Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208617
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5125208617.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam
Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Alebazi, s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 24, 036 01 Martin, IČO: 53 733 355, v konaní zast. Hronček &
Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 proti žalovanému MOMAP s.r.o., so
sídlomHrabiny267,03607Lipovec,IČO:36424056onávrhužalobcunanariadeniezabezpečovacieho

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/145/2025-56 zo dňa
19. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/145/2025-56 zo dňa 19. augusta 2025 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 06.08.2025 doručený Okresnému súdu Žilina dňa 08.08.2025
v celom rozsahu zamietol a v druhej výrokovej vete žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 08.08.2025

sa žalobca pred podaním žaloby vo veci samej domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo
výške 142.000,- Eur s príslušenstvom k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu ako byty,
nebytové priestory a spoluvlastnícke podiely k nebytovým priestorom. Žalobca návrh odôvodnil tým,
že ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim štyri Zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, ktorých predmetom bol záväzok žalovaného predať žalobcovi špecifikované byty

nachádzajúce sa v budove súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. 3045/18, zapísanej
na LV č. XXXX pre k. ú. A., vedený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, vrátane príslušného
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a to v lehote do 40 dní od právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia o povolení trvalého užívania bytového domu, v ktorom sa byt nachádza.
Žalobca uhradil žalovanému kúpne ceny/preddavky, resp. ich časť, avšak žalovaný si nesplnil svoje

povinnosti, neuzatvoril so žalobcom riadne kúpne zmluvy a byty predal tretím osobám. V zmysle
uzatvorených Zmlúv pri nesplnení záväzkov je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetky preddavky na
kúpnu cenu, ako aj uhradiť zmluvnú pokutu. Žalobca uhradil žalovanému za byt č. 4-J sumu 60.000,-
Eur dňa 20.07.2022 a sumu 140.000,- Eur dňa 17.08.2022, zmluvná pokuta je vo výške 20.000,- Eur;
za byt č. 3-K sumu 30.000,- Eur dňa 18.10.2022 a sumu 50.000,- Eur dňa 28.06.2023, zmluvná pokuta
je vo výške 12.000,- Eur; za byt č. 3-H sumu 100.000,- Eur dňa 28.06.2023, zmluvná pokuta je vo

výške 10.000,- Eur a za byt č. 3-L sumu 100.000,- Eur dňa 06.06.2023, zmluvná pokuta je vo výške
10.000,- Eur. Do dňa podania návrhu žalovaný vrátil žalobcovi len čiastku v celkovej výške 400.000,- Eurpostupnými platbami od 23.10.2024 do 11.02.2025. Ostatnú časť žalobcom zaplatenej sumy vo výške
80.000,- Eur žalovaný žalobcovi nezaplatil a uvedeným konaním žalovaného zároveň vznikol žalobcovi
nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 52.000,- Eur a z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 10.000,-

Eur uhradenej žalovanému prevodom dňa 10.11.2022. Žalobca tak eviduje voči žalovanému pohľadávku
v celkovej výške 142.000,- Eur, ako aj zákonné príslušenstvo k jednotlivým čiastkam a pohľadávku
si následne uplatní žalobou. Žalobca v návrhu poukázal na majetok žalovaného, ktorý je vlastníkom
viacerých nehnuteľností vedených Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v
Martine, okres B., obec B., v k. ú. A., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Pri opise

rozhodujúcich skutočnosti, ktorými odôvodňuje potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov, žalobca
dal do pozornosti súdu aj stav spoločnosti žalovaného, a to evidenciu pohľadávok voči štátu ku dňu
06.08.2025, ako aj zoznam poverení na vykonaní exekúcií proti žalovanému s konštatovaním, že
podľa žalobcu sú splnené všetky predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo vzťahu
k primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že existencia záložných
práv uvedených na LV č. XXXX na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného odôvodňuje potrebu

zriadiť záložné právo v prospech žalobcu ku všetkým v návrhu označeným nehnuteľnostiam, pretože
ak dôjde k výkonu záložného práva a z výťažku sa uspokojí veriteľ, ktorému prináleží skoršie záložné
právo, nie je záruka, že z ostatnej časti výťažku bude uspokojená aj celá pohľadávka žalobcu,
ktorú má voči žalovanému, ak by sudcovské záložné právo v prospech žalobcu bolo zriadené len k
niektorej z nehnuteľností opísaných v návrhu, ktoré tak predstavujú jediný známy majetok vo vlastníctve

