Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1639/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125326762
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125326762.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35724803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53255739, proti povinnému v 1. rade: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., povinnému v 2. rade: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomC.XX,XXXXXC.,ovymoženiepríslušenstva,vedenejsúdnymexekútorom:JUDr.PeterBalaškó,

so sídlom exekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, IČO: 42335124, pod sp. zn.
394EX 539/25, o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie sp. zn.
394EX 539/25 zo dňa 18.08.2025 z úradnej povinnosti, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo
dňa 16.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 394EX 539/25 zo dňa 18.08.2025 a u k l a
d á podľa § 32 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie proti povinnému v 1. rade v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v lehote do 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a doručiť ho účastníkom exekučného konania a súdu.

II. Súd u k l a d á podľa § 32 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi povinnosť vypracovať opravu
Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 394EX 539/25 zo dňa 12.06.2025 v časti vymáhaného nároku

oprávneného v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a doručiť ho účastníkom
exekučného konania a súdu.

III. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

IV. Súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie

exekúcie n e p r i z n á v a.

V. Oprávnený má voči povinným n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 174,42 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 28.05.2025, domáhal

od povinných vymoženia príslušenstva, na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu
Komárno sp. zn. 13Csp/355/2017 zo dňa 06.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2018,
vykonateľnosť dňa 01.01.2019, a exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn.
13Csp/355/2017 zo dňa 25.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2019, vykonateľnosť dňa
21.08.2019 (ďalej spolu ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 11.06.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Balaškó, so sídlomexekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, IČO: 42335124 (ďalej len ako „súdny
exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 394EX 539/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2025. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 23.07.2025 a doplňujúceho podania zo dňa 31.07.2025
a zo dňa 19.08.2025 predložil súdu Návrh povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 16.07.2025, spolu
s poštovou podacou obálkou k nemu, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 22.07.2025, upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinným, Upovedomenie o zastavení exekúcie sp.

zn. 394EX 539/25 zo dňa 18.08.2025. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie
exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu
v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 394EX 539/25 zo dňa 12.06.2025 bolo do vlastných
rúk doručené povinnému v 1. rade dňa 17.06.2025, povinnému v 2. rade dňa 17.06.2025. Návrh na

zastavenie exekúcie zo dňa 16.07.2025 bol podaný na poštovú prepravu dňa 16.07.2025, a doručený
súdnemu exekútorovi dňa 17.07.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie
bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie

exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Povinní navrhli zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku a to z dôvodu z dôvodu neprípustnosti vedenej exekúcie, ktorá má byť vedená na základe
nespôsobilého exekučného titulu, pre spornosť vymáhanej pohľadávky, ktorú povinní neuznávajú, pre

porušenie ústavných práv priznaných povinným čl. 46, čl. 47, čl. 48 Ústavou Slovenskej republiky
konať pred súdom, pre odťatie ústavných práv v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa,
pre rozpor s právom EÚ. Povinní namietli, že súdom uznaná pohľadávka vo výške 9785,09 EUR
žiada súdny exekútor vymôcť neprehľadným a nepreukázaným spôsobom, teda v čiastke neprimerane
vyššie oproti nároku podľa vykonateľného exekučného titulu. Povinní dodali, že dlhodobo preukázateľne

nesúhlasia s úžerníckymi aktivitami oprávneného ani so vznikom exekučného titulu, a ani s vydaným
poverením na vykonanie exekúcie, a ani s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Povinní mali
zato, že exekúcia sa vedie na základe nespôsobilého právneho titulu. Povinní v celom rozsahu popreli
vymáhaný nárok s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/232/2012, ako aj
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 174/02, IV. ÚS 55/11, keďže exekučný titul je

nespôsobilým a neúčinným exekučným titulom. Povinní zdôraznili, že v prípade ak súd exekúciu
nezastaví, tak majú záujem o splatenie vymáhanej pohľadávky formou splátkového kalendára až do
celkového splatenia a zo v súlade s platnou právnou úpravou. Povinní uviedli, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté
ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v prítomnosti povinných, a aby sa dalo vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, keďže v predmetnej veci súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci, nezistil existenciu či tu právo je alebo nie je, neurčil či je zmluva platná alebo
nie, nezistil, že či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nezistil, že či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, nepreskúmal ex

offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/ EHS. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať
dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlade exekučného titulu so zákonom.
Povinní považovali za sporné, že či súd v exekučnom konaní v čase rozhodovania o návrhu na
vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul v zmysle vyššie uvedených kritérií za účelom zistenia
nezákonnosti exekučného titulu. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex offo skúmať súlad

exekučného titulu so zákonom. Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a ak
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
Povinní uviedli, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúc svojvôľu, nakoľko súd
úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore
s Ústavou SR, priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží, keďže úverová zmluva, od

ktorej je odvodený vymáhaný nárok, je spotrebiteľskou zmluvou, a táto obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/oprávnený spôsobil
neplatné právne úkony, a z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne úkony. Pri uzatváraní
zmluvy dodávateľ/oprávnený predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorejobsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a zmluvu musel podpísať ako celok, a ktorej
obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, ale najmä ide o zmluvu v rozpore so
zákonom, keďže dodávateľ/oprávnený pri uzatváraní použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy

včlenil neprijateľné zmluvné podmienky – neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi
odôvodňujúcaúžeru,neprimeranevysokésankcie,poplatokzaposkytnutieúveru,nečitateľnéobchodné
podmienky, o ktorých sa povinní dozvedeli až v čase podania tohto návrhu na zastavenie exekúcie.
Povinní poukázali na smernicu rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, bod 1 písm. e) prílohy tejto
smernice, § 39 a § 53d Občianskeho zákonníka. Konanie dodávateľa/oprávneného v čase poskytnutia

služieb povinného ako spotrebiteľovi malo vykazovať znaky nekalých obchodných praktík za účelom
znemožnenia dosiahnutia ochrany spotrebiteľa to formou neinformovania spotrebiteľa o dôsledkoch
vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použitia predtlačenej formulárovej štandardizovanej
zmluvy, ktorej obsah bol oprávneným vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah,
nekonanie s náležitou odbornou starostlivosťou, nezabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Povinní
poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 01.07.2010, sp. zn.

