Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/201/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521203322
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7521203322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B., C. XXX, D. E.
– D., nar. XX.X.XXXX a 2. F. B., C. XXX, nar. XX.X.XXXX, zást. oboch AK Slebodnik s.r.o., Štúrova 20,
Košice IČO: 56 703 490, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Milan Slebodnik, proti žalovaným:
1. F. F., E. XXX, D. E. – D., nar. XX.X.XXXX a 2. F. G., H. I. XX, E., nar. XX.X.XXXX, zást. oboch
Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice, IČO: 36 861 855, za ktorého ako
konateľ koná advokát Mgr. Peter Dittrich, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K3-16C/62/2021 - 96 z 27. júla 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom proti žalovaným p r i z n á v a spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, na ktoré plnenie žalovaní 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku v katastrálnom území C. zapísaného
na LV č. XXX ako parcela registra “C“, p. č. 1232/74 – orná pôda vo výmere 365 m2 a žalobcom priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia od otca žalobcu 1 kúpnou zmluvou z 31.5.2001 odkúpili z parcely
č. 1232/1 geometrickým plánom č. 322/113/2001 z 24.4.2001 odčlenenú novovytvorenú parcelu č.
1232/50. Následne Okresný úrad Košice – okolie stavebným povolením z 21.9.2001 žalobcom povolil
stavbu rodinného domu na tomto pozemku p. č. 1232/50 o. i. s podmienkou, že stavba sa osadí
presne podľa zakreslenia v situácii osadenia, ktorá je súčasťou overenej projektovej dokumentácie
s odstupmi od susedných pozemkov, ako tieto reprodukoval v 6. odseku odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím obce z 2.12.2003, pričom z jeho odôvodnenia
vyplynulo, že stavba rodinného domu bola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej
stavebným úradom v stavebnom konaní plne v súlade s podmienkami právoplatného stavebného
povolenia stavby, o čom Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Košice neskôr vo svojom liste
z 3.8.2020 po zistení, že rodinný dom žalobcov predsa od kolaudácie sa posunul o niekoľko metrov,
sa vyjadril ako o nepochopiteľnej záhade. Žalobcovia pozemok p. č. 1232/50 opakovane dali zamerať
dvom rozdielnym geodetom, najprv pred kúpou, kedy geodet kupovaný pozemok vytýčil v prírode

kolíkmi, podľa ktorých svoj pozemok oplotili, pričom ďalšie zameranie pozemku bolo vykonané pri
kolaudácii, kedy bol zameraný už aj dom postavený na ich pozemku p. č. 1232/50. Žalobcovia pritom tak
nazákladeprvého,akoaninazákladedruhéhogeodetickéhozameranianemohlinadobudnúťakúkoľvek
pochybnosť, že to, čo kúpili od otca žalobcu 1 a kde aj postavili svoj rodinný dom, nie je jeho pozemkom,pričom od neho takto kúpený pozemok dobromyseľne a nerušene užívali viac, ako desať rokov, a to až
do sporu so žalovanými, ktorí podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku p. č. 1232/74 jeho kúpou
sa stali až v roku 2016. Žalobcovia v konaní zdôrazňovali aj to, že pokiaľ by ich rodinný dom nestál na

ich pozemku p. č. 1232/50, ale stál by na pozemku inej osoby, bez vyriešenia tohto právneho stavu by
nebolo došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia.

3. Všetci v konaní vypočutí svedkovia (J. K., L. B., M. B., F. B.) potvrdili, že celý pozemok p. č. 1232/1 asi
od roku 1982/1983 bol oplotený dreveným plotom v tvare písmena U, popri ceste bol železný plot, ktorý

postavil ešte starý otec žalobcu 1 a jeho poloha sa nezmenila, plot aj dnes stojí presne na tom istom
mieste,akopredrokmi.Naspodnejjužnejhranicip.č.1232/1sanachádzaldrevenýhranol,ktorýrodinou
otca žalobcu 1 bol považovaný za hranicu pozemku, podľa ktorého v čase, keď vlastníkom pozemku
bol ešte starý otec žalobcu 1, bolo postavené aj pôvodné drevené oplotenie, z tohto hranola išiel drôt,
a to zrejme až smerom do záhrady ku Toryse, avšak v ďalšej časti bol už zničený. Určite za domom
žalobcov boli aj nejaké drevené stĺpiky, ktoré žalobca 1 neskôr zbúral a na ich mieste nahradil železnými

