Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/818/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125260847
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125260847.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36284831, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Štefan Krnáč, advokát, so
sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50776959, o vymoženie
741,72 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stodola, so sídlom exekútorského

úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 42212588, pod sp. zn. 433EX 216/25, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 25.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 26.03.2025, domáhal
od povinného vymoženia 741,72 EUR s prís., na základe exekučného titulu – Výkazu nedoplatkov
Union zdravotnej poisťovne, a.s., č. 2390039417 zo dňa 03.03.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 31.03.2023 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 27.03.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Stodola, so sídlom
exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 42212588 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý
vedie exekúciu pod sp. zn. 433EX 216/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 27.03.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 13.05.2025 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 25.04.2025, spolu s jeho prílohami: Splnomocnenie zo dňa 04.01.2024, ďalej aj
Vyjadrenie oprávneného zo dňa 12.05.2025, spolu s jeho prílohami: potvrdenie o doručení exekučného
titulu povinnému, Plnomocenstvo pre zamestnanca zo dňa 23.02.2018, ďalej aj upovedomenie
o začatí exekúcie, spolu s potvrdením o doručení povinnému, Žiadosť o vyjadrenie zo dňa 30.04.2025,
spolu s potvrdením o doručení oprávnenému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu

na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh
predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 433EX 216/25 zo dňa 07.04.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 14.04.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 25.04.2025 bol autorizovaný
dňa 29.04.2025, elektronicky podaný a doručený súdnemu exekútorovi dňa 29.04.2025. Súd v tomto

bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z dôvodu nesprávnosti vedenej exekúcie a pre vznesenie námietky premlčania vymáhaného
nároku. Exekučný titul bol vydaný dňa 03.03.2023, pričom povinný nie je poistencom oprávneného
už od 01.01.2018, čiže exekučný titul bol vydaný po uplynutí viac ako 5 rokov, odkedy oprávnený
mohol tento exekučný titul vydať. Povinný poukázal na doslovné znenie § 21 odsek 1 a 2 zákona č.

580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Právo vymáhať
poistné je aj v prípade verejného zdravotného poistenia potrebné chápať nielen uplatnenie práva v
exekučnom konaní, ale v tejto lehote je potrebné tento nárok aj vymôcť. Povinný dodal, že tak ako zákon
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj zákon o zdravotnom poistení používa pojem „premlčanie“.
Premlčanie prebieha v dvoch fázach, kde prvou fázou je márne uplynutie premlčacej doby a druhou je

uplatnenie námietky premlčania. Márne uplynutie premlčacej doby je objektívna právna skutočnosť a má
za následok premlčanie práva. Vo vymáhanej veci bolo podstatné to, či došlo k relevantnému uplynutiu
zákonom určenej lehoty piatich rokov od splatnosti preddavkov na poistné. Vzhľadom na to, že povinný
nie je poistencom oprávneného už minimálne od 01.01.2018, tak k premlčaniu jednoznačne došlo. S
márnym uplynutím tejto lehoty zákon o zdravotnom poistení spája premlčanie práva vymáhať poistné,

úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť, a preto došlo k oslabeniu nároku oprávneného,
t.j. k strate vymáhateľnosti práva z dôvodu premlčania, pričom povinný uplatnil námietku premlčania a
tento nárok oprávneného poprel. Na základe uvedeného povinný navrhol súdu, aby zastavil exekúciu
v celom jej rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie, a mal za to, že nenastal
dôvod na zastavenie exekúcie prezentovaný povinným. Exekučným titulom, na základe ktorého je
vedená exekúcia, si v tomto exekučnom konaní v zmysle ust. § 17a zákona o zdravotnom poistení
si oprávnený od povinného uplatnil neuhradené preddavky na poistné za obdobie 01–12/2017 spolu
s úrokom z omeškania a poplatkom za vydanie výkazu nedoplatkov, spolu v celkovej výške 751,72

EUR. K námietke povinného o premlčaní vymáhanej pohľadávky oprávnený považoval za potrebné
uviesť, že od práva uplatniť si nárok na dlžné poistné je potrebné odlišovať právo dlžné poistné
vymáhať, t. j. iniciovať nútený výkon rozhodnutia, ktorým sa dlžné poistné uplatnilo. Právoplatný a
vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom, čo znamená, že zdravotná poisťovňa si môže
dlžné poistné vymáhať v exekučnom konaní. Exekučný titul bol povinnému doručený do vlastných rúk

dňa 15.03.2023. Povinný mal zákonnú možnosť proti exekučnému titulu podať námietky a uplatniť
prípadne aj námietku premlčania, avšak túto možnosť nevyužil. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučný
titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2023, povinný mohol namietať premlčanie v
konaní základnom a ak tak opomenul, nie je jej poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, keďže po
nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti začína plynúť premlčacia lehota podľa ust. § 21 ods. 2