5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoE/64/2012. V danom prípade zmluvu je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, nakoľko pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ
nekoval v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. úver nebol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania a z toho dôvodu povinného nemožno uprieť ochranu podľa

spotrebiteľského práva. Povinní vzniesli námietku proti trovám exekúciu a príslušenstvu pre nesúlad
s úniovým právom a pre upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť vyššie, čo malo
spôsobiť dôvodnú obavu nátlaku až hrubého nátlaku, pre nepreukázanie skutočných nákladov exekúcie
v rámci upovedomenia o začatí exekúcie, pre doterajší rozsah úkonov, ktoré neodôvodňujú výšku
trov exekúcie. K uvedenému povinní dodali, že náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka

jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení o začatí exekúcie, a preto žiadali súd, aby
z úradnej povinnosti preskúmal výšku trov súdneho exekútora. Na základe uvedených dôvodov povinní
navrhli zastaviť exekúciu v celom rozsahu a požiadali súd, aby náhradu trov konania platil oprávnený.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie a to s poukazom na §

61k ods. 1 Exekučného poriadku a § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený si uplatnil nárok na
náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný
účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod

na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch

rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

16. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za

súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a

tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

18.Dňa19.08.2025bolosúduvtomtoexekučnomkonanídoručenéupovedomenieozastaveníexekúcie
vydané s poukazom na § 61n ods. 1 písm. a), písm. g) a písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že
na majetok povinného v 1. rade vyhlásený konkurz, a preto súdny exekútor konštatoval, citujem: „Z
uvedeného dôvodu, exekučné konanie v podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. f) zastavujem“

19. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky
z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo
splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred
vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví

všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv
či záväzkov. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v
prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a
výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať
proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie

súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď počas exekúcii
vedenej na majetok fyzickej osoby je vyhlásený konkurz na majetok tejto fyzickej osoby a vymáhaná
pohľadávka, ktorá je deklarovaná exekučným titulom, je dotknutá účinkami vyhlásenia konkurzu na
majetok povinného. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladáustanovenie § 167f zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejlenako„ZoKR“),jezákazzačatiaavedeniaexekučnéhokonaniaaobdobného
vykonávacie konania a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka,

ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

20. Lustráciou v Obchodnom vestníku bolo zistené, že uznesením sp. zn. 20OdK/84/2025 zo dňa
05.08.2025, ktoré bolo zverejnené pod č. 153/2025, K039158, dňa 11.08.2025, Okresný súd Nitra
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., ustanovil

do funkcie správcu: E. F., so sídlom kancelárie Hollého 10, 949 01 Nitra, značka správcu S1528., začal
hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, vyzval veriteľov dlžníka, aby si svoje pohľadávky
prihlásili u správcu, oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené
z uspokojenia.

21. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní považoval za prioritné vyriešenie
otázky účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v 1. rade vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke
deklarovanej exekučným titulom to najmä s prihliadnutím na § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, § 166e ods.
2 ZoKR a §167f ods. 2 ZoKR, keďže oddlženie povinného aj po zrušení konkurzu zostáva zachované

v prípade, ak nebolo príslušným súdom zrušené pre nepoctivý zámer. Pre úplnosť súd lustráciou
v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia oddlženie povinného
nebolo zrušené pre nepoctivý zámer podľa 166f ZoKR.

22. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu

Komárno sp. zn. 13Csp/355/2017 zo dňa 06.11.2018, ktorým je deklarovaná dobrovoľne neuhradená
zostatková pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 157026 zo dňa 07.07.2010 (ďalej len
„zmluva o úvere“) vo výške 8,06 EUR s príslušenstvom. Z exekučného titulu vyplýva, že k zosplatneniu
pohľadávky zo zmluvy o úveru celom jej rozsahu došlo ku dňu 15.12.2014. Uznesením Okresného
súdu Komárno sp. zn. 13Csp/355/2017 zo dňa 25.07.2019, je oprávnenému priznaná pohľadávka na

náhradu trov základného konania od povinných. Po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať,
že vymáhaná pohľadávka, ktorá bola deklarovaná exekučnými titulmi všeobecného súdu vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného v 1. rade, nepatrí medzi
pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, v čoho dôsledku patrí
medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze podľa § 166a ods. 1 ZoKR, v čoho

dôsledku v zmysle § 167f ods. 1 ZoKR v tomto exekučnom konaní nastal dôvod, pre ktorý musí byť
exekučné konanie (a exekúcia) proti povinnému v 1. rade zastavené. V zmysle uvedeného súdnemu
exekútorovi vznikla počas exekúcie súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku len proti povinnému v 1. rade.

