Uznesenie – Rozvod ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125202582
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7125202582.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
členovsenátuJUDr.IngridKalinákovejaMgr.MilošaKolekavprávnejvecinavrhovateľkyY.G.Ľ.,rod.H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXXXX X., A., proti manželovi navrhovateľky Š. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. X, XXXXX X., A., o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského
súdu Košice č. k. 41Pc/5/2025 - 9 zo dňa 11.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Mestskému súdu Košice bol dňa 19.02.2025 doručený návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd
jej manželstvo s odporcom rozviedol.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 11.03.2025 pod č. k. 41Pc/5/2025 - 9 tak, že:
I. Vyhlasuje, že Mestský súd Košice n e m á p r á v o m o c.

II. Konanie o rozvod manželstva z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

IV. Vracia navrhovateľke zaplatený súdny poplatok vo výške 100 eur prostredníctvom prevádzkovateľa

systému X. pošta, a.s., F. cesta 9, W. W..

3. Výrok rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že ide o konanie s cudzím prvkom, pretože
bolo posledné spoločné bydlisko manželov v A., kde manželia sa stále zdržiavajú. Súd prvej inštancie
citoval v odôvodnení rozhodnutia čl. 3 Nariadenia rady EÚ 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o

medzinárodných únosoch detí (ďalej nariadenie Brusel II. b) pričom citoval celé toto ustanovenie, ako
aj čl. 18 nariadenia Brusel II., ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štát, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

III. Odvolanie navrhovateľky4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka - manželka,
ktorá podala návrh na rozvod, pričom v odôvodnení odvolania poukázala na to, že aj keď v súčasnej
dobe obidvaja manželia žijú v A., ale trvalý pobyt majú stále na X., pričom je toho názoru, že právomoc

slovenských súdov v konaní o rozvod manželstva je jednoznačne upravená v právnych predpisoch
Európskej únie, konkrétne v Nariadení rady EÚ 2019/1111 z 25.06.2019, používanej ako Nariadenie
Brusel II., ktoré upravuje právomoc súdov členských štátov EÚ. Poukázala zároveň na ustanovenie
čl. 3 písm. b) Nariadenia Brusel II. bis, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva
majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Odvolateľka

argumentuje, že v predmetnej veci sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, čo bez
akýchkoľvek pochybností zakladá právomoc slovenských súdov konať vo veci rozvodu manželstva, ako
jasne vyplýva aj z uvedeného ustanovenia Nariadenia. Súd prvej inštancie však v napadnutom uznesení
nesprávne dospel k záveru, že nemá právomoc vo veci konať, čo je v rozpore s týmto ustanovením.
Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje v bodoch 10, 11, 12 a 13 nenaplnenie podmienky poukazuje
odvolateľka opätovne na ustanovenie čl. 3 písmena a) ods. i) Nariadenia, ktoré uvádza, že manželia

môžu podať návrh na rozvod manželstva na území členského štátu, na ktorého území majú obvyklý
pobyt. Súd však opomína, že právomoc podľa ustanovenia čl. 3 písm. b) Nariadenia je úplne nezávislá
od podmienky obvyklého pobytu manželov. Tieto dve ustanovenia sú v Nariadení stanovené ako
alternatívne, čo znamená, že nie je nutné splniť obe podmienky, ale stačí splniť iba jednu z nich, aby
mohla byť založená právomoc súdu vo veci konať. V súlade s ustanovením čl. 3 písm. b) Nariadenia

rady EÚ 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností, o medzinárodných únosov detí, ak dvaja občania toho istého
členského štátu Európskej únie nemôžu viesť konanie o rozvod manželstva na súde v krajine, v ktorej sú
obaja občanmi. Uvedené skutočnosti použila odvolateľka ako dôvod, že namieta samotné rozhodnutie
súdu prvej inštancie a poukazuje na to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právomoc vo veci, ale

zároveň došlo aj k zbytočnému zdržaniu konania, ktoré negatívne ovplyvňuje právo navrhovateľky ako
manželky na rýchle a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Týmto súd porušil procesné práva navrhovateľky.
Záverom navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že z portálu Ministerstva spravodlivosti SR sa
oboznámila s rozhodnutím rovnakého senátu inej právnej veci, konkrétne sa jedná o uznesenie
Mestského súdu Košice sp. zn. 41 Pc/13/2024 z 10.04.2023.

