Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-73S/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200235
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6022200235.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 25, 980 52
Kociha, IČO: 36 464 937, právne zastúpený: AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 47 233 940 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100409782/2022 zo dňa 03.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až september

a november 2015 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto
konanie (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Daňová kontrola bola ukončená
doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 102196004/2017 zo dňa 17.10.2017 (ďalej len „Protokol“)
s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 18.10.2017. Žalobca sa
k Protokolu písomne vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 08.11.2017. Správca dane
opakovane prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom vo vyjadrení k Protokolu z daňovej
kontroly a oboznámil žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní, o čom

bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 28.10.2021, ktorá bola zároveň poslednou
zápisnicou vo vyrubovacom konaní.

2) Správca dane Rozhodnutím č. 102222098/2021 zo dňa 10.11.2021 podľa § 68 ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 1.039,67 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február

2015, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015
zo sumy 7.651,96 Eur na sumu 6.612,29 Eur (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane február 2015“
alebo „prvostupňové rozhodnutie február 2015“).3) Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane február 2015 vyplýva, že žalobca v zdaňovacom období
február 2015 deklaroval dodanie tovaru – ihličnatého reziva oslobodeného od dane z pridanej hodnoty
v zmysle ustanovenia § 43 Zákona o DPH spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. na základe faktúry č.

Z20150009 zo dňa 03.02.2015 v celkovej sume 6.238,03 Eur za dodanie tovaru – hranoly smrekové,
foršne, laty, dosky, 38,466 m3(ďalej aj „dodávateľská faktúra NAGY FENYÖFA kft. február 2015“).

4) Správca dane v odôvodnení rozhodnutia za zdaňovacie obdobie február 2015 uviedol, že v rámci
preverovania splnenia podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane vo vzťahu k deklarovanému

dodaniu tovaru – ihličnatého reziva žalobcom do iného členského štátu EÚ – do Maďarska spoločnosti
NAGY FENYÖFA kft., zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“), predmetom
ktorej bolo preverenie dodania tovaru žalobcom pre deklarovaný maďarský daňový subjekt. Z odpovede
na túto žiadosť vyplýva, že maďarský správca dane nepotvrdil nadobudnutie tovaru spoločnosťou
NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu, nakoľko maďarský odberateľ nepredložil k preverovaniu za rok 2015
žiadne doklady. Bývalý konateľ A. B. podľa správcu dane len „formálne“ potvrdil svojím vyjadrením

nadobudnutie tovaru od žalobcu, pričom uviedol, že spoločnosť predal a doklady odovzdal kupcovi,
preto žiadne faktúry, účtovníctvo, doklady ani iné listinné dôkazy za rok 2015 nepredložil. Ďalej
uviedol, že tovar bol transportovaný jeho kamiónom alebo prenajatým kamiónom, ktorý bol riadený
C. D. (SZČO), slovenským občanom, na základe uzatvorenej zmluvy. C. D. mal prevziať peniaze
a odovzdať ich žalobcovi alebo ich vložiť na jeho bankový účet. Bolo zistené, že došlo ku zmene

sídla spoločnosti, nový konateľ spoločnosti (E. F., občan Ukrajiny) je nekontaktný a doklady správcovi
dane nepredložil. Podľa daňovej kontroly vykonanej maďarským správcom dane za IV. štvrťrok 2014
preprava tovaru bola uskutočňovaná vozidlami EVČ B. (vo vlastníctve spoločnosti NAGY FENYÖFA
kft.) a EVČ G. (prenajaté vozidlo od spoločnosti CIB Lízing Zrt). Maďarský správca dane preverením
výpisov z bankových účtov spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. zistil, že nebol žiadny tok peňazí

medzi spoločnosťami NAGY FENYÖFA kft. a žalobcom, platby boli pravdepodobne vykonávané vo
viacerých obdobiach v hotovosti. Správca dane výpoveď A. B. (konateľa spoločnosti NAGY FENYÖFA
kft. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach) vyhodnotil s tým, že tento formálne potvrdil nadobudnutie
tovaru od žalobcu, avšak neboli predložené žiadne listinné doklady za rok 2015, ktoré by potvrdzovali
nadobudnutie tovaru spoločnosťou NAGY FENYÖFA kft. od žalobcu a ktoré by preukazovali dodanie

tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH žalobcom do členského
štátu EÚ – Maďarska spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. Z odpovede na žiadosť o MVI nie je jednoznačne
preukázané a zrejmé, že spoločnosť NAGY FENYÖFA kft. priznala v podaných daňových priznaniach
a súhrnných výkazoch nadobudnutie tovaru od žalobcu, pretože z uvedených súm nadobudnutí tovaru
vjednotlivýchštvrťrokochroku2015niejejednoznačnepreukázanéazrejmé,čisajednáonadobudnutie

tovaru spoločnosťou NAGY FENYÖFA kft. od žalobcu alebo či tento údaj vypovedá o nadobudnutí
tovaru v príslušných zdaňovacích obdobiach roku 2015 od iných slovenských dodávateľov tovaru,
keďže preverovaním bolo zistené, že v roku 2015 dodávali tovar spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. ďalší
piati slovenskí dodávatelia tovaru. Vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru
maďarským daňovým subjektom NAGY FENYÖFA kft. od žalobcu a nebolo preukázané, že došlo

k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYÖFA kft. Správca dane
konštatoval, že žalobca nepreukázal, že dodal tovar do členského štátu EÚ –Maďarska oslobodený
oddanezpridanejhodnotyvzmysle§43ods.1a5ZákonaoDPH,predmetnédodanietovaruklasifikoval
ako dodanie tovaru podľa § 8 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
ods. 1 citovaného zákona. Správca dane prostredníctvom MVI zistil, že 24.05.2017 bolo zrušené IČ

DPH spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. a registračný súd vymazal túto spoločnosť z obchodného registra
dňa 25.11.2017. Maďarský správca dane nepotvrdil vykonanie prepravy, ktorá mala byť vykonaná
motorovými vozidlami spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. a táto spoločnosť nepreukázala ani nepotvrdila
žiadnymi listinnými dôkazmi, že jej bol deklarovaný tovar od žalobcu dodaný. Správca dane ďalej
uviedol, že žalobca predložil k daňovej kontrole odberateľské faktúry, dodacie listy a CMR doklady,

avšak predložené CMR doklady neobsahovali všetky predpísané náležitosti, nebolo uvedené meno
a priezvisko vodiča, jeho podpis, na niektorých CMR nebola pečiatka a podpis príjemcu tovaru. Žalobca
v priebehu daňovej kontroly nepredložil evidencie o prevádzke motorových vozidiel prepravujúcich tovar
do Maďarska, ani EKAER – potvrdenie maďarského mýtneho systému. Správca dane konštatoval,
že predložené doklady – zmluva uzatvorená s maďarským odberateľom, dodacie listy a doklady

o úhrade faktúr zo strany žalobcu nie sú samé o sebe dostačujúcim dôkazom na preukázanie splnenia
podmienok oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca počas daňovej kontroly
napriek výzve nepredložil ani potvrdenia o prevzatí tovaru v inom členskom štáte EÚ spoločnosťou
NAGY FENYÖFA kft., tieto boli predložené až vo vyrubovacom konaní a sú síce opatrené pečiatkouspoločnosti NAGY FENYÖFA kft. a podpisom neidentifikovanej osoby, avšak ani v jednom prípade sa
nejedná o podpis konateľa spoločnosti A. B.. Správca dane konštatoval, že z odpovede na žiadosť
o MVI nebolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť NAGY FENYÖFA kft. priznala v podaných

daňovýchpriznaniachasúhrnnýchvýkazochnadobudnutietovaruodžalobcu,pretožezuvedenýchsúm
o nadobudnutí tovaru v jednotlivých štvrťrokoch roku 2015 nebolo jednoznačne preukázané a zrejmé,
či sa jedná o nadobudnutie tovaru od žalobcu alebo či tento údaj vypovedá o nadobudnutí tovaru
v príslušných zdaňovacích obdobiach roku 2015 od iných slovenských dodávateľov tovaru (v roku
2015 deklarovali dodanie tovaru spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. piati slovenskí dodávatelia tovaru,

vo výkazoch sú uvedené vyššie sumy, ako je deklarovaná suma dodania tovaru žalobcom). Spoločnosť
NAGY FENYÖFA kft. síce priznala nadobudnutie tovaru od žalobcu, avšak maďarskému správcovi dane
nepredložila žiadne účtovné doklady potvrdzujúce toto nadobudnutie od žalobcu a žalobca nepreukázal,
že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar do členského štátu EÚ -– Maďarska oslobodený
od DPH skutočne osobe uvedenej na odberateľských faktúrach.

5) Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia február 2015 ďalej uviedol, že preveroval
prepravu tovaru, ktorú mal zabezpečovať C. D.. Z výpovede svedka C. D. vyplýva, že tento potvrdil,
že v roku 2015 vykonával prepravu tovaru dodávaného žalobcom do členského štátu EÚ – Maďarska
spoločnosti NAGY FENYÖFA kft., túto prepravu vykonával ako živnostník, avšak kamión, ktorým
zabezpečoval prepravu tovaru nebol jeho, patril spoločnosti NAGY FENYÖFA kft., mal k dispozícii

od žalobcu CMR a dodacie listy a tieto mal odovzdať spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. Podľa jeho
vyjadrenia doklady mali potvrdzovať A. B. alebo vozíčkar pri vyložení tovaru, finančné prostriedky
mu neboli vyplatené pri vyložení tovaru. Správca dane konštatoval, že z predložených dokladov –
faktúr vyplýva, že C. D. fakturoval prepravu v roku 2015 pre maďarskú odberateľskú spoločnosť
NAGY FENYÖFA kft., avšak na faktúrach nie je uvedené odkiaľ – kam bola preprava uskutočnená,

ani konkrétne motorové vozidlo, ktoré malo prepravu tovaru vykonať, nie je uvedený počet kilometrov
a k faktúram nie je doložený ani záznam o prevádzke motorového vozidla spoločnosti NAGY FENYŐFA
kft, ktorým mala byť vykonaná preprava tovaru a na ktorom by mali byť tieto údaje zaznamenané. Z
faktúr vystavených C. D. nie je možné určiť a jednoznačne preukázať, akú konkrétnu prepravu C. D.
pre spoločnosť NYGA FENYÖFA kft. v roku 2015 na základe týchto faktúr a údajov v nich uvedených

zabezpečil, od ktorej konkrétnej spoločnosti vozil tovar pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft, ani to, že
fakturoval spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. prepravu tovaru, ktorý mal dodať žalobca, keďže podľa
vyjadrenia svedka vykonával prepravu aj pre iné slovenské spoločnosti. Správca dane konštatoval,
že doklady doložené C. D. k prevereniu prepravy tovaru nepotvrdzujú jednoznačne a nespochybniteľne
prepravu tovaru dodaného žalobcom do iného členského štátu EÚ – Maďarska pre spoločnosť NAGY

FENYÖFA kft. a nepotvrdzujú splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Správca dane
poukázal tiež na rozpor v tvrdeniach konateľa spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. A. B. (ktorý tvrdil, že C.
D. prevzal peniaze za dodanie tovaru a odovzdal ich žalobcovi alebo vložil ich na jeho účet) a svedka C.
D. (ktorý uviedol, že maďarský odberateľ mu po vyložení tovaru nevyplatil finančné prostriedky za rezivo,
ktoré mal dodať žalobca). Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť NAGY FENYÖFA kft. mala uhradiť

žalobcovi faktúry za dodanie tovaru vkladom na účet žalobcu vedený v H. A., tieto podľa výpovede I.
B., zamestnanca NAGY FENYÖFA kft., získanej prostredníctvom MVI, mali byť ním prevedené na účet
žalobcu v mene A. B., I. B. však nepredložil žiaden doklad o tom, že konateľ spoločnosti NAGY
FENYÖFA kft. A. B. ho na takýto úkon splnomocnil, nemal k dispozícii ani žiadne iné dokumenty
osvedčujúce jeho výpoveď. Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že spoločnosť NAGY FENYÖFA

kft. uhradila žalobcovi predmetné faktúry sama osebe nie je postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca
splnil podmienky dodania tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH,
a že dodal tovar do členského štátu EÚ spoločnosti NAGY FENYÖFA kft.

6) Správca dane preveroval v Národnej diaľničnej spoločnosti pohyb motorových vozidiel EČV B. – XXX,

G. – XXX, J. – XXX, G. – XXX, C. a C., ktoré mali zabezpečovať prepravu tovaru dodávaného žalobcom
spoločnosti NAGY FENYÖFA kft., pričom bolo zistené, že motorové vozidla EČV C., B. – XXX a J. – XXX
boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a vozidlá (návesy) EČV C., G. – XXX a G. – XXX
v elektronickom mýtnom systéme neboli zaregistrované. Z pripojeného CD nosiča správca dane zistil
pohyby motorových vozidiel, ktoré podľa CMR mali vykonávať prepravu tovaru dodávaného žalobcom

prespoločnosťNAGYFENYÖFAkft.,pohybyuvedenýchmotorovýchvozidielsúzaznamenanépocelom
území Slovenskej republiky po hraničný prechod Šiatorská Bukovinka. Preverením pohybu motorových
vozidiel v nadväznosti na predložené doklady žalobcom (faktúry, dodacie listy, CMR, výdajky zo skladu)
bolo zistené, že motorové vozidlá v deň dodania tovaru uvedený na faktúrach K., K., K., K., K. a K.skončili prepravu vo Fiľakove a až nasledujúci deň sa dostali na hraničný prechod Šiatorská Bukovinka.
Pri faktúrach K. a K. nebolo preukázané, že motorové vozidlo, ktoré malo zabezpečovať prepravu tovaru,
sa pohybovalo v smere Kociha – Šiatorská Bukovinka. Správca dane uzavrel, že motorové vozidlá,

ktoré mali prepravovať tovar deklarovanej odberateľskej spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. do Maďarska,
boli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme, ťahače sa pohybovali po území SR, ale nie je
preukázané, že by návesy prepravili tovar do Maďarska, pretože tieto sa v elektronickom systéme
NDS neevidujú, a pretože na CD nosiči sú zaznamenané pohyby motorových vozidiel po území SR po
hraničný prechod Šiatorská Bukovinka, čím nie je preukázaná preprava tovaru oslobodeného od dane

žalobcom maďarskej odberateľskej spoločnosti. Prostredníctvom MVI bola správcovi dane doručená
excelovská tabuľka EKAER, pričom sa jedná o elektronický kontrolný systém pre cestnú prepravu tovaru
dodávaného z iného členského štátu EÚ, pričom ak ide o prepravu vozidlom podliehajúcim mýtu (nad 3,5
t), vzniká každej osobe oznamovacia povinnosť a povinnosť registrácie v elektronickom kontrolnom
systéme EKAER a následne získanie registračného čísla EKAER. Oznamovaciu povinnosť má príjemca,
prepravca aj odosielateľ. Správca dane k EKAER uviedol, že sa jedná o oznamovaciu povinnosť osôb,

ktorézískajúpridelenéčísloEKAER,avšakprideleniečíslaEKAERzákoniteneznamená,žetotoEKAER
číslo bolo použité a preprava tovaru na základe EKAER bola skutočne vykonaná. Maďarská diaľničná
spoločnosť neposkytla správcovi dane údaje o pohybe motorových vozidiel s evidenčnými číslami B.
XXX J. XXX a C. XXX L., neposkytla údaje o konkrétnych mestách, resp. konkrétnych úsekoch, ktoré
mali motorové vozidlá prejsť od maďarských hraníc do miesta určenia u odberateľa NAGY FENYÖFA

kft. Údaje uvedené v doručených tabuľkách k jednotlivým motorovým vozidlám nevypovedajú o tom,
že preprava tovaru bola skutočne v konkrétny deň aj uskutočnená, tieto údaje vypovedajú len o zaplatení
mýta na konkrétne obdobie za konkrétne motorové vozidlá. Preverovaním doručených tabuliek a údajov
v nich uvedených podľa správcu dane nebolo preukázané, že tovar bol žalobcom dodaný odberateľovi
deklarovanému na vystavených faktúrach – spoločnosti NYGY FENYÖFA kft.

7) Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že
dodal tovar do členského štátu EÚ – Maďarska oslobodený od dane z pridanej hodnoty v zmysle
§ 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., že nebolo preukázané, že
by došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYŐFA kft.

a nebolo možné určiť a jednoznačne preukázať prepravu deklarovaného tovaru. Správca dane sa
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vyjadril k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania:
k návrhu na opätovné vypočutie J. J., konateľa žalobcu, uviedol, že tento mal právo zúčastniť sa ústnych
pojednávaní a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu
vyrubovaciehokonania;knávrhunaopätovnévypočutiesvedkyneJ.M.uviedol,žetátoužbolavypočutá

v priebehu vyrubovacieho konania, žalobca mal právo zúčastniť sa vypočutia svedkyne a mal právo
klásť svedkyni otázky aj k spoločnosti NAGY FENYÖFA kft., pričom túto možnosť nevyužil.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

8) Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodolžalovanýrozhodnutímč.100409782/2022zodňa03.03.2022(ďalejaj„rozhodnutiežalovaného
február 2015“) tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalovaný ako odvolací orgán skonštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia

správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých
právnych noriem vytvárajú podľa žalovaného dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
prvostupňového rozhodnutia, preto sa s nimi žalovaný stotožnil v celom rozsahu považujúc právne

posúdenie veci správcom dane za správne. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na dôvody
uvedené v odvolaní, poukázal na priebeh administratívneho konania, na vykonané úkony správcu
dane, na výsledky MVI, zhrnul podstatný obsah rozhodnutia správcu dane, vrátane skutkových zistení
a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov predložených žalobcom i zabezpečených správcom dane, vrátane
vyhodnotenia svedeckých výpovedí vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru pre odberateľa NAGY

