Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Holecová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207339
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122207339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu Bankruptcy
and recovery innovative corporation k.s., so sídlom Jašíkova 4849/2, 821 03 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 51 643 162, značka správcu S1893, správca úpadcu t - mech automotive Slovakia, s.r.o.,
v konkurze, so sídlom Brnianska 1, 911 05 Trenčín, IČO: 44 819 943, proti žalovanému: A. B. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 12.500,-
Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40NcKR/5/2022-45 zo dňa

30. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40NcKR/5/2022-45 zo dňa 30. januára 2023 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a vo výroku II. žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podľa § 74a ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zák. č. 7/2005 Z.z.“) žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2022
domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- Eur za včasné nepodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože

žalovaný porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo
sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení úpadcu, na výzvu správcu žalovaný
nesplnil povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty, nepreukázal, že mu táto
povinnosť nevznikla a ani neosvedčil, že sa jej zbavil.

3. Uznesením č.k. 40NcKR/5/2022-37 zo dňa 12.12.2022 súd prvej inštancie žalovaného vyzval v lehote
15 dní od doručenia uznesenia na splnenie povinnosti písomne sa vyjadriť k žalobe a v prípade, že

uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd
prvej inštancie súčasne žalovaného poučil, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu
týmto uznesením, môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie tak, žežalobe vyhovie. Žalovanému bolo toto uznesenie doručené do vlastných rúk dňa 13.12.2022, čo vyplýva
z doručenky pripojenej k čl. 37. Žalovaný sa k žalobe počas poskytnutej lehoty na vyjadrenie a ani po
jej uplynutí nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie konštatujúc splnenie všetkých zákonných podmienok podľa § 273 CSP
napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobe žalobcu vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a nakoľko

bol žalobca v konaní plne úspešný, pretože súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel, priznal mu voči
neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

6. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že napadnutý rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému
doručený dňa 14.02.2023.

7. Dňa 13.02.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného s názvom „Vyjadrenie
žalovaného k výzve Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2022“ datované dňa 10.02.2023. V tomto
podaní žalovaný uviedol, že so žalobou na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- Eur za včasné
nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nesúhlasí z dôvodu, že počas doby, kým žalovaný zastával
funkciu spoločníka a aj konateľa úpadcu, konal s odbornou starostlivosťou a vyvíjal maximálne možné

úsilie na to, aby úpadca neskončil v konkurze. Spoločnosť úpadcu pôsobila na trhu už od roku 2009
a od svojho počiatku sa primárne zaoberala engineeringom pre oblasť priemyselnej automatizácie. Jej
víziou bolo stať sa stabilným a spoľahlivým partnerom v oblasti poskytovania komplexných inovačných
konštrukčných vývojových a simulačných riešení s vysokou pridanou hodnotou pre zákazníkov. Po
ekonomickej ako aj hospodárskej stránke sa spoločnosti darilo až do času, kým neprišli prvé problémy

v roku 2018. Žalovaný uskutočňoval všetky možné kroky na preklenutie tejto situácie, aby spoločnosť
pôsobila na trhu naďalej ako silný a stabilný partner. Snahou žalovaného ako štatutárneho orgánu
nebolo hneď pri prvej negatívnej príležitosti vzdať sa, prepustiť zamestnancov a ukončiť podnikateľskú
činnosť, ale snažil sa hľadať príležitosti na ďalšie podnikanie v podobe nových projektov. Žalovaný bol
presvedčený, že spoločnosť sa dostane z finančných problémov, nakoľko mala prisľúbené, že bude

uskutočňovať projekt pre Porsche, nakoľko za tým účelom boli zakúpené aj Catia licencie. Taktiež
žalovaný komunikoval so Sociálnou poisťovňou a žiadal o splátkový kalendár, ktorý bol napokon
zamietnutý. Žalovaný sa ako štatutárny orgán snažil prostredníctvom nových projektov preklenúť
obdobie v roku 2018, avšak v roku 2019 začala kríza spojená s pandemickou situáciou Covid-19. Kríza
v sektore automobilového priemyslu, ktorá v celosvetovom meradle začala v roku 2019, sa výrazne

dotkla aj úpadcu z dôvodu, že predmetom podnikania spoločnosti je vývoj a konštrukcia v oblasti
liniek pre automobilový priemysel. Na trhu bolo v roku 2020 veľmi málo práce a realizačné ceny sa
prepadli na úroveň mzdových nákladov. Spoločnosti sa nepodarilo získať dostatok práce pre všetkých
zamestnancov a vplyvom týchto objektívnych dôvodov sa spoločnosť prepadla do straty. Spoločnosť
sa snažila získať aj Covid podporu, ale túto nedostala, takže všetky mzdové náklady musela hradiť

