Rozsudok · Pracovné právo · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53Cpr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208243
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124208243.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. D. XXX/XXX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Ing. Peter Lyžičiar, advokát so sídlom Svätoplukovo nám.
1/B, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 8.451,21 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.08.2024 domáhal od žalovaného náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 8.451,21 eura. Žalobu odôvodnil tým, že pracoval v hasičskom a
záchrannom zbore od roku 1997, vykonával funkciu hasič – veliteľ družstva na hasičskej stanici Nitra. Je
rozvedený, má dve deti vo veku 21 a 26 rokov. Vo svojom voľnom čase sa venuje záhrade, motorizmu,
turistike,rodine,priateľomčiinýmšportovýmasociálnym aktivitám,ktorébolvšaknútenýčastopotláčať.

Služobný čas príslušníka HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas sa skladá z
výkonuslužbyaurčenejslužobnejpohotovosti.Okremurčenejslužobnejpohotovostimôžebyťžalobcovi
nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia pracovného času, práca nadčas, kedy faktický
výkon služby prekračuje viac ako 24 hodín sústavného výkonu. Obe služobné pohotovosti, či už určená
služobná pohotovosť ani nariadená služobná pohotovosť sa nezapočítavajú do pracovného času a
výkon týchto služobných pohotovostí nie je rozlíšený ani na výplatnej páske za mesiac, kde je uvedený
len súhrnný počet odpracovaných hodín služobnej pohotovosti. Služobná pohotovosť je rozdelená na

aktívnu časť (práca nadčas) a neaktívnu časť. Služobná pohotovosť je určovaná na čas nočných hodín.
V prípade vyhlásenia poplachu počas služobnej pohotovosti, kedy sú hasiči vysielaní na zásah, sa
služobná pohotovosť mení na pracú nadčas (aktívnu časť), inak trvá neaktívna časť.

1.1 V období júl 2021 - máj 2024 vrátane, len v rámci samotnej určenej služobnej pohotovosti žalobca
odpracoval spolu 2.030,11 hodín určenej služobnej pohotovosti, pričom žiadna z týchto odpracovaných
hodín služobnej pohotovosti mu nebola započítaná do pracovného času. V období júl 2021 - máj 2024

vrátane v rámci výkonu zmenovej služby odpracoval spolu 5.765,7 hodín zmenovej služby. Počas celého
žalovaného obdobia od júla 2021 do mája 2024 vrátane, dosiahol priemerný pracovný čas žalobcu
51,19 hodín týždenne. Počas pracovnej pohotovosti sa žalobca aj v jej neaktívnej časti musí zdržiavať
na pracovisku, z ktorého sa nesmie vzdialiť a musí byt vždy pripravený na vykonanie zásahu. Privyhlásení výjazdu sa tento vykonáva do 1 min. Napriek tomu neaktívna časť pracovnej pohotovosti sa
nezapočítava do fondu pracovného času, čo sa prejaví tak, že aj keď reálne v súvislosti so služobnou
činnosťou je žalobca na pracovisku, v rámci fondu pracovného času sa mu toto nevykazuje. V praxi sa

to prejavuje tak, že napriek tomu, že napr. v mesiaci január 2022 sa v žalobcovom fonde pracovného
času uvádza počet hodín 176 tento údaj nezohľadňuje ďalších 74,93 hodín odpracovanej služobnej
pohotovosti. Je zrejmé, že jeho priemerný týždenný pracovný čas počas žalovaného obdobia pravidelne
presahoval nielen 40 hodinový týždenný služobný čas príslušníka HaZZ tak, ale aj maximálne prípustný
týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak, ako to ustanovuje článok 6 písm. b) smernice Európskeho

parlamentu a rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného
času. K tejto skutočnosti dochádza v dôsledku, že žiadna z hodín odpracovanej služobnej pohotovosti
nie je započítavaná do fondu pracovného času, keďže vnútroštátna právna úprava v ZoHaZZ služobnú
pohotovosť hasičov nepovažuje za služobný (pracovný) čas, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 1 Smernice a
konštantnou judikatúrou Súdneho dvora.

1.2 Vyššie uvedená Smernica nebola správne (resp. vôbec v časti) transponovaná do právneho poriadku
SR, konkrétne do ustanovení Zákona o HaZZ, čím sú ustanovenia tohto zákona v rozpore s článkom
6 písm. b) Smernice. Aktuálne znenie Zákona o HaZZ totiž umožňuje služobnému úradu rozvrhnúť
služobný čas príslušníka HaZZ tak, že tento pravidelne de facto sústavne prekračuje Smernicou (čl. 6
písm., b) stanovený maximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas.

1.3 Základný problém je v obsahu pojmu pracovný čas tak, ako ho stanovuje Smernica a judikatúra
súdneho dvora, oproti úprave v Zákone o HaZZ. V článku 2 Smernice je vymedzený pojem pracovného
času ako akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva
svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a / alebo praxou. Čas

odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.

1.4 Súdny dvor vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že čas pracovnej (služobnej) pohotovosti
treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času.
Rozhodujúcim faktorom pre záver naplnenia pojmu „pracovný čas“ je skutočnosť, že pracovník je

povinný byť prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a musí mu byť k dispozícií v prípade potreby
(rozsudoksúdnehodvoraC-397/1,C-14/04).Rovnakézáveryboliprijatévrozhodnutiachsúdnehodvora
týkajúce sa priamo práce hasičov (rozsudok C-518/15).

1.5 Zásah do osobnosti žalobcu bol spôsobený jednak skutočnosťou, že žalobca priemerne každý

týždeň odpracoval viac ako 48 hodín v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice (súčasne viac ako 40
hodín týždenne v rozpore s ust. § 85 ods. 2 prvá veta ZoHaZZ a jednak skutočnosťou, že žiadna z
odpracovaných hodín určenej služobnej pohotovosti v žalovanom období od júla 2021 do júna 2024
nebola v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice v spojení s článkom 2 bod 1 Smernice započítaná do
pracovného času žalobcu.

1.6Privyčíslenívýškyškodyžalobcavychádzalzustanovenípeňažnýchnáhradzaslužobnúpohotovosť
v zmysle ust. § 122 ods. 1, 2 Zákona o HaZZ. Za určenú služobnú pohotovosť mu je uhrádzaná
peňažná náhrada vo výške 15 % resp. 30% (v dni služobného pokoja) zo sumy, ktorou je príslušná
časť jeho služobného platu, pri nariadenej služobnej pohotovosti mu je uhrádzaná peňažná náhrada

vo výške 50 % resp. 100% (v dni služobného pokoja) zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného
platu. Hodiny, ktoré žalobca odpracoval nad limit maximálneho priemerného týždenného pracovného
času, je možné analogicky posúdiť ako odpracovanie mimo rozvrhnutia služobného času, keďže tento
mal byť rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu jeho práv nedochádzalo. Primeraná náhrada škody vo forme
nemajetkovej ujmy preto predstavuje rozdiel medzi peňažnou náhradou uvedenou v ust. § 122 ods. 1

ZoHZZ a peňažnou náhradou uvedenou v ust.§ 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ. Výšku nemajetkovej ujmy
tak žalobca určuje ako súčin počtu odpracovaných hodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny
mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy zodpovedajúcej 35 % peňažnej náhrady z prináležiacej
hodinovejodmenyzapríslušnýkalendárnymesiacpríslušnéhokalendárnehoroka(t.j.50%mínus15%)
a v prípade odpracovania služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, ako súčin odpracovaných

hodín služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej 20 % peňažnej náhrady
z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (t.j.
50 % mínus 30 %). Počas žalovaného obdobia júl 2021 až máj 2024 odpracoval spolu 2.030,11 hodín
určenej služobnej pohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do služobného času. Po prepočte výškyškody predstavuje nemajetková ujma v peniazoch sumu 4,16 eura (8.451,21 eura: 2.030,11 hodín) za
každú hodinu porušovania práv žalobcu. Táto suma je nepatrne vyššia ako je priemer minimálnych
hodinových miezd v Slovenskej republike pre prvý, t. j. najľahší stupeň náročnosti práce, ktorá za

žalované obdobie predstavovala priemerne sumu vo výške 3,91 eura. Takéto matematické vyjadrenie
podľa názoru žalobcu najlepšie vyjadruje mieru primeranosti uplatnenej nemajetkovej ujmy z hľadiska
analógie iuris, pričom výška nemajetkovej ujmy sa určí spôsobom, ktorý najviac a najlepšie zohľadňuje
okolnosti, za ktorých táto ujma vznikla. Na záver žalobca zdôraznil, že žalobou si neuplatnil mzdový
nárok, ale náhradu škody porušením úniového práva a spôsob výpočtu výšky škody podľa ust. § 122

ZoHaZZ použil výlučne z dôvodu neexistencie právnej úpravy, ktorá by presne stanovovala spôsob
výpočtu náhrady škody v takýchto prípadoch.

2. Žalovaný podaním zo dňa 11.10.2024 navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti. Uviedol, že z ustanovenia § 85, § 91, § 92 zákona č. 315/2001 Z. z., ako aj ustanovenia
Kolektívnej zmluvy 2021 (čl. 3), Kolektívnej zmluvy 2022 (čl. 3), Kolektívnej zmluvy 2023 (čl. 3) a

Kolektívnej zmluvy 2024 (čl. 3) plne transponujú článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES. Napriek tomu,
že vnútroštátne právo neupravuje explicitne maximálny priemerný týždenný služobný čas uvedený
konkrétnym počtom hodín, tak ako je tomu v Smernici 2003/88/ES, zákon č. 315/2001 Z. z. a Kolektívne
zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín služobného času hasičov, počas ktorého hasiči vykonávajú
štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby nadčas za príslušný rok. Z uvedeného potom vyplýva, že

dotknuté právne predpisy sú transponované v článku 6 Smernice 2003/88/ES správne. Uviedol, že
predpisy EÚ neprikazujú, aby konkrétny odsek resp. článok smernice musel byť transportovaný iba do
jedného článku, resp. odseku vnútroštátneho právneho aktu členského štátu EÚ. Zároveň nie je nutné,
aby bol článok smernice transportovaný explicitne priamo do vnútroštátneho predpisu. Žalovaný má za
to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by štát neprebral Smernicu 2003/88/ES do zákona správne,

a preto sa mu zároveň nepodarilo ani preukázať, že by existovala údajná škoda, ktorá by vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES.

