Rozhodnutie – Incidenčné spory ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 52Cbi/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208792
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gulčiková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122208792.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkynˇou JUDr. Andreou Gulčikovou v právnej veci žalobcu: S.E.G.
s.r.o., Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, IČO: 35 877 961, právne zastúpený advokátom: JUDr. Jozef
Pojdák, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 30 849 551, proti žalovanému:
FILATECH, s.r.o., Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, právne zastúpený: LÖWY &
LÖWY s. r. o., A. XX, XXX XX B. - C., IČO: 47 236 230, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky v celkovej výške 70.808,69 eur na podklade právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014, ktorú žalobca ako
postupník získal od právneho predchodcu – postupcu ERGONA, a. s., IČO: 35 962 364, so sídlom
Tomášiková 23, 821 01 Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014,
uplatnenejvprihláškepohľadávkypodanoudňa30.08.2022vreštrukturalizáciidlžníkaFILATECH,s.r.o.,

so sídlom Zárieč – Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 2R/1/2022, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslo 22 a pohľadávka je
vymáhateľná.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa26.10.2022bolasúdudoručenážaloba,ktorousažalobcadomáhaurčenia popretejpohľadávkyv
reštrukturalizačnomkonanížalovaného,ktoréjevedenénaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.2R/1/2022.
Žaloba bola opravená podaním doručeným súdu dňa 28.12.2022. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému elektronicky zaslanou prihláškou pohľadávky

prihlásenou u správcu ustanoveného v reštrukturalizačnom konaní podanou dňa 30.08.2022. Prihlásená
pohľadávka spolu s príslušenstvom bola vo výške 70.808,69 eur. Prihlásená pohľadávka vyplýva z
nasledovného: Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 bola
spoločnosť FILATECH, s.r.o. (dlžník) zaviazaná zaplatiť spoločnosti ERGONA, a.s. (ďalej ako „právny
predchodca žalobcu“ alebo „postupca“ alebo „mandatár“) sumu vo výške 43.079,32 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.935,89 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy

35.143,43 eur od 20.07.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 624,40 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 215,08 eur. Nakoľko žalovaný podal voči rozsudku odvolanie, vec prejednal
Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom sp. zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 potvrdil uvedenú
povinnosť žalovaného, a zároveň ho zaviazal aj na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 617,10 eur. Dňa 07.10.2014 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky medzi
spoločnosťou ERGONA, a.s. ako postupcom a spoločnosťou S.E.G. s.r.o. ako postupníkom (žalobca),

pričom predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z Rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 a z Rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 z postupcu na postupníka. Uzavretie tejto Zmluvy bolo bezodkladne
oznámené spoločnosti FILATECH, s.r.o. (žalovanému) listom, ktorý postupca podľa podacieho lístka
odoslal dňa 08.10.2014, t.j. deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky, a to 1. triedou.

Listom zo dňa 22.01.2014 oslovil žalovaný žalobcu ako nového veriteľa s tým, že obdŕžali oznámenie
o postúpení pohľadávky a vzhľadom na zlú finančnú situáciu navrhli stretnutie za účelom prejednania
spôsobu splatenia predmetnej pohľadávky. V tomto liste nerozporovali postúpenie pohľadávky. Žalobca
má za to, že z obsahu uvedeného listu vyplýva súhlas žalovaného nie len s postúpenou pohľadávkou čo
dojejvýšky,aleajsosamotnýmpostúpenímpohľadávkynažalobcuakonovéhoveriteľa.Nakoľkosavec

nevyriešila dohodou a žalovaný nepristúpil ani k čiastočnej úhrade, podal žalobca ako oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou
pod sp. zn. EX 3663/14, pričom v konaní boli vykonané nasledovné úhrady:
- úhrada 4.9.2015 vo výške 5.000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4.032,80 eur dňa 7.9.2015,
- úhrada 30.9.2015 vo výške 5.000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4.032,80 eur dňa 1.10.2015,
- úhrada 30.10.2015 vo výške 5.000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4.032,80 eur dňa 3.11.2015.

Dňa 27.11.2015 doručil žalovaný ako povinný návrh na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie sp. zn.
EX 3663/14 (vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 33Er/6/2015), v rámci ktorého žalovaný
ako povinný uvádza, že uskutočnil hmotnoprávny úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky v priebehu
základného konania (na pojednávaní dňa 08.01.2014), t.j. ešte pred postúpením pohľadávky právnym

predchodcom oprávneného, a to vo výške, ktorá prevyšovala celý uplatnený nárok. O predmetnom
návrhu rozhodol Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 33Er/6/20l5 zo dňa 29.06.2016 tak, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol a odklad exekúcie nepovolil. Toto rozhodnutie však z
neznámych dôvodov nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaný ako povinný opäť podal návrh na zastavenie
exekúcie dňa 01.02.2019, ktorý obsahoval v podstate rovnaké odôvodnenie podania. O návrhu

povinného zo dňa 01.02.2019 súd nerozhodol, pričom žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle
ustanovení Exekučného poriadku sa na opakovane podaný návrh nemá prihliadať. Žalobcovi ako
veriteľovi prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie sp. zn. 2R/1/2022 na majetok žalovaného ako
dlžníka bolo doručené Oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 29.09.2022 vo
výške popretej sumy celkom: 70.808,69 eur, a to čo do výšky, právneho dôvodu (z dôvodu neuvedenia

a nepredloženia hmotnoprávneho dôvodu vzniku pohľadávky), ako aj čo do vymáhateľnosti (z dôvodu
zániku pohľadávky veriteľa v dôsledku jednostranného zápočtu dňa 08.01.2014, ako aj z dôvodu
absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 medzi právnym predchodcom
-postupcom a žalobcom ako postupníkom). Žalobca uviedol, že s uvedeným popretím pohľadávky
žalobcu ako veriteľa sa nestotožňuje. Popretie pohľadávky čo do výšky nie je v oznámení správcu

