Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518204665
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7518204665.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky V.
I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, B. C. S., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s.r.o.; advokát, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice a otca Y. I., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom H. XX/XX, B. C. S., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma
so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, vo veci starostlivosti súdu v čase rozhodovania súdu o maloleté
dieťa X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného pôvodnom konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., O. O. O. C. X, XXX XX I., právne zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., sídlo: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a k plnoletému dieťaťu T. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XX,
B. C. S., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Juskom advokátom so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice,
o odvolaní matky, o odvolaní plnoletej dcéry a o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Košice -
okolie č.k. 9P/233/2018-433 zo dňa 25. marca 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Košice - okolie, č. k. 9P/233/2018 - 519 zo dňa 19. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výrokov I., VII. a IX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletému X., nar. XX.X.XXXX a maloletej
T., nar. X.X.XXXX, na čas do rozvodu manželstva. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu tak, že maloleté deti majú byť zverené matke, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec má byť zaviazaný prispievať na výživu každého z

maloletých detí sumou 1 800 eur mesačne. Zároveň matka žiadala aj o priznanie spätného výživného
za obdobie troch rokov od podania návrhu na rozvod, ktorý bol podaný 17.1.2017.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom pod č.k. 9P/233/2018-433 dňa 25.3.2022 ako súd prvej
inštancie rozhodol tak:

„I. Konanie o zverenie, zastupovanie a spravovanie majetku vo vzťahu k maloletému dieťaťu, X. I., nar.
XX.X.XXXX a k plnoletému dieťaťu, T. I., nar. X.X.XXXX z a s t a v u j e .II. U r č u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. X. I., nar. XX.X.XXXX sumou 400 € mesačne za obdobie
od 26.7.2018 do 19.10.2021 s tým, že dlžné výživné v sume 10 659,48 € je otec p o v i n n ý zaplatiť
k rukám matky do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

III. U r č u j e povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor mal. X. I., nar. XX.X.XXXX sumou 300 €
mesačne za obdobie od 26.7.2018 do 19.10.2021 s tým, že dlžnú sumu na tvorbu úspor vo výške 11
650 € je otec povinný zaplatiť na účet mal. dieťaťa zriadený matkou v prospech mal. dieťaťa do 30 dní
od doručenia tohto rozsudku.

IV. Návrh v časti určenia výživného vo vzťahu k mal. dieťaťu X. I., nar. XX.X.XXXX za obdobie od
17.1.2014 do 25.7.2018 z a m i e t a.

V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletého dieťaťa, T. I., nar. X.X.XXXX sumou 800 €
mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám plnoletej dcéry, počnúc od 26.7.2018

do budúcna.

VI. Dlžné výživné na plnoletú T. I., nar. X.X.XXXX za obdobie od 26.7.2018 do 31.3.2022 spolu v sume
27 993,87 € je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám plnoletej dcéry do 60 dní od doručenia tohto rozsudku.

VII. Návrh v časti určenia výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, T. I., nar. X.X.XXXX nad sumu 800
€ a za obdobie od 17.1.2014 do 25. 7.2018 z a m i e t a.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IX. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/123/2018-78 z 25.6.2018 v znení
uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Cop/312/2018-128 z 23.11.2018.“

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že mal skutkovo preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 19P/15/2017 zo dňa 21.7.2021 manželstvo rodičov rozviedol s

tým, že maloletý X. bol zverený matke, otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne
a prispievať na tvorbu úspor sumou 300,- eur mesačne. Styk otca s maloletým ostal neupravený.
Rozsudok okrem výroku o výživnom a tvorbe úspor nadobudol právoplatnosť 20.10.2021, pričom
odvolací súd o odvolaní matky a otca doposiaľ vo veci nerozhodol.
Zároveň mal súd z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 19P/22/2017 preukázané,

že na návrh matky súd uznesením z 20.2.2017 nariadil otcovi dočasne prispievať na výživu maloletých
detí X. a T. sumou po 80 eur mesačne, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.3.2017 a
vykonateľnosť 3.3.2017. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Košice - okolie
sp.zn. 19P/123/2018, Krajský súd v Košiciach dňa 23.11.2018 zrušil uznesenie 19P/22/2017 a zmenil
toto uznesenie Okresného súdu Košice - okolie z 25.6.2018 č.k. 19P/123/2018-78 tak, že nariadil

neodkladné opatrenie, že otec je povinný platiť na výživu maloletej T. 160,- eur mesačne a na
výživu maloletého X. 100,- eur mesačne od doručenia rozhodnutia. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 5.12.2018. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané zo spisu
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12P/75/2005, že rodičovské práva a povinnosti k obom deťom boli
upravené rozsudkom z 11.10.2005, a to tak, že obe deti boli zverené do výchovy a osobnej starostlivosti

matky a otec bol zaviazaný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej T. sumou 2.500,- Sk od
13.4.2005 a voči maloletému X. sumou 2 000 Sk od 1.9.2005, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
15.11.2005.

4. Zároveň v rámci konania, počas ktorého T. I. nadobudla dňa X.X.XXXX plnoletosť, táto sa pripojila

k návrhu matky na úpravu výživného.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletého
X., jeho zastupovanie a spravovanie jeho majetku, boli už predmetom rozsudku, ktorým sa upravovali
rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po právoplatnosti výroku o rozvode

manželstva. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti konanie zastavil vo výroku I.
Zároveň sa súd prvej inštancie zaoberal vyživovacou povinnosťou zo strany otca k obom deťom a pri
určovaní výšky výživného bolo potrebné vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slovazmysle, hmotné potreby ako šatstvo, bielizeň, hygienické potreby, ale aj náklady a bývanie, ako aj všetky
potreby pre život.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v období od podania návrhu na obe deti v plnom rozsahu

sa starala výlučne matka, otec nevykonával starostlivosť o deti v žiadnom rozsahu a prestal prispievať
na ich výživu, a preto mu bolo uložené neodkladným opatrením pred podaním tohto návrhu prispievať
na výživu každého dieťaťa sumou 80 eur mesačne a neskôr sumou 100 eur na maloletého X. a 160
eur na maloletú T.. Matka počas konania poukazovala na nadštandardnú životnú úroveň otca, ktorú
dosiahol výhrou T. v roku 2009 vo výške X XXX XXX eur, a preto žiadala výživné po 1 800 eur na každé

