zvukovej nahrávky č. 2: „Áno skúsim to zajtra, hneď ráno, lebo šak auto v podstate zostáva u mňa
dneska, takže keby ma vedeli zajtra vyriešiť, tak to vyriešime nejakým spôsobom, zas v rámci môjho
voľna B. N..“ Právny zástupca žalovaných k nahliadnutiu súdu ako k nahliadnutiu PZ žalobcu poukázal

na SMS, ktorá sa nachádzala pred nahrávkami a je v nej doslova uvedené: „Toto je servisný interval
kvôli záruke a musí ísť do servisu.“ Právny zástupca žalobcu uviedol, že z druhej nahrávky, ktorú sme si
vypočuli vyplynulo, že samotný žalovaný 1/ potvrdil tú skutočnosť, že jeho povinnosťou bolo absolvovať
servisnú prehliadku - k tomuto úkonu nepotreboval nijaký pokyn vedenia spol. Royal Water s.r.o., sámžalovaný v 1. rade uviedol: „On sám to dorieši.“; z nahrávky taktiež vyplynulo, že vozidlo potrebovalo
servis a on vozidlo neodstavil, vozidlo zobral k sebe domov, pričom z nahrávky nie je zrejmé koľko
malo vozidlo v čase nahrávky najazdených kilometrov. Popiera, že by vozidlo v čase zvukovej nahrávky

malo najazdených taký počet kilometrov, aby bolo potrebné vykonať garančnú prehliadku vozidla, keďže
z dôkazu ktorý je súčasťou súdneho spisu, a to fotografie palubnej dosky vozidla zo dňa 23.03.2022
vyplýva, že až v tomto čase malo vozidlo najazdených 49.039 km, teda taký počet km, ktorý sa blížil k
potrebe vykonania garančnej prehliadky pri 50 tis. km. Uviedol, že žalovaný v 1. rade sa snaží navodiť
dojem, že mohol potrebu garančného servisného intervalu nahlasovať hocikedy, napr. aj pri najazdených

km jeden - to však nie je pravda a nemá to ani oporu v zmluve o vedení cudzieho motorového vozidla.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že čo sa týka prednesu žalobcu vo vzťahu k druhej nahrávke
hlasovej, že žalovaný v 1. rade sa vyjadril len v takom duchu, že môže zabezpečiť ten servis, že áno,
môže to zabezpečiť, že môže to spraviť, a zároveň podotkol, že to bude zase v rámci jeho voľného
času - z tohto vôbec nevyplýva nijakým spôsobom, že by malo ísť o povinnosť žalovaného v 1. rade,
iba reagoval na správu a otázku či to vie zabezpečiť; uvedenú SMS komunikáciu do konania prekladali

v predchádzajúcich podaniach, tá skutočnosť, že žalovaný 1/ sa v tejto nahrávke vyjadril v duchu,
že vozidlo teda zoberie domov práve svedčí o tom, že vozidlo odstaví. Zo žiadneho zmluvného ani
z mimozmluvného ustanovenia nevyplývala nijaká konkrétna špecifikácia, akým spôsobom mal vozidlo
odstaviť, kde mal vozidlo odstaviť ani nič podobné. Žalovaný v 1. rade teda v týchto dvoch nahrávkach
riadne informoval žalobcu s dostatočným časovým predstihom, že je potrebné zabezpečiť intervalový

servis pred dosiahnutím určitého počtu kilometrov tak, aby náhodou nepadla „záruka“, a následne
odstavil vozidlo s tým, že termín zabezpečenia konkrétneho servisu a zabezpečenie samotného servisu,
odvoz vozidla na servis nikdy nebolo povinnosťou žalovaného 1/ ani žalovaného 2/. Súd pojednávanie
odročil na termín 22. apríla 2024 o 12.00 hod, ktorý bol dodatočne zmenený na 21.08.2024 o 11:30 hod.
z dôvodu, že súd mienil vyžiadať od AUTOSERVISU BÉHR & BÉHR, spol. s r.o. informáciu ohľadom

dôvodu zamietnutia garančnej opravy vozidla.

22. Žalobca sa k veci následne vyjadril v podaní, doručenom súdu dňa 07.12.2023 tak, že zo správy
spoločnosti AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o. vyplýva, že dôvodom zamietnutia garančnej
opravy vozidla bol zánik garančnej záruky z dôvodu nedodržania servisných intervalov vozidla. Ďalej

žalobca zopakoval svoje tvrdenia z doposiaľ doručených podaní.

23. Na nariadenom pojednávaní dňa 21.08.2024 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a právny
zástupca žalovaných. Žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavili,
preto súd pojednával podľa § 180 CSP v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči

poukázal na posledné vyjadrenie z 21.06.2024 v ktorom podrobne rozobral vykonané dokazovanie.
Uviedol, že žalobca a žalovaní uzatvorili zmluvu o poskytovaní služby vedenia motorového vozidla a
touto zmluvou sa žalovaní zaviazali pre žalobcu vykonávať službu vedenia cudzieho motorového vozidla
značky Citroen Jumper EČV B., žalovaní sa zaviazali vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou,
pričom v prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla sa zaviazali toto okamžite odstaviť a informovať

žalobcu a povinnosťou žalovaných bolo riadiť sa servisnými intervalmi vozidla, t.j. tak ako profesionálny
vodič sa má riadne starať o svoj hlavný zverený predmet. Uviedol, že uvedené potvrdil aj svedok p.
F., ktorý k veci uviedol: "Žalovaní boli 100% zodpovední za technický stav vozidla, tzn. od vonkajšej
čistoty, tankovania, údržby, servis, poškodenie." Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že si boli žalovaní
vedomí svojej povinnosti s vozidlom absolvovať servis vyplynula aj z hlasovej nahrávky prehranej na

pojednávaní dňa 13.03.2024, v ktorej žalovaný v 1. rade uvádza, že je treba absolvovať servis, aby
nepadla záruka a že on sám to vyrieši v servise a to bez toho, aby potreboval pokyn, resp. súhlas
vedenia spoločnosti; žalovaní však porušili svoju povinnosť vyplývajúcu im z čl. IV bod 4.4 písm. b)
a h) zmlúv, a to vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou a v prípade nutnosti servisnej kontroly
vozidla toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu. Zhrnul, že v dôsledku uvedeného došlo k porušeniu

