Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323202022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
D. XXX, zastúpená: Fons iuris s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47240318, so sídlom Kominárska
2, 4, Bratislava, proti žalovaným: 1. E. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. XXXX/X, G., 2. H. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa G. I. XXX/XX, J. C., obaja zastúpení: MARENČÍKOVÁ advokát, s.r.o., IČO:
50451456, so sídlom Snežienkova 4, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/50/2023-276 zo dňa 21.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1 a 2 p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovaným
1 a 2 náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657, § 658 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, § 151c, § 151d
ods. 1, 2, § 151j ods. 1, § 151k ods. 1, § 151l ods. 1, 3, § 151m ods. 1, 3, 6, 7, 8, 9, 10 zák. č.

40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobou podanou súdu dňa 07.06.2023 žalobca pôvodne
žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá žalovaným 1 v zastúpení žalobkyne ako predávajúcej
a žalovaným 2 ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne, je neplatná. V priebehu konania žalobu zmenila tak, že žiadala, aby súd určil,

že vlastníčkou nehnuteľnosti, prevod vlastníckeho práva ku ktorej bol predmetom kúpnej zmluvy, je
žalobkyňa. Zo žaloby, z výpovede žalobkyne a vyjadrenia jeho právneho zástupcu vyplynulo, že dňa
21.6.2018 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným 1/ ako veriteľom zmluvu o pôžičke peňazí.
Predmetom pôžičky bola suma 19.419,49 EUR, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému v lehote do
31.1.2019 spolu s dohodnutým úrokom vo výške 500,- EUR. V ten istý deň uzavrela žalobkyňa ako
záložca so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktorým na zabezpečenie svojho záväzku zriadila v prospech záložného veriteľa ťarchu - záložné právo

k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres
Galanta, obec C. D., k.ú. C. D., a to k bytu č. XX vo vchode č. 0 na 3. p. v stavbe bytový dom s.č.
XXX postaveného na pozemkoch parcely registra C KN parc.č. 11/45, parc.č. 11/16, parc.č. 11/35
a parc.č. 11/17, v celosti a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a napríslušenstve veľkosti 283/10000 - in. Vklad tejto záložnej zmluvy povolil OÚ Galanta, KO, rozhodnutím
zo dňa 16.7.2018 pod č. V 2926/2018. ČL. VII. záložnej zmluvy upravuje výkon záložného práva a v
bode 7.4. záložnej zmluvy žalobkyňa splnomocnila žalovaného 1/ k výkonu záložného práva vrátane

vykonania právneho úkonu súvisiaceho s predajom zálohu. Dňa 17.1.2019 žalobkyňa odvolala v súlade
s ust. § 33b Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v záložnej zmluve zo dňa 21.6.2018 v
celom rozsahu. V dolnej časti textu je uvedený dátum 17.1.2018, čo je nelogické, nakoľko v ten deň
ešte ani nebola uzavretá záložná zmluva a správny dátum je 17.1.2019, ako je uvedený na osvedčení o
pravosti podpisu žalobkyne. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.8.2020, podanou na Okresný súd Galanta,

č.k. 17C/40/2020, v postavení žalobkyne domáhala voči žalovanému 1/, v konaní 17C/40/2020 tiež v
postavení žalovaného 1/ a proti žalovanému 2/ MARENČÍK dražby, s.r.o. Nitra, o určenie neplatnosti
zmluvy o pôžičke zo dňa 21.6.2018, záložnej zmluvy zo dňa 21.6.2018 a právnych úkonov žalovaného
2/ smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. Toto konanie súd uznesením zo dňa 20.9.2022 prerušil a
nakoľko žiadna zo strán pokračovanie v konaní nenavrhla, uznesením zo dňa 5.4.2023 konanie zastavil.
V rámci tohto konania sa žalovaný 1 preukázateľne dozvedel o odvolaní jeho plnomocenstva a teda

že nie je oprávnený konať v mene žalobkyne. Dňa 15.11.2021 uzavrel žalovaný 1/ ako splnomocnený
zástupca žalobkyne so žalovaným 2 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na
OkresnomúradeGalanta,katastrálnyodbor,naLVč.XXXX,okresGalanta,obecC.D.,k.ú.C.D.,atobyt
č. XX vo vchode č. 0 na 3. p. v stavbe bytový dom s.č. XXX postaveného na pozemkoch parcely registra
C KN parc.č. 11/45, parc.č. 11/16, parc.č. 11/35 a parc.č. 11/17, v celosti a podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve veľkosti 283/10000 - in. Žalovaný 1 v tej dobe už
preukázateľne nebol splnomocneným zástupcom žalobkyne a nebol oprávnený tento právny úkon v jej
mene uzavrieť a podpísať. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný
dňa 19.1.2022, č. V-254/2022. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 49.100,- EUR a bola stanovená
znaleckým posudkom č. 50/2021 znalca Ing. Michala Kitku zo dňa 29.4.2021. Žalovaný 1 už nebol

oprávnený ani na zabezpečenie tohto znaleckého posudku. Žalovaný 1 žalobkyňu o uzavretí kúpnej
zmluvy a o dohodnutej kúpnej cene neinformoval. OÚ Galanta, KO, rozhodnutím zo dňa 31.1.2022
konanie o vklade č. V-254/2022 prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, nakoľko žalobkyňa v priebehu
konania oznámila podanie žaloby na OS Galanta pod č.k. 17C/40/2020, o ktorom konaní píšem vyššie.
Po právoplatnom skončení konania na OS Galanta č.k. 17C/40/2020 rozhodnutím zo dňa 5.4.2023

zanikol dôvod prerušenia katastrálneho konania a preto OÚ Galanta, KO rozhodnutím zo dňa 24.5.2023
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy na žalovaného 2.
Aktuálny právny stav je teda taký, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2021 sa žalovaný
2 stal výlučným vlastníkom bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve. Predmetný byt užíva žalobkyňa, jej dcéra A. K. s partnerom a ich 3 maloleté deti vo veku

17 rokov a dvojičky vo veku 4 roky. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 15.11.2021 je v ohrození bývania a ďalšej existencie jej šesťčlennej rodiny, užívajúcej
predmetný byt. Nakoľko žalovaný 2 býva v okrese Trnava, nepredpokladá, že predmetný byt nadobudol
za účelom vlastného bývania ale je tu reálne nebezpečenstvo, že byt nadobudol za účelom jeho ďalšieho
predaja a získania zisku a preto bude mať snahu tento predať. Dohodnutá kúpna cena trojizbového

bytu vo výške 49.100,- EUR, ktorú považuje za značne podhodnotenú, tomu nasvedčuje. Žalovaní 1 a 2
zhodne v rámci procesnej obrany uviedli, že žalovaný 1 poskytol žalobkyni a jej rodinným príslušníkom
niekoľko pôžičiek: dňa 21.06.2018 vo výške 10580,51 eur ako dlžníkovi Design Pro - Tech, s.r.o.,
IČO: 50227611, zastúpenej konateľkou A. K., dcérou žalobkyne, úhrada bola zabezpečená záložnou
zmluvou uzatvorenou so žalobkyňou (V2926/2018), dlh nebol uhradený ani sčasti, pričom splatnosť bola

dojednaná na 31.01.2019. Samotnej žalobkyni žalovaný 1 poskytlo pôžičku dvakrát, a to dňa 07.06.2018
vo výške 8500 eur, splatná 31.07.2018 a dňa 21.06.2018 vo výške 19419,49 eur, splatná 31.01.2019,
pričom oba záväzky boli zabezpečené záložnou zmluvou zo dňa 21.06.2018, evidovanou katastrom
pod V 927/2018, ktoré pôžičky rovnako neboli uhradené ani len sčasti. Vzhľadom na neuhradenie dlhu
dlžníkom Design - Pro - Tech, s.r.o. sa žalovaný 1 obrátil na dražobnú spoločnosť, aby pri výkone

V 2926/2018 vykonala dražbu nehnuteľností, povereným dražobníkom bol MARENČÍK dražby, s.r.o.,
avšak žalobkyňa s ním nekomunikovala, nechcela nehnuteľnosť sprístupniť znalcom na ocenenie, ani
záujemcom na obhliadkach, dražba nebola úspešná. Náklady sa tak zvyšovali a tým aj dlhy, návrh na
opakovanú dražbu už žalovaný 1/ nepodal. Z dôvodu hospodárnosti začal vec riešiť formou priameho
predaja ako záložný veriteľ v druhom poradí pri výkone V 2927/2018, predpokladal nižšie náklady a

pružnejšie riešenie, s predmetnou ambíciou oboznámil žalobkyňu, pričom táto riadne preberala zásielky,
vyzval ju na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ocenenia, so znalcom efektívne zvoleným
z vedľajšej obce žalobkyňa nekomunikovala, nehnuteľnosť mu nesprístupnila, preto podľa § 12 ods. 2 a
3 z.č. 527/2002 Z.z. vypracoval znalecký posudok č. 50/2021, ktorým bola určená všeobecná hodnotanehnuteľnosti na sumu 49100 eur. Následne žalovaný 1 vykonal kroky smerujúce k nájdeniu záujemcov
pre kúpu nehnuteľností, nehnuteľnosť inzeroval cez realitnú kanceláriu aj portál D.. Poukázal na zúžený
okruh záujemcov po oznámení, že nehnuteľnosť je obývaná a ide o výkon záložného práva. Dňa

15.11.2021bolapodľaust.§151mods.6OZazáložnejzmluvyuzatvorenákúpnazmluva,kdekupujúcim
bol žalovaný 2. K zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1, v zmysle obsahu ktorého bola kúpna cena
dojednaná vo výške všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. Suma 49100 eur
bola ako výťažok z predaja zálohu vyplatená žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi, ktorý následne
vykonal vyúčtovanie a žalobkyni podal správu o výkone aj nad rámec zákonných povinností. Argument

žalobkyne o odvolaní plnej moci nemá právne účinky, nakoľko ide o zákonné splnomocnenie podľa
ust. § 151m ods. 6 OZ. Žalobkyňa namietla, že zmluvu o pôžičke zo dňa 7.6.2018 na sumu 8.500,-
EUR žalobkyňa so žalovaným 1 nikdy neuzavrela, v uvedený deň sa nestretli a túto zmluvu, keďže má
podobný vzhľad, ako zmluva zo dňa 21.6.2018, jej žalovaný 1 zrejme zamiešal k ostatným zmluvám,
využijúc jej nepozornosť. Žalobkyňa mala v čase uzavretia zmlúv 61 rokov, slovenský jazyk takmer
neovláda, zmluvy nečítala, lebo by im aj tak nerozumela.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že so žalovaným
1 sa stretla len raz v STAVECO, na dátum si nespomenula. Pýtala pôžičku, lebo jej zomrel manžel,
žalovaný 1 poskytol pôžičku, ona ani nevedela, čo podpisuje. K žalovanému 1 sa dostala cez Facebook,
kde ho našla jej dcéra, účelom pôžičky bolo vyrovnanie dlhov po zomrelom manželovi. So žalovaným 1

komunikovala telefonicky, pričom pri podpisovaní zmluvy len podpísala papier, ktorý jej bol predložený
a súčasne bola prítomná aj jej dcéra, ktorá s ňou chodí všade, nakoľko je žalobkyňa v zlom psychickom
stave. Z výsluchu svedkyne A. K., dcéry žalobkyne, vyplynulo, že so žalovaným 1 osobne hovorila
dvakrát, prisľúbil im poskytnutie pôžičky, prvé stretnutie prebehlo v júni 2018 v budove STAVECO,
potom išli podpísať zmluvu k notárovi Klimovi, bola to iba jedna zmluva, následne dostala žalobkyňa

na účet sumu 9000 eur, v hotovosti nič, záložná zmluva nebola podpísaná, ani sa so žalovaným 1
následne nestretli za účelom podpísania ďalšej pôžičky. Po smrti otca mali záujem o pôžičku, tak našla
na Facebook inzerát p. H. L., ktorý jej povedal, že príde so žalovaným 1 do M. za účelom poskytnutia
pôžičky žalovaným 1, suma 9000 eur bola pripísaná na účet jej matky vo viacerých splátkach. Nevedela
uviesť, kto bol ako dlžník na zmluvách, ktoré podpisovala matka, uvedený, ani dôvod, prečo situáciu

riešiliažpouplynutí6rokovodposkytnutiapôžičky.Potvrdila,žebolipokusyozmierlivériešeniesituácie,
chceli, aby im povolil splátky po 500 eur mesačne, s čím nesúhlasil, následne sľúbil, že mame vybaví
hypotéku, asi v roku 2019, poštu preberala a čítala. V nehnuteľnosti bývajú spoločne so žalobkyňou,
troma deťmi svedkyne a partnerom. Z výsluchu žalovaného 1 vyplynulo, že žalobkyňu spoznal cez p. L.,
aj jej dcéru, po prvý raz sa s nimi stretol v deň podpisu zmluvy, následne komunikovali len telefonicky,

pri prvom stretnutí dohodli podstatné veci, potom už len podpísali zmluvy. Dlh sa snažil riešiť najprv
zmierlivo, potom bol nútený pre neplnenie iniciovať výkon záložného práva, celkovo sa so žalobkyňou
stretol asi 5-krát. Zmluvy pripravil advokát odlišný od právnej zástupkyne v tomto konaní. Prvá z pôžičiek
bola bezúročná, zvyšné dve boli na s úrokom, žalobkyňa si mala vziať hypotekárny úver, pomery jej
dcéry neskúmal, táto mala firmu. Za ostatných 5 rokov poskytol obdobnú pôžičku výlučne žalobkyni a

jej dcére. Žalovaného 2 pozná od času kontaktu za účelom kúpy sporných nehnuteľností. Z výsluchu
žalovaného 2 vyplynulo, že žalovaného 1 pozná od času jeho reakcie na inzerát na sporné nehnuteľnosti
uverejnený na portáli D., zaujala ho cena a bol žalovaným 1 upozornený na možné problémy po predaji.
Po zápise v katastri nehnuteľností poslal žalobkyni výzvu na vysťahovanie, na čo ona reagovala cez
právnika s tým, aby ju už nekontaktoval. Má dojem, že žalobkyňa nehnuteľnosť obýva, nakoľko mu prišiel

nedoplatok 1000 eur, aktuálne je dlh už 1050 eur, nevedel uviesť, či žalobkyňa niečo platí. Na otázku,
prečo výzvu na vypratanie zaslal žalobkyni v čase účinnosti neodkladného opatrenia, neodpovedal.
Kúpnu cenu nehnuteľnosti vyplatil vo viacerých splátkach, uvedenú kúpu za riskantnú nepovažoval.
Z výsluchu svedka K. H. L. vyplynulo, že dcéra žalobkyne ho kontaktovala asi před 7-8 rokmi cez
Facebook messenger za účelom vybavenia pôžičky, skúšali riešiť hypotéku, avšak bezúspešne, nakoľko

nespĺňala podmienky, potom ju odporučil na žalovaného 1, o ktorom mal vedomosť, že sa zaoberá
nehnuteľnosťami, s ktorým sa aj dohodli, lebo sa stretli v M., kde po spísaní zmluvy jej žalovaný 1
odovzdal pôžičku v hotovosti, následne sa domáhali navýšenia, ktoré bolo možné len po založení
nehnuteľnosti, na ktorom sa dohodli. On za sprostredkovanie prijal províziu. So žalobkyňou sa stretol
asi 3- krát, z toho raz osamote, potom bol prítomný pri podpise hotovostnej pôžičky, následne u notára

v M.. Na sumu provízie si nepamätal.

5.Súdprvejinštancieskonštatoval,žepredmetomkonaniajeurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti
z právneho dôvodu neplatnosti úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva v dôsledku odvolaniaplnej moci záložcom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou ako
dlžníčkou a žalovaným 1 ako veriteľom boli uzatvorené dve zmluvy o pôžičke, na základe ktorých
žalovaný 1 poskytol žalobkyni pôžičku dňa 07.06.2018 v sume 8500 eur v hotovosti so splatnosťou

31.07.2018 bezúročne s tým, že v prípade omeškania so splatením má žalovaný 1 nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 2% z dlžnej sumy za každý mesiac omeškania, maximálne však so výšky 1/3 dlžnej
sumy až do zaplatenia. Z obsahu zmluvy bolo zároveň preukázané, že žalobkyňa sumu 8500 eur v
hotovosti prevzala pred podpisom zmluvy, ktoré prostriedky prepočítala. Predmetom druhej pôžičky
uzatvorenej dňa 21.06.2018 bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 19419,49 eur

tak, že časť sumy vo výške 9618,34 eur bude bezhotovostným prevodom v deň podpisu zmluvy
prevedená na účet spol. FINANC PARTNERS s.r.o., IČO: 36783323 a časť sumy vo výške 9801,15
eur bude prevedená na účet žalobkyne. Splatnosť pôžičky bola dojednaná na 31.01.2019 s úrokom
500 eur a zmluvnou pokutou pre prípad omeškania s plnením dlhu vo výške 2% z dlžnej sumy
mesačne, maximálne do výške 1/3 dlžnej sumy. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
Zn. 17C/40/2020 bolo preukázané, že suma 9618,34 eur bola z účtu žalovaného 1 prevedená na

účet spol. FINANC PARTNERS s.r.o. dňa 21.06.2018 a suma 9801,15 eur bola z účtu žalovaného 1
prevedená na účet žalobkyne dňa 21.06.2018. V kontexte uvedených skutočností možno uzavrieť, že
predmetné zmluvy o pôžičke ako zmluvy reálne boli platne a účinne uzatvorené. V danej súvislosti je
potrebné konštatovať, že súd posúdiac platnosť zmlúv ex offo (aj za absencie relevantnej argumentácie
žalobkyne) dospel k záveru, že obe zmluvy obsahujú podstatné náležitosti podľa ust. § 657 OZ a ako

také sú platné. Posúdenie ich platnosti je v predmetnom konaní nevyhnutným vzhľadom na skutočnosť,
že predstavujú a zakladajú existenciu hlavného záväzku vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam ako zmluve akcesorickej, ktorej platnosť je obligatórne podmienená platnosťou
zmluvy hlavnej. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola medzi žalovaným 1 ako
záložným veriteľom a žalobkyňou v pozícii záložného dlžníka uzatvorená dňa 21.06.2018 (t.j. súčasne

s v poradí druhou zo zmlúv o pôžičke), pričom jej predmet je definovaný v jej čl. IV. ako zriadenie
záložného práva k zálohu za účelom zabezpečenia a uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok
záložného veriteľa; najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečovaná pohľadávka zabezpečuje je
suma 100000 eur, pričom zálohom je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedený OÚ Galanta,
katastrálnym odborom, pre k.ú. C. D. ako stavby .- bytový dom postavený na parc. CKN č. 11/16, č.

11/17, č. 11/45 a č. 11/35, byt č. XX na 3. poschodí, podiel na spoločných častiach a zariadeniach
283/10000, spoluvlastnícky podiel záložcu 1/1. Zabezpečované pohľadávky sú definované v čl. II písm.
f/. Výkon záložného práva upravuje čl. VII. Zmluvy, pričom zmluvné dojednanie zachytené v bode 7.3
obsahovo svedčí okrem iných i o možnosti výkonu záložného práva priamym predajom (bod 7.3.1) za
cenu v minimálnej výške určenej znaleckým posudkom. V prípade záložnej zmluvy posúdiac jej obsah

ex offo súd konštatuje, že zmluvu je potrebné vyhodnotiť ako platnú vzhľadom na jej súlad s ust. § 151b
a nasl. OZ. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že vzhľadom na porušenie platobných
povinností zo zmlúv o pôžičke zo strany žalobkyne (nesporná skutočnosť), žalovaný 1 pristúpil k výkonu
záložného práva prvotne formou dobrovoľnej dražby (bod 7.2 a/i. záložnej zmluvy), ktorá dražby nebola
úspešná. Následne zvolil formu výkonu záložného práva formou priameho predaja zálohu (bod 7.3 a/

záložnej zmluvy), čo vyústilo do uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ ako kupujúcim uzatvorenej
dňa 15.11.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.01.2022 meniaceho čl. IV. - kúpna cena - pôvodnej
kúpnej zmluvy tak, že kúpna cena 49100 eur zodpovedajúca minimálne dojednanej výške rovnajúcej sa
všeobecnej hodnote spornej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 05/2020.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že jediným explicitne formulovaným dôvodom žalobkyňou tvrdenej
neplatnosti kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že žalobkyňa dňa 17.012019 odvolala v súlade s ust. § 33b
OZ plnomocenstvo udelené v záložnej zmluve v celom rozsahu, v dôsledku čoho počnúc momentom
účinnosti odvolania plnej moci žalovaný 1 nemal oprávnenie na ďalšiu realizáciu výkonu záložného
práva a v konečnom dôsledku ani na uzatvorenie kúpnej zmluvy predstavujúcej výsledok výkonu

záložného práva priamym predajom zálohu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že úkony záložného
veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložnej zmluvy nie sú čo do ich platnosti (právne úkony)
a možnosti realizácie (faktické úkony) podmienené predchádzajúcim udelením splnomocnenia zo
strany záložcu, vychádzajúc zo znenia ust. § 151m ods. 6 OZ, podľa ktorého záložný veriteľ pri
výkone záložného práva koná v mene záložcu, t.j. bez potreby udelenia splnomocnenia záložcom,

pričom v konečnom dôsledku pri priamom predaji tak v pozícii predávajúceho vystupuje záložný
veriteľ v mene záložcu. Dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňou explicitne prezentovaný ako
(výlučný) právny dôvod určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne,
na základe čoho súd platnosť kúpnej zmluvy musel posúdiť ako prejudiciálnu otázku v spore, súdvyhodnotil ako nedôvodný. Zvyšné tvrdenia žalobkyne spočívajúce najmä v tvrdení o neexistencii
jej vedomosti o presnom znení zmlúv, rovnako ako ani o ich počte, účele a konkrétnych právnych
účinkoch neobstojí, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako subjekt občianskoprávnych

vzťahov disponujúci plnou spôsobilosťou na právne úkony preukázateľne s obsahom oboch hlavných
zmlúv ako i zmluvy akcesorickej súhlasila, ktorú vôľu navonok prejavila vlastnoručným podpisom
nespochybnenej pravosti, pričom prípadná neznalosť absenciu jej vedomosti neospravedlňuje. Nebolo
preukázaným (ani tvrdeným), že žalovaný 1 by žalobkyňu uviedol do omylu resp. by o potenciálnom
omyle mal vedomosť. Nadôvažok, vznik hlavného záväzkového vzťahu bol iniciovaný jej dcérou,

ktorá podľa zhodných výpovedí strán sporu a svedka bola osobne prítomná pri procese uzatvárania
zmlúv, mala možnosť žalobkyňu inštruovať v prípade nezrovnalostí, v dôsledku čoho možno považovať
prípadnú relevanciu nedostatočných posudzovacích schopností žalobkyne za vylúčenú. Vzhľadom
na neunesenie dôkazného bremena náležiaceho žalobkyni súd žalobu ako nedôvodnú zamietol voči
pasívne nesporne legitimovanému žalovanému 2 (aktuálne zapísaný vlastník sporných nehnuteľností),
ako aj voči vzhľadom na ustálenú judikatúru taktiež pasívne vecne legitimovanému žalovanému 1

(zmluvná strana dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy - neplatnosť ktorého úkonu mala
predstavovať právny dôvod žalobou uplatneného nároku). V neposlednom rade súd konštatuje, že
procesný postup žalobkyne realizovaný v čase po predbežnom právnom posúdení veci podľa ust.
§ 181 ods. 2 CSP spočívajúci v zmene žalobného petitu na určenie vlastníckeho práva (§ 137
písm. c) CSP) z pôvodne formulovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ako právnej skutočnosti

podľa ust. § 137 písm. d) CSP bol postupom správnym, nakoľko primárne požadované určenie
právnej skutočnosti bolo procesne neprípustnou žalobou vzhľadom na absenciu osobitného zákona
pripúšťajúceho konkrétne určenie. Žiadosti žalobkyne a jej aktuálneho právneho zástupcu zhodne
navrhujúcim odročenie ostatného pojednávania (21.11.2024) súd nevyhovel, vychádzajúc z nespornej
vedomosti žalobkyne o účele pojednávania, ktoré bolo vytýčené za účelom prednesu záverečných rečí,

pričom ak táto mala úmysel pre nespokojnosť s pôvodne zastupujúcim právnym zástupcom právne
zastúpenie v konaní zmeniť, mala a mohla tak učiniť v čase predchádzajúcom ostatnému pojednávaniu
3 dni (o termíne pojednávania mala vedomosť už počnúc 19.09.2024). Vo svetle uvedených skutočností
sa javí byť žiadosť o odročenie z 18.11.2024 účelovou v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP s poukazom na plný procesný úspech

žalovaných 1 a 2 vo veci, a teda im priznal právo na plnú náhradu vzniknutých trov konania voči
neúspešnej žalobkyni.

7. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e),
f), g) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

8. Odvolanie odôvodnila tým, že súd postupoval príliš formalisticky. V bode 3 predmetného odôvodnenia
súduvádzavykonaldokazovanieo.i.kúpnouzmluvouazáložnouzmluvou.Kpredmetnémutaxatívnemu
výpočtu podľa názoru žalobkyne absenuje logické a analytické odôvodenie súdu, nakoľko sa žaluje
kúpna zmluva, ale kúpna zmluva bola LEN dôsledok podpisu záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke a je

to spojená nádoba, ktorú nemožno riešiť oddelenie od kúpnej zmluvy a od záložnej zmluvy, ktorým si
veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku nie raz, ale niekoľkokrát a použil nato, osobu, ktorá je dôchodkyňa.
Z predmetného spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v tom čase dôchodkyňa a poberala starobný dôchodok
vo výške 600 Eur. Ona si žiada pôžičku 19.418, 49 Eur. Je evidentné, že pri veku jej žiadna banková
spoločnosť nedá žiadny úver ani len spotrebný. Ak by to aj bolo možné tak minimálne na jeden rok a

splátky úveru by v každej bankovej inštitúcii predstavovali minimálne 1200 eur mesačne, čo je nemožné
plnenie pre dôchodkyňu. Úrok, ktorý by zaplatila dôchodkyňa banke je 600 eur. Napriek tomu, realitná
kancelária dokázala nájsť osobu, ktorá jej tieto peniaze poskytla. Uvedená realitná kancelárie našla
osobu a to 28- ročného E. E., ten jej poskytol pôžičku. Okrem toho, že podniká vo viacerých firmách,
kde je konateľom a spoločníkom, požičiava peniaza ako fyzická osoba. Vdova, dôchodkyňa, ktorá prišla

o svojho muža a mala nevysporiadané vzťahy so spoločnosťou Financ partners s.r.o., ktorá mala dcéru
a vtedy 13 ročnú vnučku, ktorá bývala v jej byte jej nedokázali finančne pomôcť, nakoľko žalobkyňa
živila aj ich. Nakoľko aj dcéra žalobkyne mala dlhy, bolo potrebné ich splatiť. Zmluva o pôžičke bola
podpísaná dňa 21.6. 2018. Žalobkyňa mala vrátiť pôžičku 31.1.2019. Zmluva o pôžičke bola na dobu
určitú od 21.6. 2018 do 31.1.2019 s úrokom 500 Eur, čo je pri polročnej pôžičke 10% úrok. Žalobkyňa

zmluvu o pôžičke ani zmluvu výkone záložného práva ani nečítala. Obe boli podpísané v rovnakom
čase a na rovnakom mieste. Hoci obe zmluvy boli v úradnom slovenskom jazyku, žalobkyňa hovorí
len po maďarsky. Notár mal zmluvu pripravenú a žalobkyňa a jej dcéra ju mali len podpísať. Takto
sa vyjadruje vo výpovedi samotná žalobkyňa ako aj jej dcéra. Pamätali si len miesto podpisu zmluvy.Opätovne poukazujeme, na to, že je nemožné, aby takéto plnene mohla zaplatiť dôchodkyňa. V ten istý
deň ako bola podpísaná zmluva o pôžičke 21.6.2018 bola podpísaná aj Zmluva o zriadení záložného
práva s A. B. ako aj so spoločnosťou Design Pro- Tech s..r.o., ktorej konateľom bola dcéra A. B..

Predmetná spoločnosť, ale už v roku 2018 nevykazovala žiadne zisky. Zmluvou o zriadení záložného
práva si žalovaný dvakrát zabezpečil svoju pohľadávku. Otázkou ostáva prečo túto 3 strannú zmluvu
podpisoval subjekt, ktorý nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť. Zmluva bola podpísaná v zhone, bez možnosti
jej prečítania, ale rýchlo. Predmetná zmluva o pôžičke bola podpísaná preto, lebo žalobkyňa chcela
pomôcť svojej dcére a v snahe zachrániť ju. netušiac, že zmluva o pôžičke je veľmi nevýhodná. Okrem

toho riešila aj dlhy, ktoré zanechal manžel žalobkyne. Zmluvu Obe pri podpise netušili záložnej zmluvy
netušili aké účinky má zmluva a že zmluva o pôžičke bola nastavené veľmi nevýhidne. To potvrdzuje
aj dcéra žalobkyne. Aj ďalší svedkovia jednoznačne definujú, že žalovaná chcela pomôcť svojej dcére
finančne, nakoľko tá potrebovala finančne prekryť náročné obdobie a tak v chvate na facebooku hľadala
pomoc. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.8.2020, podanou na Okresný súd Galanta, č.k. 17C/40/2020, v
postavení žalobkyne domáhala voči žalovanému 1, v konaní 17C/40/2020 tiež v postavení žalovaného

1 a proti žalovanému 2 MARENČÍK dražby, s.r.o. Nitra, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa
21.6.2018, záložnej zmluvy zo dňa 21.6.2018 a právnych úkonov žalovaného 2 smerujúcich k realizácii
dobrovoľnej dražby. Toto konanie súd uznesením zo dňa 20.9.2022 prerušil a nakoľko žiadna zo strán
pokračovanie v konaní nenavrhla, uznesením zo dňa 5.4.2023 konanie zastavil. Túto žalobu pomáhalo
žalobkyni spisovať Centrum právnej pomoci v Galante. Nakoniec pod tlakom nepodala žalobu na súd a

rozhodla sa vyhľadať právnika. Žalobkyňa nemala v čase podania žaloby žiadne zastúpenie. Predmetný
byt užíva žalobkyňa, jej dcéra A. K. s partnerom a ich 3 maloleté deti vo veku 17 rokov a dvojičky
vo veku 4 roky. Keď chcela žalobkyňa na základe pomoci svojej dcéry dlh splácať, žalovaný 1 jej to
neumožnil. Chcel peniaze hneď a mal vybaviť hypotekárny úver. Žalovaný 1 konal expresne rýchlo
obrátil na dražobnú spoločnosť, aby při vykonala dražbu nehnuteľností, povereným dražobníkom bol

MARENČÍK dražby, s.r.o., avšak žalobkyňa s ním nekomunikovala, nechcela nehnuteľnosť sprístupniť
znalcom na ocenenie, ani záujemcom na obhliadkach, dražba nebola úspešná. Stres, ktorý zapríčinil
žalovaný 1 celej rodine žalovanej sa nedá opísať. Neprespaté noci, neurotické správanie u maloletých
detí pod vplyvom neustáleho stresu. V prípade konania dražby by boli hrubo porušené práva žalobkyne.

9. K odvolaniu sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrili žalovaní 1 a 2 a poukázali na procesný
postup žalobkyne, ktorý sa neustále mení. Od roku 2020 žalobkyňa produkuje množstvo rôznorodých
úkonov, rôzne a aj protichodne odôvodnených, ktorých cieľ sa javí byť len odďaľovanie uspokojenia
jej veriteľa a vytváranie prvku chaosu a zmätočnosti celého konania. V odvolaní uvádza, že nevedela,
čo podpisuje, a že nerozumie po slovensky. Z jej výsluchu na pojednávaní však vyplýva, že sa s ňou

aj v súdnom konaní konalo v slovenskom jazyku, s čím ona aj jej právny zástupca na výslovný dotaz
súdu o potrebe tlmočníka súhlasili. Je slovenskou štátnou občiankou, a sama vo výpovedi uviedla,
že pre každý prípad na podpis zásadných dokumentov chodí aj s dcérou, čomu tak bolo aj v tomto
prípade. Zmluvy sa podpisovali pred notárom, o nátlaku či iných „praktikách“ sa nemôže hovoriť. Novoty
odvolacom konaní sa spravujú § 366 CSP. Z nášho pohľadu bolo v odvolaní poukázané na množstvo

skutočností, ktoré sa už vyskytli v základnom konaní, a s ktorými sa súd vysporiadal. Uvádzajú sa
však aj nové právne kvalifikácie, komentáre a výklady už vykonaných dôkazov. Domnievame sa, že
tieto sú už v odvolacom konaní neprípustné. Právny zástupca žalobkyne novokvalifikoval žalobkyňu
ako spotrebiteľku, ktorá sa podpisom zmluvy ocitla v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k žalovanému 1.
S touto kategorizáciou zásadne nesúhlasia. Žalovaný 1 nie je podnikateľom v žiadnej oblasti, ktorá

by sa blížila poskytovaniu pôžičiek, nejednal ako podnikateľ ani v rámci povolania. K tomu sa na
otázku právneho zástupcu žalobkyne aj vyjadril vo svojej výpovedi pred súdom. Nie je preto zrejmé,
na akom podklade sa zrazu žalobkyňa domáha práv, ktoré nie sú na jej prípad aplikovateľné. Čo sa
týka odňatia možnosti podať záverečnú reč, z nášho pohľadu žalobkyňa mohla svoje podanie zaslať
písomne. Ak sa tesne pred vynesením rozhodnutia rozhodla zmeniť právneho zástupcu, je nanajvýš

pravdepodobné, že zo strany pôvodného advokáta bola upozornená na možné riziká a dôsledky
takéhoto konania a musela si ich byť vedomá. Nakoľko však súd zaviazal uznesením z posledného
pojednávania účastníkov k písomnému prejavu záverečnej reči doručenej v lehote 5 dní pred termínom
pojednávania (tj 16.11.2024). V čase vypovedania plnej moci pôvodnému právnemu zástupcovi dňa
18.11.2024 tak už lehota na doručenie takejto plnej moci uplynula. Je teda zrejmé, že žalobkyňa, príp.

jej advokát nemali záujem takýto procesný úkon realizovať. Navyše sa ani nedostavili na nariadené
pojednávanie dňa 21.11.2024, kde svoje právo mohli uplatniť. Žalovaná, ešte aj s požehnaním svojej
dcéry, ako aj samotná dcéra žalovanej ako konateľka s.r.o., uzatvorili zmluvy o pôžičke, ktoré boli z
dôvodu opatrnosti a obozretnosti žalovaného 1 ako veriteľa pochopiteľne zabezpečené. V súlade sozákonom je prípustné zabezpečenie záložnou zmluvou na záloh. Po splnení zákonných podmienok
pri nesplnení žiadneho z dlhov žalovanej ani jej dcéry, došlo aj k uhradzovacej funkcii tohto práva.
Nedialo sa to však rýchlo, alebo bez zohľadnenia ľudského aspektu celej veci. Veriteľ sa nezatajoval,

komunikoval, navrhoval riešenia, čo vyplýva aj zo spisov aj z postupu dražobníka. Dodatočné vznášanie
nárokovžalobkyne,poopakovanýchneúspešnýchkonaniachapotom,čospotrebovalavšetkypožičané
peniaze žalovaného 1 na súkromné účely, vyúsťuje do narušovania práv žalovaného 2 ako nového
vlastníka. Ten do dnešného dňa nedisponuje právoplatným súdnym rozhodnutím, nemôže disponovať
s nehnuteľnosťou, nevie vykonávať vlastnícke právo; naopak vzniká mu nárok z titulu bezdôvodného

obohatenia na strane žalobkyne, ktorá v súčasnej dobe bez právneho dôvodu nehnuteľnosť užíva,
pričom neplatí ani poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti príslušnému správcovi, ktoré sú účtované
na vrub žalovaného 2. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Na vyjadrenie žalovaných 1 a 2 reagovala žalobkyňa odvolacou replikou, v ktorej v podstate
zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka

použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. V úvode odvolania žalobkyňa namieta, že súd postupoval príliš formalisticky pri vykonávaní
dokazovania. Poukázala na rozsah vykonaného dokazovania s tým, že kúpna zmluva bola len dôsledok
podpisu záložnej zmluvy, je to „spojená nádoba“, ktorú nemožno riešiť oddelene od kúpnej zmluvy.
Z uvedenej časti odvolania odvolací súd však nedokáže zistiť, v čom odvolateľka vidí nesprávnosť

postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania, ani si inak vyvodiť odvolaciu argumentáciu,
ktorou by sa mohol zaoberať.

13. Ďalej odvolateľka obsiahlejšie popisuje svoju nepriaznivú finančnú situáciu s tým, že žiadna banková
inštitúciabyjejúverneposkytla.Následnevyjadrilapočudovanienadtým,žežalovaný1jejúverposkytol,

pričom podľa jej názoru žalovaný požičiava peniaze ako fyzická osoba. Dcéra žalobkyne mala dlhy
a bolo potrebné ich splatiť, pričom dcéra v tom čase u nej aj bývala spolu s vnučkou. Pôžička bola
úročená sadzbou 10%. Odvolací súd opätovne v uvedenej argumentácii nenachádza odvolacie dôvody.
Zpohľaduodvolaciehosúduidebuďoopakovanieskutkovýchtvrdenížalobkyne,odvolateľkavšakničím
nepoukazuje na vady konania či rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací opäť konštatuje, že

absentuje vymedzený odvolací dôvod, ktorým by sa mohol v rámci odvolacieho prieskumu zaoberať.

14. V bode VI. odvolania žalobkyňa uvádza, že zmluvu o pôžičke ani nečítala, obe zmluvy boli
vyhotovené v slovenskom jazyku, pričom ona rozumie len po maďarsky. Podľa názoru odvolateľky,
z výpovedí žalobkyne aj jej dcéry je zrejmé, že si pamätali len miesto podpisu zmluvy. Odvolací súd po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že súd prvej inštancie sa s tvrdením žalobkyne o tom,
že nevedela čo podpisuje, riadne a komplexne vysporiadal v bode 42. odôvodnenia rozsudku. Odvolací
súd sa po zohľadnení vykonaného dokazovania v celom rozsahu stotožňuje s tým, že žalobkyňa
nepreukázala (ani netvrdila), že by žalovaný 1 na ňu vyvíjal akýkoľvek nátlak, neumožnil jej prečítať
si zmluvy, ktoré podpísala, prípadne ju akokoľvek uviedol do omylu. Z výsluchu žalobkyne, ako aj jej

dcéry (bod 8. a 9. odôvodnenia) je zrejmé, že tieto sa spoločne dostavili za účelom podpisu zmluvy.
Žalobkyňa výslovne uviedla, že pýtala pôžičku, vzápätí v rozpore s uvedeným uviedla, že nevedela čo
podpisuje. Potvrdila, že pri podpise bola prítomná jej dcéra. Dcéra žalobkyne – takisto v konaní vypočutá
- potvrdila, že listinu podpísali u notára. Ani žalobkyňa, ani svedkyňa neuviedli pri svojom výsluchu takéskutočnosti, ktoré by nasvedčovali konaniu žalovaného 1, alebo notára, u ktorého boli listiny podpísané,
že by došlo k akémukoľvek nátlaku, vyhrážkam, či podvodnému konaniu voči žalobkyni v súvislosti
s podpisom zmlúv pôžičke, či samotnej záložnej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňa

nepreukázala, že jej bolo bránené v oboznámení sa s obsahom zmluvy, prípadne že by bola donútená
k ich podpisu bez toho, aby si ich mohla prečítať, bolo vecou žalobkyne, aby sa s obsahom zmlúv
riadne oboznámila a pokiaľ tak z vlastnej vôle neučinila, táto skutočnosť nijako nespôsobuje neplatnosť
predmetných zmlúv o pôžičke, ani záložnej zmluvy.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, že po slovensky nerozumie, pričom zmluvy boli vyhotovené
len v slovenčine, uvedené tvrdenie žalobkyne je z pohľadu odvolacieho súdu potrebné považovať
za účelové. V prvom rade odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobkyňa v žalobe vôbec
neuviedla,žebysipredmetnúzáložnúzmluvunemohlaprečítať,alebožebyjejobsahunerozumela,lebo
nerozumie po slovensky. Naopak, v žalobe výslovne uviedla, že zmluvu riadne uzavrela. Namietala iba
to, že odvolala plnomocenstvo, ktoré v zmluve udelila žalovanému 1, ktorým ho splnomocnila na výkon

záložného práva, vrátane právneho úkonu súvisiaceho s predajom zálohu. Odvolací súd poukazuje
na to, že samotná listina o odvolaní plnomocenstva (č. l. 13) je napísaná v slovenskom jazyku a je
riadne podpísaná žalobkyňou. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa riadne dostavila na
pojednávanie nariadené na deň 12.03.2024, kde neuviedla, že by slovenskému jazyku nerozumela,
ani nežiadala ustanoviť tlmočníka, či prekladateľa. Na pojednávaní dňa 21.05.2024 bola žalobkyňa

vypočutá v slovenskom jazyku a bez ustanovenia tlmočníka, pričom z obsahu zápisnice je zrejmé, že
otázkam kladeným v slovenskom jazyku rozumela a adekvátne im odpovedala, takisto v slovenskom
jazyku. Z uvedeného odvolací súd uzatvára, že uvedená námietka žalobkyne je neopodstatnená, pričom
jej tvrdenie, že nerozumela obsahu zmlúv, lebo nerozumie po slovensky, je potrebné považovať za
účelové a zavádzajúce. Navyše, odvolací súd poukazuje na obsah samotného odvolania, kde v bode

VIII. odvolateľka sama uvádza, že zmluvu podpísala, lebo chcela pomôcť svojej dcére v snahe zachrániť
ju a snahe riešiť dlhy, ktoré zanechal jej manžel, netušiac, že zmluva o pôžičke je nevýhodná. Už len
z uvedeného tvrdenia odvolateľky je nepochybné, že mala vedomosť, akú zmluvu podpisuje.

16. V ďalšej časti odvolania (časť VII.) žalobkyňa konštatuje, že je nemožné, aby zaplatila dlh, ktorý bol

predmetom pôžičky, keďže je dôchodkyňa a popisuje, čo bolo obsahom záložnej zmluvy, zamýšľa sa
nad tým, prečo zmluvu podpisovala aj spoločnosť, ktorej konateľkou je jej dcéra a poukazuje na to, že
predmetom zálohu bol jej byt. V časti IX. odvolania odvolateľka popisuje, čo bolo predmetom konania
sp. zn.: 17C/40/2020. V časti X. odvolania žalobkyňa uvádza, ktoré osoby žijú v predmetom byte spolu
s ňou, a že konanie žalovaného 1 im vyvolalo stres. Obsahom bodu XI. je zhrnutie priebehu neúspešnej

dražby a konštatuje, že v prípade konania dražby by boli jej práva porušené. V týchto častiach odvolania
odvolací súd opätovne nenachádza žiadne odvolacie dôvody, ktorými by sa mohol v rámci odvolacieho
prieskumu zaoberať a zdôrazňuje, že úlohou odvolacieho súdu nie je domýšľať si odvolacie dôvody za
odvolateľku.

17. V závere odvolania sa žalobkyňa obsiahlejšie venuje tomu, že v prípade zmluvy o pôžičke
ide o spotrebiteľskú zmluvu a poukazuje na to, že žalovaný 1 nekonal s odbornou starostlivosťou
v obchodnom styku so slabšou zmluvou stranou a v jeho prípade ide o zakázané nekalé obchodné
praktiky. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že jednak žalobkyňa pred súdom prvej inštancie
netvrdila, že medzi ňou a žalovaným 1 malo ísť o spotrebiteľský vzťah, prvý krát túto argumentáciu

uviedla až v odvolaní, teda ide o novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, jednak dáva do pozornosti
ust. § 52 ods. 3 OZ, v znení ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, podľa ktorého, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že pôžičky poskytol žalovaný 1
žalobkyni ako fyzická osoba, o spotrebiteľský vzťah teda nejde.

18. Poslednou odvolacou námietkou žalobkyne je porušenie jej procesných práv súdom prvej inštancie
tým, že po tom, ako si zvolila nového právneho zástupcu, súd pojednávanie neodročil a neumožnil
jej tým predložiť záverečnú reč. Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 183 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh

strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť
na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Je potrebné brať na zreteľ, že príčina, prečo sa strana nemôže pojednávania zúčastniť
a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovaťnepredvídateľnosťou, závažnosťou rozsahom alebo z iných dôvodov (por. rozhodnutie NS SR sp. zn.:
3Obdo/11/2009). V danom prípade však dôvodom na odročenie pojednávania bola tá skutočnosť, že
žalobkyňa krátko pred posledným pojednávaním splnomocnila nového právneho zástupcu. Obdobnou

situáciou sa zaoberal NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 1Obdo/19/2014, kde výslovne uviedol, že
ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta
vprimeranejlehoteporiadnomdoručenípredvolanianapojednávanie,niejemožnéakceptovaťudelenie
plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, ako dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd poukazuje na

bod 44. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie riadne zdôvodnil, prečo žiadosti o odročenie
pojednávania nevyhovel, a to s poukazom na to, že žalobkyňa o termíne pojednávania vedela od
19.09.2024, pričom v konaní už bola zastúpená právnym zástupcom a pojednávanie bolo odročené
len za účelom prednesu záverečných rečí. Odvolací súd uzatvára, že žalobkyňa nepreukázala žiadne
objektívne dôvody, ktoré jej bránili v zmene právneho zástupcu včas, navyše neuviedla žiadny dôvod,
prečo sa ona sama na pojednávanie nedostavila a nepredniesla záverečnú reč. Potom je potrebné

konštatovať, že postup súdu prvej inštancie, keď žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval,
z dôvodu, že nejde o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bol správny.

19. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že s prihliadnutím na to, že žalobkyňa sa domáha, aby súd určil,
že je ona vlastníčkou sporných nehnuteľností, pasívne vecne legitimovaným subjektom vo veci je len

vedený vlastník nehnuteľnosti, teda žalovaný 2. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy, preto v žalobe označila na strane žalovaných aj žalovaného 1, ktorý kúpnu zmluvu
uzavrel. Po pripustenej zmene žaloby však nebol dôvod, aby na strane žalovaných aj naďalej vystupoval
žalovaný 1, ktorý vlastníkom nehnuteľnosti nie je a nemožno konštatovať, že by bol v vzťahu k žalobkyni
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, preto nemožno konštatovať, že záver súdu prvej inštancie v bode

43.odôvodneniaotom,žeajžalovaný1jepasívnevecnelegitimovanýmsubjektomvkonaní, jesprávny.
To však nič nemení na tom, že súd prvej inštancie žalobu vecne správne zamietol aj voči žalovanému
1, hoci na základe odlišného právneho posúdenia.

20. Po vyčerpaní odvolacej argumentácie odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala

žiaden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 1 ako záložný veriteľ previedol vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti na žalovaného 2 ako kupujúceho, ani existenciu žiadnej prekážky, ktorá
by bránila žalovanému 1 vo výkone záložného práva priamym predajom nehnuteľností, žalobkyňa teda
nepreukázala, že by jej svedčalo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, preto súd prvej inštancie
správne ako predbežnú otázku vyhodnotil, že napádaná kúpna zmluva je platná (vrátane uzavretej

záložnej zmluvy), čo nevyhnutne viedlo k zamietnutiu žaloby. Na základe vyššie uvedeného odvolací
súd s poukazom na § 387 CSP napadnutý rozsudok vo výroku I., včítane závislého a vzhľadom na
spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, potvrdil.

21. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

22. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči odvolateľke v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso
stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvodnemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).