žalovaného, ktorý by mohol byť potenciálne použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu v budúcom
exekučnom konaní. Žalobca zdôraznil, že ku dňu podania návrhu žalovaný napriek výzvam a uplynutiu
primeranej lehoty nepredložil žalobcovi riadne kúpne zmluvy na predmetné byty v prospech žalobcu,
nepreviedol mu vlastnícke právo k predmetným bytom a ani nevrátil celú poskytnutú zálohu, pôžičku
a ani neuhradil zmluvné pokuty. Vydanie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia, žalobca

vníma ako jediný spôsobilý inštitút poskytnúť ochranu žalobcovi, z čoho vyplýva, že obava z ohrozenia
exekúciejepodložená,relevantnáanespochybniteľnávzhľadomnastavakonaniežalovaného.Podanie
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a samotné jeho nariadenie je spôsobilé navodiť
stav, v rámci ktorého má žalobca šancu očakávať uspokojenie svojich pohľadávok voči žalovanému.
Len zabránenie nakladaniu s príslušnými nehnuteľnosťami a nasledujúca exekúcia po právoplatnom

rozhodnutí o priznaní pohľadávok žalobcovi je spôsobilá uspokojiť pohľadávky, v dôsledku čoho je
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vnímané žalobcom ako primerané vo vzťahu k poskytnutiu
ochrany žalobcu.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca osvedčil existenciu pohľadávky voči

žalovanému na vrátenie poskytnutého preddavku vo výške 80.000,- Eur, rovnako preukázal existenciu
platnej dohody o zmluvnej pokute a z pripojeného výpisu z účtu žalobcu vyplýva úhrada sumy
10.000,- Eur dňa 10.11.2022 s poznámkou „pôžička B. A.“. Súd prvej inštancie však posudzoval
aj existenciu ďalšej kumulatívnej podmienky, a to reálnosť obavy z možného budúceho ohrozenia
exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na existenciu pohľadávok štátu voči žalovanému v podobe

daňových nedoplatkov, dlhu na sociálnom poistení a nedoplatku preddavku poistného a rovnako
poukázal a osvedčil existenciu pohľadávok Ministerstva vnútra SR vzniknutých zo správneho konania
alebo obdobného konania voči žalovanému a rovnako poukázal na vedené tri exekučné konania
voči žalovanému a majetkovú situáciu žalovaného vyplývajúcu z verejne dostupnej stránky C.. Z
verejne dostupných údajov na webovej stránke D. je zrejmé, že celkové výnosy žalovaného za rok

2024 predstavujú 1,75 milióna Eur, oproti roku 2023, kedy celkové výnosy žalovaného dosiahli sumu
346.272,- Eur. Zisk žalovaného v roku 2024 dosiahol sumu 239.009,- Eur oproti roku 2023, kedy bol v
strate -93.540,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný aktívne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť,
nesmeruje do konkurzného konania a v prípade žalovaného nemožno hovoriť o konaní, ktorého cieľom
by bolo zbaviť sa svojho majetku s úmyslom poškodiť žalobcu, ale o vykonávanie podnikateľskej činnosti

a realizovanie podnikateľského zámeru vybudovaním polyfunkčného objektu s následným predajom
bytov a nebytových priestorov v tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca v návrhu argumentoval tým, že
žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, pričom žalobcovi nevrátil celú uhradenú preddavkovú platbu,
poskytnutú pôžičku a nezaplatil dohodnutú zmluvnú pokutu, uvedené tvrdenia žalobca nespájal so
zámerom žalovaného zbaviť sa svojho bonitného majetku s cieľom vyhnúť sa splneniu pohľadávky