žiadnym spôsobom odôvodnené. Poukazuje na to, že prihlásená pohľadávka žalobcu voči žalovanému
v čase podania prihlášky existovala práve vo výške, v ktorej bola prihlásená, o jej existencii rozhodol
súd, nejednalo sa o „ľahko spochybniteľnú" pohľadávku, ale jej existencia bola potvrdená právoplatnými
a vykonateľnými rozsudkami Okresného a Krajského súdu v konaniach vedených proti žalovanému s
právnym predchodcom žalobcu (sp. zn. 11Cb/124/2012 a sp. zn. 13Cob/l 11/2014), pričom pohľadávka

bola zároveň aj vymožiteľná, nakoľko žalobca od roku 2014 až do povolenia reštrukturalizácie viedol
proti žalovanému ako povinnému exekučné konanie, v ktorom sa exekučný súd zaoberal aj spomínaným
započítaním, o ktoré žalovaný a správca v reštrukturalizácii opierajú popretie pohľadávky. Žalobca
zdôraznil, že dôvodom vzniku pohľadávky bola mandátna zmluva zo dňa 09.03.2010 uzavretá medzi
žalovaným ako mandantom a právnym predchodcom žalobcu ako mandatárom, na základe ktorej

vznikol mandatárovi nárok na odplatu. Žalovaný ako mandant uhradil len časť riadne a oprávnene
fakturovanej odplaty - bez DPH. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. 11Cb/124/2012 20 dňa 08.01.2014 ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/
l 11/2014, v ktorých podľa žalovaného súd uvádza svoje jednoznačné stanovisko k započítaciemu
prejavu žalovaného, o ktorého existenciu opiera správca v reštrukturalizácii popretie pohľadávky čo do

vymožiteľnosti.
Žalobca ďalej uvádza, že napriek skutočnosti, že žalovaný dodatočne disponoval exekučným
titulom obsahujúcim pohľadávku proti právnemu predchodcovi žalobcu, táto pohľadávka nemôže byť
predmetom započítania s pohľadávkou žalobcu, nakoľko v čase ich stretu nebol právny predchodca
žalobcu naďalej majiteľom pohľadávky voči žalovanému, a teda nemohlo dôjsť k ich stretu. Žalobca

má za to, že správca v reštrukturalizácii je oprávnený v zmysle zákona na preskúmanie prihlásených
pohľadávok, avšak nie je oprávnený opätovne rozhodovať o právnom titule, na základe ktorého
pohľadávka vznikla. V tomto kontexte poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2017,
sp. zn. 3Obdo/70/2016. Z vyššie uvedených dôvodov je žalobca toho názoru, že popretá pohľadávka čodo výšky, právneho dôvodu aj vymožiteľnosti existuje. Správca v oznámení o popretí pohľadávky uvádza
akodôvodpopretiaajabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu-zmluvyopostúpenípohľadávky,avšakbez
ďalšej špecifikácie dôvodu, na základe ktorého by mala byť zmluva o postúpení pohľadávky absolútne

neplatná.Tužalobcapoukazujenaskutočnosť,žeuplynutímlehotynapopretieprihlásenýchpohľadávok
sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa
považujevnáslednespornomrozsahuzazistenú.Neexistuježiadendôvod,prektorýbymalabyťzmluva
o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a jeho právnym predchodcom
ako postupcom vyhodnotená ako absolútne neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná

dňa 07.10.2014 a jej uzavretie bolo bezodkladne oznámené žalovanému listom, ktorý postupca podľa
podacieholístkaodoslaldňa08.10.2014.Listomzodňa22.01.2014oslovilžalovanýžalobcuakonového
veriteľa s tým, že obdŕžal oznámenie o postúpení pohľadávky a vzhľadom na zlú finančnú situáciu
navrhol stretnutie za účelom prejednania spôsobu splatenia predmetnej pohľadávky. V tomto liste nebola
ani zmienka o nesúhlase s postúpením pohľadávky alebo o popieraní jej existencie a pod. Žalobca
má preto za to, že z obsahu uvedeného listu vyplýva akceptovanie postúpenej pohľadávky čo do

jej výšky žalovaným, ako aj akceptovanie samotného postúpenia pohľadávky na žalobcu. Žalovaný
v premlčacej lehote zmluvu o postúpení pohľadávky žiadnym spôsobom nespochybnil, nenamietal a
ani nenapadol jej (ne)platnosť na súde. Žalobca zastáva názor, že správca v reštrukturalizácii nemôže
svojim konaním nahradiť súdne rozhodnutie a svojvoľne označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za
absolútne neplatnú. Žalobca záverom tiež zdôraznil, že existencia odplaty za postúpenie pohľadávky

nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorým sa postúpila pohľadávka, v prípade bezodplatnosti sa
nejedná o protiprávny úkonu ani o úkon obchádzajúci právo. Na postavenie dlžníka nemá výška odplaty
za postúpenie pohľadávky taktiež žiaden vplyv.

