Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010121
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2219010121.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marianny Klimek

Kubicovej a z prísediacich Eduarda Zalku a Márie Kázmerovej, v trestnej veci obžalovaných: 1/ A. B.,
narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, C., 2/ F. G., narodená XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom H. E. XXXX/XX, C., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre – Chrenová,
3/ I. J., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom K. XXX/XX, L., 4/ M. F., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom N. XXX/XXX, L., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na

hlavnom pojednávaní konanom v Dunajskej Strede dňa 04.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ A. B. narodený XX.XX.XXXX O. C.,
trvale bytom D. E. XXXX/XX, C.,

2/ F. G. narodená XX.XX.XXXX O. C.,
trvale bytom H. E. XXXX/XX, C., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre – Chrenová,

3/ I. J. narodený 18.08.1993 v Galante,
trvale bytom K. XXX/XX, L.,

4/ M. F. narodený XX.XX.XXXX O. C.,
trvale bytom N. XXX/XXX, L.,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 9. apríla 2018 v čase okolo 02:35 hod. pred obytným domom č. XXX v obci D. v okrese
Dunajská Streda, sa po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločným konaním pokúsili zmocniť na
ulici zaparkovaného riadne uzamknutého osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat Combi
tmavohnedej metalízovej farby, evidenčného čísla: P., VIN: O., typu motora CFGB, roku výroby 2011

v hodnote 9.660,- eur, patriaceho poškodenej Q. J., a to tak, že po tom ako obžalovaný A. B. dňa 8.
apríla 2018 v čase medzi 23:00 hod. a 24:00 hod. oslovil prostredníctvom četu obžalovanú F. G. s
požiadavkou na prevoz predmetného osobného motorového vozidla, sa spolu s obžalovanými I. R. a F.
G. stretli v Galante pred nemocnicou, odkiaľ išli spoločne do Sládkovičova, kde sa stretli s obžalovaným
M. F., ktorého obžalovaný A. B. požiadal, aby mu vozidlo priviezol, za čo mu ponúkol odmenu, pričom
tiež uviedol, že má k vozidlu aj kľúč, obžalovaný M. F. súhlasil a následne všetci štyria nastúpili do
osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Jetta, evidenčného čísla: C. XXXXX čiernej farby, ktorým

sa odviezli na začiatok obce D., kde všetci z vozidla vystúpili a obžalovaný A. B. odovzdal obžalovanému
M. F. kľúč od vozidla, ktorý si zadovážil nezákonným spôsobom a inštruoval ho o tom, kde presne jevozidlo zaparkované a kam ho majú priviesť, následne obžalovaní A. B. a F. G. z miesta odišli autom
a obžalovaný I. R. spolu s obžalovaným M. F. prešli pešo pred garáž na adrese D. XXX, kde pomocou
kľúča s diaľkovým ovládačom odomkli dvere vozidla a v úmysle doň nastúpiť a odísť s ním, k nemu

pristúpili, k čomu však nedošlo len preto, že boli vyrušení rodinnými príslušníkmi poškodenej Q. J., a
preto z miesta utiekli, odcudzením vozidla by poškodenej Q. J. spôsobili škodu vo výške 9.660,- eur,

teda

spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a spôsobia tak malú škodu
a čin spáchali vlámaním, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

čím spáchali

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024

(ďalej len „Trestný zákon“) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Za to im ukladá:

1/ obžalovanému A. B.:

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), písmeno p) Trestného

zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

2/ obžalovanej F. G.:

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno p), § 37 písmeno h)
Trestného zákona a § 42 odsek 1 a § 41 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej

správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje obžalovanej skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ukladá obžalovanej primerané obmedzenie

spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok počas trvania skúšobnej doby.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno j) Trestného zákona ukladá obžalovanej primeranú povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť v skúšobnej dobe
na psychologickom poradenstve so zameraním na užívanie omamných a psychotropných látok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Galanta zo dňa
29.06.2023, sp. zn. 14T/44/2023, právoplatný dňa 25.07.2023, vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

3/ obžalovanému I. J.:

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno p) Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

4/ obžalovanému M. F.:

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona
obžalovanému, pretože pokladá trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa
12.10.2018, sp. zn. 0T/219/2018, právoplatným dňa 12.10.2018, a to trest odňatia slobody v trvaní 6
(šesť) mesiacov podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím
§ 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania

skutku, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody a skúšobnou dobou v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona účinného v
čase spáchania skutku a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor a obvinený
vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o
mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

S poukazom na citované ustanovenie § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje
odôvodnenievýrokuovineatresteohľadomosobyobžalovanéhoI.J.,nakoľkopovyhlásenírozsudkuna
hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a obžalovaný I. J. výslovným

vyhlásením vzdali práva na podanie odvolania a obžalovaný súčasne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním
odvolania v jeho prospech inými oprávnenými osobami v zmysle § 308 ods. 2 Trestného poriadku.

Dňa 08.02.2019 bola na Okresný súd Dunajská Streda doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č.k. 2Pv 175/18/2201-12 zo dňa 07.02.2019 na v tom čase obvinených: 1/

A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX v C., 2/ F. G., narodenú dňa XX.XX.XXXX v C., 3/ I. R., narodeného
dňa XX.XX.XXXX v C., 4/ M. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX v C., pre zločin krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku spolupáchateľstvom podľa § 20

Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým rozdielom, že v časti, kde sa vo výrokovej časti
uvádza, že obžalovaný A. B. požiadal obžalovaného M. F., aby mu vozidlo previezol, pričom mu ponúkol
za prevoz odmenu, sa v obžalobe uvádzala aj konkrétna výška odmeny ponúknutej obžalovaným A. B.
obžalovanému M. F. za prevoz auta, a to vo výške 400 eur, ktorú výšku súd na základe vykonaného

dokazovania zo skutkovej vety vypustil.Na hlavnom pojednávaní nariadenom na podklade obžaloby prokurátor po prednese obžaloby v zhode
s jej písomným znením doručeným súdu dňa 08.02.2019 navrhol skutok uvedený v obžalobe právne

kvalifikovať podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Poškodená Q. J. si voči obžalovaným do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody neuplatnila,

nakoľko jej žiadna škoda nevznikla.

Obžalovaní boli na hlavnom pojednávaní súdom poučení o tom, že ku skutku, ktorý sa im kladie za vinu,
môžu urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a)
sú nevinní, b) sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopierajú spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň boli súdom poučení v zmysle § 257 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a

ods. 8 Trestného poriadku, t.j. o práve poradiť sa pred uskutočnením niektorého vyhlásenia so svojim
obhajcom; o právnych následkoch vyhlásenia podľa písm. b) alebo c), a to, že súd v prípade takýchto
vyhlásení postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h), a teda položí obžalovanému
otázky uvedené pod týmito písmenami, na ktoré môže odpovedať iba „áno“ alebo „nie“, a že súdom
prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že obžalovaný nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,
okrem dovolania podaného z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t.j. z dôvodu
zásadného porušenia práva na obhajobu; ako aj to, že ak súd prijme vyhlásenie obžalovaného podľa
písmena b) alebo c), zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, prípadne výrokom o náhrade

škody a o ochrannom opatrení, alebo ohľadom účasti ostatných spoluobžalovaných na stíhanej trestnej
činnosti.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní po vyššie uvedenom poučení o možnosti urobiť niektoré z troch
vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného poriadku uviedli: obžalovaný

A. B., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie ľutuje, obžalovaná F.
G., že nepopiera spáchanie skutku, avšak bolo to z nevedomosti, obžalovaný I. R., že sa cíti nevinný,
nakoľko bol oklamaný tým, čo mu bolo povedané, a obžalovaný M. F. uviedol, že nepopiera, že tam bol,
ale cíti sa byť nevinný, lebo bol tiež oklamaný.

Následne obžalovaný A. B., ktorý priznal svoju vinu, na každú zo súdom položených otázok upravených
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku (t.j. či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či
mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby;
či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú

zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin) odpovedal „áno“. Prítomný prokurátor
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhol vyhlásenie obžalovaného neprijať vzhľadom na potrebu
jeho vypočutia ku skutku. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného A. B. o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe bez narušenia jeho

skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil v zmysle novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024
pre obžalovaného priaznivejšej ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom
boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu – prečinu v štádiu pokusu, t. j.

subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, tiež forma spolupáchateľstva, a závažnosť
spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho možný následok v prípade dokonania
činu (spôsobenie škody vo výške 9.660 eur), okolnosti, za ktorých došlo k pokusu tohto trestného
činu, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného A. B., vyššia ako nepatrná. Súčasne súd podľa § 257
ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu,

v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste, prípadne i výrokmi o náhrade škody a o ochrannom opatrení, a tiež ohľadom účastí iných
osôb na žalovanej trestnej činnosti. Potreba vypočutia obžalovaného A. B. ohľadom účasti ostatnýchspoluobžalovaných na stíhanej trestnej činnosti nie je dôvodom pre neprijatie jeho vyhlásenia, že je
vinný zo spáchania stíhaného skutku.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie v zmysle návrhov procesných strán.
ObžalovanýA.B.vovýpovedinahlavnompojednávanídňa05.02.2020(č.l.278-280)ksvojimosobným
a majetkovým pomerom uviedol, že nevlastní nič, býva v prenájme s priateľkou, budujú si rodinu. K
motívu,resp.pohnútkespáchaniaskutkuuviedol,žekuskutkusapriznávaaberietonazodpovednosť.S
ostatnými spoluobžalovanými nie je v žiadnom pomere. S obžalovanou G. sa poznal od malička a dlho ju

nevidel.Osloviljucezsociálnusieť,prišlazaním,vysvetliljejočosajedná,ponúkoljejfinančnúodmenu,
nevie presne koľko, vtedy mu povedala, že ona niekoho má, a že to skúsi zohnať. Ďalej nič neriešil, čo sa
tam bude diať a ako to bude celé prebiehať. G. povedal, že on má kľúčik od vozidla a potrebuje priniesť
to vozidlo, opýtal sa jej, či to vie alebo nevie urobiť, pričom sa jednalo o Volkswagen Passat popísaný
v skutku. Od spoluobžalovanej chcel, aby mu doviezla uvedené vozidlo, on jej mal odovzdať kľúč a ona
mu mala priniesť to vozidlo. G. súhlasila, mala tam tú finančnú odmenu, a koľko dostali ostatní, o tom

už nevedel. Spoluobžalovaná nevedela komu vozidlo patrí, nakoľko on jej povedal len to, že treba ísť
pre vozidlo, a že je to nelegálne. Vedela, že ide o nelegálnu akciu, nakoľko jej vysvetlil, že to vozidlo
nie je jeho. Obžalovaná s jeho ponukou súhlasila. Potom prišla za ním s jedným z obžalovaných, s I.
R., a povedali, že to urobia. Ona mu vysvetlila, o čo sa jedná, a zase odišli. Potom povedali, že majú aj
tretieho človeka, na čo im uviedol, že jemu je jedno koľko ľudí do toho zainteresujú. Potom prišli s tým,

že do toho pôjde teda aj ten tretí človek. Celkovo do toho išli on a ešte traja spoluobžalovaní. Následne
išli do vedľajšej dediny, kde sa mal stať skutok, pričom nevedel uviesť jej meno. Po ceste tam vyzdvihli
toho tretieho a išli tam. V tej dedinke prebehlo odovzdanie kľúčov. Dvaja spoluobžalovaní vysadli a išli
na miesto činu a on sa nechal odviezť spoluobžalovanou G. domov do Galanty. Ráno sa dozvedel, čo
sa stalo, že ho hľadali policajti, tak sa šiel sám udať na políciu a potom ho previezli do Dunajskej Stredy.

Obžalovaná G. vedela, že to auto bude odcudzené. Okrem G. aj zvyšní spoluobžalovaní disponovali
informáciou, že to vozidlo bude odcudzené. On za ostatnými spoluobžalovanými nešiel a nehovoril im,
čo treba urobiť, nakoľko ich nepoznal, nemal s nimi žiaden styk, ani komunikáciu, povedala im to G..
Nevedel si spomenúť, ktorému zo spoluobžalovaných dal ten kľúč. Dohoda s G. bola taká, že keď sa
im podarí vozidlo zobrať, odstavia ho v Galante. Nemal vedomosť o tom, že nejaká osoba mala strčiť

do garážovej brány poškodených špáradlo. Potvrdil, že v čase, keď išli pre to vozidlo, vedel kto je jeho
majiteľom. Následne uviedol, že s G. sa dohodli na tej akcii pred jeho činžiakom vzadu. Tam jej povedal,
že kľúčiky od vozidla sú, že jej ich dá, a že to vozidlo sa pôjde vlastne odcudziť. Ponúkol jej finančnú
hotovosť. Kľúče od uvedeného vozidla mal u seba, nakoľko mal to auto raz vypožičané, kľúče ostali u
neho a náhodne ich našiel u seba v ten večer. Vozidlo nebolo určené pre nikoho, nad tým nerozmýšľal.

G. oslovil z dôvodu, že o nej vedel, že lieta v nejakých nelegálnych veciach a vedel, že robí nejaké
vecí v Galante, a domyslel si, že sa venuje aj takýmto aktivitám. Vedel, že v čase, keď ju oslovil, robila
taxikárku v Galante. Už nevedel uviesť, na základe čoho vedel, v akej obci a kde bude uvedené auto
zaparkované. V minulosti nemal problém s obdobnou trestnou činnosťou a nevedel uviesť ako ho to
napadlo. Nikomu zo spoluobžalovaných nedával žiaden prostriedok na otvorenie auta, nakoľko mal ten

kľúč od auta, išlo o bežný kľúč do Volkswagenu Passat, na zastrčenie. Spoluobžalovaným nehovoril nič
o dokladoch, mal len ten kľúč od auta, nehovoril im nič, bola tam ponúknutá finančná hotovosť a oni mali
doniesť auto. Mali sa stretnúť v Galante, na presné miesto si nespomínal.

V rámci doplňujúceho výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2024 na otázku, či povedal

spoluobžalovaným, že kľúč od auta Volkswagen Passat patrí jeho kamarátovi, ktorý pil v Galante, bol
opitý, a preto mu dal kľúč a požiadal ho, aby mu priniesol auto s tým, že mu zároveň mal uviesť, aby
auto doniesol potichu, nakoľko tam spí jeho žena, uviedol, že si na to už presne nespomína, ale podľa
neho to nepovedal. On povedal konkrétne o tom, že dané motorové vozidlo sa má odcudziť, obžalovanej
G. a potom prišli s ňou tí dvaja dotyční. Potvrdil, že aj zvyšní traja spoluobžalovaní vedeli o tom, že

predmetom akcie má byť odcudzenie motorového vozidla. Pozná otca obžalovanej G., ktorý bol policajt
a pracoval u dopravákov. Nemal s ním nikdy konflikt. Bol riešený za priestupky ešte keď bol mladý, išlo
o 10 eurové pokuty. Nie je si istý, či mu dával pokuty aj otec obžalovanej. V minulosti mu bol zadržaný
skúter, ktorý si kúpil. Motorka bola odovzdaná a vodičský preukaz mu bol odobratý na pol roka. Otec G.
vtedy slúžil a veľmi mu pomohol v tom, aby nemal odobratý vodičský preukaz. Dva dni pred skončením

toho polročného trestu ho zastavili v Seredi policajti po nočnej zmene, neuvedomil si, že má v systéme
odobratý vodičský preukaz a preukázal sa ním, akoby ho mal. Vtedy spáchal svoj prvý trestný čin, a to
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.Obžalovaný I. J. k tejto výpovedi uviedol, že on osobne nič v živote neukradol, nikdy nebol ani trestaný.
Bolo im povedané, že idú pre auto jedného kamaráta. Ľutuje skutok, ktorý spravili tým, že naleteli. So
spoluobžalovaným F. sa cítia podvedení.

