Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212790
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124212790.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. C. XXXX/X, A., zast. JUDr. Lenka Macek Dananaiová, so sídlom kancelárie Ernestova
bašta 223/10, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: D. E. E. “D.“ E. C., F., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom G. XXX/XX, E. C., zast. Mgr. Daniela Oravczová, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6,
Komárno, IČO: 42 049 377, v konaní o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX. XXXX, doručené
žalovaným žalobkyni dňa XX.XX.XXXX, je neplatné.

II. Trovy tlmočenia hradí štát.

III. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku,
ktorým by súd určil, že skončenie okamžitého pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, doručené
žalobkyni dňa XX.XX.XXXX je neplatné. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným
uzavreli dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu na základe ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovaného
prácu na pracovnej pozícii - opatrovateľka. Ako miesto výkonu práce bolo dojednané D. E. E. “D.“,

F., F. H. G. XX, E. C.. Pracovnou náplňou žalobkyne bolo spolupracovať so zdravotnou sestrou
a zdravotníckym asistentom v diagnostickom a liečebnom režime všeobecnej a špecializovanej
starostlivosti, poskytovať základnú starostlivosť v súvislosti s bio-psychomatickými potrebami klientov
zariadenia, podieľať sa na vytváraní bezpečného a hygienického prostredia, podieľať sa na starostlivosti
o vyprázdňovaní klientov (sprievod na toaletu, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, udržovať čistotu po
toalete), pod vedením zdravotnej sestry alebo zdravotného asistenta vykonávať kŕmenie, prebaľovanie,
hygienu, polohovanie a obliekanie klientov DSS. Na pracovnej porade konanej dňa XX.XX.XXXX

bolo predložené žalobkyni od riaditeľky žalovaného písomné upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny datované dňa 01.10.2024. Žalobkyňa na znak svojho nesúhlasu toto písomne upozornenie
odmietla prevziať, čo potvrdili svojimi podpismi dvaja zamestnanci žalovaného. Dôvodom odmietnutia
bolo, že s ním nesúhlasila a nebola si vedomá, že svojim konaním porušila pracovnú disciplínu
či Pracovný poriadok žalovaného. Ústne sa dožadovala vysvetlenia kedy, kde a akým spôsobom
došlo z jej strany k porušeniu pracovnej disciplíny, nakoľko v písomnom upozornení bolo uvedené:
„Dňa XX.XX.XXXX bolo A. B. zistené porušenie pracovnej disciplíny a to tým, že ste obišli pokyny

riaditeľa zariadenia, odovzdali ste nepravdivé informácie rodinným príslušníkom a konali ste mimo
súhlasu riaditeľa. Ďalej ste porušila záväzok mlčanlivosti a zanedbanie pracovnej náplne.“ Zároveň
bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vytýkaných nedostatkov pod hrozbou ukončenia pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobkyňa sa listom zo dňa XX.XX.XXXX domáhalaposkytnutiainformáciikedy,kdeaakýmspôsobomdošlojejkonanímkporušeniupracovnejdisciplíny.Zo
strany žalovaného však žiadnu odpoveď nedostala. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyni poštou doručená
výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ako dôvod

skončenia pracovného pomeru bol zo strany žalovaného uvedené, že žalobkyňa bola dňa 01.10.2024
písomne upozornená na nedodržanie pracovnej disciplíny a zároveň od doby obdržania písomného
upozorneniabolinažalobkyňupodanésťažnostizostranyklientovDSSakoajzamestnancov.Žalobkyňa
má za to, že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce,
vyplýva povinnosť tak pre zamestnanca ako aj zamestnávateľa skutkovo vymedziť dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce sa jedná o mimoriadny spôsob
skončenia pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom, kedy nie je možné použiť
iný menej razantný spôsob skončenia pracovného pomeru, je kladený dôraz na skutkové vymedzenie
dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práve skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou absentuje, pričom sa žalovaný odvoláva na porušenie
pracovnej disciplíny uvedené v písomnom upozornení zo dňa 01.10.2024. Žalobkyňa v závere svojej

žaloby uviedla, že práve zo strany žalovaného neboli poskytnuté žiadne bližšie vysvetlenie k porušeniu
pracovnej disciplíny a nebol predložený ani žiadny dôkaz, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.

2. Dňa 13.01.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v ktorom uviedol, že z obsahu skončenia
pracovného pomeru je zrejmé, že v písomnom upozornení zo dňa XX.XX.XXXX na opatrovateľku

podali sťažnosti viacerí prijímatelia sociálnych služieb z dôvodu hrubého zaobchádzania. Sťažnosti
boli zamestnankyni predložené v prílohe č. 1, t.j. spolu s oznámením o okamžitom skončení jej
pracovného pomeru. Tieto sú v prílohe č. 1 uvedené s podpísané štyrmi sťažujúcimi sa klientmi
domovasociálnychslužieb.Zaobchádzanienamietanéklientmiuvedenévkonkrétnejpríloheoznámenia
o okamžitom skončení pracovného pomeru možno podľa žalovaného bez pochybnosti považovať za

závažné porušenie pracovnej disciplíny opatrovateľky v domove sociálnych služieb. Z obsahu skončenia
pracovného pomeru je zrejmé, že po písomnom upozornení zo dňa XX.XX.XXXX na opatrovateľku
podali sťažnosti aj jej kolegovia ako ďalší zamestnanci žalovaného, ktoré boli žalobkyni predložené
v prílohe č. 2, t.j. spolu s oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru. Tieto sú v prílohe
uvedené a podpísané siedmymi sťažujúcimi kolegyňami, sú konkrétne. Ďalej je konkrétne uvedené,

že dňa XX.XX.XXXX zamestnankyňa nesplnila svoje pracovné povinnosti, službu odovzdala tak, že
klienti sú v poriadku, kontrolou sa ale zistilo, že neboli prebalení. A že v ten istý deň podala riaditeľke
domova nepravdivé informácie o nájdených liekoch. Ďalej podľa žalovaného žalobkyňa porušovala
záväzok mlčanlivosti, ku ktorému sa zaviazala s tým, že bola poučená, že porušenie tohto záväzku bude
kvalifikované ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného

pomeru. Záverom žalovaný uviedol, že trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou
v zmysle jeho písomného oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Dňa 27.02.2025 doručila žalobkyňa súdu vyjadrenie v ktorom uviedla, že dňa 18.10.2024 sa
išla prihlásiť na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny F. I., pracovisko J. A. za účelom

jej registrácie ako nezamestnanej osoby. Pracovníkom úradu bola poučená, že nie je možné ju
zaevidovať ako nezamestnanú nakoľko jej posledný zamestnávateľ ju neodhlásil zo Soc. poisťovne
a neodovzdal potrebné dokumenty a to zápočtový list. Uvedené vyplýva aj z predložených listinných
dôkazov žalovaného. Žalovaný si túto povinnosť splnil až XX.XX.XXXX. Svoj nesúhlas s okamžitým
skončením pracovného pomeru žalobkyňa vyjadrila listom Oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom

zamestnávaní zo dňa XX.XX.XXXX. Z prílohy č. 1 a z prílohy č. 2 pripojenej k výpovedi, nie je zrejmé,
kedy boli učinené zo strany prijímateľov sociálnej služby alebo zo strany zamestnancov žalovaného.
Sťažnosti zamestnancov aj prijímateľov sociálnej služby sú zaznamenané v rade za sebou a podpísané
osobami, kedy nie je možne vylúčiť, že zamestnanci žalovaného ako aj klienti sa oboznámili s tvrdeniami
resp. s obsahom sťažnosti iných osôb. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že sťažnosti prijímateľov

sociálnych služieb ako aj zamestnancov žalovaného boli učinené po písomnom upozornení zo dňa
XX.XX.XXXX, teda je možné predpokladať, že boli učinené v lehote od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
V závere vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že zamestnankyňa žalovaného pani H. B. vo svojej sťažnosti
neoznačila menovite osobu žalobkyne, že by práve ona sprístupnila informácie o klientoch žalovaného
tretím osobám teda rozhodne nie je zrejmé, že by žalobkyňa porušila záväzok mlčanlivosti. Žalovaný

