Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100192
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100192.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14,
851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,

odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1/ TM real, spol. s.r.o., so sídlom Gorkého 10/129, 811 01 Bratislava, právne zastúpený: Barger
Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 869 724, 2/ A.
B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., 3/ IGAZ - PAPIER, spol. s. r.o.,
so sídlom Železničná 714, 911 01 Žilina, 4/ BATE s.r.o., so sídlom Partizánska 8, 911 01 Trenčín, 5/
Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, 6/ E. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/XX, XXX XX D., 7/ Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie
2, 911 64 Trenčín, 8/ EnviProjekt s. r. o., so sídlom Drevárska 453/1, 058 01 Poprad, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP3-2024/004130-010 zo dňa 06.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.04.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.04.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa

žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP3-2024/004130-010
zo dňa 06.02.2024, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín,
odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-OSZP3-2023/024145-034 zo dňa 16.11.2023
potvrdené. Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-TN-
OSZP3-2023/024145-034 zo dňa 16.11.2023 spoločnosti TM real, spol. s.r.o., so sídlom Gorkého
10/129, 811 01 Bratislava, IČO: 36 758 230 podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon) v znení neskorších predpisov a podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov povolil uskutočniť vodnú stavbu
„Občianska vybavenosť: SO 33.02 Prípojka a areálová splašková kanalizácia pre SO 03 a SO 35.03
Dažďová kanalizácia zo spevnených plôch“ na pozemkoch par. č. KN-C 1382/1, 1382/2, 1382/31,
1382/32, 1382/35, 1382/72, 1382/73, 1382/37, 1382/44, 1382/45, 1384/188, 1384/189, 1384/192,

1384/252, 1384/258, 1384/259, 1384/260, 1384/262 v k. ú. D..
2. Žalobca v rámci správnej žaloby zo dňa 04.04.2024 navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Správny súd rozhodol o návrhu žalobcu uznesením sp.
zn. 5S/11/2024 zo dňa 15.07.2024 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

3. Žalobca následne podaniami zo dňa 31.01.2025, 06.02.2025, 31.03.2025 a zo dňa 05.04.2025
opakovane žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd o týchto opätovnýchnávrhoch žalobcu rozhodol uznesením sp. zn. 5S/11/2024 zo dňa 10.09.2025 tak, že návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku zamietol.

4. Správnemu súdu bolo dňa 30.09.2025 a dňa 01.10.2025 doručené priamo žalobcom a následne dňa
07.10.2025 prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu podanie, ktorým žalobca opätovne žiadal
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z odôvodnenia uvedeného návrhu na priznanie
odkladného účinku vyplýva, že podľa žalobcu správny súd dôsledne terminologicky nerozlíšil žalobcu
za zainteresovanú verejnosť ako procesný subjekt sui generis, v dôsledku čoho nesprávne posúdil

teleologický a zákonný nárok na priznanie odkladného účinku v dôsledku uplatňovania interpretačných
metód priliehavých žalobcovi právnickej osoby. V konečnom dôsledku tak podľa žalobcu nechránil
zákonom chránený verejný záujem spočívajúci v zabezpečení zákonnosti samotnej.

5. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žaloba na ochranu životného
prostredia je verejnou žalobou (actio popularis); ZDS je verejným žalobcom žalujúcim samotný

verejný záujem zákonnosti vo veciach životného prostredia. Predmetom súdnej ochrany je samotná
zákonnosť vo veciach životného prostredia. V zmysle rozhodnutia veľkého senátu NSS SR sp. zn.
19SVs/7/2024 je potrebné dôsledne terminologicky správne identifikovať žalobcu – v danom prípade
ním je zainteresovaná verejnosť ako taká; ide o osobitný procesný subjekt sui generis (svojho druhu).
Od terminologicky správne ustáleného označenia žalobcu sa odvíjajú teleologické podmienky prístupu

k súdu v merite veci – vrátane rozhodnutia o odkladnom účinku žaloby.

