Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/171/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114223791
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5114223791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnom spore žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2/ E. B., F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D.,
žalobcovia 1/, 2/ zastúpení právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so
sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. XXXX, 2/ J. I., F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení právnym zástupcom
RYBÁR advokát, s. r. o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, o ochranu vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/220/2014-385 zo dňa

16. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a IV. mení tak, že
- žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %,
- Slovenská republika má voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 % a voči
žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 25 %.

III. Vo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

IV. Žalobcovia 1/, 2/ majú voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2C/220/2014-385
zo dňa 16. 05. 2022 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov 1/, 2/ vnikaním
holubov z chovu na pozemkoch parcely registra „C“ 1529/1, 1528/1 nachádzajúcich sa v k. ú. D.,

zapísaných na LV č. XXXX a na parcele registra „C“ č. 1529/2 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. D.,
na nehnuteľnosti žalobcov 1/, 2/ zapísané na LV č. XXXX k. ú. D. ako rodinný dom súp. č. XXX A.
na pozemku parcely registra „C“ 1526 a pozemok registra „C“ parcelné č. 1716/22 a na nehnuteľnosti
zapísané v k. ú. D. na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ 1526 a „C“ 1527 (výrok I.). Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (výrok II.). Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
Štátu voči žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a voči žalovaným 1/,
2/ v rozsahu 50 % (výrok IV.)

2. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 07. 2014, v zmysle
úpravy zo dňa 10. 10. 2014, domáhali uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa chovu holubov na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na parcelách KNC č. 1529/1, 1528/1, 1528/2, 1528/6, 1528/3 v kat.
úz. D. a odstránenia vysokej železnej konštrukcie so sieťou potiahnutej zelenou neprehľadnou plachtouna hranici parciel č. 1529/1 a 1527. Neskôr svoj návrh zmenili a žiadali, aby žalovaní boli povinní zdržať
sa obťažovania žalobcov vnikaním holubov z chovu na parcely č. 1529/1, 1529/2, kat. úz. D., na stavbu
č. súp. XXX, postavenú na KNC č. 1526 a pozemok žalobcov KNC č. 1526, 1527, 1716/22, kat. úz. D..

Ďalej žiadali, aby žalovaní boli povinní zdržať sa obťažovania žalobcov znečisťovaním stavby č. súp.
XXX, postavenej na KNC č. 1526, kat. úz. D. a pozemkov žalobcov KNC č. 1526, 1527, 1716/22, kat. úz.
D., výtrusmi holubov z chovu na KNC č. 1529/1, 1528/1, 1529/2, kat. úz. D.. Ďalej sa domáhali uloženia
povinnostižalovanýmzdržaťsaobťažovaniažalobcovhlukomprivýcvikuholubovaprenikanímzápachu
z chovu holubov na KNC č. 1529/1, 1528/1, 1529/2, kat. úz. D., na stavbu č. súp. XXX, postavenú na

KNC č. 1526, kat. úz. D. a pozemky žalobcov KNC č. 1526, 1527, 1716/22, kat. úz. D.. Napokon žiadali,
aby žalovaní boli povinní zdržať sa obťažovania žalobcov tienením ich stavby č. súp. XXX, postavenej
na KNC č. 1526, kat. úz. D. a pozemkov KNC č. 1526, 1527, kat. úz. D., stavbami alebo konštrukciami
postavenými na parcele KNC č. 1529/1, kat. úz. D..
3. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní dlhodobo zasahujú do nerušeného výkonu ich vlastníctva tým, že
nasvojejnehnuteľnostichovajúcca200holubovatýmtochovomnadprípustnúmierupomeromohrozujú

ich nehnuteľnosť, nakoľko sa od nich šíri neprípustný pach, holuby prelietavajú nad nehnuteľnosťou,
ktorúznečisťujúexkrementamiaperím,pritréninguholubovichobťažujúhlukom–tlieskaním,búchaním
palicou či trénovacím panákom.
4. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili, tvrdenia žalobcov považovali za nepreukázané. Namietali,
že žalobcovia riadne nešpecifikovali nehnuteľnosti, na ktorých sa má vykonávať činnosť, ktorá má byť

v rozpore so zákonom a nepreukázali, že predmetné holuby chovajú obaja žalovaní, v ktorej súvislosti
namietali pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/. Podľa žalovaných žalobcovia nepreukázali, že ich
chov holubov obťažuje nad mieru primeranú pomerom. Uviedli, že holuby sú pod stálou veterinárnou
kontrolou, sú chované vo veľmi dobrých hygienických podmienkach, sú pravidelne očkované, a teda
chov holubov neporušuje zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Žalobcovia bližšie

neodôvodnili žalobu v časti tvrdeného dlhodobého zásahu do ich nerušeného výkonu vlastníckeho
práva.
5. Rozsudkom zo dňa 13. 10. 2016 súd žalobu žalobcov zamietol. Na základe odvolania žalobcov
krajský súd uznesením č. k. 8Co/188/2017-222 zo dňa 28. 12. 2017 rozsudok okresného súdu v časti
zamietnutia žaloby o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov vnikaním holubov

z chovu na parcelách č. 1529/1, 1529/2, kat. úz. D., na stavbu č. súp. XXX, postavenú na KNC č.
1526 a pozemok žalobcov KNC č. 1526, 1527, 1716/22, kat. úz. D.; znečisťovaním stavby č. súp. XXX
postavenej na KNC č. 1526, kat. úz. D. a pozemkov žalobcov KNC č. 1526, 1527, 1716/22, kat, úz.
D., výtrusmi holubov z chovu na KNC č. 1529/1, 1528/1, 1529/2, kat. úz. D. a tienením ich stavby č.
súp. XXX, postavenej na KNC č. 1526, kat. ú. D. a pozemkov KNC č. 1526, 1527, kat. úz. D., stavbami

alebo konštrukciami postavenými na parcele KNC č. 1529/1, kat. úz. D. zrušil a vec v tejto časti vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcov
v časti o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom pri výcviku holubov a
prenikaním zápachu z chovu holubov na KNC č. 1529/1, 1528/1, 1529/2, kat. úz. D., na stavbu č. súp.
113, postavenú na KNC č. 1526, kat. úz. D. a pozemky žalobcov KNC č. 1526, 1527, 1716/22, kat. úz.

D.) ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
6. Následne na pojednávaní dňa 30. 07. 2020 súd pripustil zmenu žaloby, tak, že žalovaní sú povinní
zdržať sa obťažovania žalobcov vnikaním holubov z chovu na pozemkoch KNC č. 1529/1, 1528/1,
1529/2, kat. úz. D., na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. D. ako rodinný dom č. s. XXX na
KNC č. 1526 a pozemok KNC č. 1716/22, trvalý trávny porast o výmere 93 m2 a na LV č. XXXX, kat. úz.

D. ako pozemky KNC č. 1526, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 92 m2, KNC č. 1527, záhrada o
výmere 435 m2 a odstrániť železnú konštrukciu so zelenou tieniacou plachtou zabudovanú pri oplotení
oddeľujúcom pozemok KNC č. 1529/1 od pozemku KNC č. 1527.
7. Vychádzajúc z ust. § 127 ods. 1, § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd žalobe v časti uloženia
povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov vnikaním holubov z chovu na pozemkoch

žalovaných vyhovel, vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol.
8. Súd prvej inštancie mal za splnenú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/, ako aj žalovanej 2/.
Konštatoval, že predmetom sporu je uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov
vnikanímholubovzchovunapozemkochvlastníckypatriacichobomžalovaným.Ideotzv.susedskýspor
medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností - na jednej strane žalovanými ako vlastníkmi nehnuteľností,

na ktorých sa nachádza chov holubov a z ktorých nehnuteľností dochádza k vnikaniu chovaných holubov
na nehnuteľnosti žalobcov a na druhej strane žalobcami ako vlastníkmi susediacich nehnuteľností.
Rovnako v časti žaloby týkajúcej sa povinnosti odstrániť železnú konštrukciu nachádzajúcu sa nahranici pozemkov strán sporu mal súd pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ za danú, keď táto je
spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom je predmetná konštrukcia postavená.
9. Súd konštatoval, že v konaní bolo nesporné, že strany sporu sú vlastníkmi susediacich pozemkov a

že na pozemkoch patriacich žalovaným sa vykonáva chov holubov. Nesporná bola aj existencia železnej
konštrukcie postavenej na pozemku žalovaných. Sporným v konaní bolo, či chovom holubov žalovaných
dochádza k obťažovaniu žalobcov a či toto presahuje mieru primeranú pomerom. Tiež bolo sporné,
či dochádza k tieneniu a poškodzovaniu rodinného domu žalobcov železnou konštrukciou s tieniacou
textíliou.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o preukázaní obťažovania žalobcov
vnikaním holubov chovaných na pozemkoch žalovaných na nehnuteľnosti žalobcov a to, že takéto
obťažovanie presahuje mieru primeranú pomerom. Súd prvej inštancie nepoprel právo žalobcov chovať
na svojich nehnuteľnostiach holuby, avšak chov holubov v počte prevyšujúcom 200 ks v tesnom
susedstve s iným rodinným domom, a s tým spojené nalietavanie holubov nad pozemky a dom žalobcov
a znečisťovanie výtrusmi nepovažoval za správanie, ktoré by boli povinní žalobcovia strpieť v rámci

susedských vzťahov. Poukázal na to, že predmetný chov sa síce realizuje na dedine, kde je v tomto
smere „miera primeraná pomerom“ iná ako v meste, avšak zdôraznil, že chov neprebieha na samote,
mimo obce, ale medzi rodinnými domami, ktoré sú dokonca v tesnom susedstve. Žalovaný 1/ chová
206 starých holubov a 83 mladých holubov, pričom podľa evidenčného listu za rok 2020 je najväčším
chovateľom holubov v obci. Za podstatnú považoval súd aj frekvenciu výcviku holubov, ktorá podľa

tvrdení žalobcov a vyjadrenia žalovaných prebieha v mesiacoch marec až september dvakrát každý
deň, po cca 1,5 hod. ráno oddelene samce a samice a rovnako večer, t. j. minimálne 3 hodiny denne.
Podľa vyjadrenia žalovaných sa staré holuby cvičia od konca marca do konca mesiaca júl v utorok až
piatok, ráno od 06:30 hod, v trvaní 30 až 45 minút a večer rovnako v trvaní 30 až 45 min. Mladé holuby
sa cvičia v mesiacoch august až september, v čase ako staré holuby. Podmienkou výcviku všetkých

holubov je priaznivé počasie. Tvrdenie žalovaných, že mimo výcviku sa holuby nevypúšťajú, považoval
súd za vyvrátené článkom predloženým žalobcami, v ktorom z rozhovoru so synom žalovaných H. I. ml.
vyplýva, že po tréningu starých holubov sú pustené mladé len tak na voľno od 08:00 hod. do 15:00 hod.
Uvedené skutočnosti potvrdzujú tvrdenia žalobcov, že holuby sú vypúšťané takmer celý deň.
11. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, že v blízkosti sa nachádzajú aj iní chovatelia holubov, súd mal

z vykonaného dokazovania preukázané, že holuby iných chovateľov lietali vo väčšej vzdialenosti od
nehnuteľností žalobcov, čo vylučuje, že by primárne mali znečisťovať nehnuteľnosti žalobcov alebo
ich inak obťažovať. Uvedené nemožno konštatovať vo vzťahu k holubom žalovaných, ktoré počas
obhliadky pri vzlete z holubníkov, pri návrate do holubníka a počas trvania tréningu lietali predovšetkým
nad domom žalobcov. Súd konštatoval, že hoci priamo počas ohliadky nedošlo k sadaniu holubov na

strechu domu žalobcov a na ich pozemok, a k znečisteniu pozemku žalobcov trusom holubov došlo iba
jedenkrát, z fotografií ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a ktoré monitorujú nehnuteľnosti žalobcov, mal
za preukázané, že opakovane dochádza k znečisteniu ich strechy, fasády domu, záhradného nábytku a
okien žalobcov, ako aj k zosadaniu holubov na pozemkoch a na streche žalobcov. Súd v tejto súvislosti
konštatoval, že samotný tréning holubov počas obhliadky trval len 30 minút, čo je veľmi krátky časový

úsek v porovnaní s tým, že minimálne tréning holubov prebieha 2 krát denne cca 1,5 hodiny.
12. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vzhľadom na množstvo holubov chovaných
žalovanými, na rozsah vypúšťania holubov, dochádza k vnikaniu holubov z chovu na pozemkoch
žalovaných na nehnuteľnosti žalobcov a k znečisťovaniu nehnuteľností žalobcov exkrementami holubov,
a teda k ich obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. Podľa názoru súdu v danej veci už nejde

o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním
nehnuteľností, prípadne aj hnuteľných vecí. Žalobcovia ako vlastníci susediacich nehnuteľností nie sú
povinní strpieť v období 7 mesiacov v roku každodenné prenikanie chovaných holubov zo susedných
pozemkov žalovaných na svoje nehnuteľnosti a znečisťovanie ich pozemkov, strechy ich rodinného
domu, okien, ako aj záhradného nábytku a nábytku pre deti (hojdačka, bazén, pieskovisko), či

motorového vozidla v takom rozsahu ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania.
13. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, ktorí uviedli, že ich chov holubov žalovaných neobťažuje, súd
konštatoval, že uvedené neznamená, že nedochádza ani k obťažovaniu žalobcov, pričom poukázal na
umiestnenie holubníkov žalovaných smerom k rodinnému domu a pozemkom žalobcov, pričom však aj
uvedení svedkovia potvrdili, že dochádzalo k sadaniu holubov na strechu žalobcov a na ich pozemky.

14. V časti uloženia povinnosti žalovaným odstrániť železnú konštrukciu so zelenou tieniacou plachtou
súd žalobu žalobcov zamietol, keď v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať iba
uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov – presne vymedzenéhorušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať, keď povinnej osobe sa ponecháva na výber, aby si
sama vybrala spôsob, ktorým zamedzí zásahom do susednej nehnuteľnosti.
15. S poukazom na viazanosť súdu skutkovým vymedzením žaloby konštatoval, že ak sa žalobca

domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať určité opatrenia (nie zdržať sa určitého rušenia),
pretože mu hrozí vážna škoda, ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nie o žalobu
v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, avšak žalobcovia nepreukázali súdu hrozbu konkrétnej škody
ohrozujúcej ich rodinný dom.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania
nepriznal, považujúc úspech či neúspech každej zo strán konania za rovnaký, keď v časti bolo žalobe
vyhovené (čo do prvého požadovaného výroku) a v časti (čo do druhého požadovaného výroku) bola
žalobazamietnutá.Zároveňsúdpriznalštátuvočikaždejzostránkonanianároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 50 %, ktoré trovy konania predstavujú náklad pri vyhotovení fotografií pri obhliadke dňa 14.
06. 2016 a 21. 09. 2021.

17. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov I., III. a IV. podali žalovaní 1/, 2/ z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b), f), g), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
18. Žalovaní považovali rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné, popierajúce účel, zmysel

a podstatu dôkaznej povinnosti strany sporu, jeho odôvodnenie považovali za zmätočné, nekonzistentné
a vzájomne si protirečivé. Namietali, že súd prvej inštancie si osvojil prostriedky procesného útoku
žalobcov bez ich kritického vyhodnotenia, zatiaľ čo ich obranu v podstatných bodoch ponechal
nepovšimnutou.
19. Uviedli, že súd na jednej strane nepopiera ich právo chovať na svojich pozemkoch holuby, na druhej

strane však uvádza, že žalobcovia nie sú povinní strpieť v období 7 mesiacov v roku každodenné
prenikanie chovných holubov zo susedných pozemkov a znečisťovanie ich pozemkov v takom rozsahu
ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Tento záver súdu je však v rozpore s vykonaným
dokazovaním, keď žiadne sadanie, znečisťovanie už v bližšie súdom nešpecifikovanom rozsahu nebolo
preukázané.

20. Žalovaní naďalej namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/ (správne žalovanej
2/, poznámka odvolacieho súdu), nakoľko táto žiadny chov holubov na pozemkoch uvedených v žalobe
nevykonáva. Pokiaľ súd tvrdí, že sa jedná v danej veci o takzvaný susedský spor medzi vlastníkmi
susediacich nehnuteľností, uvedené nemá oporu v znení výroku I. napadnutého rozhodnutia. Zo znenia
tohto výroku sa nedozvieme, že žalovaní sú vlastníkmi pozemku parcely registra „C“ č. 1529/1, 1528/1

ani 1529/2, ako to je u žalobcov k pozemkom parcela registra „C“ č. 1526, 1716/22, 1526 a 1527,
rodinný dom súp. č. XXX. Predmetné nehnuteľnosti sú zároveň špecifikované neúplne, čo je pre výrok
nepostačujúce (výmera, druh a iné).
21.Vďalšomuviedli,žezevidenčnéholistupredloženéhožalobcamizarok2020vyplýva,žechovateľom
je H. I. ml., kde chov vykonáva len na pozemku parcela číslo 1529/1, na čo upozornili súd už v podaní zo

dňa 28. 08. 2020. Je teda sporné (nie je dostatočne ustálené), na ktorých pozemkoch sa chov holubov
skutočne vykonáva. Uvedené zostalo súdom nepovšimnuté.
22. Podľa žalovaných súd prvej inštancie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikoval nesprávne
a v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. V súlade s ustálenou súdnou
praxou všeobecných súdov je každý povinný strpieť imisie z užívania veci, či sa jedná o podstatnú imisiu

je potrebné posúdiť podľa okolností prípadu objektívne, nie podľa subjektívnych predstáv žalobcu pri
rešpektovaní miestnych pomerov a zvyklostí.
23. Poukázali na to, že odvolací súd uznesením zo dňa 28. 12. 2017 uložil súdu prvej inštancie skúmať či
dochádza k sadaniu holubov žalovaného 1/ na nehnuteľnosť žalobcov a či dochádza k neprimeranému
obťažovanie žalobcov znečisťovaním ich domu počas preletu holubov, a to aj vzhľadom na čas trvania

výcviku holubov. Za týmto účelom odvolací súd nariadil vykonať ohliadku v čase vykonania výcviku
holubov. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania správne uzavrel, že počas obhliadky
nedošlo ani raz k sadaniu holubov na nehnuteľnosti žalobcov, k znečisteniu pozemkov žalobcov malo
údajne dôjsť raz. Ak však súd v ďalšom uvádza, že samotný tréning holubov počas obhliadky trval 30
minút, poukázali na to, že tréning bol ukončený so súhlasom súdu. Tiež uviedli, že ak súd v tomto

smere poukazuje na fotografie, ktoré sú súčasťou spisu, a z ktorých má podľa súdu vyplývať údajne
znečisťovanie nehnuteľnosti žalobcov chovom holubov žalovaného, resp. sadania týchto holubov na
nehnuteľnosti žalobcov, nie je im zrejmé, ktoré fotografie mal súd na mysli, súd tieto fotografie bližšie
nešpecifikuje, tak aby neboli zameniteľné s inými fotografiami, preto rozhodnutie súdu je v tomtosmere nepreskúmateľné. K fotografiám, CD nosičom a ich výpovednej hodnote sa vyjadrovali v spore
opakovane,sčímsasúdprvejinštancienezaoberal.Neexistujetakjedinýrelevantnýdôkazpreukazujúci
skutočnosť, že dochádza k sadaniu holubov žalovaného 1/ na nehnuteľnosti žalobcov, ani že dochádza

k neprimeranému obťažovanie žalobcov znečisťovaním ich domu počas preletu holubov.
24. Krajský súd v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že to či dochádza k obťažovaniu žalobcu
nad mieru primeranú pomerom bude potrebné posúdiť mimo iného aj vzhľadom na množstvo holubov
chovaných žalovaným 1/ a tým - ktorým chovateľom v blízkosti žalovaných, ako aj vzhľadom na
frekvenciu a obdobie kedy sú tieto vypúšťané.

25. Okolnosť či dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom však možno skúmať až vtedy,
ak je bezpečne preukázané, že k obťažovaniu žalobcu sadaním holubov, respektíve znečisťovaním
počas letu vôbec dochádza, čo v danom prípade nebolo preukázané. Súd prvej inštancie zároveň v
tomto smere skúmal len okolnosti, ktoré pomenoval odvolací súd, iným okolnostiam nevenoval žiadnu
pozornosť.
26. V priebehu konania namietali počet chovaných holubov, pričom súd prvej inštancie si okolnosť počtu

holubovchovanýchžalovanýmriadnenapodkladehodnovernýchdôkazovneustálil.Rovnakonevenoval
pozornosť počtu holubov, ktoré chovajú iní holubiari v blízkosti žalovaného ako to určil odvolací súd.
27. Súd prvej inštancie v rozpore so závermi obhliadky uzavrel, že mal za preukázané, že holuby
iných chovateľov nelietali priamo nad nehnuteľnosťami žalobcov, čo vylučuje, že by mali znečisťovať
nehnuteľnostižalobcov.Súdďalejvrozporesvýsledkamiobhliadkyuviedol,žeholubyžalovanýchpočas

obhliadky pri vzlete z holubníkov, pri návrate do holubníka a počas trvania tréningu lietali predovšetkým
nad domom žalobcov, ktorý záver nemá vo vykonanom dokazovaní oporu. Zo zápisnice z obhliadky
je totiž zrejmé, že po vypustení holubov sudkyňa konštatovala, že tieto prelietavajú ponad pozemok
žalovaných. Z ďalších fotografií je zrejmé, že holuby prelietavajú ponad vzdialené pozemky nepatriace
žalobcom. V zápisnici nie je uvedené, že by holuby pri návrate do holubníka mali lietať ponad dom

žalobcov, uvedené ani nie je zrejmé z fotografií. S poukazom na uvedené súd došiel v rozpore s
vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým záverom.
28. Uviedli, že podrobne popísali organizáciu výcviku holubov vo svojich podaniach. Vypúšťať všetky
holuby spolu nie je možné, došlo by k ich poškodzovaniu. Uvedené nie je možné ani pri čistení holubov.
Pokiaľ súd poukázal na časť článku a následne uzavrel, že holuby sú vypúšťané takmer celý deň, v

predmetnom článku ich syn popisuje tréning holubov, kde uvádza, že mladé holuby sú pustené len tak na
voľno. Uvedené konštatovanie sa týka len mladých holubov (nie všetkých holubov ako uzavrel súd) a len
v čase ich tréningu, teda v mesiacoch august až september, mladé holuby po tréningu zostávajú na zemi.
29. Skutočnosť, že otec žalovaného 1/, resp. brat otca žalobcu 1/, na mieste, kde stojí rodinný dom
žalobcov, chovali holuby nebola sporná, takou ju učinil až súd vo svojom rozhodnutí na základe

vyjadrenia ich syna v uvedenom článku, ktorý opäť hodnotil v ich neprospech, v rozpore s inými dôkazmi.
Ich syn sa vyjadroval k areálu holubníkov v aktuálnej podobe, nie k histórii holubiarstva v danej oblasti,
jeho rodiny. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkov K. L., E., D., A. B., ktoré osoby sú susedmi
strán sporu, a z ktorých vyplýva že sa tam v minulosti vždy chovali holuby. S poukazom na uvedené sú
toho názoru, že súd vyhodnocuje dôkazy len v ich neprospech, skutočnosti svedčiace v ich prospech

prehliada, ponúka im iný význam.
30. S poukazom na uvedené nemá podľa žalovaných konštatovanie súdu, že chov holubov v počte
prevyšujúcom 200 ks v tesnom susedstve s iným rodinným domom a s tým spojené nalietavanie holubov
nad nehnuteľnosti žalobcov a znečisťovanie výtrusmi, oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedli, že
žalovaný chová poštové pretekárske holuby, ktoré si vyžadujú presne stanovený režim výcviku.

31. Holuby sa považujú za voľne lietajúce vtáky, pričom pozemok je priestor zemského povrchu, ktorý
je ohraničený a oddelený úradne uznanými hranicami, za narušenie pozemku sa preto nepovažuje
prelet vtákov ponad takýto pozemok (ako to konštatuje súd prvej inštancie), objektívne ani nie je možné
úplne zabrániť preletu vtákov nad susednými pozemkami. Nebolo teda preukázané, že dochádza k
obťažovaniu žalobcov vnikaním žalovaným chovaných holubov na nehnuteľnosti žalobcov, a že takéto

obťažovanie presahuje mieru primeranú pomerom.
32. Žalovaní namietali aj výrok o trovách konania dôvodiac, že súd nebral zreteľ na skutočnosť, že v časti
bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby žalobcami, resp. v časti bola žaloba právoplatne
zamietnutá už rozsudkom okresného súdu zo dňa 13. 10. 2016. Súd teda nesprávne aplikoval ust. §
255 C. s. p., keďže pomer úspechu a neúspechu nemôže byť rovnaký.

33. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
34. Podľa žalobcov žalovaní ako odvolatelia k veci samotne neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie doteraz nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav,ako aj následne prijaté právne závery. Podľa žalobcov súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením
§ 191 a nasl. C. s. p. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom, ktoré primerane

vysvetlil.
Stotožnili sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej 2/,
nakoľko v prejednávanom spore ide o tzv. susedský spor medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností.
35. Stotožnili sa tiež so závermi súdu prvej inštancie, že vzhľadom na množstvo holubov chovaných
žalovanými, na rozsah vypúšťania holubov, či už počas tréningov alebo počas ich voľného vypúšťania

dochádza k vnikaniu holubov z chovu na pozemku žalovaných na ich nehnuteľnosti a k znečisťovaniu ich
nehnuteľností exkrementami holubov, a teda k ich obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. Podľa
názoru súdu v danej veci už nejde o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je
spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti, prípadne aj hnuteľných vecí.
36. Podľa žalobcov žalovaní žiadnym relevantným spôsobom počas celého konania nepreukázali nimi
tvrdené skutočnosti, preto žalovaná strana neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno.

37. Žalovaní v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov) zotrvali na dôvodoch nimi podaného odvolania.
Zopakovali, že súd prvej inštancie svojim postupom porušil ich právo na spravodlivý súdny proces,
nakoľko stranám sporu nedal odpoveď na zásadné podstatné otázky sporu stanovené aj odvolacím
súdom.

38. Vykonaným dokazovaním nebolo vôbec preukázané obťažovanie žalobcov nad mieru primeranú
pomerom, teda rozsah vypúšťania, množstvo holubov ani skutočnosť, že dochádza k vnikaniu holubov
na pozemky žalobcu a k ich znečisťovaniu. Súd prvej inštancie si okolnosť počtu holubov chovaných
žalovaným riadne na podklade hodnoverných dôkazov neustálil.
39. Okolnosť či dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom možno skúmať až vtedy, ak je

bezpečne preukázané, že k obťažovaniu žalobcov sadaním holubov, resp. znečisťovaním počas letu,
vôbec dochádza, čo v danom prípade nebolo preukázané.
40. Naďalej zotrvali na právnom názore, že v spore nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej 1/
(správne žalovanej 2/, poznámka odvolacieho súdu).

41. Žalobcovia v duplike (vyjadrenie k replike žalovaných) zotrvali na svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaných, ako aj na predchádzajúcich skutkových a právnych tvrdeniach produkovaných v priebehu
konania.
42. Nestotožnili sa s tvrdením žalovaných, že by vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ich
obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Výkon vlastníckeho práva žalovaných dosahuje takú

intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka, t. j. ich ako žalobcov. V
tomto prípade pri poskytnutí ochrany nie je potrebné skúmať mieru primeranú pomerom, pretože zásah
je zjavný a dosahuje takú intenzitu, že im znemožňuje riadny výkon vlastníckeho práva, bez potreby
posúdenie objektívneho hľadiska.
43. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej 2/ odkázali na svoje vyjadrenie k odvolaniu

žalovaných.

44. Ďalšie vyjadrenia neboli v priebehu odvolacieho konania produkované.

45. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) rozsudok okresného súdu vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch III. a IV. podľa § 388 C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie v tejto časti.

46. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ nie je
dôvodné. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci pomerne rozsiahle dokazovanie a zo skutkového
stavu, ktorý na základe vykonaného dokazovania zistil, vyvodil správny právny záver, keď žalobe
žalobcovodvolanímnapadnutýmvýrokomI.vyhovel,aplikujúcust.§127ods.1Občianskehozákonníka.
Okresný súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku zaoberal relevantnými skutkovými i právnymi

otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné a z jeho
odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k vyhoveniu žalobe v tejto časti, čím spĺňa zákonné
kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd sa s odôvodnenímnapadnutého rozsudku v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje, z ktorého dôvodu konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia bez potreby ich opakovania (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

47. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd, v nadväznosti na
odvolacie námietky žalovaných, za potrebné niektoré závery súdu prvej inštancie zdôrazniť či doplniť.

48. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaných o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej 2/ odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie

v bode 51. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatneného
nároku a vecnej legitimácie strán konania správne vychádzal z toho, že v prejednávanom spore ide
o spor vlastníkov susediacich nehnuteľností, pričom v danom prípade je podstatné kto je vlastníkom
nehnuteľností, z ktorých pochádzajú imisie prenikajúce na susedný pozemok, nie kto vykonáva činnosť,
z ktorej tieto imisie pochádzajú. Je predovšetkým na vlastníkovi pozemku, na ktorom sa takáto činnosť
vykonáva, aby podnikol kroky smerujúce k obmedzeniu neželaného vplyvu tejto činnosti na vlastníkov

susedných pozemkov.

49. Pokiaľ žalovaní namietali, že zo znenia výroku I. napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že ide
o susedský spor, keď z tohto nevyplýva, že by boli vlastníkmi pozemkov – parcely registra „C“ č. 1529/1,
1528/1 ani 1529/2, ako je to u žalobcov, odvolací súd konštatuje, že samotná táto skutočnosť nezakladá

nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia. Z výroku I. vyplýva pre oboch žalovaných povinnosť
zdržať sa obťažovania žalobcov z chovu na parcelným číslom, katastrálnym územím a listom vlastníctva
konkretizovaných pozemkoch, pričom výrok rozsudku nemožno vnímať oddelene od jeho odôvodnenia,
s ktorým tvorí jednotu. Vo výroku napadnutého rozhodnutia nachádzajú odraz skutkové zistenia a právne
posúdenie sporu, pričom samotná skutočnosť, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé na základe akého

právneho posúdenia, resp. dôvodu je žalovaným uložená povinnosť, neznamená jeho nesprávnosť,
nepreskúmateľnosť či nevykonateľnosť. Rovnako nedôvodná je i námietka žalovaných o nedostatočnej
špecifikácii nehnuteľností, keď pre vykonateľnosť rozhodnutia v danej veci nie sú výmera ani charakter
pozemku rozhodujúce. Z napadnutého rozhodnutia (vrátane výroku, ktorý je pre strany záväzný)
nevyplývajú žiadne pochybnosti o rozsahu uloženej povinnosti. Odvolací súd len dodáva, že výmera

a druh pozemku, príp. ďalšie náležitosti, musia byť spravidla súčasťou rozhodnutia, ktoré slúži pre
zápis do katastra nehnuteľností, čo vyplýva z ust. § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V danom
prípade však rozhodnutie súdu nemá slúžiť ako podklad pre zápis práv k nehnuteľnosti v príslušnom
katastri nehnuteľností, preto je postačujúce ak sú nehnuteľnosti, na ktoré sa uložená povinnosť

žalovaných viaže, určené spôsobom, ktorý nepripúšťa ich zámenu, čo je v danom prípade splnené
i uvedením len parcelného čísla daných nehnuteľností, katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzajú
a listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané. Uvedené označenie nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom,
čo je predmetom žalovaným uloženej povinnosti.

50. Odvolací súd následne, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, nepovažuje
za nesprávny a neodôvodnený záver súdu prvej inštancie o obťažovaní žalobcov prenikaním holubov
z chovu realizovaného na pozemkoch žalovaných nad mieru primeranú pomerom. V súvislosti so
správnosťou tohto záveru odvolací súd poukazuje najmä na zistenia vyplývajúce z vykonaného
dokazovania, predovšetkým obhliadok vykonaných na mieste samom, ako aj žalobcami predloženej

fotodokumentácie a zvukovo-obrazových záznamov či listinných dôkazov.

51. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že nie je dostatočne ustálené, na ktorých pozemkoch sa chov
holubov skutočne vykonáva s poukazom na evidenčný list predložený žalobcami za rok 2020, podľa
ktorého sa chov (kde chovateľom je H. I. ml.) vykonáva len na pozemku parc. č. 1529/1, odvolací

súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že chov a výcvik holubov (ktorý je
v danom prípade súčasťou chovu) vykonáva v oplotenom areáli, ktorého súčasťou nie je len parcela
č. 1529/1. Teda len skutočnosť, že samotný holubník je umiestnený len na jednej parcele, neznamená,
že tento chov sa realizuje len na tejto parcele. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na
to, že z listinných dôkazov (zápisnica zo stavebného konania spojeného s miestnym šetrením vo veci

dodatočného povolenia stavby Obce Terchová zo dňa 10. 0. 2014, rozhodnutie L. D. č. 2014/1107 zo
dňa 26. 02. 2015) vyplýva, že chov holubov sa vykonáva nielen na pozemku parc. č. 1529/1, ale aj parc.
č. 1528/1.52. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky žalovaných, pokiaľ ide o závery súdu o ne/
primeranosti obťažovania žalobcov v súvislosti s vnikaním holubov na nehnuteľnosti žalobcov. I keď,
ako správne žalovaní uviedli, zo zápisnice z obhliadky dňa 21. 09. 2021 nevyplýva sadanie holubov

na nehnuteľnosti žalobcov, ako aj to, že k znečisteniu pozemkov žalobcov malo dôjsť len raz, čo
napokon konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia (bod 57. odôvodnenia) je zrejmé, že súd vychádzal nielen z vykonanej obhliadky ale aj
z ďalších vykonaných dôkazov (fotografií), čo je plne v súlade s ust. § 191 ods. 1 C. s. p. Pokiaľ
žalovaní v odvolaní namietali, že nie je zrejmé, ktoré fotografie mal súd na mysli, z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ide o fotografie, ktoré sú súčasťou súdneho spisu (z iných
fotografií ani súd nemohol vychádzať) a ktoré monitorujú nehnuteľnosti žalobcov. Samotná skutočnosť,
že počas preletu holubov v čase obhliadky nedošlo k znečisteniu nehnuteľností pritom nevyvracia
záver, že počas preletov holubov chovaných na pozemkoch žalovaných, ako aj v čase, kedy sa tieto
holuby nachádzajú na nehnuteľnostiach žalobcov, dochádza k znečisťovaniu nehnuteľností žalobcov
trusom týchto holubov. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia obťažovanie holubmi chovanými

na nehnuteľnostiach žalovaných riešia dlhodobo, pričom samotné sadanie holubov na nehnuteľnosti
žalobcov bolo preukázané aj ďalšími dôkazmi (viď bod 60. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
Súd na obhliadke dňa 21. 09. 2021 konštatoval prelietavanie holubov ponad pozemok žalobcov, ponad
rodinný dom, konštatoval aj ostne na plote rodinného domu žalobcov (čo nasvedčuje, že žalobcovia
sami podnikajú kroky pre zamedzenie negatívneho vplyvu v súvislosti so sadaním holubov na ich

nehnuteľnosti), znečistený gril, výtrusy na balkóne rodinného domu žalobcov, znečistenie od holubov
na parapete. Znečistenie strechy domu žalobcov trusom holubov napokon konštatoval súd prvej
inštancie už v predchádzajúcom rozhodnutí na základe obhliadky vykonanej v r. 2016. Z uvedeného
vyplýva, že užívanie pozemkov žalovaných zasahuje do dispozície žalobcov ako vlastníkov susedných
nehnuteľností, čím dochádza neprípustným spôsobom nad mieru primeranú pomerom k zásahu do ich

užívacieho práva spojené s vlastníctvom nehnuteľností, ako aj pohody bývania a zdravia z dôvodu
znečisťovania trusom.

53. Súd prvej inštancie pritom pri skúmaní miery primeranej pomerom zohľadňoval aj počet holubov
chovaných na pozemkoch žalovaných, umiestnenie pozemkov žalobcov a žalovaných, obdobie a trvanie

vypúšťania holubov, a svoje závery v tomto smere riadne odôvodnil v bode 56. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaní namietali, že si súd neustálil počet holubov, odvolací súd
poukazuje na bod 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že súd vychádzal
z počtu holubov podľa Evidencie chovateľov holubov predloženej žalobcami, ako aj evidenčného listu
za rok 2020, pričom poukazuje aj na konštatovanie súdu, že pokiaľ žalovaní s uvedeným tvrdením

nesúhlasili,vlastnédôkazynavyvrátenietvrdenížalobcovnepredložili.Odvolacísúdsastotožňujestým,
že pokiaľ žalovaní spochybňovali počet holubov chovaných na ich nehnuteľnostiach, a to aj s poukazom
na množstvo holubov chovaných inými holubiarmi v okolí, bolo na nich, aby svoje tvrdenia v tomto smere
preukázali. V nadväznosti na námietku žalovaných, smerujúcu voči, podľa nich, nesprávnemu záveru
súdu, že takmer celý deň sú vypúšťané všetky holuby, odvolací súd poukazuje na to, že z bodu 56.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd dospel k záveru, že takmer celý deň sú
vypúšťané všetky holuby súčasne, ale len konštatoval, že holuby sú vypúšťané takmer celý deň, čo
zodpovedá vypusteniu starých holubov ráno o 6:00 hod., následne holubíc, potom mladých holubov
(ktoré sú vypustené aj počas dňa) a večer následne opäť starých holubov.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného
súdu vo výroku I. ako vecne správne potvrdil, vyhodnotiac odvolanie žalovaných v tejto časti v celom
rozsahu ako nedôvodné. Pokiaľ sa žalovaní bránia tým, že objektívne nie je možné úplne zabrániť
preletu holubov nad pozemkom žalobcov, odvolací súd uvádza, že takáto povinnosť žalovaným
uložená ani nebola. Žalovaní môžu svoj majetok primeraným spôsobom naďalej užívať, vrátane chovu

hospodárskych zvierat, pokiaľ týmto nebude dochádzať k neprimeranému zásahu do práv druhých osôb.

55. Ako dôvodné však odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaných čo do rozhodnutia súdu prvej
inštancie o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd síce správne vychádzal z ust. § 255 ods. 2 C.
s. p., avšak toto nesprávne aplikoval na skutkový stav týkajúci sa prejednávaného sporu, keď zároveň

opomenul aplikovať aj ust. § 256 ods. 1 C. s. p.

56. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa pôvodne žalobou domáhali troch výrokov – 1/ uloženia
povinnosti žalovaným zdržať sa chovu holubov na ich nehnuteľnostiach, 2/ uloženia povinnostižalovaným odstrániť chov holubov z ich nehnuteľností a 3/ uloženia povinnosti žalovaným odstrániť
železnú konštrukciu so sieťou na hraniciach konkretizovaných parciel. V časti uloženia povinnosti
odstrániť chov holubov z pozemkov žalovaných bolo konanie na základe späťvzatia žaloby, bez

zavinenia žalovaných, uznesením okresného súdu zo dňa 14. 11. 2014 zastavené. V tejto časti tak
vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. Následne, na
základe zmeny žaloby pripustenej uznesením okresného súdu zo dňa 01. 02. 2016 sa žalobcovia
domáhali voči žalovaným 1/ uloženia povinnosti zdržať sa obťažovania žalobcov vnikaním holubov
z chovu na ich parcelách, 2/ uloženia povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov znečisťovaním

nehnuteľností žalobcov, 3/ uloženia povinnosti zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom pri výcviku
holubov a prenikaním zápachu z chovu holubov na ich parcelách a 4/ uloženia povinnosti zdržať sa
obťažovania žalobcov tienením ich stavby. Rozsudkom okresného súdu zo dňa 13. 10. 2016 bola
žaloba žalobcov v celom rozsahu zamietnutá, čo do zamietnutia žaloby v časti uloženia povinnosti
žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom pri výcviku holubov a prenikaním zápachu z chovu
holubov nadobudol rozsudok okresného súdu, z dôvodu nepodania odvolania žalobcami v tejto časti,

právoplatnosť dňa 24. 02. 2017. Vo zvyšnej časti bol rozsudok okresného súdu uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/188/2017 zo dňa 28. 12. 2017 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu
na ďalšie konanie, a to aj z dôvodu neurčitosti podanej žaloby. Následne žalobcovia upravili žalobný
petit tak, že sa domáhajú 1/ uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov vznikaním
holubov z chovu na ich parcelách (čím došlo k upresneniu, oprave výroku 1/ a 2/ žaloby, o ktorej súd

rozhodolpredchádzajúcimrozsudkom)a2/uloženiapovinnostižalovanýmodstrániťželeznúkonštrukciu
so zelenou tieniacou plachtou zabudovanú pri oplotení oddeľujúcom konkretizované pozemky (čím
došlo k upresneniu, oprave výroku 4/ žaloby, o ktorej súd rozhodol predchádzajúcim rozsudkom).
Rozsudkom, ktorý je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní, došlo k vyhoveniu žalobe
v časti uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov vnikaním holubov z chovu na

pozemkoch žalovaných, v ktorej časti boli úspešní žalobcovia, vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcov
zamietnutá, v ktorej časti teda boli úspešní žalovaní. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia boli v konaní
úspešní len v rozsahu 1 (1 výrok z požadovaných 4 výrokov), vo zvyšnej časti vznikol nárok na náhradu
trov konania, či už z dôvodu úspechu (v rozsahu 2/4) alebo zavinenia na zastavení konania (v rozsahu
1) žalovaným. Úspešnejšou stranou konania tak boli žalovaní, ktorým teda vznikol nárok na náhradu

trov konania. Pri porovnaní úspechu a neúspechu strán konania (žalobcovia úspešní v rozsahu 25
%, žalovaní spolu so zastavením konania v rozsahu 75 %), preto odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil a žalovaným 1/, 2/ ako úspešnejšej strane konania priznal
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (úspech žalovaných 75 % - úspech
žalobcov 25 %). Keďže výrok o trovách konania tvorí jednotu a rozhodnutie o trovách štátu je závislé od

posúdenia úspechu tej-ktorej strany konania, odvolací súd vzhľadom na uvedené závery zmenil aj výrok
IV. o trovách štátu, ktorému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu, v ktorom
boli neúspešní, t. j. v rozsahu 75 % a voči žalovaným v rozsahu 25 %.

57. Vo výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací súd

rozsudok okresného súdu nedotknutý.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1,§255ods.1C.s.p.Keďžežalovaníčodorozhodnutiavovecisamejneboliúspešnoustranoukonania,
vznikol nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalobcom, na druhej strane žalovaným vznikol nárok

na náhradu trov konania v rozsahu ich úspechu v časti odvolania proti výrokom o náhrade trov konania.
Zohľadniac úspech tej-ktorej strany konania vo vzťahu k predmetu konania, na ktorý sa ich úspech
vzťahuje, považoval odvolací súd žalobcov za úspešných v rozsahu 85 % a žalovaných v rozsahu
15 % (ktorý rozsah považoval súd za primeraný rozhodnutiu o trovách konania), preto žalobcom ako
úspešnejšejstranekonaniapriznalvočižalovanýmnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu

70 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

59. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)