žalobkynivytýkalporušeniezáväzkumlčanlivosti,ktorézistildňaXX.XX.XXXX(vPísomnomupozornení
zo dňa XX.XX.XXXX). Vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že pani H. B. svoju sťažnosť na porušenie
mlčanlivosti vyjadrila až po XX.XX.XXXX. Žalovaný si priamo odporuje vo svojich vyjadreniach ohľadom
závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorá bola dôvodom okamžitého skončenia pracovnéhopomeru. V prílohe č. 2- sťažnosť zamestnancov je zaznamenaná sťažnosť pani K. L., ktorej pracovný
pomer u žalovaného trval do XX.XX.XXXX. Keďže žalovaný vytýkal porušenie pracovnej disciplíny v
Písomnom upozornení zo dňa XX.XX.XXXX, pričom porušenie bolo zistené 27.09.2024 a sťažnosti boli

spísané po XX.XX.XXXX sa vyjadrenie pani L. javí ako účelové nakoľko v rozhodnom čase nebola
zamestnancomžalovaného.Žalovanýnepredložilžiadnydôkazotom,žebyzjehostranyvyvinulčinnosť
na overenie si tvrdení zamestnancov a klientov v sťažnosti ( Prílohe č. 1 a Prílohe č. 2), na základe
ktorýchpristúpilkokamžitémuskončeniupracovnéhopomerusožalobkyňou.Doposiaľnepreložilžiadny
dôkaz o porušení pracovanej disciplíny, ktorá bola žalobkyni vytýkaná v Písomnom upozornení zo dňa

XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný dňa 06.03.2025 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom okrem iného poukázal na to, že
zamestnávateľ je povinný odhlásiť zamestnanca v Soc. poisťovni do 8 dní od zániku poistenia
a z uvedeného vyplýva, že žalovaný podal odhlášku v lehote (XX.XX.XXXX). Žalovaný netvrdil a
netvrdí, že udalosti, ktoré popisujú prijímatelia sociálnych služieb a zamestnanci žalovaného v ich

sťažnostiach sa stali po písomnom upozornení žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX ale, že žalovanému ich
prijímatelia sociálnych služieb a zamestnanci uviedli sťažovaním sa na žalobkyňu po tomto dátume, t.j.
zamestnávateľ sa o nich dozvedel po písomnom upozornení žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa
žalovaného zaobchádzanie namietané klientmi uvedené konkrétne v predmetnej prílohe č. 1 oznámenia
o okamžitom skončení jej pracovného pomeru možno bez pochybností považovať za závažné porušenie

pracovnej disciplíny opatrovateľky v domove sociálnych služieb (večera nepodávaná na stolík, ale
položením tanieru na paplón, poslanie večere po inom prijímateľovi sociálnych služieb, t.j. jej nepodanie
opatrovateľkou, nepomoc s ranným obliekaním....kričanie na klientku, že je smradľavá od výkalov, pri
prebaľovaní zbije a kričí na klientku, hrubá komunikácia, netrpezlivosť, nebude na klientku čakať kým
dovečeria, večera nepodávaná na stolík, ale položením tanieru na paplón, rozkáže klientkinej dcére

na návšteve, nech nepodáva klientke veľa jedla, lebo nebude jej viackrát meniť kolostomické vrecko,
zvýšenie hlasu). Podľa názoru žalovaného taktiež aj v predmetnej prílohe č. 2 oznámenia o skončení
pracovného pomeru sú uvedené také namietané pochybenia žalobkyne ako opatrovateľky vznesené
jej kolegyňami, ktoré možno bez pochybností považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
opatrovateľky v domove sociálnych služieb (vynášanie informácií o stave a potrebe opatery jednotlivých,

atoajidentifikovateľnýchklientovdomovasociálnychslužiebnaverejnosť,ichosočovanieaohováranie,
že sa klientky sťažovali že pri prebaľovaní bol prítomný a opatrovateľke pomáhal iný klient zariadenia, a
to muž, kričanie po klientke, neporiadok, nepoupratovaná kuchyňa, klienti sa jej báli, nemenené plienky,
kolostomické vrecká, nepresné podávanie liekov, klient M. F. musel plniť jej pokyny pravdepodobne
zo strachu, nedostatočná starostlivosť o klientov, ich hygienu, u ležiacich klientov, premočenie, ruky

a tvár klientov od stolice, nedostatočná výmena plienok, premočené, klientka bola uložená naspäť na
premočenú plachtu, nedostatočná hygiena klientov, zanedbávanie, neumývanie po toalete, bez výmeny
premočených plienok, nechávala klientov v takomto stave, rozdielny prístup ku klientom, bola s nimi
arogantná, klient M. F. bol prítomný a pomáhal jej pri prebaľovaní klientky, zanedbávanie starostlivosti o
klientov, najmä hygiena, opakovane, klienti premočení, zaschnutá stolica). V závere svojho vyjadrenia

žalovaný uviedol, že aj naďalej trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyne. K svojmu
vyjadreniu žalovaný priložil aj kópie vyššie uvedených sťažností.

5. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 7Cpr/2/2024-99 zo dňa 06.05.2025 bol do konania pribratý
tlmočníkG.L.F.,smiestomvýkonučinnostiC.A.X,M.premaďarskýjazyk,nakoľkožalobkyňaneovláda

slovenský jazyk.

6. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2025 sa nedostavil žalovaný, ktorý ma doručenie predvolania
vykázané dňa 07.04.2025. Dostavila sa žalobkyňa, jej PZ, PZ žalovaného a taktiež aj tlmočník. Z
uvedených dôvodov tak súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

7. PZ žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ trvá na okamžitom skončení
pracovného pomeru žalobkyne ako opatrovateľky v DSS v zmysle jeho oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX,
doručeného jej XX.XX.XXXX, teda z dôvodu podľa §68 ods. 1 písm. b) ZP závažného porušenia
pracovnej disciplíny a to konkrétne hrubým zaobchádzaním s klientmi DSS ako osobami odkázanými

na pomoc žalobkyne ako ich opatrovateľky. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za
právne perfektné, dôvodné a riadne odôvodnené, priamo v oznámení o ňom, ako aj v prílohách na
ktoré odkazuje a ktoré boli riadne priložené k oznámeniu. Vzhľadom na vyjadrenie PZ žalobkyne ešte
dopĺňa, že v oznámení je úplne zrejmé, že zamestnávateľ rozväzuje pracovný pomer žalobkyne podľaustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) ZP, a to ako okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu prevzatia
oznámenia.

8. Žalobkyňa na pojednávaní okrem iného uviedla, že je veľmi ťažké o tom rozprávať. Aby povedala
celú pravdu, tak ako sa veci stali. XX.X.XXXX ju prijali do DSS ako opatrovateľku. Jej úlohou bolo, aby
pre osoby, ktoré boli ubytované v zariadení zabezpečila dodania liekov, zabezpečovala ich stravovanie,
a v prípade potreby, keď sa cítili osamelé, aby sa im venovala. A tak isto, aby v prípade potreby
pre nich vykonávala pomoc s hygienou. Pracovali na dve smeny, nočnú a dennú. V dennej smene

vykonávali prácu 4, ona, riaditeľka, upratovačka a jedna sestrička, ktorá mala na starosti umývanie
pacientov, strihanie nechtov, výmenu posteľného prádla. V nočnej smene bola 1 osoba na 18 klientov
zariadenia. Pracovali v 12 hodinových smenách od 6:30 do 18:30 hod., logicky nočná smena bola
18:30 do 6:30 hod. Odovzdanie smeny dochádzalo len medzi opatrovateľom a opatrovateľmi a neboli tu
prítomné ďalšie osoby. Nakoľko si navzájom dôverovali a vypomáhali si v práci, tak nechodili z izby na
izbu, lebo si dôverovali. Nikdy nemala konflikt s nikým, ani s nadriadeným, ani kolegyňou, ani osobou

ubytovanou. Naopak, ubytované osoby ju mali veľmi radi a aj ich príbuzní boli spokojní s prácou.
To čo sa udialo v priebehu dennej alebo nočnej smeny sa zapisovalo do zošita, ten bol rozdelený na
dennú a nočnú smenu, udalosti sa do neho zapisovali, s dátumom a vlastnoručným podpisom. Tieto
tu podchytené informácie aj osobne odovzdávala kolegyni. Prišiel ten deň 1.októbra, kedy riaditeľka
usporiadala pracovanú poradu a oznámila všetkým prítomným, že odteraz osoba vykonávajúca nočnú

smenu bude u každého pacienta vykonávať úkony súvisiace s hygienou, plienkovaním, toaletou.
Následne sa vyjadrila pred všetkými, že viac menej pravým dôvodom stretnutia sa na tejto porade
bolo to, aby jej pred prítomnými odovzdala písomné upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny.
Žalobkyňa začala plakať a nerozumela tomu, prečo toto upozornenie dostala. Veď s nikým nemala
konflikt, všetci ju mali radi a spolu s manželom prispievali na osoby tohto domova napr. kúpila vianočné