2.1 Žalobca síce tvrdí, že si uplatňuje náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy, avšak s
poukazom na § 124 ods. 1 CSP má žalovaný za to, že si žalobca podanou žalobou uplatnil mzdové

nároky. Žalobca nerozlišuje či ide o služobnú pohotovosť odpracovanú nad rámec smernice 2003/88/
ES alebo nie. Z uvedeného postupu je celkom zjavne zrejmé, že žalobcovi pri výpočte údajnej škody
nezáleží na tom, či výkon služobnej pohotovosti zasiahol do jeho práva podľa čl. 6 smernice 2003/88/
ES alebo nie a žiada doplatenie rozdielu za všetku určenú služobnú pohotovosť. Ďalej žalobcovi záleží
na tom, že určená služobná pohotovosť a nariadená služobná pohotovosť sú odmeňované rozdielne,

čo tvorí absolútny základ jeho žaloby. Zatiaľ čo počas určenej služobnej pohotovosti mu škoda vznikla,
tak počas nariadenej služobnej pohotovosti mu škoda už nevznikla. To znamená, že ak by všetka jeho
odslúžená služobná pohotovosť bola nariadená, teda nie určená, tak by žiadnu škodu nepociťoval.
Uvedené teda možno posúdiť ako mzdový nárok. Ujma mala žalobcovi vzniknúť tak, že podľa jeho
názoru má byť všetka služobná pohotovosť odmeňovaná ako nariadená služobná pohotovosť, teda 50

% zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z.
z. Žalobca si žiada náhradu len za určenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol odmenený vo výške 15 %,
resp. 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a škodu dopočítava do výšky 50 %
zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti už žiadnu
škodunepociťuje.Toznamená,žeakbyajdošlokporušeniusmernice2003/88/ESvovzťahukžalobcovi

a týmto porušením by boli hodiny nariadenej služobnej pohotovosti, tak by žalobca naďalej nepociťoval
žiadnu ujmu vo vzťahu k týmto hodinám aj napriek tomu, že by išlo o zásah do jeho práv podľa čl.
6 smernice 2003/88/ES, ale stále by pociťoval škodu len vo vzťahu k určenej služobnej pohotovosti
a stále len do výšky rozdielu medzi poskytnutou odmenou a 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť
jeho služobného platu. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca síce opisuje údajné porušenie jeho

práv podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, avšak len okrajovo a v zásade celá žaloba sa týka
rozdielu medzi odmenou za určenú a nariadenú služobnú pohotovosť. Uvedené tvrdenie vyplýva aj zo
skutočnosti, že žalobca len spočítal fond pracovného času so služobnou pohotovosťou, avšak žiadnym
spôsobom sa tomuto počítaniu bližšie nevenoval ani nepoukazoval, či v tom-ktorom období došlo k
porušeniu smernice alebo nie, keďže predmetnými výpočtami len simuluje svoje mzdové nároky s tým,

že nesúhlasí s výškou odmeny za služobnú pohotovosť. Má za to, že keď rozdielne ohodnotenie určenej
a nariadenej služobnej pohotovosti nepredstavuje skutočnú škodu, nemožno toto rozdielne ohodnotenie
určenej a nariadenej služobnej pohotovosti považovať za spôsobilé na vypočítanie nemajetkovej ujmy.2.2 Žalovanému nie je jasné, prečo žalobca žaluje obdobie od 07/2021 do 05/2024, keďže žaloba bola
podaná až v 08/2021 a teda obdobie mesiaca 07/2021 je už premlčané. Žalovaný uvádza, že premlčacia
doba vyplývajúca z § 101 Občianskeho zákonníka uplynie za 3 roky. Premlčaciu dobu žalobca

pravdepodobne viaže na deň splatnosti mzdy, teda na 10. deň v tom-ktorom mesiaci. Z uvedeného
dôvodu začína svoje výpočty počítať od 07/2021, keďže mzda za predmetný mesiac sa vypláca ku dňu
10.08.2021. Žalobca začiatok premlčacej doby viaže na splatnosť mzdy za predchádzajúci mesiac a
teda aj plynutie premlčacej doby viaže na mzdové nároky a nie na vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko
plynutie premlčacej doby pri nemajetkovej ujmy začína dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto

zásahu došlo. Žalobca ignoruje vznik nemajetkovej ujmy a veľmi zmätočne posudzuje vlastnú ujmu.
Zatiaľ čo tvrdí, že žiada nemajetkovú ujmu, plynutie premlčacej doby viaže na mzdový nárok.

2.3 Žalovaný má za to, že žalobca žaluje mzdový nárok z dôvodu:
1/ škodu odvodzuje od § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý hovorí o odmenách za služobnú
pohotovosť,

2/ podľa tabuliek predložených žalobcom škodu pociťuje len vo vzťahu k určenej služobnej pohotovosti a
len v rozsahu rozdielu oproti odmene za nariadenú služobnú pohotovosť, pri ktorej už škodu nepociťuje
a zároveň nerozlišuje medzi hodinami služobnej pohotovosti nad rámec smernice 2003/88/ES a tými,
ktoré neodpracoval nad rámec,
3/ svoj výpočet odvodzuje z fondu pracovného času, ktorý slúži na výpočet mzdy a do ktorého sa

započítava aj čas odpočinku v zmysle smernice 2003/88/ES a teda nie len pracovný čas,
4/ premlčanie nároku odvodzuje od splatnosti mzdy za príslušný mesiac, teda svoju škodu pociťuje až
ku dňu vyplatenia mzdy a zo skutočnosti, že mu nebola na účet uhradená taká výška, ako by chcel.

2.4 V zmysle vyššie uvedeného má žalovaný za to, že žalobca sa domáha doplatku rozdielu medzi

určenou a nariadenou služobnou pohotovosťou, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že svoju škodu pociťuje
každý mesiac a vždy len vo vzťahu k výplatnej páske po tom, ako mu je vyplatená mzda. Z uvedeného
dôvodu je nespochybniteľné, že sa žalobca domáha mzdových nárokov, čo žalovaný podporuje aj
skutočnosťou, že žalobca pri výpočte svojej údajnej „nemajetkovej ujmy“ absolútne ignoruje skutočnosť,
že v tom-ktorom období došlo k porušeniu článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES alebo nie a ak áno,

tak absolútne ignoruje prípadný rozsah toho-ktorého porušenia. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj sám
žalobca, keď v bode 33. žaloby sám potvrdil, že svoju škodu vidí v peňažných náhradách za služobnú
pohotovosť v zmysle ust. § 122 ods. 1,2 zákona č. 315/2001 Z. z.

2.5 Žalovaný nesúhlasil s výpočtami pracovného času žalobcu v žalobe, keďže žalobca započítal do

pracovného času aj čas odpočinku, ktorý smernica 2003/88/ES jasne od pracovného času oddeľuje.
Rovnako žalobca nesprávne vykladá pojmy „pracovný čas“ a pojmy „priemerný čas“ v zmysle smernice
2003/88/ES, pričom jeho argumenty stoja práve na skutočnosti, že smernica 2003/88/ES má priamy
účinok a teda nemožno prihliadať na úpravu podľa zákona č. 315/2001 Z. z., má žalovaný za to, že
účelné mylné výpočtu žalobcu sú zavádzajúce, nesprávne a nespôsobilé, aby žalobcovi vznikol nárok

na náhradu škody v akejkoľvek výške.

2.6 Zároveň žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Zdôraznil, že dôkazné bremeno je na
strane žalobcu a z podanej žaloby mu nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k zásahu do osobnosti
žalobcu. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca pri vzniku služobného pomeru akceptoval

všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na výkon štátnej služby príslušníka HaZZ, s plánovaným rozvrhom
služobného času bol vždy oboznámený čo potvrdzoval svojím podpisom a tiež bolo oboznámený so
všetkými internými predpismi a Kolektívnymi zmluvami, tieto nikdy nenamietal.

2.7 K uplatnenej výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že túto považuje za premrštenú

a absolútne za neprimeranú a to aj s porovnaním výšky náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných
činov, ktorých ujma je v porovnaní údajnou ujmou žalobcu podľa názoru žalobcu neporovnateľne
vyššia. Žalobca výšku požadovanej peňažnej náhrady neodôvodnil, neuviedol, v čom spočíval
údajný neoprávnený zásah. Vzhľadom na to, že ide o osobnostné práva, je potrebné nemajetkovú
ujmu posudzovať v každom jednom prípade individuálne. Zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal

ani príčinnú súvislosť medzi plynutím času a rozdielnym finančným ohodnotením medzi určenou
a nariadeniu služobnou pohotovosťou.3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na doterajších vyjadreniach
a dodal, že neexistuje ani jedno právoplatné súdne rozhodnutie, z ktorého by vyplýval záver o tom, že
Smernica bola do Zákona o HaZZ transponovaná správne a že u hasičov tak nedochádza k porušovaniu

ich práva na maximálny 48-hodinový týždenný pracovný čas.

3.1 Žalobca si podanou žalobou neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha sa náhrady škody porušením
úniového práva a spôsob výpočtu výšky škody podľa ust. § 122 ZoHaZZ použil výlučne z dôvodu
neexistencie právnej úpravy, ktorá by presne stanovovala spôsob výpočtu náhrady škody v takýchto

prípadoch. Nikdy nespochybnil, že by mu za výkon akejkoľvek pohotovosti nebola vyplatená mzda.
Podstatou tohto konania je porušenie Smernice pri prekročení maximálneho rozsahu odpracovaných
hodín a nezapočítanie pohotovosti do pracovného času. Žalobca uviedol a vyčíslil len určenú služobnú
pohotovosť, nakoľko táto tvorí za žalované obdobie gro protiprávneho konania a je kvantifikovaná
v stovkách až tisícoch hodín. Neznamená to však v žiadnom prípade, že by žalobca pri nariadenej
služobnej pohotovosti „mal byť spokojný a neukrátený na svojich právach“ tak ako sa to snaží

uviesť žalovaný. Nariadená služobná pohotovosť tak isto nie je započítaná v rozpore so smernicou
do pracovného času žalobcu (ako určená služobná pohotovosť), a preto aj výkon tejto pohotovosti
spôsobuje protiprávnosť konania žalovaného. Aj keby žalobca vyčíslil nariadenú služobnú pohotovosť,
protiprávnosť konania žalovaného v nezapočítaní tejto pohotovosti do pracovného času by bola ešte
vypuklejšia, nakoľko by ešte viac navýšila priemerný počet odpracovaných hodín nad maximálny

povolenýtýždennýlimiturčenýsmernicou.Rozdielmzdovéhoohodnoteniatakniejevecnýmproblémom
tohto konania, a toto tvrdenie žalovaného preto považuje za nesprávne a zavádzajúce. Porušovanie
smernicesavzťahujenaceléžalovanéobdobie,akoajnavšetkyreferenčnéobdobia,naktorépoukazuje
žalovaný vo svojej procesnej obrane vo všetkých obdobných prípadoch a aj v tomto, t.j. na 4, 6 a aj
12 mesačné referenčné obdobia. Tvrdenia žalovaného ohľadne fondu pracovného času boli opätovne

predmetom preskúmania rôznych odvolacích súdov Slovenskej republiky, pričom všetky zhodne uviedli,
že z fondu pracovného času je možné v tomto konaní vychádzať.

3.2 Námietku žalovaného ohľadom premlčania nároku považoval žalobca za nedôvodnú a uviedol,
že všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz;

žalobca neviaže svoj nárok v tomto konaní na 10-ty deň v mesiaci, t.j. na splatnosť mzdy, nakoľko si ani
neuplatňuje mzdový nárok. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady
nemajetkovej ujmy je v tomto prípade viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do práva
žalobcu na zachovanie priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b) Smernice.
Premlčacia doba preto začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Či

došlo k prekročeniu priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b) Smernice
možno spravidla zistiť v priebehu, resp. najneskôr po dovŕšení príslušného mesiaca. Právo na náhradu
nemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý deň nasledujúceho mesiaca, t.j. z hľadiska posudzovaného
prípadu za mesiac júl 2021 najskôr dňa 01.08.2021. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac júl 2021 plynula žalobcovi do 01.08.2024, kedy žalobca aj

žalobu podal.