dieťa. V konaní dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že otec v konaní 15C/11/2017 uviedol,
že z výhry mu brat, ktorý de facto vyhral uvedenú sumu, dal 150 000 eur a taktiež mal dispozičné
právo k účtu brata a ľubovoľne mohol nakladať si financiami, ktoré vyhral W. I., teda jeho brat. Zároveň
bolo preukázané, že otec vlastní X-izbový byt v B., požičiava peniaze a vlastní niekoľko osobných
motorových vozidiel, ako aj nakladá s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte v D.. Súd pri určovaní
výšky výživného posudzoval aj potreby maloletých detí. V čase podania návrhu T. ukončila druhý stupeň

základného vzdelávania a nastúpila na strednú odbornú školu do prvého ročníka a zároveň v čase
rozhodovania súdu bola už vo štvrtom ročníku tej istej školy a maloletý X. bol žiakom siedmej triedy
základnej školy, pričom 1.9.2021 nastúpil na O. I.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že majetkové
pomery otca dovoľujú prispievať na výživu jeho detí výživným 400 eur u maloletého X., pričom súd na
tvorbu jeho úspor určil ďalšiu sumu 300 eur a na výživu plnoletej T. sumou 800 eur mesačne. Zároveň

sa vysporiadal s tým, že hoci otec okrem splátok pôžičiek, príjmu zo zamestnania, nemal preukázaný
pravidelný príjem, jeho majetkové pomery však svedčia o vysokej finančnej rezerve, ktorú nemohol
za tak krátke obdobie minúť ako sám tvrdí. Súd pri výške výživného vzal do úvahy, že otec mal a
má možnosti získať príjem, napríklad odplatou za pôžičky, odplatou za užívanie jeho nehnuteľností a
nevynakladal finančné prostriedky na tipovanie a gambling. Deti majú právo podľa súdu podieľať sa na

životnej úrovni solventného rodiča - otca, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sa v návrhu, ku ktorému sa pripojila aj plnoletá dcéra,
vyjadrila, že žiada priznať výživné spätne pred podaním návrhu od 17.1.2014, pričom dôvodom mala byť
vysoká solventnosť otca a jeho nezáujem o úhradu potrieb rodiny. Matka neoznačila, ani nepreukázala

žiadny závažný dôvod, ktorý by jej bránil podať návrh vo veci samej na určenie výživného v čase
od 17.1.2014 do 25.7.2018. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky, ako aj plnoletej dcéry na určenie
výživného na čas pred podaním návrhu, t.j. od 17.1.2014 do 25.7.2018, zamietol. Súd rovnako zamietol
aj návrh plnoletej dcéry na určenie výživného nad 800 eur, pretože výživné nad túto sumu považuje za
neprimerané potrebám dieťaťa, pričom súdom bolo určené výživné 800 eur, niekoľkonásobne prevyšuje

reálne potreby dieťaťa a dôvodom jeho priznania boli len majetkové pomery otca. Zároveň súd nevzal
do úvahy argumentáciu otca, že matka sa vzdala príjmu, keď s bratom predali garsónku v B. nad S. za
6 000 eur, pretože uvedená kúpa bola spôsobená tým, že išlo o nehnuteľnosť po smrti jej otca, ktorá
bola v dezolátnom stave.

7. Súd právne odôvodnil rozhodnutie s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne
§ 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, ako aj § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 363 CMP a § 44 CMP.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania v zmysle ustanovenia § 52 a § 55 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrenie k odvolaniu

8. Proti rozsudku podal odvolanie otec proti výrokom II., III., V. a VI., pričom argumentoval tým,
že stanovené výživné je v rozpore so zásadou primeranosti, je neprimerane vysoké, nezodpovedá
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a rovnako ani potrebám maloletých detí. Súd

podľa neho odôvodnil výšku výživného majetkovými pomermi otca spred 10 rokov a absolútne nebral do
úvahy jeho aktuálne finančné pomery. V čase, kedy otec detí disponoval vysokými sumami finančných
prostriedkov a z týchto mala prospech aj jeho rodina, t.j. manželka a deti, je tiež nesporné, že otec
s týmito finančnými prostriedkami nehospodáril rozumne, poskytoval pôžičky, tipoval a gambloval, ale
poukázalnatoteda,žezuvedenýchfinančnýchprostriedkovjednoznačnemalaprospechrodina.Včase

vyhlásenia rozhodnutia je otec nezamestnaný s odmenou vo výške 142 eur mesačne. Vlastní síce byt,
v ktorom býva a rodinný dom, v ktorom býva matka s deťmi, ako aj pozemok vedľa kamarátovho baru a
dve ojazdené motorové vozidlá, pričom nedisponuje žiadnymi úsporami. Zároveň argumentoval tým, že
súdom stanovené výživné je v priamom rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľkovrhá otca na hranicu úplnej chudoby a na druhej strane deťom poskytuje nadštandardnú životnú úroveň,
pričom výška určeného výživného je mnohonásobne vyššia, než sú odôvodnené potreby detí. Zároveň
poukázal na to, že matka bola nezamestnaná až do 8.6.2020, kedy sa zamestnala v pizzérii a jej príjem

je 120 až 150 eur mesačne, a to napriek tomu, že má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať sumou 100 eur mesačne na maloletého X. a
sumou 160 eur mesačne na plnoletú T., eventuálne zrušil a vrátiť rozsudok súdu prvej inštancie.