žalobcu, resp. ochrániť svoj majetok pred prípadnou exekúciou zo strany žalobcu. Pokiaľ potom šlo
o podmienku osvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie mal za to, že
žalobca neposkytol dostatočné tvrdenia v návrhu podložené dôkaznými prostriedkami, z ktorých možno
vyvodiť dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Z tvrdení žalobcu súdprvej inštancie nemal v potrebnej intenzite osvedčené také správanie sa žalovaného, ktoré smeruje
k nakladaniu s jeho nehnuteľným majetkom v podobe jeho zaťaženia právami tretích osôb, ktoré by
smerovalo k zmareniu exekúcie. Žalobcom namietané konanie žalovaného, ktorým prevádza byty a

nebytové priestory v novopostavenom polyfunkčnom objekte, priamo nespôsobuje negatívny zásah do
práva žalobcu, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Správanie sa žalovaného, ktorý aktuálne nesplnil
voči žalobcovi všetky svoje zmluvné záväzky, bez ďalšieho neosvedčuje obavu ohľadom znižovania
kvality a rozsahu zexekvovateľného majetku žalovaného, čím v tomto štádiu konania nemožno prijať
záver, že by žalobcom bola osvedčená naliehavosť pre úpravu pomerov strán pred začatím konania vo

veci samej. Nehnuteľnosť, ktorej je žalovaný vlastníkom, vzniká výstavbou s predpokladom následného
predajajednotlivýchbytovapodielovnaspoločnýchčastiachazariadeniachvdomebudúcimkupujúcim,
a to v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného. Predpokladaný predaj jednotlivých bytov a nebytových
priestorov žalovaným nie je výrazom snahy žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu
scudzovaním svojho majetku, ale súvisí s podnikateľskou činnosťou žalovaného, vykonávanou za
účelom dosiahnutia zisku. Naliehavosť úpravy pomerov je znižovaná aj tou skutočnosťou, že napriek

existencii pohľadávky, žalobca doposiaľ neuplatnil svoj nárok vo veci samej riadne podanou žalobou.
Naopak, z tvrdení žalobcu vyplýva, že v zmysle štyroch v návrhu označených zmlúv o budúcich
kúpnych zmluvách z celkového žalobcom uhradeného preddavku vo výške 480.000,- Eur žalovaný
doposiaľ postupne uhradil žalobcovi sumu 400.000,- Eur, čo svedčí o tom, že žalovaný sa nevyhýba
plneniu svojich záväzkov. Súd prvej inštancie teda aj pri existencii iných záväzkov žalovaného nemal

v potrebnej intenzite osvedčené také správanie sa žalovaného, ktoré by smerovalo k nakladaniu s
nehnuteľným majetkom vedúcim k zmareniu exekúcie. Existencia pohľadávky žalobcu bez ďalšieho
nezakladá dôvodnosť nároku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Prípadne odmietavý postoj
žalovaného v otázke komunikácie so žalobcom ako veriteľom bez ďalšieho neosvedčujú obavu ohľadom
znižovania kvality a rozsahu zexekvovateľného majetku žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal aj na

to, že iná situácia by mohla nastať v prípade, ak by aj po prevode vlastníctva bytov žalovaný neplnil
ani čiastočne svoje zmluvné povinnosti a vykonával faktické a právne kroky smerujúce k zmareniu
výkonu rozhodnutia, ktorý záver súd prvej inštancie v aktuálnom štádiu konania prijať nemohol. Súd
prvej inštancie tiež konštatoval, že predajom bytových jednotiek dochádza k transformácii nehnuteľného
majetku žalovaného na finančné hodnoty, ktorým však nedochádza k zmene hodnoty aktív majetku

žalovaného. Zo žiadnych dôkazov označených a predložených žalobcom nebola osvedčená záporná
majetková situácia žalovaného. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca relevantným
spôsobom neosvedčil existenciu obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená.

4. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní v celom

rozsahu neúspešný a nakoľko žalovanému v tomto štádiu konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli,
rozhodol súd prvej inštancie výlučne o nároku žalobcu na náhradu trov konania tak, že z dôvodu
neúspechu v konaní žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca v celom rozsahu

odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v

plnom rozsahu vyhovie a nariadi zabezpečovacie opatrenie.