zákonaozdravotnompoistení.Ponadobudnutíprávoplatnostivýkazunedoplatkovužnemožnoúspešne
namietať premlčanie práva zdravotnej poisťovne na uplatnenie nároku (a teda tvrdiť, že poistné bolo
splatné viac ako päť rokov pred vydaním výkazu nedoplatkov). Namietať možno iba premlčanie práva
na vymáhanie poistného, t. j. nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie do troch rokov od nadobudnutia
právoplatnostivýkazunedoplatkov.Oprávnenýmalzato,ževčaseprebiehajúcehoexekučnéhokonania

môže povinný uplatniť iba námietku premlčania práva na vymáhanie poistného. A preto vzhľadom na
skutočnosť, že oprávnený si uplatnil svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie dňa 26.03.2025,
a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, je jednoznačné, že k premlčaniu
nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení mal oprávnený za to, že pri
uplatnení svojej pohľadávky postupoval v súlade so zákonom, a teda nebol naplnený žiaden z dôvodov,

ktoré Exekučný poriadok pre zastavenie exekučného konania predpokladá. Povinný vo svojom podaní
neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Na základe uvedených
dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod

na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov
vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo

veciach verejného zdravotného poistenia.

11. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na
preddavok na poistné (§ 17 ods. 8) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku
na poistné. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom (§ 19 ods. 9) sa

premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na
úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7 písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo
dňa splatnosti úhrady za zdravotnú starostlivosť. Ustanovenia prvej až tretej vety sa primerane použijú
aj na právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na úroky z omeškania (§ 18).

12. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu
za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za
zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

13. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného

práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,

či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov napreukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

15. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu nie je dôvodné.

16. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu vznesenia námietky uplynutia premlčacej doby
nároku, ktorý bol priznaný exekučným titulom z dôvodu, že od 01.01.2018 povinný nie je poistencom
oprávneného, v čoho dôsledku exekučný titul bol vydaný po uplynutí viac ako 5 rokov od kedy oprávnený
mohol tento exekučný titul vydať. a taktiež z ďalších dôvodov, ktoré sú špecifikované v 5. bode
odôvodnenia tohto uznesenia. Teda povinný namietol premlčanie práva oprávneného na uplatnenie si
nároku na preddavok na poistné v poukazom na § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení.

17. Premlčanie je spojené s uplynutím času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby bolo právo uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, v čoho dôsledku sa
dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva uplatnením námietky premlčania. Následkom premlčania
vzniká právo na námietku premlčania pre povinného, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. V dôsledku

premlčania právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu
je jednak stimulácia veriteľa (oprávneného) k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o
obranu dlžníka (povinného) proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe.
S poukazom na uvedené sa tak premlčaním rozumie oslabenie práva, ktoré spočíva v tom, že po
uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané

právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie, len ak bola vznesená
námietka premlčania účastníka konania, a sú splnené zákonné podmienky, v opačnom prípade jeho
plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch
náležitostí: 1. uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený
nevykonal právo v rámci premlčacej doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve

námietku premlčania. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný
úspešne premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie prihliada
exekučný súd iba na námietku povinného.

18. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je Výkaz

nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a.s., č. 2390039417 zo dňa 03.03.2023, ktorým je povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu titulom neuhradených preddavkov na poistnom za
obdobie 01/2017-12/2017 spolu s poplatkom za vydanie výkazu v celkovej výške 751,72 EUR.
Právo vymáhať dané poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, tak ako to predpokladá § 21 ods. 2 zákona

o zdravotnom poistení. A preto začiatok plynutia premlčacej doby tohto exekučného titulu je daný dňom
nadobudnutia právoplatnosti tohto exekučného titulu, ktoré v tomto prípade nastalo dňa 31.03.2023,
a exekučný titul sa premlčí až uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, v čoho
dôsledku je zrejmé, že predmetný nárok ku dňu začatia exekúcie nie je premlčaným nárokom priznaným
exekučným titulom.

19. Zákon o zdravotnom poistení rozlišuje medzi právom zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné
(§ 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení) - vydaním výkazu nedoplatkov a právom vymáhať poistné
(§ 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení) - podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle
ust. § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, právo poisťovne na uplatnenie poistného sa premlčí

uplynutím piatich rokov odo dňa, kedy sa stalo poistné splatným. Pre úplnosť je potrebné zároveň
poukázať na ust. § 21 ods. 2 predmetného zákona, v zmysle ktorého právo vymáhať poistné je
považované za premlčané uplynutím troch rokov odo dňa, keď rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť
poistné nadobudlo právoplatnosť. Právna úprava premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia
teda rozlišuje medzi právom na uplatnenie poistného a právom vymáhať poistné. Pokiaľ ide o prvú

premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na poistné, platiteľ poistného (povinný) má možnosť namietať
premlčanie v rámci 15-dňovej lehoty na podanie námietok od doručenia výkazu nedoplatkov. Ak túto
lehotu z akéhokoľvek dôvodu zmeškal alebo nevyužil a teda námietku premlčania v rámci lehoty na
podanie námietok voči výkazu nedoplatkov neuplatnil, výkaz nedoplatkov na verejnom zdravotnompoistenísastalvykonateľnýmexekučnýmtitulomatoajpretiepohľadávkynapoistnom,ktorébyinak(po
vznesení námietky) boli pred súdom nevymáhateľné. Exekučný súd na námietku premlčania vznesenú
povinným posudzuje plynutie premlčacej lehoty len podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení -

právo zdravotnej poisťovne vymáhať poistné a iné nároky na základe právoplatného a vykonateľného
výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne.