záručných podmienok za ktorých autorizovaný servis vykoná bezodplatnú opravu vozidla a teda k vzniku
škody spočívajúcej vynaložením finančných prostriedkov na opravu predmetného vozidla a za nájom
náhradného vozidla za ktoré zodpovedajú žalovaní spoločne a nerozdielne. Na základe uvedeného
navrhol, aby súd vydal rozsudok tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 7.576,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 7.576,57 eur

od 20.6.2023 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.24. Spoločný právny zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade vo svojej záverečnej reči
uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava všetkých doterajších tvrdení a dôkazov, ktoré do konania
predložili, majú za to, že ani jeden zo žalovaných nie je pasívne vecne legitimovaný a to z viacerých

dôvodov; v prvom rade, čo je podľa ich názoru najdôležitejšie, s čím sa podľa ich názoru nijakým
spôsobom žalobca nevysporiadal, je skutočnosť, že záruka na predmetnom vozidle zanikla skôr než
bolo vozidlo odovzdané žalobcom žalovanému v 1. rade, a to teda skôr než 09.11.2021. Má za to, že
zárukanavozidlezaniklak20.10.2021akotovyplývazpredloženéhodôkazuzozákazkovéholistu,kedy
bola s predmetným vozidlom uskutočnená prvá záručná servisná kontrola a to pri počte najazdených

km na vozidle vo výške 23.519 km; ako celý čas od začiatku konania poukazoval žalobca, servisná
knižka za účelom zachovania záruky na vozidle vyžadovala uskutočnenie pravidelných servisných
intervalov a z predmetnej servisnej knižky vozidla je jednoznačné a nespochybniteľné, že úplne prvý
servis s vozidlom mal byť uskutočnený pred najazdených 20.000 km, resp. najneskôr pri dosiahnutí
počtu najazdených 20.000 km a z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prvý garančný servisný interval
nebol dodržaný skôr než bolo vozidlo zverené žalovanému v 1. rade, nie to ešte žalovanému v 2. rade,

ktorý vozidlo prevzal až o rok neskôr. Uviedol, že druhou rovinou prečo žalovaní nie sú pasívne vecne
legitimovaní je skutočnosť, že ani jedenému zo žalovaných nevyplývala žalobcom tvrdená domnelá
povinnosť zabezpečovať faktický servis vozidla; žalovaní síce boli povinní nahlasovať potreby servisu
a odstaviť vozidlo, to sa však vždy s dostatočným časovým predstihom udialo no napriek tomu, že ani
jeden zo žalovaných nebol povinný zabezpečovať faktický servis vozidla, žalovaní to robili i napriek

tomu, že z uzatvorených zmlúv im takáto povinnosť nevyplývala, no za to, že vozidlo mali zverené, chceli
vyjsť žalobcovi v ústrety a bolo to tak praktickejšie. Poukázal na skutočnosť, že obidve zmluvy, ktoré mal
uzatvorené žalobca so žalovanými, boli písomné zmluvy, ktoré komplexne upravovali práva a povinnosti
zmluvnýchstránapokiaľbysižalobcaalebosvedokp.Šúrmysleli,žepovinnosťzabezpečovaniaservisu
vozidla bola na strane žalovaných, mali si to zmluvne upraviť, pričom akákoľvek zmena alebo doplnenia

aj jednej aj druhej zmluvy mohli byť vykonané podľa čl. VI bod 6.2 zmluvy so žalovaným v 1. rade a
čl. VIII bod 3 zmluvy so žalovaným v 2. rade len a výlučne v písomnej forme v podobe písomného
dodatku, no nič také sa však neudialo. Uviedol, že ako už počas konania uvádzali a navyše to bolo
aj počas konania preukázané písomnými dôkazmi takisto aj z predloženej zvukovej nahrávky zo dňa
29.12.2021 vyplýva, že žalovaný v 1. rade ešte v čase, keď na vozidle nebolo najazdených 50 000

km, ale podstatne menej, informoval žalobcu prostredníctvom p. E. o potrebe vykonania intervalového
servisu, následne ho p. E., ktorá bola v mene žalobcu oprávnená riešiť servisovanie vozidiel, resp.
zabezpečenie termínu na servis vozidla (čo bolo potvrdené svedeckou výpoveďou p. F., aj samotnej p.
E.) v mene žalobcu požiadala, či vie zabezpečiť servis; z nahrávky bolo jednoznačné, že žalovanému
v 1. rade to nebolo úplne po vôli, pretože to malo byť v rámci jeho voľného času, ako sa sám vyjadril,

ale že to môže zabezpečiť. Ďalej poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že bez pokynu žalobcu
nemohli zobrať auto do servisu a má za to, že ak by tak žalovaní mohli urobiť, žalovaný v 1. rade by tak
rozhodne spravil, nakoľko žalovaný v 1. rade bol s predmetným vozidlom v autorizovanom servise BÉHR
& BÉHR s.r.o. v kalendárnom mesiaci január a február 2022 a keby bolo ponechané na jeho vôli, nedáva
žiadnu logiku prečo by nepožiadal o vykonanie intervalového servisu vtedy, keď na to upozorňoval ešte

v decembri 2021. Zároveň poukázal na to, že do dnešného dňa nebolo preukázané aké boli faktické
príčiny a základ poškodenia vozidla, a to aj napriek tomu, že v konaní dal Autoservis BÉHR & BÉHR
s.r.o. dňa 10.06.2024 svoje vyjadrenie; z uvedeného vyplýva opäť len tá skutočnosť, že servis zamietol
opravu vozidla z dôvodu, že nemali byť dodržané servisné intervaly. Právny zástupca žalovaných citoval
vyjadrenieservisu:"Nakoľkopodľadátumukúpyvozidlamohlatátozákazkabyťposúdenáakogarančná

oprava, bolo požiadané o súhlas na vykonanie garančnej opravy." – z uvedeného je zrejmé len to, že
zákazka mohla byť posúdená, ale nie, že by bola posúdená. Zároveň uviedol, že z tohto dôvodu je stále
otázne či boli príčinou poškodenia vozidla vady vozidla, skryté vady vozidla, alebo vonkajšie faktory
ako je nesprávne manipulovanie s vozidlom a pod. Záverom dal do pozornosti súdu, že vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade nebol preukázaný absolútne žiadny právny základ, nebol predložený žiadny dôkaz

na základe ktorého by mal niesť akúkoľvek zodpovednosť, žalobca nepreukázal koľko malo vozidlo
najazdených kilometrov v čase jeho odovzdania žalovanému v 2. rade, ani v čase kedy žalovaný v 2.
rade vozidlo vrátil žalobcovi, a medzičasom, kedy žalovaný v 2. rade vrátil vozidlo žalobcovi v decembri
2022 a v čase kedy bol vykonaný servis na vozidle dňa 13.01.2023 žalovaný v 2. rade nemal vozidlo vo
svojej dispozícii min. 24 dní. Uviedol, že počet najazdených kilometrov na predmetnom vozidle v čase

kedy mal vozidlo k dispozícii žalovaný v 2. rade zostáva teda výlučne v rovine špekulácií a domnienok.
Záverom uviedol, že na základe všetkých nielen vyššie uvedených skutočností, ale aj z preukázaného
skutkového stavu má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiada, aby ju súd zamietol v
celom rozsahu a aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania v rozsahu 100%.25. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie podľa § 219 CSP za účelom
vyhlásenie rozsudku.