6. Žalobca ďalej uviedol, že je osobitným druhom žalobcu podľa § 42 SSP, ktorý v sebe subsumuje
nielen žalobnú legitimáciu podľa vnútroštátneho práva ale aj žalobnú legitimáciu podľa čl. 9 ods. 2 a ods.
3 Aarhuského dohovoru. V skutočnosti ide o inštitút, ktorý v súlade s čl. 3 ods. 5 Aarhuského dohovoru

rozširuje žalobnú legitimáciu podľa čl. 9 Aarhuského dohovoru na celú zainteresovanú verejnosť podľa
vnútroštátneho práva – preto sa na žaloby zainteresovanej verejnosti nutne aplikujú normy Aarhuského
dohovoru.

7.Správnesúdypodľažalobcuvychádzajúznesprávnehopredpokladu,ženaactiopopularisjepotrebná

súvzťažnosť na skutkový stav v žalobnej veci alebo súvzťažnosť na záujmy žalobcu. Tento predpoklad
je nesprávnym a účelovým argumentom, ktorým sa sleduje cieľ nesúladný s podstatou správneho
súdnictva, a tým je ochrana žalovaného pred verejnou kontrolou a ochrana práv adresáta žalovaného
rozhodnutia.

8. Úlohou správneho súdu je chrániť výlučne verejný záujem samotnej zákonnosti vo veciach životného
prostredia. Z teleologického hľadiska to s prihliadnutím na čl. 44 ods. 4 Ústavy SR znamená právnu
povinnosť správnych súdov rozhodovať tak, aby svojimi rozhodnutiami „dbali o šetrné využívanie
prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú
starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a

voľnežijúcichživočíchov“.Nesprávnypredpokladsprávnychsúdovjespôsobenýgramatickýmvýkladom
ustanovení § 185 SSP. Pri interpretácii právnych noriem je nutné uplatniť ústavný imperatív
systematického, teleologického a racionálneho výkladu práva. Žalobca zároveň poukázal na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne na rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 295/2017 a nález
sp. zn. III. ÚS 341/07. Žalobca následne požiadal správne súdy, aby rozhodovali na základe skutočného

obsahu právnych noriem – teda aby vo vzťahu k všeobecnému normatívu upravujúceho odkladný
účinok žaloby (§ 185 SSP) uplatňovali materiálny korektív vyplývajúci z teleologického výkladu tohto
ustanovenia.

9. Žaloba na ochranu životného prostredia je z teleologického hľadiska naplnením ústavného práva

zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, ktorého skutočný
obsah sa vykladá v zmysle čl. 44 ods. 6 Ústavy SR prostredníctvom taxonómie, zásad a normatívov
zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Zásady uvedené v § 11 až § 16 zákona o životnom prostredí
predstavujú materiálny korektív vo vzťahu k normám Správneho súdneho poriadku v meritórnom
právnom posudzovaní žalobnej veci. Týka sa to aj rozhodovania o odkladnom účinku. Vzhľadom na

ústavnúpovinnosťjetedasprávnysúdvprípadežalobynaochranuživotnéhoprostrediapovinnýuplatniť
aj zásadu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. V žalobnej veci
je predmetom sporu práve skutočnosť, či je dostatočne zabezpečená ochrana a starostlivosť o životné
prostredie v zmysle zákonov vo veciach životného prostredia a preto až do vydania rozsudku ide o vecspornú a neistú – veď je predsa podstatou a predmetom sporu v žalobnej veci. V dôsledku § 13
zákona č. 17/1992 Zb. to znamená, že zásada predbežnej opatrnosti predstavuje materiálny korektív
k ustanoveniam § 185 SSP, pričom žalobca nemusí preukazovať negatívne následky – tie sa ex lege

(zo zákona) prezumujú a to až do vydania meritórneho rozsudku.

