Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203532
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623203532.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast. JUDr. Alexander Farkašovský, advokát,
Němcovej 30, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 32 481 659, proti žalovaným: 1/ DPS financial
consulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, 2/ DUPOS dražobná, spol. s
r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, žalovaní 1, 2 právne zast. advoconsulting
s.r.o., advokátska kancelária, Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428 a 3/ DIFFEWA
s.r.o., Nám. Jozefa Herdu 1/579, 917 01 Trnava, IČO: 47 498 561, právne zast. STRELÁK & Partners,
s.r.o., Jakubovo námestie 13, 811 09 Bratislava, IČO: 52 451 747, o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný v 2. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný v 3. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti v katastrálnom území D., obec: D., okres: D., t. j. pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o
výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o
výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom XX, postavenej

na pozemku parcely registra "C" č. XXX/X, popis stavby: Hostinec, ktorá bola realizovaná obchodnou
spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., IČO: 36233935, ako dražobníkom dňa 29.03.2023 a ktorej
priebeh osvedčil Mgr. Tomáš Gerbery, notár so sídlom v Poprade, a to na základe notárskej zápisnice
sp. zn. N645/2023, NZ 8616/2023 zo dňa 29.03.2023.

2. Konštatoval, že žalovaný v 1. rade je navrhovateľom uvedenej dobrovoľnej dražby. Tento podal
na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým inicioval konanie

vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/1756/2022. Dňa 14.12.2022 bol vydaný
platobný rozkaz sp. zn. 33Up/1756/2022 zo dňa 14.12.2022 voči ktorému podal riadne a včas odpor,
pričom obchodná spoločnosť DPS financial consulting, s. r. o. navrhla pokračovať v konaní. Konanie
o zaplatenie pohľadávky vo výške 115.341,35 Eur s prísl. (pozn. v konaní sa uplatňuje pohľadávkana základe troch rôznych právnych titulov, t.j. troch zmlúv o úvere) je medzi sporovými stranami, t.j.
medzi DPS financial consulting, s. r. o. ako žalobcom a ním ako žalovaným, vedené na Okresnom
súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 14Cb/16/2023. V tejto súvislosti zdôraznil, že v tomto konaní

obchodná spoločnosť DPS financial consulting, s. r. o. tvrdí, že je právnym nástupcom vo vzťahu k
uplatnenej pohľadávke po obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., čo on v rámci tohto konania
rozporuje. Zároveň okrem iného vzniesol námietku premlčania. Pôvodná pohľadávka Slovenskej
sporiteľni, a.s. bola zabezpečená záložným právom, ktoré výkon navrhol žalovaný v prvom rade v
postavení navrhovateľa dražby. Dňa 04.07.2016 bola medzi záložným veriteľom: Slovenská sporiteľňa,

a.s.,Tomášikova48,83237Bratislava,IČO:00151653,zapísanávObchodnomregistriOkresnéhosúdu
Bratislava I., oddiel: Sa, vložka č.: 601/B, a záložným dlžníkom/záložcom: A. B., E. XXXX/X, XXX XX
D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, uzatvorená záložná zmluva k nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečuje
pohľadávka Slovenskej sporiteľni, a.s., a to z titulu zmluvy o úvere č. 5111427755 zo dňa 04.07.2016,
v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí úveru vo výške 66.000,- Eur. Na základe
objednávky dražobníka bol dňa 14.05.2022 vypracovaný znalecký posudok č. 113/2022 znalcom Ing.

Martinom Hromjakom. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola týmto znalcom určená na sumu 98.800,-
Eur. Voči tomuto znaleckému posudku podal riadne a včas námietky proti ohodnoteniu predmetu
dražby a požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Prostredníctvom tohto podania
najmä namietal, že odhad hodnoty nehnuteľnosti nezodpovedá vývoju trhových cien nehnuteľnosti, v
znaleckom posudku absentuje porovnanie posudzovanej nehnuteľnosti so stavom a hodnotou iných

obdobných nehnuteľností a tento znalecký posudok podal bez toho, aby obhliadol celú nehnuteľnosť.
Zároveň dražobníka upozornil, že jeho postup realizácií dražby nekorešponduje so zapísaným
stavom v katastri nehnuteľností, keďže predmetom dražby má byť súbor nehnuteľností, keďže tie sú
špecifikované jednotným súpisným číslom a nemôžu byť z tohto dôvodu posudzované osobitne. U
žalovaného v prvom rade sa opakovane dožadoval zaslania dokumentácie, na podklade ktorej sa

žalovaný v prvom rade dožaduje úhrady pohľadávky vo výške 65.199,37 Eur. Žalovaný v prvom rade
žalobcovi predmetnú dokumentáciu neposkytol. Na základe objednávky dražobníka bol dňa 29.07.2022
vypracovaný znalecký posudok č. 206/2022 Ing. Marekom Čeklovským, znalcom. Všeobecná hodnota
nehnuteľnosti bola týmto znalcom určená na sumu 109.000,- Eur. S ohľadom na podané námietky
naďalej konštatuje, že predmetný znalecký posudok neobsahuje všetky relevantné skutočnosti, na

podklade ktorých mal znalec určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, t. j. najmä s ohľadom na vývoj
trhových cien nehnuteľností, vrátane konkrétneho porovnania ceny nehnuteľnosti s inými obdobnými
cenami nehnuteľnosti. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku mal k dispozícií predchádzajúci znalecký posudok ako podklad dodaný objednávateľom.
Poukázalnaskutočnosť,žeznalecnevyhotovovalvžiadnomprípadekontrolnýznaleckýposudok.Podľa

zákonnýchustanovenímábyťznalecnezávislouosobou,ktorápripodaníznaleckéhoposudkuvychádza
z objektívne zistených informácií, ktoré sa týkajú tej ktorej nehnuteľnosti. Podkladom pre vypracovanie
znaleckého posudku nemôžu byť zistenia, ku ktorým dospel iný znalec, ktorý tento posudok podal
na základe svojich zistení a za ktorý zodpovedá v zmysle príslušných ustanovení zákona. Keďže v
znaleckom posudku absentuje komparácia odborných záverov a povinnosťou znalca bolo vypracovať

znalecký posudok k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, je nevyhnutné konštatovať, že tento znalecký
posudok je v zmysle zákona nepreskúmateľný. Dňa 10.11.2022 sa konala prvá dražba nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, okres: D., obec: D., katastrálne územie: D., t.j. pozemku parcely
registra "C" č. XXX/X o výmere 417 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely
registra "C" č. XXX/X o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným

číslom XX, postavenej na pozemku parcely registra "C" č. XXX/X, popis stavby: Hostinec. Všeobecná
hodnota nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom Ing. Mareka Čeklovského č. 206/2022 zo
dňa 29.07.2022, a to na sumu 109.000,- Eur. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 109.000,-
Eur. Prvá dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bola neúspešná. Dňa 29.03.2023 sa konala opakovaná
dražba nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, okres: D., obec: D., katastrálne územie:

D., t.j. pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, stavby so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku parcely registra "C" č. XXX/X,
popis stavby: Hostinec. Najnižšie podanie bolo dražobníkom stanovené na sumu 54.500,- Eur, čo
sa rovná 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Na základe oznámenia o výsledku opakovanej

dobrovoľnej dražby zo dňa 29.03.2023 bola dražba úspešná a vydražiteľom sa stal žalovaný v treťom
rade. Priebeh dražby osvedčil Mgr. Tomáš Gerbery, notár so sídlom notárskeho úradu Mnoheľova
830/17, 058 01 Poprad. Dňa 09.06.2023 mu bola doručená zo strany žalovaného v prvom rade
záverečná správa o výkone záložného práva. Z predmetnej záverečnej správy vyplýva, že opakovanoudražbou bola vydražením dosiahnutá suma vo výške 54.500,- Eur, pričom suma vo výške 44.688,81
Eur bola určená pre navrhovateľa dražby a suma vo výške 9.811,19 Eur bola určená ako náklady
vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva (tieto náklady navrhovateľ dražby prostredníctvom

tohto podania žiadnym spôsobom nešpecifikoval a tieto náklady materiálne nezdôvodnil, a to s ohľadom
na ich riadne preukázanie a efektívne vynaloženie vo vzťahu k nevyhnutnosti výkonu záložného práva).
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutkové okolnosti zdôraznil, že opakovaná dražba sa konala po
tom, ako on uplatnil v súdnom konaní, ktoré inicioval žalovaný v prvom rade, námietku premlčania.
Žalovaný v prvom rade, ako aj žalovaný v druhom rade pri výkone záložného práva žiadnym spôsobom

neprihliadli na námietku premlčania, ktorú riadne a včas vzniesol žalobca. Prvá, ako aj opakovaná
dražba nehnuteľnosti bola realizovaná bez toho, aby navrhovateľ dražby, ako aj samotný dražobník
prihliadli na právny titul zabezpečovanej pohľadávky, na skutkové okolnosti uplatňované žalobcom v
otázke postúpenia pohľadávky z obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalovaného v
prvom rade, pri ktorých žalobca zdôrazňoval, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, na
výšku zabezpečovanej pohľadávky, resp. na skutočnosť do akej sumy je oprávnená osoba oprávnená

realizovať výkon záložného práva, a to v zmysle uzavretej záložnej zmluvy. Bližšia argumentácia, ktorou
rozporuje samotnú pohľadávku, ktorú si žalovaný v prvom rade uplatnil v samostatnom súdnom konaní,
je obsiahnutí v odpore proti platobnému rozkazu. V otázke premlčania samotnej pohľadávky, ako aj
záložného práva poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/681/2006
a 21Cdo/682/2006. Dražobník pri realizácií opakovanej dobrovoľnej dražby pristúpil k zníženiu podania

na sumu vo výške 54.500,- Eur, čo sa rovná 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola
určená Ing. Čeklovským, znalcom. Z postupu dražobníka v uvedenom prípade nie je zrejmé, akým
spôsobom dospel k určeniu najnižšieho podania a ďalších podmienok, za ktorých realizoval samotnú
opakovanú dobrovoľnú dražbu. Mal za to, že dražobník má postupovať odborne a v súlade so všetkými
ustanoveniami zákona, a to najmä s ohľadom na to, aby sa nehnuteľnosť, ktorá bola predmetnom

dražby nepredala za čo najnižšiu sumu. S poukazom na ust. § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných
dražbách uviedol, že dražobník oznámenie o opakovanej dražbe zverejnil v registri dražieb dňa
07.03.2023,tedadražobníkprisvojompostupeporušiltotoustanovenie.Dražobníksiadekvátnenesplnil
oznamovaciu povinnosť danú zákonom. Keďže on nedisponuje relevantnými informáciami, za ktorých
žalovaný v prvom rade uskutočnil rozvrh výťažku, ktorý bol dosiahnutý vydražením nehnuteľnosti, a s

ohľadom na obsah záložnej zmluvy poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 29Odo/1014/2003. V tomto smere zdôraznil, že záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho
titulu, na podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom
záložného práva.