sama. Keďže spoločnosť pôsobila v oblasti, kde je potrebné na realizáciu veľkých zákaziek veľký
pracovný tím, rozhodli sa prečkať toto obdobie. Keďže štatutári videli možnosť získať ďalšie zaujímavé
zákazky, držali personál a neprepúšťali ľudí, nakoľko sa neustále zasielali viaceré ponuky na spoluprácu
pre ďalšie pôsobenie na trhu, avšak projekty výrobcovia automobilov posúvali z dôvodu pandemickej
situácie a stále nebolo jasné, kedy sa takéto zákazky dostanú na trh s realizáciou. Od 12.11.2020

ukončil žalovaný svoje pôsobenie v spoločnosti z dôvodu vážnych zdravotných problémov, ktoré vyústili
až do série dvoch život zachraňujúcich operácií srdca. Po odchode žalovaného požiadal štatutárny
orgán žalobcu o ochranu pred veriteľmi. Následne bola dočasná ochrana zrušená, nakoľko sa začali
zmierňovať opatrenia na zabránenie šíreniu ochorenia Covid-19. Žalovaný vyvíjal maximálne možné
úsilie na záchranu spoločnosti a v čase, keď pôsobil ako konateľ, konal s odbornou starostlivosťou s

cieľom zabrániť vyhláseniu konkurzu, a preto žiadal, aby mu nebola uložená pokuta vo výške 12.500,-
Eur za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu spoločnosti, nakoľko nie sú splnené objektívne
dôvody na jej uloženie. Žalovaný tiež namietal, že konkurzný správca resp. žalobca v súdenej veci
nepredložil také listiny, ktoré by preukázali neúčinnosť napádaného právneho úkonu v zmysle § 54 ods.
4 zák. č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný sa nesnažil ukrátiť žiadneho veriteľa, ani spôsobiť žiadnemu z veriteľov

škodu,právenaopak,snažilsadanúsituáciuriešiť.Žalobcapretoneuniesoldôkaznébremenovovzťahu
kuskutočnosti,žesižalovanýnesplnilsvojupovinnosťpodaťriadneavčasnávrhnavyhláseniekonkurzu
a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.8. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 40NcKR/5/2022-52 zo dňa 02.03.2023 vyzval žalovaného,
aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie označené ako „Vyjadrenie
žalovaného k výzve Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2022“, ktoré bolo doručené súdu dňa

13.02.2023, a to nasledovne: „Uveďte, či ste svojím podaním mienili podať odvolanie, ak ste svojím
podaním mienili podať odvolanie, jednoznačne a určito uveďte: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu rozhodnutie napádate, z akých dôvodov považujete rozhodnutie za nesprávne (odvolacie
dôvody), presne špecifikujte odvolací návrh, teda uveďte čoho sa pod daným odvolaním domáhate.“
Toto uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vzhľadom na stav predmetného konania, t.j. že v

predmetnej veci už bol verejne vyhlásený rozsudok dňa 30.01.2023, nebolo súdu prvej inštancie zrejmé,
čo sa podaním žalovaného zo dňa 13.02.2023 sleduje. Pokiaľ ním žalovaný reagoval na výzvu súdu
prvejinštancie,takétopodaniebolodoručenésúduoneskoreneavzhľadomnakoncentráciukonaniasúd
nemusí na také podanie žalovaného prihliadať, ak však žalovaný mienil svojím podaním podať odvolanie
proti rozsudku zo dňa 30.01.2023, podanie žalovaného doručené súdu prvej inštancie nespĺňa zákonom
požadované náležitosti odvolania a vykazuje nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Súd

prvej inštancie preto v zmysle ustanovenia § 363 a nasl. CSP vyzval žalovaného, aby neúplné podanie
opravil a doplnil, pričom vo výroku tohto uznesenia ho poučil, ako opravu a doplnenie podania treba
vykonať.