23. Po preskúmaní predloženého upovedomenia o zastavení exekúcie však bolo možné konštatovať,
že či už z dôvodu chyby v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti síce na jednej strane súdny exekútor
konštatoval opodstatnenosť a odôvodnenosť zastavenia exekúcie vedenej na majetok povinného v 1.
rade pre vyhlásený konkurz, avšak s uvedením spojil následok v podobe zastavenia exekučného
konania ako takého, teda v celom rozsahu, vrátane exekúcie vedenej na majetok povinného v 2.

rade. Upovedomenie o zastavení exekúcie, v prípade ak sa vydáva v čiastočnom rozsahu, musí
obsahovať presnú a nezameniteľnú špecifikáciu dotknutej časti, ktorá sa zastavuje. Taktiež nemožno
opomenúť aj nedostatok výroku v podobe zastavenia exekúcie s poukazom na nesprávne ustanovenie
Exekučného poriadku, v dôsledku ktorého mala byť exekúcia zastavená, a to v zmysle § 61n ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku, teda z osobitného predpisu vyplýva, že exekúcia sa zastavila. Pre

prípad konkurzu dané ustanovenie Exekučného poriadku je možné aplikovať v prípade, ak bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka, ktorým je právnická osoba, a nastali účinky predpokladá podľa § 48
ZoKR. Ak bol vyhlásený konkurz (či už vo forme oddlženia alebo splátkového kalendára) na majetok
dlžníka, ktorým je fyzická osoba, nastávajú účinky spojené s § 167f ods. 2 ZoKR, ktoré zakladá v rámci
prebiehajúcejexekúciedôvodnazastavenieexekúciepodľa§61nods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku.

24. Ustanovením § 32 Exekučného poriadku zveril zákonodarca súdu v exekučnom konaní dozor nad
činnosťou súdnych exekútorov v jednotlivých konaniach tak, aby exekučné konanie prebiehalo v súlade
s právnymi predpismi regulujúcimi exekučné konanie a aby nedochádzalo v exekúciách k zbytočnýmprieťahom. Ak exekučný súd má za to, že postup súdneho exekútora je v danej veci nezákonný,
nesprávny alebo zdĺhavý, tak za účelom ich odstránenia môže súdnemu exekútorovi uložiť prislúchajúce
opatrenia. Námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie neboli podané zo strany oprávneného,

avšak súd v exekučnom konaní preskúmal zákonnosť vydania upovedomenia o zastavení exekúcie
a výzvy na úhradu trov exekútora z úradnej povinnosti. Na základe skutočnosti, že došlo k nesprávnej
aplikácie zákonného ustanovenia a ako aj dotknutého rozsahu exekúcie, súd v exekučnom konaní
v celom rozsahu zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a zároveň uložil súdnemu exekútorovi podľa
§ 32 Exekučného poriadku povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie len proti povinnému

v 1. rade v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v lehote do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia a doručiť ho účastníkom exekučného konania a súdu, tak ako to vyplýva
z I. výroku tohto uznesenia.

25. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade

ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

26. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods.
2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkmi konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,

že v celom rozsahu nie je dôvodné.

27. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti
podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie

exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na
návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska
priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom
v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok
v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti,

ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie
podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj

skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu
na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017
a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k
zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom

konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré
objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za
svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022
zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa
09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).28. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené
povinným do vlastných rúk zhodne dňa 17.06.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 03.07.2025. Návrh na

zastavenie exekúcie zo dňa 16.07.2025 bol podaný na poštovú prepravu dňa 16.07.2025, doručený
súdnemu exekútorovi dňa 17.07.2025. Predmetné podanie zo strany povinných bolo realizované po
uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd mohol predmetné
podanie povinných posudzovať len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3
Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinní mohli namietať len tie

skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo
je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní
podania povinných súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že nimi povinní vniesli len námietky,
ktorými navrhli zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie

a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností). Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím
namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto
konaní zo strany povinných v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinní nepreukázali
odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. Napriek uvedenému súd k jednotlivým námietkam povinných
poskytol nasledovné stanovisko.

29. Povinní navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu nezákonnosti, nespôsobilosti, neúčinnosti exekučného
titulu zakladajúceho jeho nevykonateľnosť v rámci výkonu exekúcie, keďže nárok ním deklarovaný je
sporný čo do dôvodu a výšky, a taktiež tento má spotrebiteľskú povahu, a požíva ochranu spotrebiteľa,
a v základnom (a exekučnom) konaní nebolo prihliadnuté na existenciu neprijateľných zmluvných

podmienok, ktoré majú vplyv na rozsah vymáhaného nároku, a to v zmysle okolností špecifikovaných
v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.

30. K námietke povinných o nevykonanom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok súdom
v exekučnom konaní v zmysle okolností špecifikovaných v 5. bode odôvodnenia tohto uznesenia, súd

uvádza, že pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku)
možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle ustanovenia §
53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle
ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné

zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný
titul je limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,
ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok). Táto možnosť, ktorou
súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej

zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní.
Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu
inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím na § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj pôvod
v neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktoré majú vplyv

na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Teda súdu v exekučnom konaní tak nie je ani
rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu
napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná

existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci
k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnom
súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu (napr. predzmluvnú činnosť účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného konaní, správnosť a výšku jednotlivých
zložiek nároku a pod.)31. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je najmä rozsudok Okresného
súdu Komárno sp. zn. 13Csp/355/2017 zo dňa 06.11.2018. Exekučným titulom nie je platobný rozkaz
vydaný vyšším súdnym úradníkom ako konštatovali povinní. Týmto exekučným titulom je deklarovaná

dobrovoľne neuhradená zostatková pohľadávka zo zmluvy o úvere vo výške 8,06 EUR s príslušenstvom.
Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že táto bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka medzi veriteľom – oprávneným a dlžníkmi – povinnými označenými menom, priezviskom,
dátumom narodenia, rodným číslom, trvalým pobytom, a predmetnou zmluvou právny predchodca
oprávneného poskytol povinným úver hypotekárneho typu v celkovej výške 19800 EUR, ktorí sa

povinní zaviazali vrátiť formou pravidelných splátok vo výške uvedenej v zmluve najneskôr do 20
rokov od termínu čerpania úveru (posledný deň čerpania deň 17.01.2011) a to spolu s dohodnutým
príslušenstvom. Predmetná zmluva bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, a súd
v základnom konaní, tak ako to vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu, aj napriek tejto skutočnosti,
keď sa podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch neaplikuje, posúdil predmetnú zmluvu o úvere a záväzok z nej aj s prihliadnutím na všeobecnú

