Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123200187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123200187.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v A., C. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., C. XXX/XX, zastúpený:
JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 2,
o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že nehnuteľnosti v katastrálnom území E. F., obci A. – E., C. A. G., zapísané v katastri
nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXXXX, ako byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu
C. H. XX, XX, XX, súp. č. XXX, stojaceho na parcelách reg. „C“ č. XXXX, XXXX I. XXXX, vo vchode

č. 17, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového
domu vo veľkosti 190/10 000 a spoluvlastnícky podiel 190/10 000 na pozemkoch – parcela reg. „C“ č.
XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 168 m2, parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 208 m2 a parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
170 m2, patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne a žalovaného, ktoré
zaniklo dňa 13.6.2023, právoplatnosťou rozsudku Mestského súdu Košice o rozvode manželstva strán
konania, sp.zn. 18Pc/7/2023 zo dňa 17.4.2023.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.1.2023 domáhala určenia, že nehnuteľnosti
v katastrálnom území E. F., obci A. - E., C. A. G., zapísané v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva
č. XXXXX, ako byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu C. H. XX, XX, XX, súpisné č. XXX,
stojaceho na parcelách reg. „C“ č. XXXX, XXXX I. XXXX, vo vchode č. 17, spoluvlastnícky podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu vo veľkosti 190/10 000
a spoluvlastnícky podiel 190/10 000 na pozemkoch – parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 168 m2, parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 208
m2 a parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 170 m2, patria v celosti do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
1.2 Zároveň žalobkyňa žiadala súd, aby jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

2.1 Žalobu žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutkovými tvrdeniami, že so žalovaným uzatvorila dňa
1.7.1995 manželstvo, ktoré doposiaľ trvá. Ďalej žalobkyňa uviedla, že bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu nebolo počas jeho trvania rozširované, zužované ani zrušené, pričom počas jeho trvaniauzatvoril žalovaný kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území E. F.,
obci Košice - Sever, okrese Košice I, zapísané v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č.
XXXXX, ako byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu C. H. XX, XX, XX, súpisné č.

XXX, vo vchode č. 17, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
predmetného bytového domu vo veľkosti 190/10 000 a spoluvlastnícky podiel 190/10 000 na pozemkoch
parcely reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 168 m2, parcela reg. „C“ č. XXXX,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 208 m2 a parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 170 m2. Žalobkyňa v žalobe konštatovala, že na základe predmetnej kúpnej

zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností pod č. V-1963/01.
Žalobkyňa argumentovala, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, keďže tieto
boli nadobudnuté žalovaným počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom sa na ne
nevzťahuje žiadna z výnimiek, uvedených v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, ktorá by spôsobovala,
že tieto nehnuteľnosti nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Má za to, že
bez toho, aby bola v katastri nehnuteľností uvedená ako bezpodielová spoluvlastníčka predmetných

nehnuteľností, je jej právne postavenie neisté. Poukázala tiež na skutočnosť, že v situácii, kedy
je ako vlastník predmetných nehnuteľností uvedený len žalovaný, nič nebráni tomu, aby žalovaný
predmetné nehnuteľnosti zaťažil napr. záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva, či vecným
bremenom bez toho, aby osoby, vstupujúce s ním do takýchto právnych vzťahov mali informáciu o tom,
že žalovaný nemôže s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva nakladať, keďže nejde o bežné

záležitosti. Rovnako podľa žalobkyne hrozí nebezpečenstvo, že žalovaný môže previesť predmetné
nehnuteľnosti na inú osobu, a v prípade, že by došlo k následnému ďalšiemu
prevodu týchto nehnuteľností, stratila by prakticky možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti takejto
zmluvy. Má za to, že určovacia žaloba je tým právnym prostriedkom, ktorého účelom je odstránenie
právnej neistoty účastníkov právnych vzťahov a predchádzanie ďalším sporom. Žalobkyňa v žalobe

doplnila, že strany sporu nežijú v spoločnej domácnosti od decembra roku 2021, kedy žalovaný kvôli
svojej mimomanželskej známosti opustil ich spoločne vedenú domácnosť. Napriek tomu, že sa v januári
2022 do spoločnej domácnosti vrátil, v marci 2022 definitívne odišiel a odvtedy natrvalo žije so svojou
mimomanželskou známosťou. Komunikuje s ňou veľmi zriedkavo, prakticky len z dôvodu, aby potvrdil
svoj úmysel spolužitie neobnoviť. Argumentovala, že za týchto okolností má nesporne naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, a to vzhľadom aj na neistotu jej právneho postavenia, keďže nie je
evidovaná ako bezpodielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností.
2.2 K otázke naliehavého právneho záujmu žalobkyňa tiež uviedla, že tento je daný zakaždým, ak
existuje nesúlad medzi skutočným právnym stavom a údajmi katastra nehnuteľností. Určovacia žaloba
má mať, okrem iného (aj preventívny charakter), a má odstrániť stav právnej neistoty. V tejto súvislosti

žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.5.2017, sp. zn. I ÚS
151/2016 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11. 2008, sp. zn. 5Obdo
10/2008.
2.3 Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označila a predložila tieto listinné
dôkazy: sobášny list matričného úradu Obvodného úradu Košice I zo dňa 11.7.1995, Výpis z Listu

vlastníctva č. XXXXX, pre okres Košice I, obec A. – E., katastrálne územie E. F. zo dňa 10.1.2023.
V rámci svojich návrhov na vykonanie dokazovania žiadala súd o vypočutie strán sporu a navrhla tiež
vyžiadaťadministratívnyspisV–1963/01odOkresnéhoúraduKošice,katastrálnehoodboru,týkajúceho
sa povolenia vkladu vlastníckeho práva žalovaného ku sporným nehnuteľnostiam.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.3.2023 žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť ako
neopodstatnenú a priznať mu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol,
že v predmetnom spore nie sú splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým by bolo možné
žalobe žalobkyne vyhovieť. Má za to, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pričom poukázal na tú skutočnosť, že za dobu 22 rokov predmetné nehnuteľnosti

nikdy nezaťažil ani nepreviedol, a preto pre podanie žaloby neexistuje žiaden právny dôvod. Žalovaný
ďalej argumentoval tými skutkovými tvrdeniami, že sporné nehnuteľnosti boli síce nadobudnuté za
trvania manželstva strán sporu, ale ani iné veci získané manželmi kúpou po uzatvorení manželského
zväzku ako napr. motorové vozidlá nie sú evidované v osvedčení o evidencii na oboch manželov,
pričom spoluvlastníctvo k nim nik nespochybňuje. Má za to, že žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia

nepodložilažiadnymi relevantnýmidôkazmi,pričom zjejžalobyaninevyplývavakejvýške,a anizkoho
peňažných prostriedkov bola zaplatená kúpna cena za nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam.4.1 Žalobkyňa v replike zo dňa 6.4.2023 zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Uviedla,
že z obsahu vyjadrenia žalovaného jej nie je zrejmé, či žalovaný namieta skutočnosť, že nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu, patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, alebo či žalovaný

namieta len nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Má za to, že zo skutkových
tvrdení žalovaného možno dôvodne vyvodiť, že žalovaný v skutočnosti do určitej miery spochybňuje
skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu. Opakovane žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že nesúlad evidenčného stavu uvedeného
v katastri nehnuteľností s právnym stavom je podľa ustálenej a jednotnej súdnej praxe skutočnosťou

dostatočne preukazujúcou jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa žalobkyne je
nesporné, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný žalovaný, pričom
je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté žalovaným počas trvania bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu kúpnou zmluvou, a teda podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka patria
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. K tvrdenej neexistencii naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení zo strany žalovaného uviedla, že naliehavý právny záujem vyplýva z

nesúladu zápisu v katastri nehnuteľností (žalovaný je zapísaný ako jediný výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností) s právnym stavom (strany konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností). V replike žalobkyňa opakovane poukázala, že pred podaním žaloby žiadala žalovaného
o zosúladenie evidenčného stavu s právnym stavom. Zdôraznila, že žalovaný tak neurobil ani pred
podaním žaloby, a neurobil tak ani po doručení žaloby, a preto má za to, že takýto postup žalovaného ho

len usvedčuje z toho, že nemá ochotu ani záujem, aby bola zapísaná ako bezpodielová spoluvlastníčka
predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností.
4.2 K replike žalobkyňa pripojila Výpis z Listu vlastníctva č. XXXXX, okres A. G., C. A. – E., katastrálne
územie E. F. zo dňa 6.4.2023.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 22.5.2023 opakovane žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neexistencie
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu. Poukázal, že právny stav v danej veci trvá už desiatky rokov, pričom nemal,
a ani nemá záujem predmetné nehnuteľnosti zaťažovať, či prevádzať vlastnícke právo k nim na tretie
osoby, a pre podanie žaloby nezavdal žalobkyni žiaden dôvod. Opätovne konštatoval, že z vyjadrenia

žalobkyne nevyplýva, čím odôvodňuje žalobu, a teda prečo sa domáha vyhovenia žalobe s poukazom
od koho a za akú kúpnu cenu boli sporné nehnuteľnosti nadobudnuté. Rozporoval skutočnosť, že by
ho žalobkyňa pred podaním žaloby žiadala o zosúladenie reálneho stavu so stavom právnym. Žiadal
súd, aby požiadal príslušný okresný úrad, katastrálny odbor o súčinnosť.