3.3 Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok za použitia analógie ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka,
na základe čoho je daná aplikácia ustanovení o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznanej
fyzickým osobám v prípade zásahu do ich osobnostných práv. Žalobca totiž preukázal, že pri rozvrhnutí

pracovného času, ktorý je a bol v rozpore s právom EÚ, prichádzal o svoj voľný čas, ktorý by inak mohol
venovať svojej rodine, rozvoju priateľských vzťahov alebo relaxácii. Primeranosť uplatnenej náhrady
najlepšie vyjadruje prepočet výšky nemajetkovej ujmy ako rozdielu za každú hodinu porušovania práv
žalobcu. Táto suma (4,16 eura/hod.) je totiž ešte menšia, ako je priemer minimálnych hodinových miezd
v SR pre prvý, t. j. najľahší stupeň náročnosti práce. Uvedená ujma u žalobcu spočíva v porušení jeho

základného osobnostného práva - práva na súkromný a rodinný život, právo na ochranu zdravia, telesnej
a psychickej integrity, spočívajúca predovšetkým v porušení práva na primeranú dobu odpočinku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a dodal, že má za to, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy za to, že

údajne smernica č. 2003/88ES nebola správne, resp. úplne transponovaná do právneho poriadku SR. Je
potrebné rozlišovať povinnosť SR transponovať právne akty EÚ do vnútroštátneho poriadku a odlišovať
túto povinnosť od akejkoľvek povinnosti štátu voči konkrétnym jednotlivcom. Platná právna úprava v
Slovenskej republike jednoznačne stavia príslušníka HaZZ na rovnakú právnu úroveň ako policajta,pokiaľ ide o obsah služobného pomeru zamestnanca a štátu. Možno teda konštatovať, že pokiaľ
smernica Rady 89/391/EHS v článku 2 ods. 2 hovorí, že sa neuplatňuje na osobitné činnosti verejných
služieb, ako sú napríklad ozbrojené sily a polícia, možno tieto charakteristiky osobitných činností v

celom rozsahu vztiahnuť aj na činnosť príslušníka HaZZ a z uvedeného vyvodiť záver, že rovnako na
HaZZ sa predmetný článok smernice neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že smernica
Rady 89/391/EHS sa na HaZZ neuplatňuje, teda na služobný vzťah príslušníka HaZZ sa nevzťahuje ani
smernica 2003/88/ES. Vzhľadom na právne posúdenie povinnosti žalovaného transponovať smernicu
2003/88/ES v tomto konaní a teda skutočnosť, že na činnosť žalobcu vykonávanú v rámci HaZZ

nemožno predmetnú smernicu aplikovať je nepochybné, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným
subjektom na podanie žaloby a to z dôvodu, že mu z hmotnoprávneho predpisu nevyplývajú žiadne
oprávnenia, teda ani domáhať sa od žalovaného náhrady škody za porušenie povinnosti transponovať
smernicu. Rovnako žalovanému z hmotnoprávneho predpisu nevyplývajú žiadne povinnosti a preto ani
on nie je pasívne vecne legitimovaný. Voči žalovanému neexistuje žiadne konanie Európskej komisie
vo veci smernice 2003/88/ES a teda má za to, že ani samotná Európska komisia nepovažuje zákon č.

315/2001 Z. z. za zákon, ktorý by spadal do pôsobnosti smernice 2003/88/ES.

4.1 Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by sa ktorýkoľvek iný súd stotožnil s názorom Krajského
súdu v Banskej Bystrici ohľadom výpočtu nemajetkovej ujmy. Nemajetkovú ujmu nemožno vypočítať
konkrétnym matematickým vzorcom. Je absurdné, aby žalobca žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo

forme nedoplatku za určenú služobnú pohotovosť, pričom absolútne ignoruje fakt, či teda bolo do
jeho práva podľa článku 6 písm. b/ smernice zasiahnuté alebo nie a ak áno, tak ignoruje predmetné
obdobie, v ktorom sa tak stalo. Žalobca do tohto momentu predmetný zásah nepreukázal a všeobecné
tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práv či už v 4, 6 alebo 12 mesačných referenčných obdobiach
žalovaný považuje len za naplnenie bremena tvrdenia, avšak bez naplnenia bremena dôkazu. Ak

sa žalobca odvoláva čisto iba na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici, tak žalovaný
poukazuje na rozhodovaciu prax ostatným súdov Slovenskej republiky z dôvodu, že žalovaný považuje
za nevyhnutné, aby si aj súd urobil vlastný názor na predmetný spor, nakoľko v prvom rade ide o
spor o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý je ovládaný zásadou individuality, t. j. že každý sa posudzuje
jednotlivo. Žalovaný má za to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ nebráni tomu, aby služobná pohotovosť

bolarozdielneohodnotenáoprotivýkonuštátnejslužby.Toznamená,žežalobcanemánároknanáhradu
akéhosidoplatkuzafinančnýrozdielvodmenezaurčenúanariadenúslužobnúpohotovosť.Uplatneným
spôsobom nemajetkovej ujmy sa žalobca snaží obchádzať zákon, resp. judikatúru Súdneho dvora
EÚ. Nakoľko si žalobca nemôže uplatniť potenciálny nárok skutočnej škody spočívajúci v rozdielnom
finančnom ohodnotení služobnej pohotovosti, túto skutočnosť sa snaží obchádzať prostredníctvom

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý spočíva v doplatku za všetku služobnú pohotovosť rozdiel
ohodnotenú nižšou čiastkou ako je určená služobná pohotovosť.

4.2 Žalovaný ďalej poukázal na podstatu nemajetkovej ujmy a spôsob zisťovania jej výšky v obdobných
veciach, a teda že výšku nemajetkovej ujmy stanovuje súd a nemožno ju akokoľvek vypočítať

prostredníctvom matematického vzorca. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje za správne, aby sa
aj v tomto prípade prihliadalo na všetky okolnosti prípadu a aby súd určil výšku nemajetkovej ujmy v
prípade, ak bude konštatovať existenciu nároku a neprihliadať na výpočty žalobcu.

4.3 Žalovaný uviedol, že prípadné konštatovanie nesprávnej, resp. neúplnej transpozície smernice

2003/88/ES nie je spôsobilou skutočnosťou pre zásah do článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES.
Skutočnosť, že by žalovaný nesprávne transponoval smernicu 2003/88/ES do právneho poriadku
nezakladá automaticky porušenie článku 6 písm. b) smernice. Ak by aj súd prvej inštancie konštatoval,
že došlo k nesprávnej, resp. neúplnej transpozícií smernice 2003/88/ES do právneho poriadku SR a
teda je jeho povinnosťou aplikovať smernicu 2003/88/ES priamo, musí skúmať samotné porušenie

článku 6 písm. b), od ktorého si žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej
ujmy. Skutočnosť, že by smernica 2003/88/ES nebola správne transponovaná nemôže automaticky
zakladať domnienku, že žalobca pracoval počas výkonu svojej služby pravidelne viac ako 48 hodín. Je
preto povinnosťou žalobcu preukázať samotné porušenie článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES vo
vzťahu k jeho plánu služieb, aby mohol byť v predmetnom konaní úspešný. Podľa názoru žalovaného

je povinnosťou súdu skúmať v prvom rade, či vôbec došlo k porušeniu smernice 2003/88/ES, nakoľko
prípadné konštatovanie jej nesprávnej transpozície nie je spôsobilé byť v priamej príčinnej súvislosti s
akoukoľvek žalobcom tvrdenou nemajetkovou ujmou. Žalovaný v tomto zmysle predložil súdu prepočetpriemerného služobného času žalobcu, vyplývajúci z ustanovení smernice 2003/88/ES, ktorým sú
aplikované všetky jej ustanovenia - predovšetkým článok 2, 6, 16, 17 a 19:
V 1/ referenčnom období (od augusta 2021 do januára 2022) žalobca odpracoval spolu 1.200,130 hodín

v 25,429 týždňoch, čo predstavuje 178 dní a teda jeho priemerný týždenný služobný čas v tomto období
je 47,195 hodín týždenne.
V 2/ referenčnom období (od februára 2022 do júla 2022) žalobca odpracoval spolu 1.140,210 hodín v
25,000 týždňoch, čo predstavuje 175 dní a teda jeho priemerný týždenný služobný čas v tomto období
je 45,608 hodín týždenne.

V 3/ referenčnom období (od augusta 2022 do januára 2023) žalobca odpracoval spolu 1.176,960 hodín
v 25,143 týždňoch, čo predstavuje 176 dní a teda jeho priemerný týždenný služobný čas v tomto období
je 46,810 hodín týždenne.
V 4/ referenčnom období (od februára 2023 do júla 2023) žalobca odpracoval spolu 1.156,600 hodín v
24,858 týždňoch, čo predstavuje 174 dní a teda jeho priemerný týždenný služobný čas v tomto období
je 46,528 hodín týždenne.

V 5/ referenčnom období (od augusta 2023 do januára 2024) žalobca odpracoval spolu 1128,300 hodín
v 25,000 týždňoch, čo predstavuje 175 dní a teda jeho priemerný týždenný služobný čas v tomto období
je 45,132 hodín týždenne.
V 6/ referenčnom období (od februára 2024 do mája 2024) žalobca odpracoval spolu 696,000 hodín v
15,858 týždňoch, čo predstavuje 111 dní a teda jeho priemerný týždenný služobný čas v tomto období

je 43,889 hodín týždenne.
Z uvedeného má žalovaný za to, že k porušeniu článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, nedošlo.

4.4 Z opatrnosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcom požadovaná výška nemajetkovej ujmy
je marginálne rozdielna oproti rozhodovacej praxi súdov v predmetných veciach, pričom súdna prax

v prípadoch, kedy došlo k porušeniu smernice 2003/88/ES sa ustálila v rozsahu 1.500,- až 2.500,- eur.

5. Žalobca v podaní zo dňa 07.01.2025 uviedol, že námietka žalovaného o tom, že služobná činnosť
žalobcu nepatrí do pôsobnosti smernice 2003/88/ES, nie je dôvodná. Opätovne poukázal na to, že
postupvyčíslenianemajetkovejujmypovažujezanajbližšíprejedávanejveci,pričomvýškanemajetkovej

ujmy sa určuje spôsobom, ktorý najviac zohľadňuje okolnosti, za ktorých táto ujma vznikla. Žalobca
nikdy netvrdil, že by si nárokoval doplatok za určenú služobnú pohotovosť, resp. iný mzdový nárok.
Žalobca v prílohe k žalobe - Prehľad odpracovaných hodín, určenej služobnej pohotovosti a priemerného
týždenného času jasne preukázal porušenie čl. 6 písm. b) Smernice vo vzťahu k žalobcovi. Z predloženej
prílohy jasne vyplýva kedy a koľko žalobca pracoval nad povolený týždenný limit 48 hodín služobného

času, čím žalobca považuje dôkazné bremeno o porušení čl. 6 písm. b) smernice za v plnom rozsahu
preukázané. Žalobca má za to, že výpočty žalovaného sú nesprávne, nakoľko z pracovného času
odpočítava napr. dni dovolenky, PN, OČR a i. Uvedené preukazuje aj predložením z dochádzkového
systému SAP, vytvorených žalovaným, ktoré obsahujú plánované hodiny, odrobené hodiny, rozdiel
hodín, pohotovosť a nadčas z ktorých vyplýva, že aj žalovaný považuje všetky odrobené hodiny v rámci

výkonu štátnej služby za hodiny, z ktorých je potrebné vychádzať pri určení hodín pracovného času.
V týchto podkladoch žalovaný žiadne hodiny neodpočítava. Takýto stav by nevyhnutne znamenal, že
žiaden z príslušníkov HaZZ by nikdy nečerpal zákonné nároky na dovolenku a pod., pretože tieto by
boli automaticky odpočítavané od služobného času a príslušník by sa ich čerpaním dostával do mínusu
pracovného času, čo je v zjavnom rozpore s účelom a cieľom smernice ale aj v rozpore s ustanovením

§ 97 ods. 1 ZoHaZZ.

6. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 07.02.2025. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že trvá na podanej žalobe, nakoľko dostatočne preukázal nárok na nemajetkovú ujmu žalobcu,
ktorý pracoval viac ako 48 hodín týždenne, čo je v rozpore so smernicou. K námietkam žalovaného

ohľadom referenčných období, neutralizácie, či výpočtov pracovného času odkázal na najnovšie
rozhodnutia odvolacích súdov.

6.1 Zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Vo vzťahu k nesprávnej
transpozícií smernice poukázal na skutočnosť, že povinnosť transformovať akúkoľvek smernicu je

povinnosťou SR voči EÚ, pričom v zmysle článku 258 ZFEÚ, Európska komisia skúma splnenie tejto
povinnosti, pričom v prípade, ak zistí jej porušenie, vydá stanovisko, poprípade podá žalobu na Súdny
dvor Európskej únie. Táto skutočnosť nemôže zakladať nárok žiadnej fyzickej a právnickej osobe, ale len
v konkrétnom konaní, v ktorom jednotlivec preukáže, že práve nesprávnou transpozíciou smernice došlok poškodeniu jeho osobnostných práv, a to v tak značnej miere, že uvedenému má zodpovedať priznanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Stáva sa, že členské štáty občas porušia svoju povinnosť riadne
transformovať a implementovať smernicu. Súdny dvor EÚ preto dospel k záveru o priamom účinku

smerníc. Konštatoval, že požiadavka právnej istoty jednotlivca vyžaduje, aby sa mohol spoľahnúť na
ustanovenia komunitárneho práva, ktoré v princípe zaväzujú iba členský štát. Je to vlastne ochrana
jednotlivca pred porušovaním povinností členským štátom tým, že smernicu netransponuje vôbec alebo
ju transponuje správne. Je potrebné v danom konaní skúmať následok tejto nesprávnej transpozície.

6.1.1 Vo vzťahu k referenčným obdobiam uviedol minimálne štyri podstatné dôvody, pre ktoré je
nevyhnutné tieto obdobia uplatňovať. Po prvé § 86 ods. 1 zákona o HaZZ, ktorý stanovuje nerovnomerne
rozvrhnutý pracovný čas na obdobie 6 mesiacov. Ďalej poukázal na kolektívne zmluvy pre roky 2023,
2024, 2025, ktoré príslušníkom priznávajú jeden deň služobného voľna v prvom polroku a následne
v druhom polroku. Po tretie samotná smernica v odsekoch 15. a 16. preambuly stanovuje, že určité
odvetvia vyžadujú pružnosť pri uplatňovaní smernice, konkrétne odchýlku podľa článku 17. ods. 3

písm. d), iii), ktoré explicitne ustanovujú protipožiarne služby, ako aj odchýlku od článku 16. teda od
štvormesačného referenčného obdobia. Po štvrté aj prax príslušníkov HaZZ je taká, že v skutočnosti
sa pracovný čas plánuje na obdobie 6 mesiacov. V tomto smere poukázal na Výkladové pravidlá
Európskeho parlamentu str. 8, kde sa uvádza: „dôležité je, že v smernici sa stanovuje maximálne
týždennýpracovnýčas48hodín.Voznámenísaokremzdôraznenia,žedotohtolimitusamusízapočítať

všetok pracovný čas pripomína, že tento limit je priemer, ktorý možno vypočítať za referenčné obdobie,
nepresahujúce štyri mesiace, dokonca aj v situáciách, na ktoré sa nevzťahujú žiadne odchýlky.“ Čiže
výkladové oznámenia komisie hovoria o potrebe aplikácie referenčných období bez ohľadu na to, o akú
prácu ide. Žalovaný teda uplatnil odchýlku, ktorou mu smernica priamo dovoľuje a ktorú ako v úvode
spomínal transponoval do zákona o HaZZ.

6.1.2 Ďalej poukázal na str. 21 predmetného výkladového oznámenia, kde sa uvádza: „ak sú
vnútroštátne súdy vyzvané, aby rozhodli o tom, či sa príslušný čas považuje za pracovný čas, alebo čas
odpočinku, nesmú obmedziť svoju analýzu na ustanovenia vnútroštátneho práva, mali by preskúmať
podmienky, ktoré sa v praxi vzťahujú na pracovný čas dotknutého pracovníka.“ S poukazom na

predmetnú časť oznámenia žalovaný uviedol, že nie je možné, aby fond pracovného času plus neaktívna
pracovná pohotovosť boli ukazovateľom toho, koľko ktorý príslušník odpracuje. Vo fonde pracovného
času sa nachádzajú aj dni voľna, ako je napríklad dovolenka, dodatková dovolenka, dovolenka za
sviatok, voľno za sviatok, voľno z kolektívnej zmluvy, náhradné voľno a pod., za ktoré síce príslušníkovi
plat prináleží, avšak jednoznačne ide o čas odpočinku v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, v zmysle

smernice, v zmysle výkladových pravidiel komisie a rovnako tak aj v zmysle zákona.

6.1.3 Na strane 34. predmetného oznámenia sa uvádza: „Súdny dvor usúdil, že článok 6 ods. 2 v spojení
s ustanoveniami o referenčnom období spĺňa všetky predpoklady na to, aby vyvolal priame účinky.“

6.1.4 Uviedol, že žalobca neprekročil maximálny prípustný pracovný čas ani v jednom 6 mesačnom
referenčnom období, preto má za to, že v danom konaní nie je splnená ani len prvá podmienka
priznanianárokunanáhradunemajetkovejujmy.Vtomtosmerepoukázalnapredloženétabuľkyvýpočtu
priemerného týždenného služobného času, príkladmo v prvom referenčnom období, konkrétne august
2021 až január 2022, kde v počte odslúžených zmien v prvom mesiaci žalobca odpracoval sedem

24 hodinových zmien, čiže počet skutočne odslúžených hodín v mesiaci bol 168 hodín. V druhom
mesiaci september 2021 odpracoval osem celých 24 hodinových zmien, spolu 192 hodín. V októbri 2021
odpracoval 10 zmien, spolu 204 hodín. V novembri 2021 odpracoval 6 pracovných zmien, spolu teda 144
hodín. V decembri 2021 odpracoval 9 celých zmien a mimo celé zmeny odpracoval 12 minút, spolu teda
216 hodín aj 12 minút. V januári 2022 odpracoval znova 10 celých zmien, spolu 240 hodín. Následne

je potrebné určiť započítané dni a nezapočítané dni, nezapočítané dni žalovaný pri svojich výpočtoch
nezohľadňuje, nakoľko smernica hovorí o neutralizácií, a teda že dni ako je riadna ročná dovolenka
alebo PN nemôžu byť pri výpočtoch, kedy reálne ktorýkoľvek príslušník HaZZ mohol byť v práci. Tieto
dni preto žalovaný vylučuje a pri svojich výpočtoch ich nemôže nijakým spôsobom uplatňovať. V danom
prípade bolo nezapočítaných dní, alebo teda neutralizovaných, presne 6 dní a započítaných bolo 178

dní. Následne žalovaný tieto započítané dni rozpriemeruje na jednotlivé týždne, čiže 178 dní vydelí
7 dňami, čo predstavuje týždeň, a vyjde mu počet týždňov v referenčnom období, v danom prípade
25,429.Početskutočneodslúženýchhodínvmesiacizrátav6mesačnomreferenčnomobdobí,vyjdemu
hodnota, ktorú príslušník odpracoval za celé referenčné obdobie bez ohľadu na to, či ide o bežný výkon,o neaktívnu pracovnú pohotovosť alebo aktívnu pracovnú pohotovosť. Všetky časy, ktoré sa považujú za
pracovný čas sú v danej tabuľke započítané. Konkrétne žalobca odpracoval za prvé referenčné obdobie
1200,13 hodiny v 25,429 týždňa, a teda priemerný počet skutočne odslúžených hodín za týždeň je

47,195.

6.1.5 Má za to, že žalobca nepreukázal ani prvú podmienku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy,
keďže nedošlo k prekročeniu 48-hodinového pracovného času v sledovaných obdobiach a chce sa
obohatiť na úkor iných príslušníkov HaZZ.

6.2 Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že ide najmä o zmenu systému a nie nejaké finančné nároky. Už
v detstve sa chcel stať požiarnikom, preto sa rozhodol vyštudovať strednú priemyselnú školu stavebnú,
odbor pozemné staviteľstvo, požiarna ochrana v Žiline, kde po skončení školy nastúpil na základnú
vojenskú službu tiež so zaradením ako hasič, technik strojník. Následne po ukončení vojenskej služby
nastúpil k požiarnemu zboru od 01.01.1997 v Nitre a odpracoval pre HaZZ vyše 27 rokov a preto

pociťuje ujmu v tom, že pracoval viac ako 48 hodín týždenne, pričom prichádzal o voľný čas, ktorý
mohol tráviť s rodinou a deťmi, keďže je rodinne založený, kamarátmi, koníčkami, hlavným koníčkom
nemeckou dogou a tento stratený čas mu už nikto nevráti. Nočný odpočinok nemal kľudný, lebo nebol
v domácom prostredí, ale v pracovnom, a tiež boli časté výjazdy na stanici v Nitre, takže odpočinok
bol narušovaný výjazdami, ktoré podľa predpisu treba vykonať do minúty. Aj následne po ukončení

výjazdu ako hasič a veliteľ mal povinnosti, ktoré musel plniť ako výstroj, úpravu, uvedenie vozidla do
pohotovosti, spracovanie udalosti o zásahu, nahodenie do systémov, vykonanie nočnej hygieny, čo bolo
nad rámec času a niekedy to trvalo až do ranných hodín, čo nie je obsiahnuté v daných podkladoch. Mal
zlý spánok, nie ako doma, čo sa rokmi prejavovalo. Ukončil prácu v zbore, čo bol prejav aj tohto a tiež
diagnostikovanie poruchy, čo bolo sčasti spojené s touto prácou. Všetko vyústilo hádkami s manželkou

a rozvodom. Rozvedený bol v apríli minulý rok. Hádky boli hlavne kvôli práci. Tým, že sa systém v práci
nemenil a v dôsledku diagnostikovania tetánie, sa rozhodol skončiť služobný pomer. K času uviedol, že
tento je v rozpore so smernicami EÚ a štát túto dlhodobo porušuje a nerieši. V práci sľubovali zmeny, ale
nič sa nedialo. Preto chcel na uvedené upozorniť súdnou cestou. Tieto okolnosti ho viedli až k ukončeniu
jeho služobného pomeru, ktorý neplánoval, chcel odrobiť aspoň 30 rokov v zbore. Poukázal nielen na

nočné smeny, ale aj školenia nad rámec, porady, činnosti, ktoré mu neumožňovali venovať sa deťom, ku
ktorým pociťuje odcudzený vzťah.

6.2.1 Na otázku svojho právneho zástupcu žalobca uviedol, že predmetnú žalobu by podal aj vtedy, ak
by mu bola zaplatená nočná pohotovosť rovnako ako výkon služby. Má za to, že treba zmeniť systém.