3. Žalovaný v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2023 uviedli, že súdne konanie o
určenie neplatnosti dražby, teda súdne konanie predpokladané výlučne vyššie citovaným ustanovením
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), má práve v tomto (a žiadnom inom)
ustanovení ZoDD taxatívne vymedzené skutočnosti, ktorých tvrdenie a preukázanie môže viesť k
určeniu neplatnosti dražby. Týmito taxatívne vymedzenými skutočnosťami, ktoré nemožno rozširovať,

sú eventuálna neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení ZoDD, pričom však v oboch
prípadochplatí,ženepostačujesamotnáexistenciatakéhotoprávnenesúladnéhostavu(napr.porušenie
niektorého z ustanovení ZoDD), ale zároveň musí byť takýmto stavom aj spôsobená ujma osobe, ktorá
je takýmto právne rozporným stavom dotknutá a zároveň je nevyhnutné, že tieto skutočnosti ako aj ujmu
samotnú táto dotknutá osoba tvrdí a preukáže. Uvedené podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, kde poukázali napr. na závery formulované v uznesení Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/66/2019 z 28.08.2020, podľa ktorých "Predpokladom úspechu takejto žaloby (o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, pozn. žalovaných) je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je
zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia
zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že

pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia
byťkumulatívnesplnenédvapredpoklady,ato,žeboliporušenéustanoveniatohtozákona,ažežalujúca
osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu." Dôvodom pre takýto taxatívny
výpočet je nepochybne potreba zabezpečenia rýchleho a hospodárneho sporového konania, ktoré má

skúmať výlučne eventuálne vyslovenú pochybnosť záložnej zmluvy, alebo porušenie ustanovení ZoDD,
ktoré by viedlo k tomu, že proces dražby nebol uskutočnený zákonodarcom predpokladaným spôsobom.
Zároveň je tento predpoklad odôvodnený najmä tým, že dotknutá osoba má pre účely preskúmania
prípadného súladu so zákonom vo vzťahu k iným skutočnostiam než tým, ktoré sú predpokladanéZoDD (ako napríklad skutočností tvrdených žalobcom v žalobe v tomto konaní) iné prostriedky právnej
ochrany, najmä v podobe iného typu žaloby v skoršej fáze výkonu záložného práva, prípadne pred
jeho začatím. Ako je teda z uvedeného zrejmé, ide o špecifický druh žaloby, ktorý okrem všeobecných

náležitostí žaloby v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, musí obsahovať
aj pravdivý a úplný opis rozhodujúcich skutočností, bez tvrdenia a preukázania ktorých nie je možné
takejto žalobe vyhovieť, teda v tomto prípade spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, alebo porušenie
ZoDD, ktoré viedlo k ujme na právach dotknutej osoby (žalobcu) a príčinnej súvislosti medzi nimi. Vo
vzťahu k ustanoveniu § 132 CSP žalovaní poukázali na názor odbornej verejnosti uvedený v publikácii

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, strana 486 a vo vzťahu k § 150 CSP na názor
uvedený v publikácii Komentár CSP, strana 571. Taktiež odkázali na názor odbornej verejnosti uvedený
v Komentári CSP k čl. 8 CSP. V súvislosti s právnym posúdením veci upozornili aj na ďalšiu dôležitú
okolnosť, a to že ako vyplýva zo Zmluvy o úvere č. 5114612454 zo dňa 04.07.2016 (ďalej len Zmluva o
úvere"), predloženej samotným žalobcom v tomto konaní, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom

žalovaného v 1. rade, ako veriteľa a žalobcom, ako dlžníkom, je vzťahom obchodnoprávnym, a teda v
predmetnej veci nemožno pri posudzovaní procesných (i hmotnoprávnych) práv a povinností žalobcu
aplikovať ustanovenia CSP o ochrane slabšej strany sporu v spotrebiteľských sporoch. Mali za to, že
tento záver potvrdzuje aj tunajší súd v súvisiacom konaní, keď na tunajšom súde sa medzi žalovaným v
1. rade, ako žalobcom a žalobcom v procesnom postavení žalovaného, vedie súdny spor o zaplatenie

pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere, a to pod sp. zn. 14Cb/16/2023, pričom tunajší súd po
postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica (po podaní odporu proti vydanému platobnému
rozkazu), prijal pri toto Konanie o zaplatenie do súdneho registra obchodnoprávnej agendy (Cb), a
teda nie do agendy občianskoprávnej (C, resp. Csp). Najmä s poukazom na uvedené, teda že v
predmetnej veci nemožno uvažovať o aplikácii hmotnoprávnych ustanovení na ochranu spotrebiteľa,

resp. ustanovení CSP o ochrane slabšej strany, je potom povinnosťou žalobcu dôsledne plniť si jeho
procesné povinnosti v tomto konaní, a to najmä povinnosť substancovane tvrdiť a svoje tvrdenia
preukázať. Berúc do úvahy spomenuté nevyhnutné náležitosti žaloby o určenie neplatnosti dražby,
ako aj skutočnosť, že žalobca nemá postavenie slabšej strany v konaní, sú žalovaní toho názoru, že
žalobca si svoje procesné povinnosti prakticky vôbec nesplnil, nakoľko "tvrdenia" žalobcu uvádzané

v jeho žalobe v predmetnej veci sú buď úplne nesprávne, irelevantné, alebo absolútne zmätočné,
pretože z nich nie je zrejmé čo konkrétne žalobca vlastne namieta (porušenie akých ustanovení
zákona a akým spôsobom, akým subjektom a prípadne ako boli dotknuté jeho práva). S výnimkou
jediného konkrétnejšieho tvrdenia o porušení ustanovenia § 17 ods. 3 ZoDD, v ktorom je konkrétny opis
dôvodov, pre ktoré malo k domnelému porušeniu dôjsť (hoci bez uvedenia toho, akým spôsobom boli

takýmto domnelým porušením dotknuté práva žalobu), žaloba obsahuje len množstvo všeobecných a
nepreukázaných tvrdení bez toho, aby tieto tvrdenia boli v súlade so sporovými pravidlami sporového
konania substancované, a teda subsumovateľné pod konkrétne zákonné ustanovenia. K námietke
premlčania (ktorá v tomto konaní nemá miesto), žalobca dokonca neuvádza ani len aké právo má byť
predmetom premlčania, ani skutkové okolnosti, ktoré by akúkoľvek námietku premlčania odôvodňovali

(napríklad kedy mala začať plynúť premlčacia lehota, resp. kedy uplynula). Neuvádza ani v čom malo
spočívať konanie, ktorým žalovaní neprihliadali na právny titul zabezpečovanej pohľadávky, neuvádza
ani skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodnili ním tvrdenú neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného
v 1. rade, ani skutočnosti, ktoré by naznačovali ním tvrdenú neoprávnenosť výkonu záložného práva v
zmysle záložnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené tak ani nemôžu na tvrdenia žalobcu kvalifikovane

reagovať, keďže jednak absentuje (okrem vyššie označenej výnimky) konkrétne označenie takých
porušení (ktoréhokoľvek zo žalovaných), ktoré by mohli mať za následok záver o neplatnosti napadnutej
dražby a jednak absentuje nadväzujúci konkrétny, pravdivý a úplný opis skutku, v ktorom má eventuálne
porušenie ustanovení ZoDD spočívať, kto sa ho mal dopustiť a najmä ako sa prípadne malo dotknúť
práv žalobcu. Za také istotne nemožno za žiadnych okolností považovať nekonkrétne domnienky

formulované v žalobe. Ako bolo vyššie uvedené, za jediné tvrdenie (i keď neúplné - žalobca neuvádza,
akým spôsobom boli dotknuté jeho práva takýmto domnelým porušením), ktoré konkrétnejšie označuje
(údajné) porušenie ustanovenia § 17 ods. 3 ZoDD žalovaným v 2. rade, je tvrdenie žalobcu, kde
tento uvádza, že má za to, že dražobník si adekvátne nesplnil oznamovaciu povinnosť, keď zverejnil
oznámenie o opakovanej dražbe v registri dražieb dňa 07.03.2023. V zmysle ustanovenia prvej vety

§ 22 ods. 4 ZoDD "Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník
oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri
dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby." Ako sám žalobca uvádza "Dňa 29.03.2023 sa
konala opakovaná dražba nehnuteľnosti...", teda aj samotnému žalobcovi je zrejmé, že v predmetnomprípade išlo o opakovanú dražbu. Nakoľko sa jednalo už o opakovanú dobrovoľnú dražbu predmetných
nehnuteľností, ktorá sa začala dňa 29.03.2023, dražobník (žalovaný v 2.rade) splnil svoju zákonnú
povinnosť,keďuverejniloznámenieoopakovanejdražbevregistridražiebdňa07.03.2023,tedaviacako

desaťdnípredzačatímdražby.Vzhľadomnapreukázateľnýpostupdražobníkavsúladesustanoveniami
ZoDD a nesprávnosť tvrdenia žalobcu, toto tvrdenie žalobcu o údajnom porušení tohto ustanovenia
dražobníkom popreli. Ďalej uviedli, že žalobca namieta nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, ktorým
bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti pre účely napadnutej opakovanej dobrovoľnej dražby
s tým, že znalecký posudok neobsahuje skutočnosti týkajúce sa vývoja trhových cien nehnuteľností,

konkrétne porovnanie ceny nehnuteľnosti s obdobnými cenami nehnuteľnosti, zároveň namieta, že
nehnuteľnosti s rovnakým súpisným číslom mali byť speňažované spoločne ako súbor nehnuteľností,
a tiež, že znalec disponoval predchádzajúcim znaleckým posudkom, čo má byť podľa tvrdenia žalobcu
v rozpore so zákonom a nezávislosťou znalca pri vyhotovení znaleckého posudku. Taktiež namieta,
že v znaleckom posudku absentuje komparácia odborných záverov. I v tomto prípade ide o neúplné,
nesprávne a zmätočné námietky žalobcu (absencia substancovaného tvrdenia, absencia označenia

ustanovení ZoDD, ktoré v zmysle vyššie uvedeného mali byť porušené, označenie porušovateľa a
opis ujmy na právach žalobcu), na ktoré tak zo strany žalovaných nie je možné reagovať v súlade
s pravidlami civilného procesu, preto uvedené námietky žalobcu popierajú ako celok a pre doplnenie
poukazujú na ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že dražobník
mal v tomto konkrétnom prípade (s ohľadom na okolnosti veci) zabezpečiť ohodnotenie predmetu

dražby znaleckým posudkom. Ďalej poukázali na ustanovenie § 17 ods. 8 Zákona č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že ak by mali
byť z námietok žalobcu eventuálne vyvodené tvrdenia o prípadnom porušení spomenutého právneho
predpisu upravujúceho znaleckú činnosť, pripomenuli, že ako z ustanovenia prvej vety § 21 ods. 2
ZoDD vyplýva, pre určenie neplatnosti dražby rozhodnutím súdu je nevyhnutné preukázanie porušenia

výlučne ustanovení ZoDD a priamej príčinnej súvislosti s ujmou na konkrétne uvedených právach
žalobcu a ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, ZoDD neumožňuje určiť neplatnosť dražby porušením
ustanovení iného právneho predpisu. Vzhľadom na to považovali zmätočné námietky žalobcu v tejto
časti za nedôvodné. K tvrdeniu žalobcu, že záverečná správa o výkone záložného práva neobsahuje
špecifikáciu nákladov dražby a neobsahuje zdôvodnenie nákladov dražby od navrhovateľa dražby i

k tvrdeniu, že táto neobsahuje preukázanie a efektívne vynaloženie nákladov dražby uviedli, že ako
v zásade v celej žalobe, ani v tejto časti žalobca nekonkretizuje k porušeniu akej konkrétnej normy
ZoDD malo dôjsť, kto sa mal porušenia dopustiť a akým spôsobom boli dotknuté jeho práva, preto
nie je možné procesne kvalifikovaným spôsobom na takéto nesubstancované námietky reagovať. K
uvedenému doplnili, že ZoDD ani iný predpis neuvádza konkrétne obligatórne náležitosti správy o

výkone záložného práva, teda ani požiadavku presnej špecifikácie jednotlivých nákladov dražby, preto
aj s poukazom na uvedené sú presvedčení, že k porušeniu zákona z ich strany tak nedošlo. Poukázali
na ustanovenie § 17 ods. 9 ZoDD, ku ktorému uviedli názor odbornej verejnosti, uvedený v publikácii
Valová, K. a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022.:
"Vzhľadom na zásadný zásah do vlastníckeho práva vlastníka predmetu dražby a možné prípady, keď

dlžník napriek tomu, že má záujem splatiť svoju pohľadávku v plnom rozsahu, nemá presnú vedomosť
o aktuálnom zostatku jeho dlhu, resp. sa môže pri výpočte aktuálneho zostatku rozchádzať s veriteľom,
dlžníkovi sa zabezpečuje výslovná možnosť mať vyčíslenú pohľadávku spolu s príslušenstvom. Ak by
následne dlžník alebo vlastník predmetu dražby nesúhlasil s takto oznámenou výškou aktuálneho stavu
pohľadávky s jej príslušenstvom a nákladmi dražby, avšak má záujem na tom, aby od dražby bolo

upustené, môže - navrhnúť vydanie neodkladného opatrenia, aby sa do rozhodnutia o určení, či tu právo
v žiadanom rozsahu je, uložilo napríklad navrhovateľovi dražby nenakladať s predmetom dražby alebo
zaplatiť oznámenú sumu, teda v rozsahu v akom mu bol oznámený stav pohľadávky s príslušenstvom
a nákladmi dražby a následne postupom podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka uplatniť právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia a keď vznikla aj škoda v súvislosti s nutnosťou zaplatiť vyššiu

sumu, než bola dôvodná, tak aj nárok na náhradu škody." V zmysle ustanovenia § 8 ZoDD: "Dražobník
je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby, vlastníkovi
predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o údaji o znížení najnižšieho podania
pred konaním dražby alebo opakovanej dražby." Žalobca teda mal možnosť ešte pred uskutočnením
dražby oboznámiť sa s nákladmi predmetnej dražby (napr. nazretím do dražobného spisu) a uskutočniť

kroky k smerujúce k vyriešeniu otázky výšky nákladov dražby, avšak toto právo nevyužil. Naopak
žalobca len všeobecne, bez namietania konkrétnych skutočností a ich vplyvu na práva žalobcu v
žalobe uvádza, že náklady dražby neboli preukázané, resp. nebola preukázaná efektívnosť nákladov
dražby. I v tomto prípade tak mali za to, že žalobca nesplnil ako procesnú povinnosť tvrdenia, takani povinnosť dôkaznú. Žalobca ďalej uvádza, že z postupu dražobníka v uvedenom prípade nie je
zrejmé, akým spôsobom dospel k určeniu najnižšieho podania a ďalších podmienok, za ktorých bola
dobrovoľná dražba realizovaná. Ako aj v predchádzajúcich prípadoch, ani v tomto žalobca neuvádza,

