Rozsudok – Reštrukturalizácia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Holecová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Reštrukturalizácia

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Zobraziť v rámci súdneho konania

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208792
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5122208792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu S.E.G. s.r.o.,
so sídlom Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, IČO: 35 877 961, v konaní zastúpený: JUDr. Jozef Pojdák, so
sídlomSv.CyrilaaMetoda842/12,90029NováDedinka,IČO:30849551,protižalovanémuFILATECH,
s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, v konaní zastúpený: LÖWY &
LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 236 230,
o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn.
52Cbi/10/2022-174 zo dňa 16. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 52Cbi/10/2022-174 zo dňa 16. mája 2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v prvej výrokovej vete rozhodol, že žalobca je veriteľom
pohľadávky v celkovej výške 70.808,69 Eur na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Okresného súdu Žilina č. k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014, ktorú žalobca ako postupník získal od právneho

predchodcu - postupcu ERGONA, a. s., IČO: 35 962 364, so sídlom Tomášiková 23, 821 01 Bratislava
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, uplatnenej v prihláške pohľadávky
podanou dňa 30.08.2022 v reštrukturalizácii dlžníka FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013
32 Svederník, IČO: 36 688 614, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2R/1/2022, zapísanej
v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 22 a pohľadávka je vymáhateľná, a v druhej výrokovej
vete rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
26.10.2022 opravenou podaním zo dňa 28.12.2022 domáhal určenia pohľadávky v sume 70.808,69
Eur popretej v reštrukturalizácii žalovaného vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2R/1/2022.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že mu ako veriteľovi prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie
na majetok žalovaného bolo doručené oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky zo
dňa 29.09.2022. Právny dôvod pohľadávky správca poprel z dôvodu neuvedenia a nepredloženia
hmotnoprávneho dôvodu vzniku pohľadávky. Čo do vymáhateľnosti správca poprel pohľadávku z

dôvodu zániku pohľadávky v dôsledku jednostranného zápočtu uskutočneného dňa 08.01.2014 ako
aj z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014. Popretie
pohľadávky čo do výšky nie je v oznámení správcu žiadnym spôsobom odôvodnené. Žalobca uviedol,
že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 bol dlžník zaviazanýzaplatiťspoločnostiERGONA,a.s.,ktorábolaprávnympredchodcomžalobcu,sumuvovýške43.079,32
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.935,89 Eur od 05.07.2011 do
zaplatenia a zo sumy 35.143,43 Eur od 20.07.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 624,40

Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08 Eur. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.
13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 túto povinnosť žalovaného potvrdil a zaviazal ho tiež i na náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 617,10 Eur. Dňa 07.10.2014 bola podpísaná
zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou ERGONA, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom,ktorejpredmetombolopostúpenietejtopohľadávky.Uzavretiezmluvyopostúpenížalobca

oznámil žalovanému listom odoslaným dňa 08.10.2014. Listom zo dňa 22.01.2014 (správne malo byť
22.10.2014, pozn. odvolacieho súdu) žalovaný vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu navrhol žalobcovi
stretnutie za účelom prejednania spôsobu splatenia pohľadávky. Nakoľko sa vec nevyriešila dohodou a
žalovaný nepristúpil ani k čiastočnej úhrade, podal žalobca v procesnom postavení oprávneného návrh
na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou
pod sp. zn. EX 3663/14 a v exekučnom konaní bola vykonaná úhrada 04.09.2015 vo výške 5.000,- Eur,

z toho odvedené oprávnenému 4.032,80 Eur dňa 07.09.2015, úhrada 30.09.2015 vo výške 5.000,- Eur,
z toho odvedené oprávnenému 4.032,80 Eur dňa 01.10.2015 a úhrada 30.10.2015 vo výške 5.000,-
Eur, z toho odvedené oprávnenému 4.032,80 Eur dňa 03.11.2015. Prihlásená pohľadávka žalobcu
bola priznaná súdnym rozhodnutím a zároveň bola aj vymožiteľná, keďže žalobca od roku 2014 až do
povolenia reštrukturalizácie viedol proti žalovanému ako povinnému exekučné konanie. Z odôvodnenia

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2014-207 vyplýva, že žalovaný nevykonal
kvalifikovaným spôsobom započítací prejav. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30.01.2017 správca nie je oprávnený rozhodovať opätovne o právnom titule, na
základe ktorého pohľadávka vznikla. Poukázal tiež na to, že žalovaný plnil v rámci exekučného konania
vykonaním troch úhrad po 5000,- Eur na základe dohody uzavretej s exekútorom v exekučnom konaní

v septembri a októbri 2015, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že žalovaný pohľadávku považoval za
zaniknutú vykonaným započítaním ešte voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca tiež poukázal na
skutočnosť, že od právoplatnosti exekučného titulu do momentu postúpenia pohľadávky, prípadne do
momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie, nevykonal žalovaný žiaden právny úkon smerujúci
k započítaniu s akoukoľvek protipohľadávkou, ktorú by žalovaný mal voči právnemu predchodcovi

žalobcu. Rovnako z listu, ktorý adresoval žalovaný ako reakciu na oznámenie o postúpení pohľadávky,
vyplývazámeržalovanéhouhradiťpohľadávku,pričomozapočítanítuniejeanizmienka.Akbyžalovaný
v danom čase považoval pohľadávku za zaniknutú započítaním, t.j. neexistujúcu, neodvolával by sa na
zlú finančnú situáciu a nežiadal by prejednanie spôsobu splatenia predmetnej pohľadávky, ale uviedol
by žalobcovi, že pohľadávka je započítaná, preto nie je dôvod na požadovanie jej úhrady. Napriek

skutočnosti, že žalovaný dodatočne disponoval exekučným titulom obsahujúcim pohľadávku proti
právnemu predchodcovi žalobcu, táto pohľadávka nemôže byť predmetom započítania s pohľadávkou
žalobcu, nakoľko v čase ich stretu nebol právny predchodca žalobcu naďalej majiteľom pohľadávky voči
žalovanému.

3.Žalovanýsaprotižalobebrániltým,žepohľadávkaprávnehopredchodcužalobcuzaniklazapočítaním
k 08.01.2014, z čoho vyplýva, že právny predchodca žalobcu ju nemohol účinne postúpiť na žalobcu,
nakoľko pohľadávka, ktorá mala byť postúpená, v čase postúpenia neexistovala. Započítací úkon
uskutočnil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 08.01.2014 konanom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 11Cb/124/2012. Pohľadávka žalovaného smerujúca k započítaniu bola vo

výške 109.823,22 Eur, ktorá suma prevyšuje nárok uplatnený právnym predchodcom žalobcu. Táto
pohľadávka bola žalovanému priznaná v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.02.2016 sp.
zn. 42Cb/284/2015-123 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/151/2017-170
zo dňa 22.11.2018. Žalovaný uskutočnil hmotnoprávny úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky
pred postúpením pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu. Úkon započítania nie je

potrebné urobiť v písomnej forme. Dlžník takýto úkon vykonal ústne v rámci súdneho pojednávania,
na ktorom bol prítomný právny predchodca žalobcu, pričom tento úkon je zachytený v zápisnici
o pojednávaní. Je teda zrejmé, že k úkonu započítania došlo, o čom existuje hodnoverný dôkaz v
podobe zápisnice o súdnom pojednávaní. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí poukázal len na
pochybenie v oblasti procesného práva, keď pretavenie tohto hmotnoprávneho úkonu sa neprejavilo

v procesnej rovine. Započítanie však bolo realizované riadne a včas, dostalo sa do dispozičnej sféry
právneho predchodcu žalobcu, prejavilo sa v hmotnom práve a pohľadávka právneho predchodcu
žalobcu zanikla započítaním. Správca preto správne poprel pohľadávku žalobcu, nakoľko pohľadávka
ani nemohla prejsť na žalobcu z dôvodu, že zanikla na základe započítacieho úkonu žalovanéhouskutočneného dňa 08.01.2014. Ak by aj postupovaná pohľadávka existovala v čase jej postúpenia,
žalobca bol bezprostredne oboznámený s existenciou vzájomnej a započítania spôsobilej pohľadávky
žalovaného proti právnemu predchodcovi žalobcu, a to priamo zo znenia exekučného titulu. S ohľadom

naustanovenie§363Obchodnéhozákonníkaniejevobchodnoprávnychvzťahochpotrebnépostupníka
nijako osobitne oboznamovať s existenciou vzájomných pohľadávok dlžníka voči pôvodnému veriteľovi.
Vzájomnosť je teda zachovaná aj v prípade, že kompenzačnú námietku, resp. jednostranný úkon
započítania je urobený voči postupníkovi pohľadávky, t.j. žalobcovi, čo žalovaný v záujme zachovania
právnej istoty urobil, a to vo svojom podaní zo dňa 10.02.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde

Žilina pod. sp. zn. 33Er/6/2015.