ozdoby a osvetlenie a darovali sa DSS, do záhrady nakúpili zeminu a kvetiny atď. Veľa krát sa stalo,
že obyvateľom tohto domova doniesli debničku ovocia a aj slané pochutiny. Najmä na Vianoce, aby
každému mohli pripraviť balíček. Následne, keď sa trochu ukľudnila požiadala pani riaditeľku, aby jej
ešte raz vysvetlila, prečo dostala toto upozornenie. Na toto ona odpovedala, že počula v dedine, že
sa zmienila o zdravotnom stave obyvateľov domova. Že osobe príbuznej nášho obyvateľa odovzdala

nepravdivú informáciu a že tú prácu, ktorú mala vykonávať, vraj neurobila. Na to osoby prítomné,
resp. 2-3 kolegyne z nich ju upokojili, že tomuto papieru nemusí pripisovať veľkú dôležitosť, pretože tie
upozornenia, ktoré dostali oni sú opatrené odtlačkom pečiatky starostky OÚ a ona mala len papier od
riaditeľky. Žalobkyňa oznámila šéfke, že už neverí nikomu, ani kolegyniam ani jej a preto prosím, že
v súvislosti s jej chorobou, má rakovinu kože, že nepotrebuje tieto stresy a nervy v práci, že ju prosí

o ukončenie pracovného pomeru dohodou. Ona povedala, že v poriadku, že nemusí odrobiť tie dva
mesiace, že ju pustí. Dohodli si stretnutie na stredu, nachystá k tomu papiere, ktoré podpíše, poďakuje
sa jej za jej prácu a následne odíde. Keď sa objavila na tom stretnutí, tak jej povedala, že môže si
vybrať pravú alebo ľavú stranu. Ak si vyberie pravú stranu, to je taká škaredá záležitosť, že si ako
opatrovateľka v tomto okresu už nikdy nenájde prácu. Vtedy jej žalobkyňa povedala, že nie takto sa

dohodli, boli dohodnuté, že nachystá podklady na rozviazanie pracovného pomeru dohodou, a že na
toto stretnutie dovedie aj tie dve osoby, ktoré tieto informácie o žalobkyni tvrdili. Spomedzi týchto osôb
4 osoby (nakoľko tá piata je v takom stave, že celý deň len leží a keď sa k nej niekto len priblíži, tak
každého sa pýta, že kto je, nevie o sebe), keď ju uvideli sa veľmi tešili, tlieskali a ona sa ich pýtala, že
akú sťažnosť podali. Každej osobne sa pýtala konkrétne, čo napísali. Jedna z tých to osôb si zalomila

ruky, a povedala šéfke, aby neklamala, pretože ona takéto o žalobkyni nepovedala. Pri pacientke N.
O., bolo uvedené, že ju aj zbila. Pýtala sa jej, že teta N., nestalo sa také, že by vás niekedy zbila tak,
že by Vás capla po ruke, alebo poťahala vlasy, nie že by som Vás päsťou bila, ale len takto. Na to
odpovedala, že pani sestrička, však nepamätáte koľko sme sa nasmiali. Žalobkyňa povedala, že áno,
pamätám sa. Dohodli sa, že keď sa trošku ukľudní, stretnú sa ešte raz, pretože žalobkyňa prišla na

toto stretnutie s tým, že podpíše nachystané papiere a tieto udalosti boli len prilievanie oleja do ohňa.
Pýtala si od nej dovolenku, lebo mala 7-8 dní dovolenky, na čo povedala, že v poriadku. Kým sa ukľudní,
znovu príde a podpíše papiere, že chce odísť. Počas dovolenky, bola žalobkyni doručená zásielka,
do ktorej boli vložené písomné sťažnosti ubytovaných osôb, ako aj okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa a nekompletná dokumentácia, vo vzťahu k tomu, aby sa mohla riadne

prihlásiť na ÚPSVaR. Aj kvôli týmto dokumentom s nimi musí bojovať, rovnako ako bojuje pre túto vec.
Následne boli žalobkyni kladené otázky PZ žalovaného či pozná konkrétnych pacientov DSS na ktoré
odpovedala, že pozná. Na otázku že ako prebiehala večerná smena, čo bolo úlohy na nočnej smene,
žalobkyňa odpovedala, že pri odovzdávaní smeny to prebiehalo tak, že všetko sa zapísalo do zošitaa aj ústne sa informácie odovzdávali pri káve v kuchynke, potom sa prezliekla a išla pracovať. Prvé
bolo, že dezinfikovala všetky veci, nie len počas chrípkovej sezóny ale stále. Večer o siedmej otvorila
dvere u každého pacienta, pozdravila a oznámila, že nastúpila do práce a opýtala sa, či majú nejaké

problémy, či potrebujú pomôcť s niečím. O ôsmej hodine pacientom, ktorí mali problém so spánkom dala
lieky na spanie a taktiež odovzdala aj už nachystané lieky ostatným pacientom, ktorí ich potrebovali. Boli
nadávkované v krabičkách s menom. Už poznali tých pacientov, ktorí sa častejšie pomočovali, im museli
dávať Furosemid na odvodnenie. A týchto pacientov museli častejšie aj prebaľovať, aby do rána vydržali.
Pani riaditeľka od X.XX.XXXX zaviedla, že nočná smena musí ráno zabezpečiť hygienické opatrenia,

prebaľovanie, toto začala robiť o pol šiestej, aby to do 6:30 stihla urobiť, pričom kolegyňa preberala
službu 7:20, kedy už kolegyňa pomáhala pacientom z postele, aby sa nachystali, umyli tváre, učesali sa
a pripravili na raňajky o ôsmej. Všetky kolegyne, čo tam robili, už vedeli, ktorých ubytovaných je potrebné
častejšie kontrolovať. Na otázku PZ žalovaného, ako prebiehalo podávanie jedla, kto to robil a ako to
prebiehalo žalobkyňa odpovedala, že majú jedáleň, tí čo chodili, išli tam. Tých čo boli na vozíkoch, tých
vybrali z vozíkov. Dvoch museli dokonca kŕmiť. Večer ich kŕmili na izbách, lebo smena bola o jednej

osobe. Donesie sa večera, tí čo chodia si sadnú a čakajú, pretože s najskôr musí postarať o tých, čo
potrebujú pomoc. Ale boli aj takí rodinní príslušníci, ktorí každý večer prišli a nakŕmili svojich príbuzných.
Na otázku čo bolo oficiálnou prácou opatrovateľky ohľadne hygieny, či to bola hlavná náplň alebo len
pomocná, žalobkyňa odpovedala, že len pomocná. Na otázku PZ žalobkyne, čo sa týka písomného
upozornenia o porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, kde ste boli upozornená zo strany

vedenia, že ste sa dopustili konania, čo je porušenie pracovnej disciplíny a to tak obišli pokyny riaditeľa
zariadenia, odovzdali ste nepravdivé informácie rodinným príslušníkom, konali ste mimo súhlas riaditeľa,
porušili ste záväzok mlčanlivosti a zanedbali ste pracovnú náplň, tieto všetky zistené nedostatky boli
zistené dňa XX.X.XXXX, bola ste si tohto vedomá, že v tomto čase ste niečo takéto porušila, žalobkyňa
odpovedala, že nie a nikto ju neupozornil, že niečo takéto spravila. Na otázku PZ žalobkyne, či sa

žalobkyňa pýtala pani riaditeľky v čom spočíva to, že obišla pokyny riaditeľa, žalobkyňa odpovedala,
že áno pýtala sa, ona odpovedala, že príbuznej osobe odovzdala nepravdivú informáciu. Išlo o to, že
rodinný príslušník ubytovanej osoby sa pýtal na tel. č. na personál z Adosky, ktorý cvičí ubytovaných,
tieto čísla sú zverejnené u lekárov, na internete, v každom domove dôchodcov. Vtedy nemala na to čas,
a povedala, že na nočnej to pozriem a dá vedieť a vypýtala si číslo a poslala SMS. V nočnej službe

poslala meno, čo tam bolo napísané - B. a tel. č. na Adosku a dostala na to odpoveď, že už nemusela,
pretože túto informáciu už našli na internete. Na otázku PZ žalobkyne koľko služieb mala žalobkyňa
od písomného upozornenia do dňa kedy bola spísaná výpoveď, teda od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
žalobkyňa odpovedala, že mala jednu nočnú a jednu dennú. Nakoľko si musela oddýchnuť a musela
si zobrať dovolenku, mala ešte 8-10 dní dovolenky a zobrala si z nej 3-4 dni dovolenky. X.XX.XXXX

mala dennú smenu a nočnú z X.XX.XXXX. do X.XX.XXXX. V ten deň po nočnej ráno išla domov pre
doklady domov a vrátila sa po 14tej späť do zamestnania, ako sa dohodli. Na otázku PZ žalovaného, či
žalobkyňa chce ďalej pracovať pre D. D. ako opatrovateľka, žalovaná odpovedala, že áno. Na otázku PZ
žalovaného, prečo predtým tvrdila, že už tam v žiadnom prípade nechce robiť, prečo tvrdí toto, žalobkyňa
odpovedala, áno povedala som to kvôli kolektívu, ale klienti jej chýbajú a je jej ich ľúto. Na otázku PZ

žalovaného, či žalobkyňa chce ďalej pracovať pre konkrétne DSS D. ako opatrovateľka, lebo pracovný
pomer sa uzatváral so zamestnávateľom nie klientmi, žalovaná odpovedala, že keďže riaditeľka sa
priznala, že tieto informácie povedali na ňu kolegyne, tak asi by to už nechcela.

