Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423201181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6423201181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpená JUDr. Milan
Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovaným: 1/
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., so sídlom Kopčianska 10,
851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, právne zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU - Marek Piršel

s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, 3/ X-FRAM, s.r.o., so sídlom G.
H. XXX/XX, XXX XX C. I., IČO: 36 059 111, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/32/2023 - 385
zo dňa 09. decembra 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby m e n í tak, že u r č u j
e, že dobrovoľná dražba konaná dňa 25.01.2023, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou

vyhotovenou notárom JUDr. Tomášom Trellom, Notársky úrad so sídlom Mostová 2, Bratislava I pod č.
N 54/2023, Nz 1978/2023, NCRIs 2096/2023 zo dňa 25.01.2023 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor
pre okres, obec a katastrálne územie D. E. F., a to byt č. XX na X. poschodí, vo vchode XX bytového
domu súp. č. XXXX stojaceho na pozemku – parcele CKN č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 427m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 2247/221149 j e n e p
l a t n á.

II. Žalovaní 1/ - 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou voči žalovaným 1/ - 3/ domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej
dňa 25.01.2023 k nehnuteľnosti – bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode XX bytového domu súp.
č. XXXX stojacom na pozemku – parcele CKN č. XXX/XX, ako aj k podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku

o veľkosti 2247/221149 (ďalej aj „nehnuteľnosť“ alebo „byt“), všetko evidované Okresným úradom Žiar
nad Hronom, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie D. E. F..2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom vydaným v tomto spore sp. zn. 5C/32/2023 – 216
zo dňa 21.12.2023 žalobu žalobkyne zamietol a priznal žalovaným 1/ až 3/ voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že žalobkyňa je povinná trovy konania zaplatiť v lehote

troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. Na základe odvolania
žalobkyne voči predmetnému rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.
k. 17Co/50/2024 – 334 zo dňa 27.06.2024 v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhované dôkazy v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vychádzajúceho z názoru, že ak

žalobkyňa neumožnila obhliadku bytu za účelom jeho ohodnotenia znalcom pre účely dražby, nemôže
sa v zmysle § 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z.z.“ alebo „zákon o DD“) vôbec domáhať určenia
neplatnosti dražby, pričom odvolací súd mal za to, že nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom; ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho právneho záveru vyvodeného z ust. § 21
ods.6zákonaoDDvôbecvnapadnutomrozsudkunezaoberalpresporpodstatnouargumentácioustrán
sporu týkajúcou sa žalobkyňou namietaných dôvodov neplatnosti dražby – neplatného zosplatnenia
úveru a neplatného postúpenia pohľadávky banky s príslušenstvom na žalovaného 1/ ako navrhovateľa

dražby odvodzujúceho svoje oprávnenie navrhnúť konanie dražby z postavenia záložného veriteľa.

3. V poradí druhým rozsudkom vydaným v tomto spore sp. zn. 5C/32/2023 – 385 zo dňa 09.12.2024
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) súd prvej inštancie opätovne zamietol žalobu žalobkyne o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby (prvý výrok) a priznal žalovaným 1/ až 3/ voči žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100% s tým, že žalobkyňa je povinná trovy konania zaplatiť v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (druhý výrok).

4. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie zistil
nasledovné:

5. Banka – J. C. C. K.. Bratislava uzavrela so žalovanou ako spotrebiteľkou dňa 24.05.2013 úverovú
zmluvu č. 209372, na základe ktorej jej bol poskytnutý medziúver vo výške 8 000,- eur. Žalobkyňa
uzavrela zároveň s bankou aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa úver
riadne a včas splácala. Dňa 26.10.2017 podala na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom Centra

právnej pomoci návrh na vyhlásenie konkurzu. Konkurz na majetok žalobkyne bol vyhlásený uznesením
sp. zn. 3OdK/343/2017 zo dňa 09.11.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 218/2017 dňa
15.11.2017. Konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, čo bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 208/2021 dňa 28.10.2021.

6. Žalovaný 1/ si na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil ako záložný veriteľ právo v dražbe
na základe pohľadávky voči žalobkyni vzniknutej zo zmluvy o úvere, bol navrhovateľom dražby ako
osoba, ktorá vykonáva záložné právo z uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva.

7. Vykonanie dobrovoľnej dražby bolo osvedčené notárom JUDr. Tomášom Trellom, a to notárskou

zápisnicou č. N 54/2023, Nz 1978/2023 spísanou dňa 25.01.2023. Vlastníkom predmetu dražby bola
žalobkyňa, dražobníkom žalovaný 2/, vydražiteľom žalovaný 3/.

8. Súd prvej inštancie ustálil, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom

znení (ďalej aj „CSP“), pričom možnosť domáhať sa žalobou určenia tejto právnej skutočnosti vyplýva
zo zákona č. 527/2002 Z.z. Stranami sporu sú všetky taxatívne vymedzené osoby v zmysle § 21 ods. 4
zákona č. 527/2002 Z.z. Žaloba bola podaná v zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote.

9. Súd prvej inštancie následne venoval pozornosť doručovaniu písomností v procese dobrovoľnej

dražby žalobkyni, pričom uzavrel, že tieto jej boli doručované v súlade so zákonom o DD s poukazom
na ust. § 10 ods. 1 daného zákona a ust. § 111 CSP. Poukázal na to, že uvedené konštatoval aj odvolací
súd v zrušujúcom uznesení. Žalobkyňa po doručení tohto zrušujúceho uznesenia v spore uviedla, že
doručenie listín považuje za nesporné.10. K tvrdeniu žalobkyne, že úverovú zmluvu si neprečítala a Všeobecné obchodné podmienky pre
stavebné sporenie L. účinné od 01.01.2012 (ďalej aj „všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“) jej

doručené neboli súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňa si zmluvu o úvere neprečítala,
bola nedôsledná a určitým spôsobom ľahkovážne pristupovala k právnemu úkonu uzavretia úverovej
zmluvy nemôže byť na ťarchu žalovaných. Pokiaľ by si ju bola prečítala a ako tvrdí, neboli jej doručené
všeobecné obchodné podmienky, mohla to pri uzatvorení zmluvy namietať. Z čl. VII. bod 1 úverovej
zmluvy totiž vyplýva, že žalovaná prehlásila, že osobne prevzala všeobecné obchodné podmienky a

súhlasí s ich znením. Súd prvej inštancie preto neuveril tvrdeniu žalobkyne, že práve listina – všeobecné
obchodné podmienky jej doručená pri uzatváraní zmluvy nebola, keď ako sama uviedla, všetky ostatné
listiny jej doručené boli.

11. Súd prvej inštancie považoval Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie L. účinné od
01.01.2012 za neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy zo dňa 24.05.2013. Na to, aby sa považovali za

súčasť úverovej zmluvy nie je potrebné, aby boli osobitne podpísané. Zmluva nemusí byť vyhotovená
ako jediný dokument a nevyžaduje sa, aby každá jej časť bola osobitne podpísaná. Zopakoval, že
všeobecné obchodné podmienky žalobkyňa riadne prevzala pri uzatvorení zmluvy a súhlasila s ich
znením (o čom svedčí čl. VII. bod 1 úverovej zmluvy), preto nie je podstatné, že neboli žalobkyňou
podpísané. Aj v rámci spotrebiteľských vzťahov sú všeobecné obchodné podmienky štandardnou a

akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Mal za to, že aj keď mu (nie však žalobkyni) nebola doručená príloha
všeobecných obchodných podmienok uvedená v ich § 20 s názvom „Spôsob preukazovania účelového
použitia finančných prostriedkov“, uvedená skutočnosť vzhľadom na obsah prílohy nemá právny význam
pre posúdenie nároku žalobkyne.