FENYÖFA kft. (rozhodnutie žalovaného február 2015). Následne sa vyjadril k jednotlivým odvolacím
námietkam žalobcu.9) Žalovaný k námietkam týkajúcim sa dôvodov neuznania dodania tovaru do členského štátu EÚ
– Maďarska oslobodeného od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH žalobcom na základe
vystavených faktúr za dodanie tovaru pre spoločnosť NAGY FENYÖFA kft. v rozhodnutí február 2015

uviedol, že správca dane nevychádzal pri neuznaní dodania tovaru do členského štátu EÚ– Maďarska
len z vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti (A. B.), ale vychádzal aj z odpovede na žiadosť o MVI,
v ktorej je uvedené, že maďarský správca dane môže potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou NAGY
FENYŐFA kft. od žalobcu iba dokumentami prijatými predtým počas šetrenia za obdobie IV. štvrťrok
2014, nakoľko ďalšie dokumenty k dispozícii nemajú. Správca dane tiež vychádzal zo skutočnosti, že

maďarský správca dane nepotvrdil prepravu tovaru a ani ďalším preverovaním správcu dane preprava
tovaru nebola potvrdená. K výpovedi svedka A. B. žalovaný uviedol, že tento potvrdil nadobudnutie
tovaru od žalobcu, avšak správca dane túto výpoveď vyhodnotil ako „formálne“ potvrdenie nadobudnutia
tovaru spoločnosťou NAGY FENYÖFA kft. z dôvodu, že táto spoločnosť nepredložila maďarskému
správcovi dane žiadne doklady, faktúry, účtovníctvo, ani iné listinné dôkazy preukazujúce nadobudnutie
tovaru spoločnosťou NAGY FENYÖFA kft. od žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že správca dane

prijal výpoveď tohto svedka a vyhodnotil ju ako dôkaz, ktorý nepreukazuje uskutočnenie predmetných
zdaniteľných obchodov. Žalovaný poznamenal, že len svedeckú výpoveď bez predloženia dôkazov
preukazujúcich tvrdenia nie je možné v daňovom konaní považovať za dôkaz, na základe ktorého
je možné zo strany správcu dane priznať daňovým subjektom uplatňovaný nárok. Podľa žalovaného
odberateľská spoločnosť nepreukázala ani nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že jej

bol tovar od žalobcu dodaný, nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako
vlastník na odberateľskú spoločnosť a ani v jednej z odpovedí na žiadosti o MVI nie je uvedené, že A. B.
potvrdil pravosť dokladov daňového subjektu doložených za účelom priznania oslobodenia od DPH pri
intrakomunitárnom dodaní tovaru (najmä faktúry a CMR), tak ako to uvádzal splnomocnený zástupca
žalobcu v podanom odvolaní.

10) Žalovaný poukázal na to, že preverovaním správcu dane nebolo preukázané, že C. D. vystavil
faktúry pre spoločnosť NAGY FENYÖFA kft. za vykonanú prepravu tovaru, ktorý mal žalobca dodať
tejto spoločnosti a ktorá mala byť vykonaná motorovými vozidlami spoločnosti NAGY FENYÖFA
kft. Poukázal na obsah výpovede svedka C. D., ktorý potvrdil, že v roku 2015 vykonával prepravu

tovaru dodávaného žalobcom pre spoločnosť NAGY FENYÖFA kft., prepravu vykonal ako živnostník,
alekamión,ktorýzabezpečovalprepravuneboljeho,patrilspoločnostiNAGYFENYŐFAkft.,objednávky
na prepravu mu zadával telefonicky šéf z Maďarska – A. B.. Následne C. D. mal fakturovať spoločnosti
NAGY FENYŐFA kft. mesačnú paušálnu sumu 200,- Eur. Preverím správcu dane bolo zistené, že na
faktúrach bol uvedený text „fakturujeme Vám za vedenie motorového vozidla“ za jednotlivé mesiace

roku 2015, bez uvedenia odkiaľ – kam mala byť preprava zabezpečená, bez uvedenia konkrétneho
motorovéhovozidla,počtuubehnutýchkilometrovanebolpriloženýanizáznamoprevádzkemotorového
vozidla. Žalovaný skonštatoval, že z vystavených faktúr platiteľom C. D. pre spoločnosť NAGY
FENYŐFA kft. tak nie je možné určiť a jednoznačne preukázať, akú konkrétnu prepravu C. D. vykonal
pre NAGY FENYŐFA kft. v roku 2015 na základe týchto faktúr a údajov v nich uvedených a nie je

možné určiť, od ktorej konkrétnej spoločnosti vozil vodič C. D. tovar pre spoločnosť NAGY FENYŐFA
kft., nakoľko podľa jeho vyjadrenia mal vykonávať prepravu tovaru aj pre iné slovenské spoločnosti, ktoré
v roku 2015 dodávali tovar spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. Podľa žalovaného tak nebolo preukázané,
že C. D. fakturoval spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. prepravu tovaru, ktorý mal dodať tejto spoločnosti
práve žalobca. Záver správcu dane, že doklady doložené C. D. nepotvrdzujú prepravu uvedeného

tovaru, nepotvrdzujú splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ
– Maďarska v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, žalovaný považoval za oprávnený.

11) K výpovedi svedka I. B. žalovaný uviedol, že na základe zistení z MVI sa tento svedok vyjadril, že
vkladal finančné prostriedky na bežný účet žalobcu v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., ktorej bol

zamestnancom a že ho na to splnomocnil konateľ NAGY FENYŐFA kft., no splnomocnenie nepredložil,
ani žiadne doklady potvrdzujúce jeho vyjadrenia, že tak konal v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA
kft. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. uhradila žalobcovi faktúry,
neznamená a nie je sama osebe postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil podmienky dodania
tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH a dodal tovar do členského

štátu EÚ spoločnosti uvedenej na vystavených faktúrach. Žalovaný tiež poukázal na to, že A. B., konateľ
spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. v rozhodnom období, sa podľa odpovede na žiadosť o MVI vyjadril,
že C. D. prevzal peniaze za dodaný tovar od žalobcu a potom ich odovzdal slovenskému daňovémusubjektu alebo ich vložil na účet predajcu (žalobcu). Neuviedol však vo svojej výpovedi, že by poveril
zamestnanca spoločnosti I. B., aby tieto finančné prostriedky vkladal na bežný účet žalobcu.

12)Žalovanýďalejuviedol,žeanipreverovanímnaNárodnejdiaľničnejspoločnosti,a.s.,aniumaďarskej
diaľničnej spoločnosti, nebolo preukázané, že sa motorové vozidlá, ktoré mali zabezpečovať prepravu,
skutočne pohybovali v smere deklarovanom na CMR a že skutočne vykonali prepravu tovaru.
Z odpovede od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vyplynulo, že motorové vozidlá (ťahače) boli
zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, návesy v ňom zaregistrované neboli. Preverením

pohybu motorových vozidiel v nadväznosti na predložené doklady – žalobcom vystavené faktúry pre
NAGY FENYŐFA kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy (CMR), výdajky zo skladu, bolo zistené,
že motorové vozidlá v deň dodania tovaru uvedený na faktúrach č. Z2015003, Z20150009,
Z20150057, Z20150065, Z20150070, Z20150078 skončili prepravu vo Fiľakove a až na nasledujúci deň
sa dostali na hraničný prechod Šiatorská Bukovinka. Pri faktúrach č. Z20150046 zo dňa 20.04.2015 a
č. Z20150071 zo dňa 09.06.2015 nebolo preukázané, že motorové vozidlo, ktoré malo zabezpečovať

prepravu tovaru, sa pohybovalo v smere Kociha – Šiatorská Bukovinka. Správca dane prijal záver, že
motorové vozidlá, ktoré mali prepravovať tovar deklarovanej odberateľskej spoločnosti do Maďarska boli
zaevidované v elektronickom mýtnom systéme a zo zistení pri predmetných faktúrach je zrejmé, že sa
ťahače pohybovali po území SR, ale nie je preukázané, že by návesy prepravili tovar do Maďarska,
pretože v elektronickom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti sa návesy neevidujú, a pretože na

CD nosiči sú zaznamenané pohyby motorových vozidiel po území Slovenskej republiky po hraničný
prechod Šiatorská Bukovinka, čím nie je preukázaná preprava tovaru oslobodeného od dane žalobcom
deklarovanej maďarskej odberateľskej spoločnosti. Ani z odpovede od maďarskej diaľničnej spoločnosti
nevyplynuli konkrétne údaje o pohybe motorových vozidiel, nebolo potvrdené, že by motorové vozidlá
uvedené na CMR skutočne vykonali v uvedené dni prepravu do Maďarska a pohybovali sa v Maďarsku

v smere deklarovanom na CMR, údaje od maďarskej diaľničnej spoločnosti vypovedajú len o zaplatení
mýta na konkrétne obdobie za konkrétne motorové vozidlo. Žalovaný konštatoval, že preverovaním
doručených tabuliek a údajov v nich uvedených nebolo preukázané, že tovar bol žalobcom dodaný
odberateľovi deklarovanému na vystavených faktúrach – maďarskej spoločnosti NAGY FENYÖFA
kft. Žalovaný sa tiež vyjadril k odlišnostiam medzi posudzovaním dodávok tovaru spoločnosti NAGY

FENYÖFA kft. a spoločnosti KORITA MIHÁLY.

13) Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia február 2015 uviedol, že správca dane vo vydanom rozhodnutí
február 2015 neuvádza, že došlo k podvodnému konaniu, ale prijal záver, že žalobca nepreukázal,
že dodal tovar do členského štátu EÚ – Maďarska oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona

o DPH spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. Preverovaním nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYÖFA kft., z čoho vyplýva, že správca dane
zistil porušenie ustanovenia § 43 Zákona o DPH. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C - 409/04. Podľa žalovaného skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým
orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva,

aké bolo predložené vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar
skutočneopustilúzemiečlenskéhoštátudodania,nemožnohovšakpovažovaťzaurčujúcidôkaznaúčel
oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť NAGY FENYŐFA
kft. podala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, ale maďarská daňová správa nevedela preveriť
pravdivosť týchto údajov, nakoľko daňový subjekt je nekontaktný, nepredložil žiadne doklady, faktúry,

účtovníctvo, ktoré by preukazovali a potvrdzovali nadobudnutie tovaru resp. prijatie tovaru spoločnosťou
NAGYFENYŐFAkft.odžalobcu.Preverovanímnebolopreukázané,žedošlokprechoduprávanakladať
s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYÖFA kft.