4. Súd prvej inštancie považoval za zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 04.07.2022 sp.
zn. 2R/1/2022, zverejnenom v OV č. 132/2022 zo dňa 11.07.2022, súd začal reštrukturalizačné konanie
dlžníka. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 26.07.2022 sp. zn. 2R/1/2022, zverejnenom v OV č.
147/2022 zo dňa 01.08.2022, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesením Okresného súdu Žilina

zo dňa 06.02.2023 sp. zn. 2R/1/2022, zverejnenom v OV č. 30/2023 zo dňa 13.02.2023, súd potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka.

5. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že žalobca si v reštrukturalizácii dlžníka prihlásil
prihláškou podanou dňa 30.08.2022 pohľadávku v celkovej výške 70.808,69 Eur, ktorá pozostáva z

istiny 30.980,92 Eur a príslušenstva - úrokov z omeškania 36.357,63 Eur a nákladov z uplatnenia
vo výške 3.470,14 Eur. Právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca vymedzil nasledovne: „Rozsudkom
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 bola spoločnosť FILATECH, s.r.o.
(dlžník) zaviazaná zaplatiť spoločnosti ERGONA, a.s. sumu vo výške 43 079,32 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7 935,89 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo

sumy 35 143,43 eur od 20.07.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 624,40 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 215,08 eur. Nakoľko žalovaný (spoločnosť FILATECH, s.r.o.) podal voči
rozsudku odvolanie, vec prejednal Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom sp. zn. 13Cob/111/2014 zo
dňa 17.09.2014 potvrdil uvedenú povinnosť žalovaného, a zároveň ho zaviazal aj na náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 617,10 eur. Dňa 07.10.2014 bola podpísaná zmluva

opostúpenípohľadávkymedzispoločnosťouERGONA,a.s.akopostupcomaspoločnosťouS.E.G.s.r.o.
ako postupníkom (veriteľ), pričom predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky vyplývajúcej
z Rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 a z Rozsudku Krajského
súdu v Žiline, č.k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 z postupcu na postupníka. Uzavretie tejto Zmluvy
bolo bezodkladne oznámené spoločnosti FILATECH, s.r.o. listom, ktorý spoločnosť ERGONA, a.s.

podľa podacieho lístka odoslala dňa 08.10.2014, t.j. deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o postúpení
pohľadávky, a to 1. triedou. Zaslaním oznámenia o postúpení pohľadávky si spoločnosť ERGONA, a.s.
ako postupca splnila svoju zákonnú povinnosť, s prihliadnutím na znenie § 526 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Listom zo dňa 22.01.2014 oslovila spoločnosť FILATECH, s.r.o. spoločnosť S.E.G. s.r.o.
ako nového veriteľa s tým, že obdŕžali oznámenie o postúpení pohľadávky a vzhľadom na zlú finančnú

situáciu navrhli stretnutie za účelom prejednania spôsobu splatenia predmetnej pohľadávky. V tomto
liste nerozporovali postúpenie pohľadávky. Máme za to, že z obsahu uvedeného listu vyplýva súhlas
spoločnosti FILATECH, s.r.o. nie len s postúpenou pohľadávkou čo do jej výšky, ale aj so samotným
postúpením pohľadávky na spoločnosť S.E.G. s.r.o. ako nového veriteľa. Nakoľko sa vec nevyriešila
dohodou a spoločnosť FILATECH, s.r.o. nepristúpila ani k čiastočnej úhrade, podala spoločnosť S.E.G.

s.r.o. ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom
JUDr. Hanou Cibulkovou pod sp. zn. EX 3663/14, pričom v konaní boli vykonané nasledovné úhrady:-
úhrada 4.9.2015 vo výške 5000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4 032,80 eur dňa 7.9.2015 -
úhrada 30.9.2015 vo výške 5000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4 032,80 eur dňa 1.10.2015 -
úhrada 30.10.2015 vo výške 5000,00 eur z toho odvedené oprávnenému 4 032,80 eur dňa 3.11.2015“.

6. Za nespornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval i to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 bola spoločnosť FILATECH, s.r.o. zaviazaná zaplatiť spoločnosti
ERGONA, a.s. sumu vo výške 43.079,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 7.935,89 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 35.143,43 Eur od 20.07.2011 do zaplatenia,

ako aj trovy konania vo výške 624,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08 Eur. Krajský súd
v Žiline rozsudkom sp. zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 potvrdil uvedenú povinnosť žalovaného,
a zároveň ho zaviazal aj na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 617,10
Eur. Dňa 07.10.2014 bola medzi spoločnosťou ERGONA, a.s. ako postupcom a spoločnosťou S.E.G.s.r.o. ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, pričom predmetom postúpenia boli
pohľadávky vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014.

7. Podľa súdu prvej inštancie spornými v konaní boli dôvody popretia tak, ako vyplývajú z popieracieho
prejavu správcu, v ktorom správca uviedol, že: „Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných

skutočností uvedených v zákone. Predložený rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11Cb/124/2012
zo dňa 08.01.2014 ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014,
nie je hmotnoprávnym dôvodom (titulom) vzniku prihlásenej Pohľadávky č. 22 vo výške 70.808,69 EUR a
veriteľ v rozpore s ust. § 29 ods. 1 písm. c) ZKR v Prihláške neuviedol a neoznačil správne hmotnoprávny
dôvod vzniku pohľadávky. Predložené rozsudky majú len deklaratórny účinok a nie konštitutívny účinok,
a teda len deklarujú existenciu záväzku vyplývajúceho z hmotnoprávneho vzťahu medzi pôvodným

veriteľom a Dlžníkom. Správca popiera pohľadávku čo do právneho dôvodu, a to z dôvodu neuvedenia
a nepredloženia hmotnoprávneho dôvodu vzniku pohľadávky. Správca popiera pohľadávku aj čo do
vymáhateľnosti, a to z dôvodu zániku pohľadávky Veriteľa z dôvodu jednostranného započítania z
8.1.2014 ako aj z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi ERGONA,
a.s. ako postupcom a S.E.G. s.r.o. ako postupníkom zo dňa 07.10.2014“. Ako dôvod popretia výšky

pohľadávky správca uviedol, že na pojednávaní v súdnom konaní dňa 08.01.2014 bol zo strany Dlžníka
vykonaný jednostranný zápočet časti svojej pohľadávky voči Pohľadávke právneho predchodcu veriteľa
spoločnosti ERGONA, a.s..

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu podal aktívne vecne legitimovaný subjekt - veriteľ,

ktorého včas prihlásená pohľadávka bola popretá, pričom žalobu podal voči dlžníkovi, ktorý je s
poukazom na § 124 ods.4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia reštrukturalizačného konania, t. j. v znení
účinnom do 16.07.2022 (ďalej len ako „ZKR“), pasívne vecne legitimovaný subjekt. Zároveň súd prvej
inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote počítanej od

uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, keď posledný deň na popieranie pohľadávok bol 03.10.2022,
posledný deň na podane žaloby bol 02.11.2022 a žaloba bola podaná 26.10.2022.

9. Podľa súdu prvej inštancie popretie pohľadávky žalobcu čo do výšky, právneho dôvodu
a vymáhateľnosti zo strany správcu z dôvodu, že pohľadávka zanikla započítaním, keď dňa 08.01.2014

malo dôjsť zo strany právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom v právnej veci vedenej
na Okresnom súde Žiline pod sp.zn. 11Cb/124/2012 k započítaciemu úkonu, nemôže obstáť. Súd prvej
inštancie konštatoval, že ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu
Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018 zo dňa 20.11.2018 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2019 (R 53/2019), v ktorom najvyšší súd vyslovil, že dôvodom
pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť
lenskutočnosti,ktorénastalipovydanírozhodnutia.Skutočnosti,ktorénastalipredvydanímrozhodnutia,
nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Posúdenie existencie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu v čase

vydania rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 (teda aj prípadný
zánik pohľadávky započítaním) patrilo do právomoci Okresného súdu Žilina, ktorý spor rozhodoval.
Okresný súd Žilina dospel k záveru, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu v čase vydania
rozhodnutia existovala, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Správca je v prípade
zisteniaspornostipovinnýpoprieťajpohľadávkupriznanúrozhodnutímsúdualeboinéhoorgánuverejnej

moci. Ako však zdôraznil aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí R 53/2019, dôvodom pre účinné popretie
pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia
priznávajúceho judikovanú pohľadávku. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu
byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na prijaté závery zamietol návrh žalovaného na vykonanie
dokazovania výsluchom štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý mal preukázať skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne zániku žalobcovej pohľadávky započítaním, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nadbytočné a neúčelné. Pokiaľ žalovaný navrhol výsluch štatutárneho orgánu ku skutočnostiam, ktorénastali po vydaní rozhodnutia (ku skutočnostiam, že žalobca sa rozhodol rešpektovať započítanie a
vyzval žalovaného, aby mu predložil dohodu o urovnaní), tieto zase neboli obsiahnuté v popieracom
prejave správcu a vykonanie predmetného dôkazu by bolo neúčelné. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24. 2. 2021 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014.