Navrhla odvolaciemu súdu uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 41Pc/5/2025 zo dňa 11.03.2025
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o podanom návrhu na začatie

konania,akoajoprávomocisúduprvejinštancievovecinávrhunarozvodmanželstvakonaťspoukazom
na ustanovenie § 234 ods. 1 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané
ustanovenia o rozsudku.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho konania bolo napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie

vyslovil, že nemá právomoc v predmetnom konaní rozvodu konať, preto konanie o rozvod zastavil a
rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom vrátil poplatok
navrhovateľke vo výške 100 eur.

7. Podľa § 67 CMP, s poukazom na ustanovenie § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa

primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu odvolacích námietok navrhovateľky
ako odvolateľky dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Základný rámec práva na spravodlivý proces, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v čl. 6
ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj

v základom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré
tvoriaobsahprávanaspravodlivýproces,jemožnévyvodiťpredovšetkýmzrozhodovacejčinnostiESĽP.
Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť
konania a rozhodovania, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanieveci. V naposledy spomínanom práve sú obsiahnuté princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní,
princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého vykonávania dôkazov a právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia (bližšie pozri komentár k § 365).

Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie
práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie.
Právo na spravodlivý proces sa považuje za právo výsledkové, to znamená, že spravodlivé musí byť
súdne konanie ako celok.
Preto je úlohou odvolacieho súdu individuálne posúdiť závažnosť každého tvrdeného porušenia

procesného ustanovenia a jeho intenzitu, pritom odvolací súd môže namietané pochybenie súdu
prvej inštancie sám napraviť svojim procesným postupom. Ak napríklad súd prvej inštancie neumožnil
sporovej strane vyjadriť sa k dôkazu alebo k písomnému podaniu protistrany, môže byť toto pochybenie
v odvolacom konaní napravené zopakovaním dokazovania.
Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je taký konkrétny zásah do procesných garancií práva na spravodlivý
proces, ktorý spočíva v pochybení súdu prvej inštancie vyvolávajúcom pre stranu nepriaznivé a

nezvratnéprocesnoprávnenásledky,ktorénebolinapravenésúdomprvejinštancievjehoďalšomkonaní
a zároveň ide o taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo
intenzitu nie je možné ani v odvolacom konaní napraviť.
K porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nedostatočným odôvodnením rozsudku,
ktoré nedáva odpoveď na podstatné argumenty sporovej strany a ktoré tak spôsobuje jeho

nepreskúmateľnosť.
Po zrušení rozhodnutia odvolací súd vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd predmetné uznesenie zrušil s poukazom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie
rozhodol predčasne, keď vyslovil, že v danom konaní o návrhu na rozvod nemá právomoc a konanie

o rozvod manželstva zastavil. Odvolací súd preto rozhodol s poukazom na obsah ustanovenia čl. 3
Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 dňa 25.06.2019 písm. i) o právomoci a uznávaní o výkone rozhodnutí
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch
(Nariadenia Brusel IIb, ktoré sa uplatňuje na konanie začaté po 01.08.2022, vo veciach rozvodu, rozluky
alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorom území majú manželia

obvyklý pobyt, resp. písm. b), i), ak má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov
a je štátnym príslušníkom daného členského štátu alebo po b), ktoré štátnymi príslušníkmi sú obaja
manželia.

11. Ako vyplýva z podaného odvolania a skutočností, na ktoré poukázala odvolateľka v podanom

odvolaní, obidvaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ktorí žijú v A. na adresách,
ktoré uviedla navrhovateľka. Uvedená skutočnosť nič nebráni tomu, aby Mestský súd Košice ako súd
inštancie konal vo veci rozvodu manželstva, nakoľko Nariadenia Brusel IIb vychádza zo zásady, že určiť
právomoc súdu v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a) je síce možné alternatívne, čo znamená, že stačí splnenie
čo aj len jedného kritéria rozhodného pre určenie právomoci súdu. Či už vyhodnotil odvolací súd obvyklý

pobyt, ktorý je u obidvoch manželov obsiahnutý v tomto Nariadení a niet dôvodu, pre ktorý by tieto závery
nemohli byť primerane použité a práve relevantné aj pri určení obsahu tohto ustanovenia pokiaľ ide o
osoby domáhajúcich sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, je tento obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky. Čo sa týka posledného spoločného bydliska manželov, toto je síce v A., avšak
obidvaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.

