Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124295930
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124295930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.

Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
C. XXX/XX, D., v konaní o zaplatenie 9.761,76 eur s príslušenstvom, o podanom odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 51Csp/5/2025-156 zo dňa 15. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 51Csp/5/2025-156 zo dňa 15. 04. 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) súd prvej
inštancie zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, §
53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca podanou
žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.761,76 eur s príslušenstvom titulom nesplateného
spotrebiteľského úveru, keď jeho predchodca, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len
VÚB, a.s.) poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 01.

02. 2021 pod číslom úverového účtu XXXXXXXXX a reg. číslom 238363111010221 (ďalej aj ako
„úverová zmluva“) úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaný ako dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky neplnil riadne a včas, čo malo vyplynúť z predloženého výpisu z úverového účtu,
a preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s
upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Žalovaný
napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok

nezaplatil, preto právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v
súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej
splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 18. 10. 2021 predčasnú
splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úverus výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 10. 11. 2021 v súlade s čl.
Všeobecných obchodných podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Nakoľko
žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru

dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 18. 11. 2021 dostal do omeškania
so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči
žalovanému na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14. 02. 2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 10.
10. 2023. O tejto skutočnosti bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení

pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie v prejednávanom prípade skúmal, či právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.,)
dodržal pri predčasnom zosplatnení úveru podmienky vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby
už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva)
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.
Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre
potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná

informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Nejedná sa iba
o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má

umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu,
s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, kde spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť

predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v
spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie na
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je v
omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky (t. j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo zanikne.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu „Treťou upomienkou - pokusom o zmier“ zo
dňa 16. 09. 2021 (č. l. 44) upozornil žalovaného, že neuhradil záväzky z predmetnej úverovej zmluvy

v sume 574,01 eur, ktorá pozostáva z istiny 186,83 eur, vyčíslených úrokov v sume 351,13 eur, z
úrokov z omeškania 0,82 eur a poplatkov v sume 35,23 eur, pričom vyzval žalovaného na okamžité
zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy
úveru. Následne písomnou výzvou zo dňa 19. 10. 2021 právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) vyhlásil
predčasnú splatnosť predmetného úveru a vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu vo výške 10.341,88 eur

zaplatil v lehote do 7 dní od doručenia tejto výzvy, ktorá bola podľa predloženého listinného dôkazu
doručovaná žalovanému poštou s dňom uloženia zásielky dňa 22. 10. 2021 a veriteľovi sa vrátila ako
nedoručená s poznámkou pošty, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Na základe obsahu
uvedených listín dospel súd prvej inštancie k záveru, že právny predchodca žalobcu (ako banka) v
nich vôbec nešpecifikoval resp. neidentifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne

môže zosplatniť celý dlh, ale iba oznámil dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre
vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru.Zpredloženej„Tretejupomienky-pokusozmier"zodňa16.09.
2021 nie je zrejmé, so zaplatením ktorej splátky (v akej výške a kedy splatnej) bol žalovaný v omeškaní apre ktoré omeškanie môže veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a pre tento nedostatok, nedošlo k
účinnému a platnému zosplatneniu predmetného úveru. Ani z jedného predloženého listinného dôkazu
nie je možné ustáliť, ktorá splátka bola splátkou, ktorá zosplatnenie úveru vyvolala. Tento postup

právneho predchodcu žalobcu (VÚB a.s.) pri zosplatnení viedol až k neplatnému postúpeniu pohľadávky
žalobcovi. Z uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky nie je platným právnym úkonom, v dôsledku
čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení absentovala špecifikácia
konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Súdna prax považuje za nevyhnutné pre platné

právne zosplatnenie špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. V prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh, čo v danom prípade právny predchodca žalobcu neurobil.

6. Keďže poskytnutý úver nebol platne zosplatnený, nemohla ho následne VÚB, a.s. ani postúpiť
na aktuálneho žalobcu, ktorý tak v tomto spore nemá aktívnu legitimáciu, keďže nie je nositeľom
práva, ktoré si podanou žalobou uplatnil. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie podanú žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v spore úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli.

8. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 21. 05. 2025, a to z dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

9. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku
platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru podmienku uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Podporne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod

sp. zn. 5CoCsp/62/2022 (odsek 19. odôvodnenia), ako aj na rozhodnutie Krajského súdu Nitra pod
sp. zn. 12CoCsp/25/2021 (odsek 9. odôvodnenia). Pri zosplatňovacej výzve zákon jasne vymedzuje,
pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie splatnosti neplatné. Pri
výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na
zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti

nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd
prvej inštancie sa pri rozhodovaní vyššie uvedenou zásadou neriadil. Vo veci bolo preukázané, že
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 OZ uhradiť dlžnú sumu s tým,
že v opačnom prípade je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ku ktorej došlo dňa 19. 10. 2021,
čo právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému spolu so zostatkom úveru vrátane príslušenstva. Z

výpisu z účtu žalovaného bolo preukázané, že ku dňu vystavenia predžalobnej upomienky bol žalovaný
preukázateľne v omeškaní s úhradou troch splátok úveru. Právny predchodca žalobcu postupoval plne
v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, keď úver predčasne zosplatnil dňa 19. 10. 2021,
ako vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad, a to pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej
dňa 04. 07. 2021, čo žalovaný ani nepoprel, t. j.:

- po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky,
- za súčasného upozornenia žalovaného na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva.
Právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil úver v súlade so zákonom. K postúpeniu žalovanej
pohľadávky došlo v súlade s ust. § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., čím je daná aktívna

legitimácia žalobcu v tomto spore. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti, zákon neukladá žiadne
ďalšie podmienky pokiaľ ide o formu, a teda neuvedenie splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, nemôže
mať za následok neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024. Pri výklade právnych úkonov a ich
posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie

výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom
uvedených prípadov. Správnym právnym posúdením veci by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru,
že žalobcovi v tomto spore svedčí aktívna legitimácia.10. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
v súlade s petitom odvolania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacím súdom.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote

na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
385 ods. 1 „a contrario“, pričom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.Zobsahusúdnehospisuvyplýva,žesažalobcapodanoužaloboudomáhalodžalovanéhozaplatenia
sumy 9.761,76 eur s príslušenstvom titulom nesplateného spotrebiteľského úveru, keď jeho predchodca,

spoločnosťVšeobecnáúverovábanka,a.s.(ďalejlenVÚB,a.s.)poskytolžalovanémunazákladezmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 01. 02. 2021 pod reg. číslom 238363111010221 (ďalej aj
ako „úverová zmluva“) úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaný ako dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky neplnil riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu

dlžnej pohľadávky s upozornením na možnosť požadovania vrátenia celej poskytnutej sumy úveru
s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve. Žalovaný napriek písomnej
výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh nezaplatil, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil ku
dňu 19. 10. 2021 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Pohľadávka voči žalovanému bola následne
na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s., ako postupcom a

žalobcom ako postupníkom dňa 14. 02. 2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 10. 10. 2023
postúpená na žalobcu, ktorý sa domáha svojich nárokov žalobou podanou v tomto konaní.

14. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. Z dôvodu
odvolania podaného žalobcom je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.

15. Odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a so záverom o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní z dôvodov
uvádzaných súdom prvej inštancie a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiaobmedzujelennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia(tvoriaceho

s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok), vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na
tento prípad, keď na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

16. Odvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí

súdov SR 3/2025 pod č. 34. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 449/2024 z 24. 09. 2024 uviedol,
že nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa aplikuje aj do minulosti
(retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ
dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú

normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť
len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny,
judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky
už prebiehajúce konania.18. Je potrebné uviesť, že v podaniach právneho predchodcu žalobcu (tretia upomienka – pokus o zmier
zo dňa 16. 09. 2021 a zosplatnenie úveru zo dňa 19. 10. 2021), ktoré boli adresované žalovanému,

absentovala špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, a teda tu nedošlo
k platnému zosplatneniu úveru. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru
vážne následky; zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na
zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie
úveru stratu výhody splátok. Avšak so zosplatnením je spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na

súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany
sporu v konaní pred súdom využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku,
pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky.
Výzva prezumovaná ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý
z hľadiska jeho určitosti musí, podľa názoru odvolacieho súdu, obligatórne obsahovať (identifikáciu)
splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu
podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť
spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, a tento následok odvrátiť. Z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka
by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka
o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba
formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý
korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka.

19. Konajúcemu senátu odvolacieho súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že s neuvedením
splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné
problémy; veritelia totiž často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru boli splnené. Priemerný spotrebiteľ pritom často nie je spôsobilý na takúto modifikáciu

skutkového stavu relevantne reagovať. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k
zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení
o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo
rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň,
uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým

spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu
úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je
výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ
realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k
špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny

úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

20. Záverom odvolací súd uvádza, že mu je známa určitá nejednotnosť rozhodovacej praxe, ktorá tu
existovala ohľadom náležitosti zosplatňujúcej výzvy. Táto otázka však je v súčasnosti vyriešená vyššie
uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025, ktoré bolo

zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože tento si
trovy odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu žiadne ani nevyplývajú.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).