Obžalovaná F. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2020 (č.l. 287 – 289) uviedla, že je
slobodná, bezdetná, doposiaľ nebola súdne trestaná a aktuálne je nezamestnaná a evidovaná na úrade
práce. Išla do Sládkovičova z Galanty od jedného známeho, pričom nemala svoje osobné motorové
vozidlo, to bolo v servise, a tak poprosila obžalovaného I. J. (predtým priezviskom R.), aby ju zobral

domov do Galanty s čím súhlasil. Bolo to v nočných hodinách. Po ceste ako išli do Galanty jej obžalovaný
B. napísal cez facebook, či je vonku a vie ho niekam zobrať, na čo mu odpísala, že je vonku, a že ho
nevie zobrať, nakoľko nemá vozidlo, je však s kamošom, ktorý má auto a môže ho zobrať. Obžalovaný
B. jej odpísal, že majú prísť k jeho domu v Galante, že sa tam dohodnú, tak tam išli. Prišli na parkovisko
k nemu, kde povedal, že treba dvoch šoférov, lebo potrebuje ísť do dediny Čenkovce, odkiaľ potrebuje
známemu previezť auto, lebo je opitý, a tak, aby sa jeho žena nezobudila, lebo by mala otázky, že prečo

je opitý. Obžalovaná mu povedala, že sa pôjde s nimi previezť, že pôjde aj druhý vodič. B. povedal
nejakú sumu, a tiež, že on má hore v byte svoj kľúč, papiere od auta sú v tom aute, a následne k nim
nasadol do auta. Obžalovaný I. J. mal svoje osobné motorové vozidlo, staršiu Audi, v nejakom núdzovom
režime, mala nejakú poruchu, preto bol dohodnutý s obžalovaným M. F., že keď ju zoberú domov, oni sa
stretnú. Obžalovaný I. J. nechcel ísť do Čenkoviec na svojom aute, aby nemusel riešiť odťahovú službu,

obžalovaný M. F. zase nemal vodičský preukaz. Išli teda do Sládkovičova, kde prehodili auto, povedali,
že obžalovaný B. potrebuje doviezť jedno auto, pričom ona s B. sedeli vzadu a zvyšní obžalovaní vpredu.
Prišli do dediny Čenkovce a na základe pokynu B. zastavili na jej začiatku. Povedala, že pôjde s autom
M. F., lebo také auto vie ovládať. I. J. a M. F. išli k tomu autu, ktoré bolo pri nejakej garáži, čo im predtým
povedal B.. Ona presadla dopredu do toho kamarátovho auta, vzadu videla B. ako dáva kľúče jednému

z nich a posiela ich na to miesto, kde malo byť to vozidlo. B. si sadol k nej do auta a dohodli sa, že sa
počkajú na začiatku Sládkovičova, lebo potom ich bude navigovať B., kam majú doviezť to auto. Oni
vyrazili prví a chlapci mali ísť za nimi. Nestihli prísť ani do Sládkovičova a hneď jej volal I. J., aby sa
pre nich vrátila, povedal jej, že sa nič nestalo, len nech sa pre nich hneď vráti. Tak sa otočila a išla
naspäť, pričom nevedela, čo sa stalo, myslela si, že možno nenaštartovali. B. začal byť nervózny, chcel

vedieť čo sa stalo, nechcel ísť naspäť, dostal stres a vystúpil niekde pred Sencom pri kruhovom objazde.
Neriešila, prečo vystúpil, rešpektovala to, a keďže mala auto druhého známeho, otočila sa a išla naspäť,
aby náhodou nepovedal, že mu ukradla auto. Vedela, že sa nič zlé nestalo, tak išla do tej obce, kde ju
následne zastavila hliadka. Keď vystúpila, bola v takom šoku, že ani nevedela, čo jej povedali. Pýtali sa
jej prečo je tam. Tak im vysvetlila, že jej volali známi, aby tam prišla. Bolo tam plno ľudí, nevedela kto

boli tí ľudia, asi synovia poškodenej. Na položené otázky uviedla, že B. jej poslal správu niekedy pred
alebo po polnoci. Vzhľadom na to, že robila v taxislužbe, zvykla ho brávať. Mal takú pobočku, vyrábal
nápoje, v ktorých boli želatínové kúsky. Brávala ho do zamestnania aj po Galante. Kľúče od vozidla mal
B. u seba doma, povedal jej, že potrebuje opitému kamarátovi dopraviť vozidlo do Galanty. Nepýtali
sa ho, prečo mal kľúče od toho vozidla, nakoľko ju ani nenapadlo, že by to mohlo mať niečo spoločné

s niečím nelegálnym. V taxislužbe zvykla robiť takú službu - drink taxi, a teda prepravovať vozidlo, kam si
zákazníci povedia. Zastaviť na začiatku Čenkoviec mali kvôli tomu, aby sa žena toho opitého kamaráta
nezobudila, keď sa naštartuje motor. Garáž nevidela, ani nevedela, o aké auto ide, sadla si na miesto
šoféra a čakala na B., ktorý dal niektorému zo spoluobžalovaných kľúč, videla, že sa rozprávajú, ale
nepočula o čom. Mohlo to byť okolo polnoci, pol jednej, jednej. S B. nemala konflikt, ani spoluobžalovaní.

Jej otec pracoval ako príslušník polície a ten mal menší konflikt s B., keď ho zastavil s nejakou kradnutou
motorkou alebo kľúčom a zobral mu vodičský preukaz. Dozvedela sa to následne doma. M. F. a I. J.
sa s B. nerozprávali v jej prítomnosti. Sedela vo vozidle, keď im B. podával kľúč, oni stáli za vozidlom,
preto nepočula, o čom sa rozprávali, videla však, že sa rozprávajú a že im podal ten kľúč. Prišlo jej to
podozrivé až vtedy, keď sa mala vrátiť pre toho kamaráta a B. začal stresovať. Vedela, že neurobila nič

zlé, bola si vedomá, že má zodpovednosť za auto druhého chlapa, preto keď volali, že sa má vrátiť,
tak išla pre nich. Bolo jej divné, že B. tam nechcel ísť. Policajti ju zastavili na začiatku dediny Čenkovce,
nevedela prečo, vedela len to, že ostatných zastavili policajti, nakoľko jej volal jeden chlapec a povedal
jej to. Na otázku, kto inicioval oslovenie F. a kto ho zavolal, uviedla, že nevie, asi ho zavolal I. J., lebo
mali ísť spolu von. Do D. išli s čiernou Jettou, ktorú šoféroval I. J., pričom vzadu sedela ona a B.. V aute

povedal B. len toľko, že potrebuje tomu známemu previezť auto, pričom chlapci sa ho pýtali, kde je to
vozidlo, na čo im B. povedal, pri akom činžiaku je to auto. Ona nevedela, o aký druh vozidla ide, nakoľko
nemala preň ísť. K tej bytovke išli M. F. a I. J.. Ona šoférovala M. auto a oni dvaja mali ísť pre to vozidlo.
Nikdy predtým nebola s B. v D.. B. im za to sľúbil odmenu, pričom rozprával, akoby to bolo pre nehodôležité. Povedal im, že si majú vypýtať koľko chcú, myslí si, že povedal 100 eur pre každého za tú
ochotu. Nevedela komu patrí to vozidlo, ani o aké vozidlo ide. B. im nedal žiadne peniaze, ani na benzín.
Nevedela, že sa jedná o nelegálnu akciu. Odvtedy sa s B. nevidela a ani neboli v kontakte.

Obžalovaný I. J. (pôvodne priezviskom R.) vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2020 (č.l.
289-290) uviedol, že je slobodný, bezdetný, doposiaľ nebol súdne trestaný a aktuálne je zamestnaný v
taxislužbe. V daný večer ho oslovila F. G., aby ju zaviezol domov, pričom mu povedala, že má nejakého
kamaráta, ktorý chce odviezť auto do Galanty. A. B. nasadol do auta, chcel vziať auto z Čenkoviec,

ktorého kľúče mal u seba. On mu povedal, že auto má v zlom stave, a preto kontaktoval M. F., ktorý má
vozidlo. Išli do Sládkovičova, kde prestúpili do jeho vozidla a vybrali sa do Čenkoviec. F. G. a A. B. odišli
do Galanty, oni vystúpili a išli k tomu autu. Ako sa tam blížili, poškodení vyskočili z vedľajšieho auta. A. B.
mu povedal, že auto treba zobrať pre jeho kamoša, ktorý je opitý, a že má kľúče. Nevysvetlil im, prečo má
kľúč od auta svojho kamaráta. Neprišlo mu to čudné, nakoľko mal kľúč. Keby vedel, že idú kradnúť alebo
niečo podobné, tak by určite nešiel. Išiel s nimi preto, lebo mal vodičský preukaz, M. F. mal síce auto, ale

mal zadržaný vodičský preukaz. Priamo pre auto išiel on s M. F., nakoľko sa tak dohodli a F. G. s A. B. išli
s Kováčovým autom naspäť do Galanty. Auto bolo zaparkované pri nejakej bytovke, pričom keď boli asi
5 metrov od auta chceli ho na diaľkové odomknúť a z prvého auta vyskočili poškodení. Neodomkli ho,
len chceli. Keď poškodení vyskočili z auta M. F. začal utekať, nevie prečo, a k nemu pristúpili poškodení,
ktorým vysvetlil kto je, čo je a potom sa zavolala hliadka. On zavolal následne F., G., aby prišla naspäť

a potom prišla aj ona. A. B. im povedal, kde sa vozidlo nachádza, že ide o nejaký Passat. Neuviedol
im, prečo s nimi nejde k tomu vozidlu, ani to, že sa malo jednať o krádež vozidla, nakoľko keby mu to
povedal, tak by tam určite nešiel. Kľúč, ktorý mali, odovzdal A. B. M. F., ktorý mu ho dal následne priamo
na parkovisku. Bolo to po ceste. Keď sa presúvali autom, B. nepovedal k tomu nič, len dal ten kľúč a
povedal, že papiere sú v clonítku. Vozidlo na mieste činu otváral on, asi z piatich metrov stlačil gombík,

asi deaktivoval bezpečnostné zariadenie, a potom z druhého auta vyskočili tí ľudia. Auto nestihli otvoriť.
Nebola mu sľúbená žiadna majetková odmena. Pred týmto skutkom poznal F. G. a M. F., A. B. nepoznal.

Obžalovaný M. F. na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2020 (č.l. 290-291) uviedol, že je slobodný, má
jedno dieťa, je zamestnaný, pracoval v Rakúsku, pracoval ako kuchár, bol súdne trestaný za marenie. Ku

skutku uviedol, že to bolo v neskorších hodinách, kedy za ním prišiel kamarát I. J. (pôvodne R.) s F. G. a
A. B. s tým, že kamarát J. mal pokazené auto v núdzovom režime, či by ich nevedel zobrať do Čenkoviec.
Mal auto, avšak nemal vodičský preukaz, tak sa dohodli, že F. G. by to odšoférovala a naspäť by išli na
tom aute, čo sa nachádzalo v Čenkovciach. Pred tými Čenkovcami vystúpili z auta, pričom F. G. išla na
jehoautenaspäť.F.(I.J.)akoodomkoltoautoskľúčom,takzáut,ktorébolinaparkovisku,povyskakovali

ľudia. Mali bejzbalky a kričali: ,,stáť, polícia“, avšak vedel, že policajti nezvyknú mať bezjzbalky v ruke,
pretozačalutekať.BolvZlatýchKlasoch,keďprenehoprišlapolicajnáhliadka.Naotázku,čimupovedali
z akého dôvodu ide práve do Čenkoviec, uviedol, že mu bolo povedané vraj nejaký kamarát v Galante
pil a bol už dosť opitý, a či by mu tam nedoviezli auto. Veľmi sa o to nezaujímal, lebo prišiel za ním
kamarát, a keď vedel, vždy pomohol. A. B. im dal kľúč od auta, a keď sa pýtali, kde sú papiere od auta,

tak im bolo povedané, že v clonítku auta. Nebolo mu podozrivé, že má kľúč od auta, lebo im sám od
seba povedal, že ten kľúč mu dal jeho kamarát osobne. Vozidlo zastavili na začiatku obce, nakoľko im
bolo povedané, že žena alebo priateľka toho B. kamaráta už spí, a keďže bývajú na prvom poschodí,
aby nepočula búchanie autami, lebo by mala oňho obavy, že berie auto pod vplyvom alkoholu, a aby
neboli zbytočné problémy. Z uvedeného dôvodu zastavili auto asi 20 metrov odtiaľ a došli tam pešo,

pričom ich inštruoval A. B.. Následne počul krik, počul: ,,stáť polícia“ a videl ľudí utekať smerom k nemu
s bejzbalkami, a preto začal utekať. Bol to inštinkt. Pokiaľ ide o finančnú odmenu uviedol, že si vypýtal
iba za benzín, nič nechcel, pričom A. B. povedal, že keď mu dovezú auto, dostanú 100 - 200 eur za
ochotu. I. J. je jeho veľmi dobrý kamarát, a preto ho ani nenapadlo, že ide o niečo nelegálne. A. B.
poznal len z videnia, nikdy s ním nebol. Keby vedel, že ide o krádež auta, iste by sa toho nezúčastnil

za 100 eur. I. J. pozná od malička, vyrastali spolu. I. J. často volával, keď potreboval niekam ísť, zavolal
mu v hocijakú hodinu a vždy mu vyhovel, takže už len z princípu, keď mu zavolal, že potrebuje pomôcť
s nejakým autom, tak išiel. F. G. pozná, nakoľko predtým jazdila na taxíku, a keďže momentálne nemá
vodičský preukaz, tak využíval taxíky. V čase skutku bol nezamestnaný. Počas presunu zo Sládkovičova
do Čenkoviec nedostali nijaké inštrukcie. On sedel vpredu, vedľa neho I. J., ktorý šoféroval, a vzadu

sedela F. G. s A. B.. Potom dorazili do Čenkoviec, oni išli pre auto a F. G. s A. B. išli naspäť. Do auta sa
mali dostať pomocou kľúča, ktorý im odovzdal A. B.. Vystúpili z auta a išli k tomu autu, na ktorom mali
ísť do Galanty, pričom po ceste odovzdal kľúče, ktoré mu dal A. B., I. J., ktorý potom otváral to auto,
stlačil gombík na centrálu, auto zablikalo a v tej chvíli povyskakovali ľudia z auta, a tým sa to skončilo.Na otázku, pre koho bola odmena 200 eur, ktorú mali dostať, uviedol, že si vypýtal na benzín a zvyšok
si mali rozdeliť medzi seba.

Poškodená Q. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2020 (č.l. 292) uviedla, že
obžalovaných nepozná. Keď kúpili auto, obžalovaný A. B. bol prítomný pri kúpe auta. Vtedy ho videli
prvý a poslednýkrát. Neskôr začal jej synovi vypisovať na sociálnej sieti a stále sa chcel dozvedieť ich
adresu. Vypytoval sa, kde budú parkovať. Vo februári našiel jej syna na sociálnej sieti, pozýval ho na
kávu, sledoval, lebo presne vedel, kedy chodievajú od svokry z Lehníc. Chcela ísť do garáže, ale niekto

niečo vsunul do zámku. Suseda jej volala, že videla nejakého cudzieho muža niečo robiť pred garážou.
Bolo pol siedmej, zavolali synovcovi, ktorý je policajtom. Auto nechali pred garážou a boli v kontakte
s políciou zo Šamorína. O ôsmej išli dole a pred to auto zaparkovali druhé auto a zaňho tretie ich auto.
Bola hore na balkóne, všetko sledovala. O pol jedenástej sa objavil obžalovaný B., ktorý sa prišiel asi
pozrieť, či sa to auto dá alebo nedá ukradnúť. Jej deti a manžel to sledovali z druhého a tretieho auta.
O pol jednej došlo auto, zastavilo medzi obcami a vyšlo nejaké dievča, tomu sa nevenovali. O pol tretej

zase videla auto medzi dvoma obcami, pričom z neho niekto vystúpil. Videla dvoch chalanov. Vtedy
zavolala, že dávajte si pozor, niekto už príde. Tí chalani sa zastavili pred autom, majú tam automatické
svetlá, asi sa zľakli a odišli. Potom čakali pred druhým domom, a keď sa zhasla lampa, vrátili sa a
odomkli auto, a vtedy vyskočili z auta jej deti a manžel, a začali ich naháňať. Jej synovia, keď vyskočili
z tých aut, tak kričali: ,,stojte“, lebo tí chalani začali utekať. Toho jedného chytili pred kultúrnym domom.