6. Žalobkyňa na prvom pojednávaní súdu dňa 1.2.2024 prostredníctvom svojho zástupcu žiadala súd
o doplnenie žalobného petitu o tú skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo
dňa 13.6.2023, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu o rozvode manželstva sp.zn.
18Pc/7/2023 zo dňa 17.4.2023. Má za to, že žalovaný účinne nepoprel ňou tvrdené skutkové okolnosti
a existencia naliehavého právneho záujmu vyplýva aj z konštantnej právnej judikatúry. Naliehavosť

právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva videla aj v tom, že od podania žaloby
žalovaný nevykonal žiaden úkon smerujúci k zosúladeniu právneho a evidenčného stavu. Mala za
to, že v konaní bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté
počas trvania manželstva, teda počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré nebolo
v priebehu trvania manželstva nijakým spôsobom obmedzené, zúžené alebo zrušené a z finančných

prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.

7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 1.2.2024 doplnil, že
naliehavý právny záujem na požadovanom určení nikdy neexistoval už aj preto, že žaloba bola podaná
žalobkyňou po 22 rokoch odo dňa nadobudnutia nehnuteľností. Žalovaný poukázal, že kúpnu zmluvu

uzavrel s jeho prastarou mamou I. D. ako predávajúcou, ktorá mala v tom čase 94 rokov, a ktorá
splnomocnila svoju dcéru, jeho starú mamu D. B., aby previedla nehnuteľnosti na pravnuka. Ako aj
vyplýva z kúpnej zmluvy, kúpna cena bola symbolická, nie trhová, čo nasvedčuje podľa žalovaného
tej skutočnosti, že nešlo o reálny prevod. Konštatoval, že už v tom čase prastará mama mala záujem,
aby byt nenadobudol okrem pravnuka nikto iný, vrátane žalobkyne, a to bol dôvod jeho evidovania

v katastri nehnuteľností ako výlučného vlastníka sporných nehnuteľností, naviac aj kúpnu cenu za predaj
bytu zaplatil svojej prastarej matke zo svojich výlučných prostriedkov, nepatriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podľa žalovaného naliehavý právny záujem nie je daný aj z dôvodu, že
žalobkyňa v čase prevodu vlastníckeho práva mala vedomosť, že sporné nehnuteľnosti mu boli de factodarované, a bez relevancie podľa žalovaného tiež nie je skutočnosť, že žalobkyňa v tomto byte býva
od uzavretia manželstva doposiaľ, pričom nepožaduje od nej ani úhradu nájomného. Má za to, že
po rozvode manželstva strán sporu v roku 2023 tieto otázky majú byť riešené v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré nahrádza akékoľvek iné konanie súvisiace s určením
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

8.K týmto novým skutkovým tvrdeniam žalobkyňa uviedla, že k prevodu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam na žalovaného došlo počas trvania manželstva, teda počas trvania bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu, a preto aj tvrdenia žalovaného o dojednanej symbolickej kúpnej cene
účastníkmi kúpnej zmluvy sú v tomto spore právne irelevantné. Nepoprela, že vyše 20 rokov
nenamietala skutočnosť, že nie je evidovaná v katastri nehnuteľností ako bezpodielová spoluvlastníčka
sporných nehnuteľností, pričom v tejto súvislosti zdôraznila, že so žalovaným žila v manželstve
v čase nadobudnutia sporných nehnuteľností a to až do roku 2021, kedy došlo k rozvratu manželstva
strán sporu, ktorý spôsobil výlučne žalovaný tým, že si našiel mimomanželskú známosť, tým pádom

sa manželstvo začalo rozpadávať, takže potreba riešiť majetkové záležitosti strán sporu dovtedy
neexistovala.

9. Mestský súd Košice svojím prvým rozsudkom zo dňa 23.2.2024 vydaným pod č.k. 34C/2/2023 –
116 žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

(I. výrok rozsudku) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok rozsudku).

10.1 Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací

súd jej žalobe vyhovie.
10.2 Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a z hľadiska uplatneného
odvolaciehodôvodudospelkzáveru,žeodvolaniežalobkynejedôvodné,nakoľkomalzato,žerozsudok
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku.
10.3 Odvolací súd mal za to, že v predmetnom súdnom spore žalobkyňa osvedčila existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rozsudkom v prejednávanej
veci dôjde k odstráneniu spornosti práva žalobkyne ohľadne rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov, čo je zvýraznené aj tou skutkovou okolnosťou, že žalovaný tvrdí darovanie

dotknutých nehnuteľností výlučne jemu. Rozhodnutím o tejto žalobe sa podľa odvolacieho súdu
zároveň predíde ďalším sporom, keďže nevyhnutne nemusí nasledovať súdne konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale po určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov týmto rozhodnutím súdu je možné následne vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo aj
dohodou, resp. zákonnou fikciou.

10.4 Krajský súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
uložil súdu prvej inštancie povinnosť vykonať dokazovanie na základe návrhov sporových strán na
preukázanie (ne)dôvodnosti podanej žaloby a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci
meritórne rozhodnúť.

11. Po vrátení veci odvolacím súdom predmetom konania tak zostalo určenie, že nehnuteľnosti
špecifikovanévžalobeavjejpetite,patriadoužzaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,
ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva strán sporu rozhodnutím Mestského
súdu Košice zo dňa 17.4.2023, sp.zn. 18Pc/7/2023, dňa 13.6.2023. Existencia naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanom určení po rozhodnutí krajským súdom už nemôže byť sporná.

12. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie a vyzval strany sporu k uplatneniu ďalších
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v prípade, ak to považujú za potrebné a zároveň o
oznámenie, čo sa má uvedenými dôkazmi v spore objasniť. Zároveň bola žalobkyňa prostredníctvom
zástupcu vyzvaná k presnému formulovaniu petitu žaloby.

13. Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.12.2024 uviedla, že trvá na podanej žalobe a na tom skutkovom
tvrdení, že sporné nehnuteľnosti patria do už zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
keďže ich nadobudol žalovaný počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, a tokúpnou zmluvou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností
povolený pod č. V – 1963/1, teda počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto
súvislosti navrhla vykonať dokazovanie sobášnym listom a vyššie uvedenou kúpnou zmluvou spolu

s návrhom na vklad vlastníckeho práva, ktoré preukazujú, že predmetné nehnuteľnosti, získané na
základe kúpnej zmluvy, boli nadobudnuté počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobkyňa spolu s podaním predložila súdu tiež znalecký posudok č. 92/2001 vypracovaný G. I. J.
zo dňa 4.9.2001, ktorý bol vypracovaný znalcom za účelom určenia hodnoty sporných nehnuteľností
na základe objednávky D. B., starej matky žalovaného, ktorá bola na úkony spojené s prevodom

týchto nehnuteľností splnomocnená pôvodnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností I. D., a ktorý bol
predložený ako nevyhnutná súčasť návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe predmetnej kúpnej zmluvy, a to pre určenie výšky daňovej povinnosti podľa zákona č. 318/1992
Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností,
platnom a účinnom v čase podania návrhu na vklad. Predloženým znaleckým posudkom navrhovala
žalobkyňa vykonať dokazovanie, ktoré má preukázať, že kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve vo

