Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100164
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100164.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820
174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava,
právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01
Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,
Odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/511290-002 zo dňa 09.12.2024, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
05.02.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 05.02.2025 na Správny súd v

Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/511290-002 zo dňa 09.12.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Malacky, Odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len
„prvostupňový orgán“) č. OU-MA-OSZP-2024/021461-010 zo dňa 23.09.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „MAYER MALACKY -
HORIMA“, umiestnená na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X v k. ú. A., sa nebude posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) a zároveň podľa
§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil podmienky na eliminovanie a zmiernenie vplyvu navrhovanej
činnosti na životné prostredie, ktoré presne identifikoval vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon alebo právne následky
- najmä prvostupňového rozhodnutia – hrozia závažnou ujmou a iným vážnym nenapraviteľným
následkom,pričompriznanieodkladnéhoúčinkuniejevrozporesverejnýmporiadkom.Zdôraznilprávnu

zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) a žalovanému vytkol „šikanózny“ postup vo
vzťahu k nemu. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia zvýraznil princíp prevencie a predbežnej
opatrnosti,ktoréjepodľanehopotrebnéprepojiťsinštitútomodkladnéhoúčinkusprávnejžaloby,adodal,
že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi
stáva, že súdny prieskum síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy
zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na

životné prostredie. Podľa žalobcu správne orgány zneužívajú princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí
správnych orgánov, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, v danom prípade však musí formalistickýprincíp zákonnosti, založený len na prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ustúpiť
princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia.
Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, zakazujúcu prílišný

formalizmus, tak mal žalobca za to, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej
žaloby. Konštatoval, že formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti
správnych rozhodnutí spôsobuje v aplikačnej praxi nedostatky v podobe porušovania práva verejnosti
na priaznivé životné prostredie, čo je podľa žalobcu nespochybniteľným verejným záujmom a jedným
z dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

3. Žalobca ďalej dôvodil ustanovením § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), konkrétne požiadavkou predbežnej opatrnosti, ktorú je
možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia.
Priznaním odkladného účinku tak nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou
skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy či iného nenapraviteľného následku v prípade

nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd má priznať požiadavke
ochranyživotnéhoprostrediačonajväčšiuváhu,pričomaniprávodotknutéhosubjektunebudezmarené,
len suspendované do času rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalobca uzavrel, že ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to

nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo
k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Zdôrazňujúc ústavnú zásadu vyvažovania ústavne
garantovaných práv, rezultoval, že dôvodnosť a nutnosť priznania odkladného účinku bola v danom
prípade riadne preukázaná, a navrhol, aby správny súd rozhodol podľa § 185 písm. a) SSP s poukazom
na záujmy životného prostredia, konkrétne povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich

zákonným procesom, uplatňujúc ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov,
nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo na
priaznivé životné prostredie.

5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 16.05.2025 sa k navrhovaným odkladným účinkom

správnej žaloby vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s priznaním odkladného účinku nesúhlasí.

6. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený v kompletnej podobe dňa 25.08.2025.

7.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu

a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa
pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto
návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam,

t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie
je potrebné preukazovať, že k zákonom predpokladanému negatívnemu následku už reálne došlo,
postačuje hrozba, že tento nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná
hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Ďalším predpokladom vydania
takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo

vrozporesverejnýmzáujmom.Zároveňsavyžaduje,abyžalovanýmalmožnosťsaknávrhu na
odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť.10. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo
znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a

akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne
účinky právoplatného rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej
istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná,
nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.

11. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené,
a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu
k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

12. Žalobca svoj návrh, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval najmä hrozbou závažnej ujmy

na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením
s poukazom na zákon o ŽP a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva
názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine
všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s tým
súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia

ich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového stavu. Žalobca vo svojom
návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo napadnutým
rozhodnutímdôjsť.Žalobcasvojetvrdeniaaninepreukázalžiadnymsúdupredloženýmdôkazomvrátane
skutočnosti, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladných účinkov vyžaduje preukázanie iba
hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu.
Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť riziko,
nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho
dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná. Žalobca však potrebu prevencie

pri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má čo i len teoretický
potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad na účely
rozhodovaniaopriznaníodkladnéhoúčinkusprávnejžalobevšakniejeprípustný.Návrhžalobcujepreto
treba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca neuniesol tak povinnosť
tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu

podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto
povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie.
Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje
postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou
predmetného ustanovenia, riadne osvedčil. V opačnom prípade sám nesie procesné následky v podobe

zamietnutia jeho návrhu.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani
podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, teda neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, súd v súlade s § 188 SSP

návrh žalobcu zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].