Rozhodnutie – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125229968
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Paulová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6125229968.3

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Paulovou, v právnej veci žalobcu:
J.. N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. Ú.G. XXX/XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr.
Miroslav Rybánsky, s.r.o., Kresánkova 3580/7A, Bratislava- mestská časť Karlova Ves, IČO: 50150278,
proti žalovanému: X. R., G..Y.. T. Z. E., Š. X, U.- Y. J., Z.: XXXXXXXX, o zaplatenie 979,24 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviistinuvovýške979,24Eurspolu súrokomzomeškaniavovýške
8,65% ročne zo sumy 979,24 Eur od 19.10.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu U. U. sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 979,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65
% ročne zo sumy 979,24 Eur od 19.10.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania .
2. V žalobe uviedol, že dňa 03.04.2024 na diaľnici D., kilometer 8,000 smer U. - R., došlo k spôsobeniu
škody na osobnom motorovom vozidle značky T. R., P.: E. XXX E., ktorého vlastníkom je žalobca a

to motorovým vozidlom značky J., EČV: G. XX, ktoré patrí poistencovi žalovaného, a to v dôsledku
vymršteného kamienka spod kolies vozidla poistenca žalovaného, čím došlo k vážnemu poškodeniu
čelného skla vozidla žalobcu. Bezodkladne po škodovej udalosti si žalobca písomne uplatnil náhradu
škody u poisťovateľa škodcu - žalovaného. Zhodne ako žalobca (poškodený) ohlásil priebeh škodovej
udalosti aj vodič poistenca žalovaného, ktorý škodu spôsobil a svedok škodovej udalosti, ktorý sedel
v čase škodovej udalosti spolu so žalobcom na prednom sedadle poškodeného vozidla. Ku škodovej

udalosti bola privolaná aj polícia, o čom svedčí Záznam o škodovej udalosti vyhotovený Krajským
dopravným inšpektorátom U., v ktorom je taktiež uvedené, že škoda bola spôsobená nezavineným
konaním vodiča vozidla poistenca žalovaného, ktorým došlo k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu.
Po vykonaní ohliadky si dal žalobca čelné sklo vymeniť, pričom zaplatil sumu 979,24 EUR. Žalobca
následne zaslal faktúru a potrebné doklady žalovanému za účelom náhrady škody na motorovom vozidle
žalobcu. Na tomto stanovisku žalovaný zotrval aj v písomnom upovedomení k odvolaniu žalobcu voči

prvotnému zamietavému stanovisku, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi dňa 03.10.2024. V oboch
týchto stanoviskách žalovaného je nesprávne uvedené EČV vozidla, ktoré škodu spôsobilo (škodu
spôsobilo vozidlo EČV: G. XX a nie EČV: U. XXX P.), čo nepochybne svedčí o tom, že žalovaný sa
riadnemu prešetreniu škodovej udalosti vôbec nevenoval s náležitou pozornosťou a iba prekopíroval text
vyjadrenia týkajúci sa úplne inej škodovej udalosti. Na základe vyššie uvedených dôvodov, citovaných
zákonných ustanovení a judikatúry, považuje žalobca svoj nárok voči žalovanému za dôvodný a

preukázaný v celom rozsahu. Žalobca poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyz3.júna2014,Cpj5/2014.Popriistinesižalobcavočižalovanémuuplatňujeajúroky z omeškania podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré odôvodnil tým, že potrebné šetrenie
žalovaný skončil najneskôr dňa 03.10.2024, kedy je datované jeho písomné stanovisko ku škodovej
udalosti, v zmysle ktorého uzavrel uplatnený nárok tak, že definitívne odmietol poskytnúť poistné

plnenie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný odoprel poskytnúť poistné plnenie podľa názoru žalobcu
neoprávnene, je nutné jeho omeškanie s plnením posudzovať od doby plynúcej od momentu, kedy
najneskôr možno považovať z jeho strany za skončené vyšetrenie škodovej udalosti, teda po uplynutí
lehoty 15 dní od 03.10.2024, zodpovedajúcej ustanoveniu § 11 ods. 7 vety prvej Zákona o povinnom
zmluvnom poistení a teda prvým dňom omeškania žalovaného je deň 19.10.2024. V zmysle § 3 ods.1

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z.: ,,Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania plnením peňažného dlhu.“ Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie sa považuje
za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej
republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR). Základná