či malo dôjsť k porušeniu konkrétneho ustanovenia ZoDD, kto sa ho mal prípadne dopustiť a akým
spôsobom a najmä, ako tým mali byť prípadne dotknuté jeho práva. Len z procesnej opatrnosti takéto
nešpecifické námietky popreli a doplnili s odkazom na ustanovenie § 16 ods. 6 ZoDD. Znaleckým
posudkom, vypracovaným pre účely žalobcom napadnutej dražby, bola určená všeobecná hodnota
nehnuteľností vo výške 109.000,- Eur, a teda v súlade s vyššie uvedeným ustanovením bolo určené

najnižšie podanie vo výške 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (v sume 54.500,- Eur), a to z
dôvodu, že v prípade opakovanej dražby nešlo o dražbu v poradí prvú (kedy by najnižšie podanie
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nemohlo byť nižšie, než 80 % hodnoty určenej znaleckým
posudkom). K tvrdeniu žalobcu, že záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na
podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom záložného
práva uviedli, že sám žalobca nekonkretizuje záložnú zmluvu, ktorú má na mysli (žalobca neoznačil

účastníkov tejto zmluvy, neuviedol deň uzatvorenia zmluvy ani samotné označenie zmluvy). Možno
sa tak len domnievať, že mohol mať na mysli záložnú zmluvu, na základe ktorej žalovaní uskutočnili
žalobcom namietanú dobrovoľnú dražbu, pričom v takom prípade vyjadrili presvedčenie, že táto záložná
zmluvy obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a obsahuje aj výslovné dojednanie o uhradení
nákladovsúvisiacichsozabezpečenímajehovýkonom.Akojeužopakovanevtomtopodanínamietané,

z vágnych "námietok" žalobcu nie je zrejmé aké konkrétne porušenia a ktorých ustanovení ZoDD mienil
namietať, ani ako sú tým prípadne dotknuté jeho práva. V súvislosti so žalobcom naznačovanými
skutočnosťami (spôsob úhrady nákladov výkonu záložného práva), poukázali na viaceré ustanovenia
príslušných právnych predpisov, riešiacich danú problematiku a to ustanovenie § 25 ods. 1 ZoDD,
ustanovenie § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko

sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky súčasťou pohľadávky žalovaného v 1. rade, je zrejmé, že
uvedená záložná zmluva zabezpečovala aj náklady výkonu záložného práva, pričom pre prípad výkonu
záložného práva (napr. aj dobrovoľnou dražbou) platí, že náklady sa uspokojujú z výťažku z predaja
zálohu. Okrem samotnej zmätočnosti tu uvedenej námietky žalobcu, ju s poukazom na vyššie uvedené
považovali za irelevantnú. Čo sa týka argumentácie žalobcu odkazom na konanie o zaplatenie vedenom

na tunajšom súde, jeho existenciu žalovaný v 1. rade potvrdil. Žalobca v žalobe v tomto konaní odkazuje
na jeho argumentáciu uvedenú v odpore voči platobnému rozkazu podaného v konaní o zaplatenie.
V tomto kontexte poukázali na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP "Opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy", s tým, že žalobca si tak opätovne nesplnil jeho
procesné povinnosti (povinnosť tvrdenia ani povinnosť dôkaznú). Z obsahu žaloby v tomto konaní sa

im javí ako dôvodné usudzovať, že žalobca je osoba znalá práva, čo je na prvý pohľad zrejmé zo
spôsobu formulovania jednotlivých odsekov, citovania platnej právnej úpravy, či dokonca rozhodovacej
praxe súdov. Vzhľadom na uvedené tak mali za to, že žalobca, ako osoba poznajúca právo, cielene
neplní svoje procesné povinnosti, používa len vágne a nekonkrétne námietky, ktoré by mali protistranu
viesť k rozsiahlej proti argumentácii, a to vysoko pravdepodobne aj proti skutkovým okolnostiam veci,

ktoré žalobca nikdy výslovne netvrdil a už vôbec nepreukazoval. Príkladmi takéhoto cieleného postupu
žalobcu je odkaz na konanie o zaplatenie, keď žalobca sám odkazom na toto konanie rozporuje, že
žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalobcu (bez uvedenia dôvodov). Zároveň
v konaní o zaplatenie mal vzniesť námietku premlčania (avšak neuvádza čoho). V ďalšom odkazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, zaoberajúceho sa možnosťou premlčania záložného práva, avšak

žiadnym spôsobom nekonkretizuje, ako predmetné rozhodnutie súvisí s predmetom tohto konania,
pričom neuvádza ani žiadne ďalšie súvisiace skutkové tvrdenia, ktoré by súviseli s ním uvedeným
rozhodnutím. V súvislosti s tu uvádzanými "námietkami" žalobcu uviedli, že tento žiadnym spôsobom
nekonkretizoval dôvody pre svoje neurčité námietky, a tak nie je možné zistiť o aké skutočnosti svoje
námietky opiera, preto mali za to, že (tak ako aj v predchádzajúcich častiach jeho žaloby) si ani v

tejto súvislosti nesplnil (podľa názoru žalovaných vedome) povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
Na margo námietok žalobcu uviedli, že sú presvedčení, že k premlčaniu pohľadávky uplatnenej v
konaní o zaplatenie (ani záložného práva) nedošlo a žalovaný v 1. rade je veriteľom pohľadávky.
Žalobca sa tiež v jeho žalobe snaží navodiť dojem obštrukčného správania žalovaného v 1. rade, keď
uvádza, že sa u žalovaného v prvom rade opakovane dožadoval zaslania dokumentácie, na podklade

ktorej sa žalovaný v prvom rade dožaduje úhrady pohľadávky vo výške 65.199,37 Eur a žalovaný
v prvom rade žalobcovi predmetnú dokumentáciu neposkytol. Mali jednak za to, že ani záložnému
veriteľovi (ani dražobníkovi), takáto povinnosť z právnych predpisov nevyplýva, a zároveň, že žalobca,
ako dlžník (a zároveň aj záložca), zmluvnou dokumentáciou súvisiacou s pohľadávkou disponuje,keďže je účastníkom zmluvného vzťahu a predmetné zmluvy sám podpisoval (ako dlžník a záložca).
Žalobca nakoniec ani len netvrdí, že takouto dokumentáciou nedisponoval už pred konaním dražby, no
žalovaní majú za to, že takéto tvrdenie by bolo zjavne nepravdivé, a to prinajmenšom s prihliadnutím

na fakt, že spolu s vydaným platobným rozkazom (v konaní o zaplatenie) mu bola všetka dokumentácia
preukazujúca dôvodnosť a výšku pohľadávky doručená. Žalobca (v konaní o zaplatenie v postavení
žalovaného) podal následne proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 23.01.2023, teda pred konaním
napadnutej dražby (teda pred napadnutou dražbou disponoval všetkou dokumentáciou týkajúcou sa
pohľadávky). Navyše, ako vyplýva z príloh žaloby žalobcu, žalobca evidentne sám disponoval záložnou

zmluvou (nakoľko záložná zmluva bola prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu), preto mali
za to, že nie je daný dôvod na rozumnú pochybnosť o tom, že žalobca v rovnakom čase disponoval
aj ostatnou zmluvnou dokumentáciou. Ako je z uvedeného zrejmé, žalobca sa v žiadnej fáze prípravy
napadnutej dražby, ani počas tohto konania nenachádzal v stave dôkaznej núdze, pričom navyše
takýto stav ani len netvrdil. Žalovaní tak mali na základe uvedeného za to, že tvrdenia žalobcu o
údajnom neposkytnutí dokumentácie žalovaným v 1. rade sú výlučne účelové, s cieľom navodiť dojem

o obštrukčnom správaní žalovaného v 1. rade (a prípadne aj žalovaného v 2. rade), ktoré však nie sú
pravdivé a už vôbec nemôžu mať za následok záver o neplatnosti napadnutej dražby, avšak z pohľadu
žalovaných jednoznačne usvedčujú žalobcu z jeho snahy zavádzať súd zjavne nepravdivými tvrdeniami.

4. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 20.09.2023 uviedol, že podľa jeho názoru si splnil

všetky povinnosti, ktoré mu z titulu jeho postavenia v procese tejto dražby vyplývali z relevantnej
právnej úpravy. Žalobca vo svojej žalobe nerozporuje jeho konanie v žiadnej fáze procesu konania
predmetnej dobrovoľnej dražby, ktoré by akýmkoľvek spôsobom pokladal za nezákonné a v rozpore
s relevantnými ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD). Nezákonnosť
predmetnej dobrovoľnej dražby vzhľadom na v žalobe uvedené rozhodujúce skutočnosti vidí žalobca

najmä v konaní žalovaných v 1. a 2. rade. Nakoľko spoločnosť DIFFEWA s.r.o. (žalovaný v 3. rade)
bola len účastníkom predmetnej dražby a následne po udelení príklepu a zaplatení ceny dosiahnutej
vydražením sa stala novým vlastníkom, nedisponuje informáciami o úverovej zmluve, na ktorej
zabezpečenie bolo na predmete dražby zriadené záložné právo, postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z tejto zmluvy na nového veriteľa DPS financial consulting, s.r.o., ani o neoprávnenosti navrhovateľa

dražby spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., ani o neoprávnenosti vykonať dražbu spoločnosťou
DUPOS dražobná s.r.o. a ani o postupe týchto spoločností. On v postavení vydražiteľa a v rámci svojej
informovanosti vníma priebeh dražby ako postup, ktorý bol vykonaný zákonným spôsobom za splnenia
všetkých zákonných podmienok a teda je platný, pričom trvá na tom, že sa stal právoplatným vlastníkom
predmetu dražby. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie každé

porušenie zákona o dobrovoľných dražbách predstavuje dôvod na určenie neplatnosti dražby. Rovnako
je povinnosťou žalobcu, aby preukázal svoju aktívnu žalobnú legitimáciu tým, že preukáže aký zásah
do jeho práv predstavuje jednotlivé namietané porušenie ZoDD. Žalobca vo svojej žalobe neuvádza
konkrétny zásah, resp. zásahy do jeho práv jednotlivými ním uvádzanými porušeniami ZoDD. Práve
naopak je dôvodné tvrdiť, že namietané porušenia, ako tomu je napríklad v prípade porušenia § 17 ods.

3 ZoDD, nie sú spôsobilé privodiť relevantný zásah do práv žalobcu, ktorý by mohol eventuálne zakladať
dôvod pre vyhlásenie dražby za neplatnú. Uvedeným porušením ZoDD by mohlo dôjsť ku zásahu
do práv iného subjektu (účastníka dražby) no nie do práv žalobcu. On si teda splnil všetky zákonné
povinnosti v súvislosti s predmetnou dobrovoľnou dražbou a na základe príklepu licitátora udelenom na
dobrovoľnejdražbe,organizovanejdražobníkomDUPOSdražobná,spol.sr.o.,konanejdňa29.03.2023,

sa legitímnym spôsobom stal vydražiteľom nehnuteľností a zaplatením ceny dosiahnutej v dražbe v
zákonnej lehote ich výlučným vlastníkom. Uvedenú skutočnosť, a síce že z jeho strany došlo k porušeniu
ustanovení ZoDD v tomto prípade žalobca ani netvrdí. Podal návrh na spojenie veci sp.zn. 11C/48/2023
a sp.zn. 1/48/2023 na ktorom však následne netrval.