26. Súd vykonal dokazovanie a to listinami založenými v súdnom spise, písomnými podaniami strán
sporu založenými v súdnom spise a vyjadreniami strán sporu na pojednávaní, výsluchom žalovaného
1/ a výsluchom svedkov p. K. F. a p. L. E. a vyžiadaním vyjadrenia : Autoservis BÉHR & BÉHR
s.r.o. Zástupca žalobcu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania na poslednom pojednávaní nemal.

Zástupca žalovaných 1/ a 2/ na poslednom pojednávaní uviedol, že taktiež nemá návrhy na doplnenie
dokazovania. Súd preto dôkazy navrhnuté zástupcom žalovaných 1/ a 2/ , ktoré žalovaný navrhol v rámci
písomnej fázy konania nevykonal, nakoľko ich nepovažoval za potrebné a majúce význam pre toto
konanie.

27. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

28. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

29. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

32. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

34. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

35. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

36. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

37.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

38. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

39. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,

určí ho súd.

40. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykoná dôkazy na pojednávaní.41. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

42. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

43. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

44. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

45. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

46. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

47. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

48.Podľa§374ods.1,2a3Obchodnéhozákonníka,zaokolnostivylučujúcezodpovednosťsapovažuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

49. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s
plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

50. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto
účinky spojené.

51. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

52. Podľa § 377 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá
s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

53. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má
poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

54. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana

požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

55. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné

predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.56. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

57. Podľa § 381 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená
strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
58. Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo
výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného

tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

59. Podľa § 382 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody,
ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

60. Podľa § 386 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred
porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

61. Náhradu škody nemôže súd znížiť.

62. Na základe uvedeného súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

63. Medzi procesnými stranami nebolo sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný 1/ ako
poskytovateľ uzatvorili dňa 09.11.2021 Zmluvu o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového
vozidla. Predmetom zmluvy je služba vedenia cudzieho motorového vozidla špecifikovaného v zmluve,

žalovaný 1/ pre žalobcu vykonával službu vedenia cudzieho motorového vozidla, pričom žalobca za
poskytované služby platil žalovanému dohodnutú odmenu. Žalobca a žalovaný 1/ dohodou ukončili
Zmluvu ku dňu 26.08.2022, v tento deň žalobca a žalovaný 1/ podpísali aj protokol o odovzdaní
služobných predmetov. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný 2/ ako poskytovateľ uzatvorili dňa
19.08.2022 Zmluvu o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Predmetom zmluvy

je služba vedenia cudzieho motorového vozidla špecifikovaného v zmluve, žalovaný 2/ pre žalobcu
vykonával službu vedenia cudzieho motorového vozidla, pričom žalobca za poskytované služby platil
žalovanému dohodnutú odmenu. Žalobca na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaným 1/ a 2/
vozidlo. Žalobca a žalovaný 2/ dohodou ukončili Zmluvu ku dňu 20.12.2022, ku dňu 03.01.2023 žalobca
a žalovaný 2/ podpísali aj protokol o odovzdaní služobných predmetov, žalovaný 2/ reálne odovzdal

vozidlo spolu so všetkými dokladmi a výbavou žalobcovi už k 20.12.2022.

64. Súd považoval za sporné, resp. strany medzi sebou rozporovali: či žalovaný 1/ a 2/ porušili povinnosť
vyplývajúcu z vyššie uvedených zmlúv, či žalovaný 1/ a 2/ boli povinní nahlasovať potrebu kontrolného
servisu, či žalovaný 1/ a 2/ aj nahlasovali potrebu každého servisu vozidla, či žalobca preukázal príčinu

a dôvody vzniku poškodenia vozidla, či by sa na vozidlo vôbec vzťahovala oprava v rámci záruky, ak
by záruka naďalej platila a či išlo o záručnú vadu, či vozidlo malo vady počas trvania zmluvného vzťahu
a či žalovaný 1/ a 2/ vrátili žalobcovi vozidlo bez vád, či žalobca počas trvania zmluvného vzťahu ne/
reklamoval plnenia/neplnenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaných 1/ a 2/ a či žalovaný 1/ a 2/
mali k dispozícii servisnú knižku vozidla.

65. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdil, že na základe uzatvorenej Zmluvy č. 1 a Zmluvy č.
2 poskytol žalovaným Vozidlo, žalovaný v 1. rade sa v zmysle čl. IV. bod 4.4 písm. b), h) Zmluvy č.
1 zaviazal vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou, pričom v prípade nutnosti servisnej kontroly
vozidla sa zaviazal toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu, a žalovaný v 2. rade sa v zmysle čl.

V. bod 5) písm. b), h) Zmluvy č. 2 zaviazal vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou, pričom v
prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla sa zaviazal toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu;
žalovaný v 1. rade porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV. bod 4.4 písm. b), h) Zmluvy č. 1
a žalovaný v 2. rade porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. V. bod 5) písm. b), h) Zmluvy č.
2, pretože v čase servisnej kontroly Vozidla toto vozidlo neodstavili a neinformovali o tom žalobcu,

ale pokračovali v jazde s Vozidlom, a keďže dodržiavanie pravidelných servisných kontrol vozidla je
podmienkou zmluvnej záruky za vady vozidla, konaním žalovaných tak došlo k porušeniu záručných
podmienok, za ktorých autorizovaný servis vykoná bezplatne opravu Vozidla. Žalobca uviedol, že
porušením povinnosti žalovaného v 1. rade absolvovať s Vozidlom kontrolu pri 50.000 najazdenýchkilometroch, ktorá kontrola bola absolvovaná až dňa 11.05.2022 pri 57.996 najazdených kilometroch,
a porušením povinnosti žalovaného v 2. rade absolvovať s Vozidlom kontrolu pri 100.000 najazdených
kilometroch, ktorá kontrola bola absolvovaná až dňa 13.01.2023 pri 111.138 najazdených kilometroch,