2. Žalobca k žalobe na preukázanie skutkových tvrdení predložil: výpis z obchodného registra

spoločnosti S.E.G. s.r.o. (č. l. 8), výpis z obchodného registra spoločnosti FILATECH, s.r.o. (č. l. 9),
výpis z OV č.147/2022 (č. l. 10), potvrdenie o odoslaní elektronického podania (č. l. 12), rozsudok
Okresného súdu Žilina 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 (č. l. 159), rozsudok Krajského súdu Žilina
13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 (č. l. 22), Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom
ERGONA, a. s. a postupníkom S.E.G. s.r.o. zo dňa 07.10.2014 (č. l. 28), návrh na vykonanie exekúcie –

exekučný titul rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 11Cb/124/2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Žilina sp.zn. 13Cob/111/2014 (č. l. 30), uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. 33Er/6/2015 zo
dňa 29.06.2016 (č. l. 34), oznámenie Okresného súdu Žilina (č. l. 36), oznámenie o popretí prihlásenej
pohľadávky (č. l. 37), e-mailová odpoveď k doručovaniu zásielky pre spoločnosť FILATECH, s.r.o. (č. l.
39), Návrh uhradenia pohľadávky (č. l. 40).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 03.03.2023, pričom uviedol, že
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu zanikla započítaním, a to k 08.01.2014, z čoho vyplýva,
že právny predchodca žalobcu ju nemohol účinne postúpiť na žalobcu, nakoľko pohľadávka, ktorá

mala byť postúpená v čase postúpenia neexistovala. Pohľadávka žalovaného smerujúca k započítaniu
bola vo výške 109.823,22 eur, čo zjavne prevyšovalo nárok uplatnený právnym predchodcom žalobcu.
Započítací úkon uskutočnila voči právnemu predchodcovi žalobcu právna zástupkyňa žalovaného
na pojednávaní dňa 08.01.2014 konanom na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 11Cb/124/2012. Podľa
žalovaného z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2014-207 vyplýva,

že samotný súd nespochybnil hmotnoprávny úkon započítania, ktorý realizoval žalovaný vo vzťahu k
právnemu predchodcovi žalobcu. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí len poukázal na pochybenie
v oblasti procesného práva, keď pretavenie tohto hmotnoprávneho úkonu sa v procesnej rovine
neprejavilo, vzhľadom na pochybenie, resp. opomenutie právneho zástupcu žalovaného. O uvedenej
skutočnosti však nemožno tvrdiť, že k nej neprišlo resp., že by započítanie nebolo realizované.

Započítanie bolo realizované riadne a včas, dostalo sa do dispozičnej sféry právneho predchodcu
žalobcu, t. j. prejavilo sa v hmotnom práve a pohľadávka právneho predchodcu žalobcu preto zanikla
započítaním. Hmotnoprávne a procesnoprávne súvislosti je potrebné striktne odlišovať. Započítací
právny úkon uskutočnený na pojednávaní dňa 08.01.2014 bol dostatočne určitý, zrozumiteľný a v danom
okamihu sa dostal do sféry dispozície právneho predchodcu žalobcu a preto nemožno spochybniť,

že prišlo k účinnému započítaniu pohľadávok. Žalovaný uskutočnil hmotnoprávny úkon smerujúci k
započítaniu pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu ešte v priebehu základného konania, a
to na pojednávaní dňa 08.01.2014, t. j. pred postúpením pohľadávky právnym predchodcom žalobcuna žalobcu. Pohľadávka žalovaného smerujúca k započítaniu bola vo výške 109.823,22 eur, čo zjavne
prevyšovalo nárok uplatnený právnym predchodcom žalobcu.
Žalovaný uviedol, že úkon započítania, a to aj v prípade, že ide o započítanie jednostranné, nie je

potrebné urobiť v písomnej forme. Na zavŕšenie tohto právneho úkonu sa teda nevyžaduje žiadna
osobitná forma a postačí, že tento právny úkon urobí veriteľ alebo dlžník vzájomných pohľadávok
voči dlžníkovi/veriteľovi vzájomných pohľadávok a predmetný úkon sa dostane do dispozičnej sféry
dotknutého adresáta. Rovnako uviedol, že konajúci (veriteľ/dlžník) takýto úkon vykonal ústne v rámci
súdneho pojednávania, na ktorom bol prítomný dlžník/veriteľ, pričom tento úkon je zachytený v zápisnici

o pojednávaní, je teda zrejmé, že k úkonu započítania došlo, o čom existuje hodnoverný dôkaz v
podobe zápisnice o súdnom pojednávaní. Vykonaním predmetného hmotnoprávneho úkonu došlo k
zániku nároku právneho predchodcu žalobcu k okamihu, keď sa ich pohľadávky stretli. Tejto skutočnosti
si bol vedomý tak právny predchodca žalobcu ako aj sám žalobca, nakoľko sa predmetná skutočnosť
konštatuje nielen v zápisniciach o pojednávaniach ale predovšetkým aj v odôvodnení exekučného
titulu, ktorý uviedol v žalobe aj samotný žalobca. Ak by teda aj postupovaná pohľadávka existovala

v čase jej postúpenia (čo však popierajú), sám žalobca bol bezprostredne oboznámený s existenciou
vzájomnej a započítania spôsobilej pohľadávky žalovaného proti právnemu predchodcovi žalobcu, a
to priamo zo znenia exekučného titulu. S ohľadom na ustanovenie § 363 Obchodného zákonníka nie
je v obchodnoprávnych vzťahoch ani potrebné postupníka nijako osobitne oboznamovať s existenciou
vzájomných pohľadávok dlžníka voči pôvodnému veriteľovi. Vzájomnosť je teda zachovaná aj v

prípade, že kompenzačnú námietku, resp. jednostranný úkon započítania je urobený voči postupníkovi
pohľadávky, t.j. žalobcovi – čo žalovaný v záujme zachovania právnej istoty urobil, a to vo svojom
podaní zo dňa 10.02.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod. sp. zn. 33Er/6/2015 aj
napriek skutočnosti, že žalobca bol s touto okolnosťou oboznámený pri obdŕžaní exekučného titulu.
Žalovaný ďalej uviedol, že v právnej veci žalobcu FILATECH, s.r.o. proti žalovanému ERGONA, a.s.

