Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202893
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124202893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Pavol Torňoš, advokát, so sídlom
Tomášikova 50/D, 831 04 Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01
Žilina, IČO: 50 626 329, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 45C/18/2024-253 zo dňa 31. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.08.2023, ktorou žalovaná ako darkyňa previedla na D.
E. ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k.
ú. C., obec C., okres F. a to pozemku parcela KN-C č. 3065/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240

m2, pozemok parcela KN-C č. 3066/2 orná pôda o výmere 1251 m2, pozemok parcela KN-E č. 3065/3
orná pôda o výmere 154 m2, ďalej spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres F. a to pozemok parcela KN-C č. 3065/2 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 253 m2, ďalej spoluvlastnícky podiel vo výške 3/8 k nehnuteľnostiam zapísaných na
LV č. XXX, k. ú. C., obec C., okres F. a to pozemok parcela KN-C č. 3066/3 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 581 m2 a stavba rodinný dom sup. č. XXX postavený na pozemku KN-C č. 3066/3. Žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej
zmluvy V 10967/2022, V 11216/2022, V 11215/2022 a V 11218/2022. Žalovaná previedla sporné
nehnuteľnosti na obdarovanú D. E. darovacou zmluvou zo dňa 11.08.2023, ktorá bola zavkladovaná
30.08.2023 pod V 6141/2023. Následne darovacou zmluvou zo dňa 22.09.2023 D. E. previedla na
žalovanú ako obdarovanú predmetné nehnuteľnosti, ktorá zmluva bola zavkladovaná pod V 7119/2023
a v súčasnosti je vedená ako výlučný vlastník, resp. podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností
žalovaná. Nesporným bolo že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 01.07.2017 a toto

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 54P/192/2023-286 zo dňa
08.11.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.11.2024.
3. V prvom rade sa zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu v danej veci. Nerozlučným spoločenstvom
je aj nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP, ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktoromosobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súdna
prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu
musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli, a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V prípade

zmluvy, ak niektorá zo zmluvných strán nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť
pre nedostatok vecnej legitimácie. Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2002.
Dovolať sa relatívnej neplatnosti je teda potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu – darovacej
zmluvy. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) nastávajú dôjdením tohto prejavu
vôle všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti

darovacej zmluvy zo dňa 11.08.2023 iba voči žalovanej. V spore nebolo preukázané, ani žalobcom
tvrdené, že by dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu adresoval aj druhému účastníkovi zmluvy –
D. E.. Účastníkom darovacej zmluvy zo dňa 11.08.2023 spísanej vo forme notárskej zápisnice, ktorej
neplatnosti sa žalobca domáhal, bola ako obdarovaná D. E., ktorá v danom spore nevystupovala ako
strana sporu ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Z dôvodu

zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie nepovažoval za potrebné, aby danú žalobu
preskúmaval po vecnej stránke a zaoberal sa meritom veci.
4. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že bol práceneschopný a k dnešnému
dňu (31.03.2025) zrušil PN, prevzal právne zastúpenie, odročenie pojednávania necháva na zváženie
súdu – súd k uvedenému uvádza, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil odpis

potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, z ktorého vyplýva, že bol práceneschopný od 17.03.2025,
predpokladané skončenie PN dňom 24.03.2025, preto súd nemal žiadnym spôsobom preukázané
tvrdenie právneho zástupcu, že PN mu mala skončiť až 30.03.2025. Zároveň právny zástupca žalobcu
ani nenavrhol odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Po predbežnom právnom posúdení zo
strany súdu právny zástupca uviedol, že ostatné náležitosti čo sa týka procesne sa vedia odstrániť tým,

že si pozrie spis, preštuduje si to z hľadiska aj jednotlivých zmlúv. Na pojednávaní sa jednoznačne
vyjadril, že sa oboznámil s jednotlivými zmluvami a žalobca navrhol vyžiadať z Okresného úradu
Žilina, odbor katastrálny kúpne zmluvy, na základe ktorých žalovaná nadobudla vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v roku 2022, zároveň zmluvy, na základe ktorých previedla nehnuteľnosti na tretiu
osobu a darovacie zmluvy, na základe ktorých boli žalovanej darované spätne predmetné nehnuteľnosti.