6.2.2 Na otázky zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že tento stav riešil s nadriadenými, vždy mu
iba ústne prisľúbili zmeny. O uvedenom však neexistuje písomný záznam. Keď začínal, nenastupoval
do zboru, ale pod okresný úrad, tam bol iný systém, ktorý sa rokmi menil. Pod zbor sa prechádzalo,
keď pracoval ako požiarnik 5 rokov a nebol vtedy oboznámený so všetkými skutočnosťami. Pracovnú

zmluvu podpisoval v roku 1997. Žalobu podal až po 27 rokoch v zbore, pretože prácu mal rád od detstva.
V žalovanom období mimo HaZZ za posledné tri roky nepracoval. Nie vždy si vybral možnosť finančnej
kompenzácie za prácu nadčas, párkrát si vybral aj voľno. V žalovanom období nie je ani jedno náhradné
voľno v zmysle § 116 ods. 2, keďže to bolo v skoršom období. Na poslednej lekárskej prehliadke u lekára
vrámci HaZZ bol žalobca v júni 2023 hodnotený kvalifikačným stupňom A, čo znamená, že takáto osoba

musí byť zdravotne spôsobilá na výkon funkcie. Ak by bol ohodnotený iným stupňom, nemohol by
vykonávať prácu hasiča. Svojho nadriadeného žiadal o voľno, ktoré mu bolo zo zákona umožnené.
Uviedol, že tetánia mu bola diagnostikovaná v januári 2024.

6.3 Právny zástupca žalobcu uviedol, že výkladové pravidlo k smernici pod zn. C 109/1 bolo nahradené

korigendom k danému výkladovému oznámeniu. Námietky ohľadne použitia tohto výkladového
oznámenia, ktoré predložil žalovaný, sú bežné. Vysporiadal sa s nimi napr. KS Banská Bystrica v konaní
sp.zn.14Co/74/2024.Totorozhodnutiejesúduznámenapr.zkonania53Cpr/2/2024,kdebolodoložené.
Konkrétne v bodoch 1., 8. a 10 tohto rozsudku KS Banská Bystrica súd jasne uviedol, že korigendum,
ktoré ruší predmetné výkladové oznámenie treba vykladať v tom zmysle, že neutralizáciu dní dovolenky

a PN pri výpočtoch maximálneho pracovného času nie je možné použiť na kompenzáciu iných období.
Dané korigendum sa jasne zastáva zmyslu smernice, v ktorom je ochrana zamestnancov a nie hľadanie
výnimiek voči nim, ako im preukázať to, že pracovali menej ako skutočne mali. Zmyslom smernice je
ochrana zamestnancov. Rovnaký názor zaujal aj tunajší súd v rozhodnutí sp. zn. 8Cpr/3/2024, v ktoromjasne definoval, že prvoradá je ochrana pracovníka v zmysle smernice, tak ako to ustanovuje aj dané
korigendum. Z tohto dôvodu má za to, že námietky ohľadne týchto prepočtov cez neutralizáciu, kedy
článok 16. smernice, ktorý dané kompetencie upravuje, predstavuje len opčný charakter, ktorý by musel

byť premietnutý do zákona o HaZZ. Vzhľadom na absenciu takýchto hmotnoprávnych ustanovení, ktoré
boli doplnené až po rozhodnom období tohto konania, a teda od 01.11.2024 doplnením čl. 97 ods.
3 do zákona, nie je možné na prepočty cez výkladové oznámenie, ktoré predložil žalovaný, nijako
prihliadať. Z tohto dôvodu má za to, že prepočty, ktoré predložil žalobca aj dobrovoľne cez 6 mesačné
referenčné obdobia, ktorých použiteľnosť je v zmysle predložených rozhodnutí vylúčená, vzhľadom

na absenciu hmotnoprávnej úpravy, tak porušenie maximálneho pracovného času voči žalobcovi bolo
prezentovanými výpočtami žalobcu riadne preukázané.

6.4Zástupcažalovanéhouviedol,žeKSvBanskejBystricivychádzazfondupracovnéhočasu,zktorého
sú tvorené výplatné pásky, do ktorých následne zaráta neaktívnu pracovnú pohotovosť a toto by malo
predstavovaťreálneodslúženýčasvjednotlivommesiaci.Právnyzástupcažalovanéhouviedol,ževoľno

ako dovolenka, dodatková dovolenka, dovolenka za sviatok, náhradné voľno a pod., nemôže byť nikdy
posudzované ako pracovný čas, pretože počas neho príslušník HaZZ nepracuje, nezdržiava sa v mieste
výkonu práce, ani neplní žiadne úlohy prisúdené zamestnávateľom. Tieto dni slúžia na regeneráciu
a odpočinok a sú opozitum k pracovnému času.

6.4.1 Na margo neutralizácie, ktorú prezentoval právny zástupca žalobcu, uviedol, že ak by tieto dni, ako
je riadna ročná dovolenka alebo dni práceneschopnosti, neneutralizovali, tak by na priemerný výpočet
času mohli uplatniť ešte viac dní, čo by však bolo v rozpore so smernicou. Ak by teda 6-mesačné
referenčné obdobie malo 180 dní a 20 dní by boli dni dovolenky a PNky, právnym zástupcom žalobcu
prezentovaným názorom by uplatňovali celých 180 dní, čo by bolo v rozpore so smernicou, a preto by

žalovaný v príkladnom referenčnom období mohol uplatniť len 160 dní a tým by dodržiaval správne
smernicu.

6.5 Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že na začiatok odkazuje na vyjadrenie
ohľadne neutralizácie, na ktorom trvá a má za to, že žalovaný absolútne neprihliada na korigendum

a preto nie je možné považovať jeho vyjadrenia za správne. Uviedol, že výsluchom žalobcu sa podarilo
preukázať vznik nemajetkovej ujmy zásahom do jeho osobnostných práv. Žalobca totiž výkonom
48 hodín týždenne prišiel o voľný čas, ktorý mohol venovať rodine, deťom, priateľom, či koníčkom.
Negatívne sa táto skutočnosť prejavila v živote žalobcu, t.j. strata času v manželskom vzťahu, kedy
neustály výkon práce v rozpore so smernicou dospel k hádkam a následne k rozvodu manželstva.

Taktiež daný stav výkonu práce nad 48 hodín sa odzrkadlil aj v zdravotných problémoch. Tento stav sa
odzrkadlil aj v zhoršenom vzťahu s deťmi, pri ktorých žalobca deklaroval, že cíti odcudzenie s deťmi,
čo ho ako rodinne založeného človeka, veľmi trápi. Nakoniec preukázal, že výkon nad povolený limit sa
negatívne odrazil aj na jeho spánku, nakoľko nočná pohotovosť priamo súvisela s výkonom práce nad
povolený limit. Poukázal na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu - rozhodnutie 8Cpr/3/2024. Navrhol, aby

súd žalobe vyhovel a ak sa rozhodne pri určení nemajetkovej ujmy vychádzať z voľnej úvahy, rešpektuje
dané rozhodnutie a zároveň žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnom
rozsahu.

6.6 Zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že má za to, že žalobca aj v súvislosti

s nesplnením čo i len prvej podmienky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal túto
ujmu, nakoľko táto ujma nebola preukázaná. Žalobca v prísne individualizovanom spore o náhradu
nemajetkovej ujmy sa odvoláva na ostatné rozsudky tunajších súdov, primárne v banskobystrickom
kraji, čím sa snaží preukázať svoju ujmu, čo aj z povahy veci a individuálneho prístupu nepostačuje
na to, aby preukázal konkrétne spôsobenú ujmu. Rozsudok o rozvode manželstva a lekárska správa,

nie je možné, aby bola uplatnená, nakoľko ani z lekárskej správy, ani z rozsudku, nie je zrejmé, že by
dôvody, pre ktoré žalobca koncipoval túto žalobu, teda veľa času stráveného v práci, a preto nemožno
z týchto dôkazov určiť, že by prácou došlo jednak k rozvodu, ani k poškodenému zdravotnému stavu.
Žalobcasvojesubjektívnetvrdenianijakýmspôsobomnepodložil,uviedolsvojeosobnépocityakovníma
nedostatok voľného času, poukázal na to, že pracoval týždenne viac ako 48 hodín, ale zabudol napríklad

spomenúť, že boli týždne, kedy neodpracoval ani jednu zmenu, no napriek tomu bol za celý mesiac
podľa platnej legislatívy odmeňovaný. V prípade rozhodnutia Okresného súdu Nitra sa vychádza z fondu
pracovného času plus neaktívna pracovná pohotovosť a toto obdobie má odzrkadľovať reálne odslúžený
výkon. Dni voľna sú vo fonde pracovného času, pretože ak by tam neboli, žalobca by za tieto dni voľnanedostal plat, no nie je možné ich považovať za pracovný čas. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/108/2009 zo dňa 19.05.2010: „len subjektívne vnímanie navrhovateľky, že uvedeným postupom
zamestnávateľa došlo k takému zásahu a v dôsledku ktorého to malo vplyv na jej zdravotný stav, ako aj

spoločenské postavenie, prípadne na správanie sa osôb v jej okolí, nemožno považovať za založenie
nároku na ochranu osobnosti a z toho vyplývajúce práva na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
a práva na náhradu nemajetkovej ujmy“. Dovolací aj odvolací súd zhodne vyslovili názor, že konanie
odporcu nespĺňa znaky neoprávneného zásahu. Nie je možné za takýto zásah považovať následok,
ktorý subjektívne pociťovala navrhovateľka vo svojom pracovnom a osobnom živote. V zmysle vyššie

uvedeného preto trvá na tom, že neboli splnené všetky podmienky pre vznik nemajetkovej ujmy, a teda
žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu,
prílohou o výpočte mzdových listov, prehľadu odpracovaných hodín, určenej služobnej pohotovosti
a priemerného služobného času, výpočtu náhrady škody (nemajetkovej ujmy), výplatných pások,

výpočtami priemerného týždenného služobného času v sledovaných referenčných obdobiach, prehľade
ospracovaníhodín,rozsudkomtunajšiehosúduč.k.55Pc/9/2024-14z16.04.2024,lekárskymisprávami
z 19.01.2024, 22.01.2024, 29.01.2024, výkladovými oznámeniami Komisie o smernici EP a Rady
2003/88/ESoniektorýchaspektochorganizáciepracovnéhočasuatiežsobsahomostatnéhospisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:

7.1 Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.451,21 eura titulom
nemajetkovej ujmy. Od roku 1997 pracoval v hasičskom a záchrannom zbore, vykonával funkciu hasič
– veliteľ družstva na hasičskej stanici Nitra. Je rozvedený, má dve deti vo veku 21 a 26 rokov. Služobný
čas príslušníka HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas sa skladá z výkonu

služby a určenej služobnej pohotovosti. Do konca roku 2021 boli pracovné zmeny rozvrhnuté na 17-
hodinový výkon služby, po ktorom nasledovala určená 7-hodinová služobná pohotovosť na pracovisku,
od 01.01.2022 sú pracovné zmeny rozvrhnuté na 16-hodinový výkon služby, po ktorom nasleduje
určená 8-hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna pracovná zmena trvá 24 hodín. Okrem
určenej služobnej pohotovosti mohla byť žalobcovi nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia

pracovného času, príp. práca nadčas. Obe služobné pohotovosti sa do pracovného času nezapočítavajú
a výkon týchto služobných pohotovostí nie je rozlíšený ani na výplatnej páske. Za vykonávanie určenej
služobnej pohotovosti je hasič odmeňovaný za každú hodinu pohotovosti peňažnou náhradou vo výške
15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu (ak je služobná pohotovosť vykonávaná
v bežný služobný deň), resp. peňažnou náhradou vo výške 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho

služobného platu, ak je služobná pohotovosť vykonávaná v deň služobného pokoja (v deň štátneho
sviatku). Služobná pohotovosť je rozdelená na aktívnu časť (práca nadčas) a neaktívnu časť. Do konca
roka 2021 boli služobné pohotovosti vykonávané v čase 22:30 - 05:30 hod., od začiatku roka 2022 sú
služobné pohotovosti vykonávané v čase 22:00 - 06:00 hod. Na hasičskej stanici Nitra sa striedajú 3
hasičské zmeny, t. j. každý tretí deň každá pracovná zmena odslúži 24 hodín a následne má 2 dni voľna.