výške 100.000,- Sk nebola symbolická, ako sa to snaží prezentovať v spore žalovaný, ale bola to
cena, ktorá zodpovedala úradným cenám týchto nehnuteľností platným v čase uzatvorenia predmetnej
kúpnej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že strany konania žili v predmetnom byte už
od roku 1995 spolu s predávajúcou, pričom sa starala od uvedenej doby o zabezpečovanie všetkých
životných potrieb I. D., ktorá mala v čase, kedy sa strany sporu nasťahovali do bytu 89 rokov, a ktorá

pri zabezpečovaní svojich životných potrieb bola plne odkázaná na jej pomoc. Konštatovala v tejto
súvislosti, že spoločné bývanie a zabezpečovanie starostlivosti o pôvodnú vlastníčku nehnuteľnosti I. D.
trvalo niekoľko rokov aj po narodení syna strán sporu (a niekoľko rokov po uzatvorení kúpnej zmluvy),
kedy sa táto z bytu odsťahovala ku svojej dcére, hoci, ako vyplýva z kúpnej zmluvy (čl. VI, bod 6), mala
právo doživotného užívania predmetného bytu. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že je nepochybné, že

kúpna cena bytu vo výške 100.000,- Sk v porovnaní s úradnou cenou, určenou znaleckým posudkom
vo výške 132.813,- Sk, v ktorom však znalec nezohľadňoval osobný záväzok žalovaného, vyjadrený
v kúpnej zmluve, uzatvorenej po jeho vypracovaní, o práve doživotného užívania bytu predchádzajúcou
vlastníčkou, a táto skutočnosť by nepochybne uvedenú cenu bytu podľa žalobkyne znížila, a zároveň
s poskytovaním starostlivosti predchádzajúcej vlastníčke z jej strany, bola viac než primeraná. Preto

podľa žalobkyne nie je možné pripustiť verziu žalovaného, že cena 100.000,- Sk bola mimoriadne
výhodná z dôvodu, že bol pravnuk pôvodnej vlastníčky a vlastne podľa jeho slov, išlo o istý spôsob
darovania. Žalobkyňa zdôraznila, že kúpna cena bola uhradená z finančných prostriedkov patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, pričom hotovosť, ktorú mali strany sporu na
tento účel doma pripravenú, žalovaný z domácnosti zobral za účelom úhrady kúpnej ceny. Žalobkyňa

tiež uviedla, že jej rodičia darovali podstatnú časť kúpnej ceny, a navrhla v tejto súvislosti vypočuť ako
svedkov jej rodičov A. K. a L. K., ktorí mali mať vedomosť o skutočnostiach súvisiacich s kúpou bytu
a o ich príspevku na kúpnu cenu.

14. Žalovaný do konania predložil súdu úradne overené oznámenie zo dňa 19.11.2024 D. B..

15. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranamisporu,výsluchomstránsporu,výsluchomsvedkovL.K.aA.K., vyžiadanímsikúpnejzmluvyzo
dňa 18.10.2001 týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, na základe ktorej
žalovaný nadobudol nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, návrhu na vklad kúpnej zmluvy do

katastra nehnuteľností od Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru, rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 17.4.2023 vydaným pod sp.zn. 18Pc/7/2023 v konaní o rozvod manželstva a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

16. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 1.7.1995 M. A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev

Matričného úradu Obvodného úradu Košice I, M. N. XXX, D. XXXX, O. E. XXX, P. P. H. XXX.

17. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 17.4.2023 vydaným pod sp.zn. 18Pc/7/2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.6.2023.

18. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalovaný ako kupujúci nadobudol
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2001
uzavretejspredávajúcouI.D.,ktorásplnomocnilasvojudcéruD.B.nauzavretiekúpnejzmluvyaďalšíchúkonov spojených s ich prevodom. Čl. II. predmetnej kúpnej zmluvy odkazuje na znalecký posudok
znalca Ing. arch. Alexandra Luttera a ocenenie prevádzaných nehnuteľností týmto znaleckým posudkom
vo výške 132.813,- Sk. Zmluvné strany sa v Čl. V. kúpnej zmluvy dohodli na kúpnej cene 100.000,- Sk,

ktorá mala byť vyplatená pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra. V Čl. VI. bod
6. kúpnej zmluvy žalovaný ako kupujúci prehlásil, že súhlasí s tým, aby predávajúca I. D., D. Q. naďalej
užívala predávanú nehnuteľnosť do konca života. V Čl. VII. bod 2. zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu
uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných
podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu podpisujú.

19. Vklad kúpnej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 21.11.2001 pod číslom vkladu
V 1963/01, ktorá skutočnosť vyplýva z návrhu na vklad opatreným pečiatkou príslušného katastrálneho
orgánu.

20. Žalovaný je tak zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva

č. XXXXX, okres A. G., C. A. - E., katastrálne územie E. F., a to bytu č. 1, nachádzajúceho sa na
prízemí bytového domu C. H. XX, XX, XX, súpisné č. XXX, stojaceho na parcelách reg. „C“ č. XXXX,
XXXX I. XXXX, vo vchode č. 17, vlastník spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach predmetného bytového domu vo veľkosti 190/10 000 a spoluvlastníckeho podielu 190/10
000 na pozemkoch – parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 168 m2,

parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 208 m2 a parcela reg. „C“ č.
XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 170 m2, ktorá skutočnosť vyplýva z listov vlastníctva
predložených do konania žalobkyňou.

21. Žalovaný do konania prostredníctvom svojho zástupcu doručil bez akéhokoľvek vysvetlenia

resp. sprievodného podania úradne overenú listinu označenú ako „Oznámenie“, v ktorom stará matka
žalovaného D. B., nar. XX.X.XXXX mala prehlásiť, že zmluva bola nazvaná ako kúpno – predajná,
aby ostatní príbuzní vrátane ďalších potomkov jej matky nenamietali proti prevodu bytu na pravnuka D.
B. (žalovaného) zadarmo, ale v skutočnosti išlo o darovaciu zmluvu. Údajná kúpna cena bola v kúpno
– predajnej zmluve uvedená iba formálne, no nikdy nebola zaplatená a jej vnuk (žalovaný) podľa jej

vedomostí peniazmi na jej zaplatenie nedisponoval. F. I. D. mala záujem vzhľadom na svoj vysoký vek
93 rokov previesť jej byt iba na svojho pravnuka D. B. ako svojho potomka, a nie na iné osoby ani na
jeho manželku.

22. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1994 sa nasťahovali spolu so žalovaným do bytu

k prababke žalovaného I. D. s tým, že časom byt aj odkúpia. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že
strany sporu platili všetky energie, nájom a stravu, o prababku žalovaného sa starala, varila a upratovala.
Neskôr mali so žalovaným svadbu, byt bol odkúpený prababkou žalovaného, kedy sa použili aj finančné
prostriedky strán sporu, a následne bol byt prevedený v roku 2001 kúpnou zmluvou, ktorú uzavrela
ako predávajúca prababka žalovaného I. D., zastúpená svojou dcérou D. B.. Uviedla, že strany sporu

mali bezproblémové, ukážkové manželstvo, počas ktorého sa narodil ich syn. Pri kúpe nehnuteľnosti
plne dôverovala žalovanému, a preto ponechala všetky formality ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a jej
zavkladovania na žalovaného. Ku kúpnej cene žalobkyňa uviedla, že dojednanú kúpnu cenu uhradili
spoločne so žalovaným, a to aj z finančných prostriedkov, ktoré nadobudli z jej príjmu z pracovného
pomeru, a to nielen zo mzdy, ale aj z tringeltov, ktoré dostávala ako čašníčka a často boli vyššie ako jej

mzda, a tiež uviedla, že časť finančných prostriedkov vo výške 50.000,- Sk darovali na kúpu bytu jej
rodičia, ktorí strany sporu finančne počas trvania ich manželstva vždy podporovali. Uviedla, že videla
na stole položené obálky, ktoré obsahovali stranami sporu odovzdanú finančnú hotovosť I. D., ktoré
potom zrejme rozdala svojim deťom. Žalobkyňa doplnila, že s I. D. bývali približne do roku 2003 alebo
2004. Na otázku zástupcu žalovaného, aby uviedla, komu odovzdávali kúpnu cenu, žalobkyňa uviedla,

že finančné prostriedky niesol žalovaný D. B..