9. Dňa 15.05.2025 predložila PZ žalovaného listinné dôkazy a to: Organizačný poriadok DSS „D.“,

osvedčenie o získanom vzdelaní a absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho kurzu opatrovníctva
udelené žalobkyni, náplň pracovnej činnosti opatrovateľky, harmonogram pracovnej činnosti, Pracovný
poriadok DSS „D.“.

10. Na pojednávaní konanom dňa 13.06.2025 riaditeľka žalovaného uviedla, že nevie presne aké

informácie ešte podať, keďže vo vyjadrení všetko opísali, ako prebiehalo písomné upozornenie
svedkyne a následne okamžitá výpoveď. V upozornení bolo všetko vysvetlené, že porušila pracovnú
disciplínu, záväzok mlčanlivosti, obišla pokyny riaditeľa. Nie je pravda, čo uvádza, že to nebolo
vysvetlené, bolo na porade pred ostatnými zamestnancami. Záväzok mlčanlivosti, áno predtým to bolo
anonymné nahlásenie jednej zamestnankyne, neskôr anonymitu vzala späť a vyjadrila sa v sťažnosti

zamestnancov. Okamžitú výpoveď poslali slovenskou poštou a nič neporušili. Trvá na tom naďalej.
Po písomnom upozornení pani B. vykonali kontrolu o cca 19:00 dňa XX.XX. a bolo to tak ako bolo
aj vo výpovedi, že nebola spravená večerná toaleta. Ona odchádzala so slovami, že všetci klienti
sú poriadku, večerná toaleta je spravená, všetko stihla až po podávanie večere. Zistili že klientiboli premočení, plachty boli premočené, neboli vymenene plienky, u niektorých zaschnutá stolica.
Ešte chce podotknúť, že pani uvádza, že sťažnosti klientov, keď išli spolu preveriť informácie priamo
od nich, boli veľmi preľaknutí, niektorým museli dať lieky na ukľudnenie, dostalo ich to do zlého

psychického stavu a absolútne sa nevyjadrovali tak, ako to ona spomínala vo výsluchu, že sa tešili
a jej tlieskali. Jedna stratila slovo, nepovedala nič, druhá sa triasla, museli jej dať na ukľudnenie
tabletky. A sú tam aj ďalší dvaja svedkovia, zamestnanci domova. PZ žalobkyne kládla otázky žalovanej:
K tomu písomnému upozorneniu X.XX., kde bolo konštatované zo strany zamestnávateľa, že došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny- obišli sa pokyny riaditeľa, odovzdali sa nepravdivé informácie rodinným

príslušníkom, konalo sa mimo súhlasu riaditeľa, porušil sa záväzok mlčanlivosti a zanedbanie pracovnej
náplne, v čom konkrétne spočívalo toto konania? Záväzok mlčanlivosti už vysvetlila, že anonymne
nahlásila zamestnankyňa, nechcela sa verejne priznať, že pani B. rozpráva po obci o klientoch a neskôr
po tom písomnom upozornení, je tá sťažnosť popísaná, tam sa už vyjadrila, že anonymná bola tá, ktorá
počula to podozrenie záväzku mlčanlivosti. Čo to bolo konkrétne XX.X.XXXX, v čom došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny? Majú jednu klientku, ktorej dcéra sa rozhodla, že chce pre mamu rehabilitáciu.

Bola u mňa v kancelárii , ja som jej vysvetlila, že sa musí informovať, že či robia rehabilitácie a tam
mi povedali, že pre danú klientku nemôžu poskytnúť rehabilitáciu, keďže nemajú zmluvu s VŠZP a tá
klientka bola poistená vo VŠZP. Ona tieto informácie odovzdala dcére. Tiež jej poskytla kontakt a meno
na rehabilitačnú sestru, ktorá tam už navštevuje iných klientov a vysvetlila jej, že to už nezariaďuje
domov ale to oni si musia zariadiť, vybaviť si danú osobu. Na to, keď bola večer na návšteve, jej pani

B. odovzdala úplne iné informácie, že môže vybaviť rehabilitácie, lebo Adosky chodia rehabilitovať, tiež
volala vedúcej Adosky a potom ešte mala z toho problém aj sestra Ados, ktorá k nim chodila. Porušila
zákaz informovania klientov. Ona stále hovorí zamestnancom, aby neodovzdávali žiadne informácie
rodinným príslušníkom, čo nie je potrebné, lebo napríklad Ados, ona komunikuje s Ados, lebo len ona
vie, čo vedia zabezpečiť a čo nie. Môžu odovzdať zdravotné informácie o zdravotnom stave ale ďalšie

informácie, čo chcú riešiť rodinní príslušníci, musia riešiť so ňou. Kedy podali sťažnosti tí klienti. To
bolo po písomnom upozornení, v čase od 2. do 9. októbra. Ďalšia otázka bola ohľadne vykonanej
kontroly práce žalobkyne X.XX. o 19 tej hodine a či bol vyhotovený nejaký záznam z kontroly, či bol tam
niekto prítomný, meno? Nie záznam nebol vyhotovený, bola prítomná opatrovateľka, ktorá mala nočnú
službu P. A.. Prečo nebol spísaný záznam z tejto kontroly? Nepovažovala to za potrebné, aby písala

záznam. Zaznamenala to do výpovede. Ako riaditeľ zariadenie ste po prijatí týchto sťažnosti klientov aj
zamestnancov vykonali nejaké kroky a úkony, ktorými ste si overili tieto ich tvrdenia? Ako si to mala
do minulosti overiť. Keď sa vyjadrili a podpísala sťažnosť, tak im verila, aj verí do dnešného dňa. Také
problémy čo sa vyskytovali počas jej smeny sa nevyskytujú odvtedy.

11. Vo vyjadrení zo dňa 31. 07. 2025 žalobkyňa uviedla, že špecifikácia náplne práce opatrovateľky
tak ako ju predložil žalovaný je podľa ich názoru zmenou pracovanej zmluvy a každá zmena pracovnej
zmluvy musí byť vyhotovená písomne v nadväznosti na ustanovenie platnej Pracovnej zmluvy, ktorú
dopĺňa alebo mení a to formou Dodatku k Pracovnej zmluve a to v súlade s § 54 ZP. Žalobkyňa odmieta
tvrdenia, že by sa mala niekedy hrubo správať ku klientom DSS, či už vo verbálnej alebo neverbálnej

komunikácii, podávať im jedlo na paplóne, nezabezpečiť im osobnú hygienu, ako to zaznamenal
žalovaný prostredníctvom G. D. C. ( súčasná riaditeľka DSS) a sú uvedené v Prílohe č. 1 Sťažnosti
prijímateľov sociálnej služby. Opätovne uviedla, že nie je zrejmé, kedy boli tieto učinené zo strany
prijímateľov sociálnej služby, sú zaznamenané v rade za sebou a podpísané osobami, kedy nie je
možné vylúčiť, že klienti sa mohli oboznámiť s tvrdeniami resp. s obsahom sťažnosti iných osôb, čo

znižuje ich objektivitu a dôveryhodnosť. Z predloženého dokumentu „ Harmonogram pracovnej činnosti
opatrovateľky“ zo dňa 14.07.2023 je zrejmé, že opatrovateľka vykonávajúcu dennú službu začína prácu
rannou toaletou klientov a taktiež opatrovateľka vykonávajúca večernú službu končí prácu rannou
toaletou, prípravou čaju, kávy. Opatrovateľka vykonávajúcu dennú službu musí v čase od 17:00 do
17:30 podať jedlo šestnástim klientom DSS, pričom niektorým je potrebné pomôcť s jedením. Na túto

činnosť je v danom čase len jedna opatrovateľka, ktorá musí naložiť jedlo pre 16 klientov, naservírovať
ho, kŕmiť alebo asistovať pri jedení a pozbierať riady z večere, pričom na túto činnosť ma 30 minút.
Následne začína večerná toaleta, ktorú opatrovateľka v rannej službe musí zabezpečiť od 17:30 do
18:30, kedy opatrovateľke končí smena. Opatrovateľka, ktorá začína nočnú službu po svojom nástupe
do smeny pokračuje večernou toaletou, ktorú začala opatrovateľka v dennej službe, a to od 18:30 -20:00.

Dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bolo vykonanie kontroly dňa X.XX.XXXX a
následné zistenie nedodržania pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že nebola spravená večerná
toaleta, podľa vyjadrenia Mgr. D. C. (str. 3 zápisnica z pojednávania zo dňa 13.6.2025) v čase o 19:00
hod. V čase vykonania kontroly za večernú toaletu bola zodpovedná opatrovateľka, ktorá nastúpila vtom, čase do nočnej služby, nakoľko aj jej povinnosťou bolo vykonať večernú toaletu klientov DSS a to
v čase od 18:30 hod. Žalobkyňa v nadväznosti na posledné pojednávanie trvá na podanej žalobe ako aj
žalobných dôvodoch v nich uvedených, pričom poukázala na skončenie pracovného pomeru listom zo

dňaXX.XX.XXXX–Výpoveďzamestnávateľadanázamestnancovipodľa§68ods.1písm.b)Zákonníka
práce, ktorým žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou, pričom dokument nazval „ Výpoveď“
avšak v texte použil paragrafové označenie „ Okamžitého skončenia pracovného pomeru“ podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je pre žalobkyňu ako zamestnanca takýto právny úkon zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa zmätočný, čo môže spôsobiť jeho neplatnosť. V písomných aj ústnych

vyjadreniachprávnazástupkyňažalovanéhouviedla,žesapodľadokumentu(Výpoveďzamestnávateľa
daná zamestnancovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), jedná o Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce medzi žalobkyňou a žalovaným ( str.
2 zápisnice z pojednávania zo dňa 7.5.2025). Na pojednávaní dňa 13.6.2025 výsluchom žalovaného,
resp. riaditeľky DSS G. D. C., ktorá v tomto smere rozporovala vyjadrenia svojho právneho zástupcu,
keď uviedla, že so žalobkyňou rozväzovala pracovný pomer okamžitou výpoveďou ( str. 2 zápisnice z

pojednávania zo dňa 13.6.2025), Okamžitú výpoveď sme poslali slovenskou poštou ( str. 3 zápisnice z
pojednávania zo dňa 13.6.2025), bolo to tak ako bolo aj vo výpovedi ( str. 3 zápisnice z pojednávania zo
dňa 13.6.2025), zaznamenala som to do výpovede ( str. 5 zápisnice z pojednávania zo dňa 13.6.2025).
S poukazom na rozdielnosť vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného a výsluchom žalovaného, právny
úkon Výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým

došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným je neurčitý, nezrozumiteľný, čo
spôsobuje neplatnosť daného právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 2 Občiansky zákonník.

12. Na pojednávaní dňa 12.09.2025 PZ žalobkyne uviedla, že čo sa týka oznámenia zamestnanca
o trvaní na ďalšom zamestnaní, toto bolo žalobkyňou zamestnávateľovi odoslané mailom. Momentálne

to nevie predložiť. Avšak zákon hovorí o dvojmesačnej prekluzívnej lehote, a žalobkyňa v tejto lehote
podala žalobu. A teda aj oznámenie o trvaní nehrá v tomto prípade rolu. Pridržiavajú sa posledného
vyjadrenia aj k tým predloženým listinným dôkazom. Na otázku súdu, či namiesto sestry sú dve
opatrovateľky a v noci 1 opatrovateľka, žalobkyňa uviedla, že dennej smene sú 2 opatrovateľky. A na
nočnej výlučne len opatrovateľka. Kúpanie má na starosti opatrovateľka, ktorá je tam na 8 hodinovú

smenu od 7:00-15:00 hodiny cez pracovné dni. Je to pani E., ona je tam každý pracovný deň. Pri toalete
asistovala. Toaletu v noci v prípade potreby robili oni, nečakali do rána.

13. Súd na pojednávaní uviedol, že v čl. 11 Pracovného poriadku sa v prípade závažného porušenia
pracovnej disciplíny má toto posudzovať priamy nadriadený zamestnanca, vedúci úseku, alebo riaditeľ,

pričom musí byť zamestnancovi daná možnosť vyjadriť sa k prejedávaniu porušenia pracovnej disciplíny,
aby sa zabezpečila jeho ochrana práv a o tomto konaní sa spíše záznam. V podstate bolo potvrdené,
že nebol ani dodržaný pracovný poriadok v rámci uskutočnenia tohto pracovného pomeru. PZ žalovanej
k uvedenému uviedla. že záznam sa nespísal, ale vyjadrenie prebehlo, čo potvrdila aj pani žalobkyňa, že
išli za konkrétnymi klientmi s pani riaditeľkou. PZ žalobkyne k uvedenému uviedla, že bolo dané písomné

upozornenie, ktoré bolo predložené žalobkyni, a to písomné upozornenie odmietla prevziať, potom
žiadalo, aby bolo vysvetlené o čo sa tam jedná. Vysvetlené je to nebolo, ale tie sťažnosti zamestnancov
a klientov a popis skutočností jej boli doručené až s písomnou výpoveďou, ktorá bola doručená poštou.
Nemôže byť pravda to, ako tvrdí PZ žalovanej, že to bolo prerokované, lebo to nebolo prerokované. Na
otázku súdu, čo je vlastne rozporované, či aj postup pri písomnom upozornení, a aj okamžité skončenie

pracovnéhopomeruPZžalobkyneuviedla,žeobojeahlavnetonebolosozamestnankyňouprerokované
riadne a nebola jej daná možnosť sa vyjadriť.

14. PZ žalovaného na pojednávaní uviedla, že v zákone o sociálnych službách v § 41 je definované čo je
opatrovateľská služba. A práve pomoc odkázaným je práve samoobslužné služby, ktoré sú vymenované

v tom zákone. A tak isto sme predložili aj osvedčenie o úspešnom absolvovaní kurzu opatrovania,
keďže žalobkyňa nemala príslušné vzdelanie v zmysle štúdia, musela absolvovať tento kurz a je tam
vypísaný rozsah kurzu a z neho jednoznačne vyplýva, čo sú základné povinnosti opatrovateľky. To je
pracovná pozícia, to je význam a podstata tej práce, prečo je opatrovateľ opatrovateľom, aby poskytol
pomoc odkázanému človeku na jeho opatrovanie, dokonca vo večerných a nočných hodinách na jedinú

osobu, čo pacient má. Presne tieto úkony robiť má, kto by ich urobil. PZ žalovanej v záverečnej reči
okrem iného uviedla, že trvá na právnej perfektnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako
aj na vážnosť dôvodov, ktoré k tomu viedli. Skutkové vymedzenie bolo urobené priamo v texte, ako
aj odkazom na priložené sťažnosti jednotlivých prijímateliek sociálnych služieb a kolegýň žalobkyne.Dodržaná bola subjektívna ako aj objektívna lehota, keďže sa riaditeľka DSS o dôvodoch okamžitého
skončenia pracovného pomeru dozvedela až po XX.XX.XXXX a konanie bolo dlhodobé, a ako také
trvalo až do konca, t.j. ukončené bolo až okamžitým skončením jej pracovného pomeru. Vyjadrením

bývalej riaditeľky domova Q. N. Q. zo dňa XX.XX. XXXX o dodržaní subjektívnej lehoty, ktorá zjavne
o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru nevedela, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdenia
súčasnej riaditeľky. Vychádzajúc zo sťažností možno konštatovať, že sa žalobkyňa sa dopúšťala
hrubého porušovania svojich základných povinností opatrovateľky, pracovného poriadku a jednotlivých
manuálov opatrovateliek u žalovaného, ale vyplývajúcich aj priamo zo zákona, a to § 41 zákona č.