12. Žalobkyňa ďalej v konaní považovala vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bankou za neplatné,
nakoľko bolo založené na ust. § 12 ods. 2 písm. d) všeobecných obchodných podmienok. Podľa
uvedeného ustanovenia stavebná sporiteľňa môže vypovedať úverovú zmluvu a požadovať okamžité
splatenie stavebného úveru, resp. medziúveru najmä ak: stavebný sporiteľ - poberateľ stavebného
úveru, resp. medziúveru, spoludlžník alebo ručiteľ zastaví svoje splátky, na majetok niektorej z týchto

osôb alebo na majetok záložcu sa navrhne začatie konkurzného konania alebo sa začne výkon
rozhodnutia o exekúcií na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Podľa žalobkyne je uvedené zmluvné
ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnosť vyvodzovala z toho, že splatnosť
pohľadávky ako celku nastáva v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácií až vyhlásením konkurzu
a nie už začatím konkurzného konania, na ktoré práve uvedená zmluvná podmienka viazala splatnosť

pohľadávky. V tomto smere sa teda podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach odchyľuje
od ustanovení zákona v neprospech spotrebiteľa.

13. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobkyne, že ust. § 12 ods. 2 písm. d) všeobecných
obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto neplatnou. Súhlasil s tým,

že zosplatnenie úveru nemožno viazať už na navrhnutie začatia konkurzného konania, keď v zmysle
§ 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií nesplatné pohľadávky a záväzky
úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu sa
od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak daný zákon neustanovuje
inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Splatnosť

pohľadávkytedanastávaažvyhlásenímkonkurzuanieužzačatímkonkurznéhokonania,resp.podaním
návrhu na jeho začatie. Namietaná zmluvná podmienka sa teda odchyľuje od zákonnej úpravy v
neprospech spotrebiteľa a na jej základe teda nebola banka - stavebná sporiteľňa oprávnená úver
zosplatniť, a teda oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 24.11.2017 odkazujúce na ust. § 12 ods. 2
písm.d)všeobecnýchobchodnýchpodmienokjeneplatné.Dodalvšak,žeposúdenieuvedenejzmluvnej

podmienky ako neprijateľnej nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy.

14. Vyššie uvedené však podľa názoru súdu prvej inštancie nič nemení na tom, že pohľadávka sa aj
tak stala splatnou v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/343/2017 zo dňa 09.11.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa

15.11.2017. Banka si prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu dňa 26.11.2020. Súd prvej inštancie
preto nesúhlasil s názorom žalobkyne, že vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia podľa § 12 ods. 2
písm. d) všeobecných obchodných podmienok nemohla banka postúpiť pohľadávku na žalovaného 1/ a
tento nemohol preto oprávnene pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Keďžezosplatnenie je platné v dôsledku vyhlásenia konkurzu, podľa súdu prvej inštancie mohla banka postúpiť
pohľadávku na žalovaného 1/ a následne žalovaný 1/ pristúpiť k výkonu záložného práva. Oznámenie o
začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2020 (uskutočnené ešte bankou - poznámka odvolacieho

súdu) bolo vzhľadom na to v súlade so zákonom.

15. Ďalšiu námietku žalobkyne, že vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti a splatnosti pohľadávky
nemožno považovať za pravdivé a platné vzhľadom na to, že nenastala splatnosť pohľadávky považoval
vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie taktiež za nedôvodnú.

16. Žalobkyňa ďalej namietala, že vykonanie dobrovoľnej dražby bolo neprimerané vzhľadom na pomer
výšky dlžnej sumy po neoprávnenom zosplatnení, kedy istina pohľadávky predstavovala len sumu
5 346,11 eur a hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku vo výške 18 300,- eur, čo je viac
ako dvojnásobok dlžnej sumy. Zo strany žalovaného 1/ teda nebola rešpektovaná zásada primeranosti.
Podľa žalobkyne bola reálna pohľadávka vo výške 6 000 eur, zvyšok boli poplatky.

17. Súd prvej inštancie vykonal test proporcionality. Z notárskej zápisnice o osvedčení priebehu
dobrovoľnej dražby zo dňa 25.01.2023 vyplýva, že nehnuteľnosť žalobkyne bola znaleckým posudkom
ohodnotená na sumu 18 300,- eur. Pohľadávka navrhovateľa dražby bola 8 407,87 eur, pozostávala
z istiny úveru vo výške 5 346,11 eur a príslušenstva vo výške 3 061,76 eur (z dôvodu omeškania),

čo vyplýva zo zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a
žalovaným 2/ ako dražobníkom. Pohľadávka prednostného záložného veriteľa - Bytového spoločenstva
domu č.s. XXXX prihlásená do dražby predstavovala sumu 3 064,33 eur ako nedoplatok z vyúčtovania
za rok 2021 a náklady v roku 2022 a 2023, čo v konaní tvrdil žalovaný 2/ a žalobkyňa nerozporovala.
Do dražby tak boli prihlásené pohľadávky v celkovej výške 11 472,20 eur. Vzhľadom na uvedené súd

prvej inštancie nevzhliadol nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávok prihlásených
do dražby. Žalobkyňa v konaní nerozporovala tvrdenie žalovaného 2/, že z výťažku dražby bola
prednostnému veriteľovi poukázaná suma 3 064,33 eur, na úhradu pohľadávky navrhovateľa dražby
bola poukázaná suma 8 683,19 eur a na úhradu nákladov dražby suma 3 494,80 eur, t.j. spolu 15 252,33
eur. Zostatok výťažku z dražby vo výške 5 260,72 eur po odrátaní poplatku za notársku úschovu vo

výške 90,25 eur bol uložený do notárskej úschovy a bude žalobkyni vyplatený po odovzdaní bytu, čo
vyplýva zo zápisnice o úschove peňazí zo dňa 17.04.2023 č. N 380/2023, U 84/2023.

18. Súd prvej inštancie podotkol, že záložné právo upravené v Občianskom zákonníku a jeho realizácia
upravená v zákone o DD nie sú rozporné s Ústavou Slovenskej republiky, nemožno preto zakázať

žalovanému 1/ výkon jeho záložného práva formou dobrovoľnej dražby bez ohľadu na to, či sa jedná o
obydlie žalobkyne alebo nie. Mal za to, že ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá
dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Takéto závery nevyplývajú ani z rozhodnutí
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré poukázal.

19. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že nezistil porušenie zákona o DD a už vôbec nie také porušenie,
v dôsledku ktorého by žalobkyňa bola dotknutá na svojich právach. Keďže žalobkyňa v konaní
nepreukázala porušenie ustanovení zákona o DD, nepreukázala splnenie jednej z kumulatívnych
podmienok pre vyslovenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o DD, preto jej žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP vzhľadom na
plný úspech žalovaných 1/ - 3/ v spore. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP dodal, že o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Aj proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie vydaným v tomto spore v celom rozsahu
podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Podľa názoru žalobkyne aj tento napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti – inou vadou
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, jeho odôvodnenie nemá všetky
náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, nie je v ňom uvedené, ktoré dôkazy súd vykonal, z ktorých dôkazovvychádzal a ako ich vyhodnotil. Iba v bode 30 odôvodnenia je spomenutá notárska zápisnica a čo
z nej súd prvej inštancie zistil. Namiesto toho sa súd prvej inštancie sústredil na „objasňovanie“ takej
argumentácie (pôvodne tvrdených vád v procese doručovania), od ktorej sa v konaní upustilo, venoval

veľkú časť pozornosti tomu, čo už nebolo pre rozhodnutie vo veci podstatné (viď body 35 až 38
odôvodnenia napadnutého rozsudku).

23. Ďalšiu inú vadu konania videla žalobkyňa v neaplikovaní ust. § 298 v spojení s § 295 CSP zo
strany súdu prvej inštancie, keď síce dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej

v § 12 ods. 2 písm. d) VOP, avšak napriek tomu v napadnutom rozsudku absentuje výrok o určení
jej neprijateľnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda aj neúplné. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázala na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku (k § 298): „Podľa § 298 v spojení s
§ 295 CSP je súd povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou,
a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej

zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (porovnaj komentár
k § 295 CSP), na tento účel aj bez návrhu obstarať alebo zabezpečiť dôkaz a vykonať ho (porovnaj
komentár k § 295 CSP), výslovne uviesť vo výroku znenie zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou,
ak dospel k záveru o jej neprijateľnosti.“ ((Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016).

24. Žalobkyňa ďalej súdu prvej inštancie vyčítala, že napriek tomu, že nepoznal obsah dokumentu
s názvom „Spôsoby preukazovania účelového použitia finančných prostriedkov“ ako neoddeliteľnej
súčastiVOP,malzato,žeuvedenýdokument–prílohaVOPnemáprávnyvýznampreposúdenienároku

žalobkyne. Podľa žalobkyne bez poznania obsahu uvedenej prílohy nemožno urobiť záver o tom, či
má alebo nemá právny význam pre rozhodnutie vo veci, najmä ak bola neúplnosť VOP predložených
v konaní namietaná.

25. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, žalobkyňa v prvom rade trvala

aj na svojom tvrdení z konania pred súdom prvej inštancie, že VOP jej neboli reálne poskytnuté, a teda
ňou nemohli byť ani podpísané. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že zo zmluvy o úvere
vyplýva, že jej boli poskytnuté pri jej podpise, najmä ak nemohla ako spotrebiteľka ovplyvniť obsah
zmluvy o úvere. Navyše mala za to, že nekompletné VOP predložené do spisu nie sú dostatočne
a nepochybne prepojené so samotnou spotrebiteľskou zmluvou.

26. Žalobkyňa považovala za paradox, že súd prvej inštancie na jednej strane v napadnutom rozsudku
vecne správne ustálil neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 12 ods. 2 písm. d) VOP, uzavrel,
že na jej základe nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru listom banky zo dňa 24.11.2017, na
druhej strane bagatelizoval túto skutočnosť s poukazom na proces oddlženia konkurzom, ktorým prešla

a nakoniec aj tak dospel k záveru o platnosti dražby ako takej. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie
nemal na vec aplikovať ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v dôsledku čoho odvodzoval zosplatnenie
pohľadávky od vyhlásenia konkurzu, ale mal aplikovať ust. § 167c ods. 1 daného zákona, ktoré
upravuje splatnosť pohľadávky pri oddlžení formou konkurzu, podľa ktorého prihlásením pohľadávky sa
pohľadávka voči dlžníkovi stáva splatnou. Od správneho určenia momentu splatnosti totiž závisí aj výška

pohľadávky, resp. príslušenstva. Podľa žalobkyne totiž žalovaný 1/ vo vyhlásení o výške a pravdivosti
pohľadávky podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. vychádzal z toho, že pohľadávka bola splatná
ku dňu 24.11.2017, istina mala predstavovať sumu 5 344,11 eur a príslušenstvo sumu 3 061,76 eur.
Konkurz bol síce vyhlásený dňa 09.11.2017, avšak banka si pohľadávku prihlásila do konkurzu až
dňa 26.11.2020, teda jej splatnosť nastala až týmto momentom, t.j. o viac ako tri roky neskôr, ako sa

deklarovalo vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. V rámci dražobného procesu sa
teda vychádzalo z nesprávnych údajov o tvrdenej pohľadávke aj pokiaľ ide o jej splatnosť a výšku. Preto
žalobkyňa nepovažovala za vecne správne závery súdu prvej inštancie, že oznámenie o začatí výkonu
záložnéhoprávabolosúladnésozákonom,žebolomožnévykonaťpostúpeniepohľadávkyzpôvodného
veriteľa na žalovaného 1/ a že vyhlásenie o pravosti, splatnosti a výške podľa § 7 ods. 2 zákona o DD

nemožno považovať za nepravdivé a neplatné.

27. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že až do marca 2022 riadne uhrádzala splátky úveru a to aj
napriektomu,žedošlokneplatnémuzosplatneniuúverulistomzodňa27.11.2017(správne24.11.2017–poznámka odvolacieho súdu). V tom istom mesiaci jej prišlo oznámenie o postúpení pohľadávky z banky
na žalovaného 1/, postúpenie však žalobkyňa považovala za neplatné v kontexte § 92 ods. 8 zákona
o bankách, nakoľko nebola v tom čase v omeškaní, už vôbec nie 90 kalendárnych dní, ani nedostala

písomnú výzvu z banky okrem nesprávnej výzvy obsahujúcej neplatné predčasné zosplatnenie úveru.
Preto nemohol žalovaný 1/ ako domnelý postupník pristúpiť k výkonu záložného práva.

28. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo
07.12.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 329/2023 z 21.06.2023 a

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 zo dňa 23.11.2023 mala žalobkyňa za to, že
nakoľko výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky,
je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona o DD v znení účinnom do 13.05.2014 vykladať
extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo
hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu
platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky,

jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či
plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok.

29. Žalobkyňa mala vzhľadom na vyššie uvedené za to, že vo veci možno identifikovať celý rad vád,
pre ktoré je dražba neplatná.

30. Záverom odvolania žalobkyňa považovala aj test proporcionality vykonaný súdom prvej inštancie za
nesprávny, nakoľko podľa nej vychádzal z nesprávnych vstupných údajov ohľadom výšky pohľadávky,
resp. jej príslušenstva. Je tomu tak jednak z dôvodu nesprávneho predčasného zosplatnenia úveru o
viac než 3 roky skôr, než k nemu v zmysle § 167c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. malo dôjsť a jednak z

dôvodu, že až do marca 2022 úver riadne splácala.

31. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe
vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

32. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal
so všetkými podstatnými skutočnosťami, správne ustálil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Zároveň mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie nemá inú vadu, ktorá by mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa podľa jeho názoru ani v odvolacom konaní
neuniesla bremeno svojich tvrdení, jej odvolanie je založené len na popretí všetkých skutočností, ktoré
boli v konaní pred súdom prvej inštancie žalovanými riadne preukázané. Súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru o platnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predchádzalo platné zosplatnenie pohľadávky.
Žalovaný 1/ poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/162/2022 zo

dňa 25.06.2024 a sp. zn. 1Cdo/104/2022 z 30.01.2024 z ktorých vyplýva, že všeobecné obchodné
podmienky (obsahujúce dohodu o práve na predčasné zosplatnenie úveru) nemusia byť osobitne
podpísané, stačí že ich zmluvné strany vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy.

33. Žalovaný 3/ súhlasil s vyjadrením žalovaného 1/ k odvolaniu žalobkyne.

34. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne taktiež navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie ako vecne správneho a žiadal priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu
100%. Zhodne so žalovaným 1/ mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je spravodlivý, vychádza
z riadne zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, konanie pred

súdom prvej inštancie bolo zákonné a vedené procesne správne.

35. K inej vade konania namietanej žalobkyňou v odvolaní, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
nemá náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko súd prvej inštancie v ňom v podstate (až na
jednu výnimku) neuviedol, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a venoval sa namiesto kľúčovej

argumentácie strán sporu tomu, čo prestalo byť v konaní sporné (doručovanie) žalovaný 3/ uviedol,
že z predmetného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť detailne uvádzať absolútne všetky
dôkazné prostriedky, ak nebol medzi stranami spor, aké dôkazné prostriedky boli vykonané alebo ide o
dôkazy vykonané len na dokreslenie skutkového stavu. Z napadnutého rozhodnutia dostatočne jasnevyplýva, z akých listín súd vychádzal (notárska zápisnica, všeobecné obchodné podmienky, úverová
zmluva, vyjadrenia strán, listiny o postúpení pohľadávky, výsledok kontroly ministerstva atď.) a aké
závery z nich vyvodil. Nie je vadou konania, ak sa súd stručne v odôvodnení napadnutého rozsudku

vyjadril k procesu doručovania, hoci ho žalobkyňa napokon nespochybňovala. Uvedené nerobí rozsudok
nepreskúmateľným, či zmätočným. Súd prvej inštancie len kontextovo uzavrel skoršie námietky a
vysvetlil, prečo postup dražobníka vyhodnotil ako zákonný.

36. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného 3/ vyjadril aj k jadru spornej argumentácie týkajúcej sa

platnosti všeobecných obchodných podmienok, neprijateľných podmienok v nich, splatnosti pohľadávky
a následkov, a to pomerne podrobne v bodoch 40 až 54 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Práve
v nich sa vysporiadal s kľúčovou argumentáciou týkajúcou sa neprijateľnej zmluvnej podmienky,
(ne)platnosti predčasného zosplatnenia, k namietanému porušeniu zákona o DD a k proporcionalite
výkonu záložného práva. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa s obsahom alebo rozsahom odôvodnenia
nesúhlasí, nezakladá automaticky formálnu alebo materiálnu chybnosť odôvodnenia rozsudku a jeho

výroku.

37. Žalovaný 3/ nepovažoval za nevyhnutné ani uvádzať vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie
neprijateľnosť zmluvné podmienky v zmysle § 298 v spojení s § 295 CSP, a to vzhľadom na predmet
konania vymedzený a cieľ konania sledovaný žalobou o určenie neplatnosti dražby, nie osobitnou

žalobou na určenie neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky. Súd v súlade s ustálenou súdnou
praxou musel skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, nakoľko ich
existencia môže ovplyvniť (ne)platnosť samotného výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie to v
tomto konaní aj urobil, uzavrel že ustanovenie § 12 ods. 2 písm. d) všeobecných obchodných podmienok
je neprijateľné a v dôsledku toho predčasné zosplatnenie úveru z 24.11.2017 neplatné. Z ustanovenia

§ 298 CSP nevyplýva, že súd musí v každom spotrebiteľskom spore zakaždým osobitne sformulovať
samostatný výrok o vyslovení neprijateľnosti zmluvné podmienky. Ak tento záver vyplýva priamo z
odôvodnenia a kľúčová otázka o vplyve neprijateľné podmienky na nárok veriteľa (alebo na dražbu)
bola vyriešená, súd svoju povinnosť splnil. Absencia explicitného výroku o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky preto rozhodnutie nerobí neúplným a nezákonným.

38. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie bagatelizuje nepredloženie prílohy
všeobecných obchodných podmienok pod názvom „Spôsoby preukazovania účelového použitia
finančných prostriedkov“ žalovaný 3/ uviedol, že daná príloha rieši najmä dokumentáciu účelového
použitia poskytnutého úveru, nijako nezasahuje do práv a povinností týkajúcich sa splatnosti,

predčasného zosplatnenia, postupu pri neplatení a následného výkonu záložného práva. Preto súd
prvej inštancie správne uzavrel, že chýbajúca príloha (obsahujúca primárne technické a administratívne
náležitosti ohľadom dokladovania účelu) je pre posúdenie (ne)platnosti dražby irelevantná. Nebolo
ani preukázané, žeby žalobkyňou tvrdené úplne chýbajúce alebo neodovzdané všeobecné obchodné
podmienky viedli k absolútnej neplatnosti ďalších ustanovení týkajúcich sa celého úverového vzťahu, že

by to samo osebe spôsobilo neplatnosť dražby.

39. Za nedôvodnú považoval žalovaný 3/ aj námietku žalobkyne, že všeobecné obchodné podmienky
neprevzala a neboli podpísané. Poukázal zhodne so súdom prvej inštancie na to, že v úverovej zmluve
žalobkyňa podpísala vyhlásenie o tom, že všeobecné obchodné podmienky pozná, prevzala ich a

súhlasí s ich obsahom. Zákon ani v spotrebiteľských vzťahoch nevyžaduje, aby bola každá príloha alebo
všeobecné podmienky podpísaná osobitne, postačuje, že sú preukázateľne poskytnuté a v zmluve je
na ne odkaz. Z vlastnej výpovede žalobkyne vyplynulo, že pri úvere si viaceré dokumenty prevzala,
nepreukázala, že nimi neboli VOP. Všeobecné obchodné podmienky preto platne tvoria súčasť zmluvy
a prípadná absencia ich prílohy nevyvoláva následok neplatnosti celej dohody, ani neplatnosť dražby.