9. Dňa 09.05.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného s názvom „Odpoveď

na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 04.05.2022 v zmysle ust. § 11 zák. č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) / ODVOLANIE
ŽALOVANÉHO“. V konštatovanom podaní žalovaný uviedol, že predmetné podanie podľa jeho obsahu
považuje za odvolanie. Žalovaný v konštatovanom podaní zopakoval skutočnosti uvedené v podaní
zo dňa 13.02.2023 a doplnil, že považuje napadnuté rozhodnutie súdu sp. zn. 40NcKR/5/2022-45 zo

dňa 30.01.2023 za nezákonné, účelové, svojvoľné, arbitrárne a diskriminačné, nakoľko v tom čase
žalovaný nemal ani vedomosť o tom, že má byť vydaný rozsudok a ešte neuplynula lehota na podanie
opravného prostriedku. Žaloba žalobcu bola nedôvodná a neopodstatnená, obsahujúca subjektívne a
tendenčné argumenty. Konajúci súd ako aj konkurzný správca si mylne vysvetľujú chod spoločnosti, v
ktorej vykonáva žalobca funkciu konkurzného správcu, resp. si ho vysvetľuje čisto subjektívne a bez

kontextu s inými účtovnými operáciami a snahou predísť konkurznému konaniu žalobcu. Považoval za
zarážajúce, že konajúci súd rozhodol skôr, ako uplynula lehota na podanie vyjadrenia žalovaného, čím
bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, ako aj na prístup súdu. Žiadal, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne,
eventuálne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

10. Súdu prvej inštancie bolo zo strany žalovaného dňa 25.08.2023 doručené ďalšie podanie označené
ako „Odpoveď na uznesenie súdu zo dňa 02.03.2023, Odpoveď na výzvu súdu zo dňa 01.08.2023 a
Vyjadrenie k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a k odvolaniu proti rozsudku pre zmeškanie“.

Žalovaný v tomto podaní uviedol, že svojím podaním, ktoré v jeho mene učinila JUDr. Poláčková
dňa 10.02.2023 doručené súdu dňa 14.02.2023 (správne malo byť 13.02.2023, pozn. odvolacieho
súdu) mienil podať odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie a zároveň návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie z dôvodu, že podľa názoru žalovaného existuje ospravedlniteľný dôvod na nevykonanie
požadovaného úkonu, ktorým malo byť doručenie vyjadrenia k žalobe a zároveň neboli splnené

podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti rozsudku pre
zmeškanie, žalovaný napáda predmetný rozsudok v plnom rozsahu z dôvodu, že podľa § 356 písm. b)
CSP na vydanie tohto rozsudku neboli splnené podmienky. Odôvodnenie napadnutého kontumačného
rozsudku nespĺňa právnym štátom vyžadované požiadavky a konajúci súd sa nesprávne priklonil skôr k
formalistickému chápaniu rozsudku pre zmeškanie tvrdiac, že ak sú splnené formálne podmienky, súd

môže vydať rozsudok pre zmeškanie podľa § 273 CSP aj bez toho, aby skúmal odôvodnenosť žaloby. Z
Odpovede žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 18.05.2022, ktorú žalobca pripojil k žalobe ako dôkaz,
je zrejmé, že žalovaný uplatnený nárok voči nemu neuznával, a teda že žalovaný vyvinul potrebnú
aktivitu súvisiacu s neuznaním uplatneného nároku už pred podaním žaloby a svoj negatívny postoj
vo svojej odpovedi zo dňa 18.05.2022 aj riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení

rozsudkuprezmeškaniedôvodnosťoužalobyaargumentácioužalovanéhoobsiahnutouvjehoodpovedi
na výzvu žalobcu vôbec nezaoberal. Formalistický výklad podmienok vydania kontumačného rozsudku
bez toho, aby konajúci súd skúmal skutkový a právny základ žaloby, k akému pristúpil konajúci súd, je
v rozpore s právom žalovaného na spravodlivý proces. Predmetný súdny spor naviac nie je typickýmsúdnym sporom o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, a preto neboli v danom konaní splnené
ani základné predpoklady pre postup smerujúci k vydaniu rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP.
Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na nové konanie a rozhodnutie.

