Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/2200/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121387539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121387539.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Collect Management s.r.o., so sídlom
Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361, právne zast.: JUDr. Peter Behúň, advokát, so
sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52 461 092, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom XXX XX C., o vymoženie 430,74 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 331EX

625/21, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie
v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 11.6.2021, domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 430,74 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného

titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa
25.3.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 4.5.2021 (ďalej len ,,exekučný titul“).
2.Poverenímzodňa26.7.2021súdpoverilvykonanímexekúciesúdnehoexekútoraJUDr.PavlaCrkoňa,
so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju
vedie pod spisovou značkou 331EX 625/21.
3. Súdny exekútor vydal dňa 21.7.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie, súčasťou ktorého bola aj

výzva na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorou na náhradu výdavkov súdneho exekútora vo výške 73,80
eur zaviazal oprávneného. Súdny exekútor zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že z
osobitného predpisu vyplýva dôvod, pre ktorý má byť exekúcia zastavená.
4. Proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho

exekútora podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej 15 – dňovej lehote v
zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky, v ktorých uviedol, cit.: ,,Oprávnený
nemôže súhlasiť so zastavením exekúcie z dôvodu vyššie uvedeného, nakoľko uvedeným postupom
je porušené právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
a rovnako tak právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Pohľadávku oprávneného je potrebné považovať za oddlžením nedotknutú,

nakoľko povinný spôsobil svojím konaním právnemu predchodcovi škodu. Z uvedeného dôvodu je
potrebné na predmetnú pohľadávku oprávneného hľadieť ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným
a nepoctivým konaním povinného, a teda vymáhaná pohľadávka patrí do kategórie oddlžením
nedotknutých pohľadávok. Domnievame sa, že rovnako tak je nepoctivý zámer povinného v konkurznom
konaní. V danom prípade máme za to, že príslušný exekučný orgán pred rozhodnutím o zastavení
exekučného konania nedostatočne vykonal primerané zisťovanie, čím porušil svoju povinnosť náležite

skúmať, či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou a teda, či
skutočne existuje zákonný dôvod na zastavenie predmetného exekučného konania. Zastávame názor,že v predmetnom prípade nie je možné favorizovať osobný bankrot pred konaním exekučným, a
preto ani v procesnej rovine nemôže byť následkom zastavenie prebiehajúceho exekučného konania.
Podľa nášho názoru, je potrebné v exekúcii ďalej pokračovať a pohľadávku ďalej vymáhať, nakoľko

nie je účinkami vyhlásenia konkurzu dotknutá, preto neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by
malo byť predmetné exekučné konanie zastavené, čiže vyhlásenie konkurzu nie je takou právne
relevantnou skutočnosťou, existenciou ktorej by bol následok zastavenia exekučného konania. Záverom
je možné konštatovať, že exekučný orgán nedostatočne, resp. vôbec neposúdil, či sa jedná o oddlžením
nedotknutú pohľadávku. V zmysle vyššie uvedeného je podľa nášho názoru dôsledkom to, že exekútor

je nepochybne povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne
vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie (pričom bude
o.i. v prípade potreby postupovať v súlade a súčinnosti s účastníkmi a ďalšími osobami, požiada
o súčinnosť podľa § 42 Exekučného poriadku, zabezpečí si informácie z rôznych registrov atď.).
Postup v rozpore s uvedeným je nepochybne postupom v rozpore so zákonom (o.i. i s ohľadom na
vyššie uvedené povinnosti "ústavnoprávneho" typu). Dôrazne je nutné odmietnuť postup spočívajúci

vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, t.j. len na základe informácií
plynúcich z exekučného spisu, v ktorom vlastne žiadne relevantné informácie nie sú. Takýto postup
by bol nepochybne nesprávnym úradným postupom, v podstate vedúcim k absolútnej "bagatelizácii"
základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu práv dlžníka (povinného). Bol by to postup
v rozpore s koncepciou materiálneho právneho štátu (podľa Pl. ÚS 22/06 „Koncepcia materiálneho

právneho štátu vylučuje vytvorenie "hierarchie" základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému
základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda.
Konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v
režime medzinárodných dohovorov o ľudských právach) treba riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej
rovnováhy), kedy by sa práve takáto neproporčná hierarchizácia vytvorila, pričom je tiež potrebné

poukázať na § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekučný orgán
(súdneho exekútora nevynímajúc) zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako
štátny orgán a štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
takejto nesprávnej exekučnej činnosti (vrátane činnosti súdneho exekútora). Posúdenie toho, či má