9. Matka maloletého X. a plnoletej T. podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, a to čo sa

týka výrokov II., III., IV. a VIII. Argumentovala tým, že súd priznal podstatne nižšiu výšku výživného na
maloletého X., ktorá ani zďaleka nekorešponduje s majetkovými pomermi otca, ktoré boli preukázané v
konaní. Pri rozhodovaní súdu o výživnom, podľa matky je nutné uplatniť prednosť princípu potencionality
pred princípom fakticity. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ako aj rozsudok Krajského
súdu v Trnave.
Dôvodila tým, že povinný rodič vedie nákladný spôsob života a nezodpovedne, až účelovo sa zbavuje

finančného prospechu na úkor oprávnených. Aj keď súd v napádanom rozhodnutí dospel k záveru o
nadpriemerných majetkových pomeroch otca, uvedené konkretizoval bez dôsledného odôvodnenia jeho
myšlienkového postupu a bez adekvátneho zohľadnenia ohromného potenciálneho nadštandardného
majetku otca.
Z vyjadrenia otca je zrejmé, že si nemusel a nemusí robiť starosti o živobytie, že nie je odkázaný na

vykonávanie pracovnej alebo podnikateľskej činnosti a že aj teraz dokáže spokojne a nadštandardne žiť
bez akéhokoľvek príjmu zo zamestnania alebo podnikania, čo svedčí o argumentácii matky. Uvedené je
podľa názoru matky v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zároveň matka v odvolaní sa
vyjadrila, že nesúhlasí s odôvodnením súdu, že návrh mohla podať skôr, pričom nepreukázala žiaden
dôvod, pre ktorý tak neurobila a má za to, že uvedené je v rozpore s § 77 Zákona o rodine. Podľa názoru

matky v prejednávanej veci boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň aj zo záverov
súdu vyplynulo, že otec mal potreby rodiny uhrádzať len približne do novembra 2016. Rozhodnutie
súdu, ktorým na jednej strane sa konštatuje, že od 2016 sa nepodieľal na uhrádzaní potrieb rodiny a na
druhej strane nevidí dôvody priznať nárok na výživné minimálne od obdobia roku 2017, je podľa matky v
evidentnom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Ohľadom trov konania mal súd aplikovať

ustanovenie § 55, nakoľko otec sa vyhýbal zabezpečovaniu potrieb svojej rodiny, a to zatajovaním
svojich majetkových pomerov. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, že súd určuje
vyživovaciu povinnosť v prospech plnoletej T. vo výške 1 000 eur a maloletého X. vo výške 800 eur.

10. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj dospelá dcéra T., pričom napáda v odvolaní

výrok V., VII. a VIII. Podľa plnoletej dcéry súd konštatoval nadpriemerné majetkové pomery otca a aj
napriek tomu priznal nižšiu výšku výživného na ňu ako žiadala. Majetkové pomery otca svedčia o vysokej
finančnej rezerve, ktorú nemohol ani podľa nej za tak krátky čas minúť a má možnosť získať príjem, a
to odplatou za pôžičky, odplatou za užívanie nehnuteľností bez toho, aby tipoval, gambloval a odišiel
zo spoločnosti bez zhodnotenia podielu. Poukázala na to, že financoval nákladné dovolenky aj iným

osobám, nie im. Čo sa týka dĺžky konania, konanie otca, ktorým sa snažil zmariť preukázanie majetku,
odôvodňuje aj podľa dcéry použitie § 55 CMP.
Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať otca vyživovacou povinnosťou v navrhovanej
výške a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím
súdom.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že nesúhlasí s odvolacími námietkami otca,
považuje ich za nedôvodné, pričom sa stotožňuje so záverom súdu o vysokej finančnej rezerve otca,
nestotožňuje sa s určenou výškou výživného, ktorú súd podhodnotil. Uviedla, že by bolo v rozpore s
princípom spravodlivosti a v rozpore s právom maloletého na rovnakú životnú úroveň rodiča, ak by

súd neprihliadol na zbytočné výdavky otca uskutočnené aj počas konania, kedy absolvoval niekoľko
zahraničných dovoleniek a pregambloval finančné prostriedky. Dnes nepotrebuje pracovať, nepotrebuje
žiadať o podporu, ani si požičiavať. Otec vlastní viaceré nehnuteľnosti, hnuteľný majetok vyššej hodnoty,
pričom sa vzdal príjmu, ktorý mohol dosahovať zotrvaním v spoločnosti svojho brata. To, že v lotérii
vyhral jeho brat, s tým nesúhlasí. Otcom navrhovaná výška výživného na maloletého X. nemôže pokryť

potreby maloletého vzhľadom na majetkové pomery otca.

12. K odvolaniu matky a odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý argumentoval tým, že má
za to, že ak súd dokazovaním dospel k záveru, že odôvodnené pomery maloletých detí a schopnosti amožnosti otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletých detí v takom rozsahu, v akom určil súd,
je potrebné rozhodnutie potvrdiť.

13. K odvolaniu matky sa zároveň vyjadril otec, z ktorého vyplýva, že z dokazovania vyplynulo, že
výhru vyhral brat a má za to, že matkou predkladaný dôkaz súkromného denníka, získaný z uzamknutej
skrine jeho kancelárie, treba považovať za nezákonný dôkaz. Matka sa spolu s deťmi podieľala na
nehospodárnom správaní otca, ktorý sa o svoju rodinu staral. Otec súhlasí so zamietavým rozhodnutím
súdu ohľadom matkou požadovaného výživného od roku 2017.

14. K odvolaniu plnoletej dcéry sa opätovne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zopakoval svoje vyjadrenie
k odvolaniu matky a odvolaniu otca.

15. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá zotrvala na tvrdeniach uvedených v
podanom odvolaní a vyjadrení a nesúhlasí s konštatovaním kolízneho opatrovníka.

16. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12. septembra 2023 č. k. 15CoP/10/2023 rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil okrem výrokov I. a IX.
Na základe dovolania otca maloletých detí Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17. júla
2024, č. k. 6CdoR/2/2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Odvolací súd po predložení spisu NS SR 18. augusta 2024 vyzval účastníkov konania po doručení
rozhodnutia NS SR, aby sa k uzneseniu vyjadrili. Matka detí, ako aj dospelé deti sa k uzneseniu NS SR
vyjadrili písomným podaním zo dňa 03.10.2024.

18. Krajský súd v Prešove následne rozsudkom zo dňa 28.11.2024 č. k. 15CoP/83/2024 rozsudok súdu
prvej inštancie opäť potvrdil okrem výrokov I. a IX.