Mesačne každá hasičská zmena odslúži 10 až 11 pracovných zmien, v službe tak strávi bežne 240
až 264 hodín mesačne. Do tohto času však nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. Vzhľadom na uvedené,
služobný čas hasiča je rozdelený tak, že každý hasič v zmenovej službe má za rok pri naplánovanej 24
hodinovej službe na každý tretí deň, odpracovať 121,67 zmenových služieb (365 dní / 3 zmeny). Ročne
je to teda priemerne 2.920 odpracovaných hodín (121,67 zmenových služieb x 24 hodinová služba).

7.2 Z výplatných pások vyplýva, že žalobca pracoval nasledovne:
v júli 2021: (FPČ) 170; odpracované hodiny 127,42; pohotovosť na pracovisku 40,59
v auguste 2021: (FPČ) 153; odpracované hodiny 138,33; pohotovosť na pracovisku 46,67
v septembri 2021: (FPČ) 153; odpracované hodiny 154,88; pohotovosť na pracovisku 54,12

v októbri 2021: (FPČ) 187; odpracované hodiny 173,85; pohotovosť na pracovisku 67,55
v novembri 2021: (FPČ) 170; odpracované hodiny 119; pohotovosť na pracovisku 42
v decembri 2021: (FPČ) 170,20;odpracované hodiny 170,20; pohotovosť na pracovisku 63
v januári 2022: (FPČ) 176; odpracované hodiny 181,07; pohotovosť na pracovisku 74,93
v februári 2022: (FPČ) 144; odpracované hodiny 156,23; pohotovosť na pracovisku 63,77

v marci 2022: (FPČ) 167,50; odpracované hodiny 124,34; pohotovosť na pracovisku 53,01
v apríli 2022: (FPČ) 145; odpracované hodiny 113; pohotovosť na pracovisku 64
v máji 2022: (FPČ) 175; odpracované hodiny 161,27; pohotovosť na pracovisku 61,74
v júni 2022: (FPČ) 144; odpracované hodiny 69; pohotovosť na pracovisku 24v júli 2022: (FPČ) 160; odpracované hodiny 129,25; pohotovosť na pracovisku 63
v auguste 2022: (FPČ) 152; odpracované hodiny 128,73; pohotovosť na pracovisku 63,27
v septembri 2022: (FPČ) 151; odpracované hodiny 151,43; pohotovosť na pracovisku 56

v októbri 2022: (FPČ) 198; odpracované hodiny 171,95; pohotovosť na pracovisku 79,72
v novembri 2022: (FPČ) 165; odpracované hodiny 133,95; pohotovosť na pracovisku 63,05
v decembri 2022: (FPČ) 164,50;odpracované hodiny 132,50; pohotovosť na pracovisku 64
v januári 2023: (FPČ) 160; odpracované hodiny 138,67; pohotovosť na pracovisku 64
v februári 2023: (FPČ) 160; odpracované hodiny 128; pohotovosť na pracovisku 64

v marci 2023: (FPČ) 171; odpracované hodiny 139,18; pohotovosť na pracovisku 64
v apríli 2023: (FPČ) 175; odpracované hodiny 153,58; pohotovosť na pracovisku 69,92
v máji 2023: (FPČ) 172; odpracované hodiny 159,01; pohotovosť na pracovisku 61,49
v júni 2023: (FPČ) 146,50; odpracované hodiny 74,38; pohotovosť na pracovisku 29,11
v júli 2023: (FPČ) 160; odpracované hodiny 137,28; pohotovosť na pracovisku 54,72
v auguste 2023: (FPČ) 160; odpracované hodiny 131,59; pohotovosť na pracovisku 60,41

v septembri 2023: (FPČ) 163; odpracované hodiny 115; pohotovosť na pracovisku 56
v októbri 2023: (FPČ) 168; odpracované hodiny 121,30; pohotovosť na pracovisku 54,70
v novembri 2023: (FPČ) 160; odpracované hodiny 129,23; pohotovosť na pracovisku 62,77
v decembri 2023: (FPČ) 184; odpracované hodiny 168; pohotovosť na pracovisku 72
v januári 2024: (FPČ) 161; odpracované hodiny 161,85; pohotovosť na pracovisku 63,15

v februári 2024: (FPČ) 161; odpracované hodiny 129,89; pohotovosť na pracovisku 63,11
v marci 2024: (FPČ) 192; odpracované hodiny 177,03; pohotovosť na pracovisku 86,97
v apríli 2024: (FPČ) 164; odpracované hodiny 116,25; pohotovosť na pracovisku 63,75
v máji 2024: (FPČ) 163; odpracované hodiny 51; pohotovosť na pracovisku 24

7.3 Z prehľadu odpracovaných hodín, určenej služobnej pohotovosti a priemerného týždenného času
žalobcu vyplýva, že od júla 2021 do mája 2024 v rámci určenej služobnej pohotovosti, priamo
nadväzujúcej na výkon zmenovej služby, žalobca odpracoval spolu 2.030,11 hodín nasledovne: v období
od júla 2021 do decembra 2021 vrátane: 313,93 hodín služobnej pohotovosti, v období od januára 2022
do decembra 2022 vrátane: 712,51 hodín služobnej pohotovosti, v období od januára 2023 do decembra

2023 vrátane: 702,69 hodín služobnej pohotovosti, v období od januára 2024 do mája 2024 vrátane:
300,98 hodín služobnej pohotovosti.

7.3.1 Od júla 2021 do mája 2024 žalobca v rámci výkonu zmenovej služby odpracoval spolu 5.765,7
hodín zmenovej služby (odpracované hodiny zarátané vo fonde pracovného času) v období od júla 2021

do decembra 2021 vrátane: 1.003,2 hodín, v období od januára 2022 do decembra 2022 vrátane: 1.942
hodín, v období od januára 2023 do decembra 2023 vrátane: 1.979,5 hodín, v období od januára 2024
do mája 2024 vrátane: 841 hodín.

7.3.2 Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu (v rámci výkonu zmenovej služby zarátanej vo fonde

pracovného času a určenej služobnej pohotovosti) tak spolu predstavoval v období od júla 2021 do
decembra 2021 vrátane: 1.317,13 hodín, čo predstavuje 50,11 hod./týždeň, v období od januára 2022 do
decembra2022vrátane:2.654,51hodín,čopredstavuje50,91hod./týždeň, vobdobíodjanuára2023do
decembra 2023 vrátane: 2.682,19 hodín, čo predstavuje 51,44 hod./týždeň, v období od januára 2024
do mája 2024 vrátane: 1.141,98 hodín, čo predstavuje 52,59 hod./týždeň. Počas celého žalovaného

obdobia dosiahol priemerný pracovný čas žalobcu 51,19 hodín týždenne.

7.4 Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 55Pc/9/2024-14 zo dňa 16.04.2024 vyplýva, že manželstvo
účastníkov konania – žalobcu ako navrhovateľa a jeho manželky bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 29.04.2024.

7.5 Z lekárskej správy zo dňa 22.01.2024 vyplýva, že žalobca bol pozitívne testovaný na tetániu.

7.6 Z výkladového oznámenia Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES
o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (2023/C 109/01) bod I. okrem iného vyplýva:

„Dôležité je, že v smernici sa stanovuje maximálne týždenný pracovný čas 48 hodín. V oznámení sa
okrem zdôraznenia, že do tohto limitu sa musí započítať všetok pracovný čas pripomína, že tento limit
je priemer, ktorý možno vypočítať za referenčné obdobie, nepresahujúce štyri mesiace, dokonca aj
v situáciách, na ktoré sa nevzťahujú žiadne odchýlky.“7.7Zpredloženéhovýpočtunáhradyškody-nemajetkovejujmy,vyplýva,žežalobcatútovyčíslilnasumu
8.451,21 eura ako rozdiel medzi peňažnou náhradou uvedenou v ust. § 122 ods. 1 ZoHZZ a peňažnou

náhradou uvedenou v ust. § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ. Výšku nemajetkovej ujmy určil ako súčin počtu
odpracovaných hodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho
roka a sumy zodpovedajúcej 35 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný
kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roka (t.j. 50 % mínus 15 %) a v prípade odpracovania
služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, ako súčin odpracovaných hodín služobnej pohotovosti

v čase pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej 20 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej
sadzby za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (t.j. 50 % mínus 30 %).

8. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

10. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 85 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z o Hasičskom a záchrannom zbore (ďalej len

„zákon č. 315/2001 Z.z.“ alebo „zákon o HaZZ“)., služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom
príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. Služobný čas príslušníka je
40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej
zmluve vyššieho stupňa.

15. Podľa § 86 ods. 1 až 4 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý
nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich
mesiacov. Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných
dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne
nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín

v služobnom dni. Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa
rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu. Vykonávanie služobných činností príslušníkov s
nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca.
S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred
začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na

vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej
služby.

16. Podľa § 91 ods. 1 až 3 zákona č. 315/2001 Z.z., štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná
nad rámec určeného služobného času. Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom

záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť,
nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý odpočinok
medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín. V kalendárnom
roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.17. Podľa § 92 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú
pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na

vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času. Na zabezpečenie
nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú
pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času
a) v mieste vykonávania štátnej služby,
b) v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,

c) s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.

18. Podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z.z., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených
týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej
službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

19. Podľa § 122 ods.1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná
pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je
príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto
pohotovosti peňažná náhrada

a) 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v
mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
b) 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v
mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného
pokoja,

c) 5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s
možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného
pokoja.

20. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2

nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej
služby je štátnou službou nadčas.

21. Podľa čl. 1 bod 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ ES zo 04.11.2003 o
niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej ako „smernica“ alebo „smernica č. 2003/88/

ES“), táto smernica sa vzťahuje na: a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a
ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a b) určité aspekty nočnej
práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.

22. Podľa čl. 1 bod 3 smernice č. 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností,

verejné a súkromné, v zmysle čl. 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17,
18 a 19 tejto smernice.

23. Podľa čl. 2 bod 1 smernice č. 2003/88/ES, „pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého
pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade

s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

24. Podľa čl. 2 bod 2 smernice č. 2003/88/ES, „ čas odpočinku“ je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným
časom.

25. Podľa čl. 6 písm. b) smernice č. 2003/88/ES, členské štáty príjmu opatrenia nevyhnutné na
zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, priemerný
pracovný čas pre každé obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.

26. Podľa čl. 16 písm. b) smernice č. 2003/88/ES, členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku

6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej
ročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo
sú pri výpočte priemeru neutrálne.27. Podľa čl. 17 bod 3 písm. iii) smernice č. 2003/88/ES, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu
vykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16 pre služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt a
telekomunikácií, sanitky, protipožiarne služby a služby civilnej ochrany.

28. Podľa čl. 19 smernice č. 2003/88/ES, možnosť odchýlky od článku 16 písm. b) uvedenej v článku 17
ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.