autorizovaný servis (AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o., so sídlom Istvána Gyurcsóa 36, 929
01 Dunajská Streda, IČO: 34 134 484) zamietol bezodplatnú opravu poškodeného motora Vozidla
z dôvodu nedodržania servisných intervalov Vozidla a preto bol žalobca donútený opravu Vozidla vo
výške 5.951,57 eur bez DPH uhradiť z vlastných prostriedkov; ak by žalovaní s vozidlom absolvovali
pravidelnéservisnékontroly,takbyautorizovanýservisvykonalopravuvadymotoraVozidlabezodplatne

v rámci záručnej zodpovednosti za vady a žalobcovi by škoda nevznikla. Žalobca uviedol, že z dôvodu
predĺženej opravy Vozidla a porušenia záručných podmienok opravy Vozidla tiež vznikli náklady na
prenájom náhradného vozidla vo výške 1.625,00 eur bez DPH, ktoré musel vynaložiť a tieto si tiež
uplatňuje voči žalovaným, pretože ak by žalovaní svoju povinnosť neporušili, nedošlo by ani k porušeniu
zmluvných podmienok opravy Vozidla a záručný servis by žalobcovi poskytol náhradné vozidlo počas
opravy Vozidla bezodplatne.

66. Žalovaný 1/ a 2/ v rámci svojej obrany uviedli, že neporušili žiadnu povinnosť voči žalobcovi z ich
záväzkového vzťahu, pretože žalobcovi len nahlasovali potrebu kontrolného servisu vozidla a neboli
povinní zabezpečiť servis vozidla; vždy potrebu každého servisu vozidla žalobcovi riadne nahlasovali
s dostatočným časovým predstihom na vykonanie servisu. Ďalej poukázali na to, že žalobca nijakým

spôsobom nepreukázal, či uplatňovaný nárok na náhradu škody za opravu vozidla a za poskytnutie
náhradného vozidla fakticky uhradil, taktiež poukázali na to, že vozidlo nikdy žiadne vady počas trvania
zmluvného vzťahu medzi žalobcom žalovanými nemalo a žalovaní vozidlo vrátili žalobcovi bez vád,
taktiež žalobca počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými nikdy nereklamoval
žiadne plnenia/neplnenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2.

rade, pričom žalovaný v 1. rade nemá vedomosť o tom, že by mal niekedy k dispozícii servisnú
knižku vozidla (v ktorej mali byť uvedené záručné podmienky vozidla) a žalovaný v 2. rade uvádza,
že mu žalobca servisnú knižku vozidla neodovzdal a nemal ju počas zmluvného vzťahu k dispozícii.
Žalovaní uviedli, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 09.11.2021 Zmluvu o poskytovaní
služby vedenia cudzieho motorového vozidla (ďalej ako „Zmluva 1“), na základe ktorej žalovaný v 1.

rade ako poskytovateľ vykonával pre žalobcu ako objednávateľa službu vedenia motorového vozidla,
ktoré odovzdal žalobca žalovanému v 1. rade, vozidlom sa prepravoval tovar v mene žalobcu pre
jeho obchodných partnerov a žalobca za poskytované služby platil žalovanému v 1. rade dohodnutú
odmenu; Zmluva 1 bola ukončená dohodou ku dňu 26.08.2022 (ďalej ako „Dohoda 1“) a v rovnaký
deň bol žalobcom a žalovaným v 1. rade podpísaný aj protokol o odovzdaní služobných predmetov

(ďalej ako „Protokol 1“). Ďalej uviedli, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzatvorili dňa 19.08.2022
Zmluvu o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla (ďalej ako „Zmluva 2“), na základe
ktorej žalovaný v 2. rade ako poskytovateľ vykonával pre žalobcu ako objednávateľa službu vedenia
motorového vozidla, ktoré odovzdal žalobca žalovanému v 2. rade, vozidlom sa prepravoval tovar
v mene žalobcu pre jeho obchodných partnerov a žalobca za poskytované služby platil žalovanému v 2.

rade dohodnutú odmenu; Zmluva 2 bola ukončená dohodou ku dňu 20.12.2022 (ďalej ako „Dohoda 2“),
pričomprotokoloodovzdaníslužobnýchpredmetov(ďalejako„Protokol2“)sícebolpodpísanýžalobcom
a žalovaným ku dňu 03.01.2023, avšak k reálnemu odovzdaniu vozidla spolu so všetkými dokladmi
a výbavou žalobcovi došlo už k 20.12.2022, pred vianočnými sviatkami. Žalovaní uviedli, že na účely
odporu označujú Zmluvu 1 a Zmluvu 2 spolu ako „Zmluvy“, pričom na základe Zmlúv mali obaja žalovaní

zo strany žalobcu poskytnuté totožné motorové vozidlo: Citroen Jumper 2.0 BlueHDI, e.č.v. B., VIN: J.
(ďalej ako „Vozidlo“), a žalobca si voči žalovaným uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu údajného
porušenia povinností žalovaných zo Zmlúv, v dôsledku čoho mala údajne zaniknúť platnosť záruky na
vozidlo, keďže nemali byť dodržané pravidelné servisné intervaly pri najazdení 50.000 km a 100.000 km,
požadované v zmysle podmienok záruky. Žalovaní poukázali na to, že zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé

a túto vedomosť ani nemajú, že koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase jeho odovzdania zo
strany žalobcu žalovanému v 1. rade pri uzatvorení Zmluvy 1, koľko kilometrov malo vozidlo najazdené
v čase jeho vrátenia zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi pri podpise Dohody 1 resp. Protokolu 1,
koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase jeho prvého odovzdania zo strany žalobcu žalovanému
v 2. rade pri uzatvorení Zmluvy 2 a koľko kilometrov malo vozidlo najazdené v čase jeho vrátenia zo

strany žalovaného v 2. rade žalobcovi pri podpise Dohody 2 resp. Protokolu 2, pričom ide o esenciálnu
skutočnosť a vôbec prvú otázku, ktorú je potrebné v tomto spore vyriešiť. Žalovaní ďalej poukázali na
to, že ich povinnosťou z uzatvorených Zmlúv 1 a 2 bolo v prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla
toto odstaviť a informovať o tejto skutočnosti žalobcu, čo sa vždy aj udialo, pretože kedykoľvek vzniklapotreba servisovania vozidla, žalovaní upozorňovali na túto skutočnosť prostredníctvom osôb určených
žalobcom,ktorýmisúpánK.F.(manažéržalobcu)anáslednepaniL.E.(zamestnankyňažalobcu);vpríp.
žalovaného v 2. rade sa riešili všetky veci týkajúce sa kontrol, opráv a servisovania vozidla s manažérom

žalobcu, p. K. F., pričom zabezpečenie servisu vozidla nebolo nikdy povinnosťou žalovaného v 1. rade,
ani povinnosťou žalovaného v 2. rade.

67. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods.
1 a 2 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý vznikol uzatvorením Zmluvy o poskytovaní služby

vedenia cudzieho motorového vozidla.

68. Sporným medzi stranami zostalo, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody a v akej výške.
Porušenie právnej povinnosti žalobca identifikoval tak, že žalovaný 1/ a 2/ porušil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z čl. IV. bod 4.4 písm. b), h) Zmluvy č. 1 a žalovaný v 2. rade porušil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z čl. V. bod 5) písm. b), h) Zmluvy č. 2, pretože v čase servisnej kontroly Vozidla

toto vozidlo neodstavili a neinformovali o tom žalobcu, ale pokračovali v jazde s Vozidlom a konaním
žalovaných tak došlo k porušeniu záručných podmienok, za ktorých autorizovaný servis vykoná
bezplatne opravu Vozidla.

69. Ďalej sa preto súd zaoberal posúdením splnenia zákonom stanovených podmienok náhrady škody

a jej výšky.

70. Súd konštatuje, že všeobecná zodpovednosť za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia obchodno-
záväzkových vzťahov je upravená v ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy, resp. zákona; protiprávnosť; vznik škody; príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody; predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť.
Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne a ich existenciu musí preukázať v konaní
poškodený (žalobca). Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škodou sa rozumie skutočná škoda,
ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti

majetkovému stavu pred škodovou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk ktorý by bol poškodený dosiahol,
keby nenastala škodová udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti.

71. Na to, aby súd mohol konštatovať, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie

uvedenej sumy, muselo by dôjsť k preukázaniu splnenia všetkých predpokladov pre vznik nároku na
náhraduškody,tedažalobcabymuselpreukázaťsamotnývznikškody,existenciuprotiprávnehokonania
zo strany žalovaných 1/ a 2/ a zároveň aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných
1/ a 2/ a vznikom škody.

72. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody
(damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť

za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu,
ktoréhotvrdeniemábyťpreukázané,tedapoškodeného(vtomtoprípadežalobcu).Vzťahmedzipríčinou
a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno

zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter
hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí
usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa
ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda

vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť
napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.73. Škoda je v obchodnom práve sankciou, za to, že sa porušili povinnosti zo záväzkového vzťahu
alebo iné povinnosti, ktoré sú ustanovené zákonom. Zodpovednosť vznikne až vtedy, keď bola porušená
právna povinnosť, a iba vtedy, ak má porušenie povinnosti za následok dopadnutie sankcie. Ak dôjde

k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, je jedna zo strán, ktorá túto škodu spôsobila, povinná
ju nahradiť druhej strane. Nemusí tak urobiť v prípade, ak preukáže, že svoju povinnosť nesplnila
pre prekážky uvedené v § 374 Obchodného zákonníka. V zmysle § 373 sú predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus), a to
protiprávny úkon verzus vznik škody. Všetky tri predpoklady majú objektívnu povahu. Ak zodpovedná

strana preukáže, že k nesplneniu jej povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§
374 ods. 1 Obchodného zákonníka), vtedy sa od zodpovednosti môže oslobodiť (liberovať). Poškodený
musí vedieť preukázať, že sa vyskytli všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu a naopak ten,
ktorý škodu spôsobil, musí preukázať okolnosti vylučujúceho jeho zodpovednosť. Ak sa mu podarí
ich preukázať, je tým oslobodený od povinnosti nahradiť škodu. Kauzálny nexus predstavuje problém
príčiny a následku a ide o vzájomnú väzbu a podmienenosť medzi uvedenými kategóriami. Vznik

škody musí preukazovať poškodený a to, že škodnou udalosťou došlo k zmenšeniu jeho majetku.
V ponímaní Obchodného zákonníka je to určite ujma, ktorá vznikla poškodenému na majetku a je
vyjadriteľná v peniazoch. Existujú dva druhy škôd a to skutočná škoda (damnum emergens) a ušlý
zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného v dôsledku
zničenia, poškodenia, no i straty veci, ktorá tvorí jeho majetok. Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo

zväčšeniemajetkupoškodeného,ktorékebynebolavzniklaškoda,bolobymožnévzhľadomnaokolnosti
odôvodnene očakávať. Náhradu škody je možné požadovať len od subjektu, ktorý je podľa zákona za
spôsobenú škodu zodpovedný. Zodpovedná je teda osoba, ktorá porušila záväzok. Vznik škody, rozsah
skutočnej škody a rozsah ušlého zisku musí preukázať poškodený.

74. Obsahom skutočnej škody (damnum emergens) je najmä: a) zmenšenie majetku poškodenej
strany, následkom škodnej udalosti (poškodenie, zničenie, alebo strata hmotného majetku), b) zníženie
alebo strata, ktorá môže byť spôsobená buď obmedzením alebo zánikom majetkových práv (najmä
pohľadávok, napríklad v dôsledku premlčania), c) škody, vďaka ktorým došlo k zastaveniu vykonávania
majetkových práv a boli márne vynaložené náklady, d) vynaložené náklady vzniknuté poškodenému,

ktoré by neboli, keby sa nestala škodná udalosť.

75. Na základe porušenia povinnosti jednej strany, môže vzniknúť povinnosť druhej strane uhradiť ďalšej
tretej osobe škodu a to napríklad z nedodania tovaru, ktorý kupujúci ešte pred jeho dodaním ďalej predal.
Škoda vznikne až po úhrade škody tretej osobe a tak už nie je vznikom záväzku na túto náhradu, pričom

k uskutočneniu spomínanej náhrady nemusí z rôznych dôvodov ani dôjsť.