11. Žalobca vo vyjadrení k uvedeným podaniam žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril napriek
skutočnosti, že mal danú výzvu riadne doručenú do vlastných rúk. Uvedené dodatočné vyjadrenie

adresované so zámerom odvolania neobsahuje nijaké dôkazy, na ktoré sa žalovaný odvoláva, t.j.
žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal tvrdenia uvedené v danom podaní, dané podanie ani nespĺňa
zákonné náležitosti odvolania nehovoriac o skutočnosti, že proti danému rozsudku odvolanie nie je
prípustné. Odôvodnenie napadnutého kontumačného rozsudku spĺňa právnym štátom vyžadované
požiadavky a konajúci súd sa správne priklonil k rozsudku pre zmeškanie tvrdiac, že ak sú splnené
formálne podmienky, súd môže vydať rozsudok pre zmeškanie podľa § 273 CSP aj bez toho, aby skúmal

odôvodnenosť žaloby. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že svoj nesúhlas so zmluvnou pokutou a jej
nárokom na vznik riadne preukázal už v samotnej odpovedi pre správcu, nakoľko tak, ako žalobca
uviedol v žalobe a preukázal odpoveďou žalovaného, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal tvrdenia,
ktoré uviedol, jeho odpoveď bola výlučne obmedzená na konštatovanie tvrdení, ktoré neboli ničím
preukázané a zdokladované.

12. Vyjadrenie žalobcu k podaniam žalovaného bolo podľa elektronickej doručenky založenej v spise
súdu prvej inštancie vedenom v listinnej podobe doručené zvolenému zástupcovi žalovaného (§ 110
ods. 1 CSP) do jeho elektronickej schránky dňa 12.02.2025 aj spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril
v lehote 10 kalendárnych dní. Žalovaný žiadne ďalšie písomné vyjadrenie v tejto veci nepodal.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím
súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského

súdu v Banskej Bystrici.

14. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto

svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

15. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

16. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov

odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

17. Z právnej náuky (k tomu porov. komentár k § 273 CSP z diela: Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.) vyplýva, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 273

CSP predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity
žalovaného v sporovom konaní. Vychádza z postulátu, že v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy sporové strany. Žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení
„svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo
forme svojej procesnej obrany. Priestor na vyjadrenie k žalobe žalovanému dáva možnosť brániť sa

proti žalobcovmu nároku, uviesť skutočnosti preukazujúce opak žalobcových tvrdení a na ich podporu
navrhnúť dôkazy, a preto v civilnom sporovom konaní vyjadrenie k žalobe patrí nielen k právam,
ale i k procesným povinnostiam žalovaného. V prípade, ak bol žalovaný súdom vyzvaný vyjadriť sa
kžalobe,ježalovanýpovinnýsisúdomuloženúpovinnosťsplniť.Nevyužitietohtoprávaresp.nesplneniesi tejto povinnosti zo strany žalovaného môže mať za následok, že súd rozhodne len na základe
žalobcomprednesenýchskutočnostíadôkazov(nerozporovanýchžalovanýmzdôvodunevyužitiapráva
na vyjadrenie k žalobe) rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 273 CSP. Rozhodnutím

prostredníctvom rozsudku pre zmeškanie, kedy súd rozhodne len na základe tzv. procesnej pravdy,
ktorá nemusí byť v zhode s objektívnymi skutočnosťami, sa žalovaný sankcionuje za svoju procesnú
pasivitu, teda za to, že sám nevyužije svoje procesné oprávnenie a zároveň povinnosť brániť sa proti
žalobe. Zákonom ustanovená možnosť vydania meritórneho rozhodnutia v osobitnom druhu skráteného
konania spočívajúceho vo vydaní rozsudku pre zmeškanie v prípadoch, keď žalovaná strana nenamieta

(nerozporuje) žalobcom tvrdený skutkový stav ani oprávnenosť ním uplatneného práva (pretože sa
v konaní ani nevyjadrí), sleduje rýchle nastolenie stavu právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi
konania pri zachovaní procesných oprávnení účastníkov konania (porov. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 517/2013-42 zo 04.02.2014). Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom
tvrdenýskutkovýstav–kontumačnesavyhoviežalobcomtvrdenémunároku.Zákonvýslovneneuvádza,
či sa môže takto postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že

tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé alebo sú dokonca rozporné, inými slovami že za
„normálnych okolností“ by mal žalobca v procese dokazovania problém spor procesne ustáť (vyhrať).
Všetky tieto situácie však pokrýva výraz použitý v hypotéze ustanovenia § 273 CSP „súd môže“. Súd má
v zmysle dikcie § 273 CSP možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu
a bez nariadenia pojednávania) vydá, alebo bude v konaní pokračovať. Súd je teda povinný skúmať,

či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný, a prihliadať na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo
zákona prihliadať má (napr. na preklúziu práva žalobcu a pod.). Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom
tvrdený skutkový stav nie je nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie
kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá.