úrokovásadzbaECBplatnáod18.09.2024do22.10.2024jevovýške3,65%p.a..Žalobcovitedavznikol
voči žalovanému nárok na úroky z omeškania vo výške 8,65 % p.a. Na preukázanie svojho nároku
žalobca predložil: Záznam o škodovej udalosti + dotazník poškodeného, dotazník svedka škodovej
udalosti, záznam o škodovej udalosti - Krajský dopravný inšpektorát U., schválená kalkulácia opravy,
faktúra ku škodovej udalosti, úvodné stanovisko žalovaného ku škodovej udalosti, výzva ( odvolanie )

žalobcu voči úvodnému stanovisku žalovaného, záverečné stanovisko žalovaného ku škodovej udalosti.

3. Žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu (upomínacím súdom)
sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 27.02.2025, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný
odpor s vecným odôvodnením, preto upomínací súd na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v

konaní podanom podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu
miestne a vecne príslušnému.

4. Žalovaný v odpore nesúhlasil s podanou žalobou a zotrval na svojom stanovisku uvedenom v
Oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 11.07.2024, ako aj na jeho stanovisku uvedenom vo

Vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 03.10.2024, nárok uplatňovaný žalobcom považuje
v celom rozsahu za nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný v rámci jeho procesnej obrany do konania
doložil Správu o nehode (v čitateľnej forme) z ktorej vyplýva zhodné vyhlásenie žalobcu a poistenca
žalovaného o tom, že škoda na čelnom skle vozidla žalobcu nebola zavinená ako žalobcom, tak ani
poistencom žalovaného. Ďalej žalovaný do konania taktiež doložil aj Dotazník pre poisteného k škodovej

udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2024 v ktorom poistenec žalovaného okrem iného uviedol,
že nevie, čo bolo príčinou dopravnej nehody a taktiež že nevie s určitosťou potvrdiť, či čelné sklo
motorového vozidla žalobcu nebolo poškodené už pred dopravnou nehodou. Nemenej podstatné je
taktiež poukázať, že poistenec žalovaného v tomto dotazníku taktiež uviedol, že pripúšťa možnosť,
že kameň mohol byt' vymrštený aj spod kolies resp. naloženého nákladu iných vozidiel a taktiež že

nevie bližšie špecifikovať, spod ktorého kolesa na vozidle odletel predmet do vozidla poškodeného.
Žalovaný ďalej taktiež uvádza, že nemožno súhlasiť s tvrdeným žalobcu uvedeným v jeho žalobe,
v zmysle ktorého by malo z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v U. zo dňa 09.12.2024 vyplývať,
že škoda mala byt' spôsobená nezavineným konaním vodiča vozidla poistenca žalovaného. Žalovaný
má za to, že z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v U. zo dňa 09.12.2024 výslovne nevyplýva, že

škoda mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Z tohto dokumentu
vyplýva len to, že k škodovej udalosti (t. j. k poškodeniu čelného skla kameňom) došlo nezavineným
konanímvodiča,pričomvtomtodokumentetedaniejevýslovneuvedené,žemaloísťomotorovévozidlo
poistenca žalovaného, ktorým mala byť spôsobená škoda. Napokon čo sa týka výpovede spolujazdca
žalobcu obsiahnutej v Dotazníku pre svedka k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024,

tak tu poukazujeme najmä na to, že skutočnosti uvedené spolujazdcom žalobcu v tomto Dotazníku pre
svedka k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024 sú na určitých miestach v rozpore
so skutočnosťami uvedenými poistencom žalovaného v Dotazníku pre poisteného k škodovej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2024. Spolujazdec žalobcu napr. v Dotazníku pre svedka k škodovej
udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024 uviedol, že v čase odletenia kameňa do skla vozidla

žalobcu sa na ceste nenachádzalo žiadne iné vozidlo, pričom poistenec žalovaného v Dotazníku pre
poisteného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2024 uviedol, že v uvádzanom čase sa
na danom mieste nehody nachádzalo približne 76 vozidiel.5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že zo správy o nehode predloženej
žalobcom v rámci jeho procesnej obrany vyplýva výlučne skutočnosť, že škodovú udalosť nezavinil
porušením predpisov platných v cestnej premávke vodič poistenca žalovaného ani samotný žalobca

ako vodič poškodeného vozidla. Jednoznačne z nej však zároveň vyplýva, že škodová udalosť bola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a to prevádzkou vozidla poistenca žalovaného.
Vodič poistenca žalovaného v predloženej správe o nehode jednoznačne predsa svojim podpisom
potvrdil, že škodová udalosť bola spôsobená vymrštením kameňa spod vozidla poistenca žalovaného.
V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom

Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených
kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16 .07. 2013, podľa ktorého:
„ Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky

na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov . Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou
motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených

prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez
ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
sa preukáže že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu
zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti
za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko,
že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň

nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového
vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
spôsobí škodu. Ak teda udalosť- škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke,škodavzniklaaexistujepríčinnásúvislosťmedziudalosťouavznikomškody,prevádzkovateľ

zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho
nahradiť.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný je povinný škodu uhradiť, pretože škodová
udalosť bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a to prevádzku vozidla poistenca
žalovaného, pričom ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť za škodu bez ohľadu

na zavinenie. Procesná obrana žalovaného o nezavinení škody vodičom poistenca žalovaného je teda
právne bezvýznamná. K dotazníku poisteného k škodovej udalosti zo dňa 11. 0 5. 2024 žalobca uviedol,
že vodič poistenca žalovaného, ktorý prevádzkou poisteného motorového vozidla škodu spôsobil,
túto skutočnosť ani na mieste škodovej udalosti ani následne pri nahlasovaní škodovej udalosti nijako
nespochybnil. Skutočnosť, že čelné sklo vozidla žalobcu nebolo poškodené pred vznikom škodovej

udalosti zo dňa 03.04.2024 žalobca v písomnom dotazníku, ktorý žalobcovi predložil žalovaný na
vyplnenie za účelom objasnenia priebehu škodovej udalosti a rovnakú skutočnosť potvrdil aj svedok
škodovej udalosti. Je logické a samozrejmé, že vodič poistenca žalovaného, prevádzkou ktorého bola
škodaspôsobená,nemoholmaťžiadnuvedomosťostavečelnéhosklamotorovéhovozidlažalobcupred
škodovou udalosťou zo dňa 03. 04. 2024, nakoľko toto vozidlo prvýkrát videl až pri spisovaní okolností

škodovej udalosti. To však neznamená, že okolnosti škodovej udalosti neboli riadne preukázané,
naopak, z dôkazov predložených v konaní žalobcom nepochybne vyplýva, že škodová udalosť bola
spôsobená tak ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe a žalovaný za túto škodu jednoznačne
zodpovedá. Žalobca ďalej považuje za potrebné vyjadriť sa k údajnému rozporu v tvrdenia spolujazdca
žalobcu a vodiča poistenca žalovaného kde podľa tvrdenia žalobcu spolujazdec žalobcu uviedol, že sa

v čase odletenia kameňa do skla vozidla žalobcu nenachádzalo žiadne iné vozidlo a vodič poistenca
žalobcu uviedol, že sa na danom mieste nachádzalo približne 76 vozidiel, žalobca dôrazne namieta
tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa malo na mieste udalosti nachádzať približne 76 vozidiel, ako
nelogické a zjavne nepravdivé, je zrejmé, že vodič poistenca žalovaného nemohol objektívne určiť početvozidiel v takomto presnom počte- a už vôbec nie v odhadovanej forme typu približne 76. Tento údaj
pôsobí ako výsledok zjavného omylu respektíve nesprávneho vyplnenia dotazníka. Žalobca poukazuje
na to, že pravdepodobne došlo k zámene rubrík v dotazníku o dopravnej nehode, keďže presunom o 1

riadok smerom nadol sa javí, že údaj 76 mal byť pôvodne uvedený v kolónke určenej pre rýchlosť vozidla
v čase vzniku škody, a nie ako počet prítomných vozidiel. Tento záver podporuje jednak absurdnosť
uvádzaného počtu vozidiel, ako aj kontext celej situácie a spôsob vyplnenia formulára. Z uvedeného
dôvodu žalobca považuje vyjadrenie vodiča poistenca žalovaného v tejto časti za nedôveryhodné a
nerelevantné pre objektívne posúdenie skutkového stavu. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom

odpore nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, jeho odpor je všeobecný a chýba mu konkrétne vecné a
právne odôvodnenie. Žalovaný neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom už v jeho odpore proti
platobnému rozkazu a naďalej má za to, že nárok uplatňovaný žalobcom možno považovať za
nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný v tejto súvislosti predovšetkým opätovne zdôrazňuje, že samotný