pohľadávka atribút nedotknuteľnosti, je spornou záležitosťou v tom rozsahu, v ktorom exekučný orgán
relevantnou informáciou nedisponuje, resp. nedisponuje dostatočnou informáciou, čo bude absolútne
prevažujúcim stavom, nie výnimkou. Len dôsledkom (a výsledkom) riadnej činnosti exekučného orgánu
môže byť zákonné rozhodnutie. Aplikujúc základné princípy právnej istoty, legitímnych očakávaní a
predvídateľnosti aplikácie práva, ako aj základného princípu rovnosti ("v rovnakej situácii rovnako"),

máme za to, že je (vždy) povinnosťou exekučného orgánu vydať rozhodnutie o tom, či exekučné
konanie zastavuje alebo nie, t.j. nielen vtedy, ak exekučné konanie zastavuje, pretože pohľadávka
nie je nedotknutou, ale aj vtedy, ak vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že pohľadávka atribút
nedotknuteľnosti spĺňa a exekučné konanie z toho dôvodu nezastavuje. Dôkazné bremeno spočíva na
povinnom, pretože on je tým subjektom, ktorý sa dožaduje bankrotovej ochrany, preto by mal niesť

aj riziko vo vzťahu k právnym následkom stretu bankrotu s exekúciou. Postup opačný by znamenal
popretie princípu legality, popretie obsahu práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a znamenal by
rozhodovanie na základe nijako nepreukázanej domnienky, čo zákon neumožňuje. Príslušný exekučný
orgánjepredrozhodnutímozastaveníexekučnéhokonaniavždypovinnývykonaťprimeranézisťovanie,
či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou, a teda či tu skutočne

existuje zákonný dôvod na zastavenie exekučného konania.“
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
uviedol, cit.: „Oprávnený podané námietky odôvodňuje tým, že vymáhaná pohľadávka patrí medzi
oddlžením nedotknuté pohľadávky, a teda v exekučnom konaní nebol daný zákonný dôvod na vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie. Podľa vyjadrenia oprávneného povinný spôsobil právnemu

predchodcovi oprávneného svojím konaním škodu a z tohto dôvodu je potrebné na vymáhanú
pohľadávku hľadieť ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým konaním povinného.
Z citovaného vyjadrenia oprávneného jednoznačne nevyplýva, či vymáhaná pohľadávka pochádza zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Samotná skutočnosť, že povinný spôsobil
škodu ešte neznamená, že konal úmyselne, ani to, že svojím konaním porušil právnu povinnosť a

škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Na akom skutkovom základe
pohľadávka vznikla, oprávnený vo svojich námietkach vôbec nepopísal (hoci by ho mal ako strana
sporu poznať najlepšie) a obmedzil sa iba na konštatovanie, že je povinnosťou exekútora skutkový stav
zisťovať a skúmať. Oprávnený zároveň tvrdí, že dôkazné bremeno spočíva na povinnom, pretože onje tým subjektom, ktorý sa dožaduje bankrotovej ochrany. S týmto názorom oprávneného nemôžem
súhlasiť. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje vždy toho účastníka konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, toho účastníka, ktorý

existenciu takých skutočností tvrdí. Pokiaľ oprávnený tvrdí, že vymáhaný nárok patrí medzi oddlžením
nedotknutépohľadávky(zákonnévýnimkyzoddlženia)ausilujetýmopokračovanieexekúcie,jepovinný
túto skutočnosť aj preukázať. Nemôže prenášať toto bremeno na povinného, súdneho exekútora či
exekučný súd. Oprávnený v námietkach ďalej uvádza, že je vždy povinnosťou exekučného orgánu
vydať rozhodnutie o tom, či exekučné konanie zastavuje alebo nie, t. j. nielen vtedy, ak exekučné

konanie zastavuje, pretože pohľadávka nie je nedotknutou, ale aj vtedy, ak vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že pohľadávka atribút nedotknuteľnosti spĺňa a exekučné konanie z toho dôvodu
nezastavuje. Mám za to, že uvedený právny záver je v rozpore so zákonom. Oprávnený, ktorý sa
dožaduje zachovávania princípu legality, by mal vedieť, že súdny exekútor ako orgán verejnej moci môže
konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa ust.
§ 61n Exekučného poriadku vydáva súdny exekútor v zákonom stanovených prípadoch upovedomenie