5. Žalobca v replike zo dňa 20.11.2023 uviedol, že na podanej žalobe trvá. Argumentáciu žalovaného
v prvom rade a žalovaného v druhom rade považoval za nedôvodnú a s ohľadom na rozhodujúce
skutkové okolnosti za účelovú. Konajúcemu súdu zvýraznil, že žalovaný v prvom rade a žalovaný v
druhomradesúsubjektmi,ktorékonajúvzhodeasúmajetkovoapersonálneprepojené.Vtejtosúvislosti
poukázal na skutočnosť, že konečným užívateľom výhod žalovaného v prvom rade a žalovaného v

druhom rade (skrz obchodnú spoločnosť DUPOS INVEST, a.s.) je totožná osoba, a to A. F. G., H. XXXX/
XXX, XXX XX G. B., nar. XX.XX.XXXX. Z tohto dôvodu usúdil, že procesné zastupovanie žalovaného
v prvom rade a žalovaného v druhom rade jednou a tou istou advokátskou kanceláriou nie je náhodné.
Táto rozhodujúca skutková okolnosť má zároveň aj vplyv na konanie veriteľa, resp. osoby v postavenínavrhovateľa dražby, označeného ako žalovaný v prvom rade, a dražobníka, označeného ako žalovaný
v druhom rade, pri výkone záložného práva a následnom realizovaní dobrovoľnej dražby, keďže tá bola
vykonávaná de facto veriteľom, ktorý mal podľa svojho tvrdenia disponovať pohľadávkou voči nemu

ako dlžníkovi. Aj napriek vyjadreniu žalovaného v prvom rade a žalovaného v druhom rade o tom,
že si ako žalobca nemal splniť svoje povinnosti strany sporu, uviedol, že svoje tvrdenia dostatočným
spôsobom označil a náležitým spôsobom preukázal. Ich vyjadrenia je nutné považovať iba za akúsi
konštatáciu bez akéhokoľvek právneho základu. Žalovaný v prvom rade a žalovaný v druhom rade
otázku jeho postavenia ako slabšej strany v konaní rozporuje iba skutočnosťou, akým spôsobom a

pod akou spisovou značkou je vec vedená na Okresnom súde Spišská Nová Ves, nekonkretizuje
ani nešpecifikuje žiadne relevantné skutkové okolnosti, pre ktoré by mala byť jeho argumentácia
dôvodná. Mal za to, že mu postavenie slabšej strany v konaní prináleží a to s ohľadom na zachovanie
právnej istoty a práva na spravodlivý proces. Opakovane zdôraznil, že žalovaný v druhom rade bez
splnenia zákonných podmienok a bez zachovania efektívneho výkonu záložného práva, pristúpil k
speňažovaniu majetku za maximálne možné najnižšie podanie bez toho, aby sa výkonom záložného

práva dosiahol, čo najvyšší výťažok. Pri vykonávaní dražby dražobník znížil najnižšie podanie zo sumy
rovnajúcej sa sume všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku na sumu rovnajúcu
sa 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a to bez toho, aby relevantne posúdil efektivitu výkonu
záložného práva pri dražbe, pri ktorej by uplatňoval vyššie najnižšie podanie. Uvedeným postupom
výrazne poškodil jeho práva ako vlastníka nehnuteľnosti a osoby, ktorej eventuálne má byť za splnenia

zákonných podmienok, vyplatený rozdiel výťažku. Uvedenú nehnuteľnosť vydražil žalovaný v treťom
rade bez toho, aby si túto nehnuteľnosť obhliadol. V tomto smere, a to s poukazom na prebiehajúce
súdne konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, a to najmä pod sp. zn. 7C/48/2023, zároveň
zdôraznil, že rozhodnutie dražobníka bolo zjavne ovplyvnené informáciami, ktoré mu poskytol subjekt,
ktorý je označený za žalovaného v treťom rade, a to v rámci konania pod sp. zn. 7C/48/2023, o tom, že

vydraženie nehnuteľnosti má reálny záujem a za túto nehnuteľnosť je schopný poskytnúť určitú peňažnú
sumu (táto osoba zložila pred konaním dražby aj peňažnú zábezpeku a v dôsledku jej prezentovaného
záujmu dražobník realizoval opakovanú dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti, ktorú následne aj táto osoba
vydražila). V tejto súvislosti súdu oznámil, že pohľadávka, ktorá mala byť založená záložným právom
na nehnuteľnosti a v prospech uspokojenia ktorej sa mala vykonať dražba, bola zo strany Slovenskej

sporiteľni, a.s. zjavne postúpená za sumu nižšiu než bola účtovne evidovaná celková výška pohľadávky.
Pokiaľ žalovaný v prvom rade a žalovaný v druhom rade konajú v zhode, je bez pochybností zrejmé,
že dražobník disponuje informáciami, pri zhodnotení ktorých vie usúdiť, či odmena, ktorá bola uhradená
obchodnou spoločnosťou DPS financial consulting, s. r. o. obchodnej spoločnosti C. C., I. za postúpenie
pohľadávky, bude alebo nebude vyrovnaná speňažením niektorej z nehnuteľností v jeho vlastníctve.

Pri naplnení predpokladu tzv. "reálneho" vydražiteľa dražobník ani navrhovateľ dražby nie sú ďalej
motivovaní zotrvať na čo najvyššom najnižšom podaní. V dôsledku tejto skutočnosti a pri zhodnotení
materiálnej situácie je pre dražobníka a navrhovateľa dražby výhodnejšie, aby sa určité nehnuteľnosti
vydražili, čo najrýchlejšie, keďže nepostupujú de facto žiadne ekonomické riziko. V prípade vydražiteľa
je následne motiváciou, aby tieto nehnuteľnosti predal voľne, a to bez nutnosti rešpektovania regulácie

obsiahnutej v zákone o dobrovoľných dražbách. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedol, že tento
používa podobnú argumentáciu, resp. prezentuje podobný postoj ako žalovaný v prvom rade a žalovaný
v druhom rade. S touto nesúhlasil. S ohľadom na zásadu efektívnosti a hospodárnosti konania odkázal
aj vo vzťahu k vyjadreniu k podaniu žalovaného na jeho argumentáciu v žalobe, ako aj v tomto vyjadrení.

6. Žalovaní v 1. a v 2. rade v duplike zo dňa 07.12.2023 uviedli, že zotrvávajú na tvrdeniach uvedených
v ich vyjadrení zo dňa 11.10.2023. Mali za to, že predmetná žaloba je nedôvodná a zároveň nespĺňa
procesné náležitosti takéhoto podania, preto má byť konajúcim súdom zamietnutá. Podanie žalobcu
zo dňa 20.11.2023 rovnako ako žaloba v tomto konaní neobsahuje opis rozhodujúcich skutočností
pre rozhodnutie vo veci samej. Opätovne je podanie žalobcu tvorené len všeobecnými tvrdeniami bez

preukázania ich pravdivosti. Tvrdenia, ktoré žalobca v jeho vyjadrení uvádza sú nekonkrétne a nie je z
nich zrejmé ani to ako súvisia s predmetom tohto konania v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD,
v zmysle ktorého je možné rozhodnúť o neplatnosti dobrovoľnej dražby v prípade neplatnosti záložnej
zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia ZoDD. Podanie žalobcu sa preto javí ako zhluk všeobecných
a nepreukázaných tvrdení, ktorými sa žalobca snaží navodiť dojem porušenia jeho práv. Tento uvádza,

že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú subjektmi, ktoré konajú v zhode a sú majetkovo a
personálne prepojené, pričom uvádza aj ďalšie nepreukázané a nepodstatné tvrdenia pre toto konanie.
Neuviedol ako ním uvedené tvrdenia súvisia s konaním o určenie neplatnosti dražby, najmä s poukazom
na ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD a jeho taxatívne vymedzenými skutočnosťami, ktorých tvrdenie apreukázanie môže viesť k určeniu o neplatnosti dražby. Okrem toho, že uvádzané špekulácie žalobcu
sú nepravdivé, čo je preukázateľné z verejne prístupného obchodného registra Slovenskej republiky,
žalobcom vyššie uvedené s predmetom prejednávanej veci v tomto konaní ani nesúvisí. V ďalšom

žalobca opäť poukazuje na konanie vedené na tunajšom súde, sp. zn. 14Cb/16/2023, o zaplatenie
115.341,35 Eur s tým, že vo vzťahu k pohľadávke bola uplatnená námietka premlčania. K tomuto
uviedli, že žalobcom vznesená námietka premlčania pohľadávky uplatnená v konaní o zaplatenie,
nemá vplyv na posúdenie platnosti vykonanej dobrovoľnej dražby, teda na posúdenie platnosti záložnej
zmluvy alebo posúdenie správnosti postupu žalovaných v priebehu dražobného procesu. Odkázali

najmä na ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prinajmenšom s ohľadom na znenie
zákonných ustanovení je zrejmé, že aj v prípade ak by bola námietka premlčania dôvodne vznesená
dlžníkom (čo sa v konaní o zaplatenie nestalo), takáto skutočnosť nemá vplyv na možnosť uskutočnenia
výkonu záložného práva záložným veriteľom k zálohu, ani nie je skutočnosťou spôsobujúcou následok
neplatnosti vykonanej dražby. Žalobca ďalej uvádza, že má postavenie slabšej strany v konaní,
bez preukázania alebo podporenia tohto tvrdenia. Prejavili presvedčenie, že konanie o neplatnosť

dobrovoľnej dražby nie je možné považovať za spor s potrebou ochrany slabšej strany s poukazom na
závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, a síce opatrenie č. 5 predsedu
krajského súdu k Rozvrhu práce na rok 2021, sp. zn. 1SprR/5/2021, zo dňa 13.01.2021. K námietke
žalobcu týkajúcej sa výšky speňaženia zálohu uvádzame, že postupovali v súlade s ustanoveniami
ZoDD, najmä s poukazom na ustanovenia §16 ods. 6 ZoDD, tak ako uviedli v predchádzajúcom podaní

(zo dňa 11.10.2023). Záverom konštatovali, že žalobca neuviedol ani to, ako skutočnosti súvisiace s
konaním o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
7C/48/2023, súvisia s prejednávanou vecou v tomto konaní. Upozornil, že výška odplaty, za ktorú
žalovaný v 1. rade nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa nemá vplyv na posúdenie platnosti či
neplatnosti dobrovoľnej dražby nakoľko ZoDD neobmedzuje výšku odplaty za postúpenie pohľadávky,

preto k porušeniu ZoDD nemohlo dôjsť a dražba z takého dôvodu nemôže byť považovaná za neplatnú.
Prejavili presvedčenie, že žalobcom napadnutá dražba prebehla v súlade so zákonnými ustanoveniami
a mali za to, že žalobca žalobný nárok neosvedčil, keďže netvrdil a ani nepreukázal neplatnosť záložnej
zmluvy,nonajmänepreukázalakékoľvekporušeniektoréhokoľvekzustanoveníZoDDžalovanými,ktoré
by mu spôsobilo ujmu, čím by mohli byť naplnené predpoklady pre určenie neplatnosti dražby, ktorého

sa domáha.