11. K výhrade správcu v popieracom prejave, že žalobca riadne neuviedol a nepredložil hmotnoprávny
dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky, súd prvej inštancie uviedol, že vymedzenie právneho dôvodu

vzniku pohľadávky popretým veriteľom v jeho prihláške zodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto
náležitosť prihlášky kladené a možno ho v celom rozsahu vnímať ako skutkový popis pohľadávky,
pričominénazeranienatútočasťprihláškybynebolospravodlivé.Právnymdôvodomvznikupohľadávky
je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Pod právnym dôvodom vzniku
prihlasovanej pohľadávky je potrebné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda
skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať existenciu tejto pohľadávky (R 74/2000, rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky 1Odon/153/97 z 27.10.1999). Veriteľ nie je povinný podriadiť nárok
uplatnený v prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne
a určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. Žalobca v prihláške uviedol, že sa stal
veriteľom uplatnenej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, ktorá
bola uzavretá medzi spoločnosťou ERGONA, a.s. ako postupcom a spoločnosťou S.E.G. s.r.o. ako

postupníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline, č.k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 z postupcu na postupníka. Prihlásený právny dôvod
vzniku pohľadávky zodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto náležitosť prihlášky kladené a správca
ako aj dlžník boli na základe opísaných skutočností schopní posúdiť a identifikovať žalobcom uplatnený

nárok a na základe toho sa vyjadriť k oprávnenosti pohľadávky žalobcu a jej vymáhateľnosti.

12. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie doplnil, že neprekročiac žalobný
návrh tento zákonu zodpovedajúcim spôsobom doformuloval, nakoľko súd nie je viazaný návrhom
žalobcu na doslovné znenie výroku, pokiaľ je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa mieni domáhať.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil alebo ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

15. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že zmätočne a arbitrárne vyznieva odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v časti neuvedenia právneho dôvodu vzniku pohľadávky v prihláške zo strany veriteľa, kde z
konštatovaniasúduprvejinštancievyplýva,žeskutkovýopispohľadávkymôženahradiťobligatórnučasť

prihlášky, kde sa má presne špecifikovať právny dôvod, na ktorého základe pohľadávka vznikla. Žalobca
ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol súdne rozhodnutia. V zmysle právnej náuky právnym
dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka,
napr. kúpna zmluva, na základe ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu alebo pracovná
zmluva, z ktorej si veriteľ uplatňuje nevyplatenú mzdu. Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky

posúdi oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť správca, prípadne súd v incidenčnom
konaní. Veriteľ si nesplnil svoju povinnosť uvedenia konkrétneho právneho dôvodu vzniku pohľadávky
v prihláške, tak ako to vyžaduje zákon v zmysle § 122 ods. ZKR a § 29 ods. 1 písm. c) ZKR a správca
preto správne poprel prihlášku veriteľa.

16. Namietal tiež, že v žalobe o určenie popretej pohľadávky sa môže veriteľ domáhať len toho právneho
dôvodu, ktorý uviedol v prihláške. Žalobca v žalobe o určenie popretej pohľadávky formuloval žalobný
petit tak, že uviedol, že pohľadávka vznikla titulom odmeny za plnenie v zmysle mandátnej zmluvy.
Žalobca sa v petite žaloby snažil sanovať nedostatky svojej prihlášky a to tým spôsobom, že sa v rozporeso zákonom domáhal konkrétneho právneho dôvodu, ktorý ale predtým v prihláške nešpecifikoval, čo
je dôvodom na zamietnutie žaloby. Zmätočným sa potom javí odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa výroku rozsudku, kde sa snaží verifikovať svoj postup, ktorým vo výroku rozsudku uviedol

špecifikáciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky nielen nad rámec, ktorý bol uvedený v prihláške,
ale aj nad rámec, ako bol uvedený v žalobnom petite. Súd prvej inštancie svojvoľne nielen doformuloval
žalobný návrh, ale v rozpore so zákonom sanoval nedostatky prihlášky ako aj samotného žalobného
petitu. Konanie o určení popretej pohľadávky je konaním súvisiacim s konkurzom a reštrukturalizáciou,
v ktorom sa vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom. Ak je strana sporu zastúpená advokátom,

je neprimerané a arbitrárne, aby súd prvej inštancie doformuloval alebo priam až sanoval nedostatky
prihlášky a žalobného petitu v takej miere, že nový žalobný návrh by mohol byť subsumovaný pod zmenu
žaloby, ktorá nielenže nebola navrhnutá žalobcom, ale zo strany súdu prvej inštancie bola uskutočnená
po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 124 ods. 4 ZKR.

17.Žalovanývytýkalsúduprvejinštancietiežto,žesavčastiposúdeniadôvodupopretiaobmedzillenna

konštatovanie, že ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.
zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2024. Nereflektoval na opis oznámenia správcu o popretí prihlásenej
pohľadávky, kde správca okrem iného odkázal aj na návrh dlžníka na zastavenie exekúcie z 01.02.2019
vrátane rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/284/2015-123 zo dňa 13.12.2016 a rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/151/2017-170 zo dňa 22.11.2018. Z dôkazu, na ktorý sa správca

v oznámení o popretí prihlásenej pohľadávky odvolával (návrh dlžníka na zastavenie exekúcie zo dňa
01.02.2019) vyplýva, že dlžník v záujme zachovania právnej istoty uskutočnil opakovane jednostranné
započítanie voči veriteľovi, resp. žalobcovi, čím ide o skutočnosť, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia
Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012, pričom len z tohto jediného dôvodu súd prvej inštancie
odmietol popierací dôvod správcu. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že prostredníctvom opisu, resp.

odkazom na súdne rozhodnutia, sa možno v dostatočnej miere oboznámiť s právnym dôvodom vzniku
pohľadávky, možno sa takým istým spôsobom oboznámiť aj s popieracími dôvodmi správcu. Doplnil,
že vo svojom vyjadrení zo dňa 03.03.2023 uviedol, že s ohľadom na ustanovenie § 363 Obchodného
zákonníka nie je v obchodnoprávnych vzťahoch ani potrebné postupníka nijako osobitne oboznamovať s
existenciou vzájomných pohľadávok dlžníka voči pôvodnému veriteľovi. Vzájomnosť je teda zachovaná

aj v prípade, že kompenzačnú námietku, resp. jednostranný úkon započítania, robíme voči postupníkovi
pohľadávky, t.j. žalobcovi, čo žalovaný v záujme zachovania právnej istoty urobil, a to vo svojom
podaní zo dňa 10.02.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 33Er/6/2015 aj
napriek skutočnosti, že žalobca bol s touto okolnosťou oboznámený pri obdržaní exekučného titulu.
Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že započítanie zo dňa 08.01.2014 mu neprislúcha preskúmavať,

aj keď žalovaný naďalej tvrdí, že vykonaním predmetného hmotnoprávneho úkonu došlo k zániku
nároku právneho predchodcu žalobcu k okamihu, keď sa ich pohľadávky stretli a tým pádom došlo k
zániku prihlásenej pohľadávky, mal súd prvej inštancie akcentovať na skutočnosť mu známu a posúdiť
relevantnosť opätovného započítania po vydaní súdom uvádzaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie
mal o opätovnom započítaní vedomosť aj z podaní žalovaného v súdnom konaní, pričom sa ale súd prvej

inštancie rozhodol na opätovné započítanie nereflektovať, resp. sa ním nezaoberať, pričom zároveň aj
odmietol vykonať dôkaz navrhovaný žalovaným v podobe výsluchu štatutárneho orgánu žalovaného,
ktorýmalpreukázaťskutočnostiohľadnezánikužalobcovejpohľadávkyzapočítaním,čímdošlozostrany
súdu k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho závery v napadnutom rozhodnutí nie sú udržateľné. Nakoľko súd prvej

inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, nemohol vo vzťahu k takto zistenému skutkovému stavu
ani správne interpretovať právne normy, aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne
poukázal na konkrétne zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prejednávanú vec.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako

vecnesprávne.Uviedol,žeprávnymdôvodom,naktoréhozákladepohľadávkažalobcuvočižalovanému
vznikla, je zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou ERGONA, a.s. ako postupcom a
spoločnosťouS.E.G.s.r.o.akopostupníkom,ktorejpredmetombolopostúpeniepohľadávkyvyplývajúcej
z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 a z rozsudku Krajského súdu
v Žiline č. k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 z postupcu na postupníka. Z pozície žalobcu je takýmto

spôsobom pohľadávka dostatočne identifikovaná, nakoľko sa jedná o pohľadávku priznanú právnemu
predchodcovi žalobcu právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorá v čase jej postúpenia preukázateľne
existovala. Vzhľadom na to, že súdne rozhodnutie je možné napadnúť len riadnym alebo mimoriadnym
opravným prostriedkom, po zohľadnení zásady res iudicata nemal žalobca ani žiadna iná osobadôvod pochybovať o uvedenom právnom dôvode odôvodňujúcom existenciu pohľadávky žalobcu voči
žalovanému a rovnako neexistuje ani žiaden relevantný dôvod na spochybňovanie právoplatných a
vykonateľných súdnych rozhodnutí. Prihláška pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní voči

žalovanému obsahovala všetky podstatné náležitosti, a to vrátane uvedenia skutočností špecifikujúcich
právny dôvod, na ktorého základe pohľadávka vznikla. Žalobca uviedol v žalobe rovnaké skutkové
tvrdenia, východiskové informácie a doložil rovnaké dôkazy, ako boli uvedené aj v samotnej prihláške. V
žalobe neboli uvedené žiadne nové skutočnosti a neboli ani uplatňované iné nároky, ako boli uplatnené
a riadne zdokladované už v samotnej prihláške. Súd musel rešpektovať predmet konania vymedzený

žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než ako
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd pri svojom rozhodovaní nie je do najmenších
podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením
vrátane slov. Nevyžaduje sa, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval
návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Je postačujúce, ak žalobca v návrhu vyjadrí podstatu,
zmysel toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Žalobný návrh je súd

povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového a súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať
doslovne žalobcom naformulovaný petit, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú jeho
podstatu a nemenia jeho zmysel.

19. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný neustále opakuje, že vykonal započítací prejav dňa

08.01.2014 voči právnemu predchodcovi žalobcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na
pojednávaní na Okresnom súde Žilina. Takýto započítací prejav však neakceptoval ani súd prvej
inštancie a ani odvolací súd, ako to vyplýva aj z predložených rozsudkov. Žalobca poukázal na stranu
10 a 11 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014,
kde krajský súd jednoznačne zaujal svoje negatívne stanovisko k započítaciemu prejavu žalovaného

konštatujúc, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalovaný v konaní pred
okresným súdom neuskutočnil relevantný hmotnoprávny a ani procesnoprávny úkon započítania. Bez
kvalifikovaného prejavu žalovaného v rovine uskutočnenia započítania, resp. uplatnenia vzájomného
návrhu, tak nemohol ani okresný súd pristúpiť k vyhodnocovaniu obrany žalovaného. K úplnosti veci
krajskýsúduviedol,žezapočítacíprejavžalovanýneuskutočnilkvalifikovanýmspôsobomanivpodanom

odvolaní, v ktorom poukázal len na to, že započítanie mal uskutočniť pred okresným súdom. Pokiaľ
by žalovaný trval na posudzovaní jeho započítania pred postúpením pohľadávky, žiadal by konkurzný
súd o preskúmavanie právoplatných rozhodnutí, čo však nie nie je možné docieliť spôsobom, ktorý
žiada žalovaný. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018,
skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej

pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

20. Skutočnosť, či žalovaný robil započítacie prejavy voči právnemu predchodcovi žalobcu po postúpení
pohľadávky nie je a ani nemôže byť predmetom tohto konania, nakoľko sa pohľadávka žalobcu
s pohľadávkou žalovaného proti právnemu predchodcovi žalovaného po postúpení pohľadávky na

žalobcu zmluvou zo dňa 07.10.2014 nestretli. Pokiaľ mal súd prvej inštancie aj vedomosť o opätovnom
započítaní žalovaného, na toto súd prvej inštancie reflektoval v odseku 23. a 24. svojho odôvodnenia,
kde ako dôvod nezohľadnenia opätovného započítacieho prejavu uviedol, že tento nebol obsiahnutý
v popieracom prejave správcu. Podľa žalobcu nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť
relevantnosť opätovného započítania po vydaní súdneho rozhodnutia z dôvodu, že tieto skutočnosti

neboli obsiahnuté v popieracom prejave správcu.

21. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa nezaoberal skutočnosťami
vyplývajúcimi z oznámenia správcu o popretí prihlásenej pohľadávky a dôkazom preukazujúcim, že

pohľadávka zanikla započítaním, pričom súd prvej inštancie rezignoval i na skutočnosti týkajúce sa
realizácie opätovného započítania. Súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho závery sú neudržateľné, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutkový stav veci, a preto nemohol vo vzťahu k takto zistenému skutkovému stavu ani správne
interpretovať právnu normu.

22. Odvolacia replika bola doručená zástupcovi žalobcu do jeho elektronickej schránky dňa 21.10.2024
(§ 110 ods. 1 CSP). Žalobca v odvolacom konaní už žiadne ďalšie písomné vyjadrenie nepodal.23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),

viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací
súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej

Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie v súdenej veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,
keď napadnutým rozhodnutím žalobe žalobcu vyhovel a určil právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť

pohľadávky žalobcu prihlásenej do reštrukturalizácie žalovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia,
keď sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti popretia prihlásenej
pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom z dôvodov uvedených v jeho popieracom prejave. Po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade odvolania žalovaného odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti

mal vykonanými dôkazmi za preukázané, vo svojom rozhodnutí dal zrozumiteľnú odpoveď na sporné
otázky významné pre rozhodnutie sporu, ako ho strany v priebehu konania vymedzili a s podstatnou
argumentáciou strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí aj primeraným spôsobom vysporiadal. Na
zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bez potreby opakovania ním správne
vyslovených záverov výlučne vo väzbe na obsahové vymedzenie odvolania odvolací súd uvádza a

dopĺňa nasledovné dôvody.

25. Keďže odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, vychádzal zo zisteného
skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie (§ 383 CSP), ktorý bude uvádzať pri vysporiadaní sa
s jednotlivými odvolacími námietkami žalovaného.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v prihláške právny dôvod prihlasovanej pohľadávky vymedzil tak,
že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 bol dlžník zaviazaný
zaplatiť spoločnosti ERGONA, a.s. sumu vo výške 43 079,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 7 935,89 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 35 143,43 Eur od 20.07.2011

do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 624,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08
Eur. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 rozhodnutie okresného
súdu potvrdil, a zároveň ho zaviazal aj na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 617,10 Eur. Dňa 07.10.2014 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou
ERGONA, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo

postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 11Cb/124/2012 zo dňa
08.01.2014 a z rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 z postupcu
na postupníka.

27. Konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie predstavujú osobitný spôsob vymáhania

pohľadávok veriteľov, preto zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje špecifický postup
uplatňovania práva odlišný od všeobecného civilného procesu, a to formou prihlášky pohľadávky, ktorá
musí spĺňať zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti, inak pohľadávku v konkurze a
reštrukturalizácii nemožno uspokojiť. Proces prihlasovania pohľadávok podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii je formalizovaný a štandardizovaný a prejavuje sa v ňom formalisticko-byrokratický

prístup, ktorý je typický pre toto osobitné konanie. Režim prihlasovania pohľadávok v konkurze
a reštrukturalizácii má striktne formálny charakter, t.j. vyznačuje sa značným formalizmom (II. ÚS
165/2019), ktorý sa prejavuje v tom, že pohľadávku je potrebné prihlásiť na zákonom (vyhláškou)
predpísanom tlačive a v rámci tlačiva prihlášky vyplniť všetky zákonom požadované náležitosti. Uvedené
špecifikum je spojené so závažnými právnymi dôsledkami, ktoré postihujú imperfektné prihlášky. Ak

prihláška neobsahuje zákonné náležitosti, nemôže byť považovaná za riadnu prihlášku a na pohľadávku
prostredníctvom nej uplatnenú sa v konkurze neberie zreteľ. V zmysle § 29 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení
s § 122 ZKR medzi základné náležitosti prihlášky patrí aj právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorým
rozumieme všetky skutočnosti (skutkové okolnosti), na základe ktorých pohľadávka vznikla, pričomspravidla ide o právny úkon, ale tiež o kauzu, ktorá pohľadávku zakladá. Pohľadávka zväčša nevznikne
len zo samotného právneho úkonu, napríklad zo zmluvy, ale v súvislosti s plnením zmluvy, t.j. napr. v
súvislosti s tým, že veriteľ požičal peniaze, ktoré neboli vrátené, dodal tovar a nedostal zaplatené, a

pod. V prípade daňovej pohľadávky je právnym dôvodom jej vzniku príslušný platobný výmer, prípadne
príslušné daňové priznanie a pod.. Právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky je preto nutné
rozumieť skutočnosti, na ktorých je pohľadávka založená, teda skutkové okolnosti, z ktorých je možné
vyvodiť záver o existencii prihlasovanej pohľadávky (R ČR 74/2000).

28. Žalobca v prihláške právny dôvod pohľadávky vymedzil poukázaním na rozhodnutie okresného súdu
v spojení s rozhodnutím krajského súdu a na zmluvu o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca potom
v prihláške uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, t.j. táto náležitosť prihlášky splnená bola, a preto
nebol dôvod na túto prihlášku neprihliadať, čo v konaní ani sporným nebolo. Predmetom sporu medzi
stranami bolo posúdenie správnosti a dostatočnosti takto žalobcom uvedeného právneho dôvodu vzniku
pohľadávky. Odvolací súd v okolnostiach súdenej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne

právne vyhodnotil, že žalobcom uvedený právny dôvod prihlásenej pohľadávky vymedzený odkazom
na rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktoré tvorili prílohu k prihláške, v spojení s odkazom na
zmluvu o postúpení pohľadávky, je postačujúci, t.j. bol taký, ktorý umožnil správcovi v celom rozsahu
preskúmať žalobcom prihlásenú pohľadávku.

29. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 16. 07. 2022 (ďalej len „ZKR“),
každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou
a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na
vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a

právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody
spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri
skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý
odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4

úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných
alebo daňových poradcov.

30. Podľa § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku
čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za

zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola
popretá.

31. Podľa § 124 ods. 3 ZKR, dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať
správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou
starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako
podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu
pohľadávok.

32. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

33. Ako vyplýva z ustanovenia § 124 ods. 1 ZKR, povinnosťou reštrukturalizačného správcu dlžníka
je preskúmať každú prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu, t.j. jej právny dôvod, existenciu, výšku,
vymáhateľnosťapod.sodbornoustarostlivosťouaporovnaťjusúčtovnouainoudokumentácioudlžníkaa so zoznamom záväzkov dlžníka. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak
pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere,

ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa § 124
ods. 4 ZKR úspešný. Dôsledkom popretia pohľadávky je zo strany správcu zásadne sledovaný cieľ, aby
sporná pohľadávka nebola v reštrukturalizácii uspokojovaná. Správca môže poprieť iba tie pohľadávky,
pri ktorých je ich spornosť viac pravdepodobná ako nepravdepodobná, teda pri ktorých popretí možno
dôvodne predpokladať úspech v prípadnom incidenčnom spore na strane dlžníka. Reštrukturalizačný

správca má pri výkone svojej funkcie špecifické postavenie a je povinný, bez toho, aby to muselo
byť výslovne ustanovené právnym predpisom pri každom jeho oprávnení, dbať na riadny priebeh
reštrukturalizačného konania, postupovať svedomite a s odbornou starostlivosťou, čo zahŕňa i istú mieru
racionality a efektívnosti jeho postupu pri výkone funkcie. Jeho činnosť v podobe popierania pohľadávok
veriteľov by nemala viesť k incidečnému sporu len na základe formálnych dôvodov, ale správca by mal
pohľadávku veriteľa poprieť len v prípade záveru o tom, že sú tu dostatočné dôvody, ktoré vylučuje

prihlásenúpohľadávkuzuspokojenia.Incidenčnésporytotižneprispievajúkhladkémuchoduarýchlemu
dosiahnutiu účelu insolvenčných konaní. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť tiež to, že
reštrukturalizačný správca nie je zástupcom dlžníka, ale ani jednotlivých veriteľov, jeho ustanovenie
do funkcie správcu má voči týmto subjektom samostatné postavenie a sleduje verejný účel riešením
nepriaznivej majetkovej situácie dlžníka prostredníctvom jeho ozdravenia formou reštrukturalizácie

a v tomto smere je potrebné vykladať aj jeho oprávnenia, vrátane jeho oprávnenia poprieť prihlásenú
pohľadávku. Pri prieskume a popieraní je správca povinný postupovať nestranne. Správca sa preto
nemôže spoľahnúť ani na argumentáciu dlžníka ohľadom prípadnej spornosti pohľadávky, ale je povinný
jej spornosť sám nestranne zhodnotiť. Pokiaľ potom mieni správca pohľadávku poprieť, je povinný
aktívne vykonať vlastné šetrenie ohľadom pohľadávky, pričom šetrenie musí vykonať objektívne tak,

aby riadne zistil stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Prieskum a popretie alebo nepopretie
prihlásených pohľadávok musí byť objektívne a vysvetliteľné. Zároveň je potrebné prihliadať aj na to,
že správca vystupuje v konaní ako odborník a pre veriteľa je naopak omnoho zložitejšie orientovať sa
v reštrukturalizačnom konaní.

34. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa v podanej prihláške odvolával na súdne
rozhodnutia deklaratórnej povahy, ukladajúce žalovanému povinnosť plniť peňažnú pohľadávku
právnemu predchodcovi žalobcu. Odvolací súd súhlasí so žalovaným len do tej miery, že deklaratórne
súdne rozhodnutie v zmysle právnej teórie nie je možné považovať za právny titul vzniku pohľadávky.
Podľa procesnej náuky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkiková, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540s., strana
787) je možné deliť súdne rozhodnutia podľa rôznych hľadísk. Jedným z nich je triedenie rozhodnutí na
konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívne rozhodnutia sú priamo dôvodom vzniku, zmeny alebo zániku
hmotnoprávneho vzťahu. Z hľadiska ich povahy je možné ich považovať nielen za procesnoprávnu
skutočnosť, ale aj za hmotnoprávnu skutočnosť, pretože sú v zmysle ustanovení hmotného práva

dôvodomvznikunového,predtýmneexistujúcehohmotnoprávnehovzťahu.Rozhodnutiadeklarujúce,že
tu nejaký právny pomer alebo právo je alebo nie je, resp. ukladajúce z takéhoto vzťahu plniť povinnosť,
ktorá už vznikla, vychádzajú z hmotnoprávneho stavu existujúceho k okamihu vyhlásenia rozhodnutia.
Deklaratórne rozhodnutia z hľadiska ich povahy preto zostávajú procesnoprávnou skutočnosťou, ktorá
nemá vplyv na existenciu hmotnoprávnych vzťahov medzi stranami konania, keďže vo výroku len

deklarujú už existujúce práva a povinnosti bez toho, aby zasahovali do hmotnoprávnej sféry strán sporu
takým spôsobom, že by zakladali, menili alebo rušili subjektívne práva a povinnosti.

35. Pre účely tohto incidenčného konania však bolo významné zohľadniť, že vykonateľné súdne
rozhodnutia deklaratórnej povahy ukladajúce povinnosť plniť peňažnú pohľadávku, pokiaľ obsahujú

odôvodnenie, obsahujú aj právne úvahy konajúcich súdov resp. právne posúdenie skutkového stavu
v prospech záveru o existencii pohľadávky podľa hmotného práva. Pokiaľ potom súdne rozhodnutie
deklaratórnej povahy obsahuje také odôvodnenie, z ktorého je zrejmý taký opis skutkových okolností,
z ktorých je možné usudzovať, že prihlásená pohľadávka žalobcu podľa hmotného práva existuje,
správca má na podklade jeho obsahu dostatočné informácie o skutkovom základe prihlásenej

pohľadávky a právnom dôvode jej vzniku. Preto aj keď odkaz v prihláške na deklaratórne súdne
rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho súdu nie je pravý (správny) právny dôvod vzniku
pohľadávky, významnou pre súdenú vec je práve skutočnosť, že správca v popieracom prejave
neuviedol, že mu takto vymedzený právny dôvod znemožnil s odbornou starostlivosťou posúdiťprihlásenú pohľadávku žalobcu a takúto skutočnosť netvrdil v priebehu konania ani žalovaný. Správca
a ani žalovaný potom netvrdili, že správcovi (prípadne dlžníkovi) takto uvedený právny dôvod vzniku
pohľadávky neumožnil dospieť k odbornému záveru o existencii alebo neexistencii pohľadávky z

hľadiska hmotného práva. Pokiaľ správca v popieracom prejave uviedol, že veriteľ právny dôvod
prihlásenej pohľadávky nevymedzil správne v súlade s teóriou práva okolnosťami významnými
z hľadiska hmotného práva, ale podľa súdnych rozhodnutí, ktorými mu bola prihlásená pohľadávka
priznaná, i odvolací súd bol toho názoru, že správca pohľadávku žalobcu poprel výlučne z dôvodu
formálnej nesprávnosti vymedzenia právneho dôvodu jej vzniku a nie pre pochybnosti o jej danosti.

36. Na riešenie otázky nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o dostatočnom určení právneho dôvodu
prihlásenej pohľadávky žalobcu nastolenej odvolateľom bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
nazerať z toho pohľadu, či v súdenej veci bola rešpektovaná zákonom uložená povinnosť správcu na
objektívny prieskum každej prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu, t.j. či správca mal možnosť posúdiť
a identifikovať prihlásenú pohľadávku, okrem iného aj na základe právneho dôvodu jej vzniku tak, aby

mohol takúto pohľadávku považovať za zistenú a nespornú, alebo ju poprieť. V súlade so znením §
124 ods. 1 ZKR totiž správca mohol poprieť pohľadávku len vtedy, ak v dobe, kedy má k popretiu
dôjsť, môže na základe odborných znalostí, ktoré je potrebné vyžadovať od každého správcu, ktorý
svoju funkciu vykonáva s odbornou starostlivosťou, so značnou mierou pravdepodobnosti usudzovať,
že sú tu dané objektívne dôvody vylučujúce prihlásenú pohľadávku z uspokojenia. Žalovaný však ani

v odvolacom konaní nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že správca pohľadávku žalobcu poprel
výlučne z formálnych dôvodov, vo vzťahu k argumentácii súdu prvej inštancie obsiahnutej predovšetkým
v ods. 24 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej takto prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky
zodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto časť prihlášky kladené a ako správca, tak aj dlžník boli na
základe opísaných skutočností schopní posúdiť a identifikovať žalobcom uplatnený nárok a vyjadriť sa

k oprávnenosti pohľadávky žalobcu a jej vymáhateľnosti, nevzniesol žiadne odvolacie námietky. Žiadnou
odvolacou argumentáciou potom žalovaný nespochybnil, že takto žalobcom prihlásená pohľadávka bola
z materiálneho hľadiska preskúmateľná v celom rozsahu.

37. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozlišuje dve prieskumné konania vo vzťahu k prihlasovaným

pohľadávkam. osobitné určovacie konanie, v ktorom sa posudzuje formálna stránka prihlášky
a incidenčné konanie, v ktorom sa posudzuje materiálna stránka pohľadávky, t.j. oprávnenosť podľa
hmotného práva. Pokiaľ potom aj odvolací súd v úvode svojej argumentácie pre komplexnosť poukázal
na prísnu formálnosť prihlasovacieho konania, ktorá sa odráža aj v presných náležitostiach prihlášky,
ktorých úplnú absenciu nie je možné konvalidovať ani v incidenčnom konaní, na strane druhej pokiaľ

prihláška má všetky zákonom požadované náležitosti a zároveň skutočnosti v nej uvedené umožňujú
správcovi prihlásenú pohľadávku preskúmať s odbornou starostlivosťou z materiálneho hľadiska, keď
v prípade pohľadávky judikovanej okresným aj krajským súdom na podklade odôvodnenia týchto
rozhodnutí bolo možné posúdiť právny dôvod jej vzniku, keď naviac táto pohľadávka bola vymáhaná aj
v exekučnom konaní, bez ďalšieho niet dôvodu na strane správcu, aby ju využitím svojho popieracieho

oprávnenia vylúčil z uspokojenia len preto, že súdne rozhodnutie deklaratórnej povahy právna teória
nepovažuje za právny dôvod vzniku pohľadávky. V okolnostiach súdenej veci totiž nebolo možné
usudzovať, že takto prihlásená judikovaná pohľadávka (z časti vymožená v exekučnom konaní) je
sporná (neoprávnená podľa hmotného práva) len z dôvodu, že žalobca formálne nesprávne ako právny
dôvod jej vzniku uviedol deklaratórne súdne rozhodnutia. Opačný prístup by ani odvolací súd vo

vzťahu k žalobcovi nemohol hodnotiť inak, než ako neprimerane prísny a formalistický, v rozpore
nielen s účelom reštrukturalizačného konania a úlohou správcu, ale aj v rozpore s účelom súdneho
konania v spore o zaplatenie tejto pohľadávky, ktorého výsledkom je (zásadne) nezmeniteľné a záväzné
riešenie sporu strán o jej danosti. Preto ani podľa odvolacieho súdu správca nepostupoval správne, keď
pohľadávku žalobcu poprel výlučne z dôvodu, že veriteľ formálne nesprávne uviedol ako právny dôvod

vzniku pohľadávky súdne rozhodnutia, keďže žalobcom uvedený právny dôvod vymedzený súdnymi
rozhodnutiami, ktorými mu bola prihlásená pohľadávka priznaná, v spojení so zmluvou o postúpení
pohľadávky, celkom zjavne umožnili správcovi prieskum takto prihlásenej pohľadávky s odbornou
starostlivosťou a v rozsahu celej jeho prieskumnej činnosti.

38. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoKR/7/2024 zo dňa 9. mája 2024, v ktorom bola rovnako spornou medzi stranami otázka žalobcom
uvedeného právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, keď ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca
uviedol platobný rozkaz, teda súdne rozhodnutie neobsahujúce žiadne odôvodnenie, odvolací súdvyslovil, že takto vymedzený právny dôvod je nepostačujúci, pretože neumožňuje správcovi preskúmať
pohľadávku v celom rozsahu. Odvolací súd v tomto rozhodnutí pritom poukázal aj na to, že účelom
prieskumnej činnosti správcu, vrátane prieskumu pohľadávok priznaných právoplatným rozhodnutím

súdu, je prípadne zamedziť duplicite prihlásených pohľadávok a ich uspokojenia, a to na základe
identifikácie pohľadávky v prihláške, ktorá je určená jej výškou, subjektami medzi ktorými vznikla, ako
aj právnym dôvodom. Ďalej konštatoval, že sa nejedná o duplicitu prieskumu súdneho rozhodnutia,
ale o posúdenie prihlásenej pohľadávky, ktoré má zásadný význam na správny rozsah a poradie
uspokojenia pohľadávok veriteľov, vzhľadom na uvedené do úvahy pripadajúce skutkové a právne

alternatívy. Zdôraznil, že nie je úlohou správcu opätovne preverovať súdne rozhodnutie, ktoré priznalo
veriteľovi pohľadávku, úlohou správcu je zistiť, či nedošlo k vzniku takých okolností, ktoré bránia
buď priznať pohľadávku v konkrétnej výške alebo v celom rozsahu (čiastočné alebo úplné splnenie,
premlčanie) alebo konkrétnemu veriteľovi (v prípade duplicitného uplatnenia) alebo v konkrétnom
poradí, čo zabezpečuje okrem iného aj uvedenie dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky. Posudzované
prípady sú síce podobné v tom, že veriteľ právny dôvod prihlásenej pohľadávky vymedzil odkazom

na súdne rozhodnutia majúce deklaratórnu povahu, avšak s podstatným rozdielom v tom, že platobný
rozkaz z dôvodu absencie odôvodnenia neumožňoval správcovi poznať skutkové okolnosti vzniku
či právne posúdenie prihlásenej pohľadávky, resp. posúdiť všetky ostatné relevantné skutočnosti
potenciálne vylučujúce prihlásenú pohľadávku z uspokojenia. Oproti tomu v súdenej veci takto
prihlásená pohľadávka umožňovala správcovi ako aj dlžníkovi zistiť a posúdiť jej spornosť zo všetkých

relevantných hľadísk.

39. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ žalobca založil vymedzenie právneho dôvodu
pohľadávky poukazom na rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014 obsahujúcich

odôvodnenie a tieto k prihláške aj pripojil, kedy z týchto rozhodnutí vyplývajú aj skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie otázky vzniku prihlásenej pohľadávky a právny dôvod jej vzniku, takto vymedzený dôvod
vzniku pohľadávky aj odvolací súd považuje za dostatočný, pretože takýmto spôsobom je prihlásená
pohľadávkadostatočnevymedzenáčodovýšky,takičodoprávnehodôvoduspôsobom,ktorýumožňuje
vykonať správcovi pri výkone jeho činnosti na účely reštrukturalizačného konania jej kvalifikovaný

prieskum.

40. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie aj to, že žalobca žiadal v petite žaloby určiť ako právny dôvod
popretej pohľadávky odmenu za plnenie z mandátnej zmluvy a súd prvej inštancie bez zmeny žaloby
určil v napadnutom rozhodnutí, že žalobca je veriteľom pohľadávky v celkovej výške 70.808,69 Eur

na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 11Cb/124/2012
zo dňa 08.01.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2014 zo dňa
17.09.2014.

41. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 26.10.2022 v spojení s podaním zo dňa 27.12.2022 sa

žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému vo
výške 70.808,69 Eur, ktorú žalobca ako postupník získal od právneho predchodcu pôvodného veriteľa
a postupcu ERGONA, a.s., IČO: 35 962 364, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
07.10.2014, vzniknutej titulom odmeny za plnenie v zmysle mandátnej zmluvy. Z obsahu žalobných
tvrdení žalobcu vyplýva, že prihlásená pohľadávka vyplýva z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.

11Cb/124/2012 a rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/111/2014, pričom dôvodom vzniku
pohľadávky bola mandátna zmluva zo dňa 09.03.2010 uzavretá medzi žalovaným ako mandantom
a právnym predchodcom žalobcu ako mandatárom, na základe ktorej vznikol mandatárovi nárok na
odplatu. Žalovaný ako mandant uhradil len časť riadne a oprávnene fakturovanej odplaty bez DPH.

42. Odvolací súd je toho názoru, že z obsahu žalobných tvrdení žalobcu vyplýva, že sa žalobca domáhal
podanou žalobou určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky predstavujúcej nárok
na odmenu na podklade mandátnej zmluvy, ktorá bola právnemu predchodcovi žalobcu priznaná
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/111/2014 (a ktorú si do reštrukturalizácie žalovaného prihlásil s odkazom na tieto súdne

rozhodnutia). Pokiaľ potom súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí určil, že žalobca je veriteľom
pohľadávky v celkovej výške 70.808,69 Eur na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Okresného súdu Žilina č. k. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Žiline č. k. 13Cob/111/2014 zo dňa 17.09.2014, ktorú žalobca ako postupník získal na základe Zmluvyo postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, určil právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť pohľadávky
žalobcu tak, ako si ju žalobca uplatnil v prihláške ako aj v podanej žalobe. Takýmto spôsobom nedošlo
k prekročeniu petitu žaloby, pretože z obsahu žaloby vyplýva, že či sa jedná o pohľadávku vymedzenú

tak, že sa jedná o pohľadávku proti žalovanému vo výške 70.808,69 Eur získanej postúpením vzniknutej
titulom odmeny za plnenie v zmysle mandátnej zmluvy, alebo o pohľadávku vymedzenú tak, že bola
priznaná súdnymi rozhodnutiami, fakticky ide o jednu a tú istú pohľadávku, čo žalovaný v celom priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neposchbnil.

