Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/148/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124214556
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124214556.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
navrhovateľky(plnoletédieťa):A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/X,D.,E.F.,protipovinnému
z výživného (otec): G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., v konaní o návrhu navrhovateľky
na určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného z výživného proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín č.k. 32Pc/34/2024-30 zo dňa 18. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 32Pc/34/2024-30 zo dňa 18. februára 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. rozhodol

o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala, aby súd uložil
osobe povinnej platiť výživné, povinnosť prispievať na jej výživu sumou, ktorej výšku podľa svojej úvahy
určí súd, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej rukám, od 01.09.2024. Na pojednávaní konanom
dňa 18.02.2025 navrhovateľka zobrala svoj návrh späť a žiadala konanie zastaviť. Osoba povinná platiť

výživné so späťvzatím návrhu nesúhlasila z dôvodu, že má zdravotné problémy, čakajú ho operácie, pre
ktoré by sa nemohla dostaviť do Čiech kvôli súdnemu konaniu.

3. Okresný súd s poukazom na § 29 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) argumenty povinného z výživného, spočívajúce
v jeho zdravotnej situácii, kedy ho čakajú operácie, pre ktoré by sa nemohol dostaviť na konanie do

Českej republiky, nevzhliadol za vážne dôvody pre nezastavenie konania. Akcentoval, že rozhodoval
o späťvzatí návrhu navrhovateľky, pričom účastníkovi konania v postavení navrhovateľa prináležia
procesné oprávnenia na dispozíciu s návrhom na začatie konania. Zároveň navrhovateľka v postavení
účastníka uplatňujúceho svoj právny nárok na určenie výživného na plnoleté dieťa, má právo domáhať
sa svojho nároku, podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, na ňou zvolenom

súde podľa v nariadení uvedených zákonných kritérií pre určenie právomoci súdu vo veciach vyživovacej
povinnosti v členských štátoch EÚ. Nie je dôvodné, aby toto právo navrhovateľky bolo obmedzované
aktuálnymi osobnými životnými okolnosťami otca, ako osoby povinnej platiť výživné, pričom v súdnom
konaní je možné okrem výsluchu, vyjadrovať sa aj písomne, prípadne prostredníctvom zvoleného
zástupcu alebo právneho zástupcu. S poukazom na vedené skutočnosti okresný súd konanie o návrhu
navrhovateľky na určenie výživného na plnoleté dieťa podľa § 29 CMP zastavil. O trovách konania

rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.4. Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu podal odvolanie povinný z výživného, a to
z dôvodu, že rozhodnutie považuje za nezákonné a nemajúce oporu v skutkovom stave. Na podaný
návrh reagoval podaním, v ktorom uviedol, že návrh trpí viacerými formálnymi vadami, nie je zrejmé,

čoho sa navrhovateľka domáha, keď uvádzala všeobecné tvrdenia bez jediného listinného dôkazu, petit
návrhu je neurčitý. Namietal nezákonný postup zákonnej sudkyne, ktorá na pojednávaní navrhovateľku
poučila, že je jej právo, aby si vybrala iný súd členského štátu Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť,
že trvale žije v Českej republike. Zákonná sudkyňa až na pojednávaní poučila navrhovateľku o voľbe
práva v zmysle zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Zdôraznil, že

ak mala zákonná sudkyňa pochybnosti o právomoci slovenského súdu, mala tak učiniť pred úkonmi,
ktorými bol vyzvaný k vyjadreniu sa k návrhu. Samotná navrhovateľka má vedomosť o tom, že má právo
voľby práva, nakoľko vyživovacia povinnosť k nej bola zrušená rozhodnutím Okresného súdu Trenčín
v 07/2023, pričom v danom konaní bola riadne poučená, resp. vyzvaná na predloženie Dohody o voľbe
práva a príslušnosti Okresného súdu Trenčín, ktorú dohodu podpísala a predložila konajúcemu súdu.
Navrhovateľka tak učinila voľbu práva, ako aj príslušnosť Okresného súdu Trenčín tým, že podala naň

návrh. Navrhovateľka vzala návrh späť, pretože ju zákonná sudkyňa poučila o možnosti vziať návrh
späť a podať nový návrh na súde iného členského štátu Európskej únie, kde má obvyklý pobyt. Podľa
povinného z výživného nemá tento postup oporu v zákone. Okresný súd v danom konaní založil také
procesné pochybenia, ktoré sami o sebe odôvodňujú zrušenie rozhodnutia z dôvodu procesných vád,
ktoré nie je schopný ani odvolací orgán zhojiť. Povinný z výživného vyjadril výhrady aj proti tomu, ako

sa okresný súd vysporiadal s nesúhlasom so späťvzatím návrhu, keď len skonštatoval, že zdravotný
stav nie je dôležitý dôvod na to, aby konanie v dôsledku späťvzatia nezastavil, k tomu poukázal aj na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2010 a sp. zn. 4Obo/81/2010. Vyjadril, že okresný
súd nemal možnosť „od stola“ ustáliť, že nie je daný vážny dôvod nesúhlasu, pretože zdravotný stav nie
je vážnym dôvodom, a potom uviesť, že povinný výživného má možnosť sa dať na súde zastúpiť, čím

okresný súd rozhodol v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, keď rozhodoval v prospech jednej strany
bez toho, aby sa vysporiadal s dôsledkami pre stranu druhú. S poukazom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

5. Navrhovateľka nepodala k odvolaniu povinného z výživného žiadne vyjadrenie.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie
podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej

lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP
až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP
a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

7. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, odvolací súd za aplikácie § 387 ods.
1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu
aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS
350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení

rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie
závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a
rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods.
2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu.

8. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a uplatnených
odvolacích námietok povinného z výživného zistil, že okresný súd vo veci návrhu navrhovateľky na
určenie výživného na plnoleté dieťa nariadil pojednávanie na deň 18.02.2025, ktorého sa osobne
zúčastnili tak navrhovateľka, ako aj povinný z výživného. V obsahu zápisnice o pojednávaní (č.l. 29

spisu) vyplýva, že po začatí pojednávania navrhovateľka vyjadrila, že berie návrh späť a žiada konanie
zastaviť, chce si podať návrh na určenie výživného na súde podľa miesta jej obvyklého pobytu. Povinný
z výživného so späťvzatím návrhu vyjadril nesúhlas z dôvodu jeho zdravotných problémov a operácií,
ktoré ho čakajú, pre ktoré by sa nemohol dostaviť do Českej republiky na súdne pojednávanie.9. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že späťvzatie
návrhu na začatie konania je prejavom dispozičného princípu, ktorý v istej, hoc modifikovanej podobe

platí aj v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Najmä ak možno začať konanie len na
návrh, nemôže byť účastník nútený v tomto konaní ďalej pokračovať a na základe vlastného procesného
úkonu, po splnení zákonných podmienok, príde k jeho zastaveniu, či už celkom, alebo v časti, a
to bez meritórneho rozhodnutia. Ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania prišlo pred predbežným
prejednaním sporu alebo pred pojednávaním vo veci samej, súd nemusí vyžadovať súhlas ostatných

účastníkov so späťvzatím návrhu na začatie konania (§ 146 ods. 1 CSP).

10. Na akýkoľvek nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, hoci aj potenciálne relevantný, nemôže
súd prihliadnuť, ak došlo k späťvzatiu žaloby alebo jej časti skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie. Vzhľadom na skutočnosť, že pojednávanie nemôže predchádzať
predbežnému prejednaniu sporu, je v konkrétnom konaní vždy rozhodujúce začatie predbežného

prejednania sporu a iba ak k nemu nedôjde, začatie pojednávania. Z povahy veci vyplýva, že ide
vždy o prvé pojednávanie. Pojednávanie nemožno považovať za začaté, ak bolo napriek eventuálnej
účasti strán a ich zástupcov odročené bez prejednania veci. Na začatie pojednávania sa vyžaduje jeho
otvorenie po legitimačných úkonoch súdu v zmysle § 180 CSP a prednesenie podstatného obsahu
žalobyžalobcom,resp.oboznámeniesasjejobsahomzostranysúdu,aksúdpojednávavneprítomnosti

žalobcu a jeho zástupcu.

11. K odvolaním namietanému nesprávnemu postupu okresného súdu, ktorý konanie zastavil v dôsledku
späťvzatia návrhu, odvolací súd akcentuje, že navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 18.02.2025
zobrala podaný návrh späť, s ktorým jednostranným úkonom zákon spája procesnoprávne následky

a jasne definuje ďalší procesný postup súdu, ktorý musí byť v tejto situácií dodržaný. Podľa názoru
odvolacieho súdu, okresný súd správne rozhodol, keď v danom prípade konanie v reakcii na späťvzatie
návrhu postupom podľa § 29 CMP zastavil. Pokiaľ povinný z výživného namietal, že sa okresný súd
nesprávne vysporiadal s dôvodmi jeho nesúhlasu so späťvzatím návrhu navrhovateľkou, odvolací súd
k tomu udáva, že z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 18.02.2025, ako aj zo zvukovej

nahrávky z tohto pojednávania uloženej v elektronickom súdnom spise, je zrejmé, že navrhovateľka
zobrala podaný návrh v celosti späť ešte predtým, ako okresný súd predmetné pojednávanie otvoril.
V takom prípade súd v zmysle § 146 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP na vyjadrený nesúhlas
so späťvzatím návrhu neprihliada.

12. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací uplatnenú odvolaciu argumentáciu povinného
z výživného nevyhodnotil ako relevantnú, spôsobilú narušiť správnosť postupu okresného súdu
a pristúpil k potvrdeniu uznesenia okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

V Žiline dňa 29.10.2025

JUDr. Miroslava Korbašová
predsedníčka senátu
(sudkyňa spravodajkyňa)

JUDr. Martina Nemravová
členka senátu

JUDr. Róbert Bebčák
člen senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Dančíková