Následne prišli policajti zo Šamorína. Vie, že tá žena musela prísť pre nich, dali tam chalana s kapucňou,
zastavila sa a policajti ju chytili. Toho tretieho chytili v Zlatých Klasoch pred jednotou. Na položené otázky
uviedla, že bolo viditeľné, že ti dvaja chalani sa zľakli, keď sa zasvietilo svetlo, nakoľko išli ďalej, kým sa
zhaslo. Boli tam tak rýchlo, že stihla zavolať len synovi. Ďalej uviedla, že tá žena prešla pred bytovkou,
tej ale nevenovali pozornosť. Potom keď prišli druhýkrát, zastavili na tom istom mieste, nevie však, či to

bolo to isté auto. Nevedela uviesť, na akom motorovom vozidle tam prišla tá žena prvýkrát, nakoľko jej
nevenovala pozornosť, len napísala sms, že to je len jedno dievča. O tej pol jednej tá žena vystúpila z
auta a prišla k bytovke, nikto iný vtedy z auta nevystúpil.

K výpovedi svedkyne obžalovaná F. G. uviedla, že o 00:35 hod. to nemohla byť ona, lebo sa vtedy

nachádzala u L. S. v Sládkovičove, ktorý to môže dosvedčiť. Nachádzala sa tam až druhýkrát o tej pol
tretej.

Svedok B. J., nar. XXXX, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2022 (č.l. 324-326) uviedol,
že obžalovaných nepozná. Boli u rodičov, keď prišla suseda s tým, že sa niekto špáral v ich garáži, pchal

špáradlo do zámku. Išiel dole s manželkou, vybrali to, potom prišli na to, že im možno chcú ukradnúť
auto. Spočiatku si mysleli, že išlo iba o detský počin, avšak susedka im uviedla, že tam bol dospelý
chlap. Rozhodli sa, že budú parkovať vonku, aby im neukradli auto. Išlo o auto Volkswagen Passat
z Galanty, ktoré kúpil ako používané dva mesiace pred incidentom. Kúpa prebehla v poriadku. Následne
zavolal synovi, ktorý zavolal kamarátovi, aby zachránili auto. Najskôr prišiel jeden muž, asi pán B.,

pozrel sa, či sa dá auto ukradnúť a potom odišiel, teda nespravil nič. Nad ránom, okolo 3 hod., došli
dvaja muži, rozsvietila sa senzorová lampa, videli ich, lebo boli so synom v aute. Keď zhasla lampa,
pribehli k autu, k tomu Volkswagenu, otvorili ho kľúčom, chceli doň naskočiť, čo sa im nepodarilo, lebo
so synom už dobehli k autu. Nevie odkiaľ mali kľúč, nakoľko oni dostali 2 kľúče, z ktorých jeden bol
dobrý a druhý bol poškodený. S druhým kľúčom sa dalo len odomknúť auto, naštartovať už nie. Iné

kľúče od predajcu nedostali. Počas tej noci prešla cca okolo polnoci na ceste jedna žena, ktorá si však
neobzerala vozidlo. Keď vystúpili z auta a obžalovaní ich zbadali, začali pred nimi utekať a oni ich začali
naháňať po dedine. Kamarát jeho syna chytil jedného, a to konkrétne obžalovaného J.. Ako vystupovali
z auta, mladší syn spadol a vykrútil sa mu kĺb v ramene, musel mu pomôcť, kým došiel na miesto, boli
tam už policajti, ktorých zavolal. Na mieste policajti zadržali obžalovaného J., avšak v ten deň nezadržali

nikoho iného. Keď policajti zadržali obžalovaného J., povedali mu, aby zavolal svojim kumpánom, že
sa krádež nevydarila. Dohodli si miesto pred obecným úradom Čenkovce, na ktoré miesto došla žena,
obžalovaná G.. Ich vozidlo nebolo nijak poškodené. Meno predávajúceho, od ktorého kúpil vozidlo si už
nepamätal, avšak pamätal si, že pri tom akte bol prítomný aj obžalovaný B., ktorý stále kontaktoval jeho
syna, aby sa stretli v Bratislave. Skoro každý deň mu volal, pričom vždy chcel zistiť adresu, že má tričká,

že mu ich pošle na dobierku. Obžalovaný sa zaujímal, kde jeho syn býva, kde má kamarátku a kam
chodí. Auto malo bezpečnostný systém Zeder, ale ten bol poškodený už v čase kúpy. Na to, či k tomuto
Zederu dostali pri kúpe auta nejaký kľúč, si nespomínal. Políciu kontaktoval, keď mu volala susedka
ohľadom tých podozrivých mužov pri garáži, pričom mu prisľúbili, že hliadka zo Šamorína bude nablízku.Obžalovaní auto otvorili a otvorili aj predné aj zadné ľavé dvere, pričom obžalovaný J. si chcel sadnúť
dozadu a dopredu si chcel sadnúť ten druhý. Auto, v ktorom sedel so svojim synom, stálo asi 5 metrov
za tým Volkswagenom, pričom v ňom sedeli asi od pol 9 do 3 – 4 hod., kým došli. Ľudí videli prichádzať

zboku. Pred bytovkou bolo zastavené auto a spredu toho auta videl prichádzať dvoch ľudí. Spozornel
vtedy, keď sa rozsvietili lampy na bytovke. Obžalovaní vtedy pribehli k autu, otvorili ho a potom utiekli
preč. Videl rozsvietiť dve zadné smerovky auta, vtedy obžalovaní zbehli k druhej bytovke, a keď zhasla
lampa, pribehli naspäť k autu, otvorili dvere a chceli nasadnúť. Nevidel kto otvára auto na diaľku.

Obžalovaný I. J. k výpovedi svedka uviedol, že fyzicky auto neotvárali, len na diaľku, boli v blízkosti asi 2
metrov od aut, a keď sa rozsvietili svetlá, svedok a spol. už vyskočili z auta a v tom sa oni (obžalovaní)
rozutekali, lebo sa zľakli. Oni vystúpili z auta a kričali, že polícia. Policajti mu nepovedali, aby zavolal
komplicom, len sa ho pýtali, ako sa tam dostal. On volal obžalovanej G., aby preňho prišla.

Svedok B. J., nar. XXXX, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2022 (č.l. 316-317) uviedol,

že obžalovaných nepozná. Ku skutku uviedol, že si na to už nepamätá. Išlo o Volkswagen Passat V7,
tmavá metalíza, to auto kupovali od obžalovaného B., s ktorým sa stretli na pumpe v Sládkovičove,
tam sa dohodli, že idú k automechanikovi asi do Tonkoviec. To sa udialo asi tri mesiace pred tým
incidentom. O auto mali záujem, nakoľko malo dobrú cenu, kúpili ho asi na druhý alebo tretí deň po
kontrole u mechanika. On nebol kupujúci, ale jeho mama a otec boli kupujúci. Brat mu potom volal, že

chcú ukradnúť auto, tak šiel domov do Čenkoviec. Keď tam prišiel, auto bolo pred garážou. Dohodli sa,
že auto nechajú vonku a uvidia, či ho chcú ukradnúť, nakoľko mali také podozrenie, lebo suseda tam
niekoho videla. Následne čakali v jeho aute Volkswagen B6 sivej farby, ktoré stálo za Passatom B7,
pričom v aute sedel on a jeho kamarát F. a otec s bratom S. sedeli v aute J. N., vedľa činžiaku. V aute
čakali od 7-8 večer do 3 v noci, kedy videli, že okolo 10-11 sa išiel B. pozrieť, či je auto vonku a potom

odišiel. Následne okolo pol 3 tam prišli dvaja muži ukradnúť to auto, pričom mali na sebe čierne kapucne
a bundy. Mali originálny kľúč a otvorili auto na diaľku, potom zasvietila lampa na činžiaku a utekali
preč. Potom prišli naspäť a otvorili auto, ľavé predné dvere, pričom nevedeli nasadnúť, lebo dal dopredu
predné ľavé sedadlo. Boli tam dvaja, jeden otváral predné dvere a druhý, myslí si, že čakal. Potom
svedok s kamarátom vystúpili z auta a oni začali utekať. On a kamarát F. ich naháňali, pričom sa im

podarilo chytiť obžalovaného J., ktorého potom zadržali policajti. Obžalovaný J. mal zavolať obžalovanej
G., ktorá potom aj prišla ku kultúrnemu domu v Čenkovciach a policajti chytili aj ju. Ďalšiu osobu chytili
v Zlatých Klasoch. Jeho otec a brat vystúpili z Fábie v rovnakom čase ako on a F., aj oni začali utekať
za nimi, ale jeho brat spadol. On (svedok) utekal ďalej.

Svedok S. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2022 (č.l. 317-318) uviedol, že
obžalovaných nepozná. Začalo sa to tak, že niekto im dal špáradlo do bránky na garáži pred bytovkou
v Čenkovciach. Suseda im povedala, že tam niekto bol a toto spravil. Keď prišli domov, mama s otcom
vybrali to špáradlo a auto dali do garáže. Rodičia im potom vysvetlili, že niekto chce asi ukradnúť auto,
tak auto vybrali z garáže a nechali ho pred bytovkou. Potom zavolal F. S., aby tam prišiel, pričom za auto

sa postavil jeho brat B. a pred autom stál ich otec s Fábiou. V Passate sedel brat B. a F. S. a on s otcom
sedeli v aute pred bytovkou. Potom prišiel - podľa neho to bol určite obžalovaný A. B., pozrieť sa, či je
auto vonku. Čas, kedy sa to stalo, však nevedel uviesť. Potom okolo tretej prišli dvaja a chceli ukradnúť
auto. Jeden z nich bol obžalovaný J.. Potom ich začali naháňať a J. chytili B. s F.. Bola volaná polícia.
V aute Škoda Fabia sedel s otcom asi od pol 8, pričom medzi 8 a 3 hod. si všimli, že tam bola jedna žena,

ktorá si prišla pozrieť auto a potom odišla. Keď tí dvaja muži prišli k tomu Passatu, mali kľúč, otvorili
auto na diaľku, potom išli ďalej k druhej budove, tam čakali minútu a prišli naspäť. Otvorili auto, dvere
u šoféra a chceli si sadnúť, a vtedy vystúpili z auta a začali ich naháňať, pričom na nich kričali ,,stojte“,
po slovensky. Obžalovaného J. chytil B. a F., nakoľko jemu sa vykĺbilo ľavé rameno. Policajti následne
zadržali J. a povedali mu aby zavolal, že sa nepodarilo zobrať to auto, a aby tam prišla obžalovaná.

Prišla ku kultúrnemu domu, lebo tam chytili obžalovaného J.. Na otázku, odkiaľ poznal B., uviedol, že keď
jeho mama kupovala auto, bol tam. Auto boli najprv pozrieť, potom išli do Vojtechoviec do autoservisu
a potom sa dohodli na cene. Po kúpe auta ho B. kontaktoval každý deň, volal ho na kávu, pýtal sa ho,
či nepotrebuje nejaké súčiastky na auto a vždy chcel ísť s ním von. Zavolal mu, aby mu dal adresu, kde
býva. Pri kúpe auta dostali dva kľúče, z toho len jeden bol funkčný. Na otázku, v akej vzdialenosti od

auta sa objavila tá žena, uviedol, že možno 5-6 metrov na ceste pred bytovkou, nesvietilo tam svetlo.
Na otázku obžalovanej, podľa čoho vedeli, že to bola žena, keď tam nesvietilo svetlo, uviedol, že sedeli
v aute a videli, že má dlhšie vlasy, ženské šaty, kabelku, bola to chudá, menšia osoba.Svedok T. J. na hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2022 (č.l. 325-326) uviedol, že obžalovaných nepozná.
Ku skutku uviedol, že už si nepamätá na presný rok, ani mesiac. Vtedy robil ešte na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Šamorín, mali s kolegom I. nočnú službu a boli vyslaní do Čenkoviec, kde malo dôjsť

k pokusu odcudzenia motorového vozidla Volkswagen Passat pri bytovkách. Viac k veci nevedel uviesť,
nakoľko si na to už nepamätal.

Svedok F. S. na hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2022 (č.l. 326) uviedol, že obžalovaných nepozná.
Zavolal mu kamarát S., aby prišiel k nim, lebo majú podozrenie, že im chcú ukradnúť auto. Prišiel k nim,

išli do auta asi štyria, a potom čakali na zlodejov. Asi o 3 v noci prišli zlodeji a otvorili auto diaľkovým
ovládačom, zakričali na nich: ,,stoj“, začali utekať a oni ich začali naháňať. Potom prišli policajti, najprv
chytili jedného a následne tú pani. Na otázku, čím odôvodnil jeho kamarát S. J. jeho podozrenie, že im
chcú ukradnúť auto, uviedol, že ich suseda videla niečo s bránkou. Asi okolo 21:00 hod. tam bola S.
mama, otec, brat a on. Porozprával mu, čo sa deje a potom čakali v bytovke, následne v Mariánovom
aute. Auto, ktoré malo byť ukradnuté stálo za týmto autom. Čakali, prišli zlodeji, zasvietila lampa, pričom

predtýmsamuzdá,ževolalajS.otecB.,abydávalipozor,leboniektoišielzpravejstranybytovky.Potom
otvorili to auto a po 3 sekundách prišli k autu dvaja chlapi. Mali šedé oblečenie a jeden mal kapucňu.
Mariánov otec potom zakričal ,,stoj“, vyskočili z auta, on bol s B. mladším v prednom aute a v aute za
nimi bol otec B. s S.. Utekali za nimi smerom ku kultúrnemu domu. Druhého nevidel kam odbehol. Videl
len toho jedného, za ktorým bežali asi 30 sekúnd, a ktorý sa potom zastavil, že má cukrovku a že nechce

bežať. Potom prišli policajti.

Na návrh prokurátora bola za účelom odstránenia rozporov postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 10.04.2018 (č.l. 163), v ktorej svedok
uviedol, že dňa 08.04.2018 o 20:02 hod. mu zavolal kamarát S. J., ktorý tiež býva spolu s rodičmi v D.