40. K námietke žalobkyne, že ak súd uznal neplatnosť predčasného zosplatnenia bankou opretého
o neprijateľnú klauzulu, nemohol následne konštatovať, že dražba je platná v spojení s námietkou,
že súd prvej inštancie nemal na vec aplikovať ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ale §
167c ods. 1 daného zákona žalovaný 3/ uviedol, že právny poriadok upravuje viacero momentov, kedy

dochádza k splatnosti pohľadávok v prípade konkurzu. Súd prvej inštancie uviedol, že existoval iný
právnyzáklad,ktorýspôsobilpredčasnúsplatnosťúveru.Ustanovenia§46ods.1a§167cods.1zákona
č. 7/2005 Z.z. v podstate sledujú rovnaký cieľ, a to, že v momente vyhlásenia konkurzu alebo prihlásenia
pohľadávky do konkurzu sa pohľadávky stávajú splatnými. Pohľadávka je teda v dôsledku konkurznéhokonania (v ktorom sa žalobkyňa sama ocitla) považovaná za splatnú bez ohľadu na to, či existuje alebo
neexistuje zmluvná klauzula o predčasnom zosplatnení. Na platnosť dražby postačuje, že navrhovateľ
dražby (záložný veriteľ) začal výkon záložného práva a pohľadávka bola objektívne splatná. Konkurzné

konanie bolo vyhlásené už 09.11.2017, prihlásenie pohľadávky prebehlo 26.11.2020, pohľadávka teda
bola splatná. Súd prvej inštancie len skonštatoval, že aj keby bolo zosplatnenie z 24.11.2017 neplatné,
v dôsledku vyhlásenia konkurzu (resp. prihlásenia pohľadávky) sa pohľadávka aj tak stala splatnou
(tzv. zákonné zosplatnenie). Žalobkyňa nepreukázala, že by bola schopná úver celkovo doplatiť, ani,
že by pohľadávka zanikla. Pre platnosť dražby sa vyžaduje, aby dražobník (alebo záložný veriteľ) mal

reálne existujúcu a splatnú pohľadávku. To, že predčasné zosplatnenie z 24.11.2017 je neplatné z
dôvodu neprijateľnej klauzuly, ešte neznamená, že veriteľ (resp. jeho právny nástupca) nemohol záložné
právo vykonať na základe zákonného zosplatnenia, ktoré nastalo vyhlásením konkurzu, či prihlásením
pohľadávky do konkurzu. Preto hoci žalobkyňa vykonávala čiastočné úhrady – splátky až do marca
2022,ničtonemenínatom,žebolavkonkurzeažezáložnýveriteľmoholsvojuzvyšnú(plnenesplatenú)
pohľadávku riešiť formou dražby.

41. Žalovaný 3/ bol názoru, že pre platnosť postúpenia pohľadávky, v prípade, ak je dlžník v konkurze,
nie je rozhodujúce, či spláca radovo nižšie sumy alebo namieta, že nebol v omeškaní 90 dní. Zákon
o bankách ide do úzadia oproti všeobecnej úprave konkurzu a zabezpečovacích práv. V praxi nič nebráni
banke (veriteľovi) postúpiť aj takúto spotrebiteľskú pohľadávku, ak je dlžník v insolventnom konaní.

Žalobkyňa nepreukázala, že by voči banke neexistoval žiadny dlh, ale práve naopak, v konkurze ho
sama priznala (tým, že ho veriteľ prihlásil a nebola zo strany dlžníka vznesená námietka popretia).

42. Žalovaný 3/ nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne
stanovených údajov pri ustálení výšky pohľadávky, resp. jej príslušenstva (údajná istina 5 346,11

eur, príslušenstvo 3 061,76 eur), nakoľko vychádzal z neplatného predčasného zosplatnenia, resp.
z nesprávneho dátumu zosplatnenia, a preto je podľa žalobkyne aj test proporcionality (uvedený v
bode 52 odôvodnenia napadnutého rozsudku) chybný, keďže reálna pohľadávka mala byť nižšia. Podľa
žalovaného 3/ z ničoho nevyplýva, že by bola istina 5 346,11 eur skreslená. To, že žalobkyňa mohla
do určitého momentu uhrádzať čiastkové splátky, nemení výšku nesplateného zvyšku. Súd vychádzal

z čísel, ktoré boli priamo podložené dokumentmi (úver, vyčíslenie). Ak žalobkyňa mala dôkaz o tom,
že reálne uhradila viac, mohla to preukázať (napr. výpismi z účtu). Prípadná iná kalkulácia úroku
z omeškania by nič nemenila na tom, že výška celkových dlhov žalobkyne (vrátane prednostných
záväzkov voči spoločenstvu vlastníkov bytov a ďalších) prevyšovala viac ako polovicu hodnoty bytu. Súd
prvej inštancie jasne uviedol, že do dražby prihlásené pohľadávky dosiahli sumu približne 11 472,20 eur,

kým znalecký posudok stanovil hodnotu nehnuteľnosti na 18 300,- eur, teda nešlo o zjavne neprimeraný
výkon záložného práva. Skutočnosť, že dlžník je v konkurze nezaručuje, že nebude realizovaná dražba
na základe záložného práva k nehnuteľnosti. Zmena dátumu splatnosti teda podľa žalovaného 3/
nespôsobila podstatné skreslenie výšky pohľadávky a dražba nebola vykonaná v rozpore s princípom
proporcionality.

43. Žalobkyňa v odvolacej replike trvala na dôvodoch uvedených v jej odvolaní. Vo vzťahu k vyjadreniu
žalovaného 1/ k jej odvolaniu uviedla, že toto neobsahuje fakticky žiadnu relevantnú argumentáciu.
Okrem všeobecných fráz o domnelej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia obsahuje iba
citáciu dvoch rozhodnutí, ktoré v kontexte záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemajú žiadne

opodstatnenie.

44. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného 3/ k jej odvolaniu mala za to, že toto nie je založené na faktoch
a právnej argumentácii, ale na účelovom relativizovaní a bagatelizovaní zásadných vád odvolaním
napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobkyne už pri prvom oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia

súdu prvej inštancie musí byť zrejmé, že je nepreskúmateľné, nespĺňajúce základné predpoklady
vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP. Opätovne zdôraznila, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
absentujevymedzenietoho,ktorédôkazysúdvykonal,zktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotil.
Trvala tiež na tom, že ak sa upustilo od argumentácie ohľadom vád doručovania, neexistoval žiadny
rozumný dôvod, prečo by sa s tým mal súd vysporiadať, odôvodnenie ohľadom doručovania je vecne

zbytočné.

45. Ohľadne názoru žalovaného 3/, že z ust. § 298 v spojení s ust. § 295 CSP nevyplýva povinnosť súdu
v každej spotrebiteľskej veci sformulovať samostatný výrok o neprijateľnosti zmluvné podmienky malažalobkyňa opätovne s poukazom na odbornú literatúru citovanú už v odvolaní za to, že takýto názor nie
je ničím podložený.

46.Žalobkyňatrvalatiežnatom,žeaksúdnepoznalobsahprílohyvšeobecnýchobchodnýchpodmienok
s názvom „Spôsoby preukazovania účelového použitia finančných prostriedkov“, nemohol urobiť záver
o tom, či táto príloha má alebo nemá právny význam pre rozhodnutie vo veci.

47. K názoru žalovaného 3/, že ust. § 46 ods. 1 a § 167c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. sledujú rovnaký

cieľ žalobkyňa uviedla, že to neznamená, že je udržateľné, ak sa na vec, na ktorú sa má vzťahovať §
167c ods. 1 nesprávne aplikuje § 46 ods. 1 daného zákona, najmä ak rozdiel v dátume splatnosti je viac
ako tri roky. Podľa žalobkyne ide o zasadne nesprávne právne posúdenie, pre ktoré je aj bez ďalšieho
vecne nesprávny celý odvolaním napadnutý rozsudok. Trvala na tom, že rozdiel v splatnosti viac ako 3
roky neskôr oproti tomu, čo sa deklarovalo vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona o DD je tak zásadný,
že má v konečnom dôsledku vplyv aj na výšku pohľadávky, resp. jej príslušenstva.