23. Žalovaný na pojednávaní nerozporoval, že v roku 1994 išli bývať so žalobkyňou do bytu, v ktorom
bývala I. D.. Uviedol, že s I. D. bývali v spoločnej domácnosti, obývali jednu izbu, pričom po narodení
syna sa dohodli, že keď syn nastúpi do prvého ročníka základnej školy, tak si prababku zoberie jeho

mama k sebe s tým, že byt sa na neho prepíše, aby bol pokoj, a tiež preto, že babka mala súrodencov,
ktorí mali o byt tiež záujem. Potvrdil skutkové tvrdenia žalobkyne, že I. D. pomáhali, varili jej a spoločne
hospodárili. K majetkovým pomerom strán sporu uviedol, že žalobkyňa bola na materskej dovolenke
od roku 1999, takže nemá vedomosť, odkiaľ by mohla mať žalobkyňa v roku 2001 k dispozícii 50.000,-Sk a v tejto súvislosti doplnil, že žiadnu finančnú hotovosť z týchto dôvodov by žalobkyňa nemohla
mať ani nasporenú. K uzavretiu kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že sa urobila kúpna zmluva, aby bol
pokoj, lebo nebol jediný. Ku kúpnej cene ešte doplnil, že rodičia žalobkyne im dali škodovku, a tak ani

oni nemohli mať takú hotovosť a rozporoval, že by stranám sporu rodičia žalobkyne finančne prispeli na
kúpu bytu. Uviedol, že babke nedali žiadne peniaze pri prevode bytu a na otázku súdu potom z akého
dôvodu bola v kúpnej zmluve dojednaná kúpna cena, žalovaný nevedel jednoznačne odpovedať, len
uviedol, že to riešil jeho otec s babkou a on len zmluvu podpísal.

24. Svedok L. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v spornej nehnuteľnosti strany sporu bývali
spolu s prababkou, o ktorú sa starali. Finančné prostriedky od neho a jeho manželky dostali nie raz, ale
viackrát, naposledy pred šiestimi alebo siedmimi rokmi. Napríklad v roku 2000 pred Vianocami stranám
sporu dal sumu 25.000,- Sk a rovnakú hotovosť im dala aj jeho manželka. Doplnil, že s manželkou mali
vždy peniaze, nakoľko okrem riadneho pracovného pomeru mal rôzne fušky, hrával vyše 40 rokov.
Dovolil si kupovať nehnuteľnosti, každý rok mal dve nové autá. Konštatoval, že žalovaného vnímal

ako svojho syna, mal ho veľmi rád, a doposiaľ sa nevie vysporiadať z rozpadu manželstva strán sporu.
Uviedol, že trávili spolu veľa voľného času, chodili spoločne na ryby a zbierali huby. Poukázal na to, že
nikdy v minulosti nebolo prezentované, že byt je len žalovaného, navyše jeho dcéra (žalobkyňa) v byte
býva doposiaľ. Na otázku zástupcu žalovaného uviedol, že vždy mal doma peniaze v hotovosti, niekedy
aj sumu 90.000,- Sk.

25. Svedkyňa A. B. potvrdila finančnú výpomoc stranám sporu pri kúpe bytu. Rovnako ako jej manžel,
svedok L. K., uviedla, že finančne vypomohli stranám sporu viackrát, naposledy v roku 2016 darovali
dcére sumu 13.000,- Eur. Má vedomosť, že od počiatku bola dohoda, že strany sporu byt odkúpia
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konštatovala, že s manželom pomáhali stranám sporu

nielen finančne, so žalovaným vychádzala veľmi dobre, snažili sa žiť rodinným životom aj vo vzťahu
k nim, ako aj vo vzťahu k ich ďalším deťom. K finančnej situácii uviedla, že finančné prostriedky mali
s manželom vždy, tieto nadobudli s manželom nielen z pracovného pomeru, ale aj z úspor, ako aj časť
finančných prostriedkov nadobudli dedením po svojich rodičoch. Doplnila, že jej svokor zomrel v roku
2000, vtedy jej manžel dedil, a finančnú hotovosť získanú týmto spôsobom odovzdali stranám sporu

v byte na C. XX M. A..

26. Žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne v záverečnej reči žiadala, aby súd po vykonanom
dokazovaní žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Podľa žalobkyne v konaní bolo preukázané, že žalovaný
počas trvania manželstva uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou odkúpil od predávajúcej I. D. byt na C. XX

M. A. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
Odborárska 13, 15, 17 a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, ktoré prislúchajú k tomuto bytovému
domu. Ďalej je podľa žalobkyne nesporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí
všetko, čo niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva. Keďže išlo o vec nesporne
nadobudnutú počas trvania manželstva, je rovnako nesporné, že tento byt tvorí predmet bezpodielového

spoluvlastníctva strán konania, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva. Podľa žalobkyne, ak by žalovaný
chcel byť úspešný vo svojej obrane, že tento byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, musel by
nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán konania,
pretože sa naňho vzťahuje jedna zo zákonom predpokladaných výnimiek. V tejto súvislosti upriamila
pozornosť na genézu vyjadrení žalovaného k predmetu konania v tejto veci, kedy vo svojom podaní

zo dňa 2.3.2023, v ktorom sa vyjadroval k žalobe, sa žalovaný vyjadroval k neexistencii naliehavého
právneho záujmu a uviedol, že na podanie žaloby neexistuje právny dôvod. Poukázala, že žalovaný
výslovne uviedol, že predmet konania, teda byt a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a pozemku, boli nadobudnuté za trvania manželstva, a ani iné veci získané
manželmi kúpou po uzatvorení manželského zväzku ako napríklad motorové vozidlá nie sú evidované

v osvedčení o evidencii na oboch manželov, pričom spoluvlastníctvo k nim nikto nespochybňuje.
Je teda podľa nej celkom nesporné, že vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.3.2023 žalovaný
nespochybňoval ani to, že išlo o vec nadobudnutú kúpou a že na tom, že nie je evidovaná ako
bezpodielová spoluvlastníčka k predmetnému bytu nie je nič podstatné, pretože toto spoluvlastníctvo
nikto nespochybňuje. Uviedla, že žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 22.5.2023 sa opäť

nebránil tým, že by v tomto prípade išlo o predmet jeho výlučného vlastníctva, ale bránil sa opäť
len údajnou neexistenciou naliehavého právneho záujmu, pretože nemá záujem zaťažovať, prevádzať
nehnuteľnosti, a preto na podanie žaloby podľa žalovaného nebol žiaden dôvod. Ďalej sa žalovaný
v konaní vyjadroval v tom zmysle, že v skutočnosti išlo o symbolickú kúpnu cenu, pretože ono akobyišlo o dar, pretože kúpna cena bola symbolická, čo rovnako nezodpovedá skutočnosti. Je tak názoru,
že už táto genéza vyjadrení alebo obrany žalovaného v tomto konaní vypovedá celkom zjavne, že
k tvrdeniu, že v skutočnosti nešlo o kúpnu zmluvu, ale o darovaciu zmluvu, teda zastretý právny úkon, sa

žalovaný dopracoval naozaj veľmi dlhým hľadaním dôvodu, prečo by predmetné nehnuteľnosti nemali
patriť do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže vo svojich podaniach, ktorými sa vyjadroval ku žalobe
nespochybňoval, že ide o nehnuteľnosti, ktoré do bezpodielového spoluvlastníctva patria. Žalobkyňa
zdôraznila, že žalovaný sa však začal v konaní brániť tým, že ide o vec, ktorú nadobudol darom až po
zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, kedy bolo konštatované, že žalobkyňa

naliehavý právny záujem na určení veci do bezpodielového spoluvlastníctva má. Následne žalovaný
tvrdí, že skutočným dôvodom pre ktorý nebola uzatvorená darovacia zmluva, aj keď takýto úmysel
bol, ale kúpna zmluva, že na túto nehnuteľnosť si robili nárok aj ďalší potomkovia jeho starej matky
D. B.. Podľa žalobkyne nie je celkom jasné, akým spôsobom si počas života I. D. tieto osoby mohli
robiť nárok na tento byt, a z akého dôvodu bola táto otázka vyriešená tzv. kúpnou zmluvou, a nie
darovacou zmluvou. Podľa žalobkyne žalovaný neobjasnil v čom spočíval rozdiel medzi vyhnutiu sa

hrozbe takéhoto nároku zo strany ďalších príbuzných I. D. v situácii, keď uzatvoril kúpnu zmluvu oproti
tomu, ako by to bolo v situácii, kedy by uzatvoril darovaciu zmluvu. Uviedla tiež, že je nesporne známe,
že v čase platnosti právnych predpisov, ktoré sa vzťahovali k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností
a k dani z darovania, často účastníci takýchto zmlúv predstierali uzatvorenie iného úkonu, aby sa vyhli
vyššej daňovej povinnosti, čo však nebol prípad žalovaného, pretože podľa zákona č. 318/1992

