Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625206116.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XXX, D., proti žalovanému: Realitný & investorský fond, a.s., IČO: 53 024 486, so sídlom
Stropkovská 3, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Momentum legal s.r.o., IČO: 47 258 586, so
sídlom Bazová 6A, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 3C/40/2025-108 zo dňa 26. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol, II. výrokom žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
okresný súd odôvodnil právne aplikáciou § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1, 2, ako aj § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobca doručil okresnému súdu
návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného, aby do
právoplatného rozhodnutia súdu v spore o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. D., neprevádzal

ani nezaťažoval túto nehnuteľnosť žiadnymi právami tretích osôb, najmä ju neprevádzal na inú osobu
a nezapísal žiadne práva do katastra nehnuteľností. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
dňa 25.10.2024 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXX, k.ú. D..
Účastníci si v zmluve dohodli kúpnu cenu 90.000,- eur a v dodatku ku kúpnej zmluve si dohodli doplatok,
v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti za tam uvedených podmienok. Žalobca ďalej uviedol
skutočnosti opisujúce jeho ťaživú finančnú situáciu, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti nariadenia

neodkladného opatrenia právne irelevantné. Tiež uviedol, že existuje dôvodné podozrenie, že predaj
prebehol za cenu hrubo nezodpovedajúcu trhovej hodnote v čase jeho núdze, čo môže zakladať
znaky úžery a pripravuje trestné oznámenie. Má dôvodnú obavu, že žalovaný môže nehnuteľnosť ďalej
previesť alebo zaťažiť, čo by mohlo viesť k nenávratnému poškodeniu jeho práv. Prvoinštančný súd
uzavrel, že v danom prípade žalobca neosvedčil tvrdenia odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy
pomerov. V návrhu žalobca opísal svoju sociálnu situáciu, opísal svoje pocity, obavy a sústavný tlak,

ale žiadnym spôsobom neosvedčil ako mal zneužiť jeho situáciu žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný
vedel o jeho finančnej situácii sama osebe neodôvodňuje tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného
môže mať znaky úžery. Žalobcom opísaná genéza o snahe predať nehnuteľnosť od roku 2020 je
pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení právne irelevantná. Žalobca neuviedol, prečo už
nepodal trestné oznámenie, príp. neuviedol aké skutočnosti mu bránili toto oznámenie podať. Súčasne
neuviedol akým spôsobom chce riešiť právne vzťahy so žalovaným týkajúce sa nehnuteľnosti v ďalšom

súdnom spore. Tvrdenie žalobcu, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností (v spojení s dodatkom ku
kúpnej zmluve) bola pre neho nevýhodná, nepostačuje na obmedzenie vlastníckeho práva žalovanéhonakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Iným spôsobom nezdôvodnil potrebu bezprostrednej úpravy
pomerov, či obavu z ohrozenia exekúcie, preto okresný súd nemal osvedčené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia a návrh žalobcu zamietol.

2. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a s použitím čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP tak, že žalobca bol v konaní neúspešný, a preto by
nárok na náhradu trov konania patril žalovanému, ale nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli, okresný
súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie s poukazom na § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP. Argumentoval tým, že prvoinštančný súd nesprávne uzavrel, že neexistuje
bezprostredná hrozba ujmy, žalovaný už medzičasom predal nehnuteľnosť ďalším kupujúcim (manželia
E.), pričom kataster zapísal kúpnu zmluvu dňa 26.9.2025, hoci už 17.9.2025 bola podaná žaloba o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva v jeho prospech. To znamená, že k prevodu

došlo v čase prebiehajúceho súdneho konania. Odôvodnenie zamietnutia, že žalobca nepodal trestné
oznámenie, je irelevantné, nakoľko trestné oznámenie nie je podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia.Skutočnosť,žesanajprvpokúšalomimosúdneurovnanie(výzvazodňa25.7.2025),nemožno
vykladať v jeho neprospech. Záver okresného súdu, že nepreukázal tieseň je v rozpore s dôkazmi:
Rozhodnutie Daňového úradu Skalica č. 103462058/2024 zo dňa 5.12.2024, ktorým bolo zriadené