(právny predchodca žalobcu) o zaplatenie 109.823,22 eur s príslušenstvom, Okresný súd Bratislava II
vydal dňa 13.12.2016 rozsudok č. k. 42Cb/284/2015-123, ktorým súd v celom rozsahu vyhovel podanej
žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 109.823,22 eur spolu s príslušenstvom
v prospech žalobcu. Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 22.11.2018

rozsudok č. k. 1Cob/151/2017-170, ktorým rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 42Cb/284/2015-123 zo dňa 13.12.2016 potvrdzuje; zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. Na základe uvedeného má žalovaný za
to, že správca žalovaného konal správne, keď poprel pohľadávku zo strany žalobcu, nakoľko daná
pohľadávka na žalobcu ani nemohla prejsť z dôvodu, že zanikla na základe započítacieho úkonu

žalovaného zo dňa 08.01.2014. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca sa opakovane rozhodol
rešpektovať započítanie, keď vyzval žalovaného, aby mu predložil dohodu o urovnaní k predmetnej veci,
k jej uzavretiu však napokon neprišlo. Z vyššie popísaných skutkových okolností je podľa žalovaného
jednoznačne zrejmé a preukázané, že sú tu dôvody pre ktoré prišlo k popretiu pohľadávky.

4.ŽalovanýkvyjadreniukžalobenapreukázanieskutkovýchtvrdenípredložilrozsudokOkresnéhosúdu
Bratislava II. sp. zn. 42Cb/284/2015 zo dňa 13.12.2016 (č. l. 71) a rozsudok Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 1Cob/151/2017 (č. l. 78).

5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.05.2023,

pričom opätovne poukázal na znenie odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k.
13Cob/111/2014-207.V zmysle uvedeného je podľa žalobcu názor žalovaného a jeho prezentácia
rozsudku Krajského súdu v Žiline v príkrom rozpore s obsahom odôvodnenia, z ktorého vyplýva
že žalovaný nevykonal kvalifikovaným spôsobom započítací prejav ani na pojednávaní a ani v
podanom odvolaní, pričom krajský súd zistil, že žalovaný neuskutočnil v konaní pred okresným súdom

relevantnýhmotnoprávnyaniprocesnoprávnyúkonzapočítania.Zuvedenéhodôvodunemožnosúhlasiť
s tvrdeniami žalovaného ohľadom započítania a stretu pohľadávok právneho predchodcu žalobcu
a žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca rozporuje tvrdenie žalovaného o tom, že by si bol
žalobca alebo jeho právny predchodca vedomý započítania vzájomných pohľadávok, nakoľko tieto sa
nestretli. Uviedol, že žalovaný sa odvoláva na skutočnosť, že žalobca z obsahu exekučných titulov bol

oboznámený so započítaním dlhu, ktoré však žalobca neuznáva a nepovažuje za platné, a to ku dňu
08.01.2014. Podľa žalobcu je teda prinajmenšom počudovania hodné, prečo by žalovaný plnil viac-
menej dobrovoľne v rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou
pod sp. zn. EX 3663/14 na základe dohody uzavretej s exekútorom v exekučnom konaní v septembri aoktóbri 2015 v prípade, ak by považoval žalovaný túto pohľadávku za zaniknutú vykonaným započítaním
ešte voči právnemu predchodcovi žalobcu. Poukazuje na to, že žalovaný vykonal spolu tri úhrady
(každá vo výške 5000,00 € z toho odvedené žalobcovi ako oprávnenému 4 032,80 eur). Žalobca

zároveň poukázal aj na ust. § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pričom dáva
do pozornosti, že v danom čase, t.j. od právoplatnosti exekučných titulov (rozsudok Okresného súdu
Žilina, sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/l
11/2014 zo dňa 17.09.2014) do momentu postúpenia pohľadávky prípadne do momentu podania návrhu
na vykonanie exekúcie, nevykonal žalovaný žiaden právny úkon smerujúci k započítaniu s akoukoľvek

protipohľadávkou, ktorú by žalovaný mal voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný mal dostatok
času a priestoru vykonať započítanie resp. oznámiť novému veriteľovi zánik pohľadávky titulom jej
započítania s protipohľadávkou, namiesto toho však žalovaný uzavrel v rámci exekučného konania
zmluvu o postupnom splácaní pohľadávky, pričom boli vykonané spolu tri úhrady vo výške 15.000,- eur, z
toho odvedené oprávnenému/žalobcovi 12.098,40 eur. Až následne žalovaný dňa 27.11.2015 podal ako
povinný v exekučnom konaní EX 3662/14 návrh na odklad a zastavenie exekúcie, ktorý však Okresný

súd Žilina uznesením zo dňa 29.06.2016 zamietol v časti návrhu na zastavenie a nepovolil v časti
návrhu na odklad exekúcie. Predmetné uznesenie však z bližšie nezistených dôvodov spočívajúcich
pravdepodobne na strane konajúceho súdu nenadobudlo právoplatnosť a vec stála bezo zmeny až
do roku 2019, kedy povinný podal opätovne návrh na zastavenie a odklad exekúcie (pričom súd na
opakovanú žiadosť v zmysle zákona nemusí prihliadať). Žalobca má za to, že v čase možného stretu