29. Podľa § 11 OZ má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti , najmä života, zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Ustanovenie § 13 OZ, fyzickej osobe dotknutej v jej osobnostnej
sfére dáva mimo iného právo požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a to za určitých
kvalifikovaných podmienok, pričom nevymedzuje súčasne aj hranicu, či už minimálnu alebo maximálnu,
pre určenie tejto výšky. Určenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má byť primerané a takéto
zadosťučinenie sa stáva predmetom voľného uváženia súdu.

30. V súlade s ustanovením § 13 ods. 1 OZ, na to aby oprávnená osoba mala právo domáhať sa ochrany
osobnosti sa vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. V
prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu
na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným
až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti

ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pri existencii zásahu a jeho súčasnom posúdení
ako zásahu neoprávnenom je treba vymedziť predovšetkým zodpovedný subjekt za tento zásah.

31. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ predstavuje
jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu

osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na vyváženie
a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek
tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným
ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy.

32.Nárokžalobcusúdposúdilakonároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,nakoľkožalobcasa
domáhal svojho nároku z dôvodu, že postupom žalovaného malo byť porušené jeho právo na maximálny
týždenný 48-hodinový pracovný čas stanovený v smernici. Preto mal žalobcovi vzniknúť nárok na
náhradu škody spôsobnej porušením práva Európskej únie. Je povinnosťou vnútroštátnych orgánov
aplikovať normy komunitárneho práva ex offo v zmysle zásady prednosti a priameho účinku. Sudcovia

sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2 (článok 7 ods. 2 Ústavy). Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu

vychádzajú z absolútne objektívnej zodpovednosti členského štátu za takto vzniknutú škodu a ide o
prípadyporušeniaprávaEÚčlenskýchštátovpreabsentujúcualebonesprávnetransponovanúsmernicu
aplikáciu ustanovení vnútroštátneho práva odporujúceho úniovému právu, vydanie rozhodnutie, ktoré je
v rozpore s právom EÚ a prijatie alebo ponechanie v platnosti legislatívy, ktorá je v rozpore s právom EÚ.
Súdny dvor vo veci C-429/09 (Günter Fuß proti Stadt Halle) rozhodol, že predmetná smernica má priamy

účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi
súdmi. O náhrade škody teda rozhoduje vnútroštátny súd.

33. Podľa čl. 1 bod 3 Smernice 2003/88/ES sa táto vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a
súkromné, v zmysle čl. 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto

smernice. K námietke žalovaného, že činnosti, ktoré vykonávajú príslušníci hasičského a záchranného
zboru je možné subsumovať pod negatívne vymedzenie pôsobnosti smernice v čl. 2 bod 2 Smernice
89/91/EHS, ktorý hovorí o tom, že táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v
rozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napríklad ozbrojené
sily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany, súd uvádza, že v zmysle tohto

článku sa jedná o výnimočné situácie, nejde o automatické vylúčenie všetkých vzťahov v rámci civilnej
ochrany. Smernica 83/391/EHS nevylučuje z pôsobnosti všetky služby civilnej ochrany, ale iba určité
osobitné činnosti týchto služieb a neuplatní sa len vtedy, ak nastane určitá vážna kritická situácia,
pri ktorej sa vyžaduje zabezpečiť ochranu zdravia, verejnej bezpečnosti a ak by za takejto situácieuplatňovaním všetkých povinností, vyplývajúcich zo smernice, došlo k obmedzeniu alebo hrozeniu
možnosti zabezpečiť uvedené činnosti. Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-52/04 uviedol, že smernica
89/391/EHS sa musí uplatňovať na činnosti hasičskej služby, aj keď tieto činnosti zásahové sily v

teréne vykonávajú bez ohľadu na to, či sú zamerané na boj proti požiarom alebo poskytnutie pomoci
iným spôsobom, ak sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním, ktoré bolo zverené
príslušnej službe, a to aj vtedy, keď zásahy, ktoré môžu byť spojené s týmito činnosťami, sú vzhľadom na
svoju povahu nepredvídateľné a môžu vystaviť pracovníkov, ktorí ich vykonávajú, určitému riziku, pokiaľ
ide o ich bezpečnosť a/alebo zdravie. V zmysle uvedeného potom súd uzatvára, že služobná činnosť

žalobcu ako hasiča spadá pod pôsobnosť Smernice 2003/88/ES a teda nejde o výnimku z pôsobnosti
tejto smernice. Žalobca sa domáha náhrady škody vzniknutej porušením práva EÚ a teda aktívna vecná
legitimácia žalobcu vo veci je daná.

34. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že túto nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko štát zodpovedá za škodu spôsobenú porušením práva EÚ a jeho mene koná Ministerstvo

vnútra SR, ktoré je orgánom, do ktorého pôsobnosti spadá Hasičský a záchranný zbor. Pokiaľ žalovaný
namieta, že ide o pracovnoprávny spor a žalobca týmto podaním žiada o zaplatenie mzdových
nárokov voči žalovanému, súd uvádza, že samotný výpočet nemajetkovej ujmy nemôže byť dôvodom
na vymedzenie charakteru uplatňovaného nároku.

35. K námietke miestnej nepríslušnosti súd uvádza, že ani túto nepovažuje za dôvodnú s poukazom
na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko žalobca ako hasič vykonával služobnú činnosť na
Hasičskej stanici v Nitre a teda na tomto mieste došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá uplatnený nárok na
náhradu škody v predmetnom konaní. Žalobca si teda popri všeobecnom súde žalovaného mohol zvoliť
na podanie žaloby aj ten súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu

škody, teda v obvode Okresného súdu Nitra.

36. K námietke premlčania žalovaným súd uvádza, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže sa jedná o osobné právo
majetkovej povahy, podlieha premlčaniu. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby

náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo
k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej
osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu
vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania
spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje, pretože žaloba
bola súdu doručená dňa 01.08.2024. Uplatnený nárok žalobcu nie je nárokom na náhradu mzdy, jedná
sa o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch a preto všeobecná trojročná premlčacia doba

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz - okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
do práva žalobcu na zachovanie priemerného pracovného času podľa článku 6 písm. b) Smernice.
Premlčacia doba preto začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Či
došlo k prekročeniu priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b) Smernice
možno spravidla zistiť v priebehu, resp. najneskôr po dovŕšení príslušného mesiaca. Právo na náhradu

nemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý deň nasledujúceho mesiaca, t.j. za mesiac júl 2021 najskôr
dňa 01.08.2021. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za
mesiac júl 2021 plynula žalobcovi do 01.08.2024 (štvrtok) vrátane v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 OZ.

37. Z ustanovení § 85 a 92 zákona o HaZZ vyplýva, že služobná pohotovosť podľa zákona o HaZZ sa

nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje
na vykonávanie štátnej služby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase“.
Vzhľadom na uvedené služobná pohotovosť nie je výkonom štátnej služby, keď odráža len stav
pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný.
Ustanovenie § 122 zákona o HaZZ potom upresňuje, že ak počas doby trvania služobnej pohotovosti

došlokvykonaniuštátnejslužby,„takétovykonávanieštátnejslužbyještátnouslužbounadčas“(ods.2)a
§ 91 ods. l zákona tiež uvádza, že „štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas
určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 2“. Existujúca právna kvalifikácia služobnej pohotovosti
sa premieta aj do spôsobu jej finančného odmeňovania, ktorý nemá povahu služobného platu. Zuvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že smernica 2003/88 ES nebola správne prebratá. Žalobca ako
príslušník Hasičského a záchranného zboru SR spadajúceho pod Ministerstvo vnútra SR má smernicou
garantované právo na 48-hodinový týždenný pracovný čas.

38. Článok 6 písmeno b/ Smernice ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48-hodinový týždenný
pracovný čas, do rozsahu pracovného času je potrebné započítať aj čas pracovnej pohotovosti,
tiež je to pracovný čas, pretože zamestnanec je povinný byť na pracovisku v čase pracovnej
pohotovosti. Žalovaný pri transponovaní smernice nezohľadnil skutočnosť, že pracovná pohotovosť

predstavuje pracovný čas pracovníka. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že cieľ článku 6 písmeno
b/ smernice nebol naplnený, pretože tento článok jednoznačne stanovuje, že priemerný pracovný čas
pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. K žalovaným namietanej dĺžke
referenčného obdobia súd uvádza, že smernica umožňuje členským štátom ustanoviť pre uplatňovanie
článku 6 - maximálny týždenný pracovný čas, referenčné obdobie, nepresahujúce štyri mesiace. Na to,
aby sa takéto ustanovenie mohlo uplatňovať je nevyhnutné, aby bolo prevzaté do právneho poriadku

SR. Zo zákona o HaZZ nevyplýva, že by Slovenská republika uvedené ustanovenie a ustanovenie čl. 6
písmeno b/ Smernice prevzala do vnútroštátneho poriadku a teda že by maximálny týždenný pracovný
čas bolo možné dodržiavať a skúmať v rámci referenčného obdobia štyroch mesiacov. Keďže Slovenská
republika neprevzala do zákona články smernice, nemôže sa žalovaný dovolávať ich aplikácie.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca pracoval ako hasič – veliteľ družstva
na hasičskej stanici Nitra. Jeho týždenný pracovný čas sa skladal do konca roka 2021 z pracovných
zmien rozvrhnutých na 17-hodinový výkon služby, po ktorom nasledovala určená 7-hodinová služobná
pohotovosť na pracovisku, od 01.01.2022 mal pracovné zmeny rozvrhnuté na 16-hodinový výkon služby,
po ktorom nasledovala určená 8-hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. Priemerný týždenný

pracovný čas žalobcu spolu v období od júla 2021 do decembra 2021 predstavoval 50,11 hodín, v období
od januára 2022 do decembra 2022 predstavoval 50,91 hodín, v období od januára 2023 do decembra
2023 predstavoval 51,44 hodín a v období od januára 2024 do mája 2024 predstavoval 52,59 hodín.
Súhrn takto uvedených zmien v rámci týždenného pracovného času teda pravidelne prekračoval 48
hodín.

40. Súd mal z výpovede žalobcu za preukázané, že pre HaZZ odpracoval vyše 27 rokov, kde
pracoval viac ako 48 hodín týždenne a preto prichádzal o voľný čas, ktorý mohol tráviť s rodinou,
deťmi, kamarátmi, koníčkami. Nočný odpočinok v práci nemal kľudný, keďže bol narušovaný nočnými
výjazdami.Poukončenívýjazdumalakoveliteľpovinnosti,ktorémuselplniť(výstroj,uvedenievozidlado

pohotovosti, spracovanie udalosti o zásahu, nahodenie do systémov, vykonanie nočnej hygieny, čo bolo
nad rámec času). Zle spával, čo sa rokmi prejavovalo. V dôsledku uvedeného a tiež diagnostikovania
tetánie (v januári 2024) ukončil prácu v zbore. Všetko vyústilo do hádok s manželkou a v apríli 2024
rozvodom. Hádky boli hlavne kvôli práci. Uviedol, že pracovný čas je v rozpore so smernicami EÚ a štát
ju dlhodobo porušuje a nerieši. Uvedené riešil aj s nadriadenými, vždy mal iba slovný prísľub, že budú

zmeny. Tieto okolnosti viedli až k ukončeniu jeho služobného pomeru, ktorý neplánoval, chcel odrobiť
aspoň 30 rokov v zbore. Poukázal nielen na nočné zmeny, ale aj školenia nad rámec, porady, činnosti,
ktoré mu neumožňovali venovať sa deťom, s ktorými sa vzájomne odcudzili.