záložné právo na jeho nehnuteľnosti (LV č. XXXX, k. ú. D., podiel 1/5), odvolanie proti rozhodnutiu
adresované Daňovému úradu Skalica, odpoveď Daňového úradu Skalica zo dňa 18.9.2025, ktorou
bolo odvolanie postúpené Finančnému riaditeľstvu SR. Uvedené listiny dokazujú, že daňový úrad voči
nemu viedol úkony, ktoré objektívne ohrozovali jeho majetok a existenčné zabezpečenie, hoci žiadne
daňové nedoplatky nemal. V dôsledku zápisu ťarchy na nehnuteľnosti bol v stave tiesne, hrozila mu

strata nehnuteľnosti, blokácia účtu a nemožnosť disponovať so svojím podielom. Práve táto tieseň ho
prinútila k nevýhodnému podpisu kúpnej zmluvy, čo je podstatným dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia. Ak návrhu nebude vyhovené, môže dôjsť k ďalším prevodom alebo zaťaženiam, čím by sa
účel konania o určenie vlastníctva zmaril. Navyše, kataster už zapísal prevod aj s poznámkou o začatom
konaní, čo dokazuje, že protistrana aj napriek známej spornej situácii koná účelovo. Žaloba o určenie

vlastníctva bola podaná advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou dňa 17.9.2025, kópia potvrdenia o podaní
žaloby bola doručená 1.10.2025, následne predložená aj na kataster. Je preukázané, že konanie už
prebieha a neodkladné opatrenie je nevyhnutné na zachovanie účelu tohto konania. K odvolaniu pripojil
žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2024 a určenie, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti, potvrdenie okresného súdu zo dňa 17.9.2025 o prijatí návrhu na začatie konania pod sp.

zn. 11C/56/2025. Výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 2.10.2025 (zapísaní vlastníci F. E. a A. E.).

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Z odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie. Zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

neboli zo strany žalobcu podaným návrhom splnené. Žalovaný sa nebude vyjadrovať k hypotetickým
tvrdeniam žalobcu o údajnej úžere, keďže ide výlučne o subjektívne, ničím nepodložené hodnotenia,
ktoré sa nezakladajú na pravde ani na predložených dôkazoch. Z komunikácie, ktorú žalobca priložil
k návrhu, nevyplýva žiadny náznak úžery ani nátlaku. Žalovaný nikdy nebol nútený konať proti svojej
vôli, všetky kroky medzi účastníkmi boli transparentne odkomunikované, vykonané dobrovoľne a so

súhlasom oboch strán.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387 CSP napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody (žalobcu) a na
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
I. výrokom návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (zákaz do právoplatného

rozhodnutia súdu v spore o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. D., prevádzať a zaťažovať
túto nehnuteľnosť právami tretích osôb, najmä ju previesť na inú osobu a zapísať práva do katastra
nehnuteľností), II. výrokom žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

7. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú

podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP (nenakladanie s určitými
vecami alebo právami) sa obmedzujú dispozičné oprávnenia vo vzťahu k určitej veci alebo právu,

prípadne viacerým veciam alebo právam. Právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je
jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo
právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (napr. zmluva o nájme, zmluva
o výpožičke, záložná zmluva, predaj, zriadenie vecného bremena a pod.) alebo jednostranných (napr.
závet), ako aj faktických úkonov. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre

realizáciu ich ekonomických hodnôt.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení povinnosti niečo
aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Výrok
neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností,
prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento
pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.17. Osobitný význam má ustanovenie citované v odseku 16 pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní
vecnej správnosti je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však
to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia,
na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

18. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva

do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

19. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie
aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho
nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

20. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým

pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092

s.).

22. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tentoinštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch
uvedených už v odseku 19, pričom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu
a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou
neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa

musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie
skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie
listín,naktorésažalobcaodvoláva.Prednariadenímneodkladnéhoopatreniaposudzujesúdvcelkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

24. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak, ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom žalobca má k dispozícii zúžený rozsah
relevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniaonávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová

lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací
a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa
v rámci konania vo veci samej.

