Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010009
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2219010009.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm.
h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
20.01.2025 pod sp. zn. 4T/1/2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 30.06.2025 pod sp. zn. 4T/1/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 18.11.2025
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku

o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.01.2025 pod sp. zn. 4T/1/2019
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.06.2025 pod sp. zn.
4T/1/2019 bol obžalovanému A. B. (v zmysle § 166 Trestného poriadku s poukazom na právoplatný
výrok o vine – za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazomnaust.§138písm. h)Trestnéhozákona,naskutkovomzákladevňomuvedenom, anáhrade
škody vyplývajúci z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.01.2025
pod sp. zn. 4T/1/2019 zo dňa 07.10.2022) uložený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.

j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 16 (šestnásť) mesiacov.
Zároveň okresný súd uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku, a to výlučne proti výroku o treste zákazu činnosti, podal v zákonom stanovej
lehote odvolanie obžalovanýA.B.,ktoréodôvodnilprostredníctvomobhajcutým,žetentotrestpovažuje

za neprimerane prísny s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a jeho osobu.
V priebehu dokazovania poukazoval na to, že je živnostník, ktorý sa stará o svoju rodinu, je jediný kto
v domácnosti zarába. Jeho rodina je na ňom úplne finančne závislá. Jeho povolanie nie je možné
vykonávať bez vodičského oprávnenia. Zaoberá sa montovaním garážových brán a z dôvodu, že prácu
má po celom západnom Slovensku, vodičské oprávnenie je pre neho nevyhnutným predpokladom
výkonu povolania. Má 60 rokov, je v podstate v preddôchodkovom veku a nie je schopný živiť sa inak.
Uvedomuje si, že tieto dôvody možno samé o sebe nestačia na to, aby súd neukladal trest zákazu

činnosti. Chce však poukázať aj na skutočnosť, že k samotnej dopravnej nehode došlo dňa 28.07.2017,
teda pred 8 rokmi a má za to, že odstup času, ktorý od samotnej dopravnej nehody uplynul, odôvodňuje
uloženie miernejšieho trestu. V odôvodnení rozsudku Okresný súd poukazoval na skutočnosť, že mu
boli uložené viaceré blokové pokuty za porušenie predpisov v cestnej premávke. Chce však poukázať nato, že sa jedná o drobné priestupky s menšou závažnosťou. Dôvodom prečo má takýchto priestupkov
viac je skutočnosť, že denno-denne šoféruje naprieč celým západným Slovenskom. Je toho názoru, že
vo vzťahu k jeho osobe nie je nevyhnutné ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Z týchto

dôvodov navrhol, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, podanému odvolaniu
vyhovel, napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží miernejší trest.
Okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa
písomne nevyjadril.
Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za súčasnej prítomnosti prokurátorky Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu navrhla
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc napadnutý rozsudok za vecne správny
a zákonný.

Obžalovaný spolu s obhajcom na verejnom zasadnutí navrhli podanému odvolaniu vyhovieť s tým, že
odvolací súd napadnutý rozsudok zruší vo výroku o treste zákazu činnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste zákazu činnosti a tak zistil, že odvolanie

obžalovaného je dôvodné.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu
( po predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2024 –najmä z dôvodu
nepreskúmateľnosti a dňa 15.05.2025- z dôvodu potreby vydania dopĺňacieho rozsudku ) už neboli
zistené žiadne také porušenia, či už procesných predpisov, alebo práva obžalovaného na obhajobu,

ktoré by zakladali dôvod na podanie dovolania, takže vo svojich úvahách sa upriamuje výlučne na
zákonnosť odvolaním napádaného výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Z ustanovenia § 34 Tr. zák. vo všeobecnosti vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Zároveň trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní jeho
druhu a výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.
Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti vo všeobecnosti možno uviesť, že je jedným z druhov trestov,
ktoré majú priamo zabrániť páchaniu ďalších trestných činov. Jeho zmyslom je teda na určité časové
obdobie zabrániť páchateľovi v možnosti zastávať a vykonávať určité zamestnanie, povolanie, funkciu,
či vykonávať činnosť na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie. Pravdou je, že sa jedná o typickú

sankciu za najzávažnejšie porušenia pravidiel regulujúcich účasť v cestnej premávke a jej pravidlá,
zmyslom ktorého je zabrániť páchateľovi v budúcnosti opakovane spáchať trestný čin, ktorého sa
aktuálnedopustilvsúvislostisvýkonomurčitejčinnosti,tedazabrániťďalšiemupáchaniutrestnýchčinov,
ktoré takáto činnosť podnietila, alebo k nim vytvorila príležitosť.
Rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti má až na výnimku uvedenú v § 61 ods.3, ods.5 Tr.

zák. fakultatívnu povahu. V prípade trestných činov v doprave pri ktorých došlo k hrubému porušeniu
povinnosti a škodlivému následku v dôsledku predchádzajúceho požitia alkoholu páchateľom, je
potrebné zásadne ukladať trest zákazu činnosti buď popri inom treste, resp. samostatne.
Vprípadoch,keďkuškodlivémunásledkuneprídevsúvislostispredchádzajúcimpožitímalkoholu,alebo
po inom hrubom porušení predpisov v doprave ( ako je napríklad bezohľadná jazda po prekročení

maximálnej povolenej rýchlosti o niekoľko desiatok kilometrov, príp. jazda cez križovatku na červenú,
resp. cez „stopku“, predbiehanie cez plnú čiaru v neprehľadnej zákrute a pod.) však treba náležite
zohľadniť všetky špecifiká, osobitosti prípadu, resp. iné skutočnosti, ktoré môžu mať v danej súvislosti
relevantný význam, pretože pri rozmanitosti a zhodnotení špecifických odlišnosti jednotlivých prípadov
existuje značný manipulačný priestor pre súd na zváženie, či je uloženie trestu zákazu činnosti potrebné

a nevyhnutné.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu a špecifických okolností danej veci má odvolací súd za
potrebné uviesť, že tunajší súd si je plne vedomý toho, že pri trestnej činnosti v doprave má uloženietrestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá významný účel, ako z pohľadu individuálnej prevencie tak
aj z pohľadu všeobecnej prevencie.