41. Objektívna zodpovednosť členského štátu za vzniknutú škodu nastáva pokiaľ sú splnené

kumulatívne jej tri predpoklady: 1) porušenie úniovej normy, 2) porušenie úniového práva je dostatočne
závažné a 3) medzi porušením úniového práva a škodou spôsobenou fyzickej alebo právnickej
osobe existuje príčinná súvislosť. K prvému predpokladu zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu súd
uvádza, že žalovaný nesprávne transponoval Smernicu EP a rady č. 2003/88/ES do vnútroštátneho
predpisu (do ZoHaZZ), v dôsledku čoho zákon neobsahuje, resp. do 31.10.2024 neobsahoval,

maximálne vymedzenie 48-hodinového týždenného pracovného času, ktorý nemôže byť vzhľadom na
smernicu, prekročený. Súdny dvor v prípade hasičov uviedol, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej
pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku,
je súčasťou pojmu pracovný čas a nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas ustanovený
smernicou 2003/88/ES (C-429/09, C-52/04). Nakoľko v rozhodnom období nebol zákon v súlade so

smernicou 2003/88/ES (čo potvrdzuje aj novela č. 258/2004 Z. z. účinná od 01.11.2024), súd uzatvára,
že k porušeniu úniovej normy došlo.42. V zmysle judikatúry Súdneho dvora, je dostatočne závažným porušením práva Únie aj zjavné a
závažnéprekročeniehranícvoľnejúvahyčlenskýmštátom,pričomzložky,ktorémajúbyťvtejtosúvislosti
zohľadnené, sú predovšetkým stupeň jasnosti a presnosti porušenej právnej normy, ako aj rozsah miery

voľnej úvahy, ktorý porušená norma ponecháva vnútroštátnym orgánom. Porušenie článku 6 písm. b/
smernice vo vzťahu k žalobcovi je preto dostatočne závažné, nakoľko ide o porušenie jasnej a konkrétnej
normy Únie, ktorá neponecháva členským štátom na úvahu hornú hranicu priemerného týždenného
pracovného času a súčasne ide o porušenie práva Únie, ktoré je v rozpore s judikatúrou Súdneho
dvora (rozsudok C-429/09). Závažnosť porušenia právnej normy je potrebné vnímať aj s ohľadom na

dosiahnutie cieľov smernice, stanovením maximálneho týždenného pracovného času, právom na
primeranú dobu odpočinku a ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov. Zároveň je teda splnená aj
podmienka porušenia práva Únie dostatočne závažným spôsobom.

43. Súd mal napokon preukázané i splnenie poslednej podmienky priamej príčinnej súvislosti medzi
porušením práva EÚ a spôsobenou škodou, nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané,

že niekoľkoročným porušovaním práv žalobcu došlo k zásahu do jeho práva na súkromie a rodinný
život, pretože reálne odpracoval viac ako bol povinný v zmysle smernice a preto netrávil toľko času
s blízkymi (rodinou, priateľmi, koníčkom – nemeckou dogou). Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že
hádky s manželkou vyústili do rozvodu (pozn. súdu: nemuselo ísť o jedinú príčinu rozvratu manželstva)
a tiež odcudzený vzťah s deťmi (t. č. plnoleté). K uvedenému súd uvádza, že 24-hodinové zmeny

a permanentná vnútorná pripravenosť na zásah, majú vplyv na osobný, rodinný a spoločenský život
žalobcu. Z uvedeného dôvodu by vo zvýšenej miere malo byť dôsledne dodržané právo žalobcu na
služobné voľno. Súd vidí zásah do súkromného a rodinného života žalobcu, v tom, že žalovaný, aplikujúc
vnútroštátnu právnu úpravu pri rozvrhovaní pracovného času neposkytne žalobcovi pracovné voľno
v takom rozsahu, v akom má nárok v zmysle smernice. Súd netvrdí, že nebyť porušenia smernice,

k takýmto následkom by nedošlo, avšak rešpektovaním práv žalobcu by mal tento vytvorený väčší
priestor na vytváranie citových väzieb v rodine, s priateľmi. V príčinnej súvislosti s porušením práva EÚ
zo strany žalovaného došlo u žalobcu k vzniku nemajetkovej ujmy aj v dôsledku zásahu do jeho práva
na ochranu zdravia a práva na odpočinok - diagnostikovanie ochorenia tetánie, ktoré sa mohlo prejaviť
tiež v dôsledku vysokého pracovného nasadenia žalobcu. Účelom stanovenia maximálneho týždenného

pracovného času v smernici bolo aj zabezpečenie potreby odpočinku, aby si žalobca v dôsledku
vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe ani spolupracovníkom
alebo iným osobám, a aby si krátkodobo alebo dlhodobo nepoškodil zdravie.

44. Náhradu škody nemožno viazať na požiadavku, aby Súdny dvor predtým konštatoval porušenie

úniového práva dotknutým členským štátom v rámci konania o nesplnenie povinnosti podľa článku 258
ZFEÚ (Danske Slagterier, C-445/06, 24.3.2009, bod 37).

45. Základ nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je teda daný v dôsledku nerešpektovania
čl. 2 bod 1 a 2 a čl. 6 písmeno b/ smernice 2003/88/ES. Žalobca pri rozvrhovaní pracovného času

prišiel o veľký počet hodín voľného času (vychádzajúc z mesačných rozpisov služieb išlo o pravidelné
prekračovaniemaximálnehoprípustnéhočasu),ktorébyinakvenovalinýmaktivitám,čímdošlokzásahu
do jeho osobnostných práv (právo na ochranu zdravia, právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
právo na primeraný odpočinok po práci, právo na súkromný život, právo na najvyššiu prípustnú dĺžku
pracovného času), za čo mu patrí nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Samotné konštatovanie

porušenia práv žalobcu podľa názoru súdu nie je dostatočným zadosťučinením, rovnako by ním nebola
ani morálna satisfakcia ako napr. ospravedlnenie a to vzhľadom na nezvratnú stratu voľného času, a
preto sa súdu javí primeraná finančná náhrada ako vhodná forma odškodnenia takto vzniknutej ujmy.

46. V ďalšom sa súd zaoberal výškou náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola medzi stranami sporná.

Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy rozhodovacia prax súdov je pomerne nejednotná
a záleží od každého konkrétneho individuálneho prípadu. V danej veci si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy voči žalovanému vo výške 8.451,21 eura. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy súd považoval za dôvodný, nakoľko mal za preukázané, že nemajetková ujma žalobcovi vznikla
tým, že žalobca musel reálne odpracovať viac, ako by bol povinný, keby bola smernica do vnútroštátnej

úpravy prevzatá správne. Za dôvodný však nebolo možný považovať nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy čo do uplatnenej výšky, nakoľko akékoľvek matematické výpočty, odvíjajúce sa zo mzdy žalobcu
nemôžu byť meradlom pre určenie jeho nároku.47. K výške nemajetkovej ujmy súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd uviedol, že otázka výšky
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných

skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými
v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení
často individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Pri posúdení
a hodnotení zákonom ustanovených východísk, na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, postupujú
totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných

hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy
zovšeobecňovanie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno
exaktne kvantifikovať a vyčísliť (7Cdo/215/2020). Toľko z uznesenia NS SR.

48. Ďalším podporným argumentom pri ustálení výšky priznanej náhrady je rozhodovacia prax súdov.
Z rozhodovacej praxe pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej porušením únijového práva

v obdobných veciach vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/15/2024 zo
dňa 18.12.2024 bola priznaná nemajetková ujma 2.500,- eur, rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 9Co/39/2024 z 11.12.2024 v ktorom bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma 2.000,-
eur, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/123/2023 z 18.10.2023 s priznanou
náhradou nemajetkovej ujmy 2.000,- eur, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/43/2024

z 05.11.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy 2.600,- eur a sp. zn. 3Co/39/2024 z 04.02.2025
s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy 2.200,- eur, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/110/2024 z 21.11.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur, Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/62/2024 z 06.11.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške
2.000,- eur, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/21/2024 z 24.10.2024 s priznanou

náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 2.200,- eur, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/40/2024 z 27.11.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 4.801,88 eura, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/26/2024 z 28.11.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej
ujmy vo výške 2.100,- eur, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/24/2024 z 31.10.2024
s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 2Co/110/2024 z 21.11.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/33/2024 z 27.11.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy
vo výške 2.500,- eur.

49. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 283/2017 pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy

musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade
sprincípomrovnostirozhodovaťvporovnateľnýchveciachrovnakoavichjudikatúrebytakmalexistovať
vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu v obdobných veciach a to

rozsudok č. k. 12Cpr/2/2024-325 zo dňa 16.12.2024 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške
2.000,- eur a rozsudok č. k. 8Cpr/3/2024-325 zo dňa 05.02.2025 s priznanou náhradou nemajetkovej
ujmy vo výške 2.200,- eur.

51. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v dôsledku

nerešpektovania čl. 2 bod 1 a 2 a čl. 6 písmeno b) smernice 2003/88/ES pri rozvrhovaní pracovného
času, ktoré by inak žalobca venoval svojim aktivitám a odpočinku po práci. Bola narušená celistvosť
jeho rodiny, ktorá vyústila rozvodom manželstva, odcudzením od detí a tiež mu bolo minulý rok
diagnostikované ochorenie - tetánia. Práca hasiča je náročná, riziková a pre všetkých veľmi dôležitá
v prípade mimoriadnych udalostí ako sú dopravné nehody, živelné pohromy, únik nebezpečných

i radioaktívnych látok a tiež rôzne záchranné akcie. O to viac je potrebné dodržanie riadneho času
na odpočinok, súkromie a rodinný život hasiča, aby sa mohol venovať svojím záľubám a aktivitám,
ktoré s výkonom jeho povolania nesúvisia. Žalobca nemal dostatok času na koníčky, rodinu a priateľov
v takom rozsahu, v akom by mu prináležal, ak by bola smernica správne transponovaná do ZoHaZZ. Za
primeranú súd považoval sumu vo výške 2.000,- eur, nakoľko podľa názoru súdu, žalobca nepreukázal,

že by tento zásah až natoľko negatívne zasiahol do osobnostných práv žalobcu, do jeho zdravotného
stavu, do medziľudských vzťahov v rodine. Žalobca je rozvedený, má dve dospelé deti, jeho situácia
je iná ako jeho kolegov, ktorí napr. majú rodinu, mal. deti a okolnosti každého jedného prípadu sú
individuálne a preto nie je možné rozhodovať o výške nemajetkovej ujmy rovnako.52. Nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu a súd priznal žalobcovi sumu vo výške
2.000,- eur, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

53. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Pokiaľ ide o náhradu trov konania za uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu Civilný sporový poriadok

nemá obdobné ustanovenie ako bolo ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo vo vzťahu k §
142 ods. 2 OSP ako lex specialis. Preto zásadu úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP je treba uplatňovať
aj v tomto konaní, pretože výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu. V danom prípade nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť ním uplatňovaného nároku. Výška
nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu, ktorú samotný žalobca nemohol nijako predvídať, a preto

je potrebné ho považovať za procesne úspešného a z toho dôvodu mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnej výške. Priznanie náhrady trov konania v plnej výške však prichádza do úvahy výlučne
z prisúdenej sumy.

56. Súd poukazuje na rozhodovaciu prax v obdobných veciach, na stanovisko Krajského súdu v Nitre

zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 9Co/273/2018, ktorý priznal vo veci o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný

titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Pracovné právo , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2025

Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2025