7. Vo veci súd opakovane nariadil pojednávanie, naposledy na deň 26.06.2024, ktoré bolo odročené na
vyhlásenie rozsudku na deň 24.07.2024. Pojednávania sa nezúčastnili žalovaní 1, 2 pričom ich neúčasť
ospravedlnil ich právny zástupca prítomný na pojednávaní osobne. Žalovaný 3 a jeho právny zástupca

svoju neúčasť ospravedlnili písomne. Preto v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Pojednávania sa osobne zúčastnili žalobca a jeho právny zástupca a právny zástupca žalovaných 1 a 2.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
predovšetkým so zmluvou o úvere č. 5111427755 zo dňa 04.07.2016 a záložnou zmluvou k

nehnuteľnostiam z toho istého dňa, verifikačnými dokumentmi z 15.02.2021 a 05.08.2022, návrhom
na vydanie platobného rozkazu podaného Okresnému súdu v Banskej Bystrici žalovaným v 1. rade,
platobným rozkazom vydaným v zmysle návrhu v upomínacom konaní sp. zn. 33Up/1756/2022 zo
dňa 14.12.2022, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 23.01.2023, znaleckým posudkom č.
113/2022 vypracovaným dňa 14.05.2022 znalcom Ing. Martinom Hromjakom, námietkami žalobcu proti

ohodnoteniu predmetu dražby-žiadosťou o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom zo dňa
22.06.2022 s podacím hárkom, znaleckým posudkom č. 206/2022 vypracovaným dňa 29.07.2022
znalcom Ing. Marekom Čeklovským, oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 04.10.2022 s podacím
hárkom, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 02.03.2023 s podacím hárkom, úradným
výpisom z Notárskeho centrálneho registra dražieb zo dňa 07.03.2023, oznámením o výsledku

opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 29.03.2023, notárskou zápisnicou N 645/2023 NZ 8616/2023
zo dňa 29.03.2023, výzvou označenou ako "Odovzdanie predmetu dražby" zo dňa 17.04.2023 s
podacímhárkom,záverečnousprávouovýkonezáložnéhopráva zodňa15.05.2023spodacímhárkom,
žiadosťou žalobcu o zaslanie dokumentácie - urgenciu zo dňa 04.07.2023, výpismi z Obchodného
vestníka zo dňa 10.10.2022, 15.11.2022, 10.03.2023 a 04.04.2023, obsahom spisu tunajšieho súdu

sp. zn. 7C/48/2023, predovšetkým žalobou s prílohami a výpoveďou žalovanej v 3. rade a sp. zn
1C/48/2023,predovšetkýmžalobousprílohamiarozsudkomsp.zn.1C/48/2023-203zodňa24.04.2024,
ako aj obsahom celého prejednávaného spisu a zistil tento skutkový stav:9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa mu ozval zástupca spoločnosti DPS financial consulting,
s.r.o. pán G. s tým, že kúpil pohľadávku voči jeho osobe od SLSP a.s.. On ho požiadal o predloženie
spisov k tomuto, čo do dnešného dňa predložené nemá. Potom sa mu ozval pán J. s tým, že bude

dražobníkom jeho nehnuteľností resp. budov. Na tieto budovy sa boli pozrieť viacerí záujemcovia
čomu bol rád, avšak v 1. kole dražby sa nehnuteľnosti nevydražili. Následne sa mu ozval pán K. z
Gelnice, ktorého trocha poznal, že má záujemcu o kúpu nehnuteľností resp. jednej z nehnuteľnosti.
On mu povedal, že sa môžu dohodnúť aj mimo dražby, na priamom predaji tejto nehnuteľnosti. Boli si
nehnuteľnosti pozrieť, jedna sa mu páčila, on však nemal od nej kľúče, takže mu povedal, že po kľúče

skočí a zavolá pánovi G., či by sa nedala nehnuteľnosť kúpiť aj priamo, aby sa nenavyšovali náklady na
dražbu. Táto alternatíva sa pánovi K. páčila. Potom mu nehnuteľnosť ukázal, páčila sa mu, takže volal
pánovi G., aby sa nehnuteľnosti predali priamo. Tento nesúhlasil, povedal, že nehnuteľnosti sa budú
predávať len cez pána J.. Napísal mu SMS, že keď mu vyplatí pán K. sumu konkrétne 49.256,50 Eur,
tak si to on môže predať priamo. Jemu to nešlo do hlavy, pretože dlžil iba okolo 34.000,- Eur a keď sa
ho na to pýtal, povedal, že tieto peniaze chcú za všetky nehnuteľnosti ako celok. Vyhovoril sa, že ide asi

o poplatky za ostatné budovy, za dražbu ostatných budov. On argumentoval, že každá budova sa draží
zvlášť. Volal v tejto súvislosti aj pánovi J., aby to išlo bez dražby, tento s tým tiež nesúhlasil, tvrdil, že
musí to ísť cez dražbu. Kým pánovi K. nehnuteľnosti ukázal, on už zaplatil zábezpeku 5.000,- Eur, aby
sa s tým už nedalo nič robiť. To mu povedal až po dražbe, že dal zábezpeku, a preto už s tým nemohol
s tým robiť, pretože by o ňu prišiel. V tej budove mal on aj trvalý pobyt, aj svoje osobné veci. Následne

mu pán J. oznámil, že sa v ten istý deň predali jeho ďalšie 2 nehnuteľnosti, pričom tieto sa predali
za polovicu. Predmetné nehnuteľnosti mal potom odovzdať, ale keďže tam mal prevádzku, množstvo
vecí, potreboval si tieto veci z prevádzky odviezť. Potom ho L. M. z Diffewy urgoval na vypratanie týchto
nehnuteľností s tým, že mu má odovzdať kľúče. Prepísal elektrinu, plyn a ďalšie poplatky na nového
majiteľa. Pri druhom stretnutí si aj potykali, tento mu povedal, že do 100.000,- Eur nehnuteľnosti ani

pozerať nechodí. Nešlo mu do hlavy, že nehnuteľnosti boli vydražené za polovicu, pretože každý chce
získať čo najviac, aby niečo ostalo aj dlžníkovi, aby mohol začať odznova. Pán M. mu povedal, že oni
sa všetci v ich meste poznajú, že je to malé mesto. Keď namietal vysoké poplatky za vykonanie dražby,
povedal mu, že ak by ponúkol niekomu kto od Sporiteľne kúpil pohľadávky 10.000,- Eur navyše, tak
by bolo všetko v poriadku. On namietal len znalecký posudok, potom bol postavený pred hotovú vec,

bolo mu oznámené, že nehnuteľnosti sa predali v dražbe za polovičné ceny. Preto podal žaloby na súd.
Súdu poukázal na to, že všetky tieto spoločnosti sú spolu poprepájané. Oslovil pána M. či nechce jednu
z vydražených nehnuteľností predať, pretože sa mu ozval jeden záujemca, pričom ten mu povedal, že
on to priamo nepredáva, dáva to predávať cez agentúru. Tvrdí, že žalovaný DPS financial consulting, je
najhlavnejší, ktorý skupuje pohľadávky, potom pán J. dražobník, realitné agentúry, Diffewa atď., sú tak

poprepájaní, že už si sami navzájom neveria a robia si navzájom zmluvy, že DPS môže dať výpoveď
bez udania dôvodu.

10. Zo zmluvy o úvere č. 5111427755 zo dňa 04.07.2016 súd zistil, že žalobcovi, konajúcemu pod
obchodným menom A. B., IČO: 34 606 793 bol Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava (ďalej len SLSP

a.s.) poskytnutý splátkový úver 66.000,- Eur za účelom financovania prevádzkových resp. investičných
potrieb dlžníka v súlade s predmetom činnosti. V článku III. "Záverečné ustanovenia" bod 3, bolo
dohodnuté,žeprávnevzťahymedzizmluvnýmistranamisabudúspravovaťustanoveniamiObchodného
zákonníka. V ten istý deň bola zároveň uzavretá medzi žalobcom a SLSP a.s. záložná zmluva k
nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

sa v k.ú. D. zapísanými na LV č. XXX a to pozemky parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 417 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku parcely registra "C" č. XXX/
X, charakteristika stavby: Hostinec, na zabezpečenie medzi úveru zo zmluvy o úvere č. 5111427755 zo
dňa 04.07.2016 vo výške 66.000,- Eur uzavretej medzi SLSP a.s. a A. B., IČO: 34 606 793.

11. Z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici v upomínacom konaní pod sp.
zn. 33Up/1756/2022 zo dňa 14.12.2022 súd zistil, že A. B., IČO: 34 606 793 bol zaviazaný k zaplateniu
istiny vo výške 115.341,36 Eur s príslušenstvom. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal žalovaný v
1. rade (v pozícii žalobcu) ako postupník pohľadávky postupcu SLSP a.s. na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok č.0207/2022/CE zo dňa 24.03.2022 a žalovaný bol dlh z troch úverových zmlúv uzavretých
medzi predchodcom žalovaného v 1. rade a žalobcom a to č. 5114512518, 5111427755 a 5114612454.
Proti platobnému rozkazu podal žalobca odpor, teda následne bola vec odstúpená tunajšiemu súdu,
kde bola vedená pod sp. zn. 14Cb/16/2023. Konanie bolo na návrh žalobcu (v tomto konaní žalovanýv 1. rade) prerušené do právoplatného skončenia konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby vedených
tunajším súdom pod sp. zn. 1C/48/2023, 7C/48/2023 a 11C/48/2023). Následne bol spis odstúpený
kauzálne príslušnému Mestskému súdu v Košiciach, kde je vedené pod sp. zn. 94Cb/16/2024. V odpore

proti platobnému rozkazu zo dňa 23.01.2023 žalobca tvrdil, že medzi ním a SLSP a.s. sa jednalo o
spotrebiteľský vzťah, takže má súd preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky v úverových zmluvách,
keďže úvery boli bezúčelové. Uplatnil námietku premlčania dlhu a namietal i platnosť zosplatnenia
úverov.

12. Oznámením o dobrovoľnej dražbe DU-POS DD 29/2022 zo dňa 04.10.2022 dražobník DUPOS
dražobná, spol. s r.o. Trnava na základe návrhu navrhovateľa dražby spoločnosti DPS financial
cansulting s.r.o., Trnava oznámila, že dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. D. a to parcely
registra "C" č. XXX/X o výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra "C"
č. XXX/X o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným číslom
XX, postavenej na pozemku parcely registra "C" č. XXX/X, druh stavby: iná budova, sa uskutoční dňa

10.11.2022 o 11,00 hod. v hoteli Ambassador v Košiciach. Jednalo sa o dražbu prvú, pričom najnižšie
podanie bolo stanovené na 109.000,- Eur, minimálne prihodenie činilo 400,- Eur a výška dražobnej
zábezpeky bola 15.000,- Eur. Hodnota dražených nehnuteľností bola stanovená na sumu 109.000,-
Eur v poradí druhým znaleckým posudkom č. 206/2022 vypracovaným dňa 29.07.2022 znalcom Ing.
Marekom Čeklovským, potom ako žalobca uplatnil námietky proti prvému znaleckému posudku č.

113/2022 vypracovanému dňa 14.05.2022 znalcom Ing. Martinom Hromjakom.

13. Z oznámenia o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby DU-POS DD 029a/2022 zo dňa 02.03.2023
je zrejmé, že táto sa konala dňa 29.03.2023 o 10,30 hod. a jednalo sa o prvú opakovanú dražbu.
Najnižšie podanie bolo stanovené na 54.500,- Eur (50 % z pôvodnej hodnoty 109.000,- Eur), minimálne

prihodenie činilo 400,- Eur a výška dražobnej zábezpeky bola 10.000,- Eur. Dražba bola úspešná,
predmet dražby bol vydražený žalovaným v 3. rade a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N
645/2023 NZ 8616/2023 zo dňa 29.03.2023, ktorá je verejnou listinou.

14. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/48/2023 súd zistil, že žalobca podal obsahovo

takmer totožný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. D. a to pozemky parcely registra "C" č. XXXX/X o výmere 453 m2, druh pozemku:
zastavanáplochaanádvorie,astavbasosúpisnýmčíslomXXX,postavenejnapozemkuparcelyregistra
"C" č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom, ktorá bola realizovaná obchodnou spoločnosťou DUPOS
dražobná, spol. s.r.o., IČO: 36233935, ako dražobníkom dňa 29.03.2023 a ktorej priebeh osvedčil Mgr.

Tomáš Gerbery, notár so sídlom v Poprade, a to na základe notárskej zápisnice sp. zn. N644/2023, NZ
8615/2023 zo dňa 29.03.2023. Vydražiteľkou nehnuteľností a teda žalovanou v 3. rade bola v tomto
konaní G. C. K. a dražba bola realizovaná na základe neuhradenia úveru poskytnutého SLSP a.s. v
prospech žalobcu úverovou zmluvou č. 5114612518 zo dňa 04.07.2016, Pohľadávka bola zabezpečená
záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 04.07.2016.

15. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C/48/2023 súd zistil, že žalobca rovnako podal obsahovo
takmer totožný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. D. zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres: D., obec: D., katastrálne
územie: D., pozemok parcely registra "C" č. 909 o výmere 245 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie a stavba so súpisným číslom XX, postavená na pozemku parcely registra "C" č. XXX, druh
stavby: rodinný dom, ktorá bola realizovaná obchodnou spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o.,
IČO: 36233935, ako dražobníkom dňa 29.03.2023. Vydražiteľom nehnuteľností bol rovnako ako v
prebiehajúcom konaní žalovaný v 3. rade. Dražba bola realizovaná na základe neuhradenia úveru vo
výške 33.000,- Eur poskytnutého SLSP a.s. v prospech žalobcu úverovou zmluvou č. 5114612454

zo dňa 04.07.2016. Pohľadávka bola zabezpečená záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa
04.07.2016. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 1C/48/2023-203 zo dňa 24.04.2024 tak,
že žalobcu zamietol a úspešným žalovaným 1, 2 a 3 priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi.

16. Podľa § 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.17. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako ZoDD), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli

porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade

je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý dňom
svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov. Pôvodná právna úprava neobsahovala všeobecné ustanovenie pripúšťajúce

podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však tento typ žaloby zvyčajne pripúšťal, ak
žalobca preukázal naliehaný právny záujem na jej určení. Tolerovaná prax za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku bola nahradená novou právnou úpravou platnou od 1. júla 2016 a to Civilným
sporovým poriadkom. Tento pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t.j. určenie existencie,
platnosti či neplatnosti zmlúv a iných právnych úkonov považovaných v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho

zákonníka za právne skutočnosti) iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu,
najmä predpisu hmotného práva. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčenie všetkých nepotrebných a
nezmyslených žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré iba
konštatujú stav minulý, neriešia stav aktuálny, za takejto situácie nemajú výpovednú hodnotu. Tento typ
žalôb v skutočnosti iba vyvolával potrebu ďalšieho sporu, čím sa vlastne míňal účelu určovacej žaloby,

ktorá má určiť aktuálny stav.

19. Súd žalobu žalobcu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby považoval za procesne prípustnú,
keďže mu oprávnenie podať takúto žalobu vyplýva priamo z citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z., a vo vzťahu k tejto žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

20. Žalobca podal žalobu na neplatnosť dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 29.03.2023, na ktorej bol
udelený príklep žalovanému v 3. rade, na tunajšom súde v elektronickej podobe dňa 29.06.2023, teda v
trojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002. Uvedená trojmesačná lehota
na podanie žaloby je hmotnoprávnou lehotou. To znamená, že najneskôr v posledný deň tejto lehoty
príslušná žaloba musí byť už na súde podaná, nestačí len jej prípadné podanie u poštového prepravcu.

Z hľadiska posúdenia týchto predpokladov bola teda žaloba podaná v lehote.

21. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.

22. Vyššie citované ustanovenie zákona presne vymedzuje okruh strán sporu v konaní o neplatnosť
dobrovoľnej dražby a sú nimi navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
dotknutá osoba podľa odseku 2. Dotknutou osobou sa pritom podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona
rozumie osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach v prípade, ak sa spochybňuje

platnosť záložnej zmluvy alebo v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona.

23. V tomto sporovom konaní je navrhovateľom dražby žalovaný v 1. rade, dražobníkom žalovaný v 2.
rade, vydražiteľom žalovaný v 3. rade a predchádzajúcim vlastníkom žalobca.

24. V konaní teda mal súd preukázanú aktívnu i pasívnu vecnú legitimáciu všetkých sporových strán v
zmysle ust. § 21 ods. 4 vyššie citovaného zákona.

25. Žalobca síce namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 1. rade a spochybňoval jeho právne
nástupníctvo po SLSP a.s., na preukázanie tohto tvrdenia však neprodukoval, ba ani len neoznačil

žiaden relevantný dôkaz.

26. Súd s poukazom na ust. § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza, že záložné právo prechádza
pri prevode alebo prechode pohľadávky záložným právom zabezpečenej na nadobúdateľa pohľadávky,ktorým bol v tomto prípade žalovaný v 1. rade. Zánik záložného práva je upravený ustanovení § 151md
ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde sú uvedené jednotlivé dôvody zániku záložného práva paralelne
vedľa seba. Napriek tomu je potrebné rozlišovať dve základné situácie: a) zánik záložného práva z

dôvodu zániku založenej pohľadávky ([§ 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka) a b) ostatné
prípady zániku záložného práva, keď pôvodne založená pohľadávka trvá ďalej. Záložné právo by okrem
iného zaniklo v prípade, ak by zanikla samotná pohľadávka zabezpečovaná záložným právom, čo však
v tomto konaní žalobca nepreukázal, rovnako ako iný zánik záložného práva, teda k tomuto skutkovému
tvrdeniu dôkazné bremeno neuniesol.

27. Žalobca sa zároveň odvolával na svoje postavenie spotrebiteľa, teda na pozíciu slabšej
strany v konaní a povinnosť súdu ex offo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky. Ani s touto
argumentáciou žalobcu sa však súd nestotožnil.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o

úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

32.Súdpreskúmalpozíciužalobcu priuzatváraníúverovejzmluvyč.5111427755zodňa04.07.2016,pri

uzatváraní záložnej zmluvy z toho istého dňa zabezpečujúcej predmetný úver, v kontexte jeho tvrdenia,
že je spotrebiteľom a súd by sa mal zaoberať neprijateľnými podmienkami v úverovej zmluve a v
tejto súvislosti aj v adhéznej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a bez akýchkoľvek
pochybností konštatuje, že žalobca úverovú zmluvu neuzatváral ako spotrebiteľ.

33. Pri svojich záveroch vychádzal z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5111427755 zo dňa
04.07.2016. Žalobca úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava uzavrel ako fyzická
osoba - podnikateľ, konajúci pod obchodným menom A. B., s prideleným identifikačným číslom (IČO): 34
606 793. Je ako podnikateľský subjekt registrovaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Spišská
Nová Ves, číslo 801-2171. I zo samotného účelu poskytnutého splátkového úveru vo výške 66.000,-

Eur je zrejmé, že úver bol poskytnutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu na "financovanie
prevádzkových resp. investičných potrieb dlžníka v súlade s predmetom činnosti". Rovnako z článku
III. "Záverečné ustanovenia" bod 3 je zrejmé, že právne vzťahy medzi zmluvnými stranami sa budú
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, teda nie zákonom o spotrebiteľským úveroch a pod..
Tento fakt podporuje i základné konanie na plnenie vedené pôvodne tunajším súdom ako obchodný spor

pod sp. zn. 14Cb/16/2023, následne po zmene kauzálnej príslušnosti odstúpené súdu príslušnému riešiť
obchodnoprávne spory Mestskému súdu v Košiciach, vedené pod sp. zn. 94Cb/16/2024, ktoré dokonca
prejednával z dôvodu sporu o príslušnosť i Krajský súd v Košiciach. Ani jeden z uvedených súdov,
(rovnako ako súd v prejednávanej veci) nemali žiadne pochybnosti o obchodnom charaktere kauzy.

34. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca úverovú zmluvu neuzatváral ako spotrebiteľ, preto súd nemá
povinnosť prieskumu úverového vzťahu z pohľadu ochrany spotrebiteľa, a teda dôkazná povinnosť vo
vzťahu k jeho skutkovým tvrdeniam spočíva na žalobcovi.35. V civilnom konaní majú strany sporu procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať
za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

36. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

37. Žalobca sa odvolával na námietku premlčania i neplatnosti zosplatnenia úverov resp. neplatnosti

postúpenia pohľadávky uplatnenú v odpore proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní
Okresným súdom v Banskej Bystrici, následne vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14Cb/16/2023. V
tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie skutkových
tvrdení spočíva na žalobcovi, pričom nahradenie opisu pravdivých a úplných rozhodujúcich skutočností
odkazom na vyššie uvedené konanie resp. odpor podaný v tomto konaní nie je v zmysle ust. § 132

ods. 2 CSP prípustné.

38. Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé
práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

39. Napriek vyššie uvedenému sa súd z opatrnosti námietkou premlčania zaoberal, pričom zo žaloby
v spore pôvodne vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14Cb/16/2023 vyplýva, že banka doručila
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávok zo zmluvy o úvere č. 511427755 dňa 21.02. 2019 a
vyzvala dlžníka, v tomto konaní žalobcu, k úhrade celého záväzku do 15 dní od doručenia oznámenia.
Od nasledujúceho dňa po uplynutí 15-dňovej lehoty, teda od 08.03.2019, začala plynúť 4-ročná

premlčacia lehota na uplatnenie práva veriteľa na podanie žaloby na plnenie. Z odporu pripojeného
k žalobe podaného žalobcom v konaní vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
33Up/1756/2022 zo dňa 23.01.2023 mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade podal v predmetnej
veci žalobu na plnenie dňa 24.11.2022, teda v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej doby. Navyše ako
to vyplýva z uvedenej úverovej zmluvy prvá splátka bola splatná dňa 25.07.2016 a až posledná dňa

25.06.2028, teda dátum konečnej splatnosti by ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru nastal
až takmer o 8 rokov od podania žaloby na plnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcom vznesená
námietka premlčania nie je dôvodná.

40. Na doplnenie súd v súvislosti so žalobcom uplatnenom námietkou premlčania v konaní na plnenie

poukazuje na ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. To znamená,
že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu aj v tom prípade, že jeho pohľadávka voči záložnému
veriteľovi sa medzičasom premlčala. K uvedenému je potrebné uviesť, že záložným právom nemožno

zabezpečiť už premlčanú pohľadávku. Ak však bola platná pohľadávka zabezpečená záložným právom,
záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že záložné právo zostáva v platnosti, ak
medzičasom dôjde k premlčaniu, nie však k zániku pohľadávky (komentár k Občianskemu zákonníku
- Veľký komentár, strana 950 - autor N. O., Bratislava: Eurokódex 2011). Je zrejmé, že v čase
zabezpečenia pohľadávky táto pohľadávka premlčaná nebola.

41. Podľa § 5 ods. 1 až 9 zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

Účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony. To neplatí, ak ide o maloletých alebo o
osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je
obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel
majú; podmienkou je, že tieto osoby musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom.Účastníkom dražby môže byť štát, a to aj vtedy, ak by iná osoba bola z dražby vylúčená.
Účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nemôže nadobúdať vlastnícke právo a iné práva k
predmetom dražby, 4) osoby, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo voči ktorým bol zamietnutý

návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ohľadne ich majetku bolo opätovne
potvrdené nútené vyrovnanie, a to po dobu troch rokov od zrušenia konkurzu, jeho zamietnutia pre
nedostatok majetku alebo do troch rokov od skončenia opätovného vyrovnania; nikto nesmie dražiť za
nich.
Účastníkomdražbynemôžebyťosoba,uktorejbyvdôsledkunadobudnutiavlastníctvapredmetudražby

mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže; 5) nikto nesmie dražiť za ňu.
Účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nezložila dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná, a v
opakovanej dražbe ani vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie predchádzajúcej dražby toho istého predmetu
dražby u toho istého dražobníka; nikto nemôže dražiť za nich.
Účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť
ani

a) osoba dražobníkovi a zamestnancovi blízka, 6)
b) právnická osoba, ktorú ovláda 7) dražobník alebo osoba uvedená v písmene a) v čase, keď sa
uskutočňuje dražba,
c) právnická osoba, v ktorej je dražobník alebo jeho zamestnanec, alebo osoba uvedená písmene a)
štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo spoločníkom,

d) právnická osoba, ktorú ovláda 7) osoba uvedená v písmene c) v čase, keď sa uskutočňuje dražba.
Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku.
Ak je dražobník právnickou osobou, nemôže byť účastníkom dražby ani
a) jeho štatutárny orgán, člen jeho štatutárneho orgánu, jeho prokurista alebo spoločník,
b) osoba blízka osobe uvedenej v písmene a),

c) právnická osoba, ktorú dražobník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) ovláda v čase, keď sa
uskutočňuje dražba,
d) právnická osoba, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, alebo prokuristom,
e) právnická osoba, ktorá je ovládaná osobou uvedenou v písmene d) v čase, keď sa uskutočňuje

dražba,
f) právnická osoba ovládajúca dražobníka v čase, keď sa uskutočňuje dražba.
Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku.
Účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v ich mene.

42. Podľa § 6 ods. 1,2 citovaného zákona, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa
podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom 8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť
dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy. Dražobníkom môže
byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem

rokov praxe. U dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky vzdelania a praxe spĺňať osoba
zodpovedného zástupcu.