10. Žalobca poukázal aj na výklad návrhu na priznanie odkladného účinku (§ 185 SSP) podľa komentára
k Správnemu súdnemu poriadku (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.). Žalobca uviedol, že v prípadoch

žaloby na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP sa logika rozhodovania o odkladnom
účinku žaloby „obracia naruby“ – ak žalovaný alebo adresát žalovaného rozhodnutia nepreukážu
vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej opatrnosti, potom správny súd má ipso facto právnu
povinnosť odkladný účinok žaloby priznať, práve z dôvodu, aby len pre neuloženie odkladného účinku
adresát žalovaného rozhodnutia svoje právo nerealizoval, čím by sa spôsobilo, že úspešný žalobca síce
dosiahne právny úspech žalobou – ktorá však bude v konečnom dôsledku viesť len k tomu, že prípadný

zrušujúci rozsudok bude nevykonateľný – lebo žalované rozhodnutie a z neho vyplývajúce oprávnenie
budú skonzumované a to napriek tomu, že toto oprávnenie sa ukáže ako ex iniuria.

11. Žalobca na záver uviedol, že predmetom rozhodnutia o odkladnom účinku je vec totožná
s predmetom samotného žalobného prieskumu a teda rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný

predpoklad (individuálne posudzovanie či opodstatnenosť žaloby) sú nesprávne a na rozhodovanie
o odkladnom účinku žaloby na ochranu životného prostredia sú všeobecné úvahy nepoužiteľné. Žalobca
mal za to, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa
30.05.2017auznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Sžks/17/2018zodňa30.05.2018satýkajúžaloby
fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére, t.j. žalobcu so

žalobnou legitimáciou podľa § 177 ods. 1 SSP – preto sú nepoužiteľné na žalobcu zainteresovanej
verejnosti,ktoréhožalobnálegitimáciavyplývaz§177ods.2SSP.Inýmslovom–správnesúdydôsledne
neodlišujú žalobcu,ktorýmjesubjekt zainteresovanejverejnosti a žalobcu fyzickú alebo právnickú osobu
a v dôsledku tohto nedostatočného odlišovania žalobcov rozhodujú o odkladnom účinku na základe
nesprávneho právneho posúdenia návrhu na odkladný účinok žaloby.

12. Správny súd výzvami zo dňa 22.10.2025 vyzval žalovaného a ďalších účastníkov konania, aby sa
písomne vyjadrili k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.11.2025 k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe uviedol, že podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom.

14. Žalovaný mal za to, že žalobca musí v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca má
povinnosť uviesť tvrdenia a svoje dôvody musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca, ktorý sa priznania

odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha, je povinný osvedčiť predpoklad, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, pričom ich vznik musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Aby prípadnú ujmu

na životnom prostredí bolo možné označiť za „závažnú“, alebo hospodársku škodu či finančnú škodu za
„značnú“, ako to zákonodarca výslovne vyjadril, musí ísť zároveň o následok určitej intenzity. Od žalobcu
sa požaduje uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma na životnom prostredí

má. Zároveň sa od žalobcu vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok, reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať
s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Hrozba pritom musí byť priamaa nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Keďže v zmysle ustanovenia § 178 ods. 3 SSP správnu žalobu je oprávnená podať aj zainteresovaná
verejnosť, a to proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí,

že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, tak ustanovenie § 185 písm. a) SSP
sa vzťahuje na zainteresovanú verejnosť rovnako ako na ostatných žalobcov.

15. Žalovaný ďalej mal za to, že pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe paušálne, tak by ho priznával vždy, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného

účinku, ktorého základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v
dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným
a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti
konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia, alebo nezvratným spôsobom negatívne
ovplyvnený stav životného prostredia v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia.

16. Podľa žalovaného žalobca neuviedol žiadne konkrétne a relevantné tvrdenia ani nerozviedol, v čom
konkrétne závažná ujma na životnom prostredí, resp. značná hospodárska škoda či finančná škoda má
spočívať a akú intenzitu má prípadná ujma na životnom prostredí. Žalobca ani nepredložil osvedčenie,
že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma na životnom prostredí, resp. značná

hospodárska škoda či finančná škoda reálne a aktuálne hrozí. Žalobca tvrdené dôvody nekonkretizoval
s ohľadom na skutkový stav danej veci a ani ich neosvedčil.