48. K tvrdeniu žalovaného 3/, že žalobkyňa nepreukázala, že by bola schopná úver doplatiť, žalobkyňa
uviedla,ževkonanínebolosporné,žeaždomarca2022vykonávalariadneúhradysplátokúverunapriek
tomu, že došlo k neplatnému predčasnému zosplatneniu úveru listom zo dňa 24.11.2017.

49. Žalobkyňa nesúhlasila ani s názorom žalovaného 3/, že zákon o bankách ide do úzadia oproti
všeobecnej úprave konkurzu a zabezpečovacích práv. Z vyjadrenia žalovaného 3/ nie je možné zistiť, na
základe čoho k uvedenému názoru dospel. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva
vylúčenie aplikácie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto je v kontexte nesprávneho zosplatnenia úveru
s prihliadnutím najmä na pokračovanie v úhradách splátok úveru postúpenie pohľadávky na žalovaného

1/ neplatné.

50. Žalobkyňa trvala na tom, že účinne spochybnila splatnosť a výšku pohľadávky, a preto nemôže
byť dražba platná. Vyhlásenie o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky je vecne nesprávne a navyše
vydané neoprávneným subjektom - domnelým postupníkom - žalovaným 1/. Trvala tiež na tom, že

test proporcionality vykonaný súdom prvej inštancie je nesprávny, vychádzajúci z chybných vstupných
údajov ohľadom výšky pohľadávky, resp. jej príslušenstva.

51. Žalovaný 3/ v odvolacej duplike trval na svojej predchádzajúcej argumentácii v konaní. Tvrdenia
žalobkyne o údajnej absencii špecifikácie vykonaných dôkazov považoval za účelové a zavádzajúce,

mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne jasne a konkrétne vyjadril k rozhodujúcim dôkazným
prostriedkom. Naďalej mal tiež za to, že tým, že súd prvej inštancie sa v bodoch 35 až 38 zaoberal
procesom doručovania, nevyvolal zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, resp. túto časť
nemožno považovať za nadbytočnú, ale za odzrkadľujúcu úsilie súdu prvej inštancie komplexne a
dôkladne sa vyrovnať so všetkými aspektmi sporu, túto dôslednosť súdu nemožno považovať za

pochybenie, ale za prejav zodpovedného posúdenia veci.

52. Pokiaľ ide o odkaz žalobkyne na odbornú literatúru vo vzťahu k § 298 v spojení s § 295 CSP,
tento považoval žalovaný 3/ za selektívny, zavádzajúci, opomínajúci skutočný obsah a význam týchto
ustanovení.

53. Žalovaný 3/ sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa aplikácie ustanovení zákona
č. 7/2005 Z.z. a údajného nesprávneho určenia splatnosti pohľadávky. Tvrdenia žalobkyne o časovom
nesúlade splatnosti a o údajnom nesprávnom výpočte výšky pohľadávky považoval za účelové
dezinterpretácie nemajúce oporu v skutkových a právnych okolnostiach sporu. Žalovaný 3/ napokon

odmietal aj argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa údajne nesprávneho vykonania testu proporcionality
zo strany súdu prvej inštancie.

54. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolacej duplike žalovaného 3/ ohradila voči tvrdeniu žalovaného 3/, že
sa vo svojej argumentácii odvoláva na odbornú literatúru selektívnym a zavádzajúcim spôsobom, pričom

opomína skutočný obsah aj význam ust. § 298 v spojení s § 295 CSP. Poukázala na to, že žalovaný 3/
nekonkretizoval, v čom mala táto selekcia spočívať, ako mala zavádzať alebo aký má byť podľa neho
skutočný význam daných zákonných ustanovení.55. Taktiež vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 3/, že odmieta tvrdenia žalobkyne týkajúce sa aplikácie
ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a údajného nesprávneho určenia splatnosti pohľadávky žalovaný 3/
podľažalobkynelogickyapresvedčivoneodôvodnil,prečosanaspornemalaaplikovaťšpeciálnaúprava

oddlženia, ale všeobecné určenie splatnosti pri konkurze. Nie je teda zrejmé, prečo sa nemala uplatniť
interpretačná zásada „lex specialis derogat legi generali“.

56. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v návrhu na vykonanie dražby a vyhlásení navrhovateľa
dražby sa ako právny dôvod vzniku pohľadávky, pre ktorý sa navrhol výkon záložného práva označila

skutočnosť, že dlžník neuhradil svoje záväzky riadne a včas. Je však nesporné a preukázateľné na
základe bankových výpisov až do obdobia, kedy si banka prestala realizovať inkaso v prospech svojho
účtu, že zabezpečovala pravidelnú úhradu pohľadávky mesačnými splátkami inkasom riadne a včas.

57. Žalobkyňa preto zotrvala na podanom odvolaní a odvolacej replike.

58. Žalovaný 2/ sa v odvolacom konaní nevyjadril.

59. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa §
34 ods. 1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP

a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady
nezistil, dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

60. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza:

61. Aj keď v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie v osobitnom odseku explicitne neuvádza, ktoré
dôkazyvykonal,zodôvodnenia napadnutéhorozsudku(bodov27–30,35,37,40,41,46a48)jezrejmé,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Účelom požiadavky uvedenej v ust. § 220 ods. 2 CSP,
aby súd prvej inštancie uviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

jemožnosťstránsporu(avprípadepodaniaodvolaniaajodvolaciehosúdu)preskúmať,zakýchdôkazov
súd po ich vyhodnotení vyvodil skutkové závery podstatné pre právne posúdenie veci. Preto možno
konštatovať,žeodôvodnenienapadnutéhorozsudkuspĺňatútopožiadavku.Taktiežniejevadoukonania
pred súdom prvej inštancie, či vadou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie spôsobujúcou jeho
zmätočnosť, že súd v ňom uvedie aj úvahy nad rámec nevyhnutný pre rozhodnutie sporu za situácie,

ak svoj názor na proces doručovania už vyjadril odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
a v dôsledku toho strana sporu upustí od predošlej argumentácie, v tomto prípade od spochybňovania
doručovania písomností v procese dobrovoľnej dražby.

62. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplývajúca

z odôvodnenia napadnutého rozsudku mala byť v zmysle § 298 v spojení s § 295 CSP vyslovená
aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/90/2017 zo dňa 29.11.2017, v ktorého odôvodnení prijal NS SR záver: „V prípade,
ak súd prvej inštancie určí neplatnosť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, avšak vo výroku
rozhodnutia necituje znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, má to ten následok, že jeho rozhodnutie

nemôže mať budúci všeobecný („precedentný dopad“) v zmysle novozaloženej povinnosti dodávateľa
zdržať sa ďalšieho používania určitého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy.“ Odvolací súd v kontexte
uvedeného má tiež za to, že určovanie neprijateľnej zmluvné podmienky vo výroku by malo svoj
praktický význam vtedy, ak by malo podstatný význam pre rozhodnutie vo veci, ak by malo vplyv na
výsledok sporu, napr. ak veriteľ na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky požaduje žalobou peňažné

plnenie, alebo spotrebiteľ sa v dôsledku vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky domáha titulom
bezdôvodného obohatenia od veriteľa vrátenia plnenia získaného veriteľom z tejto zmluvnej podmienky,
resp. sa domáha finančného zadosťučinenia a pod. V tomto prípade všeobecné obchodné podmienky
boli pre posúdenie prípadu v konečnom dôsledku nepodstatné, pretože súd prvej inštancie svoj záver
o zosplatnení pohľadávky nezaložil na VOP (ust. § 12 ods. 2 písm. d)), ale na ust. § 46 ods. 1 zákona