Správna žaloba – žalobné body

14) Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutí žalovaného i správcu dane týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2015
a navrhoval, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec
vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania
vo výške 100 %. V správnej žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí február
2015 konštatoval nepreukázanie intrakomunitárneho dodania tovaru pre maďarskú spoločnosť NAGY
FENYÖFA kft.

15) Vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru maďarskému odberateľovi NAGY FENYÖFA kft.

žalobca v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2015 uviedol, že nesúhlasí
so záverom žalovaného (i správcu dane), že nepreukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi
NAGY FENYÖFA kft. Mal za to, že takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je
výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Dodanie tovaru pre maďarského odberateľa bolo
podľa žalobcu okrem účtovných dokladov (faktúry, CMR atď.) preukázané aj výpoveďou konateľa
odberateľa A. B.. S tým, že žalovaný považuje túto výpoveď za nedôveryhodnú, žalobca nesúhlasil

a mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil
otázku rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019, v zmysle
ktorého žalobca predložením zákonom požadovaných dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno a to
sa presúva na správcu dane. Je preto na správcovi dane, aby preukázal, že doložené doklady sú

falošné alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou
reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie
práva. Vyžadovanie ďalších dôkazov od žalobcu bez toho, aby si daňové orgány splnili svoju dôkaznú
povinnosť, predstavuje podľa žalobcu vzhľadom na uvedené nesprávne právne posúdenie veci. Podľa
žalobcu výpoveď A. B. nemožno považovať len za formálnu. Svedok potvrdil nadobudnutie tovaru od

žalobcu a tým zároveň potvrdil pravosť účtovných dokladov doložených žalobcom za účelom priznania
oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní (najmä faktúr a CMR), preto závery daňových
orgánov o formálnosti tvrdení svedka nemajú podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní, sú
zmätočné a zároveň pramenia z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu daňové
orgány hodnotili väčšinu dôkazov (najmä tých, ktoré preukazujú právo žalobcu) izolovane a nie aj vo

vzájomných súvislostiach ako to vyžaduje ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Dodanie tovaru
podľa žalobcu bolo potvrdené doložením dokladov požadovaných Zákonom o DPH, ktorých pravosť
vyplýva z výpovedí svedkov A. B. C. D.. Svedok C. D., ktorý podľa žalobcu sprostredkoval obchod
medzi žalobcom a spoločnosťou NAGY FENYÖFA kft. a zároveň tovar prevážal ako vodič, potvrdil
dodanie tovaru maďarskému odberateľovi a predlžil do konania aj faktúry vystavené pre maďarského

odberateľa za vykonanú prepravu tovaru. Z výpisov z účtu bolo preukázané, že maďarský odberateľ
vkladal hotovosť na účet žalobcu, toto potvrdil aj svedok I. B. (zamestnanec NAGY FENYÖFA
kft.), ktorý vypovedal, že peniaze na bankový účet žalobcu vkladal v mene maďarského odberateľa
NAGY FENYŐFA kft., potvrdil tiež existenciu obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
NAGY FENYÖFA kft. K tvrdeniu žalovaného, že úhrada faktúry neznamená a nie je sama osebe

postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil podmienky dodania tovaru oslobodeného od dane,
žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného sa jedná o nedostatočné zistenie skutkového stavu,
resp. uvádzanie skutkových záverov, ktoré sú v rozpore s administratívnym spisom. Platby za tovar nie
sú v prejednávanej veci dôkazom „samy osebe“, teda nie sú jediným dôkazom preukazujúcim nárok
žalobcu. Dodanie tovaru maďarskému odberateľovi podľa žalobcu minimálne nepriamo vyplýva aj zo

záznamov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá zachytila pohyb nákladných vozidiel uvedených
na CMR smerom do Maďarska (na mýtnej bráne Šiatorská Bukovinka). Ďalším nepriamym dôkazom sú
záznamy maďarského správcu diaľnic získané v rámci MVI, z ktorých vyplýva, že v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov bolo pre nákladné vozidlá uvedené na CMR zakúpené diaľničné mýto. Je síce
pravdou, že tento dôkaz sám osebe dodanie tovaru nepreukazuje, ale v spojení s ostatnými dôkazmi

vytvára ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov preukazujúcich, že k dodaniu tovaru skutočne
došlo. Uvedené výpovede svedkov, doložené listinné dôkazy, ako aj preukázané platby za tovar, podľa
žalobcu bez dôvodnej pochybnosti preukazujú, že žalobca uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru
do Maďarska, a preto mu malo byť priznané oslobodenie od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH.

16) Žalobca v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2015 ďalej uviedol, že
z napadnutého dokazovania je zrejmé, že žalovaný neuznal oslobodenie od DPH žalobcovi len preto,
že maďarský odberateľ NAGY FENYŐFA kft. nepriznal nadobudnutie tovaru v Maďarsku. Uvedené je
zrejmé pri porovnaní dodania tovaru pre spoločnosť KORITA MIHÁLY, pri ktorej správca dane uznalpočas vyrubovacieho konania oslobodenie od DPH, nakoľko táto spoločnosť priznala nadobudnutie
tovaru od žalobcu a maďarskému správcovi dane k preverovaniu predložila účtovníctvo a ďalšie doklady,
na rozdiel od NAGY FENYŐFA kft. Takýto postup správcu dane je podľa žalobcu nesprávny, nakoľko

žalobcovi nemôže byť bez ďalšieho kladené na ťarchu nezákonné konanie jeho odberateľa a zároveň
odopretie práva na oslobodenie od DPH kvôli nezákonnému konaniu iného člena obchodného reťazca
je v priamom rozpore s ustálenou súdnou praxou Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na niektoré časti rozsudkov SD EÚ. Správca dane ani žalovaný nijako nepreukázali, že žalobca
vedel alebo mal vedieť o nezákonnom konaní spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. Žalobca poukázal

na to, že vo vyrubovacom konaní bolo v rámci MVI preukázané, že spoločnosť NAGY FENYŐFA
kft. v roku 2015 nadobudla tovar zo Slovenskej republiky (hranoly, foršne, rezivo atď.). Správca dane
a žalovaný túto skutočnosť považujú za irelevantnú, nakoľko maďarská spoločnosť mala v rozhodnom
období aj iných slovenských dodávateľov, avšak podľa žalobcu ide opätovne o ukážku izolovaného
hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko ak by dôkazy boli hodnotené aj vo vzájomných súvislostiach
s ďalšími zistenými skutočnosťami, museli by daňové orgány dospieť k záveru, že bolo preukázané

reálne uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru. Správca dane a žalovaný tak podľa názoru
žalobcu konali nezákonne a svojvoľne a ich závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (resp.
v administratívnom spise) a sú zároveň výsledkom nesprávneho právneho posúdenia príslušných
právnych noriem (najmä § 43 Zákona o DPH).

17) Žalobca napokon uviedol, že z procesnej opatrnosti navrhol opätovné vypočutie konateľa daňového
subjektu J. J. a bývalej zamestnankyne J. N. M., nakoľko títo neboli v rámci svojich výsluchov
vypočúvaní k dodaniu tovaru spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., a to pre prípad, ak napriek vykonanému
dokazovaniu má správca dane, resp. žalovaný za to, že dodanie tovaru nebolo žalobcom preukázané.
Žalovaný sa s týmto návrhom v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal, čo predstavuje porušenie

práva žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia, zároveň zakladá vadu nezrozumiteľnosti rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov a je podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na bod 40. rozsudku NSS SR sp. zn. 10Sžfk/24/2020 zo dňa 23.02.2022.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

18) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.10.2022 poukázal na to, že žalobca uvádza
v správnej žalobe identické dôvody, aké uvádzal v odvolaní. Následne sa vyjadril k odvolacím
námietkam, pričom zopakoval svoju argumentáciu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu

k dodaniu tovaru pre spoločnosť NAGY FENÖFA kft. žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe týkajúcej
sa zdaňovacieho obdobia február 2015 uviedol, že správca dane nevychádzal pri neuznaní dodania
tovaru do členského štátu EÚ – Maďarska oslobodeného od dane z pridanej hodnoty žalobcom ako
platiteľom pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. iba z vyjadrenia konateľa spoločnosti NAGY FENYŐFA
kft. Vychádzal z odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej je uvedené, že

maďarský správca dane môže potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od
žalobcu iba dokumentami prijatými predtým počas šetrenia za obdobie IV. štvrťrok 2014, nakoľko ďalšie
dokumenty k dispozícii nemajú. Správca dane tiež vychádzal zo skutočnosti, že maďarský správca
dane nepotvrdil prepravu tovaru, ktorá mala byť vykonaná motorovými vozidlami spoločnosti NAGY
FENYŐFA kft. Ani ďalším preverovaním správcu dane nebola potvrdená preprava tovaru, ktorý mal

žalobca dodávať v roku 2015 maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., a ktorú mal zabezpečovať C.
D. motorovými vozidlami spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. Bývalý konateľ spoločnosti NAGY FENYŐFA
kft. síce svojím vyjadrením potvrdil nadobudnutie tovaru od žalobcu, avšak správca dane vo svojich
rozhodnutiach uviedol, že A. B. potvrdil uvedené len „formálne“ z toho dôvodu, že spoločnosť NAGY
FENYŐFA kft. nepredložila maďarskému správcovi dane žiadne doklady, faktúry, účtovníctvo ani žiadne

iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru daňovým subjektom NAGY FENYŐFA
kft. od žalobcu. Správca dane prijal výpoveď svedka a vyhodnotil ju ako dôkaz, ktorý nepreukazuje
uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. Žalovaný konštatoval, že len svedeckú výpoveď bez
predloženia dôkazov preukazujúcich tvrdenia nie je možné v daňovom konaní považovať za dôkaz,
na základe ktorého je možné zo strany správcu dane priznať daňovým subjektom uplatňovaný nárok.

