Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123200187
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123200187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v A., C. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., C. XXX/XX, zastúpený JUDr. Rudolf Manik, PhD.,
MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, o určenie, že nehnuteľnosti patria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Košicesp.zn.34C/2/2023zodňa28.apríla2025vspojenísopravnýmuznesenímzodňa29.apríla2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 34C/2/2023-250 zo dňa 28. apríla 2025 v spojení

s opravným uznesením č.k. 34C/2/2023-263 zo dňa 29. apríla 2025.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
v spojení s opravným uznesením určil, že nehnuteľnosti v kat. úz. E. F., obec A. – E., C. A. G., zapísané
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX ako byt H. X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu C.
H. XX, XX, XX, súp. č. XXX, stojaceho na parcelách registra „C“ č. 4138, 4139 a 4140, vo vchode H.
XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového

domu vo veľkosti 190/10000 a spoluvlastnícky podiel 190/10000 na pozemkoch - parcela reg. „C“ č.
4138, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 168 m2, parcela reg. „C“ č. 4139, zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 208 m2 a parcela reg. „C“ č. 4140, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 170 m2
patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne a žalovaného, ktoré zaniklo
dňa 13.6.2023 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice I o rozvode manželstva strán konania
sp. zn. 18Pc/7/2023 zo dňa 17.4.2023 (výrok I.). Priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe žalobkyne, ktorá túto skutkovo odôvodnila tým, že počas trvania
manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán žalovaný uzavrel dňa 18.10.2001 kúpnu
zmluvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. napadnutého rozsudku (ďalej len nehnuteľnosti),
na kúpu týchto nehnuteľností boli použité aj spoločné finančné prostriedky sporových strán, napriek
tomu ako jediný vlastník je zapísaný na príslušnom LV žalovaný. Naliehavý právny záujem na tejto

určovacej žalobe odôvodňovala nesúladom medzi skutočným právnym stavom a údajmi katastra
nehnuteľností, pričom bez toho, aby bola zapísaná ako bezpodielové spoluvlastníčka uvedených
nehnuteľností, je jej postavenie právne neisté a hrozí nebezpečenstvo, že žalovaný môže nakladať
s nehnuteľnosťami bez jej súhlasu.3. Žalovaný sa v konaní spočiatku bránil nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tejto
určovacej žalobe vzhľadom na právny stav, aký tu pretrváva od roku 2001, pričom od uvedenej doby

až doposiaľ nikdy nehnuteľnosti nezaťažoval ani nepreviedol. Následne sa bránil tým, že kúpna cena
bola symbolická a túto zaplatil predávajúcej (svojej prastarej matke) zo svojich výlučných prostriedkov,
a teda nehnuteľnosti mu boli de facto darované. Neskôr tvrdil, že s predávajúcou uzavreli simulovanú
písomnú kúpnu zmluvu, ktorá mala zastrieť darovanie nehnuteľností, keďže na túto si robili nárok aj
ďalší potomkovia a kúpna cena nebola vôbec vyplatená.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie manželstva stranami sporu dňa 1.7.1995
a rozvod manželstva rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 17.4.2023 sp.zn. 18Pc/7/2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2023. Žalovaný ako kupujúci nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom súdneho sporu, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2001, uzavretej s predávajúcou
I. D. prostredníctvom splnomocnenej osoby - jej dcéry D. B. za kúpnu cenu 100.000 Sk, ktorá mala

byť vyplatená pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa
21.11.2001 pod č. V 1963/01. Žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXXX, okres A. G., katastrálne územie E. F., ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu.
Uvedené nehnuteľnosti začali strany sporu užívať v roku 1994 spolu s predávajúcou, prastarou matkou
žalovaného s tým, že následne ich (byt) odkúpia. Na ten účel rodičia žalobkyne, ktorí boli v konaní

vypočutí ako svedkovia, poskytli žalobkyni sumu 50.000 Sk, t.j. jednu polovicu kúpnej ceny. Zvyšok
kúpnej ceny podľa vyjadrenia žalobkyne bol zaplatený zo spoločných finančných prostriedkov a tvrdenie
žalovaného, že kúpna cena bola zaplatená výlučne z jeho prostriedkov, v konaní preukázané nebolo.

5. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, § 37 ods. 1, § 41a, § 132, § 143, § 148 a

§ 149 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a vychádzajúc zo záväzného právneho názoru Krajského
súdu v Košiciach, vyjadreného v jeho uznesení sp. zn. 6Co/97/2024 zo dňa 7. októbra 2024 konštatoval,
že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na tomto určení a následne na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

6. K naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na tejto určovacej žalobe uviedol, že nehnuteľnosti
sú zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného a žalobkyňa nemá inú možnosť, než žalobou sa
domáhať určenia rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tej súvislosti ju
nemožno nútiť, aby podala návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vzhľadom na
zákonom prípustné iné možnosti vyporiadania bez ingerencie súdu. Stav právnej neistoty žalobkyne

pritom nastal až v situácii, že došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán
a zároveň neprebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom by sa
otázka vlastníctva nehnuteľností riešila, naviac žalovaný popiera, že dotknuté nehnuteľnosti patria
do bezpodielového spoluvlastníctva. Za tejto situácie je pravdepodobné, že aj pri snahe vyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou by nenastala zhoda medzi sporovými stranami ohľadom

vlastníctva nehnuteľností a v prípade zákonnej domnienky v zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ by sa táto
nemohla vzťahovať na nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného.

7. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že kúpna zmluva bola simulovaným právnym
úkonom, ktoré tvrdenie začal žalovaný uplatňovať až po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie

konanie. Zdôraznil, že žalovaný svoju procesnú obranu uvádzal postupne a prispôsoboval ju
výsledkom dokazovania v spore v snahe akýmkoľvek spôsobom preukázať, že nehnuteľnosti
nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Spočiatku pritom nespochybňoval, že
nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpnou zmluvou a uvádzal, že kúpna cena bola symbolická a zaplatená
z jeho výlučných prostriedkov, neskôr už uvádzal, že nebola zaplatená žiadna kúpna cena, pričom

existenciu simulovaného právneho úkonu začal tvrdiť až na pojednávaní dňa 1.2.2024, t.j. po viac ako
roku vedenia súdneho sporu. V uvádzanej argumentácii si pritom aj odporoval, pričom žalobkyňa bola
od podania žaloby konzistentná.

8. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že kúpna zmluva nebola simulovaným právnym úkonom, má

všetky zákonom predpísané náležitosti, teda ide o platnú kúpnu zmluvu, a keďže táto bola uzavretá
počas trvania manželstva, nehnuteľnosti nadobudnuté touto kúpnou zmluvou patria do bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán.9. K obrane žalovaného o symbolickej kúpnej cene súd uviedol, že kúpna cena dojednaná v kúpnej
zmluve vo výške 100.000 Sk nebola neprimerane nízka v porovnaní s cenou určenou znaleckým
posudkompreúčelynadobudnutianehnuteľnostívovýške132.813Sk,vktoromvšakznalecnezohľadnil

osobný záväzok kupujúceho o práve doživotného užívania bytu predávajúcou.

10. K následnej obrane, že nedošlo k zaplateniu žiadnej kúpnej ceny, keďže išlo o darovanie, súd
opätovne poukázal na nekonzistentnosť a rozporuplnosť vyjadrení žalovaného a aj z týchto dôvodov
považoval za nevierohodné predložené čestné vyhlásenie D. B. zo dňa 19.11.2024, ktoré malo

preukazovať uzavretie darovacej zmluvy, a to aj v kontexte s ostatnými dôkazmi, výsluchmi sporových
strán a výsluchmi svedkov.

11. Zároveň súd zdôraznil, že kúpna zmluva nemala náležitosti darovacej zmluvy, aj keby bola
zachovaná písomná forma, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena, pričom podstatnou náležitosťou
darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť.

12.Nazákladeneplatnejdarovacejzmluvypretožalovanýnemoholnadobudnúťnehnuteľnostidosvojho
výlučného vlastníctva.

13. K obrane žalovaného o nevyplatení kúpnej ceny súd uviedol, že toto nemá za následok neplatnosť,

a to ani relatívnu ani absolútnu kúpnej zmluvy podľa žiadneho z ustanovení Občianskeho zákonníka.
Navyše, zaplatenie kúpnej ceny vzal za preukázané textáciou samotnej kúpnej zmluvy v článku V.,
v ktorom bolo výslovne uvedené, že kúpna cena bola predávajúcemu vyplatená pri návrhu na vklad
vlastníckeho práva k bytu do katastra, ktorú možno považovať aj za potvrdenie o vyplatení kúpnej ceny.

14. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil, že žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva a nepreukázal, že by nehnuteľnosti
kupoval výlučne zo svojich finančných prostriedkov, uzavrel, že nehnuteľnosti patria do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.

15. Vyporiadal sa aj s nevykonaním dôkazu v zmysle návrhu žalovaného – výsluch svedkyne D. B., a to
s poukazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Zároveň považoval výsluch tejto svedkyne
za nehospodárny, nakoľko sa s namietanou simuláciou a disimuláciou vysporiadal aj bez vykonania
tohto dôkazu.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal náhradu trov celého konania
úspešnej žalobkyni proti neúspešnému žalovanému.

17. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
podľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť

tak,žeodvolacísúdžalobuzamietneapriznážalovanémunáhradutrovceléhokonaniavrozsahu100%.

18. Vytýkal súdu, že vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu záveru o preukázaní, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva.
18.1. Uviedol, že žalobkyňa ani vypočutí svedkovia nevedeli kedy, kde a za akých podmienok bola

uzavretá kúpna zmluva medzi žalovaným a jeho prastarou matkou.
18.2. Zotrval na svojom tvrdení, že byt mu bol darovaný jeho prastarou matkou, ktorú zastupovala
pri podpise zmluvy jej dcéra, stará matka žalovaného. Zmluva bola označená ako kúpna výlučne
z rodinných dôvodov, keďže v prípade darovacej zmluvy by nevedela vo vzťahu k ostatnej rodine
odôvodniť bezodplatnosť prevodu práve na žalovaného. Z výpovede žalovaného i čestného prehlásenia

jeho starej matky pritom jasne vyplýva, že žiadna kúpna cena nebola predávajúcej uhradená.
18.3. Argumentoval ďalej tým, že len on a jeho stará matka prejednali znenie zmluvy a túto aj sami
uzatvorili, preto tretie osoby nemôžu vedieť, na čom sa dohodli. Iné fyzické osoby nezúčastnené na ich
dohovore nevedia súhlasné stanoviská oboch účastníkov zmluvy relevantne poprieť.
18.4. Pomenovanie daru ako kúpna zmluva bol iba zastierací právny úkon a zmluvnými stranami takto

bola simulovaná darovacia zmluva, o čom vedela aj žalobkyňa, rešpektovala to a až do rozvodu to
nespochybňovala.
18.5. Z dokazovania nevyplýva tiež, že by strany sporu mali záujem nadobudnúť byt do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a že by túto možnosť s prastarou matkou žalovaného akokoľvek konzultovalia následne obaja s ňou zmluvu uzavreli. Ak žalobkyňa tvrdí, že byt nadobudla so žalovaným do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, malo by byť preukázané, že sa na tom strany s prevodcom
dohodli. V danej veci však absentuje preukázanie vôle oboch strán sporu k spoločnému nadobudnutiu

nehnuteľností.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že nebola účastníčkou kúpnej zmluvy, rovnako ani jej rodičia,
preto nemala možnosť získať ani kópiu kúpnej zmluvy inak, ako zo zbierky listín katastra nehnuteľností

a nemohla mať ani vedomosť o podmienkach, za ktorých bola zmluva uzavieraná. Uzavretie kúpnej
zmluvy nechala na svojho manžela, žalovaného, pričom do bytu sa sťahovali s tým, že ho neskôr
odkúpia a na ten účel jej prispeli rodičia 1/2 kúpnej ceny, čo rodičia vo svojich svedeckých výpovediach
potvrdili. Keďže v konaní bolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy počas trvania manželstva za kúpnu
cenu 100.000,-Sk, nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Žalovaný
svoju obranu o nadobudnutí nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva v konaní nepreukázal a svoju

obranu menil podľa aktuálnej dôkaznej situácie, pričom spočiatku vôbec nespochybňoval, že išlo o vec
nadobudnutú kúpou a že táto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Následne pristúpil k obrane
o kúpe za symbolickú kúpnu cenu a neskôr k obrane o darovaní z dôvodu nezaplatenia žiadnej kúpnej
ceny.

20. Žalovaný v replike a žalovaná v duplike v podstatnej časti zopakovali svoje argumenty z odvolania
a vyjadrenia k odvolaniu.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok v spojení s opravným uznesením je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd

potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. novembra 2025 o 9.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 11. novembra 2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §

219 ods. 1, 3 CSP.

24. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192

CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo
počas konania vyšlo najavo, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, riadiac sa
pritom právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení v tu
prejednávanej veci sp.zn. 6Co/97/2024 zo dňa 7. októbra 2024 a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

28. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky otázky podstatné z hľadiska rozhodnutia v spore.29. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie, tieto boli predmetom dokazovania a s týmito sa súd náležite a správne vysporiadal pri
rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku a privodiť jeho zmenu.

30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na tejto určovacej žalobe, ako aj s jeho záverom, že nehnuteľnosti špecifikované v petite
napadnutého rozsudku patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, keďže

boli nadobudnuté počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán na
základe platnej kúpnej zmluvy a zo spoločných finančných prostriedkov, pričom nebolo preukázané
ani nadobudnutie z výlučných finančných prostriedkov žalovaného a ani nadobudnutie darom výlučne
žalovaným.

31. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom

s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval
vprejednávanomspore,jehoúvahysúvecné,správne,nietvnichžiadnehologickéhorozporuaodvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné:

33. Predmetom sporu je určenie, že nehnuteľnosti špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku patria
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, keďže boli nadobudnuté žalovaným
počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán kúpnou zmluvou zo dňa

18.10.2021 zo spoločných finančných prostriedkov.

34. Keďže predmetom konania bola určovacia žaloba, správne sa súd v prvom rade zaoberal skúmaním
otázky, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a súc viazaný vyriešením tejto
otázky Krajským súdom v Košiciach v zrušujúcom uznesení v tu prejednávanej veci sp.zn. 6Co/97/2024

zo dňa 7. októbra 2024 dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem je daný. Táto otázka
nebola žalovaným v odvolaní spochybňovaná a aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, keďže nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by
viedli k inému vyhodnoteniu prípustnosti tejto žaloby.

35. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo nesprávne právne posúdenie veci vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že
nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Žalovaný aj
v odvolaní zotrval na svojej obrane, že kúpna zmluva bola simuláciou darovacej zmluvy, z ktorého
dôvodu nehnuteľnosti patria do jeho výlučného vlastníctva, čomu zodpovedá aj zápis v katastri

nehnuteľností.

36. Námietkou neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa malo jednať o simulovaný právny úkon,
sa súd prvej inštancie v konaní dôsledne zaoberal a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnemu záveru, že kúpna zmluva je platným právnym úkonom, má všetky zákonom predpísané

náležitosti, vyjadrovala vôľu zmluvných strán v čase jej uzavretia aj s ohľadom na dohodnutú kúpnu
cenu, zodpovedajúcu po zohľadnení osobného záväzku žalovaného znaleckým posudkom určenej
úradnej cene a nešlo o simulovaný právny úkon, zároveň tvrdená darovacia zmluva je neplatná, pretože
v písomnej forme, ktorá je povinná v prípade nehnuteľností, nebola zachovaná jej podstatná náležitosť,
ktorou je bezodplatnosť darovacej zmluvy a ohľadne týchto záverov odvolací súd v plnom rozsahu

odkazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku, ktoré na tomto mieste neopakuje.

37. Súd sa správne vyporiadal aj pre prípad, že nešlo o darovanie, s obranou žalovaného, že
nehnuteľnosti kupoval výlučne so svojich finančných prostriedkov, a to tak, že v tomto smere žalovaný
dôkazné bremeno neuniesol, a preto ani táto skutočnosť nemôže mať za následok nadobudnutie

nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva.

38. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opakuje, že žalobkyňa ani ňou navrhnutí svedkovia nemali vedomosť
o podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy, a teda nemôžu mať ani vedomosť o darovaní nehnuteľnostížalovanému jeho prastarou matkou a ani o tom, že zmluva bola iba formálne označená ako kúpna
odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že zmluvu uzavieral len žalovaný, žalobkyňa
ponechala vyriešenie tejto záležitosti výlučne na neho, zmluva bola uzavretá bez prítomnosti v konaní

vypočutých svedkov (rodičov žalobkyne), preto je logické, že ani žalobkyňa a ani svedkovia nemali
vedomosť o okolnostiach uzavretia kúpnej zmluvy. Všetci ale zhodne uviedli, že išlo o kúpnu zmluvu, čím
sa realizoval zámer, s ktorým strany sporu išli bývať do nehnuteľnosti k predávajúcej a zabezpečovali
o ňu starostlivosť a svedkovia práve za účelom zrealizovania kúpy bytu poskytli žalobkyni finančné
prostriedky na úhradu kúpnej ceny.

39. Nedôvodne žalovaný namieta neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, pretože žalobkyňa
preukázalauzavretiepísomnejkúpnejzmluvysovšetkýmijejpodstatnýmináležitosťami,vrátanedohody
o kúpnej cene zodpovedajúcej cene podľa vtedy platných právnych predpisov ako jej podstatnej
náležitosti, preukázala uzavretie kúpnej zmluvy počas trvania manželstva, preukázala aj darovanie
finančných prostriedkov na zaplatenie časti tejto kúpnej ceny (1/2) jej rodičmi, pričom vzhľadom na

skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzatváral žalovaný bez jej prítomnosti, nemožno od nej vyžadovať, aby
preukázala ako, resp. komu bola kúpna cena vyplatená.

40. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, ani v prípade, že kúpna cena nebola uhradená, nemá to
za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože Občiansky zákonník takýto následok s neuhradením

kúpnej ceny nespája. Na vymoženie zaplatenia kúpnej ceny mala predávajúca k dispozícii iné právne
prostriedky a pokiaľ by aj zaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti následne odpustila (odpustenie dlhu),
nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy a už vôbec to neznamená, že uvedenú kúpnu zmluvu
je možné považovať za zmluvu darovaciu.

41. Správne súd poukázal aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by aj kúpna zmluva bola simulovaným
právnym úkonom, čo však ale v konaní preukázané nebolo, táto nemá zákonom predpísané náležitosti
darovacej zmluvy. Darovacia zmluva k nehnuteľnostiam musí byť uzavretá v písomnej forme a musí byť
bezodplatná, čo v prejednávanom spore splnené nebolo vzhľadom na písomne dohodnutú kúpnu cenu.

42. Za predpokladu, že by kúpna zmluva bola neplatná z dôvodu jej simulácie a zároveň je neplatná
darovacia zmluva ako disimulovaný úkon, žalovaný by nemohol nadobudnúť vlastníctvo k bytu a v tomto
smere jeho postupne sa meniaca argumentácia viedla v konečnom dôsledku k jeho neúspešnej obrane.

43. Treba dať za pravdu súdu (i žalobkyni), že žalovaný svoju obranu postupne menil a prispôsoboval

výsledkom dokazovania, z toho dôvodu aj neskoro navrhoval výsluch svedkyne, naviac nehospodárny,
pretože jej výsluchom sa nemohla zistiť iná skutočnosť, než vyplynula z jej písomného oznámenia,
preto jeho tvrdenia o darovaní nehnuteľností aj odvolací súd hodnotí ako účelové a nepreukázané so
zohľadnením všetkých dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané a so zohľadnením všetkého, čo v konaní
vyšlo najavo.

44. Pokiaľ žalovaný spočiatku uznával, že bola uzavretá kúpna zmluva, avšak argumentoval
symbolickou kúpnou cenou, táto jeho obrana v konaní bola vyvrátená žalobkyňou predloženým
znaleckým posudkom.

45. Pokiaľ následne žalovaný tvrdil zaplatenie kúpnej ceny z jeho výlučných prostriedkov, dôkazné
bremeno ohľadne tohto tvrdenia neuniesol, neponúkol o tomto tvrdení žiadne dôkazy. Nebolo pritom
povinnosťou žalobkyne dokazovať vyplatenie kúpnej ceny z prostriedkov patriacich bezpodielového
spoluvlastníctva, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať svoju obranu, že išlo o kúpu nehnuteľností
z jeho výlučných prostriedkov. Keďže táto jeho obrana zlyhala, uplatnil obranu o darovaní tvrdiac, že

žiadna kúpna cena zaplatená nebola, pričom preukazovanie tejto skutočnosti po 24 rokoch od uzavretia
zmluvy zrejme nemôže byť reálne aj vzhľadom na smrť predávajúcej.

46. Odvolací súd uvádza, že súd neposudzoval kúpnu zmluvu podľa jej názvu/označenia, ale podľa
jej náležitostí, a tieto nepochybne sú zákonnými náležitosťami platnej kúpnej zmluvy, a nie darovacej

zmluvy.

47. K odvolacej námietke žalovaného, že iba on a jeho stará matka prejednali znenie zmluvy, túto
uzatvorili a tretie osoby nemôžu vedieť, na čom sa dohodli, odvolací súd uvádza, že prejav vôležalovaného a predávajúcej je zachytený slovne v písomnej kúpnej zmluve, táto má všetky zákonom
predpísané náležitosti, obsah zmluvy nevyvoláva pochybnosti, že by mohlo ísť o darovaciu zmluvu
(chýba bezodplatnosť, sú dohodnuté podmienky zaplatenia kúpnej ceny, jej výška s odkazom na

znalecký posudok) a tvrdenia žalovaného, že uzavretím kúpnej zmluvy prejavili vôľu uzavrieť darovaciu
zmluvu je v rozpore s jazykovým vyjadrením (vyjadrením slovami) v kúpnej zmluve (§ 35 ods. 2 OZ),
z ktorého dôvodu ani táto jeho obrana neobstojí. Zo slovného vyjadrenia účastníkov kúpnej zmluvy
nemožno dospieť k záveru, že sa dohodli na darovaní a k takému záveru nemožno dospieť ani
zohľadniac všetko, čo vykonaným dokazovaním bolo preukázané a vyšlo v konaní najavo.

48. Nemožno uveriť tvrdeniam žalovaného o darovaní nehnuteľností aj vzhľadom na výpovede svedkov,
ktorí potvrdili zámer sporových strán byt odkúpiť od pôvodnej vlastníčky a za tým účelom poskytli
žalobkyni finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny.

49. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že žalobkyňa začala spochybňovať až po 22 rokoch

darovaciu zmluvu, odvolací súd uvádza, že stav právnej neistoty žalobkyne nastal až po rozvode
manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva za situácie, že neprebieha konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom by sa otázka vlastníctva dotknutých nehnuteľností
riešila.

50. Žalovaný nakoniec nedôvodne namieta, že z dokazovania nevyplynula vôľa sporových strán
nadobudnúť byt do bezpodielového spoluvlastníctva. Kúpna zmluva je určitým právnym úkonom
a skutočnosť, že ako nadobúdateľ vystupuje len žalovaný, bez ďalšieho neznamená nepreukázanie vôle
sporových strán spoločne (do bezpodielového spoluvlastníctva) nadobudnúť kupované nehnuteľnosti,
a to vzhľadom na znenie ust. § 143 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 145 ods. 1 OZ, keď

žalobkyňa súhlasila s uzavretím kúpnej zmluvy a použitím spoločných finančných prostriedkov na jej
nadobudnutie.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku

o náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 6Co/97/2024).

52. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. a § 262 ods. 1, 2 CSP.

53. Žalovaný bol v tomto odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).