76. Ušlý zisk je zisk, ktorý by poškodená strana skutočne dosiahla, ak by nedošlo k ďalšiemu
porušeniu povinnosti zo zodpovednej strany. Túto výšku musí však veľmi dôveryhodne poškodená
stranapreukázať.Tedajetoto,očobysamajetokpoškodenéhozväčšilvprípade,ženedôjdekškodovej

udalosti a vtedy má povinná strana povinnosť nahradiť ho ako súčasť všetkej škody. Určiť však výšku
ušlého zisku a najmä jeho preukázanie, nie je v skutočnosti také jednoduché. V niektorých prípadoch
môže spôsobovať ťažkosti. Rozhodlo sa preto, aby zákon umožňoval, že sa pri určení toho, čo ušlo bude
vychádzať jednoducho z obvyklého priebehu veci. V takomto prípade sa počíta abstraktne. Uľahčuje
to vypočítanie ušlého zisku takým spôsobom, že poškodená strana môže namiesto skutočne ušlého

zisku požadovať abstraktne určený ušlý zisk. Pričom výška býva určovaná ziskom, ktorý je dosahovaný
v poctivom obchodnom styku a za podmienok, podobným podmienkam porušenej zmluvy v okruhu
podnikania, v ktorom daný subjekt podniká.

77. Ušlý zisk (lucrum cessans) predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo

rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t.
j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod
vecí dalo očakávať. Napr. v ušlom zisku, ktorého výška je daná rozdielom medzi dohodnutým nájomným
a medzi nákladmi, ktoré by prípadne prenajímateľ na dosiahnutie tohto zisku musel vynaložiť. Pre

výšku náhrady za škodu je teda rozhodujúce, aký prospech by poškodený získal, nebyť neoprávneného
zásahu, a o aký prospech teda v dôsledku konania škodcu prišiel.78. Samotnú existenciu škody a jej výšku preukazoval žalobca vynaložením finančných prostriedkov
na opravu predmetného vozidla a za nájom náhradného vozidla. Vznik vynaložených a zaplatených
finančných prostriedkov žalobca aj preukázal. Najpodstatnejšie pri posudzovaní náhrady škody je však

to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť so škodou, ktorú si uplatnil a konaním
žalovaných 1/ a 2/.

79. Súd konštatuje, že v zmysle čl. IV. bod 4.4 písm. b), h) Zmluvy č. 1 žalovaný v 1. rade sa zaviazal
vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou, pričom v prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla sa

zaviazal toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu.

80. Žalovaný v 2. rade sa v zmysle čl. V. bod 5) písm. b), h) Zmluvy č. 2 zaviazal vykonávať činnosť
sodbornoustarostlivosťou,pričomvprípadenutnostiservisnejkontrolyvozidlasazaviazaltotookamžite
odstaviť a informovať žalobcu.

81. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili
zmluvy o poskytovaní služby vedenia motorového vozidla, pričom touto zmluvou sa žalovaní zaviazali
pre žalobcu vykonávať službu vedenia cudzieho motorového vozidla značky Citroen Jumper L. B..
Súd v prvom rade skúmal porušenie zmluvnej povinnosti žalovanými 1/ a 2/ tak ako to tvrdí žalobca
v podanej žalobe. Žalovaní sa v zmysle vyššie citovaného článku IV a V. zmluvy zaviazali vykonávať

činnosť s odbornou starostlivosťou, pričom (konkrétne) v prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla sa
zaviazali toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu. Súd sa v tomto smere nestotožňuje v tvrdením
žalobcu, že by žalovaní 1/ a 2/ boli povinní absolvovať s vozidlom kontrolu, tak ako uviedol v žalobe
v odseku 9. Ani výsluch svedka p. F., ktorý uviedol, že žalovaní boli 100% zodpovední za technický stav
vozidla, tzn. od vonkajšej čistoty, tankovania, údržby, servis, poškodenie“ , nepreukazuje skutočnosť,

že žalovaní mali povinnosť absolvovať kontrolu s vozidlom v servise a že im bola aj známa, keďže zo
zmluvy im táto konkrétna povinnosť nevyplývala. Zo zmluvy výslovne a konkrétne vo vzťahu k servisnej
kontrole vyplýva povinnosť pre žalovaných 1/ a 2/ „vozidlo odstaviť a informovať o tom žalobcu“. Žalobca
konštatoval, že žalovaní porušili svoju povinnosť vyplývajúcu im z čl. IV bod 4.4 písm. b) a h) zmluvy
a čl. V. bod 5) písm. b), h) zmluvy, a to vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou a v prípade

nutnosti servisnej kontroly vozidla toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu. V dôsledku uvedeného
došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu záručných podmienok, za ktorých autorizovaný servis vykoná
bezodplatnú opravu vozidla a teda k vzniku škody spočívajúcej vynaložením finančných prostriedkov na
opravu predmetného vozidla a za nájom náhradného vozidla za ktoré zodpovedajú žalovaní spoločne
a nerozdielne. Vykonať faktický servis vozidla pre žalovaných nevyplývala ani z podmienky „vykonávať

činnosť s odbornou starostlivosťou“, keďže nutnosť servisu je výslovne a individuálne upravená tak,
že žalovaní 1/ a 2/ boli v zmysle zmlúv „v prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla toto okamžite
odstaviť a informovať žalobcu“. Žalovaní 1/ následne tento servis aj zabezpečil, avšak nebola to jeho
povinnosť. Kontaktovanie servisu a dohodnutie o termíne servisovania vozidiel bolo v réžii p. E., čo
vyplýva z jej výsluchu, keď uviedla, že šofér nahlásil problém s autom, ona to konzultovala potom

a vedením, potom to bolo nahlásené do servisu a keď dal servis termín , išlo auto do servisu. Povinnosť
nahlasovať potrebu servisu si žalovaný 1/ splnil a potrebu servisu aj nahlásil, čo vyplýva jednak
z výsluchu p. E. , ktorá uviedla, že so šoférmi riešila aj servis auta, nakoľko v rokoch 2021-2022
riešili servis vozidiel u žalobcu asistentky. Uviedla, že nahlasovanie servisu prebiehalo tak, že šoféri
telefonovali asistentkám a tie to komunikovali s vedením. Posledné slovo na rozhodnutí dať auto do

servisu malo vedenie, šofér sám nemohol zobrať auto do servisu samovoľne. Uvedená skutočnosť
nahlásenia potreby servisu pred najazdením 50.000 km vyplýva aj z hlasovej správy zo dňa 29.12.2021
zasielanej žalovaným 1/ na tel. číslom XXXXXXXXXX, ktoré v tom čase používala p. E., v konaní nebol
preukázaný opak (vyplýva aj z listín tel. kontakt na pani E. , informácia z webovej stránky žalobcu).
Z fotodokumentácie stavu tachometra zo dňa 23.03.2022 vyplýva, že vtedy bolo na vozidle najazdených