Odberateľská spoločnosť nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že jej
bol tovar od žalobcu dodaný. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako
vlastník na spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. Ani v jednej z odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií nie je uvedené, že A. B. potvrdil pravosť dokladov daňového subjektu doložených za účelompriznania oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru (najmä faktúry a CMR). Žalovaný
ďalejuviedol,žepreverovanímsprávcudanenebolopreukázané,žeC.D.vystavilfaktúryprespoločnosť
NAGY FENYŐFA kft. za vykonanú prepravu tovaru, ktorý mal žalobca dodať tejto spoločnosti. Svedok

potvrdil, že vykonával v roku 2015 prepravu tovaru dodávaného žalobcom do členského štátu EÚ
– Maďarska spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., prepravu vykonal ako živnostník, ale kamión, ktorý
zabezpečoval prepravu tovaru nebol jeho, patril spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., objednávky na
prepravu tovaru mu zadával telefonicky šéf z Maďarska – A. B., ktorý bol konateľom spoločnosti NAGY
FENYŐFA kft. C. D. sa vyjadril, že prepravu tovaru fakturoval maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA

kft. a predložil správcovi dane vystavené faktúry pre maďarskú spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., pričom
bolo zistené, že C. D. fakturoval maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. v roku 2015 mesačne
paušálnu sumu 200,- Eur. Preverením bolo ďalej zistené, že na faktúrach je uvedený text: „fakturujeme
Vám za vedenie motorového vozidla za jednotlivé mesiace roku 2015“, pričom na faktúrach nie je
uvedené odkiaľ – kam bola uskutočnená preprava tovaru, nie je uvedené konkrétne motorové vozidlo,
ktoré malo vykonať prepravu tovaru, nie je uvedený počet ubehnutých km a k vystaveným faktúram nie

je doložený ani záznam o prevádzke motorového vozidla spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., na ktorom
mala byť zaznamenaná vykonaná preprava tovaru. Z vystavených faktúr tak podľa žalovaného nie je
možné určiť a jednoznačne preukázať, akú konkrétnu prepravu C. D. pre spoločnosť NAGY FENYŐFA
kft. v roku 2015 na základe týchto faktúr a údajov v nich uvedených zabezpečil, nie je možné určiť, od
ktorej konkrétnej spoločnosti vozil tovar pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., nakoľko C. D. mal podľa

jeho vyjadrenia vykonávať prepravu tovaru aj pre iné slovenské spoločnosti, ktoré v roku 2015 dodávali
tovar spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. Žalovaný teda zhodnotil, že správca dane oprávnene prijal záver,
že doklady doložené C. D. nepotvrdzujú prepravu tovaru, ktorý mal dodať žalobca do členského štátu
EÚ – Maďarska spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., nepotvrdzujú splnenie podmienok oslobodenia od
dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ – Maďarska zakotvených v ustanovení § 43 ods. 1 a ods.

5 Zákona o DPH.

19) K výpovedi svedka I. B. žalovaný uviedol, že z odpovede na žiadosť o MVI vyplynulo, že p. B.
I. bol zamestnancom spoločnosti NAGY FENYŐFA Kft. a vyjadril sa, že v mene spoločnosti NAGY
FENYŐFA Kft. na bankový účet žalobcu vedený v H. A. v období január 2015 – jún 2015 vkladal

finančné prostriedky, na čo ho mal splnomocniť konateľ spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. p. B. A..
Žiadne splnomocnenie k svojmu tvrdeniu maďarskému správcovi dane nepredložil, ani žiadne doklady
potvrdzujúce jeho vyjadrenia, že konal v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA Kft. Skutočnosť, že
spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. uhradila žalobcovi faktúry podľa žalovaného neznamená a nie je sama
osebe postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil podmienky dodania tovaru oslobodeného od

dane z pridanej hodnoty zakotvené v ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH a že dodal tovar do
členského štátu EÚ spoločnosti uvedenej na vystavených faktúrach. Poukázal aj na to, že A. B. sa podľa
odpovede na žiadosť o MVI vyjadril, že C. D. prevzal peniaze za dodaný tovar a potom ich odovzdal
slovenskému daňovému subjektu alebo ich vložil na účet predajcu. A. B. vo svojej výpovedi neuviedol,
že poveril zamestnanca spoločnosti I. B., aby v mene tejto spoločnosti vkladal finančné prostriedky

na bežný účet žalobcu. K preprave tovaru žalovaný poukázal na to, že z odpovede od NDS a.s.
vyplynulo, že motorové vozidlá (ťahače) boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, návesy
v ňom zaregistrované neboli. Preverením pohybu motorových vozidiel v nadväznosti na predložené
doklady daňovým subjektom – vystavené faktúry pre NAGY FENYŐFA kft., dodacie listy, medzinárodné
nákladné listy, výdajky zo skladu, bolo zistené, že motorové vozidlá v deň dodania tovaru uvedený

na faktúrach č. Z2015003, Z20150009, Z20150057, Z20150065, Z20150070, Z20150078 skončili
prepravu vo Fiľakove a až na nasledujúci deň sa dostali na hraničný prechod Šiatorská Bukovinka. Pri
faktúrach č. Z20150046 zo dňa 20.04.2015 a č. Z20150071 zo dňa 09.06.2015 nebolo preukázané, že
motorové vozidlo, ktoré malo zabezpečovať prepravu tovaru, sa pohybovalo v smere Kociha – Šiatorská
Bukovinka. Správca dane prijal záver, že motorové vozidlá, ktoré mali prepravovať tovar deklarovanej

odberateľskej spoločnosti do Maďarska boli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme a zo zistení
pri predmetných faktúrach je zrejmé, že sa ťahače pohybovali po území SR, ale nie je preukázané, že by
návesy prepravili tovar do Maďarska, pretože v elektronickom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti
sa návesy neevidujú, a pretože na CD nosiči sú zaznamenané pohyby motorových vozidiel po území
Slovenskej republiky po hraničný prechod Šiatorská Bukovinka, čím nie je preukázaná preprava tovaru

oslobodeného od dane žalobcom deklarovanej maďarskej odberateľskej spoločnosti. Poukázal na to, že
správca dane na návrh žalobcu zaslal žiadosť o MVI, na základe ktorej vyžiadal od maďarskej diaľničnej
spoločnosti udalosti zaznamenané elektronickým mýtnym systémom k motorovým vozidlám, ktoré mali
podľa predložených medzinárodných nákladných listov k daňovej kontrole zabezpečovať prepravutovaru žalobcom pre maďarskú spoločnosť NAGY FENYOFA kft. v roku 2015. Z odpovede poskytnutej
z maďarskej diaľničnej spoločnosti však vyplynuli len údaje o kupujúcich, údaje o partneroch, údaje o
presných termínoch, kedy klienti platili za mýto, údaje o tom, na aké konkrétne obdobie bolo mýto platné,

zaktorémohliklientivyužívaťmaďarskúdiaľničnúsieťnazákladeuhradenéhomýta.Maďarskádiaľničná
spoločnosť neposkytla správcovi dane údaje o pohybe motorových vozidiel, ktoré mali zabezpečovať
prepravu tovaru pre maďarskú spoločnosť NAGY FENYOFA kft., neposkytla údaje o konkrétnych
mestách,resp.konkrétnychúsekoch,ktorémalimotorovévozidláprejsťodmaďarskýchhranícdomiesta
určenia v Maďarsku. Z uvedeného podľa žalovaného nie je potvrdené, že motorové vozidlá uvedené

na CMR skutočne vykonali v uvedené dni prepravu do Maďarska a pohybovali sa v Maďarsku v smere
deklarovanom na CMR. Údaje uvedené v doručených tabuľkách k jednotlivým motorovým vozidlám
nevypovedajú o tom, že preprava tovaru bola skutočne v konkrétny deň aj uskutočnená, vypovedajú len
o zaplatení mýta na konkrétne obdobie za konkrétne motorové vozidlo.

20) Pokiaľ ide o námietku ohľadom dodania tovaru spoločnosti KORITA MIHÁLY, žalovaný uviedol,

že zamestnanci správcu dane preverovali za kontrolované zdaňovacie obdobia v priebehu daňovej
kontroly deklarované dodanie tovaru – ihličnatého reziva žalobcom do členského štátu EÚ Maďarska
pre odberateľa KORITA MIHÁLY a splnenie podmienok žalobcom na uplatnenie oslobodenia od dane z
pridanej hodnoty pri dodaní tohto tovaru. Správca dane po vykonanom preverovaní uviedol, že odberateľ
KORITA MIHÁLY predložil faktúry, ktoré sú rovnaké, ako boli priložené k zaslanej žiadosti o MVI, na

faktúrach je rovnaký bankový účet a sumy. Ďalej je v odpovedi na žiadosť o MVI uvedené, že faktúry
boli uhradené prepravnej spoločnosti v uvedenom dátume a sume. Maďarský správca dane potvrdil
zaúčtovanie a uhradenie nadobudnutého tovaru daňovým subjektom KORITA MIHÁLY od žalobcu.
Podľa odpovede prepravu tovaru objednala a zaplatila KORITA MIHÁLY, kúpený tovar nepredávali, ale
spracovali ako surovinu. Nakoľko daňový subjekt KORITA MIHÁLY vo vyrubovacom konaní predložil

maďarskému správcovi dane k preverovaniu účtovníctvo a ďalšie doklady potvrdzujúce nadobudnutie
tovaru od žalobcu (na rozdiel od odberateľa NAGY FENYŐFA kft., ktorý nepredložil k preverovaniu
žiadne doklady, listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali nadobudnutie tovaru od žalobcu a v uvedenom
prípade preverovaním – podľa odpovede na žiadosť o MVI, ani predloženými dokladmi C. D. – nebola
preukázaná preprava tovaru, ktorý mal žalobca dodať maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.), nie

je podľa žalovaného namieste porovnávanie splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru
pre odberateľa KORITA MIHÁLY a pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft.