Zb. podľa stavu platného a účinného v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, žalovaný vo vzťahu k svojej
prastarej matke patril do prvej skupiny podľa rozdelenia osôb do skupín na daňové účely v ust. § 11
tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia jeho ods. 2 do prvej skupiny patria deti a ich potomkovia, rodičia
a ostatní príbuzní v priamom rade. Je nesporné, že žalovaný bol príbuzný v priamom rade vo vzťahu
k I. D., a za týchto okolností bola sadzba dane z darovania aj dane z prevodu a prechodu nehnuteľností

u osôb zaradených do prvej skupiny 1%, takže neexistoval žiaden dôvod, prečo by účastníci zmluvy
uzatvorilinamiestodarovacejkúpnuzmluvu,keďvtomtoprípadeneprichádzalodoúvahyžiadnedaňové
zvýhodnenie vo vzťahu k daňovníkovi. Naopak, tento zákon hovorí presne o tom, prečo bolo výhodnejšie
uzatvoriť kúpnu zmluvu len medzi I. D. a žalovaným, ako osobami patriacimi do prvej skupiny na daňové
účely, pretože v prípade, ak by bola kúpna zmluva uzatvorená aj s účastníčkou žalobkyňou, teda osobou,

ktorá nepatrí do prvej daňovej skupiny, jej podiel alebo jej časť by sa zdaňovala sadzbou dane do druhej
skupiny, keďže žila s I. D. v tom čase dlhšie ako jeden rok v spoločnej domácnosti a za týchto okolností
bola už sadzba dane z prevodu a prechodu nehnuteľností u osôb zaradených do druhej skupiny 3%,
takže je podľa žalobkyne celkom jasné a logické, z akého dôvodu bola uzatvorená kúpna zmluva len
medzi I. D. a žalovaným D. B.. Podľa žalobkyne išlo jednoznačne o postup, ktorým sa účastníci chceli

vyhnúťtomu,abyurčitáčasťhodnotypredmetuprevodubolazdaňovanávyššousadzbou zasituácie,ak
by účastníčkou bola aj žalobkyňa. Ďalší nevysvetliteľný a nezdôvodniteľný fakt v tomto prípade je podľa
žalobkyne, že v prípade kúpnej zmluvy bola daňovníčkou predávajúca I. D., zatiaľ čo v prípade darovacej
zmluvy by daňovníkom bol žalovaný ako obdarovaný. Je podľa žalobkyne absolútne nelogické, aby
žalovaný a jeho prastará matka uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá v skutočnosti mala byť podľa tvrdenia

žalovaného darovacou zmluvou a zaťažili tým povinnosťou platiť daň práve darkyňu, podľa tvrdenia
žalovaného, v skutočnosti predávajúcu. V prípade kúpnej zmluvy bola daňovníčkou I. D., ktorá podľa
vyjadrení strán konania aj jednoducho túto daň zaplatila. V prípade, že by išlo o darovaciu zmluvu,
daňovníkom by bol žalovaný. Bolo by celkom logické, aby v prípade, že žalovaný dostal darom takúto
hodnotu,boldaňovníkom.Alevtomtoprípadeboladaňovníčkoupredávajúca,takžejetoďalšíargument,

pre ktorý nie je možné uveriť na poslednú chvíľu si osvojenej obrane žalovaného o údajnej darovacej
zmluve. Pokiaľ žalovaný uviedol, že kúpna cena bola stanovená ako najnižšia možná kúpna cena, ktorá
sa dala uviesť do kúpnej zmluvy, je to podľa žalobkyne ďalšia z absurdností, ktorú žalovaný v tomto
konaní uvádza. V tejto súvislosti uviedla, že základom dane pri prevode nehnuteľností podľa zákona č.
318/1992 Zb., pokiaľ ide o nehnuteľnosti je totiž cena zistená podľa osobitného cenového predpisu, teda

bolo absolútne nepodstatné, či by strany tejto kúpnej zmluvy uviedli v kúpnej zmluve len sumu 10.000,-
Sk, nakoľko v takomto prípade by bolo potrebné ďalej vychádzať zo znaleckého posudku a podľa ceny
určenej v znaleckom posudku by sa určila aj hodnota dane z prevodu nehnuteľností. Ďalej v záverečnej
reči poukázala na to, že z jej výpovede ako aj z výpovede svedkov vypočutých v konaní vyplynulo, že
strany konania v tom čase disponovali dostatočnými prostriedkami, či už získanými darom od svedkov

alebo z vlastných príjmov na to, aby kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk mohli vyplatiť. Poukázala na to,
že tak v súčasnosti ako aj ešte v čase bývalého socialistického zriadenia sa napríklad pri rozhodovaniach
vo veciach výživného v situácii, keď povinný pracoval v takom pracovnom zaradení, kde bolo bežné
dostávať sprepitné, pri určovaní jeho príjmov alebo možností a schopností vychádzalo z toho, že takátoosoba má aj tieto príjmy. Takže jej tvrdenie, že v situácii, keď robila barmanku a čašníčku dostávala aj
sprepitné, a toto umožňovalo aj kumulovať spoločné prostriedky strán konania, zodpovedá všeobecne
známym veciam, a nie je nijako vytrhnuté z reality. Poukázala, že strany sporu sa presťahovali do bytu

I. D. aj s tou myšlienkou, že ju dochovajú, čo nakoniec zodpovedá jej konzistentnej argumentácii o tom,
za akých okolností sa prisťahovali do predmetného bytu a za akých okolností bol tento byt kupovaný.

27.Žalovanýprostredníctvomsvojhozvolenéhozástupcuvzáverečnejrečipoukázalnato,žežalobkyňa
po 22 rokoch zneužila to, že na darovacom titule k bytu bola uvedená kúpna zmluva, pričom 22 rokov

toto vôbec nespochybňovala, pričom o okolnostiach uzavretia zmluvy podľa žalovaného nič nevedela.
Uviedol,žeosamotnejzmluvesažalobkyňadozvedelavrámcitohtokonania,keďbolnajejnávrhsúdom
vyžiadaný od Okresného úradu v Košiciach list vlastníctva a takisto aj sporná kúpna zmluva. Domnieva
sa, že tak ako to vyplýva z jeho výpovede, ako aj z čestného vyhlásenia samotnej splnomocnenej
zástupkyne predávajúcej, jeho starej mamy, išlo o klasický simulovaný právny úkon, ktorým sa darovacia
zmluva označila za kúpnu. Ak išlo o simulovaný úkon, je zrejmé, že k žiadnemu zaplateniu kúpnej

ceny nedošlo, a zaplatenie kúpnej ceny podľa žalovaného v konaní ani preukázané nebolo. Podľa
žalovaného žalobkyňa nepreukázala, že by predávajúcej D. B., resp. I. D. boli odovzdané akékoľvek
peňažné prostriedky, teda žalobkyňa podľa názoru žalovaného nepreukázala komu, a v akej výške ich
odovzdala, navyše z výpovede svedkov - rodičov žalobkyne vyplynulo, že žiadnu kúpnu cenu pred
podpisom kúpnej zmluvy neodovzdávali. Podľa žalovaného obidvaja v rámci svojho výsluchu potvrdili,

že ešte v decembri 2000 údajne darovali každý sumu 25.000,- Sk žalobkyni, lenže kúpna zmluva bola
uzatvorená až na jeseň 2001, čiže viac ako 10 mesiacov po tom, čo mala byť žalobkyni nimi odovzdaná
suma 50.000,- Sk na čiastočné plnenie kúpnej ceny. Podľa žalovaného táto zjavná nelogickosť,
časový posun a úplný rozdiel medzi výpoveďami vytvára absolútnu fikciu neuzatvorenia kúpnej zmluvy.
Zdôraznil, že až dva roky po podaní žaloby sa od žalobkyne dozvedel, že kúpna cena mala byť zaplatená

v nejakých splátkach 50.000,- Sk v hotovosti, pričom ani žalobkyňa, a ani jej rodičia v tom čase nemohli
disponovať takou sumou.
28. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie
vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

29. Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa ust. § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby.