49039 km. To, že servis bol absolvovaný až dňa 11.05.2022 pri najazdených 57996 najazdených km
ako tvrdí žalobca nie je podľa názoru súdu na ťarchu žalovaného 1/, keďže mu zo zmluvy nevyplývala
povinnosť absolvovať fyzicky aj servis vozidla, servis vozidla bol povinný len nahlásiť. Taktiež sa súd
nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný 2/ bol povinný absolvovať s vozidlom kontrolu pri
100.000km, pričom ju absolvoval dňa 13.01.2023 pri 111138 km. Podľa názoru súdu ani túto skutočnosť

nemožno pričítať na ťarchu žalovaného 2/, keďže mu zo zmluvy nevyplývala povinnosť absolvovať
fyzicky aj servis vozidla, servis vozidla bol povinný len nahlásiť. Navyše súd konštatuje, že v tom
čase už boli ukončené aj zmluvy so žalovaným 1/ a 2/, t. j. ani žalovaný 2/ ani žalovaný 2/ nemali
vozidlo k dispozícii. Žalobca nepreukázal ani koľko malo vozidlo najazdených kilometrov v čase jehoodovzdania žalovanému 2/, ani v čase kedy žalovaný v 2/ vozidlo vrátil žalobcovi. Medzičasom, kedy
žalovaný 2/ vrátil vozidlo žalobcovi v decembri 2022 a v čase kedy bol vykonaný servis na vozidle
13.01.2023 žalovaný 2/ nemal vozidlo vo svojej dispozícii niekoľko dní. Žalobca nepreukázal počet

najazdených km vozidla v čase jeho odovzdania žalovanému2/, ani v čase keď žalovaný 2/ vozidlo
vrátil žalobcovi v decembri 2022. Žalobca síce konštatuje, že vozidlo malo v čase jeho odovzdania
žalovanému 2/ najazdených viac ako 57996 km a menej ako 95299km. Vozidlo malo mať podľa
žalobcu dňa 18.10.2022 najazdených 95299km a dňa 13.01.2023 najazdených 111138 km. Ak by aj
k odovzdaniu vozidla žalovaným 2/ žalobcovi došlo dňa 3.01.2023, žalobca nepreukázal koľko km malo

vtedy predmetné vozidlo najazdené a či vôbec žalovanému 2/ vyplývala povinnosť potrebu servisu
nahlásiť, nakoľko vozidlo ešte nemuselo mať najazdených 100.000 km. Uvedená skutočnosť však
nebola v konaní preukázaná. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.06.2024 tvrdí, že v čase kedy
žalovaný 2/ odovzdal vozidlo žalobcovi, toto malo najazdených viac ako 100.000 km, t.j. žalovaný 2/
v čase potreby vykonania garančného servisu vozidlo viedol, pričom garančný servis neabsolvoval a ani
potrebu servisu nenahlásil. Súd konštatuje, že uvedené tvrdenia žalobcu preukázané nebolo, nakoľko

ako vyplýva z protokolu o odovzdaní služobných predmetov vyplýva, že žalovaný 2/ odovzdal vozidlo
žalobcovi dňa 03.01.2023, pričom nie je zrejmé ani dodatočne preukázané koľko km malo vozidlo v tom
čase najazdené. Nie je preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že vozidlo v čase odovzdania malo
najazdených viac ako 100.000 km. Nie je preto ani preukázané, že žalovaný 2/ povinnosť nahlásiť
servisnú prehliadku aj mal, keďže nebolo preukázané zo strany žalobcu, že vozidlo v čase jeho držby

vôbec dosiahlo stav najazdených km, vyžadujúcich si potrebu nahlásenia servisnej prehliadky vozidla.
Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na žalobcovi. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaní ako
profesionálny vodiči z povolania boli povinní starať sa o zverené vozidlo a s týmto absolvovať garančné
prehliadky, čo podľa názoru žalobcu preukázala aj výpoveď p. F.. V tomto smere súd konštatuje, že síce
p. Šúr v rámci svojej výpovede uviedol, že boli zodpovední za technický stav vozidla, avšak žalobca

nepreukázal, že by konkrétne povinnosť absolvovať servisné prehliadky vyplývala žalovaným 1/ a 2/
aj zo zmluvy a že im aj bola známa. Ako už súd uviedol vyššie žalovaní 1/ a 2/ mali svoje práva
a povinnosti upravené v rámci zmlúv o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla, kde
konkrétne vo vzťahu k servisnej prehliadke je uvedené v článkoch IV bod 4.4 písm. b) a h) zmluvy a čl.
V. bod 5) písm. b), h) zmluvy, a to vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou a v prípade nutnosti

servisnej kontroly vozidla toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu. Povinnosť žalovaným absolvovať
servisné prehliadky žalovaným zo zmluvy nevyplývala. Robili tak až po komunikácii s p. E. a na jej
pokyn. Nie je možné len zo všeobecnej zodpovednosti za technický stav vozidla a odbornej starostlivosti
odvodiť konkrétnu povinnosť šoféra absolvovať servisné prehliadky. Ak aj z odpovede p. E. vyplynulo,
že kto vozil vozidlo do servisu, keď odpovedala šoféri, neznamená, že tak boli povinní, ale z kontextu

celej výpovede p. E. vyplynulo, že vozidlo vozil do servisu šofér, avšak nie svojvoľne ale na až pokyn
vedenia, s ktorým komunikovala ohľadom servisu p. E.. Vedomosť absolvovať pravidelné servisy šoférmi
nevyplýva ani z nahrávky prehranej na pojednávaní konanom dňa 13.03.2024, nakoľko z jej obsahu
nemá súd danú skutočnosť za preukázanú. Z vety žalovaného 1/, že „skúšal som volať do Zámkov do
servisu, lebo vtedy povedali B., že to treba v podstate hneď vymeniť, keď si to pýta, aby sa neprešvihli

nejaké km, lebo potom , že padne záruka. No ale samozrejme, že mi tam nikto nedvíha, tak potom
neviem,“ nie je preukázaná povinnosť a vedomosť o povinnosti žalovaných o potrebe nimi absolvovať
pravidelné servisné prehliadky. Táto skutočnosť iba preukazuje vedomosť žalovaného 1/ o konkrétnej
povinnosti v danom čase absolvovať servisnú prehliadku kôli padnutiu záruky, ktorú aj nahlásil p.
E. a po dohodnutí termínu servisu pani E. so spoločnosťou kde prebiehal servis, servis žalovaný 1/