6. Žalobca v odvolaní uviedol, že súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces
je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Súčasťou práva na riadne
odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka

konania. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého
zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo
svojvoľné. Žalobca si je vedomý, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí vysporiadať s
každým argumentom, avšak je povinný dať odpovede na všetky také, ktoré majú pre vec podstatný
význam. Opačný postup by pritom znamenal zásah do základného práva na spravodlivý proces

vyplývajúci z článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Uvedené podporuje aj konštantná judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva. V tomto v kontexte opätovne žalobca dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003.7. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s tým, že v návrhu absentuje existencia obavy z budúceho zmarenia
exekúcie a mal za to, že aj táto náležitosť je naplnená a dostatočne odôvodnená. Súd prvej inštancie

sa v odôvodnení odvoláva na skutočnosť, že výnosy žalovaného v roku 2024 dosiahli čiastku 1,75
mil. Eur. Táto informácia je však vytrhnutá z kontextu a nezohľadňuje náklady na vytvorenie takéhoto
výnosu. Zároveň je nič nehovoriaca o skutočnom aktuálnom stave žalovaného. Žalovaný možno v roku
2024 vykonával aktívne svoju podnikateľskú činnosť, čomu svedčilo aj to, že si plnil svoje záväzky
voči žalobcovi. V roku 2025 však situácia je diametrálne odlišná. Žalovaný má viacero záväzkov po

splatnosti, o čom svedčí práve zoznam z exekúcií vedených proti nemu, ako aj záväzky voči štátu a
štátnym inštitúciám. Je možné tvrdiť, že žalovaný je v úpadku a hrozí tak zmarenie prípadnej exekúcie
na majetok žalovaného. Preto nejde len o záväzok voči žalobcovi, ktorý si žalovaný dlhodobo neplní, ale
aj o stále narastajúce dlhy voči štátnym inštitúciám, ktoré sa od podania návrhu opätovne navýšili. Ak by
bol žalovaný v dobrej finančnej kondícii, tak by sa proti nemu naďalej neviedli exekúcie, nezvyšovali sa
záväzky voči štátu a uhrádzal by aj ostatné záväzky. Súd prvej inštancie opiera svoju argumentáciu aj

tým, že k času rozhodovania žalobca neuplatnil svoju pohľadávku vo veci samej, avšak podanie žaloby
vo veci samej nie je zákonným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca mal
v úmysle uplatniť svoj nárok na súde, a to aj vykonal podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní. Ohrozenie exekúcie sa síce vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo
iný exekučný titul vo veci samej, avšak existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania

o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu.
Všetky dôkazy a tvrdenia doposiaľ produkované žalobcom jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný
sa už viac ako pol roka vyhýba plneniu svojich záväzkov voči žalobcovi, a to aj napriek tomu, že
postupne scudzil skoro všetky byty, resp. nebytové priestory v predmetnej stavbe polyfunkčného domu,
toto vyplýva z dôkazu „LV č. XXXX pre kat. úz. A.“ priloženého k návrhu žalobcu, podľa ktorého došlo

k predaju niekoľkých bytov aj v období mesiacov január - júl roku 2025, a to dokonca aj bytov, ktoré
mal rezervované žalobca.

8. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch,
keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo

úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto
úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu
exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii
úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka, ale podľa okolností prípadu aj

s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok. Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu
a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho
vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov.
Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu ich

pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil. Žalobca má za to, že riadne
osvedčil, že žalovaný nie je dlhodobo schopný plniť viaceré finančné záväzky, čo je predpokladom
na osvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V kontexte uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/66/2017 zo dňa 17.07.2017 žalobca tvrdí, že minimálne existencia
záložných práv na predmetných nehnuteľnostiach žalovaného, na ktoré poukazoval žalobca už vo

svojom návrhu, má za následok osvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Súčasná
rozhodovacia prax slovenských súdov zastáva názor v obdobných prípadoch poskytnúť ochranu
žalobcovi, tak aby sa uplatnenie jeho nárokov nezmarilo. Vydaním navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia nedôjde k obmedzeniu žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
vzhľadom na skutočnosť, že na základe už existujúcich záložných práv v prospech iných subjektov je

už určitým spôsobom obmedzený v dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami a hnuteľnými vecami
a vydané zabezpečovacie opatrenie žalovanému nebráni v užívaní predmetných nehnuteľností. Žalobca
je toho názoru, že dostatočným spôsobom osvedčil potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Na
základeoznačenýchdôkazovjemožnévyvodiťzáveroopodstatnenostinávrhu.Žalobcapretonesúhlasí
s názorom súdu prvej inštancie o neosvedčení zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia.