ochranu spotrebiteľa podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskú povahu vymáhaného nároku
konštatoval aj oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie. Od tohto právneho záveru súdu v základnom
konaní nebol súd v exekučnom konaní povinný sa odkloniť. Teda nárok vymáhaný na základe
predmetného exekučného titulu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keď z predloženej zmluvy nevyplýva skutočnosť, že povinní na strane dlžníka v čase jej

uzatváraniabybolipodnikateľskýmsubjektomažebypriuzatváranítejtozmluvykonalivrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného
naopak pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Zmluva o úvere je v písomnej forme
a disponuje podstatnými náležitosťami tejto zmluvy - špecifikáciu výšky a meny úveru, trvanie zmluvy,
termíny splatnosti, výšku rozsah jednotlivých splátok, určenie ich splatnosti, určenie úroku a poplatkov

a pod). Podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne určito,
jasne a zrozumiteľne, a povinní nemohli mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa
v rámci zmluvy o úvere zaviazali. K uvedeným námietkam súd na základe vyššie uvedeného zisteného
skutkového stavu musí konštatovať, že v rámci zmluvy o úvere nezistil žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok, ktorý bol deklarovaný exekučným titulom, pretože

ako zo spotrebiteľskej zmluvy a rozsudku prvostupňového súdu zistil, oprávnenému bola priznaná
len suma dobrovoľne neuhradenej istiny a zostatkového príslušenstva. Avšak nemožno opomenúť
skutočnosť, že predmetnú námietku povinný mohli vzniesť len v rámci lehoty na podanie návrhu na
vykonanie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto s prihliadnutím na koncentráciu
exekučného konania nemožno na ňu prihliadnuť a to podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

32. V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 483/2023 zo dňa 24.10.2023 v zmysle ktorého: „V návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré
boli posudzované okresným súdom a ktoré boli podané opakovane, sťažovateľka neuviedla nové
skutočnosti, a preto pokiaľ sa okresný súd v okolnostiach danej veci platnosťou rozhodcovskej zmluvy

osobitne nezaoberal s poukazom na koncentráciu konania (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku),
nemožno mu tento postup vyčítať a vidieť v tom nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia,
ktorý by mal spôsobiť zásah do práv sťažovateľky. Ústavný súd plne rešpektuje postavenie spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch ako strany požívajúcej vyššiu súdnu ochranu z hľadiska jeho slabšieho
právneho postavenia v spotrebiteľskom vzťahu, rovnako aj doktrínu ochrany spotrebiteľa vytvorenú

medzinárodnými aj vnútroštátnymi súdmi. Na druhej strane považuje za nevyhnutné, aby aj spotrebiteľ
dôsledne rešpektoval procesné limity práv a povinností ustanovených zákonom (v danom prípade
Exekučným poriadkom, IV. ÚS 106/2023).“

33. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinní do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom

oprávneného vstúpili dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpali poskytnutý
úver. Pokiaľ teda oprávnený v rámci základného konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ
nevrátenej časti úveru, resp. jeho príslušenstva, tak súd v exekučnom konaní v uvedenom nevzhliadol
konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Námietka o
existenciiprípadnejneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvzmluveoúveremalabyťpredovšetkýmzostrany

povinných uplatnená v rámci základného konania. Prípadná pasivita povinných v základnom konaní
nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý disponuje oprávnením vymáhať nárok, ktorý je deklarovaný
exekučným titulom. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že tento
nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie. Povinný (hoci v postavení spotrebiteľa)nemôže očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví
svojho záväzku aj v tom rozsahu, že nevráti aspoň to, čo mu bolo poskytnuté, ako to bolo aj v
prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani

§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných
podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Inak povedané, exekučný súd
je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol
oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V návrhu na zastavenie exekúcie
povinní nevzniesli ani jednu námietku proti tomu ktorému ustanoveniu zmluvy o úvere, ktoré by malo

obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ktorý by mal vplyv na vymáhaný nárok. S poukazom
na vyššie uvedené závery existencia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola zistená. Hoci
nárok oprávneného deklarovaný exekučným titulom vznikol v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou
zmluvou, nemá však pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Zameranie súdneho prieskumu
v exekučnom konaní aj na nároky, ktoré neboli exekučným titulom priznané, by v tomto štádiu
neprimerane presahovalo právomoc exekučného súdu. Daná námietka mohla byť povinnými riadne

uplatnená len v rámci základného súdneho konania, či už po doručení žaloby, alebo po doručení
exekučného titulu. Teda predmetnú námietku povinných možno súčasne považovať aj námietku proti
vecnej správnosti exekučného titulu, na podklade na podklade okolností, ktoré nastali pred vznikom
exekučného titulu (najmä v otázke procesného postupu súdu v základnom konaní týkajúceho sa
vykonania dôkazov, určenia (ne)platnosti zmluvy, existencie práva, a pod.)

34. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po
vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí

atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom

bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych

ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.

35. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by

jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

36. Predmetný exekučný titul bol povinným doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku
mohli podať proti nemu riadny opravný prostriedok, ktorým by namietli prípadnú neoprávnenosť,
resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, rozpor z dobrými mravmi, prípadne
aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním rozsudku. Opatrenie rozhodnutia doložkou

právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania
doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného
vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenými osobami. Súd v exekučnom konaní nad
rámec vyššie špecifikovaných oprávnení nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý jeoprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý
exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu
právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho
právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný
súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd,
v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom)
konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť

vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na
zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej
exekúciiexekučnýmtitulom.Súdspoukazomnauvedenéjepretoviazanýprávoplatnýmavykonateľným
rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie
je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť
rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní.

Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného
konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že
vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20
Cdo 1940/2008). Predmetnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

37. Povinní navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu premlčania vymáhaného nároku deklarovaného
exekučnými titulmi. V otázke posúdenia včasnosti uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného
s prihliadnutím na striktnú koncentračnú zásadu spravujúcu exekučné konanie je potrebné poukázať
aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 563/2022 zo dňa 19.10.2022,
v zmysle ktorého: „Vztiahnuc uvedené na prejednávaný prípad, možno konštatovať, že je nepochybné,

že sťažovateľ nepredložil okresnému súdu námietku súvisiacu s uplatnením námietky premlčania v
rámci návrhu na zastavenie exekúcie a v lehote na jeho podanie, hoci tak urobiť mohol, ale uviedol
ju až v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. K tomu okresný súd konštatoval, že
otázka vymáhania nároku v rozpore s dobrými mravmi nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ale musela tu byť bez akýchkoľvek pochýb ešte pred začatím

exekučného konania. Na takýto nový dôvod obrany povinného vznesený až v rámci sťažnosti preto
nemohol prihliadnuť. Súčasne dodal, že bez vznesenej námietky premlčania zo strany povinného ani
nemal vyšší súdny úradník dôvod (ex offo) sa zaoberať premlčaním. Je v záujme sťažovateľa, aby si
strážil svoje práva a postupoval pri ich uplatňovaní resp. bránení v súlade s pravidlami vyplývajúcimi
z relevantných ustanovení exekučného poriadku. Preto pokiaľ sa okresný súd v okolnostiach danej

veci osobitne nezaoberal touto jeho námietkou s poukazom na koncentráciu konania (§ 61k ods.
2 Exekučného poriadku), nemožno mu tento postup vyčítať a vidieť v tom nedostatok odôvodnenia
napadnutého uznesenia, ktorý by mal spôsobiť zásah do práv sťažovateľa.“ K uvedenému pozri aj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 537/2023 zo dňa 24.10.2023,

38. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym
predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej
doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania. Premlčanie
je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku

patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný
subjekt uplatniť v štádiu konania na to určenom, pričom súd je povinný následne preskúmať jej
dôvodnosť. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd však nie je oprávnený z
úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná

pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. V zmysle ust. § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 - 110). Premlčanie nároku priznaného exekučným titulom sa spravuje § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (10-ročná premlčacia doba) pre nárok čo do istiny, úrokov z omeškania do momentu
nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, a ostatného príslušenstva, a taktiež sa spravuje § 110

ods. 3 Občianskeho zákonníka (3-ročná premlčacia doba) pre nárok čo do úrokov z omeškania, ktorých
zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu. Nemožno opomenúť skutočnosť, že Občiansky
zákonník v rámci úpravy premlčania rozlišuje medzi právnymi normami upravujúcimi plynutie premlčacej
doby z práv z bežných úkonov (napr. § 101 Občiansky zákonník), a normami upravujúcimi plynutiepráv priznaných právoplatným rozhodnutím súdu (§ 110 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). V zmysle
uvedeného súd v exekučnom konaní sa zaberal len otázkou premlčania práva z exekučného titulu,
keďže posúdenie otázky premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy patrí len do pôsobnosti súdu, ktorý

vydal exekučný titul.

39. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Csp/355/2017 zo dňa 06.11.2018

je povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažný nárok do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, v čoho dôsledku začiatok plynutia premlčacej doby je naviazaný na uplynutie tejto lehoty
na plnenie (paričnej lehoty), teda vo svojej podstate je moment začiatku plynutia premlčacej doby
naviazaný na moment nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý v tomto prípade nastal
ku dňu 01.01.2019, a jej koniec v prípade neuplatnenia nároku v exekučnom konaní by pripadol na
deň 01.01.2029. Exekučným titulom – uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Csp/355/2017

zo dňa 25.07.2019 je povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažný nárok do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, v čoho dôsledku začiatok plynutia premlčacej doby je naviazaný na uplynutie
tejto lehoty na plnenie (paričnej lehoty), teda vo svojej podstate je moment začiatku plynutia premlčacej
doby naviazaný na moment nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý v tomto prípade nastal
ku dňu 21.08.2019, a jej koniec v prípade neuplatnenia nároku v exekučnom konaní by pripadol na deň

21.08.2029. Pre úplnosť v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre
ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

40. Súd v exekučnom konaní k uvedenému dodáva, že uplatnenie práva, ktoré už bolo priznané
vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu návrhom na vykonanie exekúcie sa
považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa
plynutie 10-ročnej premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania.
Súd v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo

3/2008 zo dňa 25.06.2008, podľa ktorého: „Keďže účinky ustanovenia § 112 OZ má i návrh na výkon
rozhodnutia, pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd SR má za to, že
premlčacia doba (§ 110 OZ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t.
j. 9. 5. 1992 spočívala počas konania okresného súdu od 28. 2. 1994 (podanie návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia) do 9. 4. 2003 (právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia). Preto

nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (9. 5. 1992) do doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému (15. 6. 2006), uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, nie je jeho rozhodnutie správne. Je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci.“