18. Z § 356 písm. b) CSP vyplýva, že jediným dôvodom prípustnosti odvolania
proti rozsudku pre zmeškanie je nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na vydanie takého
rozhodnutia. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť podmienky osobitne zakotvené pre
vydanie tohto druhu rozsudku v § 273 CSP, ale tiež aj procesné podmienky (podmienky konania),
platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (§ 161 CSP). Znamená

to, že aj keby si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyjadriť sa k žalobe, nemôže súd
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak konanie trpí takým nedostatkom podmienky
konania, pre ktorý musí byť konanie zastavené, resp. ak žaloba trpí takými vadami, ktoré bránia
pokračovať v konaní. Ak napriek tomu súd rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydá, existuje zákonný
dôvod na podanie odvolania. Zároveň platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zásade podlieha

prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na
podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a podľa §
365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len
na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom

konaní najavo, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa §
380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej
inštancie odvolací súd nezisťuje a ak by aj v konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať.

19.Uvedeniedôvodov,zakýchsarozhodnutiepovažujezanesprávne,t.j.uvedenieodvolacíchdôvodov,

je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. V zmysle § 373 ods. 1 CSP, ak
odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti
doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích
dôvodov. Ak podanie odvolateľa neobsahuje uvedenie dôvodov, prečo sa napadnuté rozhodnutie
považuje za nesprávne, súd prvej inštancie odvolateľa nevyzve na doplnenie tejto náležitosti. Pokiaľ súd

prvej inštancie odvolateľa vyzve na doplnenie (uvedenie) dôvodov odvolania, ani takýto postup súdu
prvej inštancie nemá vplyv na znenie zákonného ustanovenia § 365 ods. 3 CSP. Vo vzťahu k § 373 ods.
1 CSP Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval vo svojom náleze zo dňa 07.08.2018 sp. zn. II. ÚS
755/2017, že právna úprava odvolacieho konania nie je natoľko prísna, že ak je podanie nejasné, tak
si ho súd môže (re)interpretovať úplne podľa svojho uváženia. Ustanovenie § 124 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, nemôže viesť k tomu, aby súd svojvoľne
reinterpretoval nejasné podanie bez toho, aby sa zákonným spôsobom pokúsil o objasnenie prejavu
vôle procesnej strany. Tento postup predpokladá ustanovenie § 129 CSP, ako aj špecificky pre odvolaciekonanie prispôsobené ustanovenie § 373 ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva princíp preferencie prístupu
strany konania k odvolaciemu súdu.

20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že po vyhlásení napadnutého rozhodnutia dňa
30.01.2023 žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 13.03.2023 podanie s názvom „Vyjadrenie
žalovaného k výzve Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2022“. Vychádzajúc z intencií názvu tohto
podania, ako aj z obsahu tohto podania (§ 124 CSP), sa jedná o vyjadrenie žalovaného k výzve
súdu prvej inštancie (vo forme uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn. 40NcKR/5/2022-52 zo dňa

02.03.2023) na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe a jej prílohám. Žalovaný v tomto podaní poukazoval
na nedôvodnosť podanej žaloby a navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a aby
žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže toto podanie
žalovaný doručil súdu prvej inštancie až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, a teda vzhľadom na
procesné štádium konania nebolo zrejmé, čoho sa ním žalovaný domáha, keďže už došlo k meritórnemu
rozhodnutiu súdenej veci, súd prvej inštancie správne uznesením sp. zn. 40NcKR/5/2022-52 zo dňa

02.03.2023 vyzval žalovaného, aby toto svoje podanie objasnil, teda aby uviedol, či svojím podaním
mienil podať odvolanie, a poučil ho, ako opravu a doplnenie podania treba vykonať. Pokiaľ súd prvej
inštancie vyzval v tomto uznesení žalovaného na uvedenie odvolacích dôvodov, odvolací súd pripomína,
že v § 365 ods. 3 CSP je upravená osobitná podoba koncentračného princípu vo vzťahu k odvolacím
dôvodom, ktorých dopĺňanie a zmena je limitovaná uplynutím lehoty na podanie odvolania, na čo nemá

vplyv ani prípadný nesprávny postup súdu prvej inštancie v podobe výzvy na doplnenie (uvedenie)
odvolacích dôvodov.