9. Žalobca po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), ktorá lehota
začala žalobcovi plynúť dňa 03.09.2025 (rozhodnutie bolo do elektronickej schránky zástupcu žalobcu,ktorým je advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, doručené
dňa 02.09.2025, čo vyplýva z údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 67 listinnej podoby spisu) a
uplynula dňa 17.09.2025 (§ 121 ods. 1, 2, 5 CSP), doplnil podaním doručeným súdu prvej inštancie

dňa 25.09.2025 odvolanie o ďalšie skutočnosti. Podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody a
dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, a preto
odvolací súd tvrdenia, argumenty a dôkazy žalobcu uvedené v doplnení odvolania neuvádza a ani na ne
nebude prihliadať, vyhodnocovať ich a posudzovať ich. Pre úplnosť odvolací súd na tomto mieste udáva,
že k ustanoveniu § 365 ods. 3 CSP uviedol Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS/141/2019 zo

dňa 17.12.2019: „... § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady
koncentráciecivilnéhokonania,ktoráznamená,žeurčitéprocesnéúkonysúkoncentrovanédouplynutia
zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to 15 dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po
uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania,
no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného

systému.“.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP
výzvou zo dňa 07.10.2025 umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Písomnosti boli žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa

24.10.2025 márnym uplynutím úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona č. 305/2013 Z.z. o
elektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(zákon o e-Governmente)), v určenej lehote 10 dní odo dňa doručenia sa žalovaný nevyjadril.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase
vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnych skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a v konaní na súde prvej inštancie

nezistil odvolací súd inú vadu konania a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

19. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňaďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené žalobcom
v lehote na podanie odvolania, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

20. Žalobca v úvode odvolania konštatuje, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. S týmto odvolací súd nemôže nesúhlasiť, pričom tak ako
v odvolaní konštatoval aj žalobca, obsahom tohto práva je právo strany na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak však žalobca mal za to, že
v súdenej veci súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces tým, že rozhodnutie
riadneneodôvodnil,odvolacísúdsinemoholnevšimnúť,žeodvolaciaargumentáciažalobcupredstavuje
len všeobecnú úvahu k tomuto právu, vrátane poukazu na judikatúru Ústavného súdu SR. Odvolací
súd preto na tomto mieste pripomína, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha jeho prieskumu
len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže

podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3
CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len
na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom
konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa

§ 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu
prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne
prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu pritom už aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke
nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie

opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na
spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového
konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“.

21.Uvedeniedôvodov,zakýchsarozhodnutiepovažujezanesprávne,t.j.uvedenieodvolacíchdôvodov,

je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť
odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne
upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním
tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty
o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne.

Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na
doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti
vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody
obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol
vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo
vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania a odvolateľ umožní odvolaciemu
súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam,
záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov

nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré zistenia, závery a postupy v rozhodnutí
súdu prvej inštancie sú nesprávne a tiež konkretizuje prečo sú nesprávne.

22. Ak žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné požiadavky na obsah
odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť

a spravodlivosť, bolo na žalobcovi ako odvolateľovi, aby nezostal len v rovine všeobecných tvrdení
bez zohľadnenia konkrétneho skutkového a právneho stavu veci, v ktorej odvolanie podáva, ale aby
v konkrétnych okolnostiach súdenej veci definoval a obsahovo vymedzil porušenie jeho práva na
spravodlivý proces. Všeobecné a dá sa povedať, že v tejto časti do určitej miery až formulárové
odvolanie, nie je spôsobilé, aby odvolací súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie. Nebolo pritom

povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu odvolaciu argumentáciu žalobcu dotvárať a dopĺňať, keď
takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a v rozpore s
princípom rovnosti strán a keď právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepredstavuje ani
procesnú podmienku konania, na splnenie ktorej by mal odvolací súd ex offo prihliadať.23. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie sa odvoláva na výnosy žalovaného v roku
2024, avšak táto informácia je vytrhnutá z kontextu a žalovaný možno v roku 2024 vykonával aktívne

svoju podnikateľskú činnosť, avšak v roku 2025 situácia je diametrálne odlišná, odvolací súd udáva, že k
základnýmprincípomcivilnéhosporovéhokonaniapatríajprincípprocesnýchpovinnostíabremienstrán
deklarovaný v článku 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležitá
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje jej tvrdenia dôkazmi a zo žiadneho ustanovenia Civilného
sporového poriadku nevyplýva, že by sa tento princíp nemal uplatňovať aj pri inštitúte zabezpečovacieho