pohľadávok, ktoré žalovaný chcel započítať, už zápočet nebol možný, nakoľko právny predchodca
žalobcu už nebol majiteľom pohľadávky spôsobilej na započítanie. Z listu, ktorý adresoval žalovaný
žalobcovi vyplýva, že list bol adresovaný žalobcovi viac-menej bezprostredne po obdŕžaní oznámenia
o postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Pokiaľ by žalovaný neuznával
obsah oznámeného postúpenia nemal by dôvod adresovať takýto list žalobcovi, ale adresoval by ho

jeho právnemu predchodcovi. Z predmetu listu ako aj zo samotného obsahu vyplýva zámer uhradiť
pohľadávku, pričom o započítaní tu nie je ani zmienka (napriek skutočnosti, na ktorú žalovaný poukazuje
vo svojom vyjadrení, že započítanie nemusí byť vykonané písomne a nemusí byť oznámené a nemusí
o tom osobitne oboznamovať postupníka údajne zaniknutej pohľadávky), preto je toho názoru, že ak by
žalovaný v danom čase považoval pohľadávku za zaniknutú započítaním, t.j. neexistujúcu, neodvolával

by sa na „zlú finančnú situáciu" a „prejednanie spôsobu splatenia predmetnej pohľadávky“ ale rovno by
uviedol žalobcovi, že pohľadávka bola započítaná a preto nie je dôvod na požadovanie jej úhrady. Z
uvedených dôvodov preto žalobca vyvodzuje, že popretie prihlásenej pohľadávky je neobstojí a podaná
žaloba je v plnom rozsahu dôvodná.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.06.2023, pričom
uviedol, že sa v celosti pridržiava skutočností uvedených vo vyjadrení k žalobe. Zdôrazňuje, že
žalobca v podanej replike neuviedol žiadnu novú skutočnosť a výlučne sa zameral na prekrúcanie
faktov a bagatelizovanie rozhodujúcich skutočností. Podstatným pre toto konanie je skutočnosť, že
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu zanikla započítaním, a to ku dňu 08.01.2014, z čoho vyplýva,

že právny predchodca žalobcu ju nemohol ani účinne postúpiť na žalobcu. V čase uskutočnenia
započítacieho úkonu pohľadávka žalovaného smerujúca k započítaniu bola vo výške 109.823,22 eur,
čo nepochybne prevyšovalo nárok právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s
konštatovaním žalobcu, že z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2014-207 by malo
vyplývať spochybnenie započítacieho právneho úkonu v oblasti hmotného práva. Krajský súd v Žiline

vo svojom rozhodnutí poukázal len na pochybenie v oblasti procesného práva, keď pretavenie tohto
hmotnoprávneho úkonu sa neprejavilo v procesnej rovine. Započítanie bolo realizované riadne a včas,
pričom je nepochybné, že sa dostalo aj do dispozičnej sféry právneho predchodcu žalobcu, v čoho
dôsledku sa prejavilo v hmotnom práve, a došlo k zániku pohľadávky právneho predchodcu žalobcu,
a to započítaním. Rovnako uviedol, že započítací úkon bol urobený ústne na pojednávaní, na ktorom

bol prítomný právny predchodca žalobcu, pričom tento úkon je zachytený v zápisnici o pojednávaní.
Vykonaním uvedeného hmotnoprávneho úkonu došlo k zániku nároku právneho predchodcu žalobcu
okamihom,keďsaichpohľadávkystreli.Nazákladevyššieuvedenéhonemožnospochybniťskutočnosť,
že prišlo k účinnému započítaniu pohľadávok, nakoľko k uskutočneniu započítacieho právneho úkonu
došlo na pojednávaní konaného dňa 08.01.2014, pričom tento úkon bol určitý a zrozumiteľný v

dôsledku čoho nemožno rozporovať, že sa dostal do dispozičnej sféry právneho predchodcu žalobcu.
Zároveň žalovaný uviedol, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by mal žalovaný v rámci exekučného
konania plniť dobrovoľne. Je zrejmé, že už samotná povaha exekučného konania vylučuje skutočnosť
dobrovoľného plnenia. Rovnako nesúhlasí s tvrdením, žalobcu, že by žalovaný neuskutočnil žiadnyprávny úkon smerujúci k započítaniu. Žalovaný započítací právny úkon uskutočnil dňa 08.01.2014. Je
tak nepochybné, že danej skutočnosti si bol vedomý, či už právny predchodca žalobcu, ako i sám
žalobca, nakoľko to nie je uvedené len v zápisnici o pojednávaní, ale aj v samotnom exekučnom titule,

uvedenom v samotnej žalobe podanej žalobcom. Na základe uvedenej skutočnosti je tak irelevantné,
že sa žalobca odvoláva na to, že mu žalovaný neoznámil ako novému veriteľovi, že došlo k zániku
pohľadávky započítaním. Žalovaný uviedol, že v prvom rade o zániku, resp. započítaní pohľadávok
ho mal informovať právny predchodca, a v druhom rade uviedol, že o uskutočnenom započítaní, a
teda zániku pohľadávok mal žalovaný vedomosť minimálne z už vyššie uvedených exekučných titulov.