21) K tvrdeniu, že správca dane koná protizákonne, ak zamietne právo na oslobodenie tovaru od DPH
pri intrakomunitárnom dodaní, resp. právo na odpočet DPH, pokiaľ iný člen obchodného reťazca odlišný

od daňového subjektu konal podvodne (neodviedol daň), bez toho, aby daňový subjekt o takomto
podvode vedel alebo mal vedieť, žalovaný uviedol, že v rozhodnutiach daňových orgánov sa neuvádza,
že došlo k podvodnému konaniu. Správca dane prijal záver, že žalobca nepreukázal, že dodal tovar do
členského štátu EÚ – Maďarska oslobodený od dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovenia § 43 ods.
1 a ods. 5 Zákona o DPH spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. a že nebolo preukázané, že došlo k prechodu

práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., z čoho vyplýva, že správca
danezistilporušenieustanoveniaZákonaoDPH.ŽalovanýpoukázalnaRozsudokEurópskehosúdneho
dvora C-409/04, z ktorého vyplýva, že podľa Článku 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c písm.
a) prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ

jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú
vzhľadom na pojem "odoslaný" uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k
nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva
od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď
dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v

dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Aj v tomto
prípade dodanie tovaru zo SR a nadobudnutie tovaru v Maďarsku v skutočnosti predstavujú jedno a to
istéplnenie.NaúčelyriadnehovýberuDPHjenevyhnutné,abypríslušnédaňovéorgányoverili,atojedni
nezávisleoddruhých,čidošloksplneniupodmienokjednaknadobudnutiatovaruvovnútriSpoločenstva,
ako aj oslobodenia zodpovedajúcej dodávky od dane, čo v prípade deklarovaného dodania tovaru

žalobcom pre maďarskú spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. nebolo preukázané. Žalovaný uviedol, že
skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce
sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť
doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania,nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva
od dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. podala daňové priznanie na dani z
pridanej hodnoty, ale maďarská daňová správa nevedela preveriť pravdivosť týchto údajov, nakoľko

daňový subjekt je nekontaktný, nepredložil žiadne doklady, faktúry, účtovníctvo, ktoré by preukazovali a
potvrdzovali nadobudnutie tovaru, resp. prijatie tovaru spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu.

22) Na základe uvedených skutočností žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcu

zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

Vyjadrenie žalobcu (replika)

23) Žalobca v replike zo dňa 08.12.2022 v plnej miere zotrval na podanej správnej žalobe. Mal za to, že
jednoznačne preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému odberateľovi NAGY FENYÖFA

kft. predložením dokladov v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH a uniesol svoje dôkazné bremeno
v otázke vzniku nároku na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1
Zákona o DPH. V prejednávanej veci podľa neho došlo k prenosu dôkazného bremena na správcu dane,
ktorý bol povinný preukázať zneužitie práva, resp. vedomosť žalobcu o existencii daňového podvodu
na strane iného účastníka obchodného reťazca. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu

prax Najvyššieho správneho súdu SR, resp. Najvyššieho súdu SR a na Rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019. Konštatoval, že správca dane svoje dôkazné
bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal, že žalobca predložil do konania falošné doklady alebo že by
bol súčasťou podvodného reťazca, o ktorom vedel alebo musel vedieť alebo že išlo o zneužitie
práva zo strany žalobcu. Uviedol, že nadobudnutie tovaru potvrdil konateľ maďarskej odberateľskej

spoločnosti, jej zamestnanec, aj prepravca tovaru. Preprava tovaru deklarovaného v jednotlivých
faktúrach od žalobcu vyplýva podľa neho aj z údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou,
a.s. z ktorých vyplýva pohyb nákladných motorových vozidiel uvedených v príslušných CMR smerom
od sídla žalobcu do Maďarska, prepravu v rámci Maďarska preukazujú aj údaje zaslané maďarským
správcom diaľnic, z ktorých vyplýva, že spoločnosť NAGY FENYÖFA kft. mala v dňoch uskutočnenia

intrakomunitárneho dodania tovaru zakúpené mýto.

24) Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

25) Zákonom č. 151/2002 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v

Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
73S/23/2022 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2015) vedie na Správnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. BB –73S/23/2022.

26) Žalobca v správnej žalobe požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 165
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). O návrhu bolo rozhodnuté Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73S/23/2022 – 64
zo dňa 02.11.2022, právoplatným dňa 29.11.2022 (zdaňovacie obdobie február 2015) tak, že návrh bol
zamietnutý.

27) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože
nezistil žiaden z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie
veci nariadiť pojednávanie. Žalobca v podanej žalobe síce požiadal o nariadenie pojednávania,

avšak následne podaním zo dňa 19.02.2024 oznámil, že nežiada, aby správny súd nariadil vo veci
pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku správny súd oznámil na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu dňa 23.07.2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok následne
verejne vyhlásil dňa 25.09.2025, pričom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojenís rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

Právny rámec

28) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29)Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

31) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

32) Podľa § 2. ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
do 30.06.2015 (ďalej len „Zákon o DPH“)(1) Predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

33) Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

34) Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

35) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

36) Podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Zákona o DPH (1) Na účely tohto zákonaa) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby
alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

37) Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo

na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

38)Podľa§3ods.1,2,3zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní (daňovýporiadok)aozmeneadoplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

39) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.40) Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú

maldaňovýsubjektpodľaosobitnýchpredpisovvykázaťalebonaktorúsiuplatnilnárokpodľaosobitných
predpisov.

41) Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie február 2015. Podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia za zdaňovacie obdobie február
2015 daňové orgány neuznali žalobcovi oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do
iného členského štátu v zmysle § 43 Zákona o DPH za dodávku tovaru na základe faktúry vystavenej
žalobcom maďarskej odberateľskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. z dôvodu, že žalobca nepreukázal
dodanie tohto tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska, nebolo preukázané, že by došlo
k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľskú spoločnosť a že nebolo možné určiť

a jednoznačne preukázať prepravu tovaru do iného štátu deklarovanému odberateľovi.

42) Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej

správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutie za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu

v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej

žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu
konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a postup orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými
dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa
však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných

aktov alebo rozhodnutí orgánu verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať,
všeobecné, odkazovacie a konštatačné námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich
nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom.
Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu
súdu uskutočniť prieskum zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, pretože práve rozsahom a dôvodmi

správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Pokiaľ teda žalobca v
správnej žalobe niektoré žalobné námietky formuloval všeobecne a nekonkrétne, tieto možno považovať
len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom, resp. rozhodnutím správcu dane
i žalovaného, ako a aj s hodnotením veci správcom dane i žalovaným, čo bráni tomu, aby správny
súd (viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP), mohol na ich základe dospieť k záveru

o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

43) Žalobca v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2015 namietal, že záver
správcu dane i žalovaného, že nepreukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi NAGY FENYÖFA
kft., nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tvrdil, že dodanie tovaru pre maďarského odberateľa bolo okrem účtovných dokladov (faktúra, CMR)
preukázané výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. A. B.. Vyslovil nesúhlas
s hodnotením výpovede A. B. daňovými orgánmi a mal za to, že žalovaný vecne správne právne
posúdil, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil otázku rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcom
a správcom dane. Tiež tvrdil, že dodanie tovaru maďarskému odberateľovi bolo preukázané doložením

dokladov požadovaných Zákonom o DPH, ktorých pravosť podľa žalobcu vyplýva z výpovedí svedkov
A. B. a C. D..44) Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o DPH v ustanovení § 43
ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní

tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Z citovaného ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona
o DPH v znení účinnom v čase uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia vyplýva, že
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ
je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Aj zo záverov rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ vo veci C - 409/04 Teleos vyplýva, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa
podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou
ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi
do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného
ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný
obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej

povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne. Platiteľ dane je povinný preukázať
splnenie podmienok oslobodenia od dane dokladmi špecifikovanými v § 43 ods. 5 citovaného
zákona, a to kópiou faktúry (písm. a), dokladom o odoslaní tovaru (ak prepravu tovaru zabezpečí
dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom) alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom
je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte (ak

prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom) (písm.
b), potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou (ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ, pričom toto potvrdenie musí obsahovať náležitosti stanovené v § 43 ods. 5
písm. c) body 1 až 5) a inými dokladmi (písm. d). Je teda povinnosťou žalobcu, aby zákonom
stanoveným spôsobom preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného

členského štátu (dôkazné bremeno je na žalobcovi). Daňové orgány sú oprávnené aj povinné overiť
splnenie podmienok pre oslobodené dodanie, čo v preskúmavanej veci (ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného) uskutočnili, so záverom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Žalobca
v preskúmavanom prípade namietal, že na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní tovaru uvedeného

na predloženej faktúre do iného členského štátu (Maďarska) odberateľovi NAGY FENYÖFA kft. predložil
CMR – medzinárodný nákladný list. K tomu správny súd uvádza, že CMR je dokladom o tom, že
bola uzatvorená zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý doklad o. i. obsahuje potvrdenie
dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste
dodania v inom členskom štáte, a to v prípade, ak dopravcom je tretia osoba. V preskúmanom

prípade však prepravu tovaru špecifikovaného na faktúre týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február
2015 č. Z20150009 mal zabezpečovať odberateľ (NAGY FENYÖFA kft.), a to motorovým vozidlom,
ktoré bolo podľa vykonaného dokazovania vo vlastníctve spoločnosti NAGY FENYÖFA kft., pričom
vodičom mal byť C. D. (na základe uzatvorenej zmluvy s NAGY FENYÖFA kft.). Z uvedeného dôvodu
CMR nie je relevantným dokladom preukazujúcimi uskutočnenie prepravy do iného členského štátu

v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH, podľa ktorého v prípade, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ, žalobca je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane
potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré potvrdenie musí obsahovať
náležitosti uvedené v bodoch 1 až 5 citovaného ustanovenia. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ
žalobca vo vyrubovacom konaní predložil Potvrdenie o prijatí tovaru v inom členskom štáte podľa § 43

ods. 5 Zákona o DPH, toto bolo daňovými orgánmi vyhodnotené ako nehodnoverné, keďže nebolo
potvrdené odberateľom (podľa vykonaného dokazovania podpis nachádzajúci sa na predmetnom
potvrdení nepatril konateľovi odberateľa A. B. a nebolo preukázané, že toto potvrdenie podpísala osoba
ním poverená). Žalobca napokon voči takémuto hodnoteniu uvedeného dokladu daňovými orgánmi
vsprávnejžalobetýkajúcejsazdaňovaciehoobdobiafebruár2015neuplatnilžiadnekonkrétnenámietky.

Žalobca rovnako v správnej žalobe neuplatnil žiadne konkrétne námietky voči hodnoteniu žalobcom
predloženého CMR ako neobsahujúceho predpísané náležitosti. V tejto súvislosti správny súd preto
len pre úplnosť uvádza, že na to, aby medzinárodný nákladný list (CMR) bolo možné považovať
za relevantný doklad, musí obsahovať náležitosti stanovené vo vyhláške ministra zahraničných vecí
č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)

(ďalej len „vyhláška“), ktorými sú o.i. náležitosti podľa čl. 6 bod 1 písm. c) a písm. e). Zo žalobcom
predloženého CMR (nachádzajúceho sa v administratívnom spise) vyplýva, že CMR predpísané
náležitosti neobsahuje, absentuje dátum prevzatia zásielky, ako aj údaj o prevzatí tovaru odberateľom
(v príslušnej kolónke o prevzatí tovaru odberateľom sa nachádza len pečiatka odberateľa NAGYFENYÖFA kft. a podpis vodiča, ktorý mal vykonať prepravu, C. D., ktorého však nemožno považovať
za osobu oprávnenú prevziať tovar v mene odberateľa; existencia takéhoto oprávnenia nebola
ani tvrdená, ani preukázaná). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti daňovými orgánmi vykonané

vyhodnotenie žalobcom predloženého CMR ako dokladu nepreukazujúceho splnenie podmienok podľa
§ 43 ods. 5 Zákona o DPH správny súd považuje za vyhodnotenie dôkazu v súlade s ich obsahom.

45) Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nesprávne
vyhodnotil otázku rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019,
správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú a poukaz na predmetný rozsudok ako nenáležitý.
Žalobca v preskúmanom prípade predovšetkým neozrejmil konkrétne skutočnosti, na základe ktorých
považuje prípad rozhodovaný krajským súdom za obdobný s prejednávanou vecou (nešpecifikoval
skutkovú a právnu podobnosť vecí), preto v zmysle ustálenej súdnej judikatúry správny súd konštatuje,
že pre vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia správcu dane i žalovaného v preskúmanom prípade by

nepostačoval len odkaz na predmetný rozsudok. Napriek tomu správny súd konštatuje, že v žalobcom
označenom rozsudku krajského súdu išlo o vec skutkovo i právne odlišnú od preskúmavaného prípadu,
keďže v uvedenom prípade bolo zistené, že žalobca predložil v daňovom konaní doklady v zmysle §
43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH, pričom preložené CMR obsahovali všetky predpísané náležitosti,
v dôsledku čoho krajský súd v označenom rozsudku (dôvodne) konštatoval, že predložením zákonom

požadovanýchdokladovžalobcavyčerpalsvojedôkaznébremenoatotosapresúvanasprávcudane,na
ktorom je, aby preukázal, že doložené doklady sú falošné alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca
dane preukázať, že deklarovaný obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca
vedel alebo musel vedieť, resp., že ide o zneužitie práva. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad
nejedná, keďže v tomto prípade žalobca nepredložil zákonom požadované doklady (§ 43 ods. 5 Zákona

o DPH), a preto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane
podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Žalovaný i správca dane (s poukazom na vykonané rozsiahle
dokazovanie) konštatovali, že žalobca nepreukázal, že tovar dodal deklarovanému nadobúdateľovi/
odberateľovi v inom členskom štáte a že tento nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník. Len
v prípade, keď daňový subjekt (žalobca) svoje dôkazné bremeno vyčerpá/unesie, dôkazné bremeno

sa presúva na správcu dane. Tak, ako bolo vyššie uvedené, zákonodarca vo vzťahu k preukazovaniu
splnenia podmienok oslobodenia od dane ustanovuje okruh dôkazov identifikovaný v § 43 ods. 5
Zákona o DPH. V preskúmavanom prípade žalobca dôkazné bremeno za účelom preukázania
uplatneného práva na oslobodenie intrakomunitárneho dodania pre odberateľa NAGY FENYÖFA kft.
od dane podľa§ 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH neuniesol. Správca dane súčasne vykonal rozsiahle

dokazovanie v snahe preveriť korektnosť údajov uvedených v žalobcom predložených dokladoch.
Za účelom preverenia údajov deklarovaných žalobcom v predloženom CMR správca dane požiadal
Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o preverenie pohybu označeného vozidla v relevantnom období
prostredníctvom elektronického mýtneho systému. Správny súd sa podrobne oboznámil s doručenými
odpoveďami a ich prílohami (CD – nosičmi a dátami k prejazdom), pričom sa stotožnil so záverom

správcu dane i žalovaného, že tieto dôkazy nepotvrdzujú, resp. vyvracajú pravdivosť CMR dokladu
predloženého žalobcom. Vozidlo označené na predmetnom CMR (ktoré malo byť použité na prepravu
tovaru v zdaňovacom období február 2015) bolo síce zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme
(tento evidoval jeho pohyb v spornom dni dodania tovaru), avšak v prípade prepravy deklarovanej
podľa CMR sa označené motorové vozidlo v deň, v ktorom bolo deklarované dodanie tovaru (dátum

uvedený na faktúre i potvrdení o prevzatí tovaru, keďže na predmetnom CMR dátum prevzatia tovaru
vôbec nebol uvedený), nachádzalo vo Fiľakove, kde podľa údajov od NDS a.s. ukončilo prepravu
a pohyb vozidla v smere k hraničnému prechodu Šiatorská Bukovinka bol zaznamenaný až deň
nasledujúci po dni, ktorý bol deklarovaný ako deň dodania tovaru v Maďarsku. Zistené a dokazovaním
správcu dane podporené pochybnosti o uskutočnení fyzického premiestnenia tovaru zo Slovenskej

republiky do Maďarska žalobcom predložené doklady a ani doklady získané od NDS a.s. nevyvracajú.
Inak povedané, správcom dane získané dôkazy vyvracajú pravdivosť CMR dokladu predloženého
žalobcom. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní správcom dane,
predstavujú dôvodnú pochybnosť o splnení jednej z kumulatívnych hmotnoprávnych materiálnych
podmienok uplatneného práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43

ods. 1 Zákona o DPH, a to o odoslaní/preprave tovaru do iného členského štátu a o jeho opustení
územia SR, t.j. o podmienke fyzického premiestnenia tovaru z jedného do druhého členského štátu EÚ.
Preprava tovaru do Maďarska nebola preukázaná ani výpoveďou svedka C. D. (vodiča, ktorý mal
prevážať tovar a ktorý ústne vo výpovedi potvrdil dodanie tovaru maďarskému odberateľovi), vykonanieprepravy tovaru nebolo potvrdené ani ním predloženými faktúrami (vystavenými svedkom za vedenie
motorového vozidla spoločnosti NAGY FENYÖFA kft.), ktoré boli v súlade s ich obsahom správcom dane
i žalovaným správne vyhodnotené ako také, ktoré nepreukazujú konkrétne kedy, kde a pre koho mal

svedok vykonať prepravu, ani počet najazdených km (a to aj vzhľadom na skutočnosť, že z výpovede
svedka a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mal v rozhodnom období vykonávať prepravu tovaru
aj pre iné slovenské spoločnosti, ktoré v r. 2015 dodávali tovar pre spoločnosť NAGY FENYÖFA
kft.). Vykonanie konkrétnej prepravy tovaru napokon nebolo potvrdené ani záznamami maďarského
správcu diaľnic, ktorý potvrdil len pridelenie čísla EKAER motorovým vozidlám, avšak neposkytol údaje

o konkrétnych mestách, resp. úsekoch, ktoré mali motorové vozidlá prejsť od maďarských hraníc
do miesta určenia u odberateľa NAGY FENYÖFA kft. Uvedené dôkazy teda nepotvrdzujú vykonanie
prepravy deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu tak, ako tvrdil žalobca.