poistenec žalovaného v dotazníku zo dňa 11.05.2024 uviedol, že kameň ktorý mala byť spôsobená
škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu mohol byť vymrštený spod kolies iného motorového
vozidla. Taktiež ani z oznámenia KR PZ v U. zo dňa 0 9. 12. 2024 výslovne nevyplýva, že k poškodeniu
čelného skla motorového vozidla žalobcu malo dôjsť dôsledku prevádzky motorového vozidla poistenca
žalovaného. Za účelom odstránenia prípadných pochybností, resp. rozporných skutkových tvrdení

žalobcu a poistenca žalovaného navrhujeme súdu prípadne ako dôkazný prostriedok vykonať aj výsluch
poistenca žalovaného a žalobcu. Žalovaný zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, v zmysle ktorého
považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a to čo do samotnej istiny ako aj úrokov z omeškania
a súdu navrhuje, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 percent.

7. Žalobca k duplike žalovaného uviedol, že skutočnosť, že vodič poistenca žalovaného vo vyjadrení
uviedol, že „kameň mohol byť vymrštený aj spod kolesa iného vozidla“, nie je dostatočným dôvodom
na zamietnutie poistného plnenia, keďže ide o neoveriteľné tvrdenie, ktoré je navyše vyjadrením
domnienky a teda sa nejedná o objektívny dôkaz alebo svedectvo. Z právneho hľadiska sa jedná výlučne

o hypotetické a ničím nepodložené vyjadrenie, ktoré nezbavuje poisťovňu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Naopak, poškodený, ako aj jeho spolujazdec, ktorý bol
priamym svedkom udalosti , v dotazníku jednoznačne uviedli, že kameň bol vymrštený spod kolesa
vozidla poistenca žalovaného a nie iného vozidla. Tieto tvrdenia sú priame a vyplývajú z priameho
zrakového vnemu účastníkov udalosti. Nemožno predsa očakávať od žalobcu, aby disponoval iným

„nezvratným“ dôkazom, ak poskytol relevantné a vierohodné svedectvo, ktoré sa plne zhoduje so
zápisom o škodovej udalosti a inými dôkazmi predloženými žalobcom v konaní. Tvrdenie vodiča
poistenca žalovaného, že "je možné, že to bolo iné vozidlo", nie je spôsobilé vyvrátiť priame pozorovanie
poškodeného a svedka škodovej udalosti , nakoľko samotný vodič poistenca žalovaného daný incident
ani nijako nemohol priamo odsledovať, ak sa kameň vymrštil spod zadného kolesa jeho vozidla počas

jazdy vpred. II. Za účelom preukázania okolnosti škodovej udalosti navrhuje preto žalobca súdu, aby
v konaní okrem doposiaľ žalobcom predložených dôkazov vykonal aj nasledovné dôkazy: výsluch
žalobcu, výsluch svedka škodovej udalosti, pána R. R., ktorý bol priamym svedkom škodovej udalosti
ako spolujazdec poškodeného - žalobcu.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.11.2025, na ktoré pojednávanie sa dostavili sporové
stranyaprávnyzástupcažalobcu.Súdpojednávanieodročilpodľa§219ods.1C.s.p.nadeň25.11.2025
za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,

výsluchom žalobcu, výsluchom svedka R. R. a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dňa 03.04. 2024 približne okolo 18.00 hod bol spolu s
kamarátom, zároveň kolegom svedkom R. v G.. Odtiaľ sa pripájal na diaľnicu D., kde už prechádzalo

nákladné motorové vozidlo, ako sa zaradil, tak išli možno ešte nejakých 20- 30 sekúnd za sebou, keď
mu z ľavého kolesa, z ľavej časti nápravy odletel kameň, čo bol fakt obrovský kameň, lebo to bola
rana žalobca zároveň uviedol, že potom na vodiča nákladného vozidla blikal, snažili sa spolu nejak
komunikovať. Na najbližšom výjazde, ktorý tam bol, zastavil, povedal mu, čo sa stalo. Pán vodič povedal,že sa to tak mohlo stať, že to sa stáva, že to neovplyvní že to z tej pneumatiky odstrelilo. Vypísali si
záznam o škodovej udalosti. Žalobca zároveň zavolal diaľničnú hliadku kvôli tomu, aby nebol problém,
že či tam niekto bol pod vplyvom alkoholu alebo nebol, lebo to býva taký najväčší problém a spísali