Uvedené zmluvy súd vyžiadal, oboznámil s nimi strany sporu aj na pojednávaní a v priebehu konania
bol žalobca vyzvaný, a to podaním zo dňa 30.04.2024 aby nahliadol do spisu s tým, že z Okresného
úradu Žilina boli predložené uvedené zmluvy aby sa s nimi oboznámil a s poukazom na tieto listinné
dôkazy potom doplnil žalobu na základe uznesenia č. k. 45C/18/2024-98 zo dňa 29.04.2024. Žalobca
bol nahliadnuť do spisu, oboznámil sa s týmito listinnými dôkazmi ako to vyplýva z úradného záznamu

24.05.2024 a na základe uvedeného následne doplnil žalobu a to v znení doplnenia žaloby 05.06.2024
doručenejsúdu06.06.2024,ktorousadomáhalurčenianeplatnostidarovacejzmluvyzodňa11.08.2023.
Pokiaľ žalobca dňa 03.10.2024 navrhoval, aby žalovaná predložila kúpne a darovacie zmluvy, tak
poukázal na to, že tieto už boli obsahom spisového materiálu a žalobca bol nimi riadne oboznámený.
Zároveň aj zo strany žalovanej boli predložené uvedené kúpne zmluvy, ktoré boli doručené žalobcovi

spolu s vyjadrením žalovaného. Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu ani do vyhlásenia dokazovania
za skončené zo strany súdu nenavrhol súdu, aby rozhodol o vstupe ďalšieho žalovaného (D. E.) do
konania, pričom žalobca ako aj právny zástupca žalobcu boli riadne oboznámení s kúpnymi, darovacími
zmluvami, konkrétne aj s darovacou zmluvou z 11.08.2023. Iba nad rámec poznamenal, že ak strana
sporu nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej

lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci
advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako dôležitý
dôvod odročenia pojednávania.
5. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov zamietol, a to výsluch žalobcu žalovanej, výsluch svedkov,
ktorí mali poskytnúť pôžičky žalovanej, dôkazu aby žalovaná predložila výpis z účtu od 01.01.2022

do 31.12.2023, nakoľko ich nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to
nadbytočné s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby, a to nedostatok vecnej legitimácie. Napokon
zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, výsluch svedkov – predávajúcich, kupujúcich, darcov,
keďžetentobolneurčitý,neúplnýprocesnýnávrhnavykonaniedôkazu,keďženeboliuvedenékonkrétne
osoby a tiež vykonanie dôkazu nebolo potrebné - relevantné pre rozhodnutie vo veci samej s poukazom

na dôvody zamietnutia žaloby.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi.7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, h/ CSP. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že pokiaľ právny zástupca
žalobcu na pojednávaní uviedol, že bol práceneschopný, že k dnešnému dňu 31.03.2025 zrušil PN,

prevzal právne zastúpenie, odročenie necháva na zvážení súdu. Právny zástupca jednoznačne uviedol,
že nie sú splnené procesné podmienky na pojednávanie, nakoľko právne zastupovanie prevzal v deň
pojednávania a nemal 5-dňovú lehotu na oboznámenie sa s obsahom spisu. Lehota 5 dní v § 178 ods.
2 CSP má síce poriadkový charakter, v nijakom prípade však nemôže byť skrátená do tej miery, aby
účastník nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Inak by mohlo ísť o postup, ktorým súd

odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd odôvodnil nedodržanie 5-dňovej lehoty na prípravu
konania tým, že nemusí byť dodržaná v tomto konkrétnom prípade, nakoľko právny zástupca žalobcu je
advokát, čo právny zástupca žalobcu namietal, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 25/2001. Súd odignoroval dátum prevzatia právneho zastúpenia. Predkladá potvrdenie o ukončení
PN, ktoré bolo po kontrole ukončené k nasledovnému dňu. Právny zástupca žalovaného (správne malo
byť žalobcu) po kontrole išiel priamo do Žiliny a prevzal zastupovanie. Skutkové tvrdenie, že súd nemal

žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie právneho zástupcu, že PN mu mala skončiť až 30.03.2025
nie je pravdivé, nakoľko právny zástupca žalobcu uviedol, že potvrdenie súdu dodá, nakoľko ho nemá
u seba, keďže išlo o E-PN. Odročenie pojednávania navrhol už na začiatku, keď súd uvádzal, že kedy
prevzal zastupovanie. Je nesporné, že inak by súd v odôvodnení rozsudku neriešil predmetnú vec. Zo
zvukového záznamu je zrejmé, že právny zástupca namietol, že nie sú splnené procesné podmienky

konania a nemal dostatok času na prípravu pojednávania. Právny zástupca žalobcu nevedel čo spis
obsahuje/alebo neobsahuje, aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu adresované D. E..
Zo zvukového záznamu je rovnako zrejmé, že k jednotlivým dôkazom uvádzal, že nevie sa k niektorým
dôkazom vyjadriť. Obsahom spisu neboli len zmluvy, ale aj listy vlastníctva a iné doklady, pričom v čase
prevzatia právneho zastúpenia nemal právny zástupca žalobcu sprístupnený E-súdny spis. Zotrváva na

tom, že právny zástupca po nahliadnutí do spisu by vedel odstrániť vady a rozšíriť žalobu aj o ďalšieho
žalovaného, a to D. E., pričom relatívna námietka právneho úkonu, ktorá podľa súdu nebola žalobcom
urobená, by bola zachovaná doručením žaloby pani D. E.. Je zrejmé, že uvedené procesné vady,
najmä neumožnenie 5-dňovej lehoty na prípravu konania právneho zástupcu žalobcu sú také dôvody,
ktoré mohli a aj negatívne ovplyvnili prípravu strany na pojednávanie, a to najmä z dôvodu, že dôvod,

pre ktorý súd z procesného dôvodu žalobu zamietol, mohol byť odstránený, a toto odstránenie bolo
bezpochyby spojené s vykonaním osobitne náročných činností. Je potrebné si uvedomiť, že samotný
súdny spis obsahoval penzum zmlúv, ktorými došlo k opakovaným prevodom nehnuteľností, pričom na
aktuálnych listoch vlastníctva figuruje ako vlastníčka žalovaná a nie aj D. E., a preto ak súd tvrdí, že sa
jedná o procesné spoločenstvo a je potrebné zažalovať aj pani D. E., tak takéto zistenie nevyplývalo

z jednoduchého úkonu, naviac, ak žalobca nemá prístup do E-súdneho spisu a právnemu zástupcovi
žalobcuvdeňpojednávanianebolE-súdnyspissprístupnený.Navrhujenapadnutýrozsudokzrušiťavec
mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a priznať mu trovy konania v rozsahu 100 %.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne,
zákonné a spravodlivé, pričom aj samotný procesný postup prvostupňového súdu sa javí žalovanej

ako zákonný a vecne správny. V celom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu,
ktorý sa pomerne jednoznačným spôsobom vyjadril v bode 25, z akého dôvodu nebol nariadený termín
pojednávania odročený. Už nariadený termín pojednávania na deň 17.02.2025 bol na žiadosť žalobcu
odročený na deň 31.03.2025. Z uvedeného správania žalobcu je teda zrejmé, že mal dostatok času
na to, aby si zvolil právneho zástupcu v dostatočnom časovom predstihu pred nariadeným termínom

pojednávania tak, aby mal jeho právny zástupca dostatok času na to, aby mal možnosť oboznámiť sa
s obsahom súdneho spisu. Ak strana sporu bola riadne predvolaná, je iba ona sama zodpovedná za
to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba
v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 255 ods. 1, § 259 ods. 1, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

10. Hlavná odvolacia námietka žalobcu spočíva v tom, že súd neodročil pojednávanie 31.03.2025,
na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku z dôvodu, že jeho právny zástupca v uvedený deň prevzal
zastúpenie a nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu.11. Vykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa
pojednávanie bude konať. Ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im predvolanie
na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa

nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého
dôvodu odročí.Ak sa strany alebo ich zástupcovia na pojednávanie dostavia, a to aj napriek tomu, že súd
nebude mať vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, prípadne predvolanie na pojednávanie
im bolo doručené v dobe kratšej ako 5 dní pred pojednávaním, nebude dôvod na to, aby súd osobitne
skúmal či a kedy im predvolanie na pojednávanie bolo doručené alebo ich osobitne poučoval o tom, že