17. Na záver žalovaný navrhol, aby správny súd opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nevyhovel a podľa § 188 SSP uznesením opätovný návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. K opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril aj ďalší účastník konania v rade
1/ vo vyjadrení zo dňa 10.11.2025, v ktorom uviedol, že žalobca svoj ďalší opätovný návrh na priznanie
odkladného účinku odôvodňuje výlučne jeho najnovšou „právnou konštrukciou“, v zmysle ktorej údajne

musí správny súd v súlade so zásadou „predbežnej opatrnosti“ návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku ako zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP vyhovieť vždy. Táto právna konštrukcia
žalobcu je podľa ďalšieho účastníka konania v rade 1/ zjavne nesprávna bez akejkoľvek opory v texte
zákona alebo súdnej praxi, ako i v rozpore so zásadou mimoriadnosti inštitútu priznania odkladného
účinku správnej žalobe.

19. Ďalší účastník konania v rade 1/ uviedol, že tunajší správny súd sa s uvedenou „právnou
konštrukciou“ už vysporiadal v inej veci žalobcu, kde v uznesení o zamietnutí návrhu na priznanie
odkladného účinku konštatoval, že: „nemá v zákonnej úprave (a to nielen v Správnom súdnom poriadku,
no ani s poukazom na ustanovenia § 13 a § 19 Zákona o životnom prostredí, či z čl. 9 ods. 4 Aarhuského

dohovoru) oporu a správny súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu, že v dôsledku zásady
predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa § 178 ods. 3 SSP
žalobcom, ako reprezentantom zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu, že z uvedeného
vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy (bez výnimky)
v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, nie je opodstatnený. Takýto

názor a záver žalobcu nielenže nemá oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím
zákonnému zneniu § 185 SSP, pretože neguje zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,ktorésúdefinovanépodpísmenoma)alebob)uvedeného
zákonného ustanovenia Správneho súdneho poriadku. Správny súd v neposlednom rade považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že takýto názor žalobcu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych

súdov, no aj vyšších súdnych autorít, ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o
priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto
rozhodnutie má mimoriadny charakter (správny súd odkazuje v tejto časti na citované závery Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v bodoch 10. a 11. odôvodnenia tohto uznesenia). Pokiaľ
bolo zámerom zákonodarcu priznať pri niektorom druhu správnej žaloby odkladný účinok súčasne

s podaním správnej žaloby, vyplýva to priamo z textu SSP alebo osobitného predpisu.“ (uznesenie
Správneho súdu v Banskej Bystrici z 01.10.2025, sp. zn. 3S/33/2025, odsek 15).20. Ďalší účastník konania v rade 1/ na záver uviedol, že s ohľadom na uvedené, ako aj na to, že
žalobca svoj opätovný návrh žiadnymi novými skutočnosťami od vydania uznesení z 15.07.2024, resp.
11.09.2025, ktorými tunajší správny súd zamietol predchádzajúce návrhy na priznanie odkladného

účinku v prejednávanej veci sp. zn. 5S/11/2024 neodôvodnilo, a preto navrhol, aby správny súd ďalší
návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.

21. Ďalší účastníci konania v rade 2/ až 8/ sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby nevyjadrili.

22. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

24. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

25. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

26. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených

v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

27. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba

musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp
zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery

uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na
náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

28. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku

správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu
má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré

zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto jepotrebné, aby žalobca jednoznačne osvedčil opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

29. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom

na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa
bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny

dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

30. Správny súd na úvod poukazuje na to, že žalobca má v uvedenom konaní postavenie
zainteresovanej verejnosti pričom podľa § 178 ods. 3 SSP je oprávnený podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia. Zákonodarca uvedeným ustanovením jasne určil hranicu
aktívnej legitimácie zainteresovanej verejnosti v správnom súdnictve.

31. Správny súd po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného a ďalšieho účastníka konania v rade 1/ k tomuto návrhu
konštatuje, že žalobca nijak nekonkretizoval hroziacu ujmu, či iný nenapraviteľný následok hroziaci
životnému prostrediu v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia, resp. nijakým spôsobom túto

skutočnosť neosvedčil. Žalobca vo svojom opätovnom návrhu len uviedol terminologickú identifikáciu
žalobcu, výklad návrhu na priznanie odkladného účinku v prípade žaloby na ochranu životného
prostredia, ako aj úlohu správneho súdu vo veciach životného prostredia. Žalobca žiadnym spôsobom
neuviedol ani netvrdil, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia hrozila závažná ujma a iný nenapraviteľný následok na životnom prostredí.