č. 7/2005 Z.z. Preto aj predloženie prílohy VOP uvedenej v ich § 20 s názvom „Spôsoby preukazovania
účelového použitia finančných prostriedkov“ pre tento spor nemá význam a už z jej názvu vyplýva, že
táto príloha upravuje, resp. by mala upravovať len pravidlá, ako mala žalobkyňa dokladovať, na čo
poskytnutý úver použila. Pre posúdenie tohto prípadu je to nepodstatné.63. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolací súd uvádza:

64. Odvolacia námietka žalobkyne, že všeobecné obchodné podmienky jej neboli reálne poskytnuté a
teda nemohli ňou byť ani podpísané je podľa svojho obsahu uplatnením odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nakoľko ustálil, že všeobecné obchodné podmienky boli žalobkyni odovzdané
pri podpise úverovej zmluvy a podpísané byť osobitne nemuseli, preto to nebolo potrebné dokazovať.

Otázka, či z dôkazu vyplýva určitá skutočnosť, je otázkou skutkovou, súd na základe vykonaného
dokazovania vyvodzuje skutkové zistenia, závery. Preto sú skutkovými aj otázky, či žalobkyni boli alebo
neboli poskytnuté všeobecné obchodné podmienky a či ich podpísala. Právnou je len otázka, či osobitné
podpísanie VOP bolo z hľadiska ich platnosti a posudzovania ako súčasti úverovej zmluvy potrebné.

65. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k tejto odvolacej námietke žalobkyne uvádza, že

dôkazom o prevzatí VOP žalobkyňou je vyhlásenie obsiahnuté v samotnom texte úverovej zmluvy,
ktorú žalobkyňa podpísala. Na tom nič nemení a automaticky nevyvracia pravdivosť tohto vyhlásenia
skutočnosť,žezmluvaoúverejeformulárová,vopredpripravenáveriteľom(obchodníkom/dodávateľom)
bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu zo strany spotrebiteľa. Na preukázanie pravdivosti tohto vyhlásenia
by sa vyžadoval protidôkaz vyvracajúci to, čo dokazuje zmluva o úvere. Pochybnosti o pravdivosti

tvrdenia žalobkyne vyvoláva aj skutočnosť, že sama potvrdila, že ostatnú (pred)zmluvnú dokumentáciu
prevzala, preto je otázne, prečo by neprevzala práve všeobecné obchodné podmienky. Zhodne s
ustálenou súdnou praxou najvyššej súdnej autority, na ktorú poukázal žalovaný 1/ vo vyjadrení k
odvolaniu žalobkyne je aj odvolací súd názoru, že všeobecné obchodné podmienky ako neoddeliteľná
súčasť zmluvy o úvere nemusia byť osobitne podpísané, postačuje, ak je podpísaná tzv. inkorporačná

doložka obsiahnutá v samotnej úverovej zmluve, ktorá robí všeobecné obchodné podmienky jej
súčasťou.Podporneodvolacísúduvádza,žeajkebynebolivšeobecnéobchodnépodmienkyžalobkyniv
skutočnosti poskytnuté, z hľadiska merita veci to nehrá rolu, pretože k zosplatneniu pohľadávky nedošlo
zozmluvnéhodôvoduuvedenéhovovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,alezozákonnéhodôvodu
(viď dôvody uvedené nižšie) a možnosť vykonania dobrovoľnej dražby vyplýva z osobitne uzatvorenej

záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku s príslušenstvom z úverovej zmluvy.

66. Odvolací súd považuje za správny aj názor súdu prvej inštancie, že pohľadávka banky s
príslušenstvom sa napriek neplatnosti zmluvného dojednania uvedeného v § 12 ods. 2 písm.
d) všeobecných obchodných podmienok o zosplatnení pohľadávky začatím konkurzného konania

(podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu) stala predčasne splatnou z iného právneho dôvodu
vyplývajúceho zo zákona č. 7/2005 Z.z. V konečnom dôsledku je pre rozhodnutie tohto sporu
nepodstatné, či došlo k zosplatneniu pohľadávky v zmysle § 46 ods. 1 daného zákona, t.j. už samotným
vyhlásením konkurzu v novembri 2017, alebo v zmysle § 167c ods. 1 daného zákona, t.j. až prihlásením
pohľadávky bankou do konkurzu v novembri 2020. Podstatné je, že k zosplatneniu pohľadávky došlo.

67. K s tým spojenej odvolacej námietke ohľadne nepravdivosti vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 zákona o
DD odvolací súd uvádza, že nepovažuje za pravdivé, resp. preukázané tvrdenie žalobkyne, že výšku
pohľadávky odvodzoval žalovaný 1/ od právneho úkonu banky zo dňa 24.11.2017 – zosplatnenia úveru
na základe všeobecných obchodných podmienok. Výslovne v čl. III ods. 4 zmluvy o vykonaní dražby

zo dňa 13.12.2022, ktorú uzatvoril s dražobníkom (žalovaným 2/) je uvedené, že dlžník pohľadávku
riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania, čím vzniklo dlžníkovi záväzok ku dňu 14.07.2022 vo
výške 8 407,87 eur. Vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. žalovaný 1/ pri špecifikácii
výšky (zabezpečenej) pohľadávky na čl. III ods. 4 zmluvy o vykonaní dražby odkazuje. Z týchto listinných
dôkazných prostriedkov teda nevyplýva, že by ju vyčísľoval podľa stavu k 24.11.2017. Dňa 14.07.2022

už bola pohľadávka splatná v dôsledku jej prihlásenia do konkurzu dňa 26.11.2020. V konaní pred
súdom prvej inštancie nebolo osobitne ani spochybnené a najmä preukázané, že vo vyhlásení neboli
zohľadnenéúhradyžalobkynevobdobído24.11.2017domarca2022,najmäakvyhlásenieboloučinené
podľa stavu ku dňu 14.07.2022, teda v tom čase už žalobkyňa žiadne ďalšie úhrady nevykonávala. Toto
preukazovanie by však vzhľadom na dôvody uvedené nižšie ani nebolo pre výsledok sporu podstatné.