majú byť predvolaní tak, aby mali dostatok času, spravidla najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie.
Dostavenímsastránaleboichzástupcovnapojednávanievprípade,aknapojednávaníojehoodročenie
nežiadajú,trebamaťzato,žestranysvykonanímtohtoprocesnéhoúkonusúhlasia.Aksastrananapriek
tomu, že predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené v lehote najmenej 5 dní pred pojednávaním,
na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, nemusí to vždy viesť k tomu, že
súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri rozhodnutí o tom, či pojednávanie odročí súd zváži,

či nedodržanie 5-dňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na
odročenie pojednávania v takomto prípade nebude daný najmä v tých prípadoch, v ktorých súd dospeje
k záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne
náročných činností, ako napríklad ďalšia porada zástupcov strany so stranou a podobne. Pôjde najmä
o prípady skutkovo jednoduchých vecí, konaní, v ktorých skutkové tvrdenia strany, najmä žalobcu,

neboli druhou stranou spochybnené alebo prípady pojednávaní odročených len z dôvodu vykonania
stranami už skôr navrhnutých dôkazov. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie podľa ktorého majú mať
strany spravidla najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie treba vyložiť v každom jednotlivom prípade
s ohľadom na osobitosť procesnej situácie. Pritom možno dospieť nielen k záveru, že dostatočnou bude
lehota kratšia ako 5 dní, ale i lehota dlhšia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/126/2022).

12. V danom prípade sa strany na pojednávanie dostavili a právny zástupca žalobcu podľa zvukového
záznamu namietol krátkosť času na prípravu, nakoľko prevzal zastúpenie v deň pojednávania, nechal
na zváženie súdu odročenie pojednávania, nakoľko od 17.03.2025 bol PN a v deň pojednávania zrušil
PN, k žalobe sa vie vyjadriť v krátkosti a sú tam nejaké nezrovnalosti, preto necháva na zváženie lehoty
na prípravu (minutáž nahrávky 2:12), avšak z obsahu spisu vyplýva, že samotný žalobca bol riadne

predvolaný včas a mal dostatok času na prípravu pojednávania a je len v jeho neprospech, že si zvolil
právneho zástupcu až v deň pojednávania.
13. Žalobca bez právneho zástupcu vo veci podal žalobu dňa 04.03.2024 v ktorej navrhol, aby súd
zabezpečil ako dôkazy z Okresného úradu, katastrálny odbor Žilina kúpne zmluvy. Uvedenú povinnosť
súd vykonal prípisom 11.4.2024, kúpne zmluvy boli následne v kópiách predložené dňa 23.4.2024.

Uznesením zo dňa 29.4.2024 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania a zároveň prípisom
zo dňa 30.04.2024 mu bolo oznámené, že ním žiadané kúpne zmluvy boli do spisu pripojené a má
možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalobca dňa 24.05.2024 (úradný záznam č.l. 105) bol nahliadnuť
do súdneho spisu a zároveň si sám vyhotovoval fotokópie vlastnou technikou (mobilným telefónom,
fotoaparátom). Žalobca podaním zo dňa 29.5.2024 požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád

podania do 5.6.2024, čomu mu bolo vyhovené prípisom zo dňa 30.5.2024, a to do 14.6.2024. Žalobca
podaním z 6.6.2024 odstránil vady podania. Na deň 17.2.2025 bol stanovený termín pojednávania,
ktoré predvolanie si žalobca prevzal dňa 27.12.2024. Na žiadosť žalobcu z 14.2.2025 o odročenie
pojednávania z dôvodu jeho PN, bolo jeho žiadosti vyhovené a termín bol preložený na deň 31.3.2025,
ktorá skutočnosť mu bola oznámená na ním označený e-mail dňa 14.2.2025 (č.l. 224). Až na samotnom

pojednávaní dňa 31.3.2025 bola predložená plná moc na zastupovanie právnym zástupcom zo dňa
31.3.2025.
14. Vychádzajúc z uvedeného postup súdu prvej inštancie neodporoval zneniu § 183 CSP. Žalobcovi
bol termín pojednávania na deň 31.3.2025 oznámený dňa 14.2.2025, teda v dostatočnom predstihu
v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP, aby sa mohol pripraviť na predmetné pojednávanie,