43. Podľa § 7 ods. 1, 2 citovaného zákona, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,
ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť

vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že
predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť
aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto
zákona (§ 16 ods. 3).

44. Podľa § 8 ods. 2. citovaného zákona, dražobník je povinný umožniť nazretie do písomností
súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi
dražby; to neplatí o údaji o znížení najnižšieho podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby.

45. Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona, licitátor najmä otvára dražbu, vyzýva účastníkov, aby urobili

podanie, udeľuje príklep a vykonáva žrebovanie ohľadne udelenia príklepu.

46. Podľa § 12 ods. 1 až 6 zák. citovaného zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časťalebo o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo
orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie
byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku

prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník
predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po
predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku
predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej
veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v

držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných
údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne

vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí
dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Na
účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým
bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

XX. Podľa § 16 ods. 6 citovaného zákona, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak
je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt
podľaosobitnéhopredpisu,najnižšiepodanienemôžebyťnižšieakotrištvrtinyhodnotypredmetudražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie

podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

48. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik
alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník
oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe
dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

49. Podľa § 17 ods. 9 citovaného zákona, dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka
predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník
je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

50. Podľa § 20 ods. 6 citovaného zákona, dražba sa otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania je označenie

a opis predmetu dražby a jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete
dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o
nájomnýchzmluváchtýkajúcichsapredmetudražbyazáväzkochznichvyplývajúcich,najnižšiepodania
a najnižšie prihodenie. Ak je predmetom dražby kultúrna pamiatka, uvedie licitátor aj túto skutočnosť.

51. Podľa § 20 ods. 7 citovaného zákona, draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo
cez dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora: "Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie
vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý
urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep" urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné
podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím

podaním je účastník dražby viazaný.

XX. Podľa § 20 ods. 11 citovaného zákona, udelením príklepu je dražba ukončená.

53. Podľa § 20 ods. 13 citovaného zákona, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku

alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne
sumu 33 193,92 Eur, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj
povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.54. Podľa § 22 ods. 4 cit. zák. ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní
dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f)
v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v

Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie
o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17
ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník
oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú
primerane.

55. Podľa § 24 ods. 1 až 9 citovaného zákona, po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného
odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.
V zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie
a) dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť,
b) označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a

s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny,
c) označenie navrhovateľa dražby a označenie bývalého vlastníka predmetu dražby,
d) najnižšie podanie,
e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov),
f) označenie vydražiteľa,

g) cenu dosiahnutú vydražením,
h) námietky proti priebehu dražby,
i) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
Súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§
18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov

dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby.
Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu
dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní dražby
podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici. Ak sa skončí dražba, pretože nebolo urobené ani najnižšie
podanie, vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby; pre jeho náležitosti

sa ustanovenia odsekov 2 a 3 použijú primerane. Pri spoločnej dražbe vyhotovuje dražobník o priebehu
dražby jednu zápisnicu; vydražiteľom jednotlivých predmetov musí byť umožnené podpísať zápisnicu
hneď po vydražení.Zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby
osobám uvedeným v § 17 ods. 5. Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah
notárskejzápisniceplatiaustanoveniaodsekov2až7obdobne.Akbolooznámenieodražbeuverejnené

v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj údaje podľa odseku 2 písm. a), b) a e); dražobník uverejní aj
výškucenydosiahnutúvydraženímaleboskutočnosť,ženebolourobenéaninajnižšiepodanie.Rovnaké
údaje dražobník zverejní aj v Obchodnom vestníku, ak v ňom bolo zverejnené oznámenie o dražbe
podľa § 17 ods. 3.

56. Podľa § 25 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak,
náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady dražby
sa hradia z výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu. Ak
je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac
v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od

dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac
3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10 %
z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92 eura zvýšených o 1 % z ceny
dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura.

57. Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci
vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej
zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe
bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu
dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka,

vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane
príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.58. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva, tým že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

59. Podľa § 151b ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa

určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

60. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania

záložného práva určiteľná.

61. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na

dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy ak je zabezpečovaná pohľadávka premlčaná.

62. Súd môže teda rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, že sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo ak dražba bola uskutočnená v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002
Z.z.. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je navyše aj dôkaz o tom, že boli dotknuté práva osoby,
ktorá podala žalobu na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak sa
preukáže neplatnosť záložnej zmluvy, resp. že porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy,

že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby. Pri extenzívnom výklade porušenia
ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách môže byť dôvod pre podanie
žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí
teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy
na právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi

(por. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/66/2019 zo dňa 28.08.2020).

63. Žalobca spochybňoval okrem skutočností s ktorými sa súd vyporiadal vyššie i platnosť záložnej
zmluvy i porušenie ustanovení ZoDD.

64. Neplatnosť záložnej zmluvy videl v tom, že záložná zmluva podľa jeho názoru "neobsahuje
vymedzenie právneho titulu, na podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne
v súvislosti s výkonom záložného práva".

65. Záložné právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva; umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka,
ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Vznik a zánik záložného práva sa
odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená
záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. V prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia)
pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Záložné právo, ako právo

akcesorické, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Obdo V 102/2005 z 31. marca 2008). Záložné právo plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu
- vznikom záložného práva sa zlepšuje právne postavenie záložného veriteľa a tiež predpoklad, že jeho
riadne a včas neuhradená pohľadávka zabezpečená záložným právom bude uspokojená bez ohľadu
na to, či túto pohľadávku bude chcieť alebo môcť uspokojiť dlžník. S touto zabezpečovacou funkciou

súvisí aj uhradzovacia funkcia záložného práva - záložný veriteľ je oprávnený docieliť aj proti vôli dlžníka
uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu. Oprávneniu záložného
veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu bol
zákonom o dobrovoľných dražbách vytvorený nový inštitucionálny rámec.66. Súd preskúmal záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam uzavretú dňa 04.07.2016 a konštatuje, že v
článku I. "Predmet zmluvy a zabezpečovaná pohľadávka" je konkrétne vymedzený predmet zmluvy

i zabezpečovaná pohľadávka. Záložné právo k nehnuteľnostiam konkrétne uvedeným v článku II.
"Záloh", tak zabezpečuje úverovú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 5111427755 zo dňa
04.07.2016 uzavretú medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej sa strany dohodli o poskytnutí
úveru vo výške 66.000,- Eur. V záložnej zmluve je teda zrozumiteľne a jasne vymedzený predmet
zálohu i konkrétna pohľadávka, ktorú tento zabezpečuje, teda súd nezistil v zmluve žiaden nesúlad

so zákonom pre ktorý by bolo možné konštatovať jej neplatnosť. V článku III. "Vznik, zánik a výkon
záložného práva" v odseku 6 písm. c) zmluvy si strany dohodli, že v rámci výkonu záložného práva
môže veriteľ uspokojiť pohľadávku na dražbe podľa osobitného predpisu. Nejedná sa však o svojvoľné,
bezbrehé konanie záložného veriteľa, ako to demonštroval žalobca, ale o legitímny nástroj uspokojenia
pohľadávky veriteľa, zákonodarcom regulovaným spôsobom realizácie záložného práva (por. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/156/2009 zo dňa 29.3.2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

II.ÚS 318/2010 zo dňa 1.7.2020).

67. Vzhľadom na uvedené teda súd námietku neplatnosti záložnej zmluvy nepovažoval za dôvodnú.
V závere súd zdôrazňuje, že pre vznik platnej záložnej zmluvy bolo potrebné, aby táto záložná zmluva
obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti už v okamihu jej uzavretia. Iba v prípade, že zmluva

neobsahovala obligatórnu náležitosť stanovenú v § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka bolo by
potrebné ju považovať za neplatne uzavretú, čo však po jej posúdení zo strany súdu zistené nebolo.

XX. Súd sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu k postupu pri realizácii dražieb, ktoré tento namietal a to:

- obsah znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Marekom Čeklovským,
- nedodržanie zákonnej lehoty pri opakovanej dražbe s nezákonným znížením najnižšieho podania,
- nezaslanie dokumentácie na podklade ktorej sa žalovaný v prvom rade dožaduje úhrady pohľadávky
vo výške 65.199,37 Eur
- nedostatočná špecifikácia nákladov súvisiacich s realizáciou záložného práva.

69. Dňa 10.11.2022 sa konala prvá dražba nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, okres:
D., obec: D., katastrálne územie: D., t. j. pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 417 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 29 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku parcely

registra "C" č. XXX/X, popis stavby: Hostinec, ktorá však bola neúspešná.

70. Dňa 29.03.2023 sa konala opakovaná dražba nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
okres: D., obec: D., katastrálne územie: D., t. j. pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 417 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 29 m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku
parcely registra "C" č. XXX/X, popis stavby: Hostinec. Najnižšie podanie bolo dražobníkom stanovené
na sumu 54.500,- Eur, čo sa rovná 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Na základe oznámenia o
výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 29.03.2023 bola dražba úspešná a vydražiteľom sa stal
žalovaný v treťom rade. Priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby osvedčil Mgr. Tomáš Gerbery, notár so

sídlom notárskeho úradu Mnoheľova 830/17, 058 01 Poprad. Predmetná notárska zápisnica je v zmysle
§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou u ktorej v zmysle § 205 Civilného sporového poriadku,
platí, že táto potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, až do chvíle, ak nie je
dokázaný opak. V článku III notárskej zápisnici je uvedené, že počas konania opakovanej dobrovoľnej
dražby nikto nevzniesol námietky proti jej priebehu.

71. Žalobca podal po vyhotovení znaleckého posudku č. 113/2022 vypracovanému dňa 14.05.2022
znalcom Ing. Martinom Hromjakom, dňa 22.06.2022 "námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby,
žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom" v ktorých namietal výšku všeobecnej
hodnoty nehnuteľností ku ktorej znalec dospel. Jednalo sa o sumu 98.800,- Eur, ktorá podľa jeho

názoru nezodpovedala skutočnej hodnote ohodnocovaných nehnuteľností. V dôsledku jeho námietok
bol vyhotovený nový znalecký posudok v ktorom bola všeobecná hodnota dražených nehnuteľností
stanovená na sumu 109.000,- Eur. Jednalo sa o znalecký posudok č. 206/2022 vypracovaný dňa
29.07.2022 znalcom Ing. Marekom Čeklovským. Žalobca v žalobe namietal, že v znalecký posudokneobsahuje všetky relevantné skutočnosti, z ktorých mal znalec vychádzať pri určení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, najmä s ohľadom na vývoj trhových cien a ich porovnaním s inými obdobnými
cenami nehnuteľností. Poukázal na to, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii

predchádzajúci znalecký posudok ako podklad, aj keď nevyhotovoval kontrolný znalecký posudok a
mal teda vychádzať z objektívnych, a to svojich zistení a informácií. V posudku absentuje komparácia
odborných záverov znalcov, teda z uvedených dôvodov je znalecký posudok nepreskúmateľný.

72. V súvislosti s touto námietku súd odkazuje na vyššie citované ustanovenie § 12 ods. 1 až 6

ZoDD a ust. § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a po
preskúmaní znaleckého posudku č. 206/2022 vyhotoveného N. M. P. konštatuje, že znalecký posudok
bol vypracovaný zákonne, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
V postupe znalca neboli zistené nedostatky a posudok obsahuje znaleckú doložku, v rámci ktorej
znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého posudku. Pri vykonávaní dražby
dražobná spoločnosť vyhovela námietkam žalovaného voči prvému znaleckému posudku č. 113/2022

vypracovanému znalcom Ing. Msartinom Hromjákom. Námietky voči v poradí druhému znaleckému
posudku nemajú žiadne relevantné odôvodnenie, navyše absentujú akékoľvek dôkazy, ktoré by
preukazovali prípadné porušenie vyššie uvedených právnych predpisov upravujúcich znaleckú činnosť
a v tomto kontexte i že by prípadné porušenie malo z následok neplatnosť samotnej dražby.

73. Čo sa týka námietky nedodržania lehoty na zverejnenie oznámenia o opakovanej dražbe ako sám
žalobca uviedol, jednalo sa o prvú opakovanú dražbu, ktorá sa mala konať dňa 29.03.2023, pričom
dražobník toto oznámenie zverejnil v registri dražieb dňa 07.03.2023.