43. Odvolací súd tiež v súvislosti s argumentáciou žalovaného pripomína, že zmena žaloby je procesný
inštitút, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo (§ 140 ods. 1 CSP). Zmenou
žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe (§ 140
ods. 2 CSP). Z obsahu spisu však vyplýva, že pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutia súdov, jednalo
sa o pohľadávku z tvrdenej mandátnej zmluvy, a preto pokiaľ žalobca v žalobe žiadal určiť právny
dôvod pohľadávky vyplývajúci z mandátnej zmluvy, avšak súd prvej inštancie určil právny dôvod vzniku

pohľadávky s poukazom na konštatované súdne rozhodnutia, jedná sa o jeden a ten istý právny dôvod
vzniku pohľadávky, ktorý vyplýval aj z obsahu žalobných tvrdení uvedených v žalobe žalobcu, preto
sa odvolací súd nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že súd prvej inštancie vo
výroku napadnutého rozhodnutia bez návrhu na zmenu žaloby rozhodol o zmene žaloby, keď v podanom
odvolaní ani nevymedzil, akým spôsobom vo faktickej rovine súd prvej inštancie prekročil rámec žaloby.

44. Je potrebné v tejto súvislosti tiež pripomenúť, že súd prvej inštancie bol viazaný obsahom žalobného
petitu, nie jeho formuláciou (R 14/2021). Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať na to, aby
vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (NS SR sp. zn. 5Cdo
24/2009), a k posudzovaniu obsahu žaloby a žalobného petitu podľa jeho obsahu musí pristupovať

tak, aby sa predišlo formálnemu posudzovaniu uplatnených práv a povinností, čo by mohlo viesť k
odmietnutiu spravodlivosti (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 135/2004), a to bez ohľadu na to, či je strana zastúpená
advokátom. Z obsahu žaloby a ako aj z obsahu žalobného petitu vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia
právnehodôvodu,výškyavymáhateľnostipohľadávkytak,akosijuprihlásilvprihláške,pričomtakémuto
požadovanému zneniu výroku súdneho rozhodnutia z obsahového hľadiska napadnuté rozhodnutie

v jeho výrokovej časti aj zodpovedá. Medzi obsahom vôle žalobcu prejavenej v žalobe a žalobnom petite,
obsahom prihlášky a výrokom napadnutého rozhodnutia odvolací súd nenašiel žiadny taký obsahový
(významový) alebo logický rozpor, ktorý by ho viedol k záveru o prekročení petitu žaloby alebo k záveru
o tom, že by sa žalobca ako veriteľ nedomáhal len toho, čo uviedol aj v prihláške (§ 124 ods. 4 ZKR).

45. Preto neobstojí odvolacia argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol o zmene žaloby
bez návrhu a po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, keďže v konkrétnej rovine nespochybnil,
že súd prvej inštancie určil právny dôvod prihlásenej pohľadávky tak, ako sa toho domáhal aj žalobca
v žalobe a ako tento právny dôvod vyplýva z prihlášky popretej pohľadávky, pretože nespochybnil, že
rozhodnutiami súdov bol právnemu predchodcovi žalobcu priznaný nárok z mandátnej zmluvy. Žalovaný

v odvolaní poukázal na iné jazykové vyjadrenie právneho dôvodu pohľadávky žalobcu v prihláške,
v petite žaloby a následne v súdnom rozhodnutí, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani
v odvolacej argumentácii však vo faktickej rovine resp. v rovine hmotného práva nespochybnil, že sa
stále jedná o tú istú pohľadávku žalobcu. Žalobca pri tom formuláciou žalobných tvrdení dostatočným
spôsobom vymedzil predmet tohto konania a dôsledok, ktorý mienil navrhovaným petitom dosiahnuť,

teda aby pre účely reštrukturalizácie ním prihlásená pohľadávka mala charakter, resp. právny dôvod,
výšku a deklarovanú vymáhateľnosť tak, ako bola uplatnená aj v jeho prihláške. Inou špecifikáciou
resp. iným slovným vyjadrením rovnakého právneho dôvodu v žalobnom petite oproti prihláške nedošlo
zo strany žalobcu k požadovaniu iného plnenia, než aké si uplatnil v prihláške, a ani zo strany súdu
prvej inštancie nedošlo k prekročeniu petitu žaloby, keď určil právny dôvod pohľadávky tak, ako vyplýva

zo žaloby a z prihlášky. Pokiaľ potom súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel, avšak inými slovami
vyjadril to, čoho sa žalobca skutočne domáhal, súd prvej inštancie na to, aby rozhodol vo veci spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí návrh na zmenu žaloby a ani výrok o pripustení zmeny žaloby
nepotreboval, pretože sa jedná z materiálneho hľadiska o jeden a ten istý právny dôvod ním prihlásenej
pohľadávky,ktorábolazostranysprávcupopretá.Vymedzenímskutkovýchtvrdenívžalobeažalobného

petitu potom bola splnená aj požiadavka včasnosti podania incidenčnej žaloby, ako to konštatoval aj
súd prvej inštancie v odseku 17. napadnutého rozhodnutia, ktorého závery vo vzťahu dodržaniu lehoty
v zmysle § 124 ods. 4 ZKR žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k posudzovaniu lehôt osobitne
nespochybnil.46. Žalovaný tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že sa odmietol zaoberať započítaním, ktoré bolo uvedené
v návrhu dlžníka na zastavenie exekúcie zo dňa 01.02.2019.

47. Odvolací súd k tejto časti odvolacej argumentácie žalovaného uvádza, že správca je pri popretí
pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky. Z nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. septembra 2014, ktorého závery sú aplikovateľné aj na
posudzovaný prípad, možno vyvodiť, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v

incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie.
Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom,
pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či
popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia tak, ako bola prihlásená. V konkurze
si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom a výlučne správcovi patrí ich

preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či budú alebo nebudú uspokojené. Toto
rozhodnutie je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci reštrukturalizačného konania neexistuje
žiaden prostriedok nápravy, jedinou možnosťou pre veriteľa, ako zvrátiť tento stav, je podanie žaloby
o určenie pohľadávky v rozsahu, v akom bola správcom popretá (§ 124 ods. 4 ZKR). S oprávnením
správcu poprieť pohľadávku podľa § 124 ods. 1 ZKR koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou

žalobou popierací prejav v rozsahu popretia pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je
skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad
rámec toho, čo bolo popreté. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie
popretej pohľadávky“, čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia
(IV. ÚS 145/2022). Tento záver je konzistentný aj s ustálenou súdnou praxou a právnou doktrínou. Podľa

rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (R 63/2017 a nadväzujúce rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 4
Obdo 46/2018, 4 Obdo 2/2020, 3 Obdo 61/2018, 1 Obdo 91/2019, 1 Obdo 53/2020), konkurzný súd
nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol
v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok Keďže veriteľ je
oprávnený podať žalobu v rozsahu, v akom mu bola pohľadávka popretá, s uvedeným oprávnením

súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k
žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by bolo možné neobmedzene rozširovať dôvody popretia
prihlásenej pohľadávky v priebehu incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel
splniť, dôvody popretia výslovne uvedené správcom v popieracom prejave by boli bezpredmetné, keďže
by bolo možné ich neobmedzene dopĺňať alebo meniť. Predmetom incidenčného konania je tak výlučne

posúdenie, či dôvody uvedené správcom, ktoré ho viedli k popretiu pohľadávok, s ohľadom na následné
tvrdenia a dôkazy predložené veriteľom v incidenčnom konaní, je možné považovať za preukázané.

48. Z obsahu spisu vyplýva, že správca v popieracom prejave výslovne pri popretí vykonateľnosti
a výšky pohľadávky uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla k 08.01.2014 na základe započítacieho

prejavu zo dňa 08.01.2014, keď dlžník ústne na pojednávaní v súdnom konaní dňa 08.01.2014 vykonal
jednostranný zápočet časti svojej pohľadávky voči pohľadávke právneho predchodcu veriteľa ERGONA,
a.s. a z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2014. Ako dôkaz
správca uviedol návrh dlžníka na zastavenie exekúcie z 01.02.2019.