21.Odvolacísúdpotompreskúmalnapadnutérozhodnutielenzdôvodov,ktoréžalovanýuviedolvlehote
na podanie odvolania s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd

podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Odvolací súd na podklade obsahu spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v súdenej veci
došlo k splneniu formálnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP, keď
uznesením č.k. 40NcKR/5/2022-37 zo dňa 12.12.2022 súd prvej inštancie žalovaného vyzval v lehote

15 dní od doručenia uznesenia na splnenie povinnosti písomne sa vyjadriť k žalobe a v prípade, že
uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd
prvej inštancie súčasne žalovaného poučil, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu
týmto uznesením, môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie tak,

že žalobe vyhovie. Žalovanému bolo toto uznesenie spolu so žalobou vrátane jej príloh doručené do
vlastných rúk dňa 13.12.2022 do jeho elektronickej schránky. Žalovaný sa počas poskytnutej lehoty na
vyjadrenieaanipojejuplynutí(dovyhlásenianapadnutéhorozsudkuprezmeškanie)kžalobenevyjadril.
Vzhľadom na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bolo toto uznesenie spolu so žalobou
doručené do vlastných rúk, a hoci bol poučený o následkoch nesplnenia si svojej povinnosti a o možnosti

vyhovieť žalobe rozsudkom pre zmeškanie, pričom ide o žalobu o splnenie povinnosti zaplatiť 12.500,-
Eur podľa § 137 písm. a) CSP, a nejde ani o spotrebiteľský spor v zmysle § 299 ods. 1 CSP, odvolací
súd dospel k záveru, že v súdenej veci boli splnené všetky formálne zákonné podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie.

23. Z dôvodov vymedzených odvolateľom v lehote na podanie odvolania, ktoré tak boli v súdenej
veci vymedzené v jeho podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.02.2023 a rozvedené v jeho
ďalších (neskorších) podaniach, je možné vyvodiť, že odvolacie dôvody odvolateľa smerovali voči
opodstatnenosti žaloby. Úlohou odvolacieho súdu pri posudzovaní dôvodnosti odvolacích dôvodov
žalovaného v kontexte ust. § 356 písm. b) CSP, podľa ktorého jediným dôvodom prípustnosti odvolania

proti rozsudku pre zmeškanie je nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na vydanie takého
rozhodnutia, bolo okrem splnenia formálnych predpokladov zaoberať sa i otázkou vyplývajúcou z
hypotézy ustanovenia § 273 CSP, či okolnosti danej veci umožňovali súdu prvej inštancie vydanie
kontumačného rozsudku v tejto fáze konania, teda otázkou splnenia materiálnych podmienok pre jeho
vydanie. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že povaha rozsudku pre zmeškanie vylučuje všeobecnú

prípustnosť odvolania, pretože jediným prípustným odvolacím dôvodom je výlučne okolnosť, že neboli
splnené formálne predpoklady pre vydanie takéhoto rozsudku. Pri závere, že boli splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP, sa totiž právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie obmedzuje v zásade na to, či podľa žalobných tvrdení, ktoré sa pre zmeškanie žalovaného stalinespornými (súd v rozsudku pre zmeškanie nevyhodnocuje výsledky dokazovania, pretože ho ani pre
nespornosť skutkového stavu nevykonáva), je možné výrokom napadnutého rozhodnutia priznať práve
to plnenie, ktorého sa žalobca domáha, pretože zmeškanie žalovaného vyjadriť sa k žalobe zakladá

možnosť súdu vychádzať zo žalobných tvrdení. Preto i civilný sporový poriadok v § 275 obmedzuje
odôvodnenierozsudkuprezmeškanietak,žetentoobsahujelenstručnúidentifikáciuprocesnéhonároku
a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie založené na
spochybnení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení tak, ako je to v prípade „klasického“
rozsudku v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, preto nemôže byť úspešné. Prieskum správnosti

odvolaním napadnutého rozhodnutia bol preto zo strany odvolacieho súdu na základe obsahového
vymedzenia odvolania zo strany žalovaného obmedzený len na úvahy o tom, či zo žalobných tvrdení
žalobcu vyplýva žalované právo. Otázka, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, resp. či žalobca
svoj nárok na zaplatenie nepreukázal, totiž prípustnosť odvolania založiť nemohla.

24. Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca sa ňou voči žalovanému podľa § 74a ods. 2 zák. č.