46) Daňové orgány preverovali dodanie tovaru deklarovanému maďarskému odberateľovi NAGY
FENYÖFA kft. aj prostredníctvom žiadosti o MVI, pričom maďarský správca dane nepotvrdil

nadobudnutie tovaru maďarskou spoločnosťou NAGY FENYÖFA kft., uviedol, že spoločnosť
nepredložila k preverovaniu za rok 2015 žiadne doklady, nie je jednoznačne preukázané, že táto
spoločnosť priznala v podaných daňových priznaniach a súhrnných výkazoch nadobudnutie tovaru
od žalobcu, pretože z nich nie je jednoznačne preukázané, či sa jedná o nadobudnutie tovaru
od žalobcu alebo od iných slovenských dodávateľov tovaru, keďže bolo zistené, že v roku 2015 dodávali

tovar spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. piati slovenskí dodávatelia tovaru. Z odpovede na žiadosť o MVI
tiež vyplýva, že bývalý konateľ spoločnosti A. B. spoločnosť odpredal, doklady nemal k dispozícii, nový
konateľ žiadne doklady nepredložil, IČ DPH spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. bolo zrušené 24.05.2017
a registračný súd vymazal túto spoločnosť z obchodného registra 25.11.2017. Maďarský správca
dane nepotvrdil ani prepravu tovaru, ktorá mala byť vykonaná motorovým vozidlom spoločnosti NAGY

FENYÖFA kft., z dôvodu nedostatku údajov.

47) Pokiaľ žalobca v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2015 poukázal
na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti NAGY FENYÖFA kft. A. B., ktorý mal podľa žalobcu potvrdiť
pravosť účtovných dokladov predložených žalobcom za účelom priznania oslobodenia od DPH, správny

súduvádza,žetakátoskutočnosťzvýpovedeA.B.nevyplýva.Zasituácie,žebývalýkonateľprivýpovedi
potvrdil dodanie tovaru žalobcom, avšak nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne doklady
osvedčujúce jeho tvrdenie, vyhodnotenie jeho výpovede správcom dane (i žalovaným) ako formálnej
(aj vzhľadom na vyhodnotenie žalobcom predložených dôkazov a vykonané dokazovanie) je v súlade
s obsahom vykonaného dôkazu. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením výpovede A. B. sám osebe nemôže

mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil doklady
podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH, ani výpoveďami A. B. a svedka C. D. nebolo preukázané
dodanie tovaru deklarovanému dodávateľovi NAGY FENYÖFA kft., ani uskutočnenie prepravy tovaru
zo Slovenska do Maďarska tak, ako to deklaroval žalobca, tvrdenie žalobcu, že preukázal splnenie
podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

a predstavuje len prezentáciu vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom. Pokiaľ žalobca poukázal na
výpisy z účtu žalobcu osvedčujúce zaplatenie faktúry a na to, že maďarský odberateľ vkladal hotovosť
na účet žalobcu, čo mal potvrdiť vo svojej výpovedi svedok I. B., správny súd uvádza, že samotná úhrada
faktúry nepostačuje ako dôkaz o dodaní tovaru, resp. o splnení podmienok pre oslobodenie od dane.
Svedok I. B. navyše nepreukázal, že by bol poverený konateľom odberateľa na uskutočnenie platieb

(žiadnymi dôkazmi neosvedčil ani svoje tvrdenie o existencii obchodného vzťahu žalobcu a spoločnosti
NAGY FENYÖFA kft.) a uvedená skutočnosť nevyplýva aniz výpovede bývalého konateľa A. B., naopak,
tento vo výpovedi uviedol, že finančné prostriedky za dodávku tovaru odovzdával v hotovosti vodičovi
C. D. a tento ich mal odovzdať žalobcovi, čo však C. D. vo svojej výpovedi poprel.

48) Za tohto dôkazného stavu správny súd konštatuje (zhodne so správcom dane i žalovaným),
že žalobca v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno neuniesol, nevyvrátil relevantné pochybnosti
správcu dane o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu a nepreukázal
splnenie podmienok fyzického premiestnenia/prepravenia tovaru zo Slovenska do Maďarska
v označenom dni. Nepreukázal teda splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1

Zákona o DPH pri spornej dodávke v zdaňovacom období február 2015 pre deklarovaného maďarského
odberateľa NAGY FENYÖFA kft. Takýto záver daňových orgánov je výsledkom správneho právneho
posúdenia veci.49) Podľa správneho súdu daňové orgány vyhodnotili vyššie uvedené dôkazy v súlade s ich obsahom,
a preto žalobcovu argumentáciu uvedenú v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február
2015 vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi NAGY FENYÖFA kft. považoval správny súd len

za vyjadrenie jeho nesúhlasu s vyhodnotením dôkazov správcom dane i žalovaným, resp. považoval ju
za prezentáciu vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom.

50) Žalobca v správnej žalobe namietal, že v odvolaní navrhol opätovné vypočutie konateľa žalobcu
J. J. a bývalej zamestnankyne J. M., nakoľko títo neboli v rámci svojich výsluchov vypočúvaní

k dodaniu tovaru spoločnosti NAGY FENYÖFA kft., avšak žalovaný sa s týmto návrhom nevysporiadal,
čo podľa žalobcu spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného a je podstatným porušením
ustanovení konania pred orgánmi verejnej správy. K tejto námietke správny súd (opakovane) uvádza,
že z aplikovateľnej judikatúry vyplýva, že daňové orgány nemusia vykonať všetky žalobcom navrhnuté
dôkazy,musiavšakodôvodniť,prečoten– ktorýžalobcomnavrhnutýdôkaznevykonali.Vovšeobecnosti
možno konštatovať, že je to správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom

a či vôbec dokazovanie doplní. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov
a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada
objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
(žalobcu) ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,

nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Žalobca v správnej žalobe (obdobne ako
v daňovom konaní) pritom neuviedol, na aké konkrétne tvrdenia mali byť označené osoby vypočuté,
resp., ktoré skutočnosti by mohli potvrdiť (osvedčiť), ani to, aký vplyv by malo opakované vypočutie
týchto osôb na zákonnosť vydaného rozhodnutia žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia február 2015 vyplýva, že s návrhom žalobcu na opakované

vypočutie J. J. i J. M. sa vysporiadal a uviedol dôvody, pre ktoré uvedený návrh neakceptoval. Prípadný
nesúhlas žalobcu s uvedenými dôvodmi nevykonania navrhovaného dôkazu nespôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia správcu dane. Keďže z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho
obdobia február 2015 vyplýva, že postup správcu dane považoval za zákonný a stotožnil sa aj
s vyhodnotením dôkazov správcom dane, skutočnosť, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia

sa žalovaný osobitne s týmto návrhom na vykonanie dokazovania nevysporiadal, preto podľa správneho
súdu predstavuje len čiastkový nedostatok odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ktorý však
nespôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu namietanej nepreskúmateľnosti. Správny súd pre úplnosť
uvádza, že vzhľadom na to, že pre účely splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa Zákona
o DPH žalobca dodanie tovaru do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa preukazuje

dokladmi špecifikovanými v § 43 ods. 5 citovaného zákona (pričom z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobca takéto dôkazy nepredložil, resp. ním predložené dôkazy boli správcom dane relevantne
spochybnené), výsluch označených osôb by nebol spôsobilý tieto dôkazy nahradiť, resp. správcom
dane zistené pochybnosti vyvrátiť. Vzhľadom na uvedené správny súd námietku žalobcu vyhodnotil
ako nedôvodnú.

51) K poukazu žalobcu na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, správny súd uvádza, že jednak
poukaz na rozhodnutia, resp. citácia ich parciálnych častí bez ozrejmenia ich súvisu s prejednávanou
vecounepostačujenavyvodeniezáveruonezákonnostipreskúmavanýchrozhodnutíajednakžalobcom
označené rozhodnutia boli vydané vo veciach týkajúcich sa odpočtu DPH, kde daňový subjekt (na

rozdiel od preskúmavanej veci) uniesol dôkazné bremeno, predložil dôkazy o splnení podmienok na
odpočet DPH, a preto Súdny dvor EÚ konštatoval, že v takom prípade odoprieť odpočet DPH možno
len v prípade, ak správca dane preukáže, že plnenie bolo súčasťou podvodu, o ktorom daňový subjekt
mohol alebo mal vedieť, alebo sa jedná o zneužitie práva. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci
nejedná.

52) Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho
obdobia február 2015 tvrdil, že žalovaný neuznal oslobodenie od DPH žalobcovi len preto,
že maďarský odberateľ NAGY FENYÖFA kft. nepriznal nadobudnutie tovaru v Maďarsku (porovnávajúc
vyhodnotenie dodania tovaru pre spoločnosť KORITA MIHÁLY), toto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení

preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že daňové orgány neuznali oslobodenie od DPH
žalobcovi vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi NAGY FENYÖFA kft. z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH,
pretože nepredložil doklady v zmysle § 43 ods. 5 citovaného zákona (neuniesol dôkazné bremeno).53) Námietky uplatnené žalobcom v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2015 vo
vzťahu k deklarovanému odberateľovi NAGY FENYÖFA kft. vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, resp. nemajúce vplyv na zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia.

54) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného i správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane z dôvodov uvedeného v správnej žalobe nie sú
nezákonné, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil

v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.