25. S poukazom na obsah spisu vyplýva, že dňa 25.10.2024 žalobca ako predávajúci so žalovaným
ako kupujúcim uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXX,
k.ú. D., Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor. Žalovaný bol v čase podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 6) zapísaný ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti (titul nadobudnutia kúpna zmluva č. V-2047/2024 zo dňa 25.10.2024, vklad povolený dňa

30.10.2024).

26. Žalobou vo veci samej (podanou dňa 17.9.2025 pod sp. zn. 11C/56/2025) sa žalobca domáha voči
žalovanému určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva.

27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,

požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah
a požíva rovnakú ochranu.

29. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je daná vtedy, ak jedna strana je subjektom
práva a opačná strana subjektom povinnosti. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu
skutočne patrí nárok, ktorý žalobu uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne
povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, žežalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. To platí nielen pre konanie vo veci samej, ale i pre konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia.

30. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd uvádza, že základná podmienka
ukladania povinností v rámci neodkladného opatrenia je, že žalovaný má právnu možnosť vykonať alebo
zadržať právny úkon. Ak už žalovaný nie je vlastníkom, nemá právne oprávnenie nakladať s vecou,
ktorú nevlastní.

31. Odvolací súd konštatuje, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením
žalovaný síce bol vedený ako vlastník dotknutých nehnuteľností, avšak z aktuálneho výpisu listu
vlastníctva č. XXXX, ktorý predložil aj žalovaný v odvolaní (ktorého obsah si potvrdil odvolací súd
na stránke G.), je zrejmé, že ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú zapísaní F. E. a A.
E., H. XXXX/X, H., XXX XX, ČR, a to titulom Kúpna zmluva V-1719/2025 (vklad povolaný dňa

26.9.2025), teda iné osoby ako žalobcom označený žalovaný, ku ktorému sa mala vzťahovať
hmotnoprávna povinnosť, čím žalovaný stratil svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. V súvislosti
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému teda požiadavka žalobcu nie je
dôvodná, keďže tento už nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáha
nariadenia neodkladného opatrenia.

32. Odvolací súd zároveň uvádza, že predmetom rozhodovania v tomto štádiu nebolo už potrebné
posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej. Predmetom preskúmania bolo výlučne, či návrh žalobcu
spĺňal formálne a materiálne predpoklady podľa § 325 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia a
či bol podaný voči riadne a určito identifikovaným osobám, ktoré sú vecne a procesne spôsobilé byť

účastníkmi takéhoto konania.

33. Žalobca síce argumentoval účelovosťou prevodu, no neosvedčil, že žalovaný by mohol s
nehnuteľnosťou naďalej právne disponovať alebo že by bolo možné neodkladným opatrením efektívne
zasiahnuť do jeho konania. V zmysle ustálenej judikatúry je totiž pasívna vecná legitimácia nevyhnutnou

podmienkou na to, aby mohla byť osobe uložená povinnosť nenakladať s určitým právom alebo vecou.
Táto podmienka v danom prípade splnená nie je. Skutočnosť, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti tak rezultuje do právneho záveru, že v danom prípade nie je osvedčená existencia
akéhokoľvek relevantného právneho vzťahu žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku
ktorýmsamunavrhujeuložiťpovinnosťzdržaťsaichprevodučizaťažovania,čojejednouzozákladných

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia s takýmto predmetom (obsahom).

34. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nebolo dôvodné, aby sa odvolací zaoberal
skúmaním kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skúmanie
vecnej legitimácie strany sporu (či už aktívnej alebo pasívnej) je prvoradou úlohou súdu, ktorý ju skúma

ex offo (z úradnej povinnosti) kedykoľvek počas konania. S poukazom na uvedené, potom odvolací
súd splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia neposudzoval, nakoľko zistenie o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bolo samo o sebe dôvodom na vecné potvrdenie
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj z pohľadu procesnej ekonómie v súvislosti
so samotným konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté
uznesenie v I. výroku ako vecne správne, vrátane II. výroku (o náhrade trov konania) potvrdil.

36.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.

ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.37. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP
odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu

úspešný, preto mu vznikol voči žalobcovi, v konaní neúspešnému, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).