7/2005 Z.z. domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- Eur za včasné nepodanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože žalovaný
porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri
zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení úpadcu, na výzvu správcu žalovaný
nesplnil povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty, nepreukázal, že mu táto

povinnosťnevzniklaaanineosvedčil,žesajejzbavil.Žalobcavžalobetvrdil,žežalovanýsícevodpovedi
na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty uviedol a odvolával sa na skutočnosť, že mali víziu získať
v prospech úpadcu zaujímavé zákazky, a preto sa rozhodli prečkať nepriaznivú situáciu, žalovaný však
nijakým spôsobom nepreukázal, o aké zaujímavé zákazky sa má jednať, neboli predložené nijaké
objednávky, zmluvy a ani iné podklady, z ktorých správcovi mohlo byť zrejmé, že v danom náročnom

období sa žalovaný mohol spoliehať na očakávateľné výsledky. Z predložených listinných dôkazných
prostriedkov v podobe e-mailovej komunikácie vyplýva iba prezentácia spoločnosti za účelom možného
eventuálneho projektu, ktorý sa nakoniec podľa všetkého nerealizoval. Z vyjadrenia žalovaného zároveň
nebolo možné pochybovať o tom, že spoločnosť mala finančné ťažkosti a rovnako podľa správcu
nebolo sporné, že žalovaný o nich vedel, keď vo svojom vyjadrení sám potvrdil, že zlá finančná situácia

nastala už od roku 2019. Správca mal za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve na zaplatenie
zmluvnej pokuty nepreukázal, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť pokutu v zmysle ustanovenia § 74a
zák. č. 7/2005 Z.z. a ani neosvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil. Keďže žalovaný vykonával funkciu
konateľa úpadcu v období od 11.06.2009 do 12.11.2020 so spôsobom konania za spoločnosť tak, že
za spoločnosť koná a podpisuje každý konateľa spoločnosti samostatne a neobmedzene, vzhľadom

na skutočnosť, že úpadca bol v úpadku vo forme predlženia už k 31.12.2019, žalovaný si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný ako konateľ úpadcu
mal povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri
zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku, svoju povinnosť si však žalovaný nesplnil
včas, nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný až dňa 04.06.2021, pričom úpadok vo forme

predlženiamožnokonštatovaťužk31.12.2019.ŽalobcakžalobepriložilajVýzvunazaplateniezmluvnej
pokuty v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. spolu s potvrdením o jej doručení, tiež
odpoveď na Výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 04.05.2022 zo strany žalovaného, e-mailovú
komunikáciu žalovaného a tiež účtovné závierky za roky 2018, 2019 a 2020.

25. Podľa § 74a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby
túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili,
že sa jej zbavili.

26. Podľa § 74a ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z., ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní,
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto
povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a
rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

27. Podľa § 74a ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z., súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný
nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.28. Podľa § 74a ods. 4 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z., povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto
osvedčí, že konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná
spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol

dozvedieť o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v úpadku.

29.Ustanovenie§74azák.č.7/2005Z.z.upravujeprocesnýmechanizmusvyvodzovaniazodpovednosti
zaoneskorenépodanie(resp.nepodanie)návrhunavyhláseniekonkurzu.Dlžníkmávzásadepovinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej

starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení (§ 11 zák. č. 7/2005 Z.z.). Osobou, ktorá je oprávnená
iniciovať vyvodenie zodpovednosti dlžníka, resp. osôb, ktoré majú povinnosť podať návrh v jeho
mene, je správca. Keďže ide o zmluvnú pokutu, ktorá má pôvod vo vnútornom vzťahu zodpovedného
a spoločnosti, založenom primeranou aplikáciou ustanovení o mandátnej zmluve alebo zmluvou o
výkone funkcie (§ 66 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb.), ak je zodpovedných osôb viac, vzniká každému z
nich povinnosť plniť samostatne. Pokiaľ ide o rozsah, v ktorom je možné voči jednotlivým subjektom

povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatniť, je zákonom limitovaný sumou polovice najnižšej
hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (§ 162 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb.), t.j. 12 500,-
Eur. Pri tomto nároku sa neuplatnia ustanovenia o moderácii. Prvým krokom správcu voči osobám,
o ktorých sa domnieva, že sú povinné plniť, je výzva na plnenie alebo preukázanie toho, že takáto
povinnosť ich nezaťažuje. Vo výzve správca ustanoví primeranú lehotu, nie kratšiu ako 15 dní. Ak lehota

uplynie márne alebo ak vyzvaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej
zbavil, správca uplatní právo na jej zaplatenie na súde. Obsahom dôkazného bremena správcu je najmä
osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predlženia. Zákon
č. 7/2005 Z.z. v rámci obráteného dôkazného bremena v § 74a ods. 4 písm. a) vymedzuje možnosť
zbavenia sa zodpovednosti, ak žalovaný osvedčí, že konal s odbornou starostlivosťou. Keďže žalovaný

