Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Daráková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/8/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100026
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100026.2
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., adresa na
doručovanie - D. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci Bratislava, so sídlom
Župné námestie 12, 810 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KT/19747/2024, ČRZ: 137563/2024 zo 06.12.2024, takto
r o z h o d o l :
Podanie žalobcu doručené Správnemu súdu v Košiciach 20.01.2025 odmieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním doručeným 20.01.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktoré bolo
podané elektronicky (emailom) bez zaručeného elektronického podpisu a tým istým dňom aj jeho
osobným doručením do podateľne správneho súdu, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KT/19747/2024, ČRZ: 137563/2024 zo 06.12.2024.
V predmetnom podaní žalobca vyjadril počudovanie nad postupom žalovaného, ktorý mu takmer 17
rokovprideľovalbezprerušeniaadvokátaažcit.„doteraz“;poukázalna16rokovtrvajúcekonanievedené
pod sp. zn. 21 Cb/176/2007 pred bližšie neoznačeným súdom; podotkol, že do roku 2022 býval vo
svojom byte, avšak odkedy ho neznáme osoby o tento byt cit. „olúpili“ a nemá žiaden majetok, tak mu
bol odňatý aj advokát pod rôznymi nepodloženými hypotézami. V ďalšom sa žalobca kriticky vyjadril
k postupom žalovaného, ktorý ho opakovane vyzýval k preukazovaniu jeho majetkových pomerov, aj
napriek tomu, že žalovaný si vedel sám overiť, že žalobca je na úrade práce od 13.02.2013, t.j. vyše
10 rokov a že od 05.04.2024 poberá vdovský dôchodok s tým, že vyjadril aj kritické počudovanie
na adresu žalovaného, ktorý pri zisťovaní majetkových pomerov v minulosti zisťoval aj majetkové
pomery jeho (aktuálne už nebohej) manželky, aj napriek tomu, že žalobca opakovane žalovanému
oznamoval, že s manželkou majú oddelené vlastníctvo na základe rozsudku sp. zn. 12 C/75/1999,
preto považuje postupy žalovaného za účelové; taktiež poukázal, že žalovaný bezdôvodne pri zisťovaní
jeho majetkových pomerov požadoval informáciu aj o majetkových pomeroch jeho plnoletej dcéry,
aj napriek tomu, že sa jej vec netýkala, v ktorej súvislosti uviedol cit. „Je úplne jedno aký má príjem,
od nej žiaden poplatok nemôžete požadovať. Ak áno, tak na základe, ktorého zákona?“ a tiež v tejto
súvislosti poukázal na citácie z rozhodnutí žalovaného, podľa ktorých účastník konania správnemu
orgánu nemusí preukazovať skutočnosti všeobecne známe z výpisov z registra trestov, z informačných
systémov verejnej správy a výpisov z nich s dodatkom, že vo svojich postupoch sa žalovaný od tohto
vyjadrenia odchyľuje. Ďalej žalobca uviedol že 06.04.2022 bol násilným spôsobom pozbavený bývania,
do 25.11.2023 bol občanom v hmotnej núdzi a od 25.11.2023 mu bol priznaný vdovecký dôchodok
s tým, že má za to, že splnil všetky podmienky preto aby mu žalovaný ustanovil advokáta s dodatkom,
že žiada o ustanovenie advokáta na zastupovanie cit. „... v celom konaní vo vyššie spomenutej
veci.“ a cit. „Odmietam, aby ma zastupovalo CPP, proti ktorému som podal cez cca 100 žalôb. Ak
od toho neustúpite bude podané trestné oznámenie z podozrenia porušenia zákona č. 125/1996 Z.z.