19. Na základe podaného dovolania otca detí Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
6CdoR/10/2025dňa30.05.2025rozsudokKrajskéhosúduvPrešovezrušilvčastipotvrdzujúcichvýrokov

II., III., V., VI. a VIII. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení dovolací súd zdôraznil, že
pokiaľ zotrvá odvolací súd na aplikácii ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine potencionálny príjem
musí byť konkrétnym spôsobom vyjadrený.

20. V zmysle právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd doplnil dokazovanie vyžiadaním vyjadrení

účastníkov konania, ich právnych zástupcov, ako aj listinných dôkazov a nariadil vo veci v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP pojednávanie, na ktorom vypočul matku, otca, ako aj dospelú dcéru T. a
syna X., ktorý medzitým už dospel, ako aj právnych zástupcov. Na základe vykonaného pojednávania
opätovne vo veci rozhodol.
Odvolací súd zdôraznil, že predmetom odvolania, o ktorom mal opätovne rozhodnúť bol rozsudok

Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.03.2022, č. k. 9P/233/2018 - 433 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.12.2022 č. k. 9P/233/2018 - 519.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech,
resp. prospech bolo vydané rozhodnutia (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1, 2 CSP po skonštatovaní, že

podané odvolania majú zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolatelia použili zákon
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP po nariadení odvolacieho pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, na ktorom dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

22. Odvolací súd v zmysle záverov NS SR opätovne posúdil dôvody odvolania v prvom rade s dôrazom
na potreby maloletých detí, ktoré medzitým obidve nadobudli plnoletosť a pripojili sa k návrhu matky,
ako aj k odvolaniu voči rozsudku a vo veci rozhodol. Vzal pritom v úvahu všetky okolnosti a skutočnosti,ktoré boli pôvodne v konaní súdu prvej inštancie preukázané, ako aj tie, ktoré sám zistil na vytýčenom
pojednávaní.

23. Súd prvej inštancie v rozsudku podrobne popísal skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto
skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo
svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie
v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim

rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

24. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá.
Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní otec, ako aj matka detí, vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať ako uviedol odvolací súd izolovane, pretože tvoria jeden celok.

25. Odvolací súd prebral súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne
správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne aj potom, ako NS SR opätovne vrátil odvolaciemu
súdu vec na ďalšie konanie.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre zmenu rozsahu výživného, resp. na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

27. Odvolateľ - otec nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie vychádzajúce
z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery súdu o stanovení výšky nemajú základ
vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc na svoj zdravotný stav a mesačný príjem vo výške iba
nemocenského.
V dovolacích námietkach argumentoval tými istými dôvodmi, pričom zdôrazňoval to, že nemá finančné

prostriedky na platenie výživného na svoje maloleté deti, ktoré ako odvolací súd vyššie zdôraznil,
medzitým nadobudli vek dospelosti.

28. Zároveň ani matka - odvolateľka, ako aj plnoletá dcéra a syn, ktorí sa pripojili k návrhu matky s
rozhodnutím súdu prvej inštancie ani so stanovenou výškou výživného, ani s rozhodnutím, čo sa týka

zamietnutia návrhu na spätné priznanie výšky výživného od 17.1.2017, resp. od roku 2014 nesúhlasili.
Vo vyjadrení k uzneseniu NS SR uviedli aktuálne skutočnosti tak matka, ako aj obidve plnoleté deti.

29. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom
zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že učenie výživného v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie zodpovedalo odôvodneným potrebám maloletého X., nar. XX.X.XXXX, ako aj
plnoletej dcéry T. I., nar. X.X.XXXX. Súd správne určil výšku výživného, ktorá zodpovedala a zodpovedá
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t. j. otca, prihliadnuc na osobnú
starostlivosť otca, ako aj osobnú starostlivosť matky, pričom bolo preukázané, že o starostlivosť mal. X.,
ako aj dospelej dcéry T. sa vyslovene starala a aj v súčasnosti stará matka detí.

30.Nanariadenompojednávaníodvolacímsúdomsavyjadrilivšetciúčastníci,akoajprávnizástupcovia.
Otec na konkrétne otázky predsedníčky senátu ohľadom výhry 3 XXX XXX,XX eur uviedol, že uvedenú
sumu vyhral brat, ktorý rozdelil peniaze rodine na účty. Jemu dal konkrétne okolo milión päťstotisíc eur.Výživné na deti platil a platí 100 eur na X. a 160 na T.. Pôžičky iným ľuďom poskytoval z peňazí, ktoré
mu brat dal. Vo firme brata nepracuje od mája 2021. Pokiaľ žili spolu hradil celú domácnosť.
Chce byť oslobodený z platenia výživného, nakoľko nemá možnosť platiť výživné.

31. Matka, ako aj obidve deti prítomné na pojednávaní dňa 20.10.2025 zotrvali na podanom návrhu na
určenie výživného na T., ako aj X.. Potvrdili, že matka im hradila po celú dobu štúdia náklady na nich.
V súčasnej dobe po ukončení strednej školy sú v evidencii na úrade práce. T. od 1.2.2025 doposiaľ
(predtým od 1.9.2022 do 14.5.2024) a X. od 25.4.2025 doposiaľ. Uvedené mal odvolací súd potvrdené

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I. z 3.10.2025.
Matka t. č. pracuje na dohodu v pizzerii v B. nad S.. Potvrdila, že od novembra 2018, kedy zomrel jej
otec, na ktorého poberala opatrovateľský príspevok bola evidovaná na úrade práce. Otec detí na výživné
uhrádzal len sumy 100 na X. a 160 na T., viac na nich neprispieval.

32. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v

zmysleustanovení§111až§122CMP.Okruhúčastníkovtohtokonaniatrebaposúdiťpodľaustanovenia
§ 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať. Obidve maloleté deti boli účastníkmi konania už pred dovŕšením
veku plnoletosti. V priebehu odvolacieho konania maloleté deti nadobudli procesnú spôsobilosť, kedy
pred súdom môžu konať samostatne v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť vlastnými úkonmi

nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia teda deti získali spôsobilosť
konať samostatne napriek tomu, že predmetom konania bolo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti
zostranypovinnéhootcavčase,keďbolieštemaloleté.Nazákladeichsúhlasuspokračovanímvkonaní
sa stali účastníkmi konania na strane navrhovateľky. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred
dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd v starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti

s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie.
Súd prvej inštancie správne v konaní pokračoval s plnoletou - dcérou vzhľadom na jej súhlas v konaní
s podaným návrhom na zvýšenie výživného.
Po podaní dovolania a zrušení rozsudku Krajského súdu v Prešove odvolací súd ďalej pokračoval a
konal s obidvoma dospelými deťmi na strane navrhovateľov.

33. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

35. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa a pod.

36. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil existenciu dôvodov na zmenu
pôvodného rozsudku ohľadom výživného na maloletého X. vo výške 100 eur a na vtedy mal. T. vo
výške 160 eur v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s dôrazom na okolnosti v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Pritom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov,
a to jednoznačne na strane maloletého X. I., ktorý medzitým dospel, ako aj na strane plnoletej T.

I., ale aj na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s
tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena jednak zdravotného stavu, nástupu dieťaťa
do školy vyššieho stupňa a náklady s tým spojené. Čo sa týka majetkových pomerov otca, tieto
s poukazom na dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie sa podstatne zmenili od času, kedy bolo
rozhodované o určení výživného zo strany otca na maloleté deti. S dôrazom na tie skutočnosti, ktoré

boli preukázané jednoznačne vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie, odvolací súd následne
rozhodoval s poukazom na zmeny ohľadom finančnej situácie otca, ktoré mal preukázané.37. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov na zmenu pôvodného rozsudku, ako aj
určení výživného na obidve deti v čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletého X. a plnoletej T.
v zmysle ustanovení § 78 ods. 1, § 121, § 154 CMP, a to z hľadiska zmeny pomerov detí na strane

detí, ako aj oboch rodičov. O výške výživného rozhodol správne v súlade s ustanovením § 62 a § 75
Zákona o rodine.

38. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú závery, ktoré uviedol súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s

poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.

39. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby
sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa
a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky

a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym
spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v
najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s
cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

40. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd
vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca
neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo výške určenej

súdom. V tomto konaní bolo povinnosťou otca, aby objektívne súdu preukázal svoje príjmy a výdaje,
svoje majetkové pomery, ako aj okruh vyživovaných osôb.

41. Súd prvej inštancie zhodnotil v prvom rade potreby mal. X., ako aj plnoletej T. v čase, dokiaľ
nenadobudla plnoletosť, ako aj základné nároky a potreby, ktoré súvisia s uspokojovaním ich základných

potrieb s potrebami vyššieho vzdelania. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb mal. X., ako aj
plnoletá dcéra predložila špecifikáciu svojich nákladov, ktoré súd prvej inštancie správne posúdil v tom
smere, že došlo k výraznému zvýšeniu potrieb oboch maloletých detí oproti pôvodnému stavu, kedy bolo
naposledy rozhodované o výživnom. Došlo k zmenám, ako už bolo konštatované a je možné mať za
osvedčené a preukázané zvýšené potreby detí sú v súvislosti s ich štúdiom, stravovaním, nákladmi na

zakúpenie školských pomôcok, potrieb, náklady, ktoré súvisia s bývaním, na ktorých deti majú povinnosť
sa podieľať, ako aj náklady s nákupom drogérie, kozmetiky s poukazom na zdravotný stav maloletého,
ako aj plnoletej dcéry. O. prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil zvýšené
potreby detí a pri stanovení bežného výživného zdôraznil aj objektivitu príjmov otca a jeho majetkovej
situácie.

42. Súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v
civilných mimosporových konaniach, ktorá spolu s princípom oficiality a materiálneho vedenia konania
má viesť k rozhodnutiu, ktoré je čo najbližšie k skutočným hmotnoprávnym pomerom účastníkov
konania.Tátovyšetrovaciazásadanenegujeaktivituúčastníkovkonania,ktorímajúpovinnosťsúčinnosti

a povinnosť úplného a pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností relevantných pre meritórne
rozhodnutie vo veci. Uvedené je úzko prepojené s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého rodič, ktorý je podnikateľom, má povinnosť preukázať súdu svoje príjmy a predložiť všetky
doklady preukazujúce jeho príjem a to aj sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu.
Súd prvej inštancie počas celého konania riadne vyzýval otca na predloženie dokladov preukazujúcich

jeho príjem, presne uviedol, ktoré doklady považuje za potrebné, aby otec súdu predložil na preukázanie
majetkových a príjmových pomerov. Otec ani do posledného rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložil
riadne všetky doklady preukazujúce jeho príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že súd prvej inštancie aj napriek tomu, že presne neurčil výšku potencionálneho príjmupovinného otca, vychádzal z obsahu zisteného skutkového stavu, čo vyhodnotil aj odvolací súd vo
svojich rozhodnutiach ako správny postup.

43. Na strane maloletého X. nešlo o nadpriemerné potreby, pričom príjmy rodičov boli schopné pokryť
náklady,ktorémaloletédieťa potreboval.Prinákladochdetíjepotrebnézahrnúťajpomernákladov,ktoré
súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami,
na ktorých by sa maloleté dieťa takisto malo podieľať rovnako. Náklady na bývanie v rodinnom dome
uspokojovala matka mal. X. a plnoletej T., pričom výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, potreby

na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ako aj náklady zdravotnej
starostlivosti, pričom tieto sú považované za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná vyspelosť
obidvoch detí. Ak sú reálne možnosti povinných rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročného do budúcnosti vyplýva, že
nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Preto súd prvej inštancie

správne rozhodol aj o povinnosti hradiť maloletému X. sumu 300 eur ako formu úspor.