41. Zo spisového materiálu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28.05.2025,
teda počas plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z predmetného exekučného titulu.
Premlčacia doba uplynula len v rozsahu odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu –
rozsudku, t. j. odo dňa 01.01.2019, do dňa ktorý predchádzal dňu začatia exekučného konania, ktoré

začalo dňa 28.05.2025. Avšak v danom prípade je potrebné dať do pozornosti, že podľa § 1 ods. 1 písm.
a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení
účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo

k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynuli v období od 27.03.2020 do 30.04.2020), teda v tomto
špecifikovanom období premlčacia doba nároku priznaného exekučným titulom neplynula. Plynutie
premlčacej doby nároku deklarovaného exekučným titulu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
bolo opätovne prerušené podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom do 20.05.2021, a to
v období od 19.01.2021 do 28.02.2021. Uvedené platí aj vo vzťahu k nároku z uznesenia o náhrade

trov základného konania len s rozdielnym neskorším momentom začiatku plynutia premlčacej doby (t. j
počnúc dňom 21.08.2019). Na základe uvedených skutočnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného z exekučných tituloch nie je
premlčaný, keďže nedošlo k uplynutiu zostatkovej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskehozákonníka, v čoho dôsledku návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase, keď táto
premlčacia doba nároku deklarovaného exekučnými titulmi (a to pre nárok čo do istiny, opakujúceho
úroku a úroku z omeškania do momentu nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, a ostatného

príslušenstva) neuplynula.

42. Keďže exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Csp/355/2017 zo dňa
06.11.2018 priznaný nárok je koncipovaný aj na báze opakujúceho sa príslušenstva v podobe úroku vo
výške 7,29 % ročne zo sumy 8,06 EUR od 28.07.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške

8,05% ročne zo sumy 8,06 EUR od 28.07.2018 do zaplatenia, ktorého plynutie, a dĺžka premlčacej
doby závisí od momentu nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, tak ako to predpokladá §
110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prípade tohto príslušenstva od 28.07.2018 do nadobudnutia
právoplatnosti exekučného titulu, t. j. do dňa 28.12.2018 plynie v zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. 10 ročná premlčacia doba.
Po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu plynutie premlčacej doby týchto nárokov (t. z. úroku

vo výške 7,29 % ročne zo sumy 8,06 EUR od 29.12.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 8,06 EUR od 29.12.2018 do zaplatenia) sa spravuje § 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a teda tieto úroky sa premlčujú v troch rokoch, keďže sa jedná o právo právoplatne priznané
exekučným titulom, ktorého zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu. Exekučným titulom je
povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažný nárok do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v čoho dôsledku začiatok plynutia premlčacej doby je naviazaný na uplynutie tejto lehoty na plnenie
(paričnej lehoty), teda vo svojej podstate je moment začiatku plynutia premlčacej doby naviazaný na
momentnadobudnutiavykonateľnostiexekučnéhotitulu,ktorývtomtoprípadenastalkudňu01.01.2019,
a jej koniec v prípade neuplatnenia nároku v exekučnom konaní by pripadol na deň 01.01.2022.
Predmetná doba sa predlžuje o doby, keď táto lehota neplynula v zmysle vyššie uvedených zákonných

prekážok v podobe mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 28.05.2025. Teda v danom
prípade exekučným titulom deklarovaná pohľadávka čo do dotknutého úroku a úroku z omeškania,
ktorých zročnosť nastala po dni nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (rozsudku), bola v čase
iniciovania exekučného konania premlčaným nárokom. V danom prípade však nie je možné zastaviť

exekúciu z dôvodu, že povinní vzniesli námietku premlčania nárokov z exekučných tituloch až po
uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a to s poukazom na
striktnú koncentračnú zásadu, ktorou sa riadi exekučné konanie, tak ako to predpokladá § 61k ods. 3
Exekučného poriadku. A preto v danom rozsahu je námietka povinných o premlčaní vymáhaného nároku
nie je dôvodnou námietkou, na ktorú súd môže prihliadnuť.

43. Povinní navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu porušenia ústavného práva na súdnu ochranu a odňatiu
možnosti konať pred súdom v exekučnom konaní v zmysle okolností namietnutých v bode 5.
odôvodnenia tohto uznesenia.

44. Oprávnený v zmysle § 48 ods. 1 Exekučného poriadku podal návrh na vykonanie exekúcie, keďže
v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku povinná dobrovoľne nesplnila povinnosť mu uloženú
exekučným titulom v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia
exekúcie v rámci tohto exekučného konania sú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly. Exekučné
konanie je vedené podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je

Exekučný poriadok, v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd k uvedenému dodáva, že
po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami vrátane vykonanej
opravy návrhu na vykonanie exekúcie konštatoval podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, že zákonné
podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie boli splnené, v čoho dôsledku vydal poverenie
na vykonanie exekúcie. Je nutné zdôrazniť, že v rámci exekučného konania v čase rozhodovania

o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie povinní nie sú účastníkmi exekučného konania, v čoho
dôsledku súd im nedoručuje v čase pred vydaním poverenia návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul, a ani iné prílohy spisu. Povinný sa účastníkom exekučného konania stáva podľa § 35 ods.
1 Exekučného poriadku až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydané poverenie na
vykonanie exekúcie spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného

poriadku doručí len poverenému súdnemu exekútorovi. O skutočnosti vydania poverenia na vykonanie
exekúcie v zmysle 53 ods. 1 druhá veta upovedomí len oprávneného. Súd v exekučnom konaní
neupovedomuje povinných o začatí exekučného konania a ani o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný poriadok príkladom menované povinnosti neukladá súdu v exekučnom konaní,keďže by predstavovali rozpor so samotným účelom exekučného konania. Jedným z prvých procesných
úkonov, ktorý po začatí exekúcie môžu v zmysle ust. Exekučného poriadku povinní realizovať, je podať
podľa§61kods.2Exekučnéhoporiadkunávrhnazastavenieexekúcie.Vtomtoprípadebolvšakpodaný

až neskorší návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Po opätovnom
preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že nedošlo k porušeniu práva povinného na súdnu
ochranu, a ani možnosti konať pred súdom, keďže boli v priebehu exekučného konania dodržané
procesnoprávnenormystanovenéExekučnýmporiadkom.Otázkoucharakteruzmluvnéhovzťahumedzi
oprávneným a povinnými sa súd zaoberal vo vyššie uvedených bodoch tohto uznesenia. Prípadná

nespokojnosť povinných s doterajším priebehom exekučného konania a skoršími rozhodnutiami súdu
avšak bez akýchkoľvek bližších, právne relevantných dôvodov vyplývajúcich z príslušných zákonných
ustanovení Exekučného poriadku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom, o to viac ak nebol
z ich strany preukázaný na to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami.