opatrenia, a teda že by súd mal o návrhu rozhodovať nad rámec navrhovateľom zabezpečovacieho
opatrenia (žalobcom) osvedčených tvrdení. Práve naopak, z ustanovenia § 326 ods. 1, 2 v spojení s
§ 344 CSP jednoznačne vyplýva povinnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia uviesť tvrdenia
a podložiť ich listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie potom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal aj na verejne dostupné údaje na webovej stránke D., konkrétne na výnosy a zisk žalovaného
za rok 2023 a 2024. Odvolací súd si však nemohol nevšimnúť, že údaje (tvrdenia) o výnosoch a zisku

žalovaného za rok 2023 a rok 2024, vyplývajúce z webovej stránky D., žalobca v návrhu neuviedol. Je
pravdou, že žalobca v návrhu ako dôkaz označil a k návrhu ako listinu pripojil údaje z webovej stránky
D., a to v rozsahu zoznamu exekúcií žalovaného ku dňu 06.08.2025 a záväzkov žalovaného ku dňu
06.08.2025, avšak skutočnosť, že žalobca v návrhu ako dôkaz označil a k návrhu ako listinu pripojil
výňatok údajov z webovej stránky D., neznamenala, že súd prvej inštancie mal vlastnou procesnou

aktivitou získavať z tejto stránky aj iné údaje, t.j. údaje nad rámec tvrdení žalobcu. Ustanovenie § 185
ods. 2 CSP síce umožňuje súdu aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ale len vtedy, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán
sú v rozpore so skutočnosťou. Ak strana neuvedie skutkové tvrdenia, ktoré sa javia ako rozporné so
skutočnosťou vyplývajúcou z verejných registrov a zoznamov, nie je právom súdu nad rámec tvrdení

strany (strán) vykonávať dokazovanie, resp. osvedčovanie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, keďže by to odporovalo zásade rovnosti strán a princípu kontradiktórnosti
sporového konania. Navyše, verejnými registrami a zoznamami v zmysle § 185 ods. 2 CSP sa rozumejú
tie verejné zoznamy a registre, ktoré sa spravujú princípom formálnej a materiálnej publicity (napr.
obchodný register, kataster nehnuteľností), nie akékoľvek webové stránky.

24. Odhliadnuc, že údaje o výnosoch a ziskoch žalovaného súd prvej inštancie získal vlastnou
procesnou aktivitou nad rámce tvrdení a dôkazov žalobcu, hoci žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie
vytýkal, že šlo o informácie vytrhnuté z kontextu, žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nedôvodí
a neargumentuje, ako konkrétne táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Všeobecné konštatovania žalobcu, že v roku 2025 bola situácia diametrálne odlišná a že žalovaný
má viacero záväzkov po splatnosti o čom svedčí práve zoznam exekúcií vedených proti nemu, ako aj
záväzky voči štátu a štátnym inštitúciám, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie a najmä neboli spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil
základný zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým predpokladom je

obava, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok síce bližšie nešpecifikuje, čo presne
znamená zákonná požiadavka „obava, že exekúcia bude ohrozená“, keďže však exekúciou sa rozumie
nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonať o.i. prikázaním pohľadávky,

predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom podniku,
odvolací súd je toho právneho názoru, že zo zákonnej formulácie „obava, že exekúcia bude ohrozená“,
je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu
navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený,
teda že protistrana koná spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť

exekúciou alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa teda nevyhodnocuje finančná
kondícia žalovaného, a preto samotná existencia dlhov žalovaného nemohla byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca pritom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
len stroho dal do pozornosti súdu evidenciu pohľadávok žalovaného voči štátu, pričom tieto ani len

nekonkretizoval a nešpecifikoval, len ako dôkaz označil a predložil zoznam záväzkov žalovaného voči
štátu. Najmä však žalobca v návrhu existenciu záväzkov žalovaného voči štátu konštatoval bez toho,
aby tvrdil a osvedčil, ako konkrétne práve táto okolnosť odôvodňuje reálnu a bezprostrednú hrozbu
exekúcie. Obava z ohrozenie exekúcie totiž musí mať určitú intenzitu a musí reálne a bezprostrednehroziť, hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia. V konkrétnych
okolnostiach súdenej veci preto ani odvolací súd nedospel k záveru o potrebe odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe v tom, že samotná existencia dlhov (záväzkov) žalovaného nemôže byť dôvodom

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže existencia záväzkov nie je dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, bez právneho významu bolo aj všeobecné tvrdenie žalobcu v odvolaní,
že odo dňa podania návrhu sa záväzky žalovaného opätovne navýšili.

25. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že minimálne existencia záložných práv na predmetných

nehnuteľnostiach žalovaného, na ktoré poukazoval žalobca už vo svojom návrhu, má za následok
osvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie a k poukazu žalobcu na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/66/2017 zo dňa 17.07.2017, odvolací súd udáva, že
rozhodnutia iných odvolacích súdov nespadajú pod ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít podľa článku 2 ods. 2 CSP. Navyše, na každé súdne rozhodnutie je potrebné nahliadať v
konkrétnych okolnostiach veci, v ktorej bolo prijaté a v súdenej veci žalobca v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom netvrdil a nedôvodil, že obavu z ohrozenia exekúcie
zakladáexistenciazáložnýchprávnanehnuteľnostiachvovlastníctvežalovaného.Žalobcatotižvnávrhu
poukázal na existenciu záložných práv len v kontexte primeranosti a proporcionality požadovaného
zabezpečovacieho opatrenia a žalobca v návrhu žiadnym spôsobom netvrdil a nedôvodil, ako konkrétne
a prečo by existencia záložných práv mala zakladať obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie.

26. Pokiaľ žalobca v odvolaní dôvodí tým, že podmienkou pre návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nemusí byť žaloba vo veci samej, s týmto odvolací súd súhlasí, keďže v zmysle § 324 ods. 1
v spojení s § 344 CSP návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno podať aj pred začatím
konania, avšak žalobca v odvolaní opäť nedôvodí, nekonkretizuje a nešpecifikuje, ako táto okolnosť

spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

27. Odvolací súd súhlasí aj s konštatovaním žalobcu v odvolaní, že v štádiu konania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa generálne nemožno zaťažiť povinnosťou
preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie, avšak v konkrétnych

okolnostiach súdenej veci žalobca do vydania napadnutého rozhodnutia neposkytol žiadne také
tvrdenia, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že je tu obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Pri
posudzovaní dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozenie exekúcie musí vždy
vychádzať z požiadavky dôvodnej obavy, resp. reálnej hrozby faktických alebo právnych úkonov
smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ako aj z požiadavky ich osvedčenia.

Hoci vzhľadom na procesný postup pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade
dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu žalobcom uvádzaných skutočností, nie je možné
očakávať od žalobcu preukázanie úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, tento záver
nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je
osvedčená existencia pohľadávky bez ohľadu na správanie sa dlžníka. Takýto postup súdu by bol

v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Súd je v každom konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú
reálnu a skutočnú obavu z ohrozenia exekúcie, a teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
musí obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia
exekúcie. Takéto skutočnosti však v posudzovanej veci ani odvolací súd z podaného návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezistil, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver
súdu prvej inštancie, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil potrebu úpravy
pomerov strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keď neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie.

28. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní konštatuje, že je možné tvrdiť, že žalovaný je v úpadku a hrozí

tak zmarenie prípadnej exekúcie na majetok žalovaného, odhliadnuc, že ide len o všeobecné, t.j.
nekonkretizované, nešpecifikované a dôkazom nepodopreté tvrdenie, odvolací súd predovšetkým
udáva, že pre rozhodovanie odvolacieho súdu bol podľa § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP rozhodujúci
stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v konaní na súde prvej inštancie
žalobca neuvádzal žiadne tvrdenia o úpadku žalovaného. Z pohľadu odvolacieho konania tak ide aj

o novotu, na ktorej použitie nie sú splnené zákonné predpoklady podľa § 366 CSP, keďže toto tvrdenie
sa netýka procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu, nemá ním byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobca v odvolaní anilen netvrdil, prečo tento prostriedok procesného útoku nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, bol by mu priznal proti

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný však bol v odvolacom
konaní pasívny a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto za danej
situácie bolo v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu na mieste rozhodnúť priamo tak,
že odvolací súd žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).