XXX, že má podozrenie, že mu chcú ukradnúť jeho auto Volkswagen Passat hnedej tmavej metalízy,
nakoľko mu do zámku na dverách garáže niekto strčil drevené špáradlo na zuby, pravdepodobe, aby
nevedel parkovať v garáži. Mala mu to povedať ich suseda, ktorá videla nejakého muža v čiernom
oblečení, ktorý v ten istý deň okolo 16:30 hod. robí niečo pri ich garáži. S. ho preto požiadal, aby prišiel
k nim a pomohol im strážiť auto. Asi o 20:15 hod. prišiel pred ich bytový dom, kde ho už S. spolu s jeho

mamou a otcom čakali. Asi o 5 minút došiel aj Marián, ich druhý syn, taktiež na Volkswagene Passat.
S. Passat parkoval pred ich garážou a on nasadol do B. Volkswagenu Passat, ktorý zaparkoval B.
hneď za Patrikov Passat. Videl ako ich otec zaparkoval J. N. šikmo pred S. S. vo vzdialenosti asi 0.5
m, aby blokoval S. Passat v jednoduchom odjazde v prípade krádeže. Následne S. otec opustil túto J.
N. a zamkol a spolu s S. nasadli do druhej J. N., ktorú vlastní S. priateľka. Potom takto rozmiestnení

čakali, čo sa bude diať. Ich mama sledovala dianie z okna ich bytu na uvedenej adrese D. XXX. Niekedy
okolo 22:00 hod. dňa 08.04.2018 asi 100 m od ich bytovky zastavilo nejaké auto, s B. naň nevideli, ale
mali spustené okno a počuli nejaké brzdenie. Asi 2 minúty na to okolo nich prešiel chlap asi 180 cm,
ramenatý, silnejšej postavy, ktorý mal na sebe tmavú bundu do pol pása z pod ktorej límca mal cez hlavu
prehodenú šedú kapucňu. Tento chlap si prezrel celé okolie auta Patrikovho Passatu a aj autá vedľa a

po cca 30 sekundách úplne zmizol. Potom do asi 02:30 hod. sa nič vážne nedialo, po ulici prešla iba
nejaká baba. O 02:30 hod. dňa 09.04.2018 volala S. mama B., že idú smerom k nim 2 osoby v čiernom
oblečení s kapucňami na hlavách, ktorí akurát vystúpili z nejakého vozidla. Keď B. zložil telefón, tak
asi o 30 sekúnd prišli tie dve osoby k S. Passatu a pozreli naň. Jeden mohol byť vysoký asi 180 cm
a druhý o niečo vyšší. Ako títo dvaja podišli bližšie k autu, zaplo sa automatické osvetlenie na dvore,

ktoré sa zapína senzorom na pohyb. Vtedy tieto dve osoby odišli bokom do vzdialenosti asi 10 m od S.
Passata. Potom z toho miesta, kde stáli, jeden z nich diaľkovým ovládačom otvoril S. Passat, a to na
dvakrát, nakoľko videli, že všetky smerové svetlá na tom Passate sa rozsvietili dvakrát s rozdielom asi 5
sekúnd. Asi 10 sekúnd na to sa priblížili k S. Passatu. Vyššia osoba otvárala dvere vodiča a nižšia zadné
dvere za vodičom. Vtedy vyskočili z vozidiel a oni sa dali na útek. Naháňali ich. Jedného chlapa chytil

spolu s B. a policajnou hliadkou zo Šamorína pri kultúrnom dome, asi 30 m vedľa. Potom túto osobu
policajti obmedzili na slobode. Tento chlap im potom povedal, že má cukrovku, aby mu nikto neubližoval,
že bude spolupracovať. Potom mu policajti povedali, že po chlapa, ktorého chytili, príde nejaká vodička
na čiernom Volkswagene Yetta s ŠPZ GA, aby túto vodičku nalákali. Dal si preto čiernu kapucňu a
postavil sa pred kultúrny dom. Keď prišla tá vodička, tak jej zamával, a keď zastavila auto, tak policajti

na služobnom aute ju zablokovali a zadržali. Potom hľadali ešte tretieho páchateľa, avšak nenašli ho.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že sa pridržiava prečítanej výpovede.Svedok U. V. I. na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2024 (č.l. ) uviedol, že k obžalovaným nemá žiadny
vzťah, pracuje ako policajt na Obvodnom oddelení Policajného zboru Šamorín, pričom v čase skutku
bol v službe a prišiel na miesto činu, malo to byť v Čenkovciach a malo ísť o odcudzenie motorového

vozidla. V ten deň vykonávali nočnú hliadkovú službu. Bližšie skutočnosti si už nepamätal.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 10.04.2018 (č.l. 171-172) vyplýva, že osoba B. N. vydal po príslušnom
procesnom poučení 1 ks kľúču čiernej farby s tromi tlačítkami striebornej farby, na čiernej strane so
svetloružovým nápisom „tmav hnedý“ od vozidla zn. Volkswagen Passat.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 09.04.2018 (č.l. 173-174) realizovanej v obci D. pri obytnom
bloku XXX vyplýva, že miesto činu sa nachádza v obci D., pred obytným blokom pri garáži, kde je
odparkované motorové vozidlo Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy, EČV: P., na ktorom neboli
stopy poškodenia ani násilia, vozidlo bolo uzamknuté.

Fotodokumentácia motorového vozidla Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy, EČV: P., zo dňa
09.04.2018 (č.l. 175-177) dokumentuje výzor tohto motorového vozidla, jeho VIN číslo: W. a miesto jeho
zaparkovania.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 09.04.2018 (č.l. 179-180) realizovanej v obci D. na

parkovisku pred obecným úradom vyplýva, že na parkovisku pred obecným úradom D. bolo nájdené
motorové vozidlo Volkswagen Jetta čiernej farby, EČV: C., na ktorom neboli stopy poškodenia, vozidlo
bolo uzamknuté a na sedadle spolujazdca sa nachádzala dámska kabelka čiernej farby s nápisom FILA.

Fotodokumentácia motorového vozidla Volkswagen Jetta čiernej farby, EČV: C., zo dňa 09.04.2018

(č.l. 181-184) dokumentuje výzor tohto motorového vozidla, jeho VIN číslo, miesto jeho zaparkovania
a kabelku na mieste spolujazdca.

Z odborného vyjadrenia DS – CAR, s.r.o., zo dňa 08.08.2018 (č.l. 186) vyplýva, že motorové vozidlo
Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy, EČV: P., bolo ohodnotené ku dňu 09.04.2018 na 9.660 eur.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2018 (č.l. 187-188) súd zistil, že poškodená Q. J. ako kupujúca uzavrela
túto zmluvu so spoločnosťou PROMINENC, s.r.o., ako predávajúcim, pričom predmetom kúpy bolo
motorové vozidlo Volkswagen Passat Variant, VIN: W..

Z osvedčenia o evidencii z 10.01.2018 (č.l. 189) vyplýva, že poškodená je vlastníčkou motorového
vozidlaVolkswagenPassatCombitmavohnedejmetalízy,VIN:W.,EČV:P.,typmotoraCFGB,rokvýroby
2011.

Pokiaľ ide o úradné záznamy príslušníkov Policajného zboru, ktoré boli oboznámené na hlavnom

pojednávaní, súd uvádza, že z týchto úradných záznamov pri rozhodovaní veci nevychádzal, pretože
úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru nie sú dôkazným prostriedkom v trestnom ko-
naní, a preto ich nie je možné čítať ani ako listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní a nie je možné o
ne oprieť ani obžalobu, či meritórne rozhodnutie.

Nakoľko medzičasom, t.j. od 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, v zmysle ktorej
sa, okrem iného, upravili hranice malej, väčšej, značnej škody a škody veľkého rozsahu, pričom malou
škodou sa od 06.08.2024 rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur až do 20.000 eur (vrátane), súd
v zmysle ust. § 2 ods. 1 posledná veta Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2024
(č.l. 542) procesné strany upozornil, že skutok uvedený v obžalobe, podľa ktorého mohla byť konaním

obžalovaných spôsobená škoda vo výške 9.660 eur, bude na rozdiel od obžaloby ďalej právne
posudzovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (skrátka „Trestný zákon“ je
zavedená už vo výrokovej časti tohto rozsudku), za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere

od 0 do 2 rokov, nakoľko Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre obžalovaných priaznivejší ako
Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, podľa ktorého bola sadzba trestu odňatia slobody od 6
mesiacov do 3 rokov (podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku).Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k

dokonaniu trestného činu.

Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona, pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a spôsobí tak malú škodu, a čin spácha vlámaním, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.
Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000
eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do
uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Nedovolené prekonanie uzamknutia - ide o prekonanie uzamknutia (zámok, závora) prostredníctvom

nejakého nástroja, planžety, vyrobenej náhrady pravého kľúča, resp. kľúča, ktorý je pravý a ktorý
páchateľ našiel alebo získal od majiteľa. Nedovolené prekonanie znamená, že zámok je otvorený
osobou, ktorá nie je oprávnená na jeho otvorenie. Spôsob, akým je uzamknutie prekonané, môže byť
rôzny. Môže ísť o prekonanie mechanické alebo elektronické - v závislosti od typu zámky. Za nedovolené
prekonanie uzamknutia sa považuje aj použitie pravých kľúčov, ktoré páchateľ získal, či už nelegálnym

spôsobom, alebo ich našiel.

K výrokom o vine obžalovaných:

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného A. B., že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe,

a teda skutočnosti, že súd nemal na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom
konaní žiadne pochybnosti o vine menovaného obžalovaného, uznal obžalovaného A. B. za vinného zo
spáchania stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ohľadom otázky viny ostatných spoluobžalovaných súd vykonal dokazovanie, pričom postupujúc

v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku tak, aby bol zistený skutkový stav veci bez dôvodných
pochybností v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, po vykonaní všetkých vyššie uvedených dôkazov
tieto hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, a to nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán, teda tak ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom

vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dokazovania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v
predmetnej trestnej veci obžalovaným kladený za vinu, sa stal tak ako je uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a
spáchali ho formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona všetci obžalovaní ako plne trestne

zodpovedné subjekty.

V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovanú F. G. a obžalovaného M. F. usvedčujú priamo a
vo významnej miere zo spáchania stíhaného skutku nielen samotné ich výpovede, ale aj výpoveď
spoluobžalovaného I. J., a najmä výpoveď spoluobžalovaného A. B.. M. F. usvedčujú priamo tiež

výpovede poškodenej Q. J. a svedkov B. J. mladšieho a staršieho, S. J. a F. S., ktorí dňa 09.04.2018
okolo 02:35 hod. priamo vnímali priebeh pokusu odcudzenia motorového vozidla Volkswagen Passat
Combi tmavohnedej metalízy, EČV: P., VIN: O., typ motora CFGB, rok výroby 2011, zaparkovaného pred
obytným domom č. XXX v obci D. obžalovaným I. J. a obžalovaným M. F., ktorých pri páchaní skutkusledovali a následne aj vyrušili tým, že vyskočili z okolitých áut, odkiaľ celú situáciu sledovali. Nepriamo
a podporne a v súlade s výpoveďami obžalovaných a priamych svedkov potvrdzujú spáchanie skutku
tak ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby a výrokovej časti tohto rozsudku tiež listinné dôkazy, a

to zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 09.04.2018 a z nich vyhotovené fotodokumentácie, ktoré
dokumentujú zaparkované motorové vozidlá - dotknutý Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy na
mieste činu a Volkswagen Yetta pred obecným úradom v D., na ktorom sa vrátila obžalovaná G., tiež
odborné vyjadrenie DS – CAR, s.r.o., zo dňa 08.08.2018, podľa ktorého bola hodnota motorového
vozidla Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy, EČV: P., ku dňu 09.04.2018 9.660 eur, kúpna

zmluva zo dňa 10.01.2018, na základe ktorej sa stala vlastníčkou motorového vozidla Volkswagen
Passat, VIN: W., poškodená Q. J., a osvedčenie o evidencii motorového vozidla z 10.01.2018 (veľký
technický preukaz) potvrdzujúce, že poškodená je vlastníčkou motorového vozidla Volkswagen Passat
tmavohnedej metalízy, VIN: W., EČV: P., typ motora CFGB, rok výroby 2011. Zápisnica o vydaní veci
zo dňa 10.04.2018, podľa ktorej osoba B. N. vydal 1 ks kľúču čiernej farby s tromi tlačítkami striebornej
farby, na čiernej strane so svetloružovým nápisom „tmav hnedý“ od vozidla zn. Volkswagen Passat,

potvrdzuje, že kľúč od predmetného motorového vozidla bol nájdený po skutku neďaleko miesta činu.

Obžalovaná F. G. pred súdom uviedla, že nepopiera spáchanie skutku, avšak bolo to z nevedomosti.
Bránila sa tým, že nevedela, že dotknuté motorové vozidlo malo byť odcudzené, nakoľko jej bolo
povedané, že predmetné motorové vozidlo je potrebné previezť do Galanty pre nejakého známeho

A. B., ktorý mal v tom čase piť v Galante, pričom kľúče od auta dal tento známy A. B., ktorému mal
zároveň uviesť, aby auto priviezol potichu, nakoľko tam spí jeho žena, aby nemala otázky, prečo je
opitý. Vo svojej výpovedi potvrdila priebeh skutku, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby a výrokovej
časti rozsudku, a to že obžalovaný A. B. ju oslovil v nočných hodinách prostredníctvom facebooku s
požiadavkou na prevoz osobného motorového vozidla, že potrebuje niekam zaviesť. Keďže v tom čase

išla s obžalovaným I. J. zo Sládkovičova do Galanty, dohodla sa s obžalovaným A. B., že sa stretnú v
C., pričom ho zároveň informovala, že ona aktuálne auto nemá, ale že jej kamarát by ho mohol zobrať.
Stretli sa teda aj s I. J. v C., kde obžalovaný B. povedal, že potrebuje dvoch vodičov. Súhlasila, že sa
pôjde s nimi previezť, povedal im aj o peniazoch, odmene za ochotu pre každého, že si majú vypýtať,
koľko chcú, povedal asi 100 eur pre každého. Obžalovaný B. im povedal, že má kľúč od toho auta a že

dokladysúvtomaute.NakoľkoI.J.malstaršieautovnúdzovomrežime,nechcelísťsnímdoČenkoviec,
dohodol sa preto s M. F., aby zobrali jeho auto, M. F. však zase v tom čase nemal vodičský preukaz.
Potom išli spoločne do Sládkovičova, kde sa stretli s obžalovaným M. F., prehodili tam auto a vysvetlili,
že obžalovaný A. B. potrebuje previesť jedno auto. Ona sedela vzadu v aute s B. a ostatní obžalovaní
vpredu. Potom prišli do dediny Čenkovce a na základe pokynu B. zastavili na jej začiatku, aby nezobudili

ženu toho B. kamaráta, ktorému mali previezť auto. I. J. a M. F. išli k tomu autu, ktoré sa malo previezť,
bolo pri nejakej garáži, čo im predtým vysvetlil B.. Ona presadla dopredu toho kamarátovho auta a vzadu
videla B. ako dáva kľúče jednému z nich a posiela ich na to miesto, kde malo byť to vozidlo. B. si sadol
k nej do auta a dohodli sa, že sa počkajú na začiatku Sládkovičova, lebo potom ich mal navigovať B.,
kam majú doviezť to auto. Ona s B. vyrazili prví a obžalovaní J. a F. mali ísť za nimi. Nestihli prísť ani

do Sládkovičova, keď jej zavolal I. J., aby sa pre nich vrátila, preto sa otočila a išla naspäť.

Obžalovaný M. F. pred súdom uviedol, že nepopiera, že tam bol, ale cíti sa nevinný, lebo bol oklamaný.
Rovnako ako obžalovaná F. G. spáchanie skutku nepoprel, ale bránil sa tým, že nemal vedomosť o
tom, že motorové vozidlo Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy malo byť odcudzené. Ohľadom

priebehu skutku uviedol v zhode s obžalovanou F. G., že mu bolo povedané, že predmetné motorové
vozidlo je potrebné previezť do Galanty pre nejakého známeho A. B., ktorý mal v tom čase piť v C.,
pričom kľúče od auta dal tento známy A. B., ktorému mal zároveň uviesť, aby auto previezol potichu,
nakoľko tam spí jeho žena, aby nemala otázky, prečo je opitý. Potvrdil spáchanie skutku v časti jeho
konania. Konkrétne uviedol, že v neskorších hodinách za ním prišili kamarát I. J. s F. G. a A. B. s tým,

že jeho kamarát mal pokazené auto v núdzovom režime, či by ich nevedel zobrať do Čenkoviec. Mal
auto, avšak nemal vodičský preukaz, tak sa dohodli, že F. G. by to odšoférovala a naspäť by išli na tom
aute, čo sa nachádzalo v Čenkovciach. Počas presunu zo Sládkovičova do Čenkoviec nedostali nijaké
inštrukcie. On sedel vpredu, vedľa neho I. J., ktorý šoféroval, a vzadu sedela F. G. s A. B.. Pred tými
Čenkovcami vystúpili z auta, aby nezobudili ženu toho B. kamaráta, keďže bývala na prvom poschodí a

mala by o svojho muža (B. kamaráta) obavy, že berie auto pod vplyvom alkoholu, a aby neboli zbytočné
problémy, a F. G. išla s A. B. na jeho aute naspäť. Do toho auta (Volkswagenu Passat) sa mali dostať
pomocou kľúča, ktorý im odovzdal A. B.. Keď sa pýtali, kde sú papiere od auta, tak im bolo povedané,
že v clonítku auta. Nebolo mu podozrivé, že má A. B. kľúč od auta, lebo im sám od seba povedal, žeten kľúč mu dal osobne jeho kamarát. Potom išli s I. J. k tomu autu, na ktorom mali ísť do Galanty, peši,
pričom ich inštruoval B.. Po ceste odovzdal kľúče od auta, ktoré mu dal A. B., I. J., ktorý potom odomkol
to auto stlačením gombíka, auto zablikalo a v tej chvíli povyskakovali z áut, ktoré boli na parkovisku,

ľudia. Mali bejzbalové pálky a kričali: ,,stáť, polícia“. Keďže vedel, že policajti nezvyknú mať bejzbalové
pálky, začal utekať. Bol v Zlatých Klasoch, keď pre neho prišla policajná hliadka. Pokiaľ ide o finančnú
odmenu, vypýtal si iba za benzín, nič nechcel, A. B. povedal, že keď mu dovezú auto, dostanú 100 -
200 eur za ochotu.