44. Odvolací súd po vyhodnotení zisteného skutočného stavu a vyhodnocujúc námietky tak otca, matky,
ako aj plnoletej dcéry v podaných odvolaniach prijal právny záver a má za to, že je v danom prípade je
dôvodné uplatnenie princípu potenciality príjmov otca. Otec ako bolo preukázané, bol súčasťou výhry

jeho brata v T. vo výške X XXX XXX,XX eur, pričom ako bolo preukázané, mohol disponovať účtom
svojho brata. Konkrétne on sám na odvolacom pojednávaní potvrdil, že mu brat dal polovicu sumy, ktorú
vyhral. Zároveň bolo preukázané, že požičiaval finančné prostriedky iným ľuďom, čo aj sám potvrdil.
Vlastní 4-izbový byt v B. nad S., ako aj dve osobné motorové vozidlá a z príslušných účtov, ktoré ma v D.
banke a iných bankách, mu plynuli finančné zisky, a to podiely z takto vložených finančných prostriedkov.

Rozhodným aj pre odvolací súd bolo posúdenie jeho reálnych možností a schopností aj v prípade, keď
bol zamestnaný v danej spoločnosti brata od 2011 do mája 2021 ako spoločník a konateľ. Ak by pracoval
a dosahoval príjem, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti dané jeho fyzickým
stavom, pracovnými skúsenosťami a ponukou a dopytom na rozumne regionálnom určenom trhu mohol
dosahovať, zvýšil by sa jeho mesačný príjem. V priebehu konania otec nepredložil žiadne dôkazy, ktoré

by vyvrátili závery súdu o jeho možnej potencionalite. Rovnako z dôkazov, ktoré boli ním predložené
v priebehu dokazovania nie sú zrejme dôvody, prečo vystúpil zo spoločnosti svojho brata a toho času
je bez pracovného pomeru, čo nie je v súlade s kontextom toho čo vypovedal. Počas celého konania
nepredložil o tom žiadne dôkazy.
Právny zástupca otca necelé dve hodiny pred nariadeným pojednávaním odvolacieho súdu predložil

kópie daňových priznaní firmy W. I. s.r.o. za roky 2019 - 2023.Uvedené považuje odvolací súd za postup
v rozpore s právnickou etikou právneho zástupcu voči súdu, nakoľko uvedené doklady jednak predložil
neskoro, ako aj to, že išlo o daňové priznanie za obdobie, kedy otec detí už nepracoval v spoločnosti
svojho brata (koniec mája 2021). Uvedeným konaním, ako aj snahou o odročenie pojednávania mal
právny zástupca snahu zmariť nariadené pojednávanie.

45. Potom ako bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené NS SR uznesením č. k. 6CdoR/10/2025 zo
dňa 30.05.2025, nariadil odvolací súd pojednávanie, na ktorom doplnil zistený skutkový stav súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že určil rozsah finančnej sumy, s ktorou mohol disponovať otec detí v čase od
mája 2009, kedy vyhral v LOTE jeho brat sumu 3 XXX XXX,XX eur, z ktorej mal k dispozícii otec polovicu,

t. j. X XXX XXX eur, a to do času, kedy rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.
Odvolací súd vychádzal zo sumy 1 XXX XXX eur, ktorú vydelil počtom mesiacov od 6.5.2009 do
19.12.2022, kedy došlo vydaním opravného uznesenia ku skončeniu konania na súde prvej inštancie
(roky 2009 - 2022 = 164 mesiacov), pričom dostal výslednú sumu (1 500 000 : 164 = 9 146.34) 9 146
eur, ktorú mal otec k dispozícii ako jeho potencionálny príjem mesačne.

Odvolací súd pri uvedenom výpočte potencionálneho príjmu nevzal v úvahu príjem z podielov
vyplácaných na otcov účet mesačne, ani jeho výhry zo stávkovania.
Akotecdetímalpeniazenapôžičkyvovýške20000-150000preneznáme,resp.známeosoby,peniaze
na stávkovanie, na úhradu dovoleniek tretích osôb, bolo jeho povinnosťou mať podľa odvolacieho súdu
aj peniaze na úhradu výživného v prospech jeho detí. Pritom odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeho deti,

čo bolo dokázané viacnásobnými DNA testami, takže nemožno odvolaciu námietku, že deti nie sú jeho
vyhodnotiť ako dôvodnú, resp. ako takú, ktorou by sa mal odvolací súd zaoberať.46. Okrem príjmov na strane otca, je súd povinný zisťovať aj jeho celkový majetok a jeho životnú úroveň
na riadne určenie výživného vo vzťahu k jeho deťom, ktoré majú právo podieľať sa na životnej úrovni
každého z rodičov. Otec v konaní uvádzal, že je SZČO t.č. bez príjmu. Uviedol, že nemá žiadny majetok

ani príjem, čo sa odvolaciemu súdu javí ako snaha otca zatajovať skutočnú výšku svojho majetku. Je
nelogické, aby otec, ktorý vlastní hnuteľný majetok, ako aj financie, ktoré dlhodobo požičiaval, nevedel
uviesť hodnotu svojho majetku. Otec taktiež neobjasnil súdu pomer k nehnuteľnostiam, ktoré podľa jeho
vyjadrenia má vo vlastníctve len z dôvodu, že tieto mu daroval brat, avšak na liste vlastníctva je ako
vlastník zapísaný práve otec detí.

47. Otcove tvrdenia, že jeho príjem je cca 300 eur mesačne je zjavnom rozpore so zisteniami o otcovom
majetku a jeho príjmoch z vlastníctva nehnuteľností, z výkonu funkcie spoločníka v spoločnosti bratovej
firmy, zisku z podielov v bankách, ale predovšetkým sumy milión päťstotisíc eur, ktoré mal k dispozícii,
čo bolo dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nakoľko otec hodnoverne
nepreukázal celý svoj skutočný príjem, vychádzal správne súd prvej inštancie z potencionality jeho

príjmu, čo nakoniec v plnom rozsahu vyplýva z doplneného dokazovania odvolacím súdom a určenie
potencionálnejsumy,zktorejvychádzalpristanovenívýživnéhonaobidvedeti,akoajdlžnéhovýživného
prakticky už určil súd prvej inštancie, len v rozsudku neuviedol presnú finančnú výšku.