45. Povinní vzniesli námietku proti trovám exekúcie bez bližšej špecifikácie.

46.Knámietkeprotitrovámoprávnenéhosúduvádza,ževtomtoexekučnomkonanísaaktuálnevymáha
nárok na náhradu trov oprávneného v celkovej výške 124,78 EUR, ktorý pozostáva z trov za zaplatený
súdny poplatok vo výške 25 EUR, a z trov právneho zastúpenia vo výške 99,78 EUR. Súd v čase vydania
poverenia na vykonanie exekúcie priznal oprávnenému tento nárok ako dôvodný nárok na náhradu

účelne vynaložených trov oprávneného v exekučnom konaní podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Dôvodnosť tohto nároku je daná dôvodným začatím exekúcie. V prípade ak by povinní preukázali súdu
jej nedôvodné začatie, tento nárok oprávnenému zaniká. V čase rozhodovania o návrhu na zastavenie
exekúcie súd po preskúmaní spisového materiálu nemal zo strany povinných preukázané skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali vyslovenie právneho záveru o nezákonnom a nedôvodnom začatí exekúcie

v tomto exekučnom konaní. Predmetnú námietku povinných súd považoval za nedôvodnú.

47. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na
ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu
súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods.

1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e).
Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet
trov exekútora – odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného

v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po
uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z.
z. pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z.
z. v 50 EUR) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie exekúcie po

uplynutí tejto lehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 100 EUR).

48. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 1391,49
EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 1081,29 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške

50 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 260,20 EUR.

49.Vdanomprípadevýškacelkovývymáhanýnárokoprávnenéhokudňuzačatiaexekúciepredstavoval
sumu v celkovej výške 10820,30 EUR a pozostával z úroku vo výške 7,29% ročne zo sumy 17584,01
EUR od 16.12.2014 do 27.07.2018 (t. j. 4635,81 EUR), úroku vo výške 7,29 % ročne zo sumy 8,06

EUR od 28.07.2018 do 23.05.2025 (t. j. 4,01 EUR), úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
17584,01EURod16.12.2014do27.07.2018(t.j.5119,11EUR),úrokzomeškaniavovýške8,05%ročne
zo sumy 8,06 EUR od 28.07.2018 do 23.05.2025 (t. j. 4,42 EUR), úroku vo výške 851,13 EUR, úroku
z omeškania vo výške 29,10 EUR, náhrady trov základného konania vo výške 51,94 EUR, a náhrady trov
exekučného konania vo výške 124,78 EUR. Predmetná suma mala predstavovať základ pre výpočet

odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor však v rámci určenia základu vychádzal zo sumy v celkovej
výške 10812,94 EUR, ktorá pozostávala z nasledovného vymáhaného nároku: „úroky 7,29% ročne zo
sumy 17 584,01 € od 16.12.2014 do 23.05.2025 a úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 8,06 € od
16.12.2014 do 23.05.2025, v sume 9785,09 €, trovy súdneho konania 903,07 €, súdny poplatok EK 25,-€, trovy oprávneného v exekučnom konaní 99,78 €.“. V danom bode je zrejmé, že nielen označenie tohto
nároku ale aj celková výška nezodpovedá nároku oprávneného ku dňu začatia exekúcie, tak ako bola
definovaná v poverení na vykonanie exekúcie, ktorým je stanovený rozsah prípustnej exekúcie v zmysle

§ 61r Exekučného poriadku.

50. V danom prípade súdny exekútor určil sumu 10812,94 EUR ako výpočtový výklad, ktorý sa však
podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny
predstavuje sumu vo výške 10813 EUR. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný

nárok splní do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena
vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu vo výške 1081,30
EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na najbližších
50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 1081,50 EUR. Pre danú
situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky
č. 68/2017 Z. z. vo výške 50 EUR (50 % paušálna náhrada podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, ktorá je stanovená

v sume 100 EUR). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2
Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa §
61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 1391,75
EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 1081,50 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov

vo výške 50 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 260,25 EUR. Súdny exekútor si uplatnil
nárok v nižšom rozsahu než má nárok a zároveň z nižšie určeného výpočtového základu. Teda trovy
súdneho exekútora síce vyčíslené v nižšej sume boli uplatnené v zákonnej výške v zmysle príslušných
ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyššie uvedený princíp zachoval aj súdny
exekútor v prípade vyčíslenia trov pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia

upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 2782,98 EUR, ktoré
pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 2162,50 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 100 EUR
a sumy dane z pridanej hodnoty.