Žalovaný uviedol že považuje za podstatné, že sám žalobca sa rozhodol rešpektovať započítanie,
keď vyzval žalovaného na predloženie dohody o urovnaní v predmetnej veci, pričom k jej uzavretiu
napokon nedošlo. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol už v skoršom vyjadrení vykonanie výsluchu
štatutárneho orgánu žalovaného, a na jeho vykonaní naďalej trvá. Na základe vyššie uvedeného je
zrejmé a preukázané, že prišlo k platnému popretiu pohľadávky. Má tak za to, že došlo k započítaniu
pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu, čo oprávnene zakladalo na strane správcu dôvody

pre popretie pohľadávky, ktoré uviedol a odôvodnil, v čoho dôsledku správca konal s odbornou
starostlivosťou a jeho postup bol správny.

7. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 16.05.2024 pojednávanie. Súd pojednával v prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, štatutárneho orgánu žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Súd

vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a prednesom právnych zástupcov strán
sporu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiavajú v celom rozsahu obsahu podanej žaloby,
ktorú považujú za dôvodnú a preto žiadali, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rovnako tak právny
zástupca žalovaného zotrval na obsahu ich vyjadrení a na obsahu ich procesnej obrany. Zdôraznil,
že podstatným pre toto konanie je skutočnosť, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu zanikla

započítaním a to ku dňu 8. 1. 2014, z čoho vyplýva, že právny predchodca žalobcu ju ani nemohol
účinne postúpiť na žalobcu. Započítanie bolo realizované riadne a včas, pričom je nepochybné, že sa
dostalo aj do dispozičnej sféry právneho predchodcu žalobcu, v čoho dôsledku sa prejavilo v hmotnom
práve a došlo k zániku pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, a to započítaním. K uskutočneniu
započítacieho právneho úkonu zo strany žalovaného došlo dňa 8. 1. 2014 a k postúpeniu pohľadávky

došlo až dňa 7. 10. 2014, podľa žalovaného je tak jednoznačné, že v čase uskutočnenia započítacieho
právneho úkonu nedošlo ešte zo strany právneho predchodcu žalobcu k postúpeniu pohľadávky na
žalobcu.Žiadali,abysúdžalobuzamietola žalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

8. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 04.07.2022 sp. zn. 2R/1/2022, zverejnenom v OV č.
132/2022 zo dňa 11.07.2022 súd začal reštrukturalizačné konanie dlžníka.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 26.07.2022 sp. zn. 2R/1/2022, zverejnenom v OV č.
147/2022 zo dňa 01.08.2022 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesením Okresného súdu Žilina

zo dňa 06.02.2023 sp. zn. 2R/1/2022, zverejnenom v OV č. 30/2023 zo dňa 13.02.2023 súd potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka.

9. Nesporným v konaní bolo, že žalobca si v reštrukturalizácií dlžníka prihlásil prihláškou podanou
dňa 30.08.2022 pohľadávku v celkovej výške 70.808,69 eur, ktorá pozostáva z istiny 30.980,92 eur

a príslušenstva - úrokov z omeškania 36.357,63 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 3.470,14 eur.
Právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca vymedzil nasledovne: „Rozsudkom Okresného súdu Žilina,
sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 bola spoločnosť FILATECH, s.r.o. (dlžník) zaviazaná zaplatiť
spoločnosti ERGONA, a.s. sumu vo výške 43 079,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 7 935,89 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 35 143,43 eur od 20.07.2011

do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 624,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08
eur. Nakoľko žalovaný (spoločnosť FILATECH, s.r.o.) podal voči rozsudku odvolanie, vec prejednal
Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom sp. zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 potvrdil uvedenú
povinnosť žalovaného, a zároveň ho zaviazal aj na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 617,10 eur. Dňa 07.10.2014 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky medzi

spoločnosťou ERGONA, a.s. ako postupcom a spoločnosťou S.E.G. s.r.o. ako postupníkom (veriteľ),
pričom predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z Rozsudku Okresného
súdu Žilina, č.k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 a z Rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k.
13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 z postupcu na postupníka. Uzavretie tejto Zmluvy bolo bezodkladneoznámené spoločnosti FILATECH, s.r.o. listom, ktorý spoločnosť ERGONA, a.s. podľa podacieho lístka
odoslala dňa 08.10.2014, t.j. deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky, a to 1. triedou.
Zaslaním oznámenia o postúpení pohľadávky si spoločnosť ERGONA, a.s. ako postupca splnila svoju

zákonnú povinnosť, s prihliadnutím na znenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa
22.01.2014 oslovila spoločnosť FILATECH, s.r.o. spoločnosť S.E.G. s.r.o. ako nového veriteľa s tým, že
obdŕžali oznámenie o postúpení pohľadávky a vzhľadom na zlú finančnú situáciu navrhli stretnutie za
účelom prejednania spôsobu splatenia predmetnej pohľadávky. V tomto liste nerozporovali postúpenie
pohľadávky. Máme za to, že z obsahu uvedeného listu vyplýva súhlas spoločnosti FILATECH, s.r.o.