si záznam o škodovej udalosti, zapísala to aj diaľničná polícia, rozlúčili sa. Žalobca potom absolvoval
obhliadku, lebo nahlásil udalosť poisťovni podľa pokynov poisťovne, obhliadli mu auto a následne si dal
vozidlo opraviť s tým, že to bola tak veľká prasklina, že keby sa to dalo zavariť, tak by to ani neriešil,
zalepil by si to a túto tortúru by nemusel absolvovať, alebo to vôbec hlásiť, lebo veľakrát sa stane, že
ťukne kameň, za 20 € sa to zalepí a nemusí sa to riešiť, keďže to však bola veľká prasklina ,nedalo sa

to spraviť, musel ísť touto cestou. Všetko sa to nahlásilo, oni to opravili, vystavila sa faktúra s tým, že
samozrejme to poisťovňa neakceptuje, tak to musel zaplatiť žalobca a potom sa následne komunikovalo
s poisťovňou.

11. Svedok R. R. po zákonnom poučení na pojednávaní uviedol, že žalobca je bývalý kolega, v daný
deň sa stretli so žalobcom na spoločnom obede v G.. Následne spoločne nastúpili do vozidla. Prišli na D.

cez príjazdový pruh a po chvíľke jazdy išli za červeným nákladným vozidlom, od ktorého z ľavého kolesa
bol odstrelený kameň do čelného skla. Bol to dosť výrazný náraz. Následne bolo vozidlo zastavené za
pomoci zvukového znamenia a svetelného a čakali do príchodu hliadky polície. Potom boli vykonané
dychové skúšky s vodičmi s negatívnym výsledkom. Bol spísaný záznam o škodovej udalosti a to bolo
všetko. Zároveň uviedol, že sedel ako spolujazdec žalobcu za čelným sklom. Jazdili v pravom jazdnom

pruhu za vozidlom, od ktorého ten kameň bol odstrelený, žiadne iné vozidlo nevnímal, v tom čase
neobiehalo žiadne vozidlo.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, navrhol žalobe vyhovieť v celom
rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach vo veci, považoval
žalobu za nedôvodnú.

14. Zo správy o nehode spísanej medzi žalobcom a škodcom súd zistil, že dňa 03.04.2024 o 18:15 hod

v mieste D. km 8,000 smer R. došlo ku škodovej udalosti. V správe sú uvedené údaje o motorových
vozidlách, ich vodičoch, ako aj poisťovateľoch, z ktorých vyplýva, že Vozidlo A - zn. J., EČV: G. XX viedol
H. W. a vozidlo B - T. R., EČV: E. viedol žalobca. Zároveň z údajov vyplýva, že obe vozidlá boli poistené
u žalovaného. V správe je v časti Vlastné poznámky pri vozidle A uvedené ,,Odletený kameň do čelného
skla “ a pri vozidle B „ Odletený kameň do čelného skla“ , prasklina čelného skla 3 cm. Účastníci škodovej

udalosti nakreslili motorové vozidlá v čase stretu a označili, kde sa nachádza poškodenie vozidla B.
Obaja vodiči správu o nehode vlastnoručne podpísali.

15. Z dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX poisťovne X., G..Y.. T. Z. E.,
G..Y.. zo dňa 15.05.2024 mal súd preukázané, že žalobca žalovanému odpovedal na položené otázky

zhodne so správou o nehode zo dňa 03.04.2024. Žalobca v dotazníku opísal priebeh škodovej udalosti,
kedy uviedol, že sa v čase nehody nachádzali na ceste len motorové vozidlo žalobcu a motorové vozidlo
zn. J., išli za sebou, iné vozidlo nešlo vedľa v jazdnom pruhu, z nákladného vozidla zn. Man odletel
spod ľavého zadného kolesa kameň do čelného skla motorového vozidla žalobcu, následne vodiča
upozorňoval svetelnou signalizáciou. Ďalej žalobca v dotazníku uviedol, že spísal záznam o nehode,

bola privolaná aj polícia.