aj absolvoval. Súd konštatuje, že ako vyplýva zo servisnej a záručnej knižky vozidla, podmienkou
zmluvnej záruky je povinnosť vykonávať pravidelné prehliadky údržby podľa plánu údržby. Z plánu
údržby vyplýva, že systematické operácie – prehliadka: systematické operácie je potreba vykonávať
prehliadku každých 20000 km/1 rok. Z predloženého dôkazu zo zákazkového listu zo dňa 20.10.2021 na
č.l. 113 predloženého žalobcom ako aj zo zákazkového listu na č.l. 125 predloženého žalovaným 1/ a 2/,

kedy bola s predmetným vozidlom uskutočnený prvý servis ako vyplýva z požiadavky zákazníka/popis
práce/vyjadrenie servisu, vyplýva že vozidlo malo počet najazdených km na vozidle vo výške 23 519
km. Ako aj poukazoval žalobca servisná knižka za účelom zachovania záruky na vozidle vyžadovala
uskutočnenie pravidelných servisných intervalov. Z predmetnej servisnej knižky vozidla je jednoznačné,
že úplne prvý servis s vozidlom mal byť uskutočnený pred najazdených 20 000 km, resp. najneskôr

pri dosiahnutí počtu najazdených 20 000 km. Z toho vyplýva, že aj prvý garančný servisný interval
nebol dodržaný, pričom to bolo skôr než bolo vozidlo zverené žalovanému 1/, a taktiež žalovanému 2/,
ktorý vozidlo prevzal až o rok neskôr. Zo servisnej knižky nevyplýva skutočnosť, že iba pri nedodržaní
servisného intervalu pri 50000 km a pri 100000km nie je možné zachovať záruku na vozidle. Nie je pretozrejmé, prečo AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR vo svojich vyjadrení zo dňa 10.06.2024 ako aj zázname
o odbornom posúdení zo dňa 19.05.2023 uviedol, že iba pri nedodržaní servisného intervalu pri 50000
km a pri 100000km nie je možné zachovať záruku na vozidle, keď súdu vyplýva, že už prvý servis

vozidla bol vykonaný po najazdení potrebného počtu km. Taktiež súd konštatuje, že z vykonaného
dokazovania má preukázané, že ani jedenému zo žalovaných 1/ a 2/ nevyplývala žalobcom tvrdená
povinnosť zabezpečovať faktický servis vozidla. Žalovaní boli povinní iba nahlasovať potreby servisu,
čo má súd za preukázané z vykonaného dokazovania (fotodokumentácia, prehratý zvukový záznam,
výsluch svedkov p. F. a K. E. a žalovaného 1/). Obidve zmluvy, ktoré mal uzatvorené žalobca so

žalovanými boli písomné zmluvy, ktoré komplexne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán a v
čl. IV bod 4.4 písm. b) a h) zmlúv, vyplývala povinnosť vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou
a konkrétne v prípade nutnosti servisnej kontroly vozidla toto okamžite odstaviť a informovať žalobcu.
Súd má za preukázané listinami, výsluchom žalovaného 1/ a aj z predloženej zvukovej nahrávky zo
dňa 29.12.2021, že žalovaný 1/ ešte v čase, keď na vozidle nebolo najazdených 50 000 km, informoval
žalobcu prostredníctvom p. E. o potrebe vykonania intervalového servisu. Z výsluchu p. E. vyplynulo,

že K. E. bola v mene žalobcu oprávnená riešiť servisovanie vozidiel, resp. zabezpečenie termínu na
servis vozidla, čo bolo potvrdené svedeckou výpoveďou p. F., aj samotnej p. E.. Z vyjadrenia Autoservis
BÉHR & BÉHR s.r.o. zo dňa 10.06.2024 (ktoré súd vyžiadal na návrh PZ žalobcu) vyplýva tá skutočnosť,
že servis zamietol opravu vozidla z dôvodu, že nemali byť dodržané servisné intervaly pri 50.000km
a 100.000km. Z vyjadrenia servisu vyplýva, že: „Nakoľko podľa dátumu kúpy vozidla mohla táto zákazka

byť posúdená ako garančná oprava, bolo požiadané o súhlas na vykonanie garančnej opravy.“ Z tohto
je zrejmé len to, že zákazka mohla byť posúdená, ale nie, že by aj bola posúdená (za iných podmienok).
Zo záveru odborného posúdenia vyplývajúceho zo Záznamu o odbornom posúdení zo dňa 19.05.2023
vyplýva: poškodený motor, garančná oprava zamietnutá kôli nedodržaniu servisných intervalov. Nie
je teda zrejmé, či boli príčinou poškodenia motora vady vozidla, skryté vady vozidla, alebo vonkajšie

faktory ako je nesprávne manipulovanie s vozidlom a pod. , t.j. či by sa záruka na vozidlo vzťahovala
aj pri dodržaní servisných intervalov. Zo servisnej knižky nevyplýva skutočnosť, že iba pri nedodržaní
servisného intervalu pri 50000 km a pri 100000km nie je možné zachovať záruku na vozidle. Nie je preto
zrejmé, prečo AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR vo svojich vyjadrení zo dňa 10.06.2024 ako aj zázname
o odbornom posúdení zo dňa 19.05.2023 uviedol, že iba pri nedodržaní servisného intervalu pri 50000

km a pri 100000km nie je možné zachovať záruku na vozidle, keď súdu vyplýva, že už prvý servis
vozidla bol vykonaný po najazdení potrebného počtu km.

82. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca na ktorom bolo v tomto prípade dôkazné bremeno ohľadom
preukázania splnenia podmienok zodpovednosti za škodu, v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie

predpokladov zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/ a príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/. Ak žalobcovi aj
nejaká škoda vznikla a to vynaložením finančných prostriedkov na opravu predmetného vozidla a za
nájom náhradného vozidla, čo v tomto konaní aj preukázal, žalobca však v tomto konaní nepreukázal
porušenie zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/ a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením

zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, t.j. že by škoda bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných
1/ a 2/. Vzhľadom na nesplnenie kumulatívnym podmienky zodpovednosti za škodu, súd preto žalobu
zamietol v celom rozsahu.

83. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

85. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

86. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v danom prípade rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods.
1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore. Žalovaný 1/ a 2/ bol v konaní úspešný, keďže súd žalobu

zamietol, súd priznal žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.