74. S poukazom na vyššie citované ust. § 22 ods. 4 ZoDD, za predpokladu ak sa oznámenie o dražbe

zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník sa v ňom bez zbytočného odkladu
zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej
dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej
dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5.

75. Z Úradného výpisu z notárskeho centrálneho registra dražieb zo dňa 07.03.2023 k úkonu -
Oznámenie o konaní opakovanej dražby je zrejmé, že sa po neúspešnom prvom kole dražby konala
opakovaná dražba, a teda dražobník si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení, keď uverejnil Oznámenie o konaní opakovanej dražby v Registri dražieb dňa
07.03.2023, teda viac ako 10 dní pred začatím opakovanej dražby. Vzhľadom na preukázateľný zákonný

postup dražobníka súd konštatuje, žer ani táto námietka žalobcu nie je pre prejednávanú vec relevantná.
Rovnako zníženie najnižšieho podania pri prvej opakovanej dražbe na 50 % t.j. zo sumy 109.000,- Eur
stanovenej znalcom Ing. Marekom Čeklovským v znaleckom posudku č. 206/2022 na sumu 54.500,-
Eur považoval súd zákonné s odvolaním sa na ust. § 16 ods. 6 ZoDD.

76. Ani ďalšiu námietku žalobcu, že sa u žalovaného v 1. rade opakovane dožadoval zaslania
dokumentácie, na podklade ktorej sa žalovaný v 1. rade dožaduje úhrady pohľadávky vo výške
65.199,37 Eur a táto mu zaslaná nebola, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby, nakoľko
táto skutočnosť s predmetom tohto sporu nesúvisia, nakoľko takáto povinnosť dražobníka zo Zákona
o dobrovoľných dražbách nevyplýva. Dražobník má iba povinnosť umožniť nazretie do písomností

súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi
dražby; to neplatí o údaji o znížení najnižšieho podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby
podľa ust. § 8 ods. 2. ZoDD.

77. V ďalšej námietke žalobca namietal, že nedisponuje relevantnými informáciami ohľadom rozvrhu

výťažku z dražby. Zároveň konštatoval, že dňa 09.06.2023 mu bola doručená zo strany žalovaného
v prvom rade záverečná správa o výkone záložného práva. Z predmetnej záverečnej správy vyplýva,
že opakovanou dražbou bola vydražením dosiahnutá suma vo výške 54.500,- Eur, pričom suma
vo výške 44.688,81 Eur bola určená pre navrhovateľa dražby a suma vo výške 9.811,19 Eur bola
určená ako náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva (tieto náklady navrhovateľ

dražby prostredníctvom tohto podania žiadnym spôsobom nešpecifikoval a tieto náklady materiálne
nezdôvodnil, a to s ohľadom na ich riadne preukázanie a efektívne vynaloženie vo vzťahu k
nevyhnutnosti výkonu záložného práva).78. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ust. § 17 ods. 9 ZoDD, § 24 a 25 ods. 1, 2 ZoDD
a po oboznámení sa s obsahom Záverečnej správy o výkone záložného práva zistil, že v závere tejto
správy je uvedené, že v prípade záujmu výška jednotlivých nákladov dražby bude preukázaná. Žalobca

v tomto konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorým by preukázal, že vyzval navrhovateľa dražby resp.
dražobníka k špecifikácii a vyčíslených nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného
práva. Zároveň neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal nedôvodnosť alebo nesprávnosť
vyčíslených nákladov v záverečnej správe. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd po právnom
posúdení predmetnej námietky túto považuje za nedôvodnú.

79. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca sa ešte pred samotnou realizáciou dražby, mal možnosť (z
vlastnej iniciatívy) s požadovanými skutočnosťami - dokumentáciou o výške pohľadávky a podobne,
oboznámiť u dražobníka. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže mať za následok neplatnosť dražby.

80. Poslednou námietkou s ktorou sa súd zaoberal bola námietka žalobcu, s ktorou tento začal pracovať

až v replike a následne na ňu poukázal vo svojej výpovedi a to, že žalovaní 1 a 2 konali v zhode,
tieto spoločnosti sú majetkovo a personálne prepojenými spoločnosťami, sú v pozícii ovládanej a
ovládajúcej spoločnosti, pričom dominantnú pozíciu má žalovaný v 2. rade. Na tieto skutkové tvrdenia
však neprodukoval žiadne relevantné dôkazy.

81. Zákon č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v
ustanovení § 5 uvádza kto a za akých podmienok môže byť účastníkom dražby. Zároveň uvádza kto je
z účasti na dražbe vylúčený resp. kto dražiť nemôže. Ustanovenie § 6 ZoDD konštatuje kto a za splnení
akých podmienok môže byť pri dobrovoľnej dražbe dražobníkom a ust. § 7 ZoDD uvádza kto môže byť

navrhovateľom dražby. V tomto kontexte súd opätovne uvádza, že realizácia dobrovoľnej dražby nie je
svojvoľným, bezbrehým konaním záložného veriteľa, či dražobníka tak ako to demonštruje žalobca, ale
jedná sa o legitímny nástroj uspokojenia pohľadávky veriteľa a zákonodarcom regulovaným spôsobom
realizácie záložného práva. Legitímnosť priebehu dobrovoľnej dražby je notársky osvedčená pričom
výsledkom dozoru notára je vydanie notárskej zápisnice - osvedčenia o priebehu opakovanej dražby

(ust. § 20 ods. 13 ZoDD) v prejednávanom prípade notárskej zápisnice N 645/2023 NZ 8616/2023 zo
dňa 29.03.2023, vydanej notárom Mgr. Tomášom Gerberym. Notárska zápisnica je podľa § 3 ods. 4
Notárskeho poriadku verejnou listinou.

82. Súd sa zaoberal skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadom vyššie uvedených skutočností a bol toho

názoru, že žalobca nepreukázal majetkové a personálne prepojenie žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré
by zakladalo stav ovládanej a ovládajúcej osoby príp. konanie v zhode, ktoré by malo za následok
spôsobenie ujmy žalobcovi. Nepreukázal teda príčinný vzťah medzi domnelým prepojením žalovaných
a eventuálnou ujmou, ktorá však v tomto konaní nebola ani len tvrdená.

83. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalobca
relevantne nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, neprodukoval dôkazy z ktorých by bolo možné vyvodiť
pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Jeho argumentáciu súd považoval za účelovú a tendenčnú a v
tomto kontexte tvrdené skutočnosti za irelevantné. Tvrdenia, že záložná zmluva na základe ktorej došlo
k realizácie záložného práva prostr. dobrovoľnej dražby je zmluvou neplatnou sa v konaní nepreukázali.

Toto odmietol dražobník, právny nástupca záložného veriteľa i vydražiteľ. Rovnako nebolo preukázané,
že by samotná dražba prebehla spôsobom odporujúcim zákonu a mala formálne a procesné vady pre
ktoré by bolo potrebné vyhlásiť ju za neplatnú.

84. Z uvedených dôvodov teda žalobu v celom rozsahu zamietol.

85. V závere súd uvádza, že dobrovoľná dražba je verejná, tak z hľadiska možnosti účasti všetkých
potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti (§ 2 ods. 2 ZoDD, rozs. NS SR z
24.10.2013 sp. zn 4Cdo/100/2012), takže aj takýmto spôsobom (dozorom verejnosti) je do určitej miery
garantovaná jej transparentnosť a zákonnosť.

86. Žalobca navrhol vykonať dôkaz pripojením spisu sp. zn. 14Cb/16/2023.87. Súd sa opakovane pokúsil spis vyžiadať od Mestského súdu v Košiciach, pretože spis tunajšieho
súdu sp. zn 14Cb/16/2023 bol po zmene kauzálnej príslušnosti odstúpený súdu príslušnému riešiť
obchodnoprávne spory teda Mestskému súdu v Košiciach, avšak bezúspešne. Spis vedený mestským

súdom pod sp. zn. 94Cb/16/2024 sa nachádzal na Krajskom súde v Košiciach, ktorý prejednával vec
z dôvodu sporu o príslušnosť. Mal však k dispozícii pôvodný elektronický spis tunajšieho súdu, teda
žalobu, ktorá bola podaná žalovaným v 1. rade v konaní sp. zn. 14Cb/16/2023, platobný rozkaz, odpor
podaný žalovaným (v tomto konaní žalobca) proti platobnému rozkazu i uznesenie o prerušení konania.

88. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Cdo/5/2009 zo dňa 21.05.2009). Súd v prejednávanej veci v zmysle uvedeného nepovažoval
za účelné a hospodárne vykonať dôkaz pripojením spisu pôvodne vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
v 14Cb/16/2023 za účelom získania informácií o jeho obsahu, pretože tieto mal k dispozícii z pôvodného
elektronického spisu. Mal zato, že vykonanie tohto dôkazu by bolo v konaní neefektívne, a preto tento

návrh zamietol.

89. Podľa 153 ods. 1, 2, 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

90. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné
definuje § 153 ods. 1, veta druhá C.s.p.. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala s obvyklou starostlivosťou (subjektívne hľadisko).

91. Žalobca v spore udelil dňa 25.06.2024 plnú moc na zastupovanie advokátovi, ktorý dňa 26.06.2024,

t.j. v deň konania pojednávania v skorých ranných hodinách o 2:23 hod. elektronicky doručil vyjadrenie
k veci s množstvom listinných dôkazov. Tieto nebolo možné doručiť protistrane na oboznámenie sa,
resp. vyjadrenie bez prípadnej potreby odročenia a nariadenia nového pojednávania. Pre časovú tieseň
(pojednávací deň) nemal dostatočný priestor na oboznámenie sa s nimi ani konajúci sudca.

92. Proti tomuto namietal právny zástupca žalovaných 1, 2, žiadal aby súd na vyjadrenie žalobcu a ním
predložené listiny súd neprihliadol s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie.

93. Súd v rámci svojej diskrečnej právomoci zavedenej ustanovením § 153 ods. 2 C.s.p. na toto
vyjadrenie a návrhy na doplnenie dokazovania resp. listinné dôkazy neprihliadol, pretože bol

toho názoru, že tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas a jeho vykonanie by
vyžadovalo potrebu ďalších úkonov a znamenalo by nutnosť odročenia a opätovného nariadenia
ďalšieho pojednávania. Žalobca mal v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 C.s.p. povinnosť úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorú si riadne nesplnil, a to napriek
tomu, že mal na označenie resp. zabezpečenie dôkazov poskytnutý nadštandardný priestor, keďže

pojednávanie bolo opakovane z dôvodov na jeho strane odročované. Mal teda možnosť tento návrh
uplatniť včas a to priamo vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k žalobe, prípadne následne po
oboznámení sa s replikou žalovaných, v jemu patriacej duplike. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že si
kvalifikovaného právneho zástupcu zvolil iba deň pred pojednávaním dňa 25.06.2024, pretože z obsahu
spisu tunajšieho súdu 7C/48/2023 mal zistené, že tomu istému právnemu zástupcovi žalobca udelil plnú

moc dňa 03.06.2024 a v konaní 1C/48/2023 tak učinil 14.06.2024. Udelenie plnej moci advokátovi iba 1
deň pred pojednávaním tak súd považoval zo strany žalobcu za účelové.

94. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

95. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.96. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. Vzhľadom k tomu, že žalovaní mali v konaní plný úspech a súd nezistil na strane žalobcu dôvody
na uplatnenie ust. § 257 C.s.p., priznal žalovaným 1 - 3 samostatnými výrokmi, keďže títo vystupovali v
konaní samostatne, netvorili procesné spoločenstvo nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania a pri následnom rozhodovaní o ňom súd totiž nemôže
založiť svojim rozhodnutím solidaritu (pasívnu alebo aktívnu), pokiaľ táto nevyplýva z hmotného práva.

Dotknutým subjektom nemožno vnútiť tzv. rozvrhový regres. Solidarita vo vzťahu k povinnosti nahradiť
trovy konania je teda prípustná iba vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo, ktorého členovia sú spoločne
a nerozdielne zaviazaní aj vo vzťahu k hlavnému (meritórnemu nároku) zo zákona alebo zo zmluvy,
prípadne z iného právneho úkonu.

98. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v šiestich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako "CSP"/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.