Obžalovaný I. J. v zhode s výpoveďami spoluobžalovaných F. G. a M. F. a skutkovou vetou výrokovej
časti tohto rozsudku ohľadom priebehu skutku, najmä z hľadiska jeho účasti, uviedol, že v daný večer
ho oslovila F. G., aby ju zaviezol domov, pričom mu povedala, že má nejakého kamaráta, ktorý chce
odviezť auto do Galanty. A. B. nasadol k nim do auta, chcel vziať auto z Čenkoviec, ktorého kľúče mal
u seba. Mal mu povedať, že ide o auto jeho kamoša, ktorý je opitý. Neprišlo mu to čudné, nakoľko mal
kľúč. Keďže jeho auto bolo v zlom stave, kontaktoval M. F., ktorý mal auto. Išiel s nimi preto, lebo mal

vodičský preukaz, M. F. síce mal auto, ale mal zadržaný vodičský preukaz. V Sládkovičove prestúpili do
Kováčovho vozidla a vybrali sa do Čenkoviec. Priamo pre to auto išiel on s M. F., nakoľko sa tak dohodli,
a F. G. s A. B. išli s F. autom naspäť do Galanty. A. B. im povedal, kde sa vozidlo nachádza, že ide
o nejaký Passat. Kľúč, ktorý mali, odovzdal A. B. M. F., ktorý mu ho dal následne priamo na parkovisku.
B. im ešte povedal, že papiere od toho auta sú v clonítku, inak im nič k tomu neuviedol. Priznal, že

vozidlo na mieste činu otváral on, chceli ho na diaľkové otvoriť, asi z piatich metrov stlačil gombík, asi
deaktivoval bezpečnostné zariadenie, a potom z druhého auta vyskočili tí ľudia, poškodení. Auto nestihli
otvoriť. Auto bolo zaparkované pri nejakej bytovke. Keď poškodení vyskočili z auta, M. F. začal utekať,
nevie prečo, a k nemu pristúpili poškodení, ktorým vysvetlil kto je, čo je a potom sa zavolala hliadka. On
zavolal následne F., G., aby prišla naspäť a potom prišla aj ona. Neskôr v rámci vyjadrenia k výpovedi

svedka F. S. potvrdil, že dotknuté auto na mieste činu otvoril na ďiaľku.

Obžalovaný A. B. svojou výpoveďou nielenže usvedčil zo spáchania stíhaného skutku všetkých
spoluobžalovaných, ale v spojení so svedeckými výpoveďami priamych svedkov udalosti a s listinnými
dôkazmi ako nepriamymi dôkazmi vyvrátil aj ich obranu, že nemali vedomosť o tom, že predmetné

vozidlo (Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy) sa má odcudziť. K priebehu skutku v zhode s
tvrdeniami ostatných spoluobžalovaných uviedol, že cez sociálnu sieť oslovil obžalovanú G., aby prišla
za ním, vysvetlil jej, že má kľúčik od vozidla - Volkswagen Passat popísaný v skutku, a potrebuje, aby
mu ho doviezla. Opýtal sa jej, či to vie alebo nevie urobiť, a ponúkol jej finančnú odmenu, už si nepamätal
akú. Ona súhlasila a povedala mu, že na to niekoho má, že to skúsi zabezpečiť. Ďalej nič neriešil, čo sa

tam bude diať a ako to bude prebiehať. On za ostatnými spoluobžalovanými nešiel a nehovoril im, čo
treba urobiť, nakoľko ich nepoznal, ale povedala im to G.. Dohoda s G. bola taká, že keď sa im podarí
vozidlozobrať,odstaviahovGalante.DohodlisanatomvGalante.Tamjejpovedal,žekľúčikyodvozidla
sú, že jej ich dá, a že to vozidlo sa pôjde odcudziť. Uviedol, že obžalovaná nevedela komu vozidlo patrí,
nakoľko jej povedal len to, že treba ísť pre vozidlo, a že je to nelegálne. Vedela, že ide o nelegálnu akciu,

vysvetlil jej, že to vozidlo nie je jeho. Obžalovaná s jeho ponukou súhlasila. Potom prišla za ním s jedným
z obžalovaných, s I. J., a povedali, že to urobila. Ona mu vysvetlila, o čo sa jedná. Potom povedali,
že majú aj tretieho človeka, na čo im uviedol, že jemu je jedno koľko ľudí do toho zainteresujú. Potom
prišli s tým, že do toho pôjde aj ten tretí človek. Celkovo do toho išli on a ešte traja spoluobžalovaní.
Po ceste tam vyzdvihli toho tretieho a išli do tej dediny, kde sa mal stať skutok. V tej dedine prebehlo

odovzdaniekľúčov.Užsinepamätalkomupresnetiekľúčeodovzdal.Dvajaspoluobžalovanívysadliaišli
na miesto činu a on sa nechal odviezť spoluobžalovanou G. domov do Galanty. Potvrdil, že G. aj zvyšní
spoluobžalovaní disponovali informáciou, že to vozidlo bude odcudzené. V čase, keď išli pre to vozidlo,
vedel kto je jeho majiteľom. Kľúče od toho vozidla mal u seba, nakoľko mal to auto raz vypožičané,
kľúče ostali u neho a náhodne ich našiel u seba v ten večer. G. oslovil z dôvodu, že o nej vedel, že lieta

v nejakých nelegálnych veciach a domyslel si, že sa venuje aj takýmto veciam. V čase, keď ju oslovil,
robila taxikárku v Galante.

Poškodená Q. J., jej rodinní príslušníci – manžel B. J., synovia B. J. a S. J. a ich kamarát F. S.
zhodne opísali nielen okolností, na základe ktorých rodina J. nadobudla obavu, že ich motorové vozidlo –

Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy (špecifikovaný v skutkovej vete rozsudku) má niekto záujem
odcudziť, keď v garážových dverách v zámku našli špáradlo, pričom suseda im povedala, že videla
nejakého muža v ten deň pri ich garáži ako tam niečo robí, a okrem toho istú dobu pred skutkom A.
B., ktorý bol prítomný pri kúpe predmetného motorového vozidla poškodenou, opakovane kontaktovalsyna poškodenej S. J. za účelom zistenia, na akej adrese bývajú, ale zhodne tiež ako priami svedkovia
incidentuzodňa09.04.2018o02:35hod.opísalitúčasťskutku,vktorejsaobžalovaníI.J.aM.F.pokúsili
zmocniť dotknutého motorového vozidla. Totožne opísali okolnosti predchádzajúce skutku, a to ako od

večera 08.04.2018 do cca pol 3 rána dňa 09.04.2018 strážili predmetné auto v autách zaparkovaných
pred nim a za ním tak, že v aute Škoda Fabia zaparkovanom pred dotknutým Volkswagen Passatom
tmavohnedej metalízy sedel B. J. starší so synom S. J. a v aute Volkswagen Passat zaparkovaným za
týmto motorovým vozidlom sedel B. J. mladší s kamarátom F. S., pričom poškodená sledovala situáciu z
bytu cez okno, a keď videla ako zastavilo okolo pol 3 ráno motorové vozidlo medzi obcami (na začiatku

dediny Čenkovce), telefonovala synovi B., aby sa pripravili, že z toho auta vystúpili dvaja chalani, ktorí
kráčajú smerom k ním. Ďalej všetci títo svedkovia zhodne uviedli, že ako tí dvaja chalani prišli k tomu
stráženému Volkswagenu Passatu tmavohnedej metalízy zaparkovanému pred garážou, zastavili pred
nim, a ako sa zaplo automatické svetlo, ktoré sa zapína na základe senzoru na pohyb, vzdialili sa a
čakali pred druhým domom, potom sa po krátkom čase vrátili a kľúčom na diaľku odomkli to auto (blikali
smerovky na aute) a chceli doň nastúpiť, nakoľko však svedkovia prítomní v okolitých autách (B. J. starší

a mladší, S. J. a F. S.) v tom ako auto na diaľku odomkli, z áut vyskočili, tieto dve osoby do auta nestihli
nastúpiť a začali utekať a svedkovia kričali na nich, nech stoja a začali ich naháňať, obžalovaní bežali
smerom ku kultúrnemu domu, kde sa svedkom B. J. mladšiemu a F. S. podarilo chytiť obžalovaného
I. J.. Z výpovedí týchto svedkov nesporne vyplýva, že sú vo vzájomnom súlade a spolu s výpoveďami
spoluobžalovaných, s ktorými sa dopĺňajú, vytvárajú tak spoločne aj s listinnými dôkazmi ucelený obraz

o priebehu skutku tak ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Všetci svedkovia prítomní v čase skutku na mieste skutku a aj obžalovaný F. zhodne potvrdili, že
obžalovaný J. na diaľku odomkol predmetné auto. Aj samotný obžalovaný J. potvrdil, že stlačil gombík
na kľúči na diaľkové ovládanie, podľa jeho názoru to bol však gombík na bezpečnostný systém. Svedok

B. J. starší však uviedol, že bezpečnostný systém nebol na aute funkčný už v čase jeho kúpy. Keďže
obžalovaný F. a aj na mieste prítomní svedkovia potvrdili, že sa po stlačení gombíka na kľúči na diaľkové
ovládanie rozsvietili svetla a smerovky, je evidentné, že došlo k odomknutiu motorového vozidlá.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede príslušníkov Policajného zboru, súd uvádza, že títo sa vzhľadom na

odstup času už k veci nevedeli bližšie vyjadriť, nakoľko sa už na konkrétnosti nepamätali, vedeli len to,
že malo ísť o pokus odcudzenia motorového vozidla.

Na základe vyššie uvedených dôkazov (výpovedí obžalovaných, svedkov a listinných dôkazov) a
skutočnosti z nich vyplývajúcich súd ustálil priebeh skutkového deja tak ako je uvedený v skutkovej

vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom oproti skutkovej vete obžaloby vypustil zo skutkovej vety
výšku obžalovaným A. B. ponúknutej odmeny 400 eur, nakoľko vykonaným dokazovaním sa nepodarilo
jednoznačne ustáliť, odmena v akej výške bola obžalovaným A. B. ponúknutá za prevoz dotknutého
motorového vozidla do Galanty, pretože každý z obžalovaných poskytol inú informáciu ohľadom výšky
odmeny (obžalovaná G. uviedla, že im Obžalovaný B. povedal, nech si vypýtajú koľko chcú, prípadne,

že 100 eur na hlavu, obžalovaný F. uviedol, že on si vypýtal iba na benzín, ale že obžalovaný B. im
ponúkol 100-200 eur pre jedného a obžalovaný J. uviedol, že mu nebola ponúknutá odmena, čomu však
súd neuveril vzhľadom na výpovede ostatných spoluobžalovaných) a obžalovaný A. B. si už nepamätal
výšku odmeny, ktorú ponúkol za prevoz vozidla Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy do Galanty.
Z uvedeného podľa názoru súdu možno konštatovať, že obžalovaným bola ponúknutá odmena, avšak

nepodarilo sa ustáliť jej presnú výšku, preto súd sumu 400 eur zo skutkovej vety vypustil. Súd však
pre úplnosť zdôrazňuje, že výška prisľúbenej odmeny (a ani samotná odmena) nie je znakom skutkovej
podstaty stíhaného trestného činu, a preto nebola nevyhnutnou súčasťou skutkovej vety a jej vypustenie
nemá ani žiaden vplyv na zachovanie totožnosti skutku.

Ďalej súd uvádza, prečo uveril tvrdeniam obžalovaného A. B., že všetci spoluobžalovaní vedeli o tom,
že motorové vozidlo Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy sa má odcudziť, a nie previezť určitému
opitému kamarátovi obžalovaného B. do Galanty.

V prvom rade je potrebné poukázať na absolútnu nelogickosť, absurdnosť a nepravdepodobnosť

situácie, že určitá osoba z Čenkoviec, ktorá sa opije v Galante, kde sa ocitla aj s kľúčmi od svojho
auta, ktoré sa však nachádza pred jej bytom v Čenkovciach, potom opitá požiada kamaráta, aby jej
priviezol auto z Čenkoviec do Galanty, aby nevedno kedy mohla ísť s ním späť do Čenkoviec, kde
býva, namiesto toho, aby túto opitú osobu zaviezol jej známy jednoducho domov do Čenkoviec, načo by postačoval jeden vodič, a nie dvaja vodiči ako pri prevoze vozidla z Čenkoviec do Galanty. Ako
absurdná sa javí aj skutočnosť, že určitá osoba sa určitým spôsobom dopraví do Galanty (nie však
svojim motorovým vozidlom, nakoľko toto je zaparkované v Čenkovciach) a zoberie si so sebou do

Galanty kľúče od motorového vozidla, ktoré vozidlo však nechá v Čenkovciach. Vzhľadom na uvedené
je podľa názoru súdu vyššie prezentovaná obrana, resp. argumentácia obžalovanej G. a obžalovaného
F. absolútne nevierohodná.

Ďalej súd v tejto súvislosti poukazuje aj na okolnosti a správanie sa obžalovaných J. a F. v čase pokusu

odcudzenia predmetného motorového vozidla vyplývajúce z výpovedí svedkov prítomných pri skutku (t.j.
B. J. mladšieho a staršieho, S. J., F. S., a poškodenej, ktorá situáciu sledovala z okna), z ktorých podľa
názoru súdu v spojení s výpoveďou obžalovaného A. B., ktorý jednoznačne opakovane pred súdom
potvrdil, že všetci spoluobžalovaní vedeli, že dotknuté motorové vozidlo sa má odcudziť, vyplýva, že
vedeli, že vykonávajú protiprávnu činnosť – konkrétne, že chceli odcudziť motorové vozidlo a nie len
previezť vozidlo pre kamaráta obžalovaného B.. Prvou takouto okolnosťou je skutočnosť, že motorové

vozidlo F., na ktorom prišli do Čenkoviec, zaparkovali na začiatku dediny Čenkovce, a nie priamo pri
motorovom vozidle, ktoré mali odviezť do Galanty, pričom na miesto skutku išli potom z daného miesta
pešo len dve osoby, a to dokonca osoby, ktoré ani nepoznali údajného B. kamaráta – obžalovaní J.
a F.. Argumentácii obžalovanej G. a obžalovaného F., že na začiatku obce Čenkovce zastavili, aby
nezobudili údajnú tam bývajúcu a v tom čase spiacu ženu B. kamaráta, súd neuveril a vzhľadom na jej

absurdnosť ju vyhodnotil ako nevierohodnú a účelovú, pretože pokiaľ by sa predmetná žena zobúdzala
na každé prejdenie a zastavenie motorového vozidla, prípadne otvorenie dverí na vozidle v noci pred jej
bytovým domom, zrejme by nikdy nespala a okrem toho je samozrejmé, že v akejkoľvek, nie len v danej
lokalite, jazdia a parkujú autá, prípadne robia hluk aj v noci. Ďalšou okolnosťou nepriamo potvrdzujúcou
skutočnosť, že obžalovaní vedeli, že majú odcudziť dané vozidlo, je že obžalovaní J. a F., po tom ako

prišli k danému vozidlu a rozsvietilo sa svetlo (lampa) na základe senzoru na pohyb, podľa zhodných
výpovedí všetkých priamych svedkov odišli k vedľajšiemu domu, pred ktorým istý čas čakali (podľa
názoru súdu zrejme sledovali okolie, či niekto nevyjde von), a následne opäť pristúpili k dotknutému
vozidlu a kľúčom na diaľkové ovládanie (ktorý dal najskôr obžalovaný B. na začiatku obce Čenkovce po
vystúpení z Kováčovho vozidla obžalovanému F., ktorý ho dal potom ako kráčali k dotknutému autu zase

obžalovanému J. - čo potvrdili obaja obžalovaní J. a F.) obžalovaný J. odomkol dané vozidlo a obaja k
vozidlu pristúpili, aby doň nastúpili, čo však nestihli, nakoľko po odomknutí vozidla vyskočili z vedľajších
áut tam prítomní svedkovia (B. J. mladší a starší, S. J. a F. S.), na čo reagovali obžalovaní J. a F. tak, že
začali utekať a svedkovia na nich kričali, aby stáli, a rozbehli sa za nimi, pričom obžalovaného J. sa im
podarilo chytiť pri kultúrnom dome v Čenkovciach. Obžalovaného F. našla policajná hliadka až neskôr

