Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/1280/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120364157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120364157.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45684618,
so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
44250029, Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti povinnému: A. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 326,07 Eur, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. 114EX

410/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
súdneho exekútora sp. zn. 114EX 410/20 zo dňa 26.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.08.2020, domáhal

od povinného vymoženia 326,07 Eur na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu
Košice - okolie sp. zn. 10Csp/520/2017 zo dňa 05.04.2018 (ďalej ako „exekučný titul“).

2.OkresnýsúdBanskáBystricapopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcieaprílohknemu,vydaldňa
31.08.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom
exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu

pod sp. zn. 114EX 410/20.

3. Dňa 21.10.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 26.09.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie

náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučnýporiadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so
zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že: cit.: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by
exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o
súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným
žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného,

ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcievyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného
ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí
mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v

hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je
správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť
podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného
poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené
pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku.

Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení
neprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Následne,všetokhnuteľnýmajetok
nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku
má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších
pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak,
abybolirešpektovanéprávaajpovinnéhozasúčasnéhouspokojeniavymáhanéhonárokuoprávneného,

ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v
budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.“

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že: cit.: „Súdny exekútor (ďalej len ,,exekútor“) dňa
26.09.2025 vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie, z dôvodu

naplnenia podmienok ustanovených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu, nakoľko
v exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora. Oprávnenému bolo predmetné upovedomenie a výzva na úhradu trov exekúcie doručená
dňa 26.09.2025. Exekútor má za to, že upovedomenie o zastavení zo dňa 26.09.2025 bolo vydané v

súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len Exekučný poriadok“). Od začatia exekúcie exekútor pravidelne lustroval majetok
povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou, v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. O
svojich zisteniach oprávneného opakovane informoval. V rámci exekúcie (počas obdobia piatich rokov)
povinný nemal žiaden príjem, z ktorého by mohli byť vykonávané zrážky, nemá zriadený účet v banke,

neboli zistené na DI žiadne motorové vozidlá, voči Daňovému úradu nemal žiadne pohľadávky a nebolo
možné vykonať exekúciu ani predajom nehnuteľnosti, z dôvodov obmedzujúcich a limitujúcich zákonom
upravených inštitútov ustanovených v § 63 ods. 3, a § 64 Exekučného poriadku. V rámci exekúcie
zistené, že povinný býva na vyššie uvedenej adrese spolu s ďalšími 30 osobami prihlásenými k trvalému
pobytu na tejto adrese. Tieto zistenia boli uvedené aj v samotnom upovedomení o zastavení exekúcie.

V zmysle platnej právnej úpravy, judikatúry aj právnej vedy, dôvodom pre nemajetnosť je nezistenie
majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (t. j. relatívna nemajetnosť) a nie
preneexistenciuakéhokoľvekmajetkupovinného(t.j.absolútnanemajetnosť).Počasexekúcieexekútor
nevyužil možnosť uloženia donucovacích opatrení, nakoľko povinný nie je vlastníkom ani držiteľom
motorovéhovozidla,niejeanidžiteľomvodičskéhooprávnenia,jedinnoumožnosťouexekútorabymohlo

byť uloženie donucovacieho opatrenia – peňažnej pokuty, ktoré sa v danom prípade javí ako neefektívne
a neúčelné. Exekútor má za to, že došlo k naplneniu podmienok ust. v § 61n ods. 1 písm. d) a je jeho
povinnosťou exekúciu zastaviť (ex offo), t. j. aj bez súhlasu oprávneného, ak zistí že nastali skutočnosti
ktoré sú predpokladané zákonom. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor (okrem § 167 a § 172
Exekučného poriadku) tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného

majetkuzodpovedalahodnotevymáhanejpovinnosti.Posúdenienemajetnostipovinnéhoatedadôvodu,
pre ktorý dochádza k zastaveniu spadá do rozhodovacej činnosti exekútora. Účelom takto zakotveného
dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď
exekúciu nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom.“

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd preskúmaním námietok oprávneného tak ako sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto
uznesenia mal za preukázané, že oprávnený podal tieto námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,

že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania

majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku

a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do
zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný
alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie
je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia

ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v
banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným
veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii
nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto
prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy,

ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine
tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia
neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

12. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za

dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.

Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne

dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v
dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

13. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v
medzirezortných evidenciách. Súd má za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora, že povinný nemá

žiaden príjem, z ktorého by mohli byť vykonávané zrážky, nemá zriadený účet v banke, neboli zistené na
DI žiadne motorové vozidlá, voči Daňovému úradu nemal žiadne pohľadávky a nebolo možné vykonať
exekúciu ani predajom nehnuteľnosti, z dôvodov obmedzujúcich a limitujúcich zákonom upravených
inštitútov ustanovených v § 63 ods. 3, a § 64 Exekučného poriadku. V rámci exekúcie bolo zistené, žepovinný býva spolu s ďalšími 30 osobami prihlásenými k trvalému pobytu na adrese pobytu povinného.
Použitie donucovacích opatrení považujem v tomto prípade za neefektívne.

14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym
exekútorom však konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu
nemajetnosti osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od
okamihu začatia exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku), keď napriek opakovaným
výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné

majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým
obzvlášť to, že v sledovanom období neboli na strane povinného zistené žiadne účty vedené v
peňažných ústavoch, výsledky opakovaných lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu
pracovnoprávneho vzťahu. Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnej veci.

15. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho

osobe povinného či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru
oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného, súd uvádza, že predmetná argumentácia
oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu
úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený
súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne

s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky
oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny
exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z
ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,
ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia

majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie
súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že
úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty
vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do

reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo
exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska
povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je potom ďalej
nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácii a zistení,
že povinný býva na adrese spolu s ďalšími 30 osobami prihlásenými k trvalému pobytu na dane

jadrese, absolvoval služobnú cestu na adresu osoby povinnej v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného
majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku
vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len
nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade je dôležité
zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška

trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu patriaceho
hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež
vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného
uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na
peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol

uspokojenýžiadnymztaxatívnevymedzenýchspôsobovvykonaniaexekúcie.Podstatoudonucovacieho
opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho
výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z
konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.

16. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal úkony, ktoré vykonal a ktoré viedli k
záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť,
že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie
súdnym exekútorom vydaného Upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať
návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie exekúcie na majetok povinného minimálne

po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v majetkových pomeroch povinného.
Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na
súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje
zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedenýobjektívny stav zodpovednosť nenesú. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na
vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy

súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym
exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4

Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom
vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.