49.Ztakéhotoobsahovéhovymedzeniapopieraciehoprejavužiadnymspôsobomnevyplýva,žesprávca
mienil poprieť pohľadávku žalobcu tiež z dôvodu, že dlžník v záujme zachovania právnej istoty po
08.01.2014 uskutočnil opakovane jednostranné započítanie pohľadávok voči veriteľovi, resp. žalobcovi.
Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 01.02.2019 ako dôkaz správca označil na preukázanie svojho
tvrdenia, že dlžník vykonal jednostranný zápočet na pojednávaní uskutočnenom dňa 08.01.2014. Nie

je správna odvolacia argumentácia žalovaného, že pokiaľ je možné v dostatočnej miere sa oboznámiť
s právnym dôvodom vzniku pohľadávky odkazom na súdne rozhodnutia, možno sa takým istým
spôsobom oboznámiť aj s popieracími dôvodmi správcu, teda odkazom na predložený dôkaz. Žalovaný
prehliada v rámci presadzovania tohto názoru dôležitý fakt, že v posudzovanom prípade nenastala
situácia,vktorejbysprávcavpopieracomprejavenamietalzánikprihlásenejpohľadávkyzapočítanímpo

vydaníexekučnéhotituluvýlučnepoukazomnatentonávrh,alevýslovneakodôvodpopretiapohľadávky
žalobcu uviedol vykonanie jednostranného zápočtu na pojednávaní uskutočnenom dňa 08.01.2014.
V nadväznosti na tvrdenie, že prihlásená pohľadávka zanikla započítaním práve dňa 08. 01. 2014,
správca uviedol, že nemohol dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu zmluvou zo dňa07.10.2014. Takýto výslovný a jednoznačný dôvod popretia pohľadávky nemal súd prvej inštancie dôvod
vykladať inak, resp. s diametrálne odlišným obsahom, len na základe návrhu dlžníka na zastavenie
exekúciezodňa01.02.2019,naktorésprávcasíceodkázal,alevovzťahukzápočtuzodňa08.01.2014.

Pokiaľ sa potom žalovaný domáhal toho, aby z odkazu správcu na dôkaz (k iným jeho skutkovým
tvrdeniam) súd prvej inštancie vyvodil iný obsah popieracieho prejavu správcu, takáto široká kognícia
súdu nie je imanentným znakom súdnej právomoci v incidenčných sporoch, v ktorých konkurzný súd nie
je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov než tých, ktorý sú výslovne uvedené
v popieracom prejave. Opačný postup súdu by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je neprípustné,

keďže zákon o konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému
súdu (§ 124 ods. 2 ZKR).

50. Pri skúmaní dôvodnosti popieracieho prejavu správcu sa preto súd prvej inštancie správne obmedzil
len na dôvody popretia výslovne uvedené správcom v popieracom prejave. Súd prvej inštancie v odseku
22. preskúmavaného rozhodnutia správne poukázal na skutočnosť, že započítanie zo dňa 08.01.2014

tvrdené správcom ako dôvod zániku pohľadávky predchádzalo vydaniu rozhodnutia Okresného súdu
Žilina sp. zn. 11Cb/124/2012 zo dňa 08.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
vydaného, a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018
zo dňa 20.11.2018 dospel tiež k správnemu záveru, že správca mohol proti pohľadávke priznanej týmito
súdnymi rozhodnutiami namietať len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní právoplatného rozhodnutia

súdu o priznaní tejto pohľadávky. Najvyšší súd práve v tomto rozhodnutí zdôraznil, že dôvodom pre
účinné popretie pohľadávky priznanej súdnym rozhodnutím môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až
po vydaní rozhodnutia priznávajúceho judikovanú pohľadávku a skutočnosti, ktoré nastali pred jeho
vydaním, dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky byť nemôžu, keď posúdenie týchto otázok
patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje aj to, že podľa

nesporných tvrdení strán súdy v základnom konaní vedenom o pohľadávke žalobcu vyhodnocovali
skutočnosť, či bol na pojednávaní dňa 08. 01. 2014 realizovaný zo strany žalovaného relevantný
započítací prejav. Preto je namietanie tejto skutočnosti v popieracom prejave správcu nedôvodné nielen
z časového hľadiska, ale aj z toho dôvodu, že táto otázka bola predmetom prieskumu v súdnom konaní,
v ktorom bola aj záväzne posúdená.

51. Keďže predmet tohto incidenčného sporu bol limitovaný popieracím prejavom správcu, nebolo
možné v rámci jeho predmetu posudzovať otázky, ktoré neboli predmetom popretia. Pokiaľ potom
popierací prejav správcu neobsahoval iné skutočnosti, ako zánik prihlásenej pohľadávky započítaním
dňa 08.01.2014, žiadne ďalšie skutočnosti neboli pre toto incidenčné konanie významné. Keďže sa

odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že správca poprel pohľadávku žalobcu aj z dôvodu
tzv. opätovného započítania na základe započítacieho prejavu zo dňa 10. 02. 2016 odvolávajúc sa na
návrh dlžníka na zastavenie exekúcie zo dňa 01. 02. 2019, z tohto dôvodu žiadnu relevanciu odvolací
súd nemohol pripísať odvolacej argumentácii žalovaného, že aj v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie uviedol, že započítanie pohľadávky žalovaný urobil aj vo svojom podaní zo dňa 10.02.2016

v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 33Er/6/2015. Takéto doplnenie dôvodov popretia
pohľadávky v priebehu súdneho konania nie je žiadnym spôsobom významné a súd prvej inštancie
a ani odvolací súd naň prihliadať nemohli, keďže žiadne tvrdenia o opätovnom započítaní pohľadávok
v exekučnom konaní súčasťou popieracieho prejavu neboli.

52. V súvislosti s namietanými nedostatkami vo vykonanom dokazovaní zo strany odvolateľa odvolací
súd zdôrazňuje, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na
relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na

spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04). Súd
v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.
Súd prvej inštancie postupoval správne, ak vyhodnotil ako nadbytočné a neúčelné vypočuť v danej
veci konateľa žalovaného za účelom preukázania existencie započítania ku dňu 08.01.2014, pretože
posúdenie tejto otázky patrilo súdom v základnom konaní a nemohlo zakladať popretie pohľadávkyzo strany správcu. Čo sa týka výsluchu osoby konateľa vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré neboli
obsiahnuté v popieracom prejave správcu, tieto nemali žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetu konania,
keďže účelom incidenčného konania je rozhodnúť len o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo

nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia tak, ako bola prihlásená. Odvolací súd sa preto nestotožnil ani s odvolacím
tvrdením žalovaného o tom, že právne závery súdu prvej inštancie neobstoja pre nesprávne zistenie
skutkového stavu veci. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nachádzajú podklad v spisovom materiálu
a zodpovedajú aj predmetu sporu.

53. Žalovaný v odvolaní uviedol tiež to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne
a nepreskúmateľné, keď z neho nie sú zrejmé logické pochody, ktorými sa súd prvej inštancie riadil.

54. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že žalovaný existenciu odvolacieho dôvodu v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie nepodporil žiadnou argumentáciou, ktorá by priamo reagovala na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia a ktorá by obsahovala konkrétne porovnanie toho, ktorými námietkami a právne
významnými skutočnosťami, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie tohto sporu, sa súd prvej
inštancie nezaoberal alebo dostatočne nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Pre odvolací súd nie
sú všeobecné odvolacie tvrdenia žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nijako relevantné, pretože takto formulované odvolanie neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať
správnosťnapadnutéhorozhodnutia,keďžemuniejeznámestanoviskoodvolateľa,zakýchkonkrétnych
dôvodov ho nepovažuje za dostatočne preskúmateľné. Odvolací súd preto v tomto smere dospel
k záveru, že nedostatok obsahového (kvalitatívneho) vymedzenia odvolania má za následok, že podané
odvolanie odvolací súd pre absenciu relevantných odvolacích tvrdení a argumentácie ani v tejto

časti nemohol posúdiť ako dôvodné. Odvolací súd zároveň dodáva, že z obsahu preskúmavaného
rozhodnutia je zistiteľné, že súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil a ako sa vo veci vyjadril žalovaný
a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie stručne vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a rovnako jeho rozhodnutie obsahuje aj právne posúdenie veci. V konkrétnej rovine
z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, aké konkrétne zistenia súd prvej inštancie prijal vo
vzťahu k obsahu popieracieho prejavu správcu a akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri
posudzovanej spornej otázky, či posudzovaný popierací prejav správcu z hľadiska jeho obsahu obstojí

alebo nie, a prečo nebolo účelne doplniť dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, čím umožnil
odvolateľovi proti napadnutému rozhodnutiu aj relevantne argumentovať. Z uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd preto
konštatuje,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaspĺňanáležitostiodôvodneniavzmysle§220ods.
2 CSP. Odvolací súd zároveň poukazuje tiež na obsahovú spojitosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a

rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrenú v zásade jednotnosti dvojinštančného konania (II. ÚS 78/05),
keď odvolací súd vo svojom rozhodnutí doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

55.Odvolacísúdjeodvolacímidôvodmivzmysle§180ods.1CSPviazaný,pretorozhodnutiesúduprvej

inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní. Odvolací
súd zároveň konštatuje, že v konaní nezistil také vady procesných podmienok, na ktoré odvolací súd
prihliada aj vtedy, keď neboli stranami uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

56. Vzhľadom na konštatované skutočnosti odvolací súd dospel záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorej
rozhodol súd prvej inštancie správne v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

58.Podľa§262ods.2CSP,ovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydal súdny úradník.

59. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.