48. Keďže otec nepreukázal v priebehu konania žiadne dôkazy, ktoré by smerovali k záveru tomu, že nie

je v jeho schopnostiach dosahovať iný príjem, a teda sa nezbavil príjmov bez vážneho dôvodu, v zmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine možno tak v prejednávanej veci vychádzať z možného potencionálneho
príjmu povinného rodiča, ktorý dosahoval v období pred desiatimi rokmi, pričom z tohto bolo potrebné
pri stanovení výživného vychádzať.

49. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam otca odvolací súd v prvom rade zdôraznil, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na

súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však
nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS

50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných
právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo
možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by
zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo
vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je
potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z ustanovenia § 387 ods. 3 Civilného sporového

poriadku, z ustanovenia § 387 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení
rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa
s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca
čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania
odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového

poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

50. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

51. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
Súd prvej inštancie je vo svojej rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý,
premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj

spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v
tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto
súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti

dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty otca, ako aj matky maloletých detí v odvolaní.

52. K otcom namietanému odvolaciemu dôvodu, ako aj dovolaciemu dôvodu, že súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov
neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo
vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z

hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť
len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel
formálnej logiky. Z uvedeného dôvodu je nedôvodná námietka otca o účelovom vyhodnotení vykonaných
dôkazov súdom prvej inštancie. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace

úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich
vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

53. Odvolací súd dáva do pozornosti z dôvodov dovolania uvedených otcom a jeho právnym zástupcom
na č. l. 7 dovolania z 29.2.2025, kde poukazuje na rozhodnutie NS SR 5Cdo/14/2021 z 31.3.2021, v

ktorom zdôraznil NS SR, že „Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých
príjmov povinného pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného
vymedzuje fiktívny príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa. V tomto kontexte
nemôže odvolací súd opomenúť prehlásenie otca na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 20.10.2025,
kedy po viac ako troch rokoch od vydania rozsudku súdu prvej inštancie navrhol, aby ho odvolací súd

„oslobodil od platenia výživného“, čo považuje odvolací súd za účelové až nehorázne správanie sa
otca voči svojim vlastným deťom. Uvedené vyjadrenie otca vyhodnotil odvolací súd v hrubom rozpore s
povinnosťou otca ako povinného z platenia výživného voči svojim deťom, ktoré sa vyjadrili, že vzhľadom
k dĺžke konania a k tomu, ako sa ich otec k nim správa ani neočakávajú, že im výživné uhradí. Nedôvera
detí voči otcovi prevýšila princíp potreby finančného zabezpečenia formou výživného pre nich. Odvolací

súd je preto bezpochyby toho názoru, že princíp potencionality v tomto konkrétnom prípade určenia
výživného je namieste.

54. Ani odvolací súd nepovažoval pôvodne za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný
stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej úprave

výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. deťom. Odvolací súd však konštatoval po
opätovnom podaní dovolania otcom detí, že vyjadrenia účastníkov konania súdom prvej inštancie musí
odvolací súd doplniť ďalším výsluchom aj vzhľadom na ich vzájomný konflikt a napätie, ktoré vyvolávali
vzájomné jednotlivé vyjadrenia. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na dĺžku konaniaa doposiaľ vykonané rozsiahle dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, na vyjadrenia
samotných účastníkov konania, vrátane vyjadrenia detí, ktoré počas konania dospeli, vyjadrenia
kolízneho opatrovníka v konaní súdu prvej inštancie priebeh a závery vykonaného dokazovania a

jeho výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený dôkazmi realizovanými na súde
prvej inštancie doplnením výsluchov pred odvolacím súdom nezmenil právny záver odvolacieho súdu v
preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.

55. Zároveň sa odvolací súd vyjadruje k odvolacím námietkam matky, ktorá argumentovala tým, že otec

maloletých detí od roku 2016 neprispieva na rodinu, pričom využíval finančné prostriedky v prospech
iných osôb na dovolenky, na gamblerstvo, uvedené skutočnosti nepoprel ani samotný otec detí a
uvedené skutočnosti správne vyhodnotil súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného v prospech
maloletého X., ako aj plnoletej dcéry T.. Čo sa týka hodnotenia dôvodov osobitného zreteľa a určením
výživného od roku 2014 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, odvolací súd sa plne stotožnil s
dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej inštancie, keď správne určil tak vyživovaciu povinnosť, ako aj dlžné

výživné od 26.7.2018 tak, ako je to uvedené vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie. Čo sa týka
návrhu matky je odvolací súd toho názoru, že s určením vyživovacej povinnosti k mal. X. sa v plnom
rozsahu vysporiadal, výživné určil správne s poukazom už na konštatovanie odvolacieho súdu vyššie,
s poukazom na potreby maloletého dieťaťa, ako aj na výšku príjmov povinného otca, ako aj matky.

56. K odvolaniu dospelej dcéry odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, na ktoré poukázal v súvislosti s
odvolaním matky, pretože odvolacie námietky sú totožné u plnoletej dcére, aké sú odvolacie námietky
matky. O majetkových pomeroch otca, o finančnej rezerve, ako aj o finančnej pomoci iným osobám,
dovolenky, hracie automaty, ako aj jeho konanie, ktoré súviseli s odchodom zo spoločnosti brata, tomuto
sa v plnom rozsahu súd prvej inštancie venoval, riadne odôvodnil, a preto odvolacie námietky matky,

ako aj otca vyhodnotil odvolací súd v tejto časti ako nedôvodné.

57. Odvolacie námietky otca, matky a plnoletej dcéry neboli spôsobilé k tomu, aby zmenil, resp. zrušil
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto ho ako vecne správne a zákonné potvrdil.

58. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

59. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

60. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. detí. Ten vyhodnocuje súd
v každej jednotlivej veci osobitne za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl.
5 Zákona o rodine.