51. K námietke povinných o obave z možného navýšenia trov súdneho exekútora súd uvádza, že nie je

právne relevantnou. V upovedomení o začatí exekúcie sa vyčísľujú predbežné trovy súdneho exekútora,
ktoré v tom čase nezohľadňujú prípadný vznik ďalších trov exekúcie spojených s určitým spôsobom
výkonu exekúcie v závislosti od voľby súdneho exekútora, skutočnosti, že súčasťou vymáhaného nároku
je aj opakujúce sa príslušenstvo, ktorého hodnota sa navyšuje do momentu uhradenia/vymoženia, a ani
skutočnosť, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k zmene všeobecných právnych predpisov, v dôsledku

ktorých dôjde k zmene jednotlivých zložiek trov exekúcie (napr. všeobecná hodnota dane z pridanej
hodnoty od 01.01.2025 vo výške 23 % ). Taktiež za právne nerelevantnú súd považoval námietku
povinných o nepreukázaní skutočných nákladov zakladajúcich výšku trov súdneho exekútora, keďže
súdny exekútor v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie vychádzal z príslušných právnych
predpisov, ktorými sa presne stanovené pravidlá pre určenie výšky trov súdneho exekútora, a zároveň

je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora definovať výšku trov v upovedomení o začatí exekúcie.
V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie konštatoval, že
exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj dôvodný nárok na náhradu trov súdneho exekútora
vzmysle§197ods.1Exekučnéhoporiadku,ktorýponezistenídôvodunazastavenieexekúciesúdom,je
povinná v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť povinná zo svojho majetku, ktorý podlieha

exekúcií. Po preskúmaním námietky povinných proti výške a dôvodnosti trov súdneho exekútora súd
konštatoval jej nedôvodnosť.

52. Po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie súd konštatoval právny záver, že v čase jeho
vydania obsahuje zjavne nesprávny údaj v celkovom vymáhanom nároku oprávneného, (ako aj jeho

jednotlivých položiek), ktorý súdny exekútor určil za predmet výkonu exekúcie, a ktorý zároveň
nezodpovedá označeniu vymáhaného nároku oprávneného podľa poverenia na vykonanie exekúcie.
Nesprávne určený rozsah celkového vymáhaného nároku oprávneného v predmetnom upovedomení
o začatí exekúcie mal vplyv aj na výpočet výšky trov súdneho exekútora tak pre prípad splnenia
vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre prípad

splnenia vymáhanej povinnosti po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Uplatnenie nároku na trovy súdneho exekútora v nižšej sume je v dispozičnej sfére súdneho exekútora
a nepredstavuje zrejmú nesprávnosť. V zmysle uvedeného upovedomenie o začatí exekúcie v časti
nesprávneho označenia vymáhaného nároku oprávneného však možno konštatovať rozpor s § 61aods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. A preto súd dospel k záveru, že v danom rozsahu je potrebné
vykonať opravu dotknutého upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe zistených skutočností súd v
exekučnom konaní využil oprávnenie priznané ust. § 32 Exekučného poriadku a za účelom odstránenia

nedostatkov upovedomenia o začatí exekúcie uložil súdnemu exekútorovi povinnosť, aby v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia vypracoval opravu Upovedomenie o začatí exekúcie
sp. zn. 394EX 539/25 zo dňa 12.06.2025 a následne doručil ho súdu a účastníkom exekučného konania,
tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

53. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

54. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinní v
návrhu na zastavenie exekúcie netvrdili a ani nepreukázali žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by
mohlobyťvyhovenéichnávrhunazastavenieexekúciesúdom,t.j.neuviedližiadneskutočnosti,ktoréby
preukazovali,žepovznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonároku,
alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Na

základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým
exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu
možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto,
že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do

úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba
v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto
exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia
povinných, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov exekúcie.
Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného

voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd
pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie
si povinní povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučných tituloch v celom rozsahu nesplnili, a nie je ani
prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto
exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne.

55. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nielenže bol podaný po uplynutí lehoty podľa
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda neboli namietnuté nové okolnosti, na ktoré súd by mohol
prihliadnuť, avšak predmetné podanie povinných nie je dôvodným podaním vo veci samej. V spojení

so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia

56. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinného nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

57. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

58. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

59. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmenystanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

60. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za
každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

61. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

62. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

63. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

64. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

66. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

67. Povinný si uplatnili od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie bez jeho vyčíslenia, keď požiadali súd, aby uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania.

68. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávneným nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil,
ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z
dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel
k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodným podaním vo veci samej, v čoho dôsledku súd

druhým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie. Trovami povinných podľa § 199a ods. 2
Exekučného poriadku pre účely vedenia exekučného konania sú len výdavky za právne zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní
povinní neboli v čase podania návrhu na zastavenia exekúcie zastúpení právnym zástupcom, v čoho
dôsledku povinným nemohol vzniknúť tento nárok. Na základe skutočnosti, že povinní neboli v čase

rozhodovania poradí návrhu na zastavenie exekúcie ani len v čiastočnom rozsahu úspešní, v spojení
so skutočnosťou, že povinným nevznikli výdavky za právne zastupovanie v tomto konaní, súd povinným
nimi uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti s podaným
návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.

69. Oprávnený si uplatnil od povinných nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie a to vo výške 174,42 EUR, ktorý pozostáva z 1
úkonu právnej služby v exekučnom konaní za podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vo
výške 156,17 EUR vrátane DPH a hodnoty jedného režijného paušálu vo výške 18,25 EUR vrátane DPH.70. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej

exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinných nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu (100 %).

71. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny suma vymáhaného
príslušenstva v celkovej výške 10695,52 EUR (bez trov exekučného konania). Hodnota jedného úkonu

právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 270,54 EUR, a hodnota jedného úkonu
právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje
sumu vo výške 135,27 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov
a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie
exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2025 a hodnoty dane
z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného podľa verejne prístupného zoznamu platcov

registrovaných pre daň DPH spravovaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republika je platcom
dane z pridanej hodnoty, a preto výsledná suma dôvodného nároku predstavuje sumu vo výške 184,64
EUR (135,27 EUR + 14,84 EUR + 23 % DPH vo výške 34,53 EUR). Súd priznal oprávnenému od
povinných nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie
exekúcie len rozsahu zodpovedajúcej uplatnenej výške, t. j. v sume 174,42 EUR, tak ako je uvedené

v V. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po
právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo
výške 174,42 EUR vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.