Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125206607
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125206607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti

o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko obec C. D., prechodné bydlisko B., C. E. F. XX/
XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa matky G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko obec C. D.,
prechodné bydlisko B., C. E. F. XX/XX, občianky Slovenskej republiky, a otca A. B., nar. XX. X. XXXX,
trvalé bydlisko C. D., I. D. F. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Dukelská štvrť č. 941/10, IČO:
00738336,občanaSlovenskejrepubliky,onávrhumatkynanahradeniesúhlasuotca,napodanienávrhu

na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 17.
11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd
nahrádza súhlas

A. B., nar. XX. X. XXXX - otca maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX. X. XXXX k tomu, aby matka G. H., nar.
XX. XX. XXXX, podala návrh na zmenu priezviska maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, z priezviska

„B.“ na priezvisko „H.“.

II. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom zo dňa 3. 6. 2025, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 9. 6. 2025
domáhala, aby súd udelil súhlas za otca, aby podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

2. Návrh odôvodnila tým, otec výživné na maloleté dieťa neplatí, preto musela požiadať o náhradné
výživné. Dieťa nemá k otcovi pozitívny vzťah, a to aj preto, že ju v minulosti fyzicky napadol a súd mu

uložil zákaz priblíženia sa k nej. Má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej J. H., ktorej biologickým
otcom je otec maloletého A., ale otcovstvo k tomuto dieťaťu dobrovoľne neuznal. Preto podala návrh
na určenie otcovstva.

Syn A. sa jej stále pýta, prečo sa volá inak, ako jeho matka a sestra. Nechce sa volať B.. V septembri
2025 nastúpil maloletý syn do predprípravného ročníka Spojenej školy internátnej v B.. Chcela sa
s otcom dieťaťa dohodnúť na zmene priezviska, no ten to odmietol.

3. Súd uznesením zo dňa 11. 6. 2025, sp. zn. 9P/64/2025 vylúčil návrh matky na nahradenie súhlasu za
otca dieťaťa k tomu, aby matka podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na samostatné
konanie.4. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Navrhovateľka – matka vo výpovedi na pojednávaní navrhla, aby súd udelil za otca maloletého dieťaťa
súhlas na to, aby podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, z priezviska B., na priezvisko
H.. Otec so zmenou priezviska maloletého dieťaťa doteraz nesúhlasil.

Otcovstvo k maloletému A. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike a maloletý A. má ako

otca uvedeného A. B. v rodnom liste. Dohodli sa na priezvisku B..

V spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa bývali do 2021 v C. D. u rodičov otca dieťa. Došlo medzi nimi,
keď bývali v C. D., ku konfliktom. Otec dieťaťa sa k nej zle správal, napádal ju slovne aj fyzicky, za čo
bol právoplatne uznaný za vinného pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby.

S otcom dieťaťa majú ešte maloletú J. H., ktorá ale nemá otca zapísaného v rodnom liste, lebo otec A.
B. nesúhlasil s tým, aby bol zapísaný ako otec dieťaťa. Mieni podať návrh na súd na určenie otcovstva.
Maloletá J. – sestra maloletého A. - má priezvisko H..

Keď mali nezhody s otcom dieťaťa, aj fyzické, dieťa toto vnímalo, aj si na to pamätá. Syn jej povedal,

že si na to pamätá. K otcovi nemá veľmi dobrý vzťah, nechce sa o otcovi ani rozprávať. Naposledy sa
s otcom stretol v roku 2023, a to iba raz, prišli aj starí rodičia, odvtedy sa otec so synom nestretol.

Otec neplatil výživné v roku 2024, bola nútená podať na neho trestné oznámenie pre zanedbanie
povinnej výživy. Potom toto dlžné výživné zaplatil naraz. Trestné stíhanie bolo zastavené. Odvtedy už

nezaplatil žiadne výživné, takže poberá náhradné výživné na dieťa od roku 2024 až doteraz.

So zmenou priezviska prišiel syn a spýtal sa jej, prečo sa on volá inak ako jeho sestra aj ona. Povedala
mu, že sa volá podľa otca. Syn jej povedal, že sa chce volať tak, ako sa volá ona aj jeho sestra, takto
sa vyjadruje už minimálne rok.

Predložila súdu aj správu o poskytovaní psychologickej starostlivosti, kde syn chodí aj kvôli správaniu.
Z tejto správy vyplýva, aký má vzťah maloletý A. k otcovi.

Otca vyzvala viackrát, ústne aj cez krátku textovú správu, aby súhlasil so zmenou priezviska dieťaťa,

naposledy minulý rok a otec s tým nesúhlasil.