o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktoré v rukách mafii používa metódy ŠTB,
bezdotykové mučenie (v rámci podozrenia).“ Napokon žalobca poukázal, že bol násilne zbavený svojho
bydliska s tým, že súd musí osloviť toho, kto spravil bez jeho vedomia záznam v informačnom systémeobyvateľstva, keďže žalobca už splnil svoju občiansku povinnosť a podal 3 žaloby na súd, pričom
jednej bolo vyhovené v jeho prospech a podal aj trestné oznámenie s tým že určité osoby sú už
stíhané. Nadväzne na uvedené žalobca žiadal, aby sa súd vysporiadal s tým, akú adresu má žalobca
používať na doručenie, keďže nemá žiadnu a z toho dôvodu sa zriadil na doručovanie P.O.BOX. Žalobca
požadoval vydať rozsudok, ktorým by správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KT/19747/2024,
ČRZ: 137563/2024 a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie, z dôvodu porušenia základných práv
žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca žiadal o nariadenie
pojednávania vo veci s tým, že súd sa musí vysporiadať s tým, prečo CPP mu odmieta prideliť advokáta
v niektorých konaniach s tým istým základom a žiadal, aby mu súd zabezpečil rovnocenné postavenie
účastníkov, aby bola podaná odborná žaloba.
K podaniu boli pripojené viaceré rozhodnutia Centra právnej pomoci Prešov, ktorými žalobca
demonštroval, že mu vo viacerých prípadoch bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a
rozsiahla (85 strán) úvaha žalobcu o stave súdnictva v Slovenskej republike.
2. Keďže vyššie uvedené podanie nespĺňalo náležitosti všeobecnej správnej žaloby predpokladané v
§ 57 ods. 1 v spojení s § 182 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
správny súd uznesením č. k. 6/8/2025-74 z 03.02.2025 (žalobcovi doručené 20.02.2025 a právoplatné
08.03.2025), žalobcu vyzval, aby v lehote 20 dní od doručenia tejto výzvy odstránil vady svojho podania,
tak aby toto spĺňalo náležitosti všeobecnej správnej žaloby, konkrétne, aby uviedol dátum doručenia mu
ním napadnutého rozhodnutia, aby predložil toto napadnuté rozhodnutie a taktiež aby doplnil dôvody
z ktorých by bolo zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. Súčasne bol žalobca v predmetnom uznesení poučený, že v prípade, ak v
správnym súdom stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, správny súd jeho podanie odmietne.
3. Na predmetné uznesenie správneho súdu žalobca reagoval podaním z 10.03.2025, doručeným
14.03.2025správnemusúduelektronickybezzaručenéhoelektronickéhopodpisuasúčasnedoručeným
osobnedopodateľnesprávnehosúdu, ktorýmpodanímžalobcačiastočneodstránilvadysvojhopodania
tým, že predložil ním napadnuté rozhodnutie žalovaného na ktorom bol rukou žalobcu vyznačený dátum
jeho doručenia dňom 27.12.2024, žiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu na spísanie žaloby
pre nefunkčnosť Centra a všeobecne poukázal na šikanózne správanie Centra právnej pomoci a
niektorých sudcov správneho súdu voči nemu, avšak bez uvedenia konkrétnych žalobných bodov, ktoré
pre všeobecnú správnu žalobu vyžaduje a predpokladá § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
4. V súvislosti s preverením, žalobcom správnemu súdu oznámeného dátumu doručenia mu podaním
napadnutého rozhodnutia, správny súd výzvou z 31.07.2025 vyzval žalovaného, aby o tejto skutočnosti
predložil správnemu súdu doručenku, po zaslaní ktorej z nej správny súd zistil, že podaním žalobcu
napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KT/19747/2024, ČRZ: 137563/2024 zo 06.12.2024 bolo žalobcovi
doručované na adresu P.O.BOX (t.j. identicky, ako sa toho žalobca domáhal aj v konaní pred súdom,
pozn.),pričomdoP.O.BOXbolazásielkauložená11.12.2024,zktoréhosijužalobcaprevzal27.12.2024.
5. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.“
6. Podľa § 5 ods. 5 SSP „Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.“
7. Podľa § 31 ods. 3 SSP „Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať
aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.“
8. Podľa § 55 ods. 3 SSP „Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.“
9. Podľa § 57 ods. 1 SSP „(1) Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie (a) ktorému správnemu súdu je určené; (b) kto ho robí; (c) ktorej veci sa týka; (d) čo sa ním
sleduje a (e) podpis.“10. Podľa 182 ods. 1 a 2 SSP „(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na
konaní podľa § 41 ods. 1,
c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne
označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči
celému rozhodnutiu alebo opatreniu,
d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo
deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca
sa považuje za opomenutého účastníka, alebo že žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie verejnou vyhláškou,
e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné
body“),
f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať,
g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie
pojednávania správny súd neprihliada,
h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).
(2) K správnej žalobe musí byť pripojené
a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2,
b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1,
c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu
žalobu podanú prokurátorom.“
11. Podľa § 59 ods. 1 až 3 SSP „(1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa
týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením
vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
(2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a
ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie
odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.“
12. Podľa § 97 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).“
13. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej
povinnosti (t.j. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania pred správnym súdom. V správnom
súdnictve je konanie založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej správne súdne konanie je možné
začať len na návrh, ktorým je podanie správnej žaloby. Je teda úlohou žalobcu zrozumiteľne a úplne
vymedziť svoj prejav vôle v podanej žalobe a tým určiť predmet súdneho prieskumu.
14. Preskúmaním podania žalobcu podľa obsahu v zmysle cit. § 55 ods. 3 SSP možno vydedukovať
iba to, že žalobca sa ním domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KT/19747/2024, ČRZ:
137563/2024 zo 06.12.2024, v ktorej súvislosti žalobca iba vo všeobecnej rovine bez čo i len naznačenia
príčinnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím vyjadril svoju nespokojnosť s postupom Centra právnej
pomoci (ďalej len „CPP“ alebo aj len „Centrum“), ktoré ho, podľa žalobcu, bezdôvodne ustavične
vyzýva na preukazovanie majetkových pomerov, ako aj majetkových pomerov jeho manželky (aktuálne
zosnulej) a jeho dcéry, čo žalobca považuje za šikanózne konanie voči jeho osobe a tiež vyjadril
rozhorčenie ohľadne adresy svojho bydliska o ktoré mal prísť v dôsledku nelegálnej činnosti bližšie
neurčených osôb, v ktorom dôsledku si na doručovanie zriadil P.O.BOX (do ktorého žiadal, aby aj súd
mu doručoval poštu, pozn.) s dopytom akú adresu má používať.
Keďže argumentácia žalobcu v jeho podaní z 20.01.2025 bola formulovaná iba všeobecne, t.j. bez
uvedenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného zanezákonné a teda nesprávne, správny súd vyzval žalobcu, aby v zmysle cit. v § 182 ods. 1 písm. e) SSP
svoje podanie doplnil o dôvody tak, aby toto podanie bolo možné kvalifikovať ako „žalobu“, pričom v tejto
výzve bol žalobca správnym súdom poučený a usmernený, ako má doplniť a opraviť svoje nejasné a
neúplné podanie (aj doložením napadnutého rozhodnutia).
Až preskúmaním žalobcom dodatočne (až na uvedenú výzvu súdu) predloženého napadnutého
rozhodnutia žalovaného možno zistiť, že sa jedná o rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Prešov č.
KaPO-51411/11338/2024-79630/2024 z 19.07.2024 o zastavení správneho konania vo veci žiadosti
žalobcu o poskytnutie mu právnej pomoci pre účely podania ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/2/2024 z 27.02.2024, a to z dôvodu, že žalobca v Centrom
stanovenej lehote neodstránil nedostatky svojej žiadosti a nepreukázal stav materiálnej núdze.