32. Správny súd zároveň považoval za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobcu týkajúcej sa toho,
že súdy dôsledne neodlišujú žalobcu, ktorým je subjekt zainteresovanej verejnosti a žalobcu fyzickú
alebo právnickú osobu, a v dôsledku tohto nedostatočného odlišovania žalobcov rozhodujú o odkladnom
účinku na základe nesprávneho právneho posúdenia návrhu na odkladný účinok žaloby. Správny

súd poukazuje na to, že podmienky odkladného účinku vyplývajú priamo zo Správneho súdneho
poriadku (§ 184 a nasl.) a sú „univerzálne“ – zákon nerozlišuje to, v akom postavení je žalobca,
ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Následné tvrdenie žalobcu,
že judikatúra, o ktorú sa správny súd opiera nie je použiteľná v prípade žalobcu – zainteresovanej
verejnosti, nie je správne. Judikatúra týkajúca sa výkladu týchto ustanovení sa aplikuje na všetkých

žalobcov, vrátane subjektov, ktoré konajú v záujme ochrany životného prostredia. Z judikatúry, ktorej
použitie žalobca namieta vyplývajú podmienky na priznanie odkladného účinku, a to najmä: požiadavka
na osvedčenie rizika nenapraviteľných následkov, výkon rozhodnutia musí predstavovať reálne riziko
nenapraviteľnej škody, odkladný účinok je potrebné náležite odôvodniť. Tieto podmienky sa vzťahujú
na každého žalobcu s jediným rozdielom – fyzická osoba tieto kritériá napĺňa ujmou na subjektívnych

právach a zainteresovaná verejnosť zas ujmou na životnom prostredí. Súdy používajú namietanú
judikatúru podporne na určenie toho, ako posudzovať pravdepodobnosť hrozby tvrdenej ujmy, aká miera
osvedčenia postačuje, čo je nenapraviteľný následok, a či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom. To, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť nepreukazuje ujmu na subjektívnych
právach neznamená, že sa táto judikatúra naňho neaplikuje, ale že sa jej obsah napĺňa iným typom

argumentov týkajúcich sa ujmy na životnom prostredí, ako napr. ekologické riziká, ohrozenie chránených
území, zásah do biotopov, nevratnosť stavebných zásahov alebo porušenie procesov EIA. Správny súd
preto konštatuje, že judikatúra sa vždy aplikuje primeraným spôsobom, ktorý zohľadňuje odlišnú povahu
ujmy, ktorú takýto žalobca tvrdí, a teda ujmu na životnom prostredí, a nie ujmu na subjektívnych právach.33. Správny súd zvlášť poukazuje na to, že je viazaný dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 SSP), v
zmysle ktorej sú účastníci povinní nielen tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi

osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku.
Za kvalifikovanosť návrhu nesie zodpovednosť hlavne žalobca a jeho právny zástupca, pričom nie je
úlohou súdu nahrádzať ich povinnosti a konkretizovať osobitné okolnosti prípadu a tie aj preukazovať.

34. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať

z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny
súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Správny súd konštatuje, že žalobca dôkazné bremeno
neuniesol, keďže svojím návrhom na priznanie odkladného účinku nijakým spôsobom netvrdil, a ani
prostredníctvom dôkazov nepreukázal, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma a iný nenapraviteľný následok na životnom prostredí.

35. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca vo svojom opätovnom návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe hodnoverne neosvedčil hrozbu vzniku vážneho nenapraviteľného
následku, závažnej a nezvratnej ujmy na životnom prostredí.

36. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností,
z ktorých by bolo možné vyvodiť že hrozí nejaký následok v dôsledku okamžitého výkonu správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188

SSP zamietol.

37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods.

2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)