61. Odvolací súd poukazuje na to, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej
platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliadal len na skutočné, teda faktické príjmy povinného, ktoré
dosahoval v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré povinný potenciálne mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce. Tento princíp sa

uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnosti platiť výživné. Na zníženie, resp. stratu príjmu povinného súd prihliada len vtedy a len v takom
prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavineniapovinného.Obdobnénegatívnedopadynamožnosťplatiťvýživné,akémákonaniepovinného,ktorýmsa
sám bez vážneho dôvodu vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania a zamenil ho za zamestnanie
menej výhodné, ktoré dosahuje nižší príjem, má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho

znaky trestnej činnosti, za ktoré môže byť trestne stíhaný (poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Konanie otca detí vyhodnotil odvolací súd v tomto kontexte ako v
prvom rade konanie proti svojim deťom nie v ich záujme, ako by to malo byť vo vzťahu milujúceho otca
voči svojim deťom. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec detí
dal prednosť hazardným hrám pred povinnosťou zabezpečiť finančne formou úhrady výživného svoje

deti.

62. Pokiaľ ide o otázku súčasného príjmu a majetkových pomerov povinného, kedy naozaj reálne príjem
otca predstavuje preukázané finančné prostriedky, je potrebné uviesť, že finančné prostriedky, ktorými
otec disponoval v posudzovanom období rokov 2018 - 2022, momentálne majú dosah aj na určené
výživné, nakoľko bolo preukázané, že z finančných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii povinný otec za

dobu posudzovanú súdom prvej inštancie, nemohlo dôjsť k zníženiu na takú výšku, aby nebol schopný
platiť výživné na svojho maloletého syna a plnoletú dcéru v určenej sume.
Odvolací súd pri tejto príležitosti poukázal na predložené finančné účty otca v D., ktoré jednoznačne
preukazuje tú skutočnosť, že otec disponoval v čase spornom pre určenie výživného dostatkom
finančných prostriedkov a pokiaľ mal na financovanie svojej hráčskej mánie, bolo jeho povinnosťou

prispievať na výživné svojim deťom. Uvedené vyplýva aj z písomného vyjadrenia - odpovede na žiadosť
o zaslanie správy spoločnosti C., spol. s.r.o. zo dňa 29.05.2024 s prílohami.

63. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné

aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil,
a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s
ich vekom, rastom a štúdiom.

Pri rozhodovaní odvolací súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré ako už odvolací súd
zdôraznil, obidvaja medzitým dospeli, ako aj príjmové a majetkové pomery otca v súlade s ustanovením
§ 75 ods. 1 vychádzajúc zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine.

64. Odvolací súd nemôže opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že otec svojím konaním neúmerne

predlžuje čas, po ktorý má platiť výživné svojim deťom a takto sa vyhýba svojej rodičovskej povinnosti,
ktorá mu vyplýva zo zákona. Otec podľa odvolacieho súdu tak v odvolaní ani v dovolacom konaní
neuviedol v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o
záverochsúdutakprvejinštancie,akoajodvolaciehosúdu.Vžiadnomprípademuprocesnýmpostupom
obidvoch súdov nebolo znemožnené vykonávať jeho procesné práva. Práve naopak súd prvej inštancie

hoviackrátvyzývalnapredloženierelevantnýchdokladovnapreukázaniejehopríjmov.Svedkoviapočas
konania potvrdili, že im požičiaval vysoké finančné sumy a sám dával mesačne vysoké sumy do hier
D., čo bolo napokon potvrdené listinnými dôkazmi. To, že súd prvej inštancie presne neuviedol sumu, z
ktorej vychádzal bola iba zámienka na strane otca, ktorú použil ako dovolaciu námietku, aby nemusel
svojim deťom platiť stanovené výživné.

Priznaná výška výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale správanie sa otca voči vlastným deťom
je v rozpore s dobrými mravmi, čo by si mal otec v prvom rade uvedomiť. Ani samotná skutočnosť,
že otec maloletých detí bol v čase od 04.07.2020 do januára 2021 vo väzbe, nemôže byť dôvodom,
pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov. V prípade otca ako povinného z platenia
výživného,ktoréhoosobnáslobodabolaobmedzená,musísúdvychádzaťpristanovenívýškyvýživného

aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody. Nemôže to byť
nikdy na úkor dieťaťa (rozsudok NS SR z 20.02.2019 sp. zn. 3Cdo/236/2018).

65. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného, správne aplikoval pri posúdení
pomerov otca detí - výšky jeho priemerného fiktívneho mesačného príjmu ustanovenie § 75 ods. 1

Zákona o rodine, pričom správne ustálil výšku výživného vzhľadom na potreby maloletých detí v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie.66. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými
podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a

ako vec právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie potom ako odvolací súd konkretizoval výšku
fiktívneho príjmu otca pre posúdenie potencionality spĺňa požiadavky uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o
rodine,akoajpožiadavkynaodôvodnenierozsudkuvzmysle§220ods.2až4CSP. Odvolacianámietka
otca detí ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu je
preto nedôvodná. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie

v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potom ako na základe zrušujúcich uznesení NS SR doplnil skutočnosti vytýkané mu
v odvolacom konaní.

67. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, s výnimkou výrokov I., VII. a

IX., ktoré neboli napadnuté odvolaním. Návrh odvolateľa na oslobodenie od vyživovacej povinnosti na
pojednávaní odvolacieho súdu považoval odvolací súd doslova za výsmech a to nielen voči deťom, ale
aj voči súdom, ktoré sa jeho odvolacími a dovolacími námietkami dôkladne zaoberali, pričom otcovi išlo
len o jedno, a to neplatiť výživné na svoje deti.
Odvolací súd zároveň takýto návrh považoval za rozporný s najlepším záujmom detí ohrozujúci riadne

uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k deťom zo
strany povinného otca, preto v ňom ani nerozhodoval pretože ho považoval za nedôvodný, až v rozpore
so zákonnou povinnosťou otca.

68. O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov
konanianiektorémuzúčastníkovvzmysleustanovenia§55CMP,anitrovydovolaciehokonania,pretože
by to nebolo spravodlivé, nakoľko ide o rodinnoprávne konanie.

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).