68. Pokiaľ ide o samotné postúpenie pohľadávky, zo spisu nevyplýva, kedy presne bola uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávok, táto sa v spise nenachádza, nebola do konania predložená. V spise
sa nachádza len oznámenie údajného postupcu (banky) o postúpení pohľadávky zo dňa 07.03.2022adresovaný dlžníčke (žalobkyni), neuvádza sa však ani tam dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky. Odvolací súd pri svojich úvahách vychádzal preto len z predpokladu, že k postúpeniu
pohľadávky s príslušenstvom došlo v marci 2022, nakoľko dovtedy žalobkyňa úver splácala inkasom,

ktoré banka (majúc za to, že postúpila pohľadávku na žalovaného 1/) zrušila, ako aj s prihliadnutím
na povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu vyplývajúcu
z ust. § 526 OZ. V tom čase už bol konkurz na majetok žalobkyne vyhlásený uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/343/2017 zo dňa 09.11.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
15.11.2017 zrušený (zrušený bol oznámením správcu konkurznej podstaty zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 208/2021 dňa 28.10.2021). Teda v čase, keď banka uzatvorila so žalovaným 1/ zmluvu
o postúpení pohľadávky, resp. oznamovala žalobkyni postúpenie pohľadávky, žiaden konkurz už
neprebiehal,pretonemávýznamuvažovať,čiustanoveniazákonač.7/2005Z.z.vylučovaliaplikáciuust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto len podporne odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru žiadne
ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. nevylučuje aplikáciu zákonných ustanovení týkajúcich sa postúpenia
(napr. § 92 ods. 8 zákona bankách). Ust. § 55 zákona č. 7/2005 Z.z. vylučuje počas konkurzu len

uplatnenie zmluvných dojednaní zakazujúcich úpadcovi (dlžníkovi) postúpenie jeho pohľadávok alebo
zakazujúcich postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi (dlžníkovi) pred vyhlásením konkurzu.
Počas konkurzu by bolo teda neúčinné napr. zmluvné dojednanie, ktorým by sa veriteľ zaviazal, že bez
dohody s dlžníkom nemôže postúpiť pohľadávku na inú osobu.

69. Na rozdiel od žalobkyne, ktorá je názoru, že podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách neboli
v tomto prípade splniteľné (a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom),
pretože zosplatnenie úveru z 24.11.2017 je neplatné a splátky úveru riadne splácala až do marca
2022, je odvolací súd názoru, že bola v omeškaní s plnením dlhu, nakoľko pohľadávka sa stala
predčasne splatnou v zmysle § 167c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. jej prihlásením veriteľom – bankou do

konkurzu dňa 26.11.2020. Po tomto dátume bola v omeškaní so zaplatením celého zvyšku pohľadávky
s príslušenstvom, na zabránenie postúpeniu pohľadávky (ak by bola zo strany banky učinená výzva
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách) a vykonaniu dobrovoľnej dražby by nebolo stačilo splácať už len
pôvodne dohodnuté splátky.

70. Nič to však nemení na tom, že ak banka chcela postúpiť pohľadávku s príslušenstvom na tretiu
osobu (žalovaného 1/), musela dodržať postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a po zosplatnení
pohľadávkypísomnevyzvaťžalobkyňunaplnenie,aakbybolanapriektejtovýzvevomeškanísplnením
dlhšie ako 90 kalendárnych dní, až následne mohla banka postúpiť pohľadávku na žalovaného 1/. Z
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva a žiadna zo strán v konaní ani netvrdila,

že by takáto výzva bola učinená a doručovaná žalobkyni. Na podporu tohto záveru poukazuje odvolací
súd na rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
pod č. R 38/2025, ktorého právna veta analogicky aplikovateľná na tento prípad znie: „Ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt

osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku,
pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ a ktorý v bode 35 odôvodnenia o. i.
konštatoval: „Ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí...predovšetkým
platne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle §

92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky
je teda existencia splatnej pohľadávky...“ Analogická aplikácia tohto judikátu prichádza do úvahy podľa
názoru odvolacieho súdu z dôvodu, že odlišnosť prípadu spočíva len v procese, v dôsledku ktorého sa
pohľadávka stala splatnou, je však aplikovateľný záver, že splatnú pohľadávku možno z banky postúpiť
bez súhlasu dlžníka len za splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom jednou

z nich je osobitná písomná výzva banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách adresovaná dlžníkovi.
Vzhľadom na uvedené teda odvolaciu námietku žalobkyne ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky
z banky na žalovaného 1/ vzhliadol odvolací súd ako dôvodnú. V dôsledku neplatného postúpenia
pohľadávkynedošlokpostúpeniupohľadávkynažalovaného1/, tenpretonemalpostavenie(záložného)
veriteľa a nemohol navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.

Preto odvolací súd pristúpil k zmene prvého výroku v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie a
určil, že dobrovoľná dražba špecifikovaná v I. výroku rozhodnutia odvolacieho súdu je neplatná.71. S prihliadnutím na vyššie uvedené je už bez právneho významu zaoberať sa otázkou správnosti
vykonaného testu proporcionality zo strany súdu prvej inštancie. Ten by mal význam len prípade, ak by
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom na žalovaného 1/, resp. ak by dražba bola

vykonaná na návrh záložného veriteľa – banky, nie žalovaného 1/. Je pritom irelevantné, že ešte banka
oznámila listom zo dňa 13.11.2020 začatie výkonu záložného, pretože toto oznámenie nie je samotným
návrhom na vykonanie dražby podľa § 7 ods. 1 zákona o DD, ale len predpokladom jeho podania,
musí mu predchádzať, čo vyplýva z ust. § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom znení (ďalej aj „OZ“), podľa ktorého začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný

písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu, v spojení s ust. § 151m ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorých predať záloh spôsobom určeným v
zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní

odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je
totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v
registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je
neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka
nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu

záložného práva v registri záložných práv; záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí
výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým
v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo taktiež nehospodárne a zbytočné v tejto veci aplikovať postup

podľa § 382 CSP, t.j. vyzývať strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 167c ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z. Navyše v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn.
3Obdo/1/2019 zo dňa 26.02.2019 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R
48/2020,ktoréhoprváčasťprávnejvetyznie:„Nejdeopostupodvolaciehosúduvrozporesustanovením
§ 382 Civilného sporového poriadku, ak bez výzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné

ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované
v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom
kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd
použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho
aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň druhá strana mala procesnú

možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť.“ V bodoch 12.3 a 14.1 odôvodnenia predmetného rozhodnutia NS
SR upresňuje: „O prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, ak odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia
§ 382 C. s. p., a zároveň pri svojom rozhodovaní použil ako rozhodujúce zákonné ustanovenie, ktoré
v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo použité, a ktorého aplikácie sa v priebehu sporu strany
nedomáhali,atoanivpriebehuodvolaciehokonania(ktomuviďaj3Obdo/23/2017)...Rovnakonemožno

dospieť k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak pri svojom rozhodovaní použil
iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, ak sa aplikácie
tohto ustanovenia domáhala niektorá zo strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného konania, alebo
v odvolacom konaní, a druhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k tomu vyjadriť.“ V odvolaní
žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nemal na vec aplikovať ust. § 46 ods. 1, ale ust. § 167c

ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., žalovaní mali možnosť sa k tejto argumentácii vyjadriť (nakoľko odvolanie
žalobkyne im bolo doručené na vyjadrenie) a žalovaný 3/ túto možnosť aj využil.

73. Odvolací súd nanovo rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
o nároku na náhradu trov konania (celého prvoinštančného konania, odvolacieho konania vedeného na

Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/50/2024, v ktorom bolo vydané zrušujúce uznesenie
a tohto odvolacieho konania), pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie (§ 396 ods. 2 CSP). Keďže
vzhľadom na konečný výsledok sporu mala v konaní plný úspech žalobkyňa, jej žalobe bolo vyhovené, v
zmysle§255ods.1CSPodvolacísúduložilžalovaným1/-3/povinnosťspoločneanerozdielnenahradiť
žalovanej 1/ trovy konania v rozsahu 100%. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Z toho dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie náhrady trov konania od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.74. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436

ods. 1 CSP).