32.Podľaust.§41aods.2Občianskehozákonníkaakprávnymúkonommábyťzastretýinýprávnyúkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

33. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa ust. § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho

orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

35. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.36. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

37. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

38. Podľa ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia

povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

39. Podľa ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd.

40. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného.
41. K otázke neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva tvrdenej
žalovaným súd dopĺňa, že organiza´cia vsˇeobecny´ch su´dov je vybudovana´ hierarchicky, kazˇdy´
stupenˇ su´dnictva plni´ jemu za´konom urcˇenu´ u´lohu. Ta´to organiza´cia musi´ garantovatˇ naplnenie
za´kladne´ho pra´va strany sporu na su´dnu ochranu.

42. V súlade s vyššie uvedeným záväznosť právneho názoru súdu vyššej inštancie, ktorý súd vyššej
inštancie uviedol v zrušovacom rozhodnutí, spôsobuje, že súd nižšej inštancie je pri ďalšom rozhodovaní
týmto názorom viazaný, a hovoríme tak o záväznosti v danej preskúmavanej veci. To znamená, že
v tomto prípade súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového
stavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe

spor rozhodnúť. Hovoríme o kasačnej záväznosti zrušovacieho rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej
inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v
zrušovacom rozhodnutí.
43. V danom prípade odvolací krajský súd jednoznačne zhodnotil existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti sú zapísané

ako výlučné vlastníctvo žalovaného a žalobkyňa nemá inú možnosť, než žalobou sa domáhať určenia
rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti potom žalobkyňu
nemožno nútiť, aby podala návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vzhľadom na
zákonom prípustné iné možnosti vyporiadania bez ingerencie súdu. Tiež je nenáležité poukazovanie
zo strany žalovaného na podanie žaloby žalobkyňou až v súčasnosti, hoci nehnuteľnosti boli

nadobudnuté ešte v roku 2001, keďže stav právnej neistoty žalobkyne nastal až v situácii, že došlo
k zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán a zároveň neprebieha konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom by sa otázka vlastníctva dotknutých nehnuteľností
riešila, naviac žalovaný popiera, že dotknuté nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Za tejto situácie je pravdepodobné, že aj pri snahe vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov dohodou by nenastala zhoda medzi sporovými stranami ohľadom vlastníctva dotknutých
nehnuteľností a v prípade zákonnej domnienky v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka by
sa táto nemohla vzťahovať na nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného.

44. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že manželstvo strany sporu uzavreli dňa 1.7.1995, ku ktorému

dňu sa viaže vznik ich bezpodielové spoluvlastníctva. V konaní nie je tiež sporné, že manželstvo
strán sporu bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Košice I zo dňa 17.4.2023,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2023, ku ktorému dňu sa viaže zánik ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a nestalo sa sporným, že žalovaný nadobudol
nehnuteľnosti evidované na Liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres A. G., C. A. - E., katastrálne

územie E. F., ako byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu C. H. XX, XX, XX, súpisné č.
XXX, stojaceho na parcelách reg. „C“ č. XXXX, XXXX I. XXXX, vo vchode č. 17, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu vo veľkosti 190/10 000
a spoluvlastnícky podiel 190/10 000 na pozemkoch – parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 168 m2, parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 208 m2

a parcela reg. „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 170 m2 na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 18.10.2001, teda uzavretej počas trvania manželstva strán sporu, pričom vklad kúpnej
zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 21.11.2001 pod číslom vkladu V 1963/01. Žiadna zo
strán nerozporovala do konania žalobkyňou predložený znalecký posudok č. 92/2001 zo dňa 4.9.2001znalca Ing. arch. Alexandra Luttera, ktorý bolo vypracovaný za účelom určenia ceny prejednávaných
nehnuteľností a prevodu vlastníckeho práva k nim medzi fyzickými osobami s tým, že znalec v závere
znaleckého posudku ocenil prevádzané nehnuteľnosti na sumu 132.813,- Sk.

45. Žalovaný rozporoval, že by dotknuté nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov, avšak nepoprel, že boli ním nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu,
avšak tieto podľa tvrdení nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 18.10.2001 za symbolickú kúpnu cenu, ktorá vôbec nekorešpondovala s trhovými cenami

podobných nehnuteľností, a ktorú uhradil len zo svojich výlučných prostriedkov, a neskôr tvrdil, že
účastníci zmluvy jeho prastará matka I. D. ako predávajúca, zastúpená jeho starou matkou D. B.
a on na zmluve označený ako kupujúci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadom sporných
nehnuteľností, ktorou chcela prastará matka I. D. vlastne zastrieť darovanie nehnuteľností, keďže
na nehnuteľnosti si robili nárok aj ďalší potomkovia. Žalovaný následne argumentoval, že kúpna
cena nebola vôbec vyplatená, ktorú skutočnosť preukazoval čestným vyhlásením D. B. zo dňa

19.11.2024, a tiež tvrdil, že ak by aj bola vyplatená, nemohla byť vyplatená z prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani z príjmu žalobkyne, a ani z prostriedkov, ktoré by poskytli
rodičia žalobkyne, a to vzhľadom na ich majetkové pomery.

46. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z citovaného ust. Občianskeho zákonníka

vyplýva, že po dobu trvania manželstva platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania
manželstva tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto
zákonnej úprave zodpovedá formálny zápis v štátom vedenom registri (v danom prípade v registri
nehnuteľností).

47. Rovnako môžu manželia v súlade s ust. § 143a Občianskeho zákonníka prostredníctvom
dohody o modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva upraviť rozsah, obsah a časový moment vzniku
bezpodielového spoluvlastníctva, teda uzavrieť aj dohodu o zúžení rozsahu svojho bezpodielového
spoluvlastníctva, ktorú skutočnosť strany sporu netvrdili v konaní, a ani preukázaná nebola.

48. Pokiaľ žalovaný, ako uvádza žalobkyňa, nadobudol nehnuteľnosti počas trvania manželstva a
z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uplatní sa aj v tomto
prípade režim predpokladaný ust. § 143 Občianskeho zákonníka.

49. Súd mal v konaní preukázanú existenciu kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2001, uzavretej počas trvania

manželstva strán sporu, a ktorou žalovaný ako kupujúci nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto súdneho sporu, ktorú uzavrel žalovaný ako kupujúci s predávajúcou I. D., ktorá splnomocnila svoju
dcéru D. B. na jej uzavretie a ďalších úkonov spojených s ich prevodom. Čl. II. predmetnej kúpnej
zmluvy odkazuje na znalecký posudok znalca Ing. arch. Alexandra Luttera a ocenenie prevádzaných
nehnuteľností týmto znaleckým posudkom vo výške 132.813,- Sk. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že zmluvné

stranysavČl.V.kúpnejzmluvydohodlinakúpnejcene100.000,-Sk,ktorámalabyťvyplatenápripodaní
návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra. V Čl. VI. bod 6. kúpnej zmluvy žalovaný ako
kupujúci prehlásil, že súhlasí s tým, aby predávajúca I. D., D. Q. naďalej užívala predávanú nehnuteľnosť
do konca života. V Čl. VII. bod 2. zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej
vôle, zmluva nebola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej

obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu podpisujú.

50. V konaní bolo pre posúdenie dôvodnosti žaloby potrebné prejudiciálne posúdiť platnosť kúpnej
zmluvy, ktorú žalovaný označil za simulovaný právny úkon.

51. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že by išlo o simulovaný právny úkon, keďže podľa
žalovaného uzavretou simulovanou kúpnou zmluvou vlastne účastníci zmluvy chceli zastrieť právny
úkon darovania. V prvom rade súd poukazuje na to, že toto tvrdenie žalovaný začal podrobnejšie
rozvíjať až po vrátení veci odvolacím súdom, kedy dovtedy nerozporoval, že by nehnuteľnosti patrilido bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, pričom obrana žalovaného bola sústredená
najmä na preukázanie neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho
práva, keďže žalobu žalobkyňa podala po viac ako 22 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, a navyše

nikdy po túto dobu prejednávané nehnuteľnosti nezaťažil ani nepreviedol, od roku 2001 právny stav
evidovaný v katastri nehnuteľností on a ani tretie osoby nikdy nespochybnili, a preto pre podanie žaloby
nebol podľa žalovaného žiaden dôvod. Neuniklo pozornosti súdu, že žalovaný svoju procesnú obranu
uvádzal postupne a prispôsoboval ju výsledkom dokazovania v spore v snahe akýmkoľvek spôsobom
preukázať, že nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Spočiatku

žalovaný totiž nespochybňoval, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpnou zmluvou a uvádzal, že kúpna
cena bola symbolická a bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov (čl. 105 spisu), neskôr uvádzal,
že nebola zaplatená žiadna kúpna cena, pričom existenciu simulovaného právneho úkonu začal tvrdiť
až na pojednávaní súdu dňa 1.2.2024, t.j. po viac ako roku vedenia tohto sporu. Možno konštatovať,
že žalovaný svoju argumentáciu a obranu uvádzal nielen že postupne, ale na mnohých miestach si
odporoval, pričom žalobkyňa od počiatku (podania žaloby) tvrdila to isté a svoje vyjadrenia a právnu

argumentáciu vôbec nemenila.

52. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že sporové strany uzavreli manželstvo v roku 1995 a otázku
spoločného bývania riešili ešte pred uzavretím manželstva v roku 1998 tak, že išli bývať do bytu
I. D., prastarej mamy žalovaného, ktorá nehnuteľnosť nadobudla zmluvou o prevode vlastníctva bytu

uzavretou s Mestom Košice dňa 10.11.1998, a ktorá nehnuteľnosť za kúpnu cenu 100.000,- Sk mala
previesť na žalovaného ako kupujúceho kúpnou zmluvou zo dňa 18.10.2001. Z výpovede strán sporu
ako aj svedkov je zrejmé, že strany sporu sa o I. D. starali, varili a spoločne hospodárili. Neskôr po
narodení syna strán sporu, a to niekedy v roku 2003 alebo v roku 2004 v súlade s ich predchádzajúcou
dohodou, sa I. D. z bytu odsťahovala. Z výpovede svedkov - rodičov žalobkyne vyplynulo, že títo

stranám sporu finančne pomáhali nie raz, ale viackrát počas trvania manželstva, naposledy v roku 2016
žalobkyni darovali sumu 13.000,- Eur, a túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Zhodne svedkovia
uviedli, že rozpad manželstva strán sporu bol pre nich prekvapením, nakoľko dovtedy žili usporiadaným
rodinným životom, rodiny sa navzájom stýkali, radi trávili spoločne voľný čas. Svedkovia uviedli, že mali
vedomosť o prevode vlastníckeho práva k bytu na základe kúpnej zmluvy na strany sporu, a preto na

kúpu nehnuteľnosti prispeli sumou 50.000,- Sk. Žalovaný rozporoval poskytnutie príspevku zo strany
rodičov žalobkyne, a zotrval na tvrdení, že v skutočnosti išlo o darovanie a kúpna cena nebola nikdy
nikomu odovzdaná.

53. O prípad simulácie ide vtedy, keď sa predstieraním (simulovaním) uzavretia jedného právneho úkonu

sledujezakrytieiného(disimulovaného)právnehoúkonu.Simulovanýprávnyúkon(právnyúkonurobený
naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti vôle konajúcej osoby (ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a z tohto dôvodu je absolútne neplatný. Ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje zachovať
v platnosti zastretý (disimulovaný) právny úkon, ak k nemu smerovala skutočná vôľa účastníkov zmluvy
a zastretý právny úkon spĺňa náležitosti požadované zákonom pre platný právny úkon.

54. Skutočnosť, či vôľa zmluvných strán simulovaného právneho úkonu skutočne smerovala
k disimulovanému právnemu úkonu, je predmetom dokazovania. Vôľu účastníkov právneho úkonu
možno zistiť najmä na základe objektívnych skutočností, ktoré sú dané najmä správaním pred uzavretím
zmluvy alebo po jej uzavretí a motívom, ktoré mali viesť zmluvné strany k simulácii.

55. V danom prípade sa súd v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobkyne. Nie je logický argument
žalovaného, keď sa v spore bráni tým, že dôvodom, pre ktorý zmluvné strany predstierali uzavretie
kúpnej zmluvy namiesto darovacej zmluvy bola skutočnosť, že na nehnuteľnosť si robili nárok aj iní,
ďalší potomkovia či už predávajúcej prastarej matky žalovaného I. D., alebo starej matky žalovaného

D. B.. Žalovaný v tejto súvislosti neobjasnil, v čom by mala spočívať výhoda simulácie, či zámer
zmluvných strán uzatvoriť namiesto darovacej zmluvy kúpnu zmluvu. Tak ako poukázala žalobkyňa
v záverečnej reči v tomto prípade by neprichádzalo do úvahy ani žiadne daňové zvýhodnenie, nakoľko
v prípade, ak by išlo o darovaciu zmluvu, povinnosť zaplatiť daň z darovania by pripadla žalovanému,
a v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, povinnosť zaplatiť daň pripadla prevodcovi (predávajúcej). V oboch

prípadoch základom dane bola cena zistená podľa osobitných predpisov, t.j. vyhlášky Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov,
úhradáchzazriadenieprávaosobnéhoužívaniapozemkovanáhradáchzadočasnéužívaniepozemkov.
Možno tak právne uzavrieť, že vzhľadom na úpravu obsiahnutú vo vtedy platnom a účinnom zákoneč. 318/1992 Zb. nebolo možné vyhnúť sa plateniu dane, a to ani v jednom z načrtnutých prípadov, t.j. ani
v prípade bezodplatného darovania, a ani v prípade odplatného prevodu a prechodu nehnuteľností. Na
tomto mieste súd musí konštatovať, že táto procesná obrana žalovaného je v rozpore s elementárnou

logikou aj z dôvodu, že v súlade s Občianskym zákonníkom je vlastník nehnuteľnosti oprávnený za
svojho života nakladať so svojím majetkom, t.j. hnuteľnými či nehnuteľnými vecami. To znamená, že je
oprávnený za svojho života veci (hnuteľné, či nehnuteľné) predať, dať do nájmu, prípadne aj darovať.
Pokiaľ je výlučným vlastníkom veci, nebráni mu s jej nakladaním ani skutočnosť, že s tým nesúhlasia
jeho potomkovia, alebo iní príbuzní. V hypotetickej rovine by tiež rovnako mohli dedičia (potomkovia)

napadnúť kúpnu ako aj darovaciu zmluvu v prípade, ak by mali za to, že predávajúci resp. darca v čase
uzatvárania zmluvy (či už kúpnej alebo darovacej) trpel chorobou, ktorá by ho robila na právny úkon
neschopnou.

56. Aj ďalšiu procesnú obranu žalovaného o symbolickej kúpnej cene, ktorá bola v rozpore s trhovou
cenou, vyhodnotil súd za účelovú. Aj v súlade s platnou judikatúrou zmluvné strany si môžu dojednať

cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (trhovej). Platné právo nemá žiadne ustanovenia o dojednaní
príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), pokiaľ takáto cena nie je v rozpore s cenovými predpismi.
V danom prípade kúpna cena vo výške 100.000,- Sk dojednaná v kúpnej zmluve nebola neprimerane
nízka v porovnaní s cenou určenou znalcom vo výške 132.813,- Sk, v ktorom znalec však nezohľadnil
osobný záväzok kupujúceho o práve doživotného užívania bytu predávajúcou.

57. Opätovne súd poukazuje na nekonzistentnosť a rozporuplnosť vyjadrení žalovaného, kedy
nespochybňoval uzavretie kúpnej zmluvy a zaplatenie symbolickej kúpnej ceny, neskôr tvrdil, že kúpna
cena nebola uhradená vôbec z dôvodu, že v danom prípade išlo o simulovaný predaj za účelom zakrytia
disimulovaného darovania, a aj z týchto dôvodov potom vzbudzuje pochybnosť žalovaným predložené

čestné vyhlásenie D. B. zo dňa 19.11.2024 a to aj v kontexte s ostatnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu
a výsluchmi svedkov.