prípadne si zabezpečiť právne zastúpenie. Odvolací súd je toho názoru, že dostatok času na prípravu
na pojednávanie mal žalobca aj s poukazom na čas, kedy boli do spisu pripojené ním označené kúpne
zmluvy, na čas kedy sa s nimi žalobca oboznámil, odročenie prvého termínu pojednávania stanovený na
17.2.2025. Žalobca bol od 6.6.2024 kedy odstránil vady podania až do zvolenia si advokáta 31.3.2025
nečinný. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 2 CSP nie je, ak strana,

ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s § 178 ods. 2 CSP udelí splnomocnenie
na zastupovanie v konaní advokátovi v deň konania pojednávania. Uvedené platí aj vtedy, ak zvolený
advokát nestihol naštudovať súdny spis. Zároveň nemožno hodnotiť konanie advokáta, ktorý prevzal
v deň pojednávania zastupovanie, keď vie, že nemá dostatok času oboznámiť sa s predmetom konaniaa obsahom spisu, inak ako za konanie, ktoré je v rozpore s profesnou etikou advokáta, a ktoré odporuje
jeho povinnostiam vyplývajúcim z § 18 ods. 2 zák.č. 586/2003 Z.z., ktoré ukladá advokátovi povinnosť
pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou. Nie je možné spoliehať sa na to, že

súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie. Nejedná sa o dôvod, ktorý nastal u advokáta krátko
pred pojednávaním, ako to predpokladá znenie § 183 ods. 2 CSP. Povinnosťou súdu je postupovať
v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (čl. 17 Základných princípov CSP)
a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedú

k nedôvodným prieťahom v konaní (čl. 5 Základných princípov CSP).
15. Odvolací súd má preto zato, že v danom prípade nedošlo k porušeniu § 178 ods. 2 CSP,
pretože s ohľadom na procesnú situáciu spočívajúcu v dĺžke konania (pojednávanie bolo odročené na
žiadosť žalobcu 17.02.2025, žalobca sa v dostatočnom predstihu oboznámil s pripojenými zmluvami
z Okresného úradu, katastrálny odbor, ktoré boli pripojené na jeho žiadosť), teda žalujúca strana mala
dostatok času na prípravu a zvolenie si právneho zástupcu včas. Procesné práva žalobcu ako sporovej

strany v konaní neboli žiadnym spôsobom porušené, keďže žalobca mal dostatok času sa pripraviť
na pojednávanie (14.2.2025 – 31.3.2025). Žalovaný nepreukázal existenciu objektívnych skutočností
brániacich mu zvoliť si právneho zástupcu v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania tak
na prvé ako aj na druhé pojednávanie. (Obdobný názor bol zaujatý aj v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR napr. 2Cdo/311/2021, 7Cdo/10/2023, 8Cdo/273/2019, 4Cdo/185/2019, 3Obdo/87/2019,

1Obdo/49/2019).
16. Odvolací súd len navyše dodáva k tvrdeniu žalobcu v odvolaní (že je potrebné si uvedomiť, že
samotný súdny spis obsahoval penzum zmlúv, ktorými došlo k opakovaným prevodom nehnuteľností,
pričom na aktuálnych listoch vlastníctva figuruje ako vlastníčka žalovaná a nie aj D. E., a preto ak súd
tvrdí, že sa jedná o procesné spoločenstvo a je potrebné zažalovať aj pani D. E., tak takéto zistenie

nevyplývalo z jednoduchého úkonu, naviac, ak žalobca nemá prístup do E-súdneho spisu a právnemu
zástupcovi žalobcu v deň pojednávania nebol E-súdny spis sprístupnený), že označenie sporových
strán v prípade domáhania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplýva priamo z tohto právneho
úkonu, ktorý bol žalobou napadnutý, uvedený nedostatok mal žalobca možnosť napraviť minimálne po
pripojení kúpnych zmlúv, s ktorými sa žalobca oboznámil dňa 24.5.2024, preto ho nemožno považovať

za zložitý procesný úkon.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd
prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie

§ 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)