sa k tvrdeniam žalobcu nevyjadril, skutkovým základom napadnutého rozhodnutia sa stal žalobcom
tvrdený skutkový stav v žalobe o naplnení hypotézy § 74a zák. č. 7/2005 Z.z. (ne)konaním žalovaného
vrátane skutočnosti, že žalovaný tvrdenia, ktoré by ho zbavovali povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu,
nepreukázal. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe
vyplýva voči žalovanému ním uplatnený nárok na zaplatenie 12 500,- Eur. Odvolací súd konštatuje, že

žaloba žalobcu netrpí žiadnymi takými vadami, ktoré by odôvodňovali záver, že tvrdenia žalobcu nie
sú dostatočne presvedčivé, alebo sú rozporné, teda záver, že takejto žalobe by v procese riadneho
dokazovania nebolo možné vyhovieť. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že pokiaľ
žalovaný namietal, že bol pred iniciovaním tohto konania zo strany žalobcu aktívny a odpovedal na
výzvu správcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, z ust. § 273 CSP nevyplýva, že by súd prvej inštancie bol

povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zohľadniť prípadnú aktivitu žalovaného pred podaním
žaloby, o to viac za situácie, ktorá nastala v súdenej veci, keď ust. § 74a zák. č. 7/2005 Z.z. oprávňuje
správcu podať žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty, ak žalovaný na jeho výzvu nepreukáže okolnosti,
ktoré ho zbavujú povinnosti zmluvnú pokutu zaplatiť.

30. Odvolací súd pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania poukazuje predovšetkým na
skutočnosť, že z princípu tzv. silného sudcu, ktorým je sporové konanie ovládané, ako aj z princípu
arbitrárneho poriadku, vyplýva, že súd prvej inštancie má oprávnenie zvážiť efektivitu aj spravodlivosť
postupu v podobe vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP. Vydanie kontumačného
rozsudku bolo v okolnostiach súdenej veci plne odôvodnené, pretože o opodstatnenosti žalobcovho

nároku z hľadiska hmotného práva (t.j. či zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva žalovaný nárok)
na podklade žaloby žalobcu, v ktorej sa žalobca dostatočne vysporiadal aj s dôvodmi nesúhlasu
žalovaného vo vzťahu k zaplateniu žalovanej sumy uvedenými vo vyjadrení žalovaného k výzve správcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty, nemohli vzniknúť také pochybnosti, že by to odôvodňovalo nevydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP. Odvolací súd preto dospel k záveru, že tvrdenia

žalovaného v lehote na podanie odvolania (rozvinuté i v jeho ďalších podaniach) a ani okolnosti súdenej
veci nesignalizujú, že materiálne podmienky na vydanie kontumačného rozsudku neboli v súdenej
veci naplnené. Žalovaný totiž neuviedol žiaden taký konkrétny dôvod, ani nekonkretizoval žiadnu takú
konkrétnu okolnosť, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie pri
splnení podmienok § 273 CSP v nadväznosti na znenie § 167 CSP nemal resp. nemohol skončiť

konanie už v tejto fáze kontumáciou v neprospech žalovaného. Odvolací súd nezistil ani inú prekážku
v podobe nedostatku procesných podmienok (§ 161 CSP) a ani iné dôvody, na ktoré je povinný súd
prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), ktoré by súdu prvej inštancie bránili vydať napadnutý rozsudok
pre zmeškanie.31. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok na vydanie
rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti

doplniť, že nebolo povinnosťou súdu všetky skutočnosti, ktoré vo vzťahu k súdenej veci vyhodnocoval
(vrátane úvah o tom, či bolo na mieste postupovať v zmysle § 273 CSP aj pri vedomosti o nesúhlase
žalovaného so zaplatením zmluvnej pokuty podľa § 74a zák. č. 7/2005 Z.z.), uviesť i v odôvodnení
napadnutéhorozsudku,pretožeakoužodvolacísúduviedol,vzmysle§275CSPodôvodnenierozsudku
pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre

zmeškanie, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto zákonné kritériá spĺňa.

32. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku
vo veci samej, ako aj v II. závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie správne
rozhodol podľa pomeru úspechu strán v zmysle § 255 CSP, je vecne správny, a preto napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.