stĺpmi s pletivom. Za pôvodne dreveným plotom bolo pole, južná hranica v rodine nebola sporná, za ňou
pozemky malo družstvo. Všetci svedkovia videli geodetom vytýčené kolíky medzi parcelami patriacimi
žalobcom a rodičom žalobcu 1 umiestnené presne tam, kde v súčasnosti sa nachádza oplotenie. Svedok
F. B. potvrdil, že od roku 2014 mal vedomosť o nejakom probléme s hranicami okolo ich pozemkov, že
hranica jeho pozemku nejde od garáže, ale až od domu, pričom aj jeho garáž je postavená nie na jeho,

ale na bratovom pozemku. Zároveň potvrdil, že drevený kolík sa nachádzal niekde v rohu p. č. 1232/74.

4. Žalovaní nehnuteľnosť p. č. 1232/74 nadobudli v roku 2016 od vlastníkov zapísaných na príslušnom
liste vlastníctva v dobrej viere. V konaní sa bránili, že žalobcovia pri nadobudnutí nehnuteľnosti neboli
dobromyseľní, došlo k posunu hraníc pozemkov v rámci rodiny, pričom aj geodetické zametanie

pozemku úmyselne bolo vykonané od bodov určených žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami.
Zameranie domu ku kolaudácii je pritom úplne iné, ako je realita, čo nemožno pričítať samotnému
geodetovi, pretože objektívnym pohľadom podľa nich aj laik musí vidieť, že stavba nie je postavená
v súlade so stavebným povolením a s geometrickým plánom, nakoľko je posunutá o sedem metrov.

5. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení mal za nesporný, keďže títo tvrdili, že sú
vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá v katastri nehnuteľností je zapísaná ako vlastníctvo žalovaných, ktorým
preto svedčila pasívna vecná legitimácia v spore. Citoval ustanovenia §134 a §129 ods. 1 a ods. 2, ako aj
§130 ods. 1 o. z. a podal tiež výklad zákonných podmienok vydržania. Dobromyseľnosť žalobcov, že im
vec, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy z 2001, vlastnícky patrí a tým aj oprávnenosť ich držby,

v konaní mal za nespornú. S odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach 2Cdo/271/2007,
5Cdo/49/2010, 3Cdo/12/2010, 3Cdo/17/2016, 4Cdo/283/2009 zdôraznil, že dobromyseľnosť držiteľa
musí byť posudzovaná nie iba zo subjektívneho (osobného) presvedčenia samého účastníka, ale vždy
z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,

že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol, pričom ide o vnútorný psychický stav, ktorý je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,
resp.kvykonávaniuprávapreseba,zktorýchmožnopotomusúdiť,čidržiteľ(ne)moholrozpoznať,žemu
vec alebo právo skutočne patrí a keď okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery,
sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, t. j. tzv. uchopenie sa držby. Zdôraznil

preto, že predpokladom oprávnenosti držby je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak
si určitú vec prisvojuje, pričom o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že
mu vec patrí, pričom ide o omyl ospravedlniteľný, t. j. taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu možno
požadovať od každého. Pri svojich úvahách o dobromyseľnosti žalobcov mal na zreteli aj právne závery

vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 484/2015, že pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba vždy skúmať, či držiteľ (ne)mohol byť objektívne presvedčený, že
držanú vec nadobudol poctivým spôsobom, t. j. spôsobom, ktorý je v súlade s dobrými mravmi.