488/2008 Z.z. Jej zotrvanie v pracovnom pomere, hoc len počas plynutia výpovednej doby bolo za
daných okolností vylúčené. Sťažnosti podali nielen niektorí klienti, ale aj všetky ďalšie opatrovateľky
žalovaného, a to bez výnimky. Dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobkyne bolo jej hrubé
zaobchádzanie s klientmi: vo verbálnej a neverbálnej komunikácii s nimi, v ich neúctivom stravovaní,
nedostatočnom zabezpečení ich osobnej hygieny, ochrany ich osobnej a posteľnej bielizne, vrátane
nasadenia, výmeny plienok, či očisty a asistencie pri toalete. Záverom poukázali na účelovosť žaloby,

kedy z kontextu výpovede je zrejmé, že nechcela a nechce už ďalej pre zamestnávateľa pracovať.
Žalobu podala z dôvodu nesúhlasu so spôsobom, t.j. že nedošlo k skončeniu jej pracovného pomeru
dohodou, ale jednostranne zo strany zamestnávateľa. Nie z dôvodu, že by trvala na ďalšom zamestnaní,
je jednoznačne simulované.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov, a to najmä žaloba na čl. 1-5, pracovná zmluva na čl. 8, dodatok k pracovnej zmluve
na čl. 9-10, písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny na čl. 11, žiadosť o poskytnutie
informácie na čl. 12, výpoveď zamestnávateľa na čl. 13, príloha č. 1 na čl. 14-15, vyjadrenie žalovaného
k žalobe na čl. 32-36 potvrdenie o zamestnaní na čl. 40, registračný list FO na čl. 41, evidenčný

list dôchodkového poistenia na čl. 42, vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku na čl. 43,
záväzok mlčanlivosti na čl. 44, vyjadrenie žalobcu na čl. 57- 60, oznámenie zamestnanca o trvaní
a ďalšom zamestnávaní na čl. 61, vyjadrenie žalovaného na čl. 68-73, prezenčná listina na čl. 74,
podania na čl. 75-81, potvrdenie o neexistencii zamestnaneckej rady na čl. 93, predloženie listinných
dôkazov na čl. 115-117, organizačný poriadok na čl. 118-125, osvedčenie o získanom vzdelaní na čl.

126, náplň pracovnej činnosti opatrovateľky na čl. 127, harmonogram pracovnej činnosti na čl. 128,
čestné prehlásenia na čl. 129-133, pracovný poriadok na čl. 140-153, dokument postupu obliekanie
a vyzliekanie na čl. 154-155, dokument postupu Hygiena ústnej dutiny na čl. 156-157, dokument postupu
ranná toaleta na čl. 158-159, dokument postupu večerná toaleta na čl. 160-159, dokument postupu
cieľový kúpeľ klienta na lôžku na čl. 162-163, dokument postupu cieľový kúpeľ klienta na lôžku na čl.

164-165, vyjadrenie žalobkyne na čl. 186-192, žiadosť o vyjadrenie na čl. 193, vyjadrenie na čl. 194,
podací lístok na čl. 195a zistil tento skutkový a právny stav:

16. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobkyňa pracovala u žalovaného, ani skutočnosť, že jej
okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa so žalovaným

uzavreli dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu na základe ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovaného
prácu na pracovnej pozícii - opatrovateľka. Ako miesto výkonu práce bolo dojednané Domov sociálnych
služieb “D.“, F., F. H. G. XX, E. C.. Pracovná náplň žalobkyne v zmluve nebola špecifikovaná. Pracovná
zmluva zo dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená na obdobie 9 mesiacov s nástupom do práce X.XX.XXXX.
Nakoľko však pracovný pomer po uplynutí tejto doby nebol ukončený, zmenil sa pracovný pomer u

žalobkyne na pracovný pomer na neurčitý čas (konkludentným obojstranným úkonom). Dňa XX. XX.
XXXX R. so žalovaným uzatvorila Dodatok č. 1, ktorý však riešil výlučne podmienky poskytnutia
stabilizačného príspevku a povinnosti zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere aspoň 3 roky.

17. Sporným v konaní je skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru a

existencia (neexistencia) konania predstavujúceho závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa
v prvom rade namieta absenciu skutkového vymedzenia dôvodov, tak ako vyžaduje zákon, t.j.
nedodržanie formálnych náležitostí podľa § 70 ZP, ako aj skutočnosť, že s dôvodmi nebola riadne
oboznámená a nebola jej daná možnosť sa k nim riadne vyjadriť a popiera aj skutočnosť, že by sa
dopustila konania, ktoré by sa dalo kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

18. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ( ďalej len „Zákonník práce).
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a)
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.19. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

20. Podľa § 70 ods. 1 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

21. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovaťvýpoveďzostranyzamestnávateľadosiedmychpracovnýchdníododňadoručeniapísomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

22. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

23. Podľa § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 488/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ zákon č. 488/2008 Z.z.“), opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe,
ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa
prílohy č. 4 zodpovedajúce činnostiam, ktoré podľa integrovaného posudku fyzická osoba nie je schopná
samostatne vykonávať alebo je schopná ich vykonávať s dohľadom, v rozsahu ustanovenom všeobecne

záväzným právnym predpisom pre stupeň odkázanosti tejto fyzickej osoby, ak sa poskytovateľ sociálnej
služby s prijímateľom sociálnej služby na návrh prijímateľa sociálnej služby v zmluve o poskytovaní
sociálnej služby nedohodne na nižšom rozsahu.

24. Podľa Prílohy č. 4 zákona č. 488/2008 Z.z., sa za úkony a dohľad v rámci pomoci pri odkázanosti

fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa za sebaobslužné úkony podľa časti I. považujú:
a) Hygiena
1. osobná hygiena
– hygienická starostlivosť o jednotlivé časti tela: ruky, tvár, zuby, nechty (holenie, česanie, umývanie,
make-up, odličovanie, strihanie nechtov na rukách a na nohách, aplikácia krémov, masti, prípadne

medikamentov),
2. celkový kúpeľ
– hygienická starostlivosť o celé telo vo vani, prípadne v sprche s umytím vlasov (celkový kúpeľ sa
vykonáva vždy vo vani alebo v sprchovacom kúte),
b) Stravovanie a dodržiavanie pitného režimu

1. porciovanie stravy,
2. obsluha (prinesenie stravy a nápoja na dosah klienta),
3. kŕmenie a pomoc pri pití,
c) Vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva
1. sprievod na toaletu,

2. pomoc pri vyzliekaní, obliekaní,
3. účelná očista po toalete,
4. sprievod z toalety,
5. podanie podložnej misy, močovej fľaše s následným očistením podložnej misy (fľaše),
6. ochrana osobnej a posteľnej bielizne pred znečistením (nasadenie a výmena plienky),

d) Obliekanie, vyzliekanie
1. výber oblečenia (rozpoznanie jeho správneho vrstvenia a farieb),
2. obliekanie, obúvanie,
3. vyzliekanie, vyzúvanie,e) Mobilita, motorika
1. sprievod pri chôdzi (chôdza po rovine, po schodoch),
2. pomoc pri vstávaní z lôžka, pomoc pri líhaní na lôžko,

3. polohovanie,
4. pomoc pri manipulácii s predmetmi (napríklad pri uchopení lyžičky, zapínaní gombíkov),
5. obsluha a premiestňovanie predmetov dennej potreby.
f) dodržiavanie liečebného režimu
1. nákup liekov,

2. podávanie liekov a aplikácia mastí,
3. kontrola glykémie glukomerom,
4. odmeranie krvného tlaku, pulzu a telesnej teploty,
5. aplikácia liečiva subkutánne (napríklad inzulínu),
6. polohovanie.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. Podľa článku 11 ods. 10 Pracovného poriadku D. E. E. „D.“, závažnosť porušenia pracovnej
disciplíny posudzuje priamy nadriadený zamestnanca, vedúci úseku, resp. riaditeľ zariadenia, pričom

zamestnancovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k prejednávanému porušeniu pracovnej disciplíny,
aby sa zabezpečila ochrana jeho práv. O tomto sa spíše záznam.

27. Podľa článku 13 ods. 2, druhý pododsek, nočná zmena C. C. D. E. E. „D.“, je začiatok a koniec
pracovného času v D. „D.“ stanovený nasledovne:

- 18,30 hod. -6,30 hod. – nočná zmena- opatrovateľky- vrátane pracovnej prestávky, ktorá sa do
pracovného času nezarátava.