v obci Zlaté Klasy. Podľa názoru súdu zo správania obžalovaných v čase a na mieste skutku, ako aj
pred skutkom a po skutku (keď najskôr po rozsvietení svetla odbehli k inému domu, kde istý čas čakali
a až potom sa vrátili k dotknutému motorovému vozidlu, teda evidentne sledovali okolie, a následne po
odomknutí dotknutého vozidla z vedľajších áut vystúpili svedkovia a obžalovaní sa hneď rozutekali a
nereagovali ani na výzvy, aby stáli, pričom kľúč od vozidla Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy

bol nájdený po skutku neďaleko od miesta činu osobou B. N., ktorá ho odovzdala polícii), vyplýva, že
veľmi dobre vedeli, že sa dopúšťajú protiprávnej činnosti a že motorové vozidlo sa chystali odcudziť.
Keby išli len previezť vozidlo určitej tretej osobe tak ako to tvrdili, tak by nielenže nemali dôvod zastaviť
už na začiatku dediny, ale nemali by logicky ani dôvod pri rozsvietení svetla pred dotknutým autom
odbehnúť pred iný dom, tam čakať, a po odomknutí auta na diaľku a vystúpení svedkov z okolitých áut

potom utekať z miesta činu. Keďže po tom ako zbadali vystúpiť z vedľajších áut svedkov, sa rozutekali,
a pri rozsvietení svetla odbehli vedľa, je evidentné, že si uvedomovali protiprávnosť svojho konania a
že sa snažili predmetný skutok vykonať úspešne, bez svedkov a bez prichytenia inou osobou. Pokiaľ
by sa protiprávneho konania nedopúšťali ako to tvrdili, nemali by dôvod utekať, ani pri rozsvietení
svetla odbiehať k vedľajšiemu domu, prípadne odhodiť kľúč od auta do trávy, ale zostali by na mieste

a vysvetlili by dôvod ich príchodu. Uvedené potvrdzuje nepriamo aj skutočnosť tvrdená svedkom F.
S., že obžalovaný J. svedkom po skutku povedal, že má cukrovku, aby mu nikto neubližoval, že bude
spolupracovať. V tejto súvislosti súd uvádza, že neuveril tvrdeniu obžalovaného J., že on potom ako
svedkovia vyšli z áut neutekal, že sa s nimi rozprával, pretože všetci prítomní svedkovia zhodne uviedli,
že utekal aj on, a že ho chytili pri kultúrnom dome.

Všetky tieto okolností podľa názoru korešpondujú s tvrdením obžalovaného A. B., že spoluobžalovaní
vedeli, že idú predmetné vozidlo odcudziť (a nie ho len previezť pre nejakého jeho opitého kamaráta),
a potvrdzujú pravdivosť tohto jeho tvrdenia, a to aj pokiaľ ide o obžalovanú G.. Súd uveril tvrdeniamobžalovaného B. o tom, že obžalovaní (a medzi nimi aj obžalovaná G.) vedeli, že predmetom tejto
akcie má byť odcudzenie motorového vozidla a nie prevoz vozidla pre tretiu osobu, okrem vyššie
uvedeného, aj z dôvodu, že jeho výpoveď /kde popisuje ako oslovil obžalovanú G., aby prišla za

ním, vysvetlil jej, že má kľúčik od toho vozidla a potrebuje, aby mu ho doviezla – vysvetli, že pôjde
o odcudzenie vozidla, opýtal sa jej, či to vie alebo nevie urobiť, za čo jej ponúkol finančnú odmenu,
s čím ona súhlasila a povedala mu, že na to niekoho má, pričom najskôr prišla s obžalovaným J. a
potom aj s obžalovaným F., a že ďalej on (B.) nič neriešil, v tej dedine len odovzdal kľúče od auta/
plne korešponduje so skutočnosťou, že pre dotknuté motorové vozidlo išli naozaj tak ako to uviedla

obžalovaná G. obžalovanému B.: „že na to niekoho má“, ňou zabezpečení ľudia - obžalovaní J. a F.
– zabezpečený prostredníctvom J., čo zároveň logicky a jednoznačne vysvetľuje aj skutočnosť, prečo
išli pre dané motorové vozidlo práve oni, a nie napríklad priamo obžalovaný B. a obžalovaná G., alebo
obžalovaný B. a obžalovaný J., čo by sa javilo ako logickejšie, keby sa malo dané vozidlo len previezť pre
nejakého kamaráta obžalovaného B.. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný
A. B. si bol vedomý toho, že poškodená a jej rodina ho poznajú. Obžalovaný A. B. ďalej uviedol, že on

celú záležitosť okolo skutku komunikoval s obžalovanou G., ktorá to potom vysvetlila obžalovanému J.
a neskôr spolu s nim zabezpečili aj obžalovaného F.. Uviedol tiež, že on obžalovaným J. a F. priebeh
akcie nevysvetľoval, ani sa s nimi nekontaktoval, nepoznal ich, všetko im vysvetlila obžalovaná G..
Potvrdil, že jednému z nich dal kľúče od auta na začiatku Čenkoviec, mal tiež poskytnúť informáciu, kde
je to auto zaparkované. Súd nemal dôvod neveriť verzii obžalovaného B., že komunikoval o akcii hlavne

s obžalovanou G., ktorú ako jedinú poznal, a že tá mala ďalej informovať bližšie spoluobžalovaných,
pretože z výpovedi spoluobžalovaných jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný J. je kamarát obžalovanej
G. a obžalovaného F., pričom obžalovaného B. nepoznal, a obžalovaný F. poznal obžalovaného B. len
z videnia, a obžalovaný B. sa poznal len s obžalovanou G.. Súd neuveril tiež tvrdeniu obžalovanej G.,
že obžalovaný B. im povedal v aute pri prevoze do Čenkoviec, že auto sa má previezť pre jeho opitého

kamaráta do Čenkoviec, pretože žiaden z ďalších spoluobžalovaných sa nevyjadril k tomu, kde mala
táto informácia od obžalovaného B. odznieť a výslovne obžalovaný F. uviedol, že počas presunu do
Čenkoviec v aute nedostali žiadne inštrukcie, čím poprel tvrdenia obžalovanej.

Ďalej súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybnila

vierohodnosť výpovede obžalovaného B., resp. ktorá by ho motivovala vypovedať nepravdu vo vzťahu k
ostatným spoluobžalovaným alebo im privodiť nedôvodné trestné stíhanie. V tejto súvislosti poukazuje
súd tiež na výpoveď spoluobžalovanej G., ktorá sama potvrdila, že s obžalovaným B. nemala žiaden
konflikt a ani ostatní spoluobžalovaní. Vykonaným dokazovaním sa nepotvrdila ani obrana obžalovanej
G. spočívajúca v tvrdení, že obžalovaný B. ju usvedčuje z danej trestnej činnosti z pomsty voči jej otcovi,

ktorý ho mal riešiť za nejaké priestupky. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná skutočnosť, že by
otec obžalovanej G. ukladal niekedy obžalovanému B. nejaké pokuty za priestupky, obžalovaný poprel
akýkoľvek konflikt s otcom obžalovanej, pričom nevedel uviesť, kto mu ukladal pokuty za priestupky,
ale práve naopak, uviedol, že otec obžalovanej mu ako policajt v súvislosti s uloženým trestom zákazu
činnosti viesť motorové vozidla veľmi pomohol.

Vychádzajúc z jednotlivých dôkazov súd konštatuje, že nemal pochybnosti ani o vierohodnosti
poškodenej a ostatných priamych svedkov udalosti, a ani o pravdivosti ich tvrdení, nakoľko ich výpovede
sú konzistentné, navzájom korešpondujú a dopĺňajú sa a v spojení aj s výpoveďami spoluobžalovaných
a listinnými dôkazmi vytvárajú ucelený obraz o priebehu skutkového deja. Súd u jednotlivých svedkov

nezistil žiadnu takú skutočnosť, resp. okolnosť, ktorá by svedčila v prospech záveru o tendenčnosti,
resp. účelovosti ich výpovede, a ktorá by spochybňovala vierohodnosť ich výpovedí, ako aj vierohodnosť
samotných svedkov.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaní G., J. a F. zhodne uviedli, že najskôr sa stretol

obžalovaný B. s obžalovanými G. a J., kde sa vysvetlilo, čo je predmetom akcie, potom obžalovaný
J., keďže mal auto v nie veľmi dobrom stave, zabezpečil s obžalovanou G. obžalovaného F., ktorý mal
síce funkčné auto, avšak zadržaný vodičský preukaz, a tak šli všetci 3 za nim do Sládkovičova, kde sa
mu (F.) vysvetlilo, čo sa má vykonať, potom nasadli do F. auta a išli spoločne do Čenkoviec, potom už
len obžalovaný B. odovzdal kľúče od auta F. (čo potvrdili obaja obžalovaní J. aj F.) a uviedol, kde je

zaparkované to auto. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že keď sa vysvetľovalo, čo bude predmetom
danej akcie, tak najskôr to obžalovaný B. vysvetlil obžalovanej G., s ktorou tam bol aj obžalovaný J.,
ktorému to mala podľa tvrdenia obžalovaného B. osobne vysvetliť ešte obžalovaný G., a potom keď prišli
všetci traja za F. do Sládkovičova, tak sa to tam vysvetlilo aj jemu. Z uvedeného vyplýva, že všetci malirovnaké informácie, a vedeli, čo je predmetom akcie už v čase príchodu do Čenkoviec, nakoľko tam
došlo už len k odovzdaniu kľúča od auta a poskytnutiu informácie o mieste zaparkovania auta, ktoré sa
malo odcudziť. Pokiaľ teda súd vyhodnotil predovšetkým na základe správania sa obžalovaných J. a

F. na mieste činu pred odomknutím vozidla a po jeho odomknutí na diaľku a vyrušení tam prítomnými
svedkami, že obžalovaní F. a J. vedeli, že predmetom akcie je odcudzenie motorového vozidla (čo
súd vysvetlil už vyššie), potom je evidentné, že o tom vedela aj obžalovaná G., ktorá disponovala
rovnakými informáciami ako oni a s ktorou prioritne komunikoval o celej akcii obžalovaný B.. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by sa obžalovaný B. kontaktoval (či už telefonicky, osobne, alebo

iným spôsobom) s obžalovanými J. a F. mimo prítomnosti obžalovanej G.. Práve naopak, obžalovaný
B. výslovne uviedol, že on týchto obžalovaných nepoznal, preto im vysvetlila okolnosti a priebeh
odcudzenia vozidla obžalovaná G., on len v D. odovzdal kľúče od auta jednému zo spoluobžalovaných
a poskytol informáciu o tom, kde je auto zaparkované.

V kontexte všetkých vyššie uvedených okolností (od absurdnosti a nelogickosti argumentácie

obžalovaných G. a F., že mali ísť len previezť motorové vozidlo pre opitého B. kamaráta, okolnosti
a správania sa obžalovaných J. a F. pred skutkom, v čase a na mieste skutku a po skutku, ako
aj vzhľadom na skutočnosť, že účasť obžalovaných J. a F. na skutku zabezpečila obžalovaná G. –
obžalovaného F. zabezpečila prostredníctvom obžalovaného J., nakoľko bol s ním kamarát, a ona sa s
nimi poznala, a obžalovaný B. poznal iba obžalovanú, ako aj ponúkanú odmenu a po skutku odhodený

kľúč od motorového vozidla Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy na zemi) súd neuveril obrane
obžalovaných G. a F. (ako aj Šipoša), že nevedeli, že majú motorové vozidlo odcudziť, a ich obranu
vyhodnotil ako nevierohodnú, nepravdivú a účelovú, produkovanú výlučne v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti.

Ďalej súd uvádza, že nepovažoval za potrebné upraviť časť skutkovej vety, v ktorej sa uvádza, že
v Sládkovičove obžalovaný B. požiadal obžalovaného F., aby mu priviezol dotknuté vozidlo, za čo
mu ponúkol odmenu, nakoľko i keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný B.
priamo nežiadal obžalovaného F. o prevoz auta, ale uvedené sa realizovalo prostredníctvom tam
súčasne prítomnej obžalovanej G., nemení to podstatu informácie, že išlo o žiadosť obžalovaného B.

adresovanú prioritne obžalovanej G. a prostredníctvom nej reprodukovanú ďalej aj obžalovanému F.,
s ktorého prítomnosťou a súčinnosťou na skutku obžalovaný B. súhlasil, čo vyplýva aj zo samotného
ich spoločného konania, keď išli všetci štyria spolu do Čenkoviec za účelom odcudzenia motorového
vozidla, ako aj z vyjadrenia obžalovaného B. na adresu obžalovanej, keď mu oznámila, že má okrem
obžalovaného J. aj ďalšieho človeka, ktorý do toho pôjde – M. F., na čo jej obžalovaný B. uviedol, že

jemu je jedno koľko osôb do toho zainteresuje.

Z odborného vyjadrenia DS – CAR, s.r.o., zo dňa 08.08.2018 mal súd preukázané, že hodnota
motorového vozidla Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy, EČV: P., ktoré sa obžalovaní pokúsili
odcudziť, bola v čase skutku 9.660 eur.

Na základe vykonaného hodnotenia dôkazov súd ustálil skutkový dej bez dôvodných pochybností
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, a teda dospel k jednoznačnému záveru, že v
tomto trestnom konaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe a
výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a spáchali ho obžalovaní.

Z vykonaného dokazovania (odborného vyjadrenia DS – CAR, s.r.o., zo dňa 08.08.2018) nepochybne
vyplynulo, že ak by došlo k dokonaniu skutku, bola by ním poškodenej spôsobená škoda vo výške 9.660
eur, ktorá predstavuje podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona malú škodu, nakoľko prevyšuje 700 eur a
neprevyšuje 20.000 eur.

Pokiaľ ide o znak skutkovej podstaty stíhaného trestného činu – vlámaním, tento bol naplnený
nedovoleným prekonaním uzamknutia (motorového vozidla) tým, že zo strany obžalovaného J. došlo
k odomknutiu motorového vozidla pravým kľúčom na diaľku, pričom k vniknutiu do motorového vozidla
nedošlo len z dôvodu, že obžalovaní J. a F. boli vyrušení prítomnými svedkami. Obžalovaný J. nebol

osobou, ktorá bola oprávnená na odomknutie tohto motorového vozidla a na použitie predmetného
kľúča,aaniobžalovanýB.neboloprávnenýdržaťapoužiťtentokľúč.Týmtobolnaplnenýznakvlámania.Pokiaľ ide o ďalší znak trestného činu, a to objekt, vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané,
že obžalovaní svojim konaním ohrozili záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane
vlastníckeho práva – v danom prípade vlastníckeho práva poškodenej k motorovému vozidlu v hodnote

v čase skutku 9.660 eur.

Obžalovaní sa dopustili predmetnej trestnej činnosti ako všeobecne trestne zodpovedné fyzické osoby,
pričom neboli na ich strane zistené žiadne okolnosti brániace vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči ich
osobám.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku tohto trestného činu, vyžaduje sa úmyselne zavinenie. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaní konali po predchádzajúcej vzájomnej dohode
spoločne v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko nielenže vedeli, že
svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom – záujem na ochrane
vlastníckeho práva inej osoby k jej motorovému vozidlu, ale vychádzajúc zo spôsobu ich spoločného

konania, ich súčinnosti, možno jednoznačne konštatovať, že chceli porušiť záujem chránený Trestným
zákonom v § 212 ods. 1 písm. a), b).

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovaní svojim úmyselným konaním
uvedeným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si chceli prisvojiť cudziu vec - motorové

vozidlo poškodenej tým, že sa ho zmocnia, čin spáchajú vlámaním (odomknutím motorového vozidla a
vniknutím doň) a spôsobia tak na cudzom majetku malú škodu, t.j. chceli spáchať trestný čin krádeže,
avšak k dokonaniu tohto trestného činu nedošlo, nakoľko boli vyrušení prítomnými svedkami.