58. Súd v tejto súvislosti podotýka, že konanie s vnútornou výhradou alebo so simuláciou treba
považovať vždy za nepoctivé a vylučuje, aby zákon umožnil zvýhodnenie toho, kto konal so zlým

úmyslom, zavádzal iného účastníka alebo tretie osoby, a ešte sa pre toto správanie dovolával
ochrany zákona, lebo potom by sa pri žiadnom úkone nebolo možné spoliehať na to, že sa pri ňom
neuplatní námietka mentálnej rezervácie alebo simulácie. V tejto situácii bolo preto veľkým prekvapením
pre súd, že v rámci výzvy žalobkyne na mimosúdne vyriešenie sporu realizovanej na pojednávaní
súdu dňa 27.3.2025 vo vzťahu k zástupcovi žalovaného, zástupca žalovaného navrhol mimosúdne

vyriešenie sporu uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej predmetom malo byť prevedenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam na syna strán sporu za symbolickú kúpnu cenu 1,- Euro, s čím zástupkyňa
žalobkyne pochopiteľne nesúhlasila z dôvodu, že žalobkyňa v žiadnom prípade nemôže mať záujem
zakladať právny úkon, ktorý by bolo potom nevyhnutne považovať za simulovaný právny úkon, pretože
v skutočnosti by išlo o darovanie nehnuteľnosti.

59. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že uzavretá kúpna zmluva mala všetky
podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a naopak nemala náležitosti
darovacejzmluvy(ajkebybolazachovanápísomnáforma),keďževnejboladohodnutákúpnacena,keď
podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je bezodplatnosť, a preto kúpnu zmluvu vyhodnotil ako platný

právny úkon, urobený slobodne a vážne, tak ako to deklarovali zmluvné strany v Čl. VII. uzavretej kúpnej
zmluvy. Z uvedených dôvodov preto tvrdenie žalovaného, že kúpnou zmluvou mal byť zastretý úkon
darovania,pretožetomalozodpovedaťvôliúčastníkovvspojenísvýsledkamivykonanéhodokazovania,
neobstojí. K údajnému nevyplateniu kúpnej ceny súd uvádza, že nevyplatenie kúpnej ceny nemá za
následok neplatnosť, či už relatívnu alebo absolútnu, kúpnej zmluvy podľa žiadneho z ustanovení

Občianskeho zákonníka. Navyše zaplatenie kúpnej ceny bolo preukázané textáciou samotnej kúpnej
zmluvy v Čl. V., v ktorom bolo výslovne uvedené, že kúpna cena bola predávajúcemu vyplatená pri
návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra, a ktorú možno podľa obsahu považovať aj za
potvrdenie o vyplatení kúpnej ceny.

60. Keďže súd vyhodnotil, že žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, súd
posudzoval, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do režimu bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželov. V roku 2001 boli sporové strany už manželmi, ich bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo
nijako modifikované, a teda nehnuteľnosti žalovaný nadobudol za trvania manželstva a existujúcehobezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný v konaní nepreukázal, že nehnuteľnosť bola kupovaná
výlučne z jeho osobných výlučných finančných prostriedkov, a preto súd uzavrel, že prejednávané
nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Naviac aj

správanie a postoj žalovaného po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode, jeho prvotné
vyjadrenia k žalobe nasvedčujú, že žalovaný si uvedomuje skutočnosť, že nehnuteľnosti patrili a patria
do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobkyňa v byte býva doposiaľ, a ani po rozvode manželstva ju žalovaný nevyzval k vyprataniu
nehnuteľnosti, resp. nepožadoval od nej ani nájomné, resp. akékoľvek finančné plnenie spojené s

užívaním nehnuteľnosti bez právneho titulu.

61. Vzhľadom na uvedené, po vykonanom dokazovaní a starostlivom zhodnotení dôkazov jednotlivo
ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd žalobe žalobkyne vyhovel.

62. Len okrajovo súd dopĺňa, že žalobkyňa na pojednávaní súdu prostredníctvom svojho zástupcu

žiadala súd o doplnenie žalobného petitu o tú skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
zaniklo dňa 13.6.2023, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu o rozvode manželstva
sp.zn. 18Pc/7/2023 zo dňa 17.4.2023.

63. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje

strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh.

64. V danom prípade návrh žalobkyne na znenie výroku rozsudku doplnený o skutočnosť,
že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 13.6.2023, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudoktunajšiehosúduorozvodemanželstvasp.zn.18Pc/7/2023zodňa17.4.2023, súdnepovažoval

za zmenu žaloby, nakoľko zmena žaloby môže byť podľa ust. § 140 ods. 1 Civilného sporového
poriadku kvantitatívna, t.j. žalobca rozširuje uplatnené právo alebo kvalitatívna, t.j. žalobca uplatňuje
iné právo. Zmenou žaloby je podľa ust. § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku i podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, kedy žalobca opiera svoj nárok o nové
skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnené právo bez toho, aby došlo k zmene žalobného návrhu

(petitu), pričom ide o takú zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie.

65. Žalobkyňa však žalobu kvantitatívne, ani kvalitatívne nezmenila, keďže uplatnené právo nerozšírila,
a ani neuplatnila iné právo, neuviedla skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu právnej kvalifikácie.
Naviac Občiansky zákonník priamo v ust. § 148 uvádza, že zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, a preto by aj doplnenie výroku v tomto smere bolo nadbytočné, a preto
súd ako už vyššie uviedol, procesný úkon žalobkyne týkajúci sa doplnenia petitu žaloby nepovažuje
za procesný úkon zmeny žaloby, a procesne o ňom tak nerozhodoval postupom podľa ust. § 142
Civilného sporového poriadku.

66. K návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne D. B. súd uvádza, že civilné
sporové konanie upravuje v ustanovení § 153 Civilného sporového poriadku sudcovskú koncentráciu
konania a v ustanovení § 154 Civilného sporového poriadku zákonnú koncentráciu konania. Zákonná
koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Táto zákonná koncentrácia

konania však neznamená, že strany sporu môžu prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného
útoku uplatňovať až do skončenia zákonnej koncentrácie konania, pretože sudcovská koncentrácia
konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany treba uplatniť včas.
Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany

alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v súdnom konaní, pretože práve
sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má prispieť k rýchlemu konaniu
a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
podľa ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku, o ktorej súd poučil žalovaného v uznesení
zo dňa 8.2.2023, je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi.

Včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany žalovaného súd má vyhodnotiť podľa okolnosti
konkrétneho prípadu a je na úvahe súdu. Súd musí starostlivo zvažovať práva a povinnosti jednej aj
druhej strany sporu, teda právo žalobkyne na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobea právo žalovaného, aby mal možnosť včas uplatniť všetko, čo namieta proti žalobkyni uplatnenému
právu.

67. Ďalej súd uvádza, že strana sporu v prvom rade má povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou
súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkaznými prostriedkami je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplné tak, aby ich súd mohol vykonať.

Označenie svedka musí tak obsahovať jeho meno, priezvisko, bydlisko alebo inú adresu, na ktorej je
zastihnuteľný, prípadne ďalšie identifikačné údaje, ak je to potrebné.

68. Súd má za to, že ak žalovaný chcel preukázať svoje tvrdenie o neuhradení kúpnej ceny a darovaní
sporných nehnuteľností, bol povinný tieto skutočnosti od začatia súdneho konania nielen tvrdiť, ale
aj označiť návrhy na vykonanie dokazovania na preukázanie týchto svojich tvrdení, a to vo vyjadrení

kžalobezodňa2.3.2023,resp. vduplikezodňa22.5.2023,najneskôrvšakdouplynutia30dňovejlehoty
od doručenia výzvy žalovanému na predloženie a označenie ďalších dôkazov v rámci jeho procesnej
obrany, ktorú výzvu súd žalovanému doručoval po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom,
a ktorú zástupca žalovaného preukázateľne prevzal dňa 27.11.2024. Žalovaný v súdom stanovenej
lehote takýto návrh na doplnenie dokazovania nepodal, a vzhľadom na uvedené súd návrh žalovaného

na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne ako nepodaný včas zamietol. V danom prípade by
však súd vyhodnotil návrh na vykonanie tohto dôkazu ako nehospodárny, nakoľko súd sa s namietanou
simuláciou a disimuláciou vysporiadal aj bez vykonania tohto navrhovaného dokazovania a dospel
k záveru, že kúpna zmluva bola platne uzavretá a nepovažoval ju za právny úkon urobený naoko.

69. Na tomto mieste súd pripomína, že nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

70. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

72. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

74. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude

musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

75. V danom prípade žalobkyni ako úspešnej strane sporu proti neúspešnému žalovanému prináleží v
zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov ako aj prvoinštančného

a odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

76. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania súd konštatuje, že nevidel žiaden
dôvod pre aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku a nepriznania náhrady trov konania

úspešnej žalobkyni, navyše žalovaný dôvody hodné osobitného zreteľa ani netvrdil a nepreukazoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).