nie len s postúpenou pohľadávkou čo do jej výšky, ale aj so samotným postúpením pohľadávky
na spoločnosť S.E.G. s.r.o. ako nového veriteľa. Nakoľko sa vec nevyriešila dohodou a spoločnosť
FILATECH, s.r.o. nepristúpila ani k čiastočnej úhrade, podala spoločnosť S.E.G. s.r.o. ako oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Hanou
Cibulkovoupodsp.zn.EX3663/14,pričomvkonaníbolivykonanénasledovnéúhrady:-úhrada4.9.2015
vo výške 5000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4 032,80 eur dňa 7.9.2015- úhrada 30.9.2015 vo

výške 5000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4 032,80 eur dňa 1.10.2015- úhrada 30.10.2015 vo
výške 5000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4 032,80 eur dňa 3.11.2015“.
Nesporným v konaní tiež je, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 11Cb/124/2012 zo dňa
08.01.2014 bola spoločnosť FILATECH, s.r.o. zaviazaná zaplatiť spoločnosti ERGONA, a.s. sumu
vo výške 43.079,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 7.935,89

eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 35.143,43 eur od 20.07.2011 do zaplatenia, ako aj
trovy konania vo výške 624,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08 eur. Krajský súd
v Žiline rozsudkom 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 potvrdil uvedenú povinnosť žalovaného,
a zároveň ho zaviazal aj na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 617,10
eur. Nesporným v konaní zároveň bolo, že dňa 07.10.2014 bola medzi spoločnosťou ERGONA,

a.s. ako postupcom a spoločnosťou S.E.G. s.r.o. ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení
pohľadávky, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu
Žilina, sp.zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014.

10. Sporným v konaní sú dôvody popretia, tak ako vyplývajú z popieracieho prejavu správcu. Zo
zoznamu pohľadávok vyplýva, že správca poprel žalobcovu pohľadávku dňa 29.09.2022 a to čo do
právneho dôvodu, čo do výšky 70.808,69 eur a čo do vymáhateľnosti z nasledovných dôvodov: „Podľa
§ 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody,zbezdôvodnéhoobohateniaalebozinýchskutočnostíuvedenýchvzákone.Predloženýrozsudok
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 ako aj rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014, nie je hmotnoprávnym dôvodom (titulom) vzniku
prihlásenej Pohľadávky č. 22 vo výške 70.808,69 EUR a veriteľ v rozpore s ust. § 29 ods. 1 písm. c)
ZKR v Prihláške neuviedol a neoznačil správne hmotnoprávny dôvod vzniku pohľadávky. Predložené

rozsudky majú len deklaratórny účinok a nie konštitutívny účinok, a teda len deklarujú existenciu záväzku
vyplývajúceho z hmotnoprávneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a Dlžníkom. Správca popiera
pohľadávku čo do právneho dôvodu, a to z dôvodu neuvedenia a nepredloženia hmotnoprávneho
dôvodu vzniku pohľadávky. Správca popiera pohľadávku aj čo do vymáhateľnosti, a to z dôvodu zániku
pohľadávky Veriteľa z dôvodu jednostranného započítania z 8.1.2014 ako aj z dôvodu absolútnej

neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi ERGONA, a.s. ako postupcom a S.E.G. s.r.o. ako
postupníkom zo dňa 07.10.2014“. Ako dôvod popretia výšky pohľadávky rovnako tak uviedol, že na
pojednávaní v súdnom konaní dňa 08.01.2014 bol zo strany Dlžníka vykonaný jednostranný zápočet
časti svojej pohľadávky voči Pohľadávke právneho predchodcu veriteľa spoločnosti ERGONA, a.s..

11. S prihliadnutím na účinky začatia reštrukturalizačného konania súd posúdil zistený skutkový stav
podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia reštrukturalizačného konania, t. j. v znení účinnom
do 16.07.2022 (ďalej ako „ZKR“), nakoľko reštrukturalizačné konanie voči žalovanému bolo začaté
uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2R/1/2022 zo dňa 04.07.2022, zverejneným v Obchodnom

vestníku 132/2022 vydanom dňa 11.07.2022 (účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňa
12.07.2022), prihliadnuc na prechodné ustanovenie § 206n ods. 1 zákona č. 7/2005 ZKR, avšak na
prihlasovanie pohľadávok sa podľa § 206n ods. 4 tohto zákona aplikujú ustanovenia účinné od 17. júla
2022.12. Podľa § 124 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom

prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne
preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a
dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len
ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere,

ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku
4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných
alebo daňových poradcov.

13. Podľa § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku
čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za

zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola
popretá.

14. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

15. Podľa § 124 ods. 5 ZKR, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

16. Podľa § 124 ods. 6 ZKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom
súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

17. Súd primárne skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu ako aj zachovanie lehoty

na podanie žaloby v zmysle §124 ods.4 ZKR. Konštatuje, že žalobu podal aktívne vecne legitimovaný
subjekt – veriteľ, ktorého včas prihlásená pohľadávka bola popretá, pričom žalobu podal voči dlžníkovi,
ktorý je s poukazom na §124 ods.4 ZKR pasívne vecne legitimovaný subjekt. Zároveň súd konštatuje,
že žaloba je podaná v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote počítanej od uplynutia lehoty na popieranie
pohľadávok (posledný deň na popieranie pohľadávok bol 03.10.2022), posledný deň na podane žaloby

02.11.2022, žaloba bola podaná 26.10.2022, teda včas.

18. Súd je v incidenčnom konaní oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré
správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom
stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné

odstrániťpouplynutízákonomstanovenejlehotynapopretiepohľadávky,zčohojezrejmé,žepouplynutí
tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. 2. 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020 ). Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
SR vo veci sp.zn. II. ÚS 409/2013, v zmysle ktorého je z ust. § 32 ZKR zrejmé: „že správca je pri popretí
povinnýjednoznačnevyjadriťajdôvodarozsahpopretiapohľadávky,pričomobmedzeniepopretialenna

určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu.
Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené
pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich
uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovnépreskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody
obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia

v konkurze tak, ako bola prihlásená“. Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do
dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc súdu
konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov
tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti.