Skutočnosť, že predmetný trestný čin bol spáchaný v štádiu pokusu vyplýva nesporne z vykonaného

dokazovania (predovšetkým výpovedí priamych svedkov a obžalovaných F. a J.) a na jeho základe
ustáleného priebehu skutkového deja (skutku), z ktorého je zrejmé, že obžalovaní F. a J. kľúčom na
diaľkuodomklivichblízkostizaparkovanédotknutémotorovévozidloachystalisadoňnastúpiťaodviezť
ho do Galanty, avšak z dôvodu, že po odomknutí vozidla vystúpili z okolitých áut vyššie identifikovaní
svedkovia už do dotknutého motorového vozidla nenastúpili, a ani ho neodviezli, a začali utekať. Z

uvedeného nesporne vyplýva, že obžalovaní uskutočnili konanie (odomkli cudzie motorové vozidlo,
ktorého sa chceli zmocniť), ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustili v úmysle spáchať tento trestný čin,
avšakkdokonaniutohtotrestnéhočinnedošlolenzdôvodu,žebolivyrušenísvedkami,ktorísledovaliich
konanie a vyskočili z okolitých áut, pričom k dokonaniu trestného činu chýbalo nastúpiť do motorového

vozidla, naštartovať ho a odísť s nim.

Pokiaľ ide o formu trestnej súčinnosti obžalovaných na skutku – spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného
zákona, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že spáchaniu stíhaného trestného
činu v štádiu pokusu predchádzala vzájomná dohoda všetkých obžalovaných spáchať stíhaný trestný

čin a následne obžalovaní aj realizovali spoločné konanie, ktorým došlo k spáchaniu stíhaného trestného
činu v štádiu pokusu.

Z vykonaného dokazovania (najmä z výpovedí obžalovaných, po ich vyhodnotení v kontexte ostatných
dôkazov súdom vyššie uvedeným spôsobom) vyplynulo, že obžalovaný B. oslovil obžalovanú G. za

účelom odcudzenia motorového vozidla Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy z Čenkoviec spred
obytného domu XXX a jeho následnej prepravy do Galanty s tým, že má kľúče od tohto auta a potrebuje
dvoch vodičov (on mal v tom čase uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá), pričom jej
ponúkol finančnú odmenu, s čím obžalovaná súhlasila, a keďže nemala v tom čase auto, oslovila
kamaráta – obžalovaného I. J., ktorý ju akurát viezol, pričom sa všetci traja stretli v Galante a dohodli sa

na vykonaní tej akcie. Keďže auto Šipoša nebolo v dobrom stave, Šipoš sa skontaktoval s kamarátom
– obžalovaným M. F., ktorý mal funkčné auto, avšak v tom čase zadržaný vodičský preukaz, a potom
obžalovaná G. oznámila obžalovanému B., že má ďalšiu osobu, ktorá sa zapojí, s čím obžalovaný B.
vyslovil súhlas, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia pred súdom, v ktorom uviedol, že obžalovanej G. na to
povedal, že jemu je jedno koľko ľudí do toho zapojí. Potom išli všetci 3 za M. F. do Sládkovičova, kde

sa mu vysvetlilo, čo sa má vykonať, a že to je za odmenu, on súhlasil, potom všetci nasadli do F. auta
a išli spoločne do Čenkoviec. Tam už len obžalovaný B. odovzdal kľúče od auta F. (čo potvrdili obaja
obžalovaní J. aj F.) a povedal im, kde je zaparkované to auto. Potom obžalovaní F. a J. išli pešo k tomu
auto, aby ho zobrali podľa dohody do Galanty. Po odomknutí auta kľúčom na diaľku obžalovaným J. ichvyrušili prítomní svedkovia tým, že vystúpili z áut, a oni začali utekať odtiaľ preč, do auta nestihli nastúpiť.
Obžalovaná G. šoférovala v tom čase F. auto a spolu s obžalovaným B. išli späť smerom do Galanty.

Z uvedeného je podľa názoru súdu evidentné, že všetci obžalovaní sa vopred dohodli na spoločnom
konaní vedúcom k spáchaní stíhanej trestnej činnosti, a každý svojim konaním aj reálne prispel k
spáchaniu stíhaného skutku napĺňajúceho znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný B. mal kľúče od
auta, ktoré boli potrebné na uskutočnenie skutku a poznal miesto, kde sa auto nachádzalo, kde bolo

zaparkované, avšak v čase skutku nemohol byť vodičom, nakoľko mal uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá (viď odsúdenie sp. zn. 0T/168/2017), preto na zrealizovanie danej trestnej
činnosti potreboval dvoch šoférov ako to sám uviedol. Obžalovaný J. mal v tom čase vodičský preukaz,
a preto bola jeho súčinnosť potrebná na zrealizovanie tejto trestnej činnosti. Napokon šoféroval F.
auto do Čenkoviec za účelom spáchania tejto trestnej činnosti, v D. odomkol na diaľku dotknuté auto
za účelom jeho odcudzenia, k čomu však v dôsledku vyrušenia svedkami už nedošlo (s prítomným

obžalovaným F. nestihli doň nastúpiť). Obžalovaný J. mal tiež odviezť dotknuté motorové vozidlo
(Volkswagen Passat tmavohnedej metalízy) spolu s obžalovaným F. do Galanty. Obžalovaný F. mal
v čase skutku tiež zadržaný vodičský preukaz, preto nemohol robiť šoféra (zadržanie tohto preukazu
potvrdili spoluobžalovaní G., J. aj samotný obžalovaný F.), avšak jeho súčinnosť bola potrebná, pretože
mal funkčné motorové vozidlo, na ktorom išli napokon všetci 4 dotknuté auto odcudziť. Obžalovaný

F. kráčal tiež spolu s obžalovaným J. k dotknutému auto s cieľom odcudziť ho a previezť ho do
Galanty v zmysle ich spoločnej dohody (dohody všetkých spoluobžalovaných) k čomu však v dôsledku
vyrušenia svedkami už nedošlo. Obžalovaná G. zabezpečila prítomnosť a vyššie popísanú súčinnosť
obžalovaného J. a prostredníctvom neho aj prítomnosť a už vyššie popísanú súčinnosť obžalovaného F.
a zároveň bola druhou potrebnou vodičkou, ktorá šoférovala F. auto späť z Čenkoviec, keď obžalovaní J.

a F. išli motorové vozidlo odcudziť. Z uvedeného tak vyplýva, že súčinnosť všetkých 4 obžalovaných bola
pre spáchanie skutku potrebná. Napokon aj z charakteru a spôsobu ich konania, akým skutok páchali,
je zrejmé, že boli navzájom vopred dohodnutí a skutok páchali spoločným konaním.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovaní svojim úmyselným konaním

uvedeným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku spáchali prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a preto ich uznal za vinných zo spáchania tohto
trestného činu.

Záverom súd uvádza, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti nebránil ani tzv. materiálny korektív
podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na spôsob, akým bol čin páchaný (po predchádzajúcej
dohode 4 osôb - spoluobžalovaných, v noci, pričom čin bol spáchaný v štádiu pokusu a k dokonaniu činu
nedošlo len z dôvodu, že obžalovaní boli na mieste činu vyrušení prítomnými svedkami) a jeho možný
následok v prípade dokonania činu (spôsobenie škody vo výške 9.660 eur), okolnosti, za ktorých došlo

k pokusu tohto trestného činu, mieru zavinenia (priamy úmysel) a pohnútku obžalovaných (snaha získať
finančnú odmenu alebo majetkových prospech), dospel súd k jednoznačnému záveru, že závažnosť
činu je nepochybne vyššia ako nepatrná.

K výrokom o treste:

Vo vzťahu k výrokom o treste obžalovaných súd vykonal dokazovanie predovšetkým oboznámením
jednotlivých relácií k osobám obžalovaných A. B., F. G., I. J. a M. F., t.j. správ o povesti z miesta ich
trvalého bydliska, a výsledkov lustrácií v príslušných registroch z januára 2019 a z 09.10.2024 – v registri
trestov (odpis), v registri obyvateľov SR, v Sociálnej poisťovni, a.s., v rezorte Generálnej prokuratúry

SR, v ústrednej evidencii priestupkov a správnych deliktov a v Zbore väzenskej a justičnej stráže; a
pripojenými súdnymi spismi týkajúcimi sa iných trestných veci obžalovaných.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako

aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 34 ods. 5 písm. a) a písm. c) Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu, c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie

páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu
trestného činu nedošlo.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. (2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest

nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku,
peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných
podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia

§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery.

Obžalovaný A. B.:Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaný A. B. je rozvedený a bezdetný. Od 29.03.2018 bola
zamestnaný v spoločnosti Trogas s.r.o. s nepravidelným príjmom (ZECN) a od 11.07.2022 doposiaľ je
zamestnaný v spoločnosti RKZ s.r.o., pričom jeho mesačný vymeriavací základ sa pohyboval v rozpätí

od 650 eur do 750 eur (aktuálne). Nie je poberateľom žiadnej dávky sociálneho poistenia. V odpise z
registra trestov má aktuálne 3 záznamy – odsúdenia (dva z roku 2017 a jedno z roku 2018), pričom
vo všetkých troch prípadoch sa dopustil skutkov skôr než sa stal skutok stíhaný v predmetnej veci,
a vo všetkých troch prípadoch bol odsúdený za marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktoré mu bol uložený najskôr peňažný trest s trestom zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a naposledy podmienečný trest odňatia slobody s
trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. V prípade všetkých troch odsúdení
sa na neho v súčasnosti hľadí, akoby nebol odsúdený, nakoľko odsúdenia ma zahladené podľa § 93
ods. 1 Trestného zákona. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z januára 2019 a z
októbra 2024 súd zistil, že obžalovaný tu má aktuálne 8 záznamov za dopravné priestupky spáchané
v priebehu rokov 2020 až 2023 (technický stav vozidla, prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti a

nerešpektovanie dopravnej značky), čiže spáchané dávno po spáchaní skutku, ktorý je predmetom tohto
trestného konania, za ktoré mu boli ukladané pokuty v rozpätí od 10 eur do 150 eur. Podľa skoršieho
výpisu sa dopustil ďalších 9 priestupkov na úseku cestnej premávky v období od mája 2014 do marca
2017. Tieto sa však už v súčasnosti v evidencii priestupkov nenachádzajú.

Súd prihliadal aj na skutočnosť, že konanie obžalovaného ako spolupáchateľa bolo potrebné pre
spáchanie stíhaného trestného činu (obžalovaný inicioval spáchanie tejto trestnej činnosti, poskytol
pravé kľúče od motorového vozidla na diaľkové ovládanie a informáciu o tom, kde je motorové vozidlo
zaparkované), ako aj na to, že k dokonaniu trestného činu nedošlo len z dôvodu, že obžalovaní boli
vyrušení svedkami.

Ďalej súd z úradnej povinnosti zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ich vzájomný
pomer a mieru ich závažnosti (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). U obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa k spáchaniu stíhaného trestného činu priznal
a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a tiež podľa § 36 písm. p) Trestného zákona, a to že spáchal trestný

čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho (od apríla 2018 do novembra 2024, t.j.
viac ako 6 rokov), pričom túto skutočnosť nebolo možné spravodlivo pričítať obžalovanému a ani jeho
obhajcovi, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu činu priznal ešte v prípravnom konaní a následne aj
pred súdom na prvom otvorenom hlavnom pojednávaní, pričom sa súčasne vyjadril aj k účasti ostatných
spoluobžalovaných na žalovanej trestnej činnosti a nijako on ani jeho obhajca nemarili a nesťažovali

úkony trestného konania. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného
nezistil. Prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností, čo súd zohľadnil pri ukladaní trestu.

Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v spojení s § 14 ods. 2 a §
20 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody od 0 do 2 rokov.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho život pred skutkom (t.j. pred
09.04.2018), prostredie, v ktorom žije a pracuje (človek v strednom veku života, zamestnaný, bezdetný,
ktorý sa pred spáchaním stíhaného skutku dopustil 9 dopravných priestupkov, ktoré sa však už v
súčasnostivevidenciipriestupkovnenachádzajú,aktorýbolpredtýmtoskutkomtrikrátsúdomodsúdený

za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom v
súčasnosti sa na neho vo vzťahu k všetkým týmto odsúdeniam hľadí, akoby nebol odsúdený, a aktuálne
nemá v registri trestov už žiadne iné záznamy, doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody), a na
okolnosti prípadu (súdenej trestnej činnosti sa dopustil v spolupáchateľstve s ďalšími osobami v štádiu
pokusu ešte v apríli 2018), a vzhľadom aj na postoj obžalovaného k spáchaniu skutku, k spáchaniu

skutku sa v plnom rozsahu priznal a spáchanie oľutoval, dospel súd k záveru, že u obžalovaného
nejde o vo vysokej miere z kriminogénneho hľadiska narušenú osobu a že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravy obžalovaného, výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto mu za
splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace, ktorý považoval za nevyhnutný a efektívny na dosiahnutie požadovanej nápravy

obžalovaného. Pokiaľ ide o výmeru tohto druhu trestu, súd mohol uložiť tento trest vo výmere od 0 do 2
rokov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností a neexistenciu priťažujúcich okolností, čas, kedy
bol skutok spáchaný – v apríli 2018 (t.j. pred viac ako 6 rokmi), skutočnosť, že obžalovaný sa k jeho
spáchaniu už v prípravnom konaní priznal a spáchanie pred súdom aj oľutoval a neopomínajúc aj vyššieopísaný spôsob vedenia života obžalovaným pred spáchaním skutku (jeho kriminálnu a priestupkovú
minulosť), dospel súd k záveru, že je mu potrebné uložiť trest odňatia slobody mierne nad dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní už vyššie uvedených 4 mesiacov. Súd preto

obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Skúšobnú dobu určil súd
obžalovanému podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 12 mesiacov, nakoľko takúto dĺžku trvania
skúšobnej doby nad správaním obžalovaného považoval vzhľadom na okolnosti prípadu a zistenú mieru
narušenia obžalovaného za primeranú a postačujúcu na dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti
a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie stavu, že si obžalovaný plne uvedomí

neprípustnosť takéhoto konania. Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaný príležitosť
preukázať spoločnosti i súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život.

Obžalovaná F. G.:

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaná F. G. je slobodná a bezdetná. Od 13.08.2023

je zamestnaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody – odsúdení v Nitre, kde bol jej vymeriavací
základ za august 2023 vo výške 176 eur. Predtým bola od 08.01.2021 do 20.02.2023 zamestnaná
v spoločnosti X. U. – X..X, kde jej mesačný vymeriavací základ sa pohyboval od 154 do 211 eur.
Nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia. Od 23.10.2023 vykonáva trest odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Chrenová, a to na základe odsúdenia Okresným súdom Galanta vo

veci pod sp. zn. 31T/15/2024. Koniec tohto trestu je predbežne určený na 23.06.2030. Z odpisu z
registra trestov a pripojených spisov Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/44/2023 a 31T/15/2024
vyplýva nasledovné. Obžalovaná bola doposiaľ dvakrát súdom odsúdená, v rokoch 2023 a 2024. Prvé
odsúdenie je za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
spáchaný dňa 19.02.2023, za ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa

29.06.2023, sp. zn. 14T/44/2023, právoplatným dňa 25.07.2023, podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky (do 26.07.2025) s probačným dohľadom, ktorého
súčasťou bol aj zákaz požívania omamných a psychotropných látok a príkaz podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve so zameraním na požívanie
omamných a psychotropných látok, a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v trvaní 4 roky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/44/2023 súd okrem
vyššie uvedeného tiež zistil, že obžalovaná sa k spáchaniu tohto skutku priznala a jeho spáchanie
úprimne oľutovala. Druhé odsúdenie má za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3,
ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom na §

138 písm. j) Trestného zákona v tomto znení, ktorý páchala od mesiaca máj 2023 do 23.10.2023, za
ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.03.2024, sp. zn. 31T/15/2024, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.06.2024, sp. zn. 6To/52/2024, právoplatnými
dňa 04.06.2024, okrem iného, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon tohto druhu trestu s minimálnym stupňom stráženia, a tiež ochranný

dohľad na 1 rok. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z januára 2019 a z októbra 2024
súd zistil, že obžalovaná tu má aktuálne 12 záznamov za dopravné priestupky spáchané v priebehu
rokov 2019 až 2023 (jazda bez použitia bezpečnostného pásu, prekročenie maximálnej dovolenej
rýchlosti, nerešpektovanie dopravnej značky a dopravného značenia, nemala u seba potrebné doklady
alebo platné doklady, jazda pod vplyvom návykových látok – metamfetamínu, amfetamínu a extázy),

čiže spáchané po skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, za ktoré jej boli ukladané pokuty
v rozpätí od 10 eur do 200 eur. A v jednom prípade aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní
12 mesiacov. Podľa skoršieho výpisu sa dopustila ďalších 6 priestupkov na úseku cestnej premávky v
období od decembra 2016 do decembra 2018. Tieto sa však už v súčasnosti v evidencii priestupkov
nenachádzajú.