Rozdielne priezviská jej robia problémy aj napr. vo vzťahu k lekárom, aj v škôlke.

Myslí si, že bude v záujme dieťaťa, pokiaľ súd udelí súhlas za otca, aby podala návrh na zmenu

priezviska dieťaťa, aby sa maloletý A. volal rovnako ako ona a jeho sestra J..

6. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí.

Je pravda, že ho matka viackrát oslovila so zmenou priezviska dieťaťa, naposledy to bolo asi minulý

rok, ale on s tým nesúhlasil.

Podľa jeho názoru ho maloletý A. má veľmi rád. V roku 2023, keď obidve deti - A. aj J., boli za ním, tak
keď od neho odchádzali, až plakali. Matka nesúhlasila s tým, aby A. niečo kúpil.

Syn A. je malý, nemá taký rozum a je na to nahovorený matkou. Keď sa hádali v minulosti aj s matkou
dieťaťa, tak syn pri tom nebol.

V súčasnosti je vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom (trest odňatia slobody vo výmere 3
roky), pretože spáchal trestný čin počas plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola uložená rozsudkom

Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. 12. 2022, sp. zn. 1T/61/2022.7. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť, pretože je v záujme dieťaťa. Poukázala na
písomnú správu z prešetrenia pomerov v rodine matky, a aj na zistený názor maloletého dieťaťa,
v ktorom dieťa uviedlo, že sa chce volať tak, ako jeho najbližšia rodina – H..

Deti sa dieťaťu smejú v škole, že on má priezvisko B. a matka a sestra sa volajú inak. A. to ťažko znáša.
Poukázala aj na správu od psychológa, z ktorej vyplýva, ako vníma dieťa otca.

Nie je pravdou podľa nej, že dieťa nebolo prítomné pri hádkach rodičov, určite syn prítomný bol alebo

niečo započul a videl plačúcu matku, čo syn zle znášal, znáša to zle doteraz.

8. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že jeho otcom je A. B., nar. XX. X. XXXX
a matkou G. H., nar. XX. XX. XXXX.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky zo dňa 9. 7. 2025 vyplýva, že matka býva s maloletým
A. a maloletou J. H., nar. XX. X. XXXX v trojizbovom byte aj s partnerom. Od septembra 2025 bude
maloletý A. navštevovať predškolskú prípravu v Spojenej škole internátnej v B.. Navštevuje aj CPPaP
v B.. Bol zisťovaný aj názor maloletého dieťaťa, ktoré uviedlo, že matka aj setra J. sa volajú H.. Jemu

sa nepáči, že sa volá B., chce sa volať A. H. tak, ako matka a sestra. Otca pozná, volá sa K. L. (partner
matky - poznámka súdu). Iného otca nepozná.

Zo správy Centra poradenstva a prevencie B. zo dňa 13. 11. 2025 vyplýva, že maloletý A. sa o svojom
biologickom otcovi vyjadruje negatívne. Pamätá si niektoré situácie, kedy jeho aj matku biologický otec

ohrozoval. Vtedy sa ho maloleté dieťa veľmi bálo. Naďalej pretrváva u dieťaťa strach z toho, že sa takéto
situácie zopakujú – že otec ohrozí jeho, matku alebo sestru.

Z lustrácie v ZVJS mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa sa v súčasnosti nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/11/2023 mal súd preukázané, že matka podala návrh na
pozbavenie výkonu rodičovských práv otca maloletého dieťaťa dňa 17. 10. 2022 (na Okresný súd
Prievidza). Toto konanie bolo uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 4. 2023, sp. zn. 9P/11/2023
zastavené – matka zobrala návrh v celom rozsahu späť a v konaní nebolo potrebné pokračovať.

Z trestného rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. 12. 2022, sp. zn. 1T/61/2022 mal súd
preukázané, že otec dieťaťa bol uznaný za vinného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným
dohľadom, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba vo výmere

3 roky. Súčasne mu bola uložená povinnosť spočívajúca v zákaze priblížiť sa k poškodenej G. H.,
úmyselne na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavaní sa v blízkosti jej obydlia alebo určenom
mieste, kde sa táto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. 10. 2021, sp. zn. 18P/27/2021, bol maloletý A. B.

zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku, styk
otca s maloletým dieťaťom nebol upravený.

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach, súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich

s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci,
na návrh niektorého z rodičov, súd.11. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami pri výkone ich
rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení §
35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie

návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska
maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh
niektorého z rodičov, môže iba nahradiť súhlas za rodiča (ak súhlas na zmenu priezviska nedal), aby
druhý rodič prípadne podal žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na príslušný orgán.

12. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť
o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými
zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj

a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie
súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať,

b)úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel,

c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého
rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

13. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého teda musí byť pripojený súhlas druhého rodiča.
Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou

priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však za preukázané, že pre takéto
nahradenie súhlasu rodiča súdom existujú dôležité (vážne) dôvody.

14. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska
dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov.

Maloleté dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len
zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej
judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (bez súhlasu alebo proti vôli
druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní
povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného

vážneho dôvodu (napr. dieťa vzhľadom na rozdielne priezvisko od matky a súrodenca, má problémy
napr. v škôlke, v škole, pri zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách: lekár,
škola, úrady a pod.), ktoré samotné dieťa nevie vysvetliť, ale mu to prekáža v komunikácii s ľuďmi) a
nie je v záujme ďalšej výchovy a vývoja maloletého dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit
spolunáležitosti s týmto rodičom formou rovnakého priezviska.

15. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti
o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.

Samotné vzájomné odcudzenie rodičov dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska dieťaťa.

16. Dôležitou skutočnosťou je aj názor maloletého dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnej otázke, akou
je zmena priezviska, povinný prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým schopnostiam.

V konkrétnom prípade zisťoval súd názor maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka.

Dieťa sa vyjadrilo jednoznačne a dlhodobo, chce mať priezvisko ako matka a jeho maloletá sestra
(obidve majú priezvisko H.).

17. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, otca, kolíznej opatrovníčky,
zistenia názoru dieťaťa prostredníctvom kolíznej opatrovníčky, ako aj vykonaním listinných dôkazov,

zistil nasledovný skutočný (skutkový) stav veci:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia. V minulosti bývali v spoločnej domácnosti, následne matka
odišla aj s maloletými deťmi do krízového centra z dôvodu slovného aj fyzického napádania zo stranyotca dieťaťa – A. B.. V súčasnosti býva v prenajatom byte s partnerom. Protiprávne správanie A. B.
v minulosti voči matke maloletého dieťaťa malo takú intenzitu, že bol právoplatne odsúdený pre trestný
čin týrania blízkej a zverenej osoby. Otec maloletého dieťaťa má uloženú povinnosť nepribližovať sa

kmatkedieťaťanavzdialenosťmenšiuako5metrov,nezdržiavaťsavblízkostijejobydliaalebourčenom
mieste, kde sa táto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje. Otcovi dieťaťa bol uložený za spáchanie tohto
zločinu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom. Keďže sa dopustil
ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd rozhodol, že uložený trest
vo výmere 3 roky si vykoná – aktuálne ho vykonáva v ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Maloleté dieťa si

na tieto traumatické zážitky z minulosti pamätá a otca sa bojí, ako to vyplýva aj zo správy psychológa.
Otec v minulosti neplatil riadne a včas výživné pre maloleté dieťa, matka poberá náhradné výživné.
Matkamuselapodaťnaotcatrestnéoznámeniepreneplnenievyživovacejpovinnosti.Otecsanaposledy
stretol s maloletým dieťaťom v roku 2023. Maloleté dieťa bolo súdom zverené do osobnej starostlivosti
matky. Matka býva aj s dieťaťom a jeho mladšou sestrou J. H. v nájomnom byte. Maloleté dieťa sa
vyjadrilo tak, že sa chce volať ako matka a jeho sestra. K otcovi nemá pozitívny vzťah. Za svojho otca

považuje partnera matky. Dieťa navštevuje predškolskú prípravu, matka popísala problémy vyplývajúce
z rozdielnych priezvisk jej a maloletého A. v škole a u lekára. Otec so zmenou priezviska maloletého
dieťaťa nesúhlasí, podľa jeho názoru ho má dieťa rado, ešte nemá „taký rozum“, je nahovorené matkou.

18. Súd názor maloletého dieťaťa zisťoval prostredníctvom kolízneho opatrovníka (správa z č. l. 17-18).

Dieťa je už vo veku, kedy súd na jeho názor musí prihliadnuť.

19. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti
o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.

20. V konkrétnom prípade súd konštatoval, že otec dieťaťa si neplní voči maloletému dieťaťu ani
základné povinnosti - neplatí dlhodobo určené výživné ani sčasti (matka poberá náhradné výživné),
nič mu nekupuje, osobne sa s ním nestretáva (naposledy v roku 2023), ani inak s ním nekomunikuje.
Nezaujíma sa riadne o jeho životný osud. Dieťa považuje za otca partnera matky. Otca sa bojí, pamätá
si traumatizujúce zážitky, keď otec aj fyzicky napádal jeho matku. Bojí sa opakovania tejto situácie,

o matku aj sestru. Otec nevyvíja žiadnu efektívnu aktivitu na obnovenie a prehĺbenie vzťahu medzi nimi.
V súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pre zločin, kde poškodenou bola práve
matka dieťaťa. Súd preto konštatoval, že existuje vážny dôvod, pre ktorý je v záujme maloletého dieťaťa,
aby matka podala návrh na zmenu priezviska dieťaťa, a preto súd udelil súhlas na takýto návrh za otca
dieťaťa.

21. Taktiež treba prisvedčiť matke, že vznikajú alebo môžu vznikať problémy v predškolskom/školskom
zariadení, u lekára alebo pri iných príležitostiach, kedy dieťa môže byť prítomné pri nedorozumeniach
s rozdielnym priezviskom matky (maloletej sestry) a dieťaťa a citlivo tento stav vnímať, čo sa môže
negatívne prejaviť najmä na jeho psychickom vývoji.

22. Samozrejme, dôležitý je aj názor maloletého dieťaťa, ktoré si už uvedomuje rozdielnosť priezvisk, na
ktorý treba pri rozhodovaní prihliadnuť. Maloleté dieťa sa s aktuálnym priezviskom nestotožňuje. Chce
mať priezvisko rovnaké ako jeho najbližšia rodina – matka a maloletá J. H..

23. Zmena priezviska dieťaťa v tomto kontexte, môže podľa názoru súdu prispieť k jeho zdravému
psychickému vývoju a je v jeho najlepšom záujme. Záujem dieťaťa má v predmetnej veci prednosť pred
záujmom otca, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí.

24. Rovnaké priezvisko medzi rodičom (v danom prípade otcom) a dieťaťom síce vytvára istý pocit

spolupatričnosti medzi nimi, ale pre vzťah rodiča a dieťaťa len táto skutočnosť (sama o sebe) nie
je podstatná. Je na otcovi (ale samozrejme sa vyžaduje aj reálny a pozitívny vplyv matky), aby si
s dieťaťom znovu vybudoval a prehĺbil vzťah. Sama rozdielnosť priezvisk budovaniu vzťahu dieťaťa
a rodiča nemôže brániť. Otec aj naďalej zostáva otcom svojho dieťaťa a má k dieťaťu rovnaké práva,
ale aj povinnosti ako matka (vrátane vyživovacej povinnosti a práva stretávať sa s maloletým dieťaťom).

Prípadná zmena priezviska na tomto faktickom stave nič nemení.25. So zreteľom na uvedené skutočnosti, vážne dôvody, ktoré súd uviedol v predchádzajúcej časti tohto
rozhodnutia, je v záujme maloletého dieťaťa, aby udelil matke súhlas na to, aby podala návrh na zmenu
priezviska aj za otca maloletého dieťaťa.

26. Keďže návrh matky bol dôvodný, súhlasila s ním aj kolízna opatrovníčka, (zohľadniac aj názor
maloletého dieťaťa), súd mu vyhovel.

27. Súd dáva do pozornosti rodičom dieťaťa (osobitne otcovi maloletého dieťaťa), že týmto rozhodnutím

otecdieťaťasvojerodičovsképrávaanipovinnostinestráca,animuniesúobmedzené,anitoneohrozuje
jeho postavenie ako otca (predmetom konania nebolo obmedzenie alebo pozbavenie jeho rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani rozhodovanie o osvojení dieťaťa).

28. V závere súd dodáva, že rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so zmenou
priezviska maloletého dieťaťa, nie je automaticky dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho

orgánu, ktorý vec vo vlastnej kompetencii zodpovedne a spravodlivo posúdi.

Je preto potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o nahradení súhlasu jedného z rodičov z
dôležitých dôvodov v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene
priezviska maloletého dieťaťa, ktoré do právomoci súdu nepatrí.

Skúmame podmienok na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je predmetom administratívnoprávneho
konania o zmene priezviska pred správnym orgánom (matrikou) a súd sa v tomto konaní nimi ani
nezaoberal.

29. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

V konaní neboli preukázané takéto okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach súd z úradnej povinnosti zisťuje skutočný stav veci a
v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada. Návrh na začatie konania môže matke spísať aj príslušný
ÚPSVaR, kde matke poskytnú a ďalšie poradenstvo. Preto nie je nevyhnutné, aby matka bola v konaní
zastúpená právnym zástupcom.

Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnili, čo je podmienkou na priznanie trov
konania účastníkom konania.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením

§ 52 CMP, bez aplikácie § 55 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov

sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv

a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.