28. Podľa čl. V. Organizačného poriadku, šiesty pododsek, písm. a), do právomoci riaditeľa ďalej patrí:
uzatvárať a rozväzovať pracovný pomer so zamestnancami DSS, stanoviť ich pracovnú náplň, uzatvárať

dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

29. Súd konštatuje, že v danom prípade ide o individuálny pracovný spor, t.j. spor s ochranou slabšej
strany, ktorou je zamestnanec. Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, je to výnimočný
spôsob skončenia pracovného pomeru, nakoľko ide o veľmi vážny zásah do právneho postavenia oboch

účastníkov pracovného pomeru a preto pri ňom nestačí napr. iba zistenie, že nebol dodržaný určitý
pracovný postup, či proces, ale musí ísť o zavinené porušenie pracovnej disciplíny a toto porušenie musí
byť závažné. S ohľadom na to, že ide o veľmi vážny zásah do právneho postavenia v tomto prípade
zamestnanca, má sa uplatňovať iba výnimočne a zákon kladie pod hrozbou neplatnosti aj osobitné
požiadavky na jeho formu (§70 ZP). Skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného

pomeru je potrebné vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Zákon kladie v § 68
ods. 2 ZP dôraz aj na to, aby bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnený v určitom
stanovenom časovom rozpätí, a to v subjektívnej lehote 2 mesiacov a v objektívnej lehote jeden rok,
tieto lehoty sú hmotnoprávne a prekluzívne, pričom s ohľadom na uvedené musí byť dôvod skončenia
pracovného vymedzený aj tak, aby sa jednoznačne dalo zistiť dodržanie týchto lehôt.

30. Skutkové vymedzenie závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od posúdenia
zamestnávateľa (je však preskúmateľné súdom v prípade súdneho sporu o neplatné skončenie
pracovného pomeru). Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v
závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, a taktiež

prihliada aj na osobu zamestnanca. Zamestnávateľ musí preukázať, nielen to, že došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, ale aj že ide o porušenie závažné a že toto porušenie pracovnej disciplíny bolo
zavinené zamestnancom. Ak ide skutočne o závažné porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ
má možnosť rozhodnúť sa, či v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom
zvolí výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa NS SR (5Cdo/17/2011): "Iba

závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré
patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho
uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil,či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru
rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie
je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká

prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca".

31. V danom prípade ide o pracovný spor medzi dlhoročnou zamestnankyňou žalovaného (u žalovaného
nastúpila do práce ako opatrovateľka dňa XX.XX.XXXX) a voči jej práci neboli do septembra XXXX
žiadne výhrady a pripomienky. Uvedené potvrdila vo svojej výpovedí na pojednávaní terajšia riaditeľka
žalovaného, pani D. C., ktorá si nič nedostatkové na práci žalobkyne nevšimla celé roky napriek tomu, že
žalobkyňa pracovala na zmene priamo s pani riaditeľkou a mala teda na jej prácu priamy dosah a vplyv.
Rovnako uvedené potvrdila vo svojom písomnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX aj predchádzajúca

riaditeľka pani Q. N. Q.. Až v dôsledku anonymných podozrení z konca septembra 2024, v dôsledku
čoho bolo dané žalobkyni písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 01.10.2024,
zverejnené na porade zamestnancov žalovaného, ako teda žalobkyňa stratila dôveru vedenia, následne
podali na žalobkyňu sťažnosti 4 klienti zariadenia a všetky kolegyne žalobkyne. Napriek údajnej
závažnosti tvrdených skutočností, vedenie zariadenia si sťažnosti dotknutých osôb riadne nepreverilo

a nedalo žalobkyni ani priestor na vyjadrenie a vysvetlenie svojho stanoviska, aj keď ich o to žalobkyňa
viackrát požiadala. V zmysle dokladov doložených do spisu bol pritom časový sled týchto udalostí, t.j. od
prvého anonymného podania sťažnosti až do okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
v rozpätí dvoch maximálne troch týždňov. Zvláštne je aj to, že napriek tomu, že žalobkyňa poskytla
žalovanému možnosť skončiť pracovný pomer dohodou, nakoľko bola tak sklamaná z prístupu vedenia

a kolegýň, že v prvom momente v takej atmosfére nechcela ďalej pracovať, vedenie žalovaného bez
riadneho prerokovania tvrdených porušení so žalobkyňou a bez riadneho prešetrenia a overenia si
tvrdeného porušenia pracovných povinností žalobkyňou, zvolilo spôsob skončenia pracovného pomeru
vo forme okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je v zákone zakotvený ako výnimočný
spôsob skončenia pracovného a teda z hľadiska dokazovania odôvodnenosti takéhoto postupu pre

zamestnávateľa oveľa komplikovanejší spôsob skončenia pracovného pomeru.

32. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX označené ako „Výpoveď
zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (čo samo o sebe
by mohlo vzbudiť pochybnosti, no nakoľko každá listina sa má posudzovať s ohľadom na obsah a

z jej obsahu je možné jednoznačne určiť, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru a tak
súd v tomto v tomto prípade nemá pochybnosti o tom, že ide o okamžité skončenie pracovného
pomeru) sa odkazuje na písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX.
Písomné upozornenie je príliš všeobecné, neobsahuje žiadne presné vymedzenie skutkov, ktoré viedli
k písomnému upozorneniu tak, aby z neho bolo jasné, akého konkrétneho konania sa mala žalobkyňa

vlastne dopustiť a kedy, a napriek písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX o poskytnutie
informácií (viď č.l. 12 spisu), jej nebolo poskytnuté riadne vysvetlenie a tým pádom jej nebola daná ani
možnosť sa adekvátne brániť. Rovnako v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru boli uvedené
odkazy na sťažnosti prijímateľov služby a kolegýň, ktoré mali byť urobené na margo oboznámenia
sa so skutočnosťou, že žalobkyňa stratila dôveru vedenia, pričom tieto sťažnosti boli uvedené vo

všeobecnej robine, ako konštatovanie, resp. v rovine údajných tvrdení, že sa tam uvedené konanie
stávalo opakovane, pričom však tieto skutky neboli skutkovo konkretizované a ani ich trvanie časovo
vôbec nebolo vymedzené tak, aby sa dal stanoviť kedy presne sa akého konkrétneho konania mala
žalobkyňa dopustiť a nebol konkretizovaný ani presný časový úsek alebo čas do ďalšieho časového
úseku alebo času a ani z neho nevyplýva, že si tieto tvrdenia žalovaný právne relevantne overil a zistil

a overil si vážnosť prípadných pochybení. Absencia časového vymedzenia má pritom vplyv aj na
posúdenie plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru, avšak v písomnom upozornení a ani v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je
vymedzený začiatok a ani koniec tam tvrdeného správania (podľa dátumu a času). Konkretizovaný
bol iba deň X.XX.XXXX, kde bolo uvedené, že si žalobkyňa nesplnila svoje pracovné povinnosti tak,

že odovzdala službu s tým, že všetci prijímatelia sociálnej služby sú v poriadku, prebalení, no po
následnej kontrole sa zistilo, že prijímatelia sociálnej služby neboli prebalený a že tento deň poskytla
nepravdivé údaje o nájdených liekoch. Napriek tomu, že na pojednávaní riaditeľka potvrdila, že urobila
ona osobne kontrolu, a to po skončení rannej zmeny žalobkyne, za prítomnosti opatrovateľky, ktorámala nočnú službu (P. A.), a to podľa vyjadrenia riaditeľky o 19 hodine, no záznam z tejto kontroly
nevyhotovila, nakoľko to nepovažovala za potrebné. Súdu nie je jasné, prečo sa uvedená kontrola
neuskutočnila za prítomnosti žalobkyne v čase keď odovzdávala službu, neurobil sa z nej záznam

a nedala sa žalobkyni možnosť sa k uvedenému vyjadriť, a to napriek tomu, že z článku 11 ods. 10
Pracovného poriadku žalovaného jednoznačne vyplýva, že zamestnancovi musí byť daná možnosť
vyjadriť sa k prejednávanému porušeniu pracovnej disciplíny, aby sa zabezpečila ochrana jeho práv a
o tomto sa spíše záznam.

33. Žalobkyňa rozporovala aj tú skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo
podpísané oprávnenou osobou, no z Organizačného poriadku (konkrétne článku V.) vyplýva právomoc
riaditeľky zariadenia rozväzovať pracovný pomer so zamestnancami DSS a tak súd konštatuje, že
okamžite skončenie pracovného pomeru je podpísané oprávnenou osobou.

34. Súd poukazuje na to, že v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru je potrebné

nielen citáciou právneho predpisu, či interného predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť)
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby nebol zameniteľný, inak je okamžité
skončenie pracovného pomeru neplatné. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je skutkovo
vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú v oznámení okolnosti dôvodu uvedené tak, že
opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Súd pritom právnou kvalifikáciou, ktorú účastník

vo výpovedi, resp. okamžitom skončení pracovného pomeru uvedie, nie je viazaný. Dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v
Zákonníku práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo)
spočíva a kedy presne sa skutok udial. Bez takejto konkretizácie použitého dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti

o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že dôvod okamžitého
skončenianebudemožnédodatočnemeniťdopĺňanímskutkovýchúdajov,ktoréoznámenieneobsahuje.
Preneurčitosťalebonezrozumiteľnosťprejavuvôlejeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruneplatné.

35. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že zo žiadneho dokladu v spise nevyplýva preukázanie

skutočností, že konanie kladené žalobkyni za vinu sa aj naozaj stalo a že z jej strany došlo k porušeniu
konkrétnej povinnosti, akým spôsobom a ani to, kedy presne malo k tomuto konaniu dôjsť a že ten ktorý
konkrétny skutok bol takej intenzity zavineného konania, že ho možno pokladať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Okrem toho, vzhľadom k tomu, že skutkové vymedzenie v okamžitom skončení
pracovného pomeru bolo všeobecné, nekonkrétne, a to aj čo sa týka časovej špecifikácie, toto nebolo

možné ani súdom riadne preskúmať, pričom súd poukazuje na to, že zamestnávateľ ani neposkytol
žalobkyni možnosť vyjadriť sa k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, tak ako stanovuje Pracovný
poriadok zamestnávateľa v čl. 11 ods. 10, pričom pracovný poriadok je pre neho záväzný.

36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na každej zmene je jedna, max. 2 opatrovateľky (na nočnej

zmene dokonca ako jediný personál – jediná opatrovateľka na celé zariadenie, a to napriek tomu, že
Pracovný poriadok v čl. 13 ods. 2 predpokladá, že na nočnej zmene majú byť „opatrovateľky“), a to na 18
klientov, pričom skoro polovica umiestnených potrebuje plnú asistenciu pri všetkom. Z harmonogramu
pracovnej činnosti vyplýva, že rannú toaletu robí nočná služba od 5:00 do 6:30 hod. a ranná služba
od 6:30 do 8:00 hod. a večernú toaletu robí ranná služba od 17:30 do 18:30 hod. a večerná služba od

18.30 do 20:00 hod.. Z uvedeného vyplýva, že ak má jedna opatrovateľka obriadiť všetkých klientov,
nedá sa to zrealizovať naraz a ani v krátkom časovom horizonte. S ohľadom na kontrolu zo dňa
07.10.2024, ktorú uviedla riaditeľka zariadenia ako jedinú kontrolu práce žalobkyne z jej strany (a
zároveň jediný dátum, ktorý sa dá kvantifikovať), išlo o kontrolu po odovzdaní rannej zmeny žalobkyňou,
kedy už žalobkyňa nebola ani na pracovisku, a to konkrétne v čase o 19:00 hod, pričom v zmysle

harmonogramu pracovnej činnosti bola ranná zmena povinná uskutočniť večernú toaletu po podávaní
večere v čase medzi 17:30 do 18:30 hod. a v čase kontroly už bola povinnosťou novej (večernej) zmeny
robiť večernú toaletu cca 30 minúť a tak súdu nie je jasné, ako uvedená kontrola preukazuje, že si práve
žalobkyňa nesplnila svoje pracovné povinnosti súvisiace s toaletou. Okrem toho, v zmysle uvedeného
bola kontrola pani riaditeľkou urobená v rozpätí 30 až 90 minút od uskutočnenia toalety klientov

rannouzmenou(tedažalobkyňou),pričomvzmysleHarmonogramutátotoaletamalanasledovaťpotom,
čo bola klientom podávaná večeru. Z Harmonogramu pracovnej činnosti doloženým žalovaným súdu
vyplýva, že sám Harmonogram predpokladá, že nakoľko sa pre výmenou zmien podáva klientom jedlo
a pitie, tak jedna ranná, či večerná toaleta nestačí, a teda aj keby ranná zmena riadne urobila večernútoaletu u všetkých klientov zariadenia, predpokladá sa (v zmysle Harmonogramu), že u klientov bude
potrebné urobiť večernú toaletu znova a tak v zmysle uvedeného má súd zato, že aj prípadná opätovná
potrebaurobeniatoaletyuklientovnepreukazujeporušeniepovinnostizostranypredchádzajúcejzmeny,

v tomto prípade žalobkyne, resp. že si túto povinnosť nesplnila riadne. Súd sa s ostatnými údajnými
pochybeniami v rámci odôvodnenia ani nezaoberal, nakoľko tie neboli vymedzené a podložené tak, aby
mohli vôbec predstavovať preskúmateľný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
súdu (poskytnutie telefónneho čísla na Ados, nesprávna interpretácia nájdenia liekov, nemenovaná
osoba mala poskytovať informácie o klientoch, určite nie sú skutočnosti, ktoré by sa dali posúdiť ako

závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne).

37. Podľa názoru súdu v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli skutkovo vymedzené dôvody
tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru
a aby bolo preukázané, že ku skutkom naozaj došlo, resp. že ich spáchala žalobkyňa a zároveň by
sa ich intenzita dala posúdiť ako závažná. Dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru sú

sformulované tak, že nekonkretizujú, aké povinnosti mala žalobkyňa nesplniť, kedy presne a v akom
rozsahu. Formulovanie dôvodov bolo všeobecné a teda zamestnanec - v tomto prípade žalobkyňa
nemala možnosť sa ani kvalifikovane brániť, keďže v tomto skutkovom vymedzení absentuje presný čas
nesplnenia pokynu, ako aj samotný záväzný pokyn. Takisto vyjadrenia kolegýň, či klientov zariadenia
sú viacmenej vo všeobecnej rovine, obmedzujú sa na všeobecné tvrdenia a pocity bez uvedenia

konkrétnych skutkových okolností, vrátanie ich presnej časovej špecifikácie. Takto sformulované
skutkové vymedzenie nespĺňa kritéria naň kladené v § 70 Zákonníka práce, pretože takto sformulované
bude kedykoľvek zameniteľné s iným dôvodom. Je zrejmé, že takéto vymedzenie dôvodov nespĺňa
predpoklad, aby bolo nepochybné v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru. S ohľadom na uvedené sa súd nezaoberal ďalšími námietkami

žalobkyne ohľadne toho, či stanovenie, resp. špecifikácia povinností zamestnancov a ich pracovných
postupov u žalovaného až internými predpismi z roku 2023 je, či nie je zmena náplne práce, ktorá
si vyžaduje zmenu pracovnej zmluvy, ako aj skutočnosťou, že žalobkyňa spochybnila svoj podpis na
dokumente - Náplň pracovnej činnosti opatrovateľky, nakoľko to súd s ohľadom na vyššie uvedené
považoval za nadbytočné.

38. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej o účelnosti predmetnej žaloby, že žalovaná v
skutočnosti nechcela a ani nechce už ďalej pre zamestnávateľa pracovať a žalobu podala z dôvodu
nesúhlasu so spôsobom, t.j. že nedošlo k skončeniu jej pracovného pomeru dohodou, ale jednostranne
zo strany zamestnávateľa, súd konštatuje, že je pravdou že žalobkyňa na pojednávaniach pojednávaní

reagovala, že chce naďalej pracovať v DSS, pretože jej chýbajú pacienti a je jej ich ľúto, ale zároveň
aj tak, že ak majú s jej osobou kolegyne problém, tak asi nemá záujem tam v takej atmosfére pracovať,
ale rovnako na pojednávaní uviedla, že je bola zo strany obce poskytnutá iná práca opatrovateľky, ktorú
odmietla, lebo chce pracovať u žalovaného. Súd v rámci pojednávaní aj prerušil pojednávanie za účelom
mimosúdneho rokovania, no k dohode neprišlo. Následne už žalobkyňa zotrvávala na názore, že má

záujempracovaťužalovaného,pričomsúdmávspisedoloženéajoznámeniezamestnanca(žalobkyne)
o trvaní na ďalšom zamestnaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nebolo zo strany žalovaného spochybnené
a bolo urobené ešte pred podaním žaloby na súd, a tak má súd za preukázané, že žalobkyňa chce
naďalej byť zamestnaná u žalovaného a že tento záujem oznámila zamestnávateľovi ešte pred podaním
žaloby na súd a keďže žalovaný na to nereagoval, podala návrh na súd.

39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa bola úspešná v súdnom
konanívcelomrozsahu,apretojejsúdpriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).