Žalobca však na výzvu správneho súdu neodstránil nedostatky svojho podania uvedením konkrétnych
dôvodov pre ktoré žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného o zastavení konania vo veci
jeho žiadosti o poskytnutie mu právnej pomoci za nezákonné a teda nesprávne [napr. argumentáciou
z akého objektívneho dôvodu nemohol dodržať Centrom jemu určenú lehotu na preukázanie svojej
majetkovej situácie, ako napr. že bol odcestovaný a o výzve Centra nevedel a pod., pozn. fabulácia
súdu] a v tejto súvislosti sa žalobca domáhal, aby mu za tým účelom správny súd ustanovil advokáta
pre nečinnosť Centra.
15. V súvislosti s uvedeným správny súd poznamenáva, že v danom prípade je síce predmetom
prieskumu rozhodnutie Centra právnej pomoci, t.j. jedná sa o konanie v ktorom žalobca, v zmysle §
49 ods. 2 písm. d) SSP nemusí byť kvalifikovane právne zastúpený advokátom a z ktorého dôvodu
by správny súd mal posudzovať podanie žalobcu liberálnejšie a neformálnejšie (menej prísne), avšak
podľa správneho súdu ani táto neformálnosť nemôže byť bezbrehou v tom zmysle, žeby správny súd
sám iniciatívne, namiesto žalobcu mal vyhľadávať v jeho prospech žalobné argumenty, pretože takýmto
postupom správneho súdu by bola narušená nestrannosť súdneho konania (nestrannosť súdu), ktorý
by takýmto postupom nadržal jednému účastníkov konania.
Úlohou správneho súdu nie je a ani nemôže byť nahrádzať činnosť žalobcu v súvislosti s jeho podaním,
t.j. v danej veci namiesto žalobcu formulovať žalobné dôvody, pretože takýmto postupom správneho
súdu by došlo k ústavne neakceptovateľnému prevzatiu „sporu“ do rúk správneho súdu, t.j. tento postup
by bol v rozpore so základným princípom konania podľa § 5 ods. 9 SSP, v zmysle ktorého v konaní pred
správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Pokiaľ by správny súd namiesto žalobcu
prevzal iniciatívu a sám by určoval z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje
napadnuté rozhodnutie za nezákonné, jednalo by sa o úsudok správneho súdu a došlo by k porušeniu
práv nielen druhého účastníka konania, ale aj samotného žalobcu a to neprípustným zasahovaním
súdu do výlučného procesného práva žalobcu, ako „dominus litis“, tj. ako pána sporu, ktorý nastavuje
jeho mantinely. T.j. takýmto postupom správneho súdu by sa porušil nielen princíp rovného postavenia
účastníkov konania a nestrannosti súdu, ale došlo by aj k neprípustnému nahrádzaniu ex offo procesnej
vôle žalobcu, ako iniciátora súdneho konania, preto nie je možné nedostatky prejavenej vôle žalobcu v
podaní zhojiť prílišnou aktivitou správneho súdu.
16.Keďževtýchtookolnostiachvecibolaargumentáciažalobcuvjehopodaníz20.01.2025formulovaná
iba všeobecne, t.j. bez uvedenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré žalobca považuje napadnuté
rozhodnutie žalovaného za nezákonné a teda nesprávne, ale táto argumentácia bola založená iba na
rozhorčení žalobu nad postupom Centra, ktorý ho ustavične k niečomu vyzýva, aj keď si to Centrum vie
zistiť samé alebo informácia je mu, podľa žalobcu, známou, t.j. argumentácia žalobcu v jeho podaní sa
vzťahuje nie k napadnutému rozhodnutiu ako takému a k jeho dôvodom (t.j. k dôvodom zastavenia),
ale sa týka, podľa žalobcu, nesprávnych a voči žalobcovi šikanóznych postupov Centra, správny súd