Súd prihliadal aj na skutočnosť, že konanie obžalovanej ako spolupáchateľky bolo potrebné pre
spáchanie stíhaného trestného činu (obžalovaná zabezpečila prítomnosť a súčinnosť obžalovaných J.
a prostredníctvom neho aj F. a bola tiež 2. potrebným vodičom), ako aj na to, že k dokonaniu trestného
činu nedošlo len z dôvodu, že obžalovaní boli vyrušení svedkami.

Súd z úradnej povinnosti zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ich vzájomný
pomer a mieru ich závažnosti (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). U obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. p) Trestného zákona (a to že spáchala trestný čin, trestné stíhanie prektorý bolo vedené neprimerane dlho - od apríla 2018 do novembra 2024, t.j. viac ako 6 rokov, pričom
túto skutočnosť nebolo možné spravodlivo pričítať obžalovanej a ani jeho obhajkyni, nakoľko nijako ona
ani jej obhajkyňa nemarili a nesťažovali úkony trestného konania) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle

§ 37 písm. h) Trestného zákona (spáchala viac trestných činov, t.j. trestný čin stíhaný v predmetnom
konaní je spáchaný vo viac-činnom súbehu s trestným činom vo veci pod sp. zn. 14T/44/2023). Pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol tak rovnomerne vyvážený.

Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci ide o viac-činný súbeh dvoch trestných činov

(prečinov), a to súdeného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v
spojení s § 14 ods. 2 a § 20 Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289ods.1Trestnéhozákonaspáchanéhodňa19.02.2023(zaktorýbolaobžalovanáužodsúdenávyššie
označeným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 14T/44/2023,
právoplatným dňa 25.07.2023), a v predmetnej veci súd odsudzuje páchateľku za trestný čin, ktorý
spáchala skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (resp. doručený trestný

rozkaz) za iný jej trestný čin (vyššie uvedený prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, v súvislosti
s ktorým jej bol doručený trestný rozkaz dňa 14.07.2023), s poukazom na ust. § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1
Trestného zákona je potrebné obžalovanej uložiť súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu,
t.j. podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná
sadzba od 0 do 1 roka a pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona
od 0 do 2 rokov. Z týchto sadzieb je s prihliadnutím na zásady ukladania úhrnného trestu použiteľné pri
ukladaní súhrnného trestu zrejmé, že súd musí ukladať trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t.j. v danom prípade podľa § 212 ods. 1 Trestného

zákona, kde je trestná sadzba od 0 do 2 rokov.

Vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej život pred súdenými skutkami (z
09.04.2018 a 19.02.2023), t.j. jej kriminálnu a priestupkovú minulosť, prostredie, v ktorom žije (osoba
v strednom veku života, bezdetná, konzumentka návykových látok, aktuálne vo výkone trestu odňatia

slobody pre závažnú drogovú trestnú činnosť spáchanú po skutkoch, vo vzťahu ku ktorým jej bude súd v
tomto konaní ukladať súhrnný trest, ktorá sa pred spáchaním týchto skutkov z 09.04.2018 a 19.02.2023
nedopustila inej trestnej činnosti a prvýkrát bola odsúdená až v roku 2023 za skutok z 19.02.2023,
s ktorým je stíhaný skutok z 09.04.2018 vo viac-činnom súbehu, a pred týmito skutkami sa dopustila
celkom 18 dopravných priestupkov rôzneho charakteru, z toho jedného závažnejšieho – v máji 2020,

keď viezla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky), a na okolnosti prípadu (charakter úmyselných
trestných činov, ktoré sú v súbehu, a že súdenej trestnej činnosti sa dopustila v spolupáchateľstve
s ďalšími osobami v štádiu pokusu ešte v apríli 2018), dospel súd k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravy obžalovanej nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto jej za
splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona

podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad jej správaním počas skúšobnej doby
a primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktorý považoval za nevyhnutný a efektívny prostriedok
na dosiahnutie požadovanej nápravy obžalovanej. Pokiaľ ide o výmeru tohto druhu trestu, súd mohol
uložiť tento trest vo výmere od 0 do 2 rokov. Vzhľadom na vyvážený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, čas, kedy bol skutok z 09.04.2018 spáchaný (t.j. pred viac ako 6 rokmi), a neopomínajúc

aj vyššie opísaný spôsob vedenia života obžalovanou pred posudzovanými skutkami z 09.04.2018
a 19.02.2023 (jej kriminálnu a priestupkovú minulosť), najmä skutočnosť, že obžalovaná pred týmito
skutkamieštenebolasúdnetrestaná,dospelsúdkzáveru,žejepotrebnéjejuložiťsúhrnnýpodmienečný
trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 7 mesiacov.
Zároveň jej súd ako súčasť probačného a mediačného dohľadu uložil podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písm.

b), a odsek 4 písmeno j) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a
psychotropných látok počas trvania skúšobnej doby, a tiež povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve
so zameraním na užívanie omamných a psychotropných látok, nakoľko vykonaným dokazovaním zistil,
že obžalovaná už dlhšiu dobu užívala návykové látky a dopúšťala sa pod ich vplyvom protiprávneho

konania (už v roku 2020 sa dopustila priestupku, kedy viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykových
látok). Skúšobnú dobu určil súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 24 mesiacov, nakoľko takúto
dĺžkutrvaniaskúšobnejdobyadohľaduprobačnéhoamediačnéhoúradníkanadsprávanímobžalovanej
považoval vzhľadom na okolnosti prípadu a zistenú mieru narušenia obžalovanej za primeranú apotrebnú na dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovanej a predovšetkým na
dosiahnutie stavu, aby si obžalovaná plne uvedomila nebezpečnosť a absolútnu neprípustnosť takýchto
konaní (krádeže a vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykových látok). Počas takto určenej

skúšobnej doby bude mať obžalovaná dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i súdu svoju nápravu
a schopnosť viesť riadny život.

Podľa § 42 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej v rámci
súhrnnéhotrestuajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhuvtrvaní48mesiacov,

nakoľko takýto trest bol obžalovanej uložený už skôr vydaným, predmetným rozsudkom vo výroku o
treste zrušeným, trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 14T/44/2023,
právoplatným dňa 25.07.2023, ktorým bola obžalovaná odsúdená za trestný čin, ktorý je v súbehu s v
tomto trestnom konaní stíhaným trestným činom. Takto uložený súhrnný trest nie je zároveň miernejší
ako trest uložený skorším rozhodnutím - trestným rozkazom vo veci vedenej pod sp. zn. 14T/44/2023
(§ 42 ods. 2 Trestného zákona).

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste
uložený obžalovanej skorším súdnym rozhodnutím za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ktorý je v súbehu so stíhaným trestným činom), a to trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 14T/44/2023, právoplatným dňa

25.07.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný M. F.:

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaný M. F. je slobodný, aktuálne trvalo nezamestnaný
a má dve maloleté deti. Nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia. Z odpisu z registra trestov a
pripojených spisov Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/219/2018 a 0T/251/2018 vyplýva nasledovné.
Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdom odsúdený, trikrát v roku 2018 a jedenkrát v roku 2024. Prvé
odsúdenie je za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný v marci

2018, za ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.03.2018, sp.
zn. 0T/52/2018, právoplatným dňa 13.03.2018, peňažný trest, pričom v súčasnosti sa na neho vo
vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhé odsúdenie má za prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý spáchal dňa
10.10.2018, za ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 12.10.2018,

sp. zn. 0T/219/2018, právoplatným dňa 12.10.2018, podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov (do 12.04.2020) a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na 18 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 20.0.22019, sp. zn.
0T/219/2018, v spojení s uznesením sťažnostného súdu zo dňa 20.06.2019, sp. zn. 3Tos/136/2019,
právoplatnými dňa 20.06.2019 bolo rozhodnuté, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe predmetného

podmienečného odsúdenia neosvedčil a vykoná uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
pričom bol zaradený pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.01.2020, sp. zn. 1Pp/253/2019, právoplatným
dňa 09.01.2020, bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov uloženého vo veci vedenej na Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/219/2018. Zároveň

mu bola určená skúšobná doba s probačným dohľadom v trvaní 12 mesiacov a uložené obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania návykových látok a povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v
skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 10.03.2021, sp. zn. 1Pp/253/2019, právoplatným dňa 08.04.2021, bolo rozhodnuté podľa § 68
ods. 2 Trestného zákona a § 416 Trestného poriadku, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe predmetného

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil. Uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá vykonal dňa 02.09.2020. Tretie odsúdenie má opäť za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 11.11.2018,
za ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.11.2018, sp. zn.
0T/251/2018, právoplatným dňa 13.11.2018, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov

so zaradením do ústavu na výkon tohto trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa
14.05.2019, a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky. Posledné, štvrté, odsúdenie
má za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.02.2024, sp. zn. 14T/14/2024, právoplatným dňa09.04.2024, podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok
(do 10.04.2025) a povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zameškané výživné.
Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z januára 2019 a z októbra 2024 súd zistil,

že obžalovaný tu má aktuálne 6 záznamov za dopravné priestupky (5) a priestupok proti majetku (1)
spáchané od 27.11.2017 do 09.10.2018, za ktoré mu boli ukladané pokuty v rozpätí od 10 eur do 200
eur a v jednom prípade aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 15 mesiacov. Podľa skoršieho
výpisu sa dopustil ďalších 7 priestupkov na úseku cestnej premávky v období od augusta 2014 do júla
2016. Tieto sa však už v súčasnosti v evidencii priestupkov nenachádzajú.

Súd prihliadal aj na skutočnosť, že konanie obžalovaného ako spolupáchateľa bolo potrebné pre
spáchanie stíhaného trestného činu (obžalovaný poskytol svoje motorové vozidlo na prepravu všetkých
do Čenkoviec, kde bolo motorové vozidlo, ktoré mali odcudziť, a následne išiel spolu s obžalovaným J.
predmetné vozidlo odcudziť, pričom ho mali zaviezť do Galanty), ako aj na to, že k dokonaniu trestného
činu nedošlo len z dôvodu, že obžalovaní boli vyrušení svedkami.

Vychádzajúc z odpisu z registra trestov obžalovaného a obsahu jednotlivých pripojených spisov
Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/219/2018 a 0T/251/2018 súd zistil, že stíhaný skutok z 09.04.2018
bol spáchaný v súbehu s ďalším skutkom z 10.10.2018 – trestným činom – prečinom marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý bol už právoplatne

odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 12.10.2018, sp. zn. 0T/219/2018,
právoplatným dňa 12.10.2018.

Súd z úradnej povinnosti zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ich vzájomný
pomer a mieru ich závažnosti (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť v zmysle § 36 písm. p) Trestného zákona (a to že spáchal trestný čin, trestné stíhanie pre
ktorý bolo vedené neprimerane dlho - od apríla 2018 do novembra 2024, t.j. viac ako 6 rokov, pričom
túto skutočnosť nebolo možné spravodlivo pričítať obžalovanému, nakoľko nijako nemaril a nesťažoval
úkonytrestnéhokonania)ajednupriťažujúcuokolnosťvzmysle§37písm.h)Trestnéhozákona(spáchal
viac trestných činov, t.j. trestný čin stíhaný v predmetnom konaní je spáchaný vo viac-činnom súbehu

s trestným činom vo veci pod sp. zn. 0T/219/2018). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol
tak rovnomerne vyvážený.

Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci ide o viac-činný súbeh dvoch trestných činov
(prečinov), a to súdeného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona

v spojení s § 14 ods. 2 a § 20 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaného dňa 10.10.2018 (za ktorý bol obžalovaný už
odsúdený vyššie označeným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 12.10.2018, sp. zn.
0T/219/2018, právoplatným dňa 12.10.2018), a v predmetnej veci súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (resp. doručený

trestný rozkaz) za iný jej trestný čin (vyššie uvedený prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, v
súvislosti s ktorým mu bol doručený trestný rozkaz dňa 12.10.2018), s poukazom na ust. § 42 ods.
1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona je potrebné obžalovanému uložiť súhrnný trest podľa zásad na
uloženie úhrnného trestu, t.j. podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný, prípadne aplikovať ust. § 44 Trestného zákona.

Pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona je
trestná sadzba od 0 do 2 rokov a pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona od 0 do 2 rokov. Z týchto sadzieb je s prihliadnutím na systematické zaradenie týchto trestných
činov do jednotlivých hláv Trestného zákona zrejmé, že i keď je trestná sadzba v oboch prípadoch

rovnaká, trest je potrebné ukladať podľa ustanovenia s nižším číselným označením (§ 212 Trestného
zákona), nakoľko Trestným zákonom sú postupne od prvej až po poslednú hlavu chránené jednotlivé
spoločenské záujmy tak, že do prvých hláv sú zaradené najdôležitejšie spoločenské záujmy (život a
zdravie, sloboda a dôstojnosť a iné až po menej dôležité spoločenské záujmy). Prísnejším zákonným
ustanovením je preto § 212 ods. 1 Trestného zákona.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho život pred súdenými skutkami (z
09.04.2018 a 10.10.2018), t.j. jeho kriminálnu a priestupkovú minulosť, prostredie, v ktorom žije (osoba v
strednom veku života majúca dve maloleté deti, ktorý bol pred danými skutkami len jedenkrát odsúdenýza prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý mu bol uložený peňažný trest a zákaz činností
viesť motorové vozidlá, a pred týmito skutkami sa dopustil celkom 13 priestupkov rôzneho, z toho 12
dopravných a 1 priestupku proti majetku), a na okolnosti prípadu (charakter úmyselných trestných činov,

ktoré sú v súbehu, a že skutku z 09.04.2018 sa dopustil v spolupáchateľstve s ďalšími osobami v štádiu
pokusu), a vzhľadom na druh a výmeru trestu uloženého skorším rozhodnutím (trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo dňa 12.10.2018, sp. zn. 0T/219/2018, právoplatným dňa 12.10.2018) za
trestný čin, s ktorým je súdený trestný čin v súbehu – t.j. podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov (do 12.04.2020) a trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá na 18 mesiacov, ktorý trest obžalovaný už vykonal (bol mu nariadený výkon tohto
trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, nakoľko nedodržal podmienky podmienečného odsúdenia
a neviedol riadny život, pričom neskôr bol podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu odňatia
slobody a osvedčil sa, a vykonal už aj uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní
18 mesiacov), dospel súd k záveru, že trest uložený týmto skorším rozhodnutím (trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo dňa 12.10.2018, sp. zn. 0T/219/2018, právoplatným dňa 12.10.2018) je

na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného dostatočný, a preto v zmysle § 44 Trestného zákona
upustil u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.

Takto uložené tresty považoval súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za spravodlivé, zákonné,
primerané a spôsobilé dosiahnuť účel trestu, a to najmä nápravu obžalovaných, ochranu spoločnosti

a zabezpečiť naplnenie individuálnej i generálnej preventívnej funkcie trestu, a tiež vyjadriť morálne
odsúdenie obžalovaných ako páchateľov spoločnosťou.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 Trestného
poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine obžalovaného A. B. – § 257
ods. 5 TP), ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestnéhoporiadku).Odvolaniemáodkladnýúčinok(§306ods.2Trestnéhoporiadku).Právneneúčinné

je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).