o zastavení exekúcie. Nemôže vydať negatívne rozhodnutie, že sa exekúcia nezastavuje, nakoľko k
takémuto rozhodnutiu nemá zákonné zmocnenie. K tvrdeniam oprávneného, že exekútor je povinný
vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky,
t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie, dodávam, že exekútor takéto zisťovanie
vykonáva spravidla tak, že vyzve oprávneného na oznámenie relevantných skutočností a predloženie

dôkazov, ktoré tieto skutočnosti preukazujú. Rovnaký postup bol zaužívaný aj v praxi okresných
súdov rozhodujúcich o zastavení starých exekúcií z dôvodu oddlženia povinného v zmysle ust. §
57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Keďže oprávnený v podaných námietkach
neuviedol relevantné skutočnosti (nepopísal právny dôvod vzniku vymáhanej pohľadávky) a neoznačil
žiadne dôkazy, t. j. neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, navrhujem, aby exekučný súd

námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.“
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Predmetom oprávneným vznesených námietok podľa ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
proti súdnym exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
exekúcie súdneho exekútora je explicitne len poukaz na nedostatočné odôvodnenie postupu súdneho
exekútora v rovine zastavenia exekúcie, a to bez námietok smerujúcich proti výzve na úhradu trov
exekúcie súdneho exekútora, v dôsledku čoho súd pristúpil k posúdeniu predmetných námietok

smerujúcich výlučne len proti dôvodu zastavenia exekúcie.
10. Exekučný súd po preskúmaní námietok oprávneného a jednotlivých skutkových okolností
súdenej veci uvádza, že oprávneným vznesené námietky sú nedôvodné a bez akéhokoľvek
vecného opodstatnenia, keď oprávnený v konaní o námietkach proti súdnym exekútorom vydanému
upovedomeniu o zastavení exekúcie je povinný preukázať súbor takých okolností, ktoré majú vyvracať

záver o zastavení exekúcie. Zjednodušene povedané, z podania oprávneného nevyplývajú žiadne
konkrétne skutkové tvrdenia či označenie skupiny dôkazov, ktoré by vylučovali explicitný, konkurzný
charakter pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. Rovnako je neopodstatnené aj
tvrdenie oprávneného o chýbajúcom odôvodnení v napadnutom upovedomení o zastavení exekúcie,
keď z ustanovení Exekučného poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdneho exekútora osobitne

uvádzať dôvody, ktoré ho viedli k ním zvolenému postupu. Práve v uvedenom sa premieta možnosť
účastníka konania prezentovať (subjektívnu) nespokojnosť so zastavením exekúcie cestou podaných
námietok,atovzákonomstanovenej15-dňovejlehote,ktorémajúbyťnapokondostatočneodôvodnené.
Sumarizujúc vyššie uvedené, má súd za to, že námietkam oprávneného nie je možné vyhovieť už lenz dôvodu ich všeobecného charakteru, v ktorých účastník konania podávajúci námietky nepreukázal
vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie okolnosť spočívajúcu v existencii pohľadávky nedotknutej
účinkami insolvenčného konania, a to aj napriek skutočnosti, že mu ako veriteľovi svedčí majetkové

právo k pohľadávke, ktorej uspokojenie cestou vykonávacieho konania on sám inicioval. Napriek tomu
súd uvádza, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 2.7.2025,
ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 9.7.2025, bol na majetok povinného
vyhlásenýkonkurz(OdK).Zobsahuzákladného(upomínacieho)konaniavedenéhotunajšímsúdompod
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX vyplýva, že hmotnoprávnym základom pohľadávky vymáhanej v predmetnom

exekučnomkonanísúZmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebuzatvorenémedziprávnympredchodcom
oprávneného (O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863) a povinným dňa 19.8.2018 a dňa 21.9.2018, pričom
uvedený záväzkový vzťah nie je možné kategoricky subsumovať do tej skupiny pohľadávok, ktoré
sú nedotknuté účinkami insolvenčného konania v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 ZoKR, a kedy
predmetná pohľadávka je pohľadávkou spadajúcou pod ustanovenie § 166a ods. 1 ZoKR, následkom
čoho je nesporne daný dôvod pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia § 61n

ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného vznesené proti
súdnym exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že oprávneným podané
námietky nie sú dôvodné z titulu absencie ich riadneho odôvodnenia a kedy aj pre prípad existencie

kvalifikovaného podania oprávneného, by nebol vzhľadom na charakter vymáhanej pohľadávky daný
dôvod pre zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie a pokračovanie vo výkone exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.