12. Podľa odvolacieho súdu základný rámec práva na spravodlivý proces použiteľný pre civilné konanie
je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé
čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z

rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci. Odvolací súd v tomto kontexte výpočtu a poukazu na právo na spravodlivý
proces bezpochyby argumentuje odvolacou námietkou hospodárnosti, na ktorú poukazuje odvolateľka,
ako aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právomoc v danej veci konania o

rozvod, čím došlo k zbytočnému zdržaniu konania, ktoré vlastne negatívne ovplyvnilo tak navrhovateľku,
ako aj manželstvo obidvoch manželov.13. S poukazom na odvolací dôvod odvolateľky, že súd sa pri svojom rozhodovaní mal riadiť ustálenou
súdnou praxou, ktorá potvrdzuje, že právomoc slovenských súdov konať vo veci rozvodu manželstva
občanov Slovenskej republiky je zaručená práve na základe ustanovenia čl. 3 písm. b) Nariadenia

Brusel IIb. Práve na obdobné rozhodovanie v podobných veciach poukázala odvolateľka odvolaní,
pričom argumentovala aj tým, že nie je možné opomínať ani únijné právo, resp. judikatúru súdneho
dvora Európskej únie, ktorý sa vyjadroval práve vo vzťahu k čl. 3 písm. a) a b) Nariadenia, pričom
vo veci C - 168/08 súd konštatoval v tom tomto kontexte, že práve podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) a b)
Nariadenia č. 2201/2003 aj s poukazom na niekoľko súdnych právomocí, medzi ktorými neexistuje

nijaká hierarchia je potrebné rozhodovať. Všetky objektívne kritériá zakotvené v tomto čl. 3 ods. 1 sú
alternatívne. Vzhľadom na cieľ tohto Nariadenia, ktorý spočíva v zabezpečení právnej istoty a čl. 6
Nariadenia v zásade stanovuje, že právomoci uvedené v čl. 3 a 5 tohto nariadenia majú vylučujú povahu.
Z uvedeného vyplýva, že systém rozdelenia právomocí zavedený pôvodne Nariadením č 2201/2003 vo
veciach zrušenia manželských zväzkov sa nezameriava na vylúčenie viacerých právomocí.

14. S poukazom na uvedené dôvody mal odvolací súd za preukázané, že rozhodnutie súd prvej
inštancie vydal predčasne na základe nedostatočného posúdenia právomoci súdu prvej inštancie a
vo veci rozhodol, keď svojím procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemohol odvolací súd napravil vo svojom konaní. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) a v súlade s
ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vďalšomkonaníjesúdprvejinštanciepovinnývovecikonaťonávrhunarozvodďalejkonaťarozhodnúť
o predmetnom návrhu, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia
§ 391 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd zároveň poukazuje, že v zmysle ustanovenia § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd vráti
vec na deň ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať. V prvom rade v zmysle ustanovenia § 35 CMP je súd povinný
zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v

konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv
a povinností a právom chránených záujmov.

16. Zároveň v zmysle ustanovenia § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Základnou podmienkou samotného ďalšieho

konania o rozvode manželstva je povinný súd prvej inštancie zistiť práve dôvod, pre ktorý manželka
ako navrhovateľka podala návrh na rozvod a následne rozhodnúť. Nakoľko odvolateľka poukázala na
hospodárnosť konania, je potrebné, aby súd prvej inštancie konal bez akýchkoľvek prieťahov a vo veci
samej aj rozhodol, a to po doplnení dokazovania v naznačenom smere. Pritom rozhodne tak o podanom
návrhu navrhovateľky na rozvod, ako aj o trovách konania.

17. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z obsahu Nariadenia EÚ 2019/1111, ako aj
ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).