6. V danom prípade, kedy žalobcovia svoju dobromyseľnosť odvodzovali od domnelého právneho titulu,

ktorým bola kúpna zmluva uzavretá s právnym predchodcom žalobcu 1, ako aj od vytýčenia hraníc
ich pozemku geodetom, uzavrel, že z predložených zameraní skutočného stavu dotknutého pozemku
a jeho okolia vyplýva posun hraníc pozemkov zo severnej strany, t. j. od cesty p. č. 3081/1 – pozemku
p. č. 1242 a následne p. č. 1232/1 a 1232/50. Berúc do úvahy skutočnú užívaciu hranicu pozemkovp. č. 1232/1 a 1232/50 (resp. 1232/74) zakreslenú na zameraní v spise na č. l. 75 uzavrel, že táto
výrazne neprevyšuje rozmery pôvodného pozemku p. č. 1232/1 patriaceho právnemu predchodcovi
žalobcu 1, pričom posun skutočne užívaného pozemku podľa zmeraní v spise na č. l. 13 a 75 je zrejmý

zo severnej strany – od hranice s pozemkom p. č. 1242 i západnej strany – od cesty p. č. 1231/1,
kedy dlhodobo právnymi predchodcami žalobcov vybudovaná hranica pozemku nekopíruje stav podľa
katastrálnej mapy, a celková hranica pôvodného pozemku p. č. 1232/1 je posunutá smerom na východ
a na juh. S prihliadnutím aj na tvar žalobcami a ich právnym predchodcom užívaného pozemku a na jeho
umiestnenie v teréne uzavrel, že v danom prípade nedošlo k značnému prekročeniu hraníc pozemku

a že takéto posunutie hraníc pozemku zároveň nie je možné považovať za uzurpovanie si susedného
pozemku, keďže zo strany právnych predchodcov žalobcov nedošlo k rozšíreniu hraníc ich pozemku
jedným smerom – smerom k voľnému pozemku, ktorý nikto neužíval, ale došlo zrejme k nesprávnemu
vytýčeniu hraníc pozemkov v teréne v rozpore so súčasnými katastrálnymi hranicami.

7.Prisvojomrozhodovanímalnazreteli,žehranicepozemkutaktovytýčiliprávnipredchodcoviažalobcu

1, a to ešte jeho starý otec, pričom tieto podstatne neprekračovali celkovú výmeru jemu patriaceho
pozemku, keď podľa uvedeného vytýčenia bol postavený plot, ktorého poloha sa doposiaľ nemenila,
čo potvrdili všetci vypočutí svedkovia. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorej závery
sú použiteľné aj v podmienkach SR (22 Cdo 1848/1998, resp. 22 Cdo 220/2007), majúc na zreteli,
že dôvodom takého omylu, keď držiteľ sa môže oprávnene domnievať, že sa ujal držby nehnuteľnosti

v zmysle určitého právneho úkonu a nadobudol vlastníctvo aj k jej spornej časti, hoci v skutočnosti
sa ujal držby nielen kúpeného, ale aj susedného pozemku, môže byť nepravidelný tvar pozemku,
neprehľadný terén, nesprávne vytýčenie hraníc alebo skutočnosť, že mu prevádzateľ odovzdá pozemok
v hraniciach, ako ho sám užíval, pričom podľa ustálenej súdnej praxe dobromyseľnosť môže byť daná
aj pri rozdieloch medzi nadobudnutou a skutočne držanou výmerou až do 50 % uzavrel, že celková

výmera žalobcami držaného pozemku, ako aj jeho tvar v teréne, pri jeho oplotení v danom prípade
vyvolala u žalobcov dôvodné presvedčenie, že im patrí celý takto geodetom vytýčený pozemok a nemal
preto pochybnosti o ich dobromyseľnosti. S poukazom aj na závery NS ČR vyslovené vo veci 22 Cdo
2211/2000 skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia si nenechali zamerať hranice
pozemku zo všetkých strán, aby sa presvedčili o výmere pozemku, resp. o správnosti vedenia hranice

pozemkov určenej ich právnymi predchodcami, podľa súdu neznamenala nedostatok ich dobrej viery, a
vychádzal zo záverov vykonaného dokazovania, že hranice pôvodného pozemku p. č. 1232/1 v rodine
žalobcu 1 boli dlhodobo považované za nesporné.