16. Z dotazníka pre svedka k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX Poisťovne X., T. Z. E. zo dňa 14.5.2024
vyplýva, že svedok R. R. odpovedal na položené otázky zhodne so správou o nehode zo dňa 0 3.04.
2024, svedok v dotazníku opísal priebeh škodovej udalosti tak že vozidlo žalobcu a vozidlo poistenca

žalovaného jazdili za sebou v jednom smere a od kolesa nákladného vozidla poistenca žalovaného
odletel do čelného skla vozidla žalobcu kameň, ktorý odletel spod ľavého zadného kolesa, neexistuje
možnosť, že predmet, ktorý poškodil vozidlo mohol byť vymrštený aj spod kolies iného vozidla. Po
upozornení vodiča motorového vozidla zn. J. tento zastavil a spolu s poškodeným spísal správu o
nehode, čakal do príchodu hliadky PZ, svedok zároveň uviedol, že v danom čase sa na danom mieste

sa nenachádzalo žiadne iné vozidlo.

17. Z dotazník pre poisteného k škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2024 súd zistil, že
poistenec žalovaného odpovedal na priebeh škodovej udalosti odkazom na správu o nehode, zároveňuviedol, že počas jazdy nemohol vidieť predmet, ktorý narazil do čelného skla vozidla poškodeného,
pripustil možnosť, že kameň mohol byť vymrštený aj spod kolies, respektíve naloženého nákladu iných
vozidiel, s poškodeným, respektíve vodičom poškodeného vozidla sa osobne nepozná, zároveň potvrdil

vo vozidle poškodeného účasť spolujazdca.

18. Z kalkulácie nákladov na opravu č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024 súd zistil, že výška nákladov
na opravu motorového vozidla T. R. EČV: E. bola stanovená sumou 979,27 Eur s DPH. Uvedená suma
pozostávala z náhradných dielov v sume spolu 776,12 Eur, mzdu za prácu 62,50 Eur, t.j. 838,62 Eur

bez DPH, 20% DPH 167,72 Eur, náklady na opravu spolu s DPH 1006,37 Eur, zrážka (amortizácia
náhradných dielov) -22,56 Eur, celková čiastka bez DPH ( po zrážke ) 816,06 Eur, 20% DPH 163,21 Eur.

19. Z faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 10.05.2024, splatnej dňa 24.05.2024 súd zistil, že G. M. R.
Y..N..K.. faktúroval žalobcovi sumu 979,24 Eur titulom opravy, resp. výmeny čelného skla na motorovom
vozidle zn. T. R..

20. Z oznámenia J. T. Y., X. R. T. U. Č.. X.-U.-X.-X-XXX/XXXX zo dňa 9.12.2024 bolo zistené, že dňa
03.04.2024 došlo medzi motorovými vozidlami J., EČV: G. a T. R., EČV: E. na diaľnici D. kilometer 8,000
smer U.- R. ku škodovej udalosti nezavineným konaním vodiča v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu
čelného skla.

21. Z vyrozumenia žalovaného k riešeniu škodovej udalosti z poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 11.07.2024 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu
škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla

poistencažalovaného,podľavyjadreniapoistencažalovaného,tentoneviesurčitosťoupotvrdiť,žečelné
sklo motorového vozidla žalobcu nebolo poškodené už pred vznikom škody. To, že vodič poisteného
vozidla, ktoré malo podľa uplatnenia poškodenie vozidla spôsobiť súhlasí s plnením a jeho vyjadrenie sa
zhoduje s vyjadrením vodiča poškodeného motorového vozidla nemá charakter preukázania okolností
vzniku škody.

22. Z vyrozumenia žalovaného k riešeniu škodovej udalosti zo dňa 03.10.2024 súd zistil, že žalovaný
oznámil žalobcovi, že na základe jeho odvolania pristúpili k prešetreniu správnosti postupu likvidácie
škodovej udalosti evidovanej pod číslom XXXXXXXXXX, pričom žalovaný zotrval na záveroch vo
vyrozumení zo dňa 11.07.2024. Nakoľko neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by potvrdzovali

oprávnenosť uplatneného nároku, žalovaný potvrdil doterajšie riešenej škodovej udalosti. Zároveň
žalobcu poučil, že v prípade, ak ho spôsob vybavenia sťažnosti neuspokojil, má možnosť obrátiť sa so
svojím podaním na Národnú banku Slovenska alebo na príslušný súd.