Pritom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je ukladanie takéhoto trestu aj v súlade s ustálenou
súdnou praxou. Súčasne však v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu platí, že záujem
všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujem individualizácie trestu
a skutočnými nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy. Je nesporné, že obžalovaný zavinil
predmetnú dopravnú nehodu s následkami na zdraví poškodeného tým, že nerešpektoval základné

pravidlá, ktorými sa cestná doprava riadi v podobe dôsledného sledovania situácie v cestnej premávke
pri odbočovaní.
Odvolací súd považuje za potrebné však osobitne zdôrazniť, že z objektívnych okolností predmetnej
dopravnej nehody, ako aj zo subjektívnych pomerov obžalovaného, nevyplýva existencia vzorca
konania, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prejav trvalo prítomnej, hrubej či systematickej vodičskej
nedisciplinovanosti. Naopak, zo spisu vyplýva, že obžalovaný – odhliadnuc od menej závažných

priestupkov, ktoré svojou povahou nevykazujú vysokú mieru spoločenskej škodlivosti a sú do značnej
miery späté s charakterom jeho profesijného zaťaženia – sa v cestnej premávke dlhodobo správal
štandardným spôsobom a nedopustil sa konania signalizujúceho zvýšené riziko pre bezpečnosť cestnej
premávky.
V trestnoprávnej teórii je zdôrazňované, že ukladanie trestu zákazu činnosti musí byť úzko previazané s

preventívnou potrebou eliminovať hrozbu, že páchateľ bude pokračovať v porušovaní pravidiel cestnej
premávky spôsobom, ktorý predstavuje nadpriemerné riziko pre spoločnosť. Tento trest nie je sankciou
ukladanou automaticky, ale zásahom do základných životných a profesijných možností jedinca, a preto
jeho uloženie musí byť založené na zistení konkrétneho nebezpečenstva, ktoré nemožno dostatočne
eliminovať miernejšími prostriedkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd pri hodnotení potrebnosti uloženia zákazu činnosti zohľadnil nielen
okolnosti samotného protiprávneho konania, ale aj princíp individualizácie trestu a zásadu minimalizácie
zásahu do života páchateľa a jeho blízkych, tak ako to vyžaduje § 34 ods. 3 Trestného zákona. Podľa
tohto ustanovenia má byť trest ukladaný tak, aby postihoval predovšetkým páchateľa, avšak aby jeho
dopad na jeho rodinu a blízke osoby bol čo najmenší. Uloženie zákazu činnosti – vzhľadom na povolanie

obžalovaného a časový odstup presahujúci 8 rokov od spáchania skutku – by predstavovalo zásah,
ktorého prísnosť by už nebola proporcionálna sledovanému účelu trestnej sankcie.
Teória modernej trestnej politiky, ako aj judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva, stabilne pripomínajú, že pri ukladaní sankcie musí byť zachovaná zásada proporcionality,
vyvažujúca potrebu ochrany spoločnosti a požiadavku rešpektovania základných práv jednotlivca. Trest

má byť vždy využívaný ako ultima ratio verejnoprávnej represie, čo znamená, že ak účel trestu možno
dosiahnuť miernejším zásahom, použitie prísnejšieho postupu nie je odôvodnené.

Senát odvolacieho súdu preto hodnotil aj celkový uplynutý čas od spáchania skutku, počas ktorého sa
obžalovaný nedopustil žiadneho závažného konania nasvedčujúceho recidivujúcej tendencii či zvýšenej

nebezpečnosti pre cestnú premávku. Plynutie času bez ďalšieho vážnejšieho porušovania pravidiel
spoločnostijeajvjudikatúrepovažovanézavýznamnýfaktorsvedčiaciodostatočnejpreventívnejfunkcii
už samotného trestného konania a uznania viny.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že predmetná dopravná nehoda nepredstavuje typický prípad,
v ktorom by uloženie trestu zákazu činnosti po uplynutí tak dlhého časového úseku od skutku

bolo nevyhnutné pre ochranu bezpečnosti cestnej premávky alebo pre všeobecné preventívne
pôsobenie v prostredí zvýšenej nehodovosti. Zohľadnil pritom aj skutočnosť, že obžalovaný výroku o
vine po vykonanom dokazovaní a vyhlásení rozsudku neodporoval, čím prejavil akceptáciu trestnej
zodpovednosti, čo je významným faktorom pri hodnotení jeho osobnostných predpokladov pre nápravu.
Za týchto okolností odvolací súd nemal žiadne pochybnosti, že samotné prejednanie veci pred súdom,

konečné uznanie viny (nepodaním opravného prostriedku proti tomuto výroku) a uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu v zákonnej výmere (ktorý napokon obžalovaný ani
nenamietal) sú sankciami, ktoré dostatočne napĺňajú preventívny a individuálny výchovný účel trestu.
Uloženie ďalšieho sankčného opatrenia v podobe zákazu činnosti by už nebolo vzhľadom na odstup
času nevyhnutné ani primerané, a preto rozhodol odvolací súd o odvolaní obžalovaného tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.