21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
331/2014-11 zo dňa 24.07.2014, podľa ktorého: „Ústavný súd považuje aplikáciu citovaných ustanovení

krajským súdom za zodpovedajúcu právnej úprave i záverom právnej teórie a stotožňuje sa i s
konštatovaním krajského súdu o tom, že v prípade sťažovateľky neboli podmienky zastavenia exekúcie
naplnené. Tak ako na to poukázal aj krajský súd vo vzťahu k námietke premlčania sťažovateľky, je
potrebné dôsledne rozlišovať premlčanie práva zdravotnej poisťovne výkazom nedoplatkov určiť dlžné
poistné, t. j. premlčanie práva uplatniť nárok na poistné podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení
(premlčanie tohto práva možno namietať iba do právoplatnosti výkazu nedoplatkov) a premlčanie

práva domáhať sa plnenia na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov zdravotnej
poisťovne, t. j. premlčanie práva vymáhať poistné podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení
(premlčanie tohto práva možno namietať po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu
nedoplatkov).“

20. Povinný svojím podaním vzniesol námietku premlčania na podklade (nepreukázanej) okolnosti, ktorá
nastala pred vznikom exekučného titulu, a ktorá mala predstavovať prekážku pre samotné vydanie
exekučného titulu. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie
exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je,
že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne

ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného
titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon
exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným
prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad
na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav,

ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul
je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť
predložiťsvojnesúhlassnárokomoprávneného,ktorýjeuvedenývexekučnomtituleprostredníctvomna
to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie

skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

22. Predmetný exekučný titul bol povinnému preukázateľne doručený v intenciách osobitného predpisu
do vlastných rúk dňa 15.03.2023, o čom svedčí oprávneným predložené potvrdenie o doručení
exekučného titulu do vlastných rúk opatrené podpisom povinného, ktoré je uložené v spise súdu
v exekučnom konaní, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti výkazu nedoplatkov riadny opravný

prostriedok - námietky, ktorými by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho
výšku, zánik nároku, alebo aj premlčanie tohto nároku podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení,
prípadne aj ďalšie okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním výkazu nedoplatkov. A preto
právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti výkazu nedoplatkov, ktorý sastal podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd v exekučnom konaní nemožno
považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a
právnych záverov orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň

exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci
v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením posudzovať povinným namietnuté okolnosti týkajúce sa vecnej správnosti exekučného
titulu. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv.

prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä
v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného
titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho
z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd
alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného
v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej

úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva
a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu,
ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane
postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia

je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).

23. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,

že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa §
45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa
mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Súd v tomto bode opätovne poukazuje, že začiatok
plynutia premlčacej doby nároku priznaného exekučným titulom podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom
poistení je daný dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto exekučného titulu, ktorý v tomto prípade nastal

dňa 31.03.2023, a tento nárok sa premlčí až uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 26.03.2025, v čoho dôsledku je zrejmé,
že nárok priznaný exekučným titulom bol uplatnený v čase pred uplynutím premlčacej doby podľa §
21 ods. 2 Exekučného poriadku, a tento nárok nebol premlčaný ani v čase začatia exekúcie a nie
je premlčaný ani v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekúciu možno

vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že
povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do
úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba
v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto
exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia

povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku. Povinný spolu s návrhom na zastavenie
exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by nastali po vzniku
exekučnéhotitulu,aktorébyodôvodňovalizastavenieexekúciesúdom.Nazákladevyššiehouvedeného
súd konštatuje nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie, pretože skutočnosti uvádzané povinným
nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového

materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo
výroku exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného
exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom
konaní sa teda začala dôvodne.

24. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení navykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného

advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

28. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej

služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

29. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za
každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

31.Podľa§13ods.2Vyhláškyzákladnásadzbatarifnejodmenysaznížio50%,akideospoločnéúkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.

32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

33. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

36. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,

nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

37. Povinný si uplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 100 % za dva úkony právnej služby , t. j. príprava
a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie, avšak bez jeho vyčíslenia.

38. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
dospelkprávnemuzáveru,ževcelomrozsahuniejedôvodnýmpodanímvovecisamej,včohodôsledku
súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie v celom rozsahu, a preto povinný

nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, čím povinnému nevznikol dôvodný nárok na náhradu trov
exekučnéhokonaniaodoprávneného.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdpovinnémunímuplatnený
nároknanáhradutrovexekučnéhokonaniaodoprávnenéhovsúvislostispodanímnávrhunazastavenie
exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.