Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/2040/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125364473
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125364473.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, so
sídlom PICCADILLY BUSINESS CENTRE UNIT C ALDOW ENTERPRISE BLACKETT STREET C, M12
6A Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČ: 09252000, právne zast.:
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves,
IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. E., o vymoženie

780,44 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 22.7.2025,

v spojení s opravným návrhom zo dňa 10.11.2025, domáhal od povinného vymoženia 780,44 eur
s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. XXX/XXX/
XXXX zo dňa 4.9.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2015 a vykonateľnosť dňa 3.11.2015
(ďalej ako „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č.
233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a opravným návrhom predložil súdu exekučný

titul, Plnomocenstvo zo dňa 11.7.2025, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.01.2016,
spolu s prílohou č. 1/4440653 identifikujúcou postúpenú pohľadávku proti povinnému, Upovedomenie o
zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 29074/23 vydané súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, dňa 01.07.2024, Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo
dňa11.09.2024,úradnýprekladvýpisuoprávnenéhozobchodnéhoregistraSpojenéhokráľovstvaVeľkej
Británie a Severného Írska zo dňa 15.08.2022. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na

vykonanie exekúcie vychádzal z uvedených príloh ako aj z príloh získaných z vlastnej činnosti.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré

vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému
súdu a musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného
vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie
podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov.

8. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť
spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu
priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz
vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona
o upomínacom konaní.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa
tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa

námietky odmietli.
10. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
12. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného
poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa
exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný

exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s
týmto exekučným titulom.
13. Súd v čase opätovného prieskumu spisového materiálu po doručení opravného návrhu na vykonanie
exekúcie preskúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane predloženého

exekučného titulu a jeho formy ako aj ďalších príloh a zistil, že podaný návrh na vykonanie exekúcie
obsahuje vadu, ktorá bráni vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
14. Preskúmaním pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že tento obsahuje viaceré
zrejmé nesprávnosti, a to v časti „E) Vymáhaný nárok“ - uplatnenie nároku na vymoženie úroku
priznaného exekučným titulom, ktorého výška bola v rozpore s dobrými mravmi, t. j. vo výške 0,25

% denne. Zároveň bolo zistené, že návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval opis rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov (napr. zmenky a pod.) týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným,
keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo
zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, čím bol daný rozpor návrhu s § 48 ods. 3 písm. f)
Exekučného poriadku. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu zmenku

a ani príslušnú zmluvnú dokumentáciu, z ktorej bol priznaný nárok exekučným titulom (a to v zmysle
§ 10 ods. 1 ZoUNEK, § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 4 písm. d)
Exekučného poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie návrhu
v zmysle § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku). Oprávneným v tomto exekučnom konaní je taktiežzahraničnou právnickou osobou, a preto mu v čase iniciovania exekučného konania vyplývala povinnosť
v podobe predloženia výpisu oprávneného z príslušného registra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie
a Severného Írska, do ktorého je oprávnený je zapísaný, a to všetko v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) bod

2. Exekučného poriadku, avšak oprávnený predmetnú povinnosť nesplnil.
15. Súd na základe uvedených skutočností dňa 30.10.2025 vyzval oprávneného prostredníctvom jeho
právneho zástupu, aby v lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy odstránil vyššie špecifikované
zrejménesprávnostinávrhunavykonanieexekúcie.Oprávnenýbolvpredmetnejvýzvepoučenýolehote
potrebnej na vykonanie opravy návrhu, o skutočnosti, že opravu je potrebné vykonať prostredníctvom

na to určeného elektronického formulára, ako aj o následkoch neodstránenia vád. Výzva na odstránenie
vád návrhu na vykonanie exekúcie bola doručená do elektronickej schránky právneho zástupcu
oprávneného dňa 30.10.2025.
16. Dňa 10.11.2025 oprávnený predložil súdu opravu návrhu, v rámci ktorej vykonal opravu návrhu na
vykonanieexekúcievčasti„E)Vymáhanýnárok“vsúdompožadovanomrozsahuapredložilsúduúradný
preklad výpisu oprávneného z príslušného registra, do ktorého je oprávnený ako zahraničná právnická

osoba zapísaný. Oprávnený vo vzťahu k ostatným vytýkaným nedostatkom špecifikovaným v bode 14.
odôvodnenia tohto uznesenia poskytol nasledovné stanovisko: „Oprávnený spoločnosť Private Capital
Investments Limited preukázal v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prostredníctvom zmluvy
o postúpení pohľadávky, že na neho prešli povinnosti a práva z exekučného titulu. Na oprávneného
prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných

pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky
a preto nemá práva zo zmenky. V prípade ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená možno túto
pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Je teda
zrejmé, že v prípade, ak by prechod práv z exekučného titulu bol na základe rubopisu, v takom prípade
by oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky (remitenta)

k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku
nenadobudol, teda neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu našich argumentov dávame do pozornosti
súdu aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015, sp. zn.: 3Oboer/426/2014, kde
nastrane5jeuvedenéodôvodnenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.:5CoE/134/2013:„Vodôvodnení
súd skonštatoval, že v exekučnom konaní na podklade exekučného titulu prisudzujúceho plnenie z

cennéhopapierasaužnauplatnenieexekvovanejsumynepožaduje,abybolpredloženýajcennýpapier,
práva sú spôsobilým samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov odlišných od vecí, teda aj od
cenný papierov, takýmto majetkovým právom je pohľadávka a postúpiť túto možno na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, aj v štádiu, kedy je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku
ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Súd prvého stupňa

správne posúdil exekučnú vec, keď prisvedčil názoru povinného, že niet dôvodu, aby sa na podmienky
prevodu pohľadávky judikovanej exekučným titulom, ktorého podkladom bol cenný papier, mal navyše
vzťahovať aj zákon o cenných papieroch, či zákon o zmenkách. S takýmto postúpením časti pohľadávky
nedošlo k zmene v obsahu pohľadávky, povinnosť plniť takú istú peňažnú sumu s príslušenstvom, avšak
inému veriteľovi, nemožno považovať za zmenu v obsahu záväzku, t.j. vzájomných práv a povinnosti

účastníkov, ktoré vyplývajú zo záväzkového vzťahu, v takomto prípade iba ide o zmenu v osobe veriteľa.
Povinný predložil zmluvu o postúpení pohľadávky a tak súd zistil, že ide o judikovanú pohľadávku už aj
vymáhanú v exekučnom konaní, ktorá sa z údajov uvedených v čl. I. identifikuje tak, že ide o pohľadávku
v sume tam uvedenej priznanú rozhodcovským rozsudkom JUDr. J. zo dňa 07. mája 2007 sp. zn.
RKCB/1/2007, z uvedeného je zrejmé, že ide o platné postúpenia pohľadávky priznanej exekučným

titulom a to rozhodcovským rozsudkom JUDr. Č.“ Oprávnený spoločnosť Private Capital Investments
Limited zároveň uvádza, že nemá žiadne vlastné vzťahy s povinným.“
17. Exekučný súd je stotožnený so skutočnosťou, že vo všeobecnosti nie je príslušný skúmať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie
postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Súd však i napriek

vyššie uvedenému uvádza, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem, t. j.
Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v tomto
konkrétnom prípade by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné
poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho
výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka,

najmä teda v citovanom ust. § 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka so
všeobecnou povahou, príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a
regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov
upravených normami občianskeho práva.18. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je exekučný súd
povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v
ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, ako skutočnosť

existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Teda nielen skutočnosť, že či vymáhaný nárok deklarovaný
exekučným titulom vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale aj skutočnosť, že či bolo alebo
nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom a či táto okolnosť mala vplyv na vymáhaný nárok. Uvedené platí o to viac, ak

savpriebehuexekučnéhokonaniazistí,žebolnavrhnutývýkonexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,
ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky proti povinnému, ktorým je fyzickou
osobou, ktorý mohol vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy, a v základnom konaní nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, pričom daná skutočnosť mohla mať vplyv na vymáhaný nárok,
a to všetko s poukazom na § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku. Tieto ustanovenia umožňujú
súdu v exekučnom konaní tzv. materiálny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ by aj exekučný súd vydal

poverenie napriek skutočnosti, že tu boli dané dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 53 ods. 3 písm. d) alebo e) Exekučného poriadku, preukázanie skutočností predpokladaných v
tomto zákonnom ustanovení v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nevyhnutne viedlo
k zastaveniu exekúcie zo strany súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný súd
však môže vykonať vecný prieskum exekučného titulu len za účelom zistenia, že v základnom konaní

bol uplatňovaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že či povinný mal alebo nemal možnosť danú
skutočnosť namietať aj v základnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Za týmto účelom
súd v exekučnom konaní musí mať možnosť (zo strany oprávneného) oboznámiť sa s podkladom pre
vydanie poverenia, ak existuje predpoklad, že exekučným titulom bol priznaný nárok zo spotrebiteľskej

zmluvy. Za týmto účelom je oprávnený poskytnúť súdu v exekučnom konaní súčinnosť v zmysle
príslušných ustanovení § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie návrhu podľa § 53
ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku.
19. V danom prípade oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásil, že návrhom na vykonanie

exekúcie sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preskúmaním odôvodnenia exekučného titulu
bolo zistené, že v základnom konaní sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške
841,74 eur s príslušenstvom, pričom pohľadávka vznikla zo splatnej zmenky (vystavenej s doložkou „bez
protestu“), ktorá bola povinným vystavená (s označením mena, priezviska, adresou trvalého pobytu,
rodného čísla a podpisu) dňa 3.11.2008 na sumu 25.358,26 Sk (t.j. 841,74 eur) s príslušenstvom v

prospech pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598. Zmenka podľa vyjadrenia súdu v základnom konaní mala byť opatrená aj doložkou o
právnom nástupníctve v prospech spoločnosti CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705, ktorá následne podľa predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku z exekučného titulu na oprávneného. Z exekučného

titulu taktiež vyplýva, že súd v základnom konaní sa nezaoberal otázkou prípadného spotrebiteľského
charakteru pohľadávky zo zmenky, alebo pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý zabezpečovala, a ani
otázkou prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok.
20.Súduvádza,žeoprávnenývčaseiniciovaniaexekučnéhokonaniamalpovinnosťopísaťrozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Pod pojmom „vlastný vzťah s povinným“ sa mal na

mysli pôvodný právny vzťah, z ktorého vznikla zmenka. Daná povinnosť sa vzťahuje na každý exekučný
titul, ktorým je deklarovaná zmenková pohľadávka proti fyzickej osobe, a nárok z ktorého bol uplatnený v
exekučnom konaní. S predmetnou povinnosťou je spojená aj povinnosť preukázania daného tvrdenia na
to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami. V tomto konaní nebolo sporné, že výkon exekúcie bol
navrhnutýnapodkladerozhodnutia,ktorýmsapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickou

osobou. Uvedené platí tak pre prípad obchodnoprávneho vzťahu, občianskoprávneho vzťahu, ale aj
pre prípad spotrebiteľského vzťahu. V rámci časti H) návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v opravnom
návrhu oprávnený vyslovene uviedol, že nárok priznaný exekučným titulom nevyplýva zo zmenky. V
danom prípade v tejto časti formulára absentovala čo i len minimálna snaha o špecifikáciu vlastného
vzťahu s povinným, v čoho dôsledku oprávnený si nesplnil svoju povinnosť a neopísal rozhodujúce

skutočnosti a neoznačil (nepredložil) dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, v čoho dôsledku
súd v exekučnom konaní nemohol posúdiť vlastný vzťah s povinným, a to napríklad v tom smere, či
zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a teda či povinný zo zmenky má postaveniespotrebiteľa alebo nie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 653/2024 zo dňa
21.11.2024).
21. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má

dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade
už aktuálny veriteľ - oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie. V danom prípade bolo zrejmé, že zmenka bola vystavená povinným, ktorým
bola fyzická osoba s uvedením rodného čísla, ktorá nevystupovala pri výkone podnikateľskej činnosti,
a na druhej strane vystupovala právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti. Vo všeobecnosti
platí, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. A preto zmenkový vzťah môže byť považovaný za spotrebiteľský vzťah. Ak zmenka
(vystavená fyzickou osobou s využitím jej rodného čísla) a aj príslušná zmluvná dokumentácia, ktorú
táto zmenka zabezpečovala, nie je súčasťou spisu súdu v exekučnom konaní, potom je zrejmé, že súd
ani nemal možnosť vykonať prieskum zmenky a podporného zmluvného podkladu za účelom zistenia
prípadnej prítomnosti iného než spotrebiteľského charakteru zmenky a s tým spojenej otázky vzniku

vymáhaného nároku v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v základnom konaní neprihliadnutia na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, rozporu s dobrými
mravmi, ktoré by mohli mať vplyv na vymáhaný nárok.
22. Súd v tomto bode poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 378/2024
zo dňa 10.12.2024, podľa ktorého: „Teda platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu

zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto
exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do daného momentu k takému prieskumu iný súd
nepristúpil, tak má povinnosť taký prieskum vykonať, a to aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného
konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie (pozri
rozsudok