23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

24. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

27. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo

na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona č.381/2001 Z. z.), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

30. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15

dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

32. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla dňa 03.04.2024 na

motorovom vozidle T. R., EČV: E. XXXGT, a to tým, že spod kolies pred ním idúceho motorového
vozidla zn. J., EČV: G. XX bol vymrštený kameň, ktorý poškodil čelné sklo jeho motorového vozidla.
Domáhal sa tak náhrady škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, nakoľko okolnosti, za ktorých
došlo ku škodovej udalosti majú pôvod v prevádzke motorového vozidla (stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014). Predpokladom na úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je kumulatívne splnenie nasledujúcich
podmienok: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy), b) vznik
škody a c) vzťah príčinnej súvislosti medzi danou udalosťou a vznikom škody. V prípade § 427
Občianskeho zákonníka sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy sa na jej vznik nevyžaduje zavinenie
ani protiprávne konanie. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 Občianskeho zákonníka nemožno

zbaviť. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že v čase vzniku škodovej udalosti mal vodič motorového
vozidla zn. Man uzatvorenú so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie
motorového vozidla, ako aj to, že sa žalobca priamo u žalovaného domáhal náhrady škody, ktorá mu na
motorovom vozidle vznikla, kedy žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi náhradu škody.

35. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že nezodpovedá za vzniknutú škodu, nakoľko
žalobca nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho
motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. S uvedeným názorom sa súd
nestotožnil, nakoľko má za to, že žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno a preukázal všetky
predpoklady vyžadujúce zákonom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Vznik poistnej

udalosti bol žalovanému riadne oznámený, škoda bola žalobcom zdokumentovaná a bola spísaná aj
správa o nehode, ktorá bola podpísaná účastníkmi škodovej udalosti. V konaní bolo preukázané, že v
čase škodovej udalosti sa v motorovom vozidle spolu so žalobcom nachádzal aj svedok R. R., ktorý
sedel ako spolujazdec žalobcu na prednom sedadle a vlastnými zmyslami vnímal priebeh škodovej
udalosti, pri svojom výsluchu na pojednávaní potvrdil priebeh nehody tak, ako to vyplýva zo správy o

nehode zo dňa 03.04.2024. Zo zhodných výpovedi žalobcu ako aj svedka vyplynulo, že v čase škodovej
udalosti dňa 03.04.2024 o cca 18:15 hod. jazdilo motorové vozidlo zn. T. R. EČV: E. patriace žalobcovi
za motorovým vozidlo zn. J. EČV: G. XX, povinne zmluvne poisteným u žalovaného, po D., smer R.,
km 8, 000, keď spod ľavého zadného kolesa vozidla J. EČV: G. XX sa vymršil kameň do čelného sklamotorového vozidla žalobcu, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu- praskline na čelnom skle. Zároveň
zo zhodných výpovedi tak žalobcu ako aj svedka na pojednávaní vyplynulo, že v čase škodovej udalosti
iné motorové vozidlá v blízkosti motorového vozidla žalobcu nejazdili, nie je teda možné, aby predmet/

kameň, ktorý poškodil čelné sklo morového vozidla žalobcu bol vymrštený spod kolies iného vozidla. Súd
sa preto nestotožnil s obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu došlo v dôsledku
prevádzky motorového vozidla poistenca žalovaného. Súd v konaní nevykoval žalovaným navrhnutý
dôkaz -výsluch poistenca žalovaného za účelom objasnenia tvrdenia poistenca žalovaného v dotazníku

zo dňa 11.05.2024, v ktorom tento uviedol, že kameň, ktorým mala byť spôsobená škoda na čelnom skle
žalobcu, mohol byť vymrštený spod kolies aj iného motorového vozidla, keďže podľa tvrdenia poistenca
žalovaného ( v dotazníku zo dňa 11.05.2024 ) sa v čase škodovej udalosti na ceste nachádzalo približne
76 áut a to z dôvodu, že vykonanie navrhnutého dôkazu nepovažoval súd za hospodárne a účelné,
keďže mal zhodne so žalobcom za to, že uvedené tvrdenie poistenca žalovaného je nelogické a zjavne
nepravdivé, keďže vodič poistenca žalovaného nemohol objektívne určiť počet vozidiel v tak presnom

počte,tentoúdajvdotazníkuzodňa11.05.2024sasúdujavíakovýsledokzjavnéhoomylu(nesprávneho
vyplnenia dotazníka) a teda uvedenú „ nezrovnalosť“ nie je podľa názoru súdu potrebné objasňovať
výsluchom poistenca žalovaného. Súd zároveň poukazuje na to, že dôkazné bremeno spočíva nielen
na žalobcovi, ktorý riadne označil dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení, ale aj žalovanom,
ktorý spochybňoval žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný však súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz

(okrem už spomínaného návrhu na vykonanie výsluchu poistenca žalovaného), ktorý by bol schopný
spochybniť priebeh škodovej udalosti, tak ako ju popísal žalobca a svedok na pojednávaní v zhode
s popisom škodovej udalosti v správe o nehode zo dňa 03.04.2024 a dotazníkoch poškodeného ako
aj svedka škodovej udalosti. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že škodca sám vyplnil
údaje o vozidle, svoje údaje, ako aj rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu a správu o nehode

vlastnoručne podpísal. Súd zastáva názor, že je len malý predpoklad, že by si vodič motorového
vozidla mohol byť vedomý toho, že spod kolies jeho motorového vozidla došlo k odskočeniu kamienka,
a tento poškodil iné motorové vozidlo. Práve preto sa na vznik škody pri prevádzke motorového
vozidla nevyžaduje zavinenie, pričom vo väčšine prípadov môže na takúto situáciu škodcu upozorniť
jedine poškodený tak, ako sa to stalo v tomto prípade. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal

existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním vinníka a vznikom škody, tu súd opätovne
zdôrazňuje, že v zmysle § 427 a nasl. sa na uplatnenie náhrady škody nevyžaduje protiprávne konanie,
ale udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, ktorá udalosť bola v konaní bez
pochýb preukázaná. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva nič, čo by v súde vzbudilo akékoľvek
špekulatívne konanie žalobcu, nebolo preukázané, že by sa žalobca a škodca poznali, ani to, že by

bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené už pred nehodou. Zo správy príslušného technika vyplýva,
že tento obhliadol motorové vozidlo po nehode, kedy kalkulácia nákladov na opravu korešponduje so
správou o nehode. Vzhľadom na uvedené sa preto podľa súdu žalobca dôvodne domáhal u žalovaného
náhrady nákladov potrebných na opravu motorového vozidla.

36. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére,
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súdna prax je
ustálená v závere, že zásadne prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za
škodu spôsobenej na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením, s obvyklou
cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do

pôvodného stavu pred poškodením. V konaní nebolo sporným, že dňa 14.05.2024 bola vykonaná
kalkulácia opravy motorového vozidla a táto bola stanovená na sumu 979,27 Eur s DPH. Žalobca si
dal motorové vozidlo, resp. poškodené čelné sklo na motorovom vozidle vymeniť, pričom za výmenu
poškodeného čelného skla zaplatil sumu 979,24 Eur, čo vyplynulo zo žalobcom predloženej faktúry
Pokiaľ ide o výšku škody túto žalovaný v priebehu konania nesporoval.

37. S poukazom na vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobcovi bola prevádzkou
motorového vozidla J. EČV: G. XX spôsobená škoda na jeho motorovom vozidle, ktorú škodu je v zmysle
§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z. ako aj § 823 a § 824 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť žalovaný
ako poisťovateľ motorového vozidla škodcu, žalobe ako dôvodnej vyhovel.

38. Žalobca v konaní žiadal priznať aj úrok z omeškania, a to dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní
od oznámenia žalovaného o neposkytnutí poistného plnenia žalobcovi. V zmysle § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovaniapotrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z vyrozumenia
k riešeniu škodovej udalosti mal súd preukázané, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti
dňa 03.10.2024, čo znamená, že pokiaľ žalovaný poistné plnenie neuhradil, dostal sa do omeškania

nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní, t.j. dňom 19.10.2024. Výška úrokov z omeškania podľa § 3
vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., predstavuje sadzbu 5,00 % ročne, t.j. základná úroková sadzba
ECB vo výške 3,65 % (ku dňu omeškania) po pričítaní 5 % predstavuje 8,65 %. Nakoľko si žalobca
uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu úrok v
uplatnenej výške 8,65% ročne zo sumy 979,24 Eur od 19.10.2024 do zaplatenia.

39. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca v konaní
plne úspešný, pretože súd žalobe vyhovel, priznal mu súd voči neúspešnému žalovanému právo na
plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.