8. S takýmto odôvodnením žalobe vyhovel po tom, čo uzavrel, že žalobcovia splnili všetky zákonom

ustanovené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, pretože nerušene užívali nehnuteľnosť po
dobu viac než desať rokov počnúc dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti p. č. 1232/50
dňom 7.6.2001 až do roku 2016, kedy ich oslovili žalovaní ako noví vlastníci sporného pozemku
p. č. 1232/74 s tým, že na dobromyseľnosť držby pozemku žalobcami nemá vplyv ani nedodržanie
podmienok určených v stavebnom povolení, resp. porušenie administratívnych predpisov, keďže rodinný

dom žalobcovia postavili na pozemku, o ktorom si mysleli, že im vlastnícky patrí.

9. Nestotožnil sa pritom s obranou žalovaných, že dobromyseľnosť žalobcov je vylúčená vzhľadom na
okolnosť, že pozemok nadobudli od svojich príbuzných, pričom podľa nich malo dôjsť k úmyselnému
posunu hranice pozemku v rámci rodiny. Dôvodil pritom, že len samotná okolnosť, že išlo o prevod

medzi príbuznými, nevylučuje dobromyseľnosť nadobudnutia sporného pozemku, pričom v prospech
dobromyseľnosti žalobcov ako rozhodujúce svedčili tie konkrétne okolnosti prípadu, že všetci vypočutí
svedkovia boli presvedčení, že rodine patrí ňou užívaný pozemok tak, ako jeho hranice určil oplotením
ešte starý otec žalobcu 1, pričom títo až do oznámenia problému žalovanými nemali pochybnosti, že im
tento pozemok patrí vrátane matky žalobcu 1, ktorá ako manželka predchádzajúceho vlastníka pozemku

rovnako nemala vedomosť o nejakom posune, prípadne nesprávnom vymedzení hraníc pozemku
v teréne.

10. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k otázke tvrdenej dobromyseľnosti žalovaných pri nadobudnutí ich
vlastníckeho práva k spornému pozemku od jeho zapísaných vlastníkov, a to upriamením pozornosti

na právne závery veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR z 27.4.2021 v jeho rozhodnutí vo
veci 1VObdo/2/2020, v zmysle ktorého dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného
údaja v katastri nehnuteľností o jej predchádzajúcom vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu, že
mohol nadobudnúť vlastnícke právo a pre poskytnutie ochrany tomuto právu, ak sa preukáže, žetáto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej
nehnuteľnosti, k čomu došlo aj v tejto sporovej veci posudzovanej mestským súdom. Aby totiž de iure
došlo k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností (a nielen k zmene faktického stavu ako

stavu zapísaného v katastri nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, a to existencia
platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu s tým, že ak čo i len jedna
z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane
nadobúdateľa, a to ani v situácii, ak bolo vyhovené jeho návrhu na vklad vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, keďže dobrá viera nadobúdateľa, že určitú vec nadobúda od

vlastníka, má totiž vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje; v iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu §70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. (katastrálny zákon) upravujúceho hodnovernosť údajov katastra nezodpovedá pritom výklad, podľa
ktorého už len samá evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zakladá dobrú vieru

evidovaného vlastníka v to, že je vlastníkom a s týmto odôvodnením dospel k záveru, že žalovaní,
ak aj boli dobromyseľní, že nadobúdajú nehnuteľnosť od ich vlastníka, vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti nemohli nadobudnúť kúpnou zmluvou z r. 2016, keďže predávajúci nebol jej vlastníkom.

11. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalobcov v spore ustanovenou v §255

ods. 1 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku žalovaní podali odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov
ustanovených v §365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne.

13. Zotrvali na svojich námietkach, že žalobcovia pri užívaní spornej nehnuteľnosti objektívne museli
vedieť o spornosti hranice pozemkov a neboli preto pri držbe sporného pozemku dobromyseľní,
v dôsledku čoho nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nemu titulom vydržania napriek ich tvrdeniam,
o ktorých pravdivosti sa dlhé roky presviedčali. Za podstatné pri tejto svojej námietke považovali

skutočnosť,žepôvodnédrevenéoploteniepostavenéstarýmotcomaotcomžalobcu1nebolopostavené
v súlade s prebiehajúcimi katastrálnymi hranicami, ako ani v súlade s vlastníckym alebo užívacím
právom žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, ktorí svojvoľne posunuli oplotenie do cudzieho
pozemku a tento si prisvojili, hoci im nikdy nepatril a úmyselne si tak rozšírili svoje vlastníctvo smerom
do poľa s tým, že si to nikto nevšimne. Uvedené podľa nich potvrdili aj samotní žalobcovia, keď uviedli,

že za vzniknutý stav môžu skutoční vlastníci, ktorí užívanie svojho pozemku žalobcami, resp. právnymi
predchodcami žalobcu 1 nerozporovali po dobu niekoľkých desaťročí. Žalovaní od počiatku sporu pritom
tvrdili, že zo strany žalobcov, resp. ich právnych predchodcov došlo k manipulatívnemu správaniu,
keď títo svojvoľne oplotili pozemok na južnej a východnej strane tak, že nerešpektovali vlastnícke
hranice a drevené oplotenie posunuli takmer o 7 m smerom na juh oproti stavu zapísanému v katastri

nehnuteľností, t. j. na cudziu nehnuteľnosť, čo keďže išlo o úmyselné konanie, nemôže byť podkladom
k vydržaniu nehnuteľnosti.

14. Vzhľadom na to, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpy žalobcami ako novovytvorená parcela
p. č. 1232/50 bola vytvorená na základe geometrického plánu vyhotoveného podľa pokynov otca

žalobcu 1, pričom geodet podľa nich nezameral správnosť osadenia oplotenia na južnej a na východnej
hranici pozemku, ale namiesto toho pri zameriavaní pozemku vychádzal z pokynov otca žalobcu 1,
a teda len z predpokladu, že tieto hranice vytvorené oplotením pozemku sú správne, nemôže byť
podľa odvolateľov správny ani záver súdu, ktorý vyplynul z 33. odseku jeho odôvodnenia, že hranice
pozemku boli zamerané zo všetkých strán, keďže zameraná bola len dĺžka južnej hranice, ale nie

správnosť jej osadenia. Žalobcovia v teréne postupovali teda podľa svojvoľne postaveného dreveného
oplotenia, od ktorého merali geodetom vymeraný pozemok v požadovanej výmere, pričom až geodet,
ktorý až následne vyhotovoval geometrický plán, vychádzal už z podkladov katastra nehnuteľností
a z katastrálnej mapy a pri svojich meraniach správne zakreslil južnú a východnú hranicu tak, ako táto je
vedená v katastri nehnuteľností a hranicu medzi parcelami č. 1232/1 a novovytvorenej parcely 1232/50

určil podľa výsledkov tohto svojho merania. Odvolatelia ďalej namietali, že pri riadnom preštudovaní
geometrického plánu z r. 2001 a jeho porovnaním s reálne vyznačenými hranicami pozemku v teréne
žalobcovia museli prísť na to, že pozemok je posunutý.15. Z týchto dôvodov s ohľadom na svojvoľné správanie sa žalobcov a ich priamych príbuzných, od
ktorých títo odvodzujú svoje užívacie právo, podľa odvolateľov z objektívneho hľadiska nemôžu byť
žalobcovia dobromyseľní pri užívaní predmetnej veci napriek tomu, že sčasti na cudzej nehnuteľnosti

si postavili rodinný dom a garáž, a preto ich omyl týkajúci sa užívania spornej nehnuteľnosti ako
nimi a ich právnymi predchodcami úmyselne vyvolaný ovplyvnením výsledkov geodetického merania
zadaním nesprávnych informácií o fiktívnych južných a východných hraniciach zameriavaného pozemku
geodetovi, je omylom neospravedlniteľným.

16. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Vykonaným dokazovaním v konaní podľa nich bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že so
zreteľom na všetky okolnosti veci boli dobromyseľní z objektívneho hľadiska, že pozemok, ktorý užívajú
viac ako 10 rokov, im vlastnícky patrí, pričom je zrejmé, že tento nadobudli v súlade s dobrými mravmi,
keď dvoma rôznymi geodetmi opakovane zameraný vydržaný pozemok riadne odkúpili a zaplatili zaň
dohodnutú kúpnu cenu. Tvrdenia odvolateľov, že právni predchodcovia žalobcov svojvoľne si posunuli

oplotenie, považovali len za ničím nepreukázané tvrdenia, ktoré žalobcovia jednoznačne popreli, pričom
to, že skutoční vlastníci po dobu niekoľkých desiatok rokov užívanie sporného pozemku žalobcami,
ako ani ich právnymi predchodcami nerozporovali, je podľa nich reálnym faktom, ktorý nepochybne
logicky prispel k presvedčeniu (aj) žalobcov o ich vlastníctve k spornému pozemku. Upriamovanie
pozornosti súdu odvolateľmi na aktuálnu výmeru p. č. 1232/1 podľa listu vlastníctva (475 m2), hoci

táto podľa geometrického plánu č. 113/2001 by mala byť vo výmere len 368 m2, označili pritom
za účelové zavádzanie súdu, nakoľko, ako vyplýva z porovnania geometrického plánu č. 113/2001
a súčasného snímku z katastrálnej mapy, tvar p. č. 1232/1 v priebehu 20 rokov sa úplne zmenil,
pričom v súčasnosti ide o úplne inú parcelu, ako v r. 2001, pričom žalovaní v odvolaní opakovane
bez akýchkoľvek dôkazov tvrdia údajnú svojvôľu otca žalobcu 1 tak pri určení južnej a východnej

hranice sporného pozemku, ako zároveň aj pri vydávaní pokynov obom geodetom, ktorí preto podľa
nich nezamerali správnosť osadenia oplotenia na južnej a východnej hranici pozemku, ktorého hranice
nemali byť preto zamerané zo všetkých strán. Zdôraznili, že úlohou geodeta, ktorý logicky vykolíkoval iba
severnú a východnú hranicu pozemku, pretože na týchto v prírode sa nenachádzalo žiadne oplotenie,
bolo zamerať celý pozemok, teda všetky jeho hranice. Rovnako popreli aj tvrdenie odvolateľov, že sami

museli objektívne vedieť, že hranice pozemkov sú posunuté, namietajúc, že na uvedené nemohli prísť
ani pri riadnom preštudovaní geometrického plánu z r. 2001, keďže z neho sa to zistiť nedá. Zotrvali na
tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ako dobromyseľní držitelia držali a užívali sporný
pozemok v ospravedlniteľnom omyle, že tento im patrí, pričom k danému omylu došlo napriek tomu, že
postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné so zreteľom na všetky okolnosti prípadu od

nich požadovať, pričom keď pozemok začali užívať, boli presvedčení, že nekonajú bezprávne, inak by
na ňom nepostavili rodinný dom a garáž a nevykonali by ani ďalšie finančne náročné stavebné úpravy.
To, že pozemok užívali dobromyseľne a aj navonok sa považovali za jeho vlastníkov, v konaní pritom
preukázali výpoveďami svedkov.

17. Odvolatelia, ktorým vyjadrenie protistrany bolo doručené 28.9.2023, nevyužili svoje zákonné právo
a k tomuto odvolaciu repliku nepodali. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP preto ho

potvrdil.

20. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 19.11.2025 o 9.50 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
od 11.11.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219

ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).

21. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súduprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k
záveru, že tieto nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré
mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého

rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s napadnutým rozsudkom preto sa stotožnil
v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu

so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku
v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako odvolacím
súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody určujúceho rozsudku o vydržaní
vlastníckeho práva k oplotenému a v týchto hraniciach dlhé desaťročia užívanému pozemku žalobcami
do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov dobromyseľne nadobudnutej titulom kúpy v roku 2001

od právneho predchodcu jedného z nich.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalovaných
odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.

25. Odvolatelia v odvolaní len zopakovali tú svoju obranu, ktorú prezentovali už aj v konaní pred
súdom prvej inštancie a s ktorou tento náležite a vyčerpávajúco sa vysporiadal v písomnom odôvodnení
napadnutého rozsudku daním dostatočných a presvedčivých odpovedí na všetky ich relevantné
námietky a súbežne sa vysporiadal so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenými žalobcami
v konaní. Odvolanie bolo možné preto považovať len za jednoduchý nesúhlas žalovaných s tým, ako

súd vec po skutkovej a právnej stránke posúdil.

26. Žalovaní v konaní nijako nepreukázali svoju obranu v spore ani o svojvoľnom a úmyselnom konaní
žalobcov, resp. právneho predchodcu jedného z nich pri posunutí južnej hranice ich pozemku, ktorý
takto aj oplotili ešte v 80. rokoch minulého storočia a takto ho dlhodobo a nerušene aj užívali, ako

ani o tom, že geodet pri zameriavaní novovytvorenej parcely č. 1232/50 odčleňovanej z pôvodnej
p. č. 1232/1 vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu 1 vychádzal len z pokynov otca, resp.
ešte starého otca žalobcu 1 a že tento preto len automaticky za správny východiskový bod svojich
meraní považoval existujúce oplotenie v teréne neprihliadajúc na právnu hranicu pozemku zaznačenú
v katastri nehnuteľností. Išlo preto len o ničím nepreukázané podozrenia a úvahy žalovaných, ako

mohlo dôjsť k terajšími meraniami zistenému posunu spornej južnej hranice vrátane toho, že oproti
stavu vyplývajúcemu z aktuálnej katastrálnej mapy rodinný dom žalobcov v skutočnosti nie je postavený
na p. č. 1232/50 v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ale na parcele, ktorá je predmetom tohto
sporu a ktorá v katastri nehnuteľností ako p. č. 1232/74 v danom katastrálnom území je evidovaná
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, na ktorých však preto nemožno založiť pochybnosti či

dokonca nedostatok dobromyseľnosti držby žalobcov, resp. ich právnych predchodcov pri dlhodobom
užívaní takto oploteného pozemku a poť. ani pri nadobudnutí p. č. 1232/50 žalobcami do ich
bezpodielového spoluvlastníctva v r. 2001.

27. Naopak na základe v konaní produkovaných dôkazov bolo možné jednoznačne a zodpovedne

uzavrieť, že žalobcovia vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré v žalobe po skutkovej stránke popísali a
ktorých pravdivosť v konaní preukázali predloženými dôkazmi tak o priebehu existujúceho a celé roky
nezmeneného umiestnenia (polohy) pôvodného oplotenia pôvodného pozemku p. č. 1232/1, ktoré na
južnej a západnej hranici následne zároveň sa stalo aj oplotením novovytvorenej p. č. 1232/50, ako ajo samotnom geodetickom zameraní pôvodného pozemku p. č. 1232/1, a to tak pri kúpe p. č. 1232/50
žalobcami, ako aj pri následnej kolaudácii na tejto parcele postaveného rodinného domu, podľa svojich
možností urobili všetko, čo vzhľadom na okolnosti veci bolo možné od nich požadovať. V dôsledku

toho ich omyl pri faktickom vykonávaní držby sporného pozemku súdom prvej inštancie správne bol
vyhodnotený ako omyl ospravedlniteľný, bez vplyvu na záver o dobromyseľnosti žalobcov pri držbe
sporného pozemku.

28. Pochybnosti o absencii dobromyseľnosti žalobcov pri vykonávaní držby sporného pozemku ako

vlastného neboli pritom spôsobilé vyvolať ani námietky odvolateľov poukazujúce na rozdiel medzi
skutočnou výmerou pôvodnej p. č. 1232/1 a jej výmerou podľa katastrálnej mapy (107 m2), a to jednak
preto, ako na to správne poukázali aj žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu, tvar tejto parcely v priebehu
rokov sa jednoznačne menil a jednak aj preto, že výmera pozemkov v zmysle §70 ods. 1 katastrálneho
zákona je síce hodnoverným (nie však záväzným údajom katastra), len ak sa nepreukáže opak,
pričom rozdiel medzi výmerou nimi skutočne užívaného pozemku a výmerou kupovaného pozemku

deklarovanouvkúpnejzmluve,akosaminatopoukázali,skutočnebolnepatrný.Neobstálipretotvrdenia
odvolateľov, že žalobcovia objektívne museli vedieť, že hranice ich pozemku sú posunuté, a teda že
z toho dôvodu nemohli byť dobromyseľní pri vykonávaní dražby a poť. ani pri vydržaní vlastníckeho
práva k spornému pozemku. Sporný pozemok bol dvakrát zameraný dvomi rôznymi geodetmi, pri kúpe
novovytvorenej p. č. 1232/50 v r. 2001 a následne aj pri kolaudácii na ňom postaveného rodinného

domu, pričom pri druhom z týchto meraní správnosť polohy rodinného domu žalobcovi bola potvrdená aj
v kolaudačnom rozhodnutí. Priebeh hraníc vyznačený jeho oplotením a absencia zmeny jeho dlhodobej
polohy v priebehu rokov bola potvrdená svedeckými výpoveďami. Žalobcovia sčasti oplotený pozemok
kupovali v dobrej viere, že tento tak, ako je oplotený, je vo vlastníctve prevodcu a tento zákonom
ustanovenú dobu takto dobromyseľne aj užívali ako svoje vlastníctvo, t. j. aj bez započítania oprávnenej

držby právneho predchodcu žalobcu 1 (od 7.6.2001 do r. 2016) splnili zákonné podmienky vydržania
vlastníckeho práva k spornému predmetu vlastníctva.

29. Neobstála v konaní ani tá námietka odvolateľov, že pri riadnom preštudovaní geometrického plánu
z r. 2001 a jeho porovnaním s reálne vyznačenými hranicami pozemku v teréne argumentujúc, že oproti

cez miestnu komunikáciu je postavený rodinný dom, pričom sporný pozemok sa nachádza na oblúku
miestnej komunikácie, žalobcovia museli prísť na to, že pozemok je posunutý. Geodet v posudzovanom
prípade pri kúpe pozemku žalobcami v r. 2001 pred odčlenením novovytvorenej pozemkovej parcely
od pôvodnej pozemkovej parcely č. 1232/1 túto zameral a jej geometrické a polohové určenie zobrazil
v geometrickom pláne, pričom správnosť polohy rodinného domu na pozemku žalobcov následne bola

potvrdená aj kolaudačným rozhodnutím, a nemožno preto pričítať na ťarchu žalobcov, že geometrický
plán nepreštudovali detailnejšie a nezistili nezrovnalosti faktického stavu oproti právnemu stavu
zapísanému v katastri nehnuteľností. Túto nezrovnalosť napokon nezistili ani samotní žalovaní v r. 2016,
keď pozemok p. č. 1232/74 kupovali do svojho podielového spoluvlastníctva a je preto otázne, čo vlastne
bolo predmetom tejto ich kúpy v r. 2016, kedy na p. č. 1232/74 v teréne reálne bol postavený rodinný

dom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie správne pritom poukázal v 37.
odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku o. i. aj na to, že povolenie vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností nie je možné chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by malo byť
s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnosti, ale ide len
o zákonnú podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva prevodom na základe zmluvy

(§133 ods. 2 o. z.), pričom dobrá viera nadobúdateľa sama o sebe na nadobudnutie vlastníckeho
práva od nevlastníka nepostačuje, keďže naša právna úprava de lege lata neumožňuje nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom len na dobrú vieru nadobúdateľa.

30. Odvolacie námietky žalovaných neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel
a privodiť tak pre odvolateľov priaznivejšie rozhodnutie či už jeho zmenou alebo zrušením a ako také
preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie preto
potvrdilakovecnesprávnyvrátanezávisiacehovýrokuotrováchkonaniasprávneazákonnezaloženého
na zásade úspechu žalobcov v spore (§255 ods. 1 CSP).

31. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešným žalobcompriznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolatelia
v konaní netvrdili a odvolací súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie

o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešných odvolateľov.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).