podaniežalobcuz20.01.2025odmietolpodľa§98ods.1písm.h)SSPvspojenís§59ods.3SSP,keďže
spĺňa iba atribúty (vlastnosti) podania podľa cit. § 57 ods. 1 SSP, avšak nespĺňa aj atribúty (náležitosti)
správnej žaloby tak, ako to vyžaduje cit. 182 ods. 1 písm. e) SSP, z ktorého dôvodu ho nemožno označiť
za správnu žalobu (viď výrok rozhodnutia) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Inými slovami povedané, relevantným dôvodom pre to, aby podanie žalobcu z 20.01.2025 bolo možné
vôbecpovažovaťzasprávnužalobuoktorejbysprávnysúdmoholkonať(čoniejedanýprípad,pozn.)by
bolo, ak by v tomto podaní žalobcu bol aspoň náznak skutočnosti, pre ktorú by rozhodnutie žalovaného
o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu na priznanie mu právnej pomoci bolo možné považovať
za nezákonné a nesprávne, ktorým dôvodom by mohla byť napríklad (súd fabuluje, pozn.) skutočnosť,
že Centrum by žalobcu nepoučilo vo výzve na preukázanie jeho pomerov o možnosti konanie zastaviť,ak žalobca tieto nepreukáže alebo napr. skutočnosť, že žalobca by sa z nejakého ospravedlniteľného
objektívneho dôvodu o výzve Centra nedozvedel a pod.. Avšak takýmto dôvodom nemôže byť argument
o tom, že Centrum žalobcu stále, resp. opakovane vyzýva na preukázanie jeho majetkových pomerov,
resp. takýmto dôvodom nemôže byť pocit žalobcu o tom, že sa cíti byť opakovanými žiadosťami Centra
„obťažovaný“,pretožetakýtopostupCentruumožňujeadokoncaukladápriamozákon(tedajezákonný),
t.j. ukladá mu aby pri posúdení každej žiadosti Centrum zisťovalo majetkové pomery žiadateľa (v danom
prípade žalobcu) o poskytnutie mu bezplatnej právnej pomoci, ktorá zákonná požiadavka je, podľa
správneho súdu, plne legitímnou a to jednako z dôvodu, že Centrom poskytovaná právna pomoc nie je
bezplatnou v doslovnom slova zmysle, keďže náklady na jej poskytnutie hradí štát z verejných zdrojov,
preto má štát legitímnu právomoc skrz Centrum overovať u žiadateľa jeho majetkové pomery, a jednako
z dôvodu, že v dôsledku plynutia času sa majetkové pomery hoc aj u identického žiadateľa môžu v čase
meniť a to či už v smere nadobudnutia alebo straty majetku (napr. v dôsledku dedenia, osobného
bankrotu, exekúcie a pod.), preto nemôže obstáť argument žalobcu o tom, že Centru sú jeho (rozumej
žalobcove) majetkové pomery známe a nemal byť dôvod opätovne ho na ich preukázanie vyzývať.
17. Zo zákonného vymedzenia § 59 SSP vyplýva, že na záver o odmietnutí podania, ktoré by podľa
svojho obsahu mohlo byť žalobou, musia byť súčasne splnené viaceré podmienky, t.j. výzva súdu,
náležitépoučenie,uplynutieustanovenejlehotynaopravualebodoplnenie,pasivitaalebochybnýpostup
účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní.
Správny súdny poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania a to jednak všeobecne v
ustanovení § 57 ods. 1 SSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy správnych žalôb; súd musí vždy
individuálne a obozretne vyhodnotiť, či nedostatok alebo neurčitosť podania, mieneného ako správna
žaloba, bráni pokračovaniu v konaní alebo nie, v záujme vyvarovania sa prílišnému formalizmu, ktorý
by viedol až k denegatio iustitiae, teda k zamedzeniu prístupu k súdu a odopretiu Ústavou Slovenskej
republiky garantovaného práva na spravodlivý súdny proces.
Vzhľadom k tomu, že žalobca ani na výzvu správneho súdu svoje podanie aj napriek konkrétnym
poučeniam obsiahnutým v uznesení súdu, ktorými bol správnym súdom poučený a usmernený, ako
má konkrétne doplniť a opraviť svoje nejasné a neúplné podanie, svoje podanie nedoplnil predpísaným
spôsobom tak, aby ho bolo možné považovať za dostatočne kvalifikovanú správnu žalobu, v intenciách
ktorej by správny súd mohol začať konať a meritórne o nej rozhodnúť, a v ktorom dôsledku toto jeho
podanie nesporne trpí závažnými formálnymi nedostatkami, ktoré nie je možné zhojiť ďalším procesným
postupom súdu a ktoré bránia správnemu súdu riadne v konaní pokračovať a pristúpiť k vecnému
prieskumu, preto správny súd, ako už bolo uvedené, podanie žalobcu z 20.01.2025, podľa § 98 ods. 1
písm. h) SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
18. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej sa žalobca dopytuje, aby mu správny súd
oznámil, akú adresu má používať na doručovanie svojich písomností, keďže z dôvodu spáchaného
trestného činu neznámou osobou nemá adresu trvalého pobytu, správny súd podotýka, že je na voľbe
samotného žalobcu, akú adresu na doručovanie si zvolí tak, ako si napokon žalobca aj v tomto prípade
zvolil ako miesto doručovania poštový priečinok, avšak je podstatným, aby si žalobca na ním zvolenej
adrese svoju korešpondenciu riadne a včas aj preberal s uvedomením si dôsledkov svojej voľby.
19. Napokon v nadväznosti na žiadosť žalobcu, aby mu správny súd pre nečinnosť Centra ustanovil
pre toto konanie právneho zástupcu, správny súd podotýka, že takáto právomoc mu nebola zverená
a touto disponuje práve Centrum s tým, že v danom prípade správny súd v tomto smere nepovažoval
za potrebné žalobcu inštruovať, keďže z podania žalobcu je zrejmým, že žalobca o možnosti obrátiť sa
na Centrum vedel, ale túto možnosť sám na základe svojho rozhodnutia nevyužil pretože má za to, že
Centrum je nečinné.
V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3 Svk/15/2023 z 31.05.2023, podľa ktorého cit. „Čo sa týka argumentácie
sťažovateľov, že správny súd je povinný im určiť zástupcu, kasačný súd uvádza, že takáto právomoc
správneho súdu neexistuje. Je na sťažovateľovi, aby si v prípade jeho kauzy sám zvolil zástupcu,
alebo ak spĺňa zákonné náležitosti, požiadal o pridelenie právneho zástupcu Centrum právnej pomoci.
Kasačný súd mal zo súdneho spisu a aj zo samotnej kasačnej sťažnosti za preukázané, že tak
správny súd, ako aj predsedníčka Krajského súdu v Žiline sa pokúšali sťažovateľom vysvetliť, akým
spôsobom by mali postupovať, t. j. osloviť advokáta, ktorý by prevzal ich právne zastúpenie. Argument,
že sa sťažovatelia obrátili na určitý okruh advokátov, ktorí na ich výzvu nereagovali neobstojí. Bolo v
záujme sťažovateľov, aby si aktívne hľadali advokáta. Spôsob nájdenia právneho zástupcu je už nasťažovateľoch. Mohli napríklad telefonicky alebo mailovo kontaktovať jednu z advokátskych kancelárií,
dohodnúť si osobné stretnutie a poradiť sa s osloveným advokátom, aké majú v ich prípade možnosti.
Kasačný súd dáva do pozornosti sťažovateľov, že na webovom sídle Slovenskej advokátskej komory
(E.) si môže ktokoľvek vyhľadať advokáta alebo advokátske spoločenstvo a skontaktovať sa s ním, či už
prostredníctvom emailu, osobne alebo telefonicky. Na uvedenej stránke sú dostupné všetky potrebné
údaje a sťažovatelia si mohli sami vyhodnotiť, ktorého právneho zástupcu by uprednostnili. Čo sa týka
poskytnutia právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci, sťažovatelia podľa vlastných slov
nespĺňajú zákonné podmienky na pridelenie advokáta, a teda bolo v ich záujme, aby si našli vlastného
právneho zástupcu.“
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.