19. Predmetom incidenčného konania o určení popretej pohľadávky vo všeobecnej rovine je teda na
jednej strane vyhodnotenie skutkovej a právnej dôvodnosti uplatneného nároku na základe žalobcom
vymedzených tvrdení a na druhej strane vyhodnotenie skutočnosti, či popretie realizované správcom
obstojí, a teda či ide o popretie účinné a následne i vecne dôvodné. Popretie pohľadávky vymedzuje
predmet incidenčného konania. Preto súd môže posudzovať v incidenčom konaní len konkrétne
námietky, ktoré správca uviedol v popieracom prejave.

20. Zároveň súd poukazuje na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Obdo/61/2018 zo dňa 20.11.2018, dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia.
Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej

pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Uvedené
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2019 (R53/2019).

21. V danom prípade správca poprel pohľadávku žalobcu čo do výšky, čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti a ako dôvod uviedol jednak to, že pohľadávka zanikla započítaním, keď dňa
08.01.2014malodôjsťzostranyprávnejzástupkynežalovanéhonapojednávaníkonanomvprávnejveci
vedenej na Okresnom súde Žiline pod sp.zn. 11Cb/124/2012 k započítaciemu úkonu, a preto považuje
aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 za absolútne neplatný právny úkon a zároveň, že
veriteľ neuviedol a nepredložil hmotnoprávny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške.

22. Pokiaľ správca namieta zánik žalobcovej pohľadávky z dôvodu jednostranného započítania
z 08.01.2014, súd konštatuje, že ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vydaním rozhodnutia
Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014. Uvedený popierací dôvod preto
nemôže s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Obdo/61/2018 zo dňa 20.11.2018 obstáť. Posúdenie existencie pohľadávky právneho predchodcu
žalobcu v čase vydania predmetného rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 zo
dňa 08.01.2014 (teda aj prípadný zánik pohľadávky započítaním) patrilo do právomoci Okresného súdu
Žilina, ktorý predmetný spor č.k. 11Cb/124/2012 rozhodoval. Okresný súd Žilina dospel k záveru, že
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu v čase vydania rozhodnutia existovala, pričom predmetné

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj
pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Ako však Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 3Obdo/61/2018) zdôraznil, dôvodom pre účinné
popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, môžu byť len
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia priznávajúceho judikovanú pohľadávku. Skutočnosti,

ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky,
nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

23. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom
štatutárneho orgánu žalovaného, nakoľko z vyjadrenia žalovaného (doručeného súdu dňa 03.03.2023)

vyplýva, že predmetný dôkaz má preukazovať skutkové tvrdenia ohľadne zániku žalobcovej pohľadávky
započítaním, čo súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Obdo/61/2018 zo dňa 20.11.2018, vyhodnotil ako nadbytočné a neúčelné. Pokiaľ žalovaný navrhol
výsluch štatutárneho orgánu ku skutočnostiam, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia (ku skutočnostiam,
že žalobca sa rozhodol rešpektovať započítanie a vyzval žalovaného, aby mu predložil dohodu

o urovnaní), tieto zase neboli obsiahnuté v popieracom prejave správcu a vykonanie predmetného
dôkazu by bolo neúčelne s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 2.
2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, č.k. II. ÚS
409/2013-49.24.Kvýhradesprávcu,žežalobcariadneneuviedolanepredložilhmotnoprávnydôvodvznikuuplatnenej
pohľadávky, súd dospel k záveru, že vymedzenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým

veriteľom v jeho prihláške zodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto náležitosť prihlášky kladené a
možno ho v celom rozsahu vnímať ako skutkový popis pohľadávky, pričom iné nazeranie na túto časť
prihlášky by nebolo podľa názoru súdu spravodlivé. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna
skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Pod právnym dôvodom vzniku prihlasovanej
pohľadávky je potrebné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové

okolnosti, z ktorých je možné usudzovať existenciu tejto pohľadávky (R 74/2000, rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky 1Odon/153/97 z 27.10.1999). Veriteľ nie je povinný podriadiť nárok uplatnený v
prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne a určito opísať
skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. /SJ 127/2003. Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp.
zn. 15Cmo/11/2003 z 28.02.2003/ (viď doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.: Konkurzné právo na Slovensku
a v Európskej únii /3. prepracované a doplnené vydanie s európskou a národnou judikatúrou. Výklad

právnej úpravy konaní začatých do 1. januára 2012 a po 1. januári 2012/, str. 409). Žalobca v danom
prípade v prihláške uviedol, že sa stal veriteľom uplatnenej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 07.10.2014, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou ERGONA, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou S.E.G. s.r.o. ako postupníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie
pohľadávky vyplývajúcej z Rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014

v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 z postupcu na
postupníka. Zároveň špecifikoval právny nárok priznaný uvedenými súdnymi rozhodnutiami. Prihlásený
právny dôvod vzniku pohľadávky tak podľa názoru súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto
náležitosť prihlášky kladené a správca, ako aj dlžník boli na základe opísaných skutočností schopní
posúdiť a identifikovať žalobcom uplatnený nárok a na základe toho sa vyjadriť k oprávnenosti

pohľadávky žalobcu a jej vymáhateľnosti.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania, hodnotiac
dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu možno v celom rozsahu vyhovieť. Vo

vzťahu k výroku rozsudku súd uvádza, že neprekročiac žalobný návrh tento zákonu zodpovedajúcim
spôsobom doformuloval, nakoľko súd nie je viazaný návrhom žalobcu na doslovné znenie výroku, pokiaľ
je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa mieni domáhať.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom

rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).