Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/828/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125261759
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125261759.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX/XX, XXX XX E., právne zast. Mgr. Juraj Frič, advokát, so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok,
IČO: 42053668, proti povinnému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/X, XXX XX E. J.
K., o vymoženie nepeňažného nároku s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, so
sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, IČO: 35659378, pod

sp. zn. 76EX 253/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 20.03.2025, domáhala
od povinného vymoženia nepeňažného nároku s prísl., na základe exekučného titulu – uznesenia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/131/2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2024,

vykonateľnosť v I. výroku dňa 01.11.2024, v III. výroku dňa 03.12.2024 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa
05.05.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom
exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, IČO: 35659378 (ďalej len
ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 76EX 253/25. Poverenie na vykonanie exekúcie

bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 22.08.2025 a doplňujúceho podania zo dňa 13.10.2025
predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.07.2025 spolu s jeho prílohami:
sms správy zo dňa 02.05.2025, záznam OR PZ v Ružomberku č. ORPT-RK-OPP3-P-311/2025 zo dňa
18.05.2025 o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch, ďalej aj Žiadosť súdneho

exekútora o vyjadrenie k stavu exekučného konania zo dňa 08.07.2025, Vyjadrenie oprávnenej k stavu
exekučného konania zo dňa 23.07.2025, spolu s jeho prílohami: rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 20P/47/2024 zo dňa 03.06.2025, s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, sms
komunikácia zo dňa 01.07.2025, Žiadosť súdneho exekútora o vyjadrenie k návrhu na zastavenie
exekúcie zo dňa 28.07.2025, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení
povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal

z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej
podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 76EX 253/25 zo dňa 12.05.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 16.05.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.07.2025, autorizovaný
povinným dňa 23.07.2025 bol podaný a doručený elektronicky súdnemu exekútorovi a súdu dňa

23.07.2025.Súdvtomtobodekonštatuje,ženávrhnazastavenieexekúciebolpodanýpouplynutílehoty
podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho dôsledku súd
posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3
Exekučného poriadku

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu jej neoprávnenosti, keďže nedošlo k porušeniu
vymáhaného nepeňažného nároku uloženého povinnému exekučným titulom. Zo strany povinného
bolo realizované len konanie v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a v zmysle inštitútu krajnej
núdze, nakoľko ako otec maloletého dieťaťa je povinný chrániť duševné a psychické zdravie dieťaťa.

Povinný poukázal na informačnú správu z edupage – škola – napomenutie, s tým, že má prístup
v rámci tohto informačného systému, a zúčastňuje sa aj rodičovského združenia, kde bol naposledy
negatívne informovaný. Povinný zdôraznil, že ako otec má právo vedieť čo sa deje s jeho dcérou,
avšak oprávnená robí všetko preto, aby nemal vedomosť o stave ich spoločnej dcéry. Pre nedostatok
možnosti skontaktovania s oprávnenou povinný nemá vedomosť o zdravotnom stave ich dcéry aj počas
viacerých mesiacov, a oprávnená nerešpektuje potreby ich dieťaťa a ničí vzťah povinného ako rodiča

k ich spoločnému dieťaťu. Povinný dodal, že podal podnet podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu.

6. Oprávnená podľa vyjadrenia súdneho exekútora neposkytla vyjadrenie k návrhu na zastavenie
exekúcie. V rámci exekúcie oprávnená poskytla súdnemu exekútorovi len vyjadrenie k stavu

exekučného konania zo dňa 23.07.2025, z ktorého vyplýva že od začatia exekúcie jej bola doručená
od SMS správa utorok dňa 01.07.2025 o 07:48, ktorej obsahom nebolo informovanie sa ohľadne ich
dcéry a dohodnutia stretnutia, ale len poskytnutie opätovných žiarlivostných prejavov. Okrem tejto SMS
povinný poslal ešte pár SMS v nedeľu po uskutočnenom stretnutí, ktorých obsahom bolo rozoberanie
dcéry. Oprávnená uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/47/2024-448

zo dňa 03.06.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 09.07.2025, došlo k zmene úpravy styku
povinného s maloletým dieťaťom, a táto skutočnosť má vplyv na exekučný titul, ktorého povinnosť je
predmetom vymoženia v rámci exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný
účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd

exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

14. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného

práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,

či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade

ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

16. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania
na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu

nie je dôvodné.

17. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti
podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie

exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na
návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska
priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom
v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok
v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti,

ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie
podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutílehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj
skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu
na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017

a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k
zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom
konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré
objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za

svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022
zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa
09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).

18. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené
povinnému do vlastných rúk dňa 16.05.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 03.06.2025. Návrh na
zastavenie exekúcie zo dňa 22.07.2025, autorizovaný povinným dňa 23.07.2025 bol podaný a doručený
elektronicky súdu a súdnemu exekútorovi dňa 23.07.2025. Predmetné podanie zo strany povinného

bolo preukázateľne realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho
dôsledku súd mohol predmetné podanie povinného posudzovať len ako neskôr podaný návrh na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku,
v ktorom povinný mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu

na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní predmetného podania povinného súd v exekučnom konaní
mohol konštatovať, že nim povinný vniesol len námietky, ktorými navrhol zastaviť exekúciu, a ktoré
sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,
v čoho dôsledku tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu
predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností,

resp. skutočností). Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad
nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto konaní zo strany povinného v rámci
na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinný nepreukázal odôvodnenosť použitia aplikačnej
výnimky. A preto súd nemohol podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na dôvody prezentované
povinným, ktoré sú špecifikované v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia prihliadnuť ako na dôvody na

zastavenie exekúcie. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinným vznesením námietkam poskytol
nasledovné stanovisko.

19. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/131/2024, ktorého I. výrokom je povinnému uložená

nepeňažná povinnosť zdržať sa kontaktovania oprávnenej osobne, písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou, zasielaním akýchkoľvek vecí alebo inými prostriedkami, a to ani prostredníctvom tretej
osoby z iných dôvodov ako je informovanie ohľadom maloletej dcéry B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to
najskôr 24 hodín pred stretnutím dcéry s odporcom v čase uloženom súdom, a zároveň uložená
povinnosť zákazu vyhotovovania zvukových nahrávok, video záznamov a fotografií oprávnenej bez jej

súhlasu s takýmto vyhotovovaním.

20. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje len dočasné procesné
opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené.

Neodkladné opatrenie má nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu,
poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Súd v exekučnom konaní nedisponuje právomocou
zrušiť exekučný titul, ktorým je neodkladné opatrenie. Táto právomoc je zverená len súdu v rámci
základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, a nadriadenému súdnemu orgánu, ktorý je
oprávnený rozhodovať o opravných prostriedkoch.

21. Povinný svojím podaním navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu jej neoprávnenosti pre neporušenie
povinností uložených mu exekučným titulom, v zmysle okolností špecifikovaných v 5. bode odôvodnenia
tohto uznesenia.22. Oprávnená v čase pred začatím exekúcie poukázala (a písomne podložila) na nasledovné porušenia
povinností uložených povinnému exekučným titulom, ktoré sú špecifikované v jedenásťstranovom

dokumente označenom ako: „Marenie súdneho rozhodnutia“ zo dňa 18.03.2025, spolu s príslušnou sms
komunikáciou realizovanou medzi povinným a oprávnenou, ktorá je uložená v spise exekučného súdu.
V tomto bode súd poukazuje len príkladom na nasledovné porušenia právnej povinnosti:

· Správa zo dňa 13.01.2025 o zaslaní neúplnej strany neprávoplatného rozhodnutia súdu sp. zn.

7P/20/2020 so zvýraznením VI. výrokom a poznámkou o dodržiavaní rozhodnutia súdu,
· Správa zo dňa 27.01.2025 časť správy týkajúcej sa procesných pochybení súdov,
· Správa zo dňa 04.02.2025 o požiadavke povinného adresovanej oprávnenej o nevyslovení sa na
adresu povinného v negatívnom svetle, sťažnosť povinného o neposkytnutí palaciniek oprávnenou,
sťažnosť povinného o manipulácii spoločnej dcéry oprávnenou, a ďalších osobných útokov na adresu
oprávnenej,

· Správa zo dňa 24.02.2025 o potencionálnom priateľovi oprávnenej, a požiadavke na zmenu priezviska
oprávnenej, a ďalšie.

23. Preskúmaním oprávnenou predloženej sms komunikácie zo dňa 29.06.2025 a 01.07.2025 bolo
zistené, že povinný na jednej strane vzniesol požiadavku o mieste stretnutia s ich spoločnou dcérou,

a odmietol stretnutie v reštaurácií, ktoré si mala realizovať oprávnená s jej priateľom, ale na druhej
strane vzniesol otázku o záujme partnera oprávnenej na osvojenie si ich spoločnej dcéry, a zaslanie
odkazu od celej rodiny povinného o ďalšom strate záujmu. Daná skutočnosť predstavuje posledné
súdu známe porušenie exekučným titulom uložených povinností v čase po začatí exekúcie. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že v čase pred začatím exekúcie ako

aj po jej začatí boli zo strany povinného porušované nepeňažné povinnosti, ktoré mu boli uložené
podľa výrokovej časti exekučného titulu. Taktiež bolo možné konštatovať, že v čase po začatí exekúcie
neuplynula minimálna lehota 6 mesiacov od posledného porušenia nepeňažných povinností uložených
povinnému exekučným titulom, v čoho dôsledku nebolo možné zo strany súdu vysloviť predpoklad, že
dané povinnosti budú zo strany povinného dobrovoľne a riadne plnené, v čoho dôsledku nenastal ani

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku.

24. Povinný namietol, že má právo byť oboznámený so stavom jeho dcéry aj napriek tomu, že mu neboli
poskytnuté žiadne informácie zo strany oprávnenej. K uvedenému súd uvádza, že predmetom tohto
exekučného konania nie je prieskum rozsahu komunikácie, ktoré poskytovala, resp. mala poskytnúť

oprávnená povinnému, keďže je mimo rámca povinnosti stanovenej exekučným titulom, a preto nepatrí
do rozhodovacej právomoci súdu v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa právo nenachádza,
iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti
rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto
viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne

posudzovať, a ani posudzovať nad rámec povinnosti, ktorá je ním uložená, keďže v systéme súdnej
moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva.

25. Vo vzťahu k oprávnenou predloženému rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
20P/47/2024 zo dňa 03.06.2025, ktorým došlo k úprave oprávnenia povinného stýkať sa s dcérou

spôsobom a za podmienok stanovených jeho výrokom súd v exekučnom konaní uvádza, že nezakladá
prekážku pre vymáhateľnosť nepeňažnej povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom vo vzťahu
k oprávnenej, a nepreukazuje ani skutočnosť, že by bol exekučný titul zrušený.

26. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej

republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

27. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný
vnávrhunazastavenieexekúcienetvrdilaaninepreukázalžiadenzákonnýdôvod,nazákladektoréhoby
mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanéhonároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol
zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku

je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom
konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie
exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna

vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj
pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na
náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu
záväzku povinnému voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska
jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že
ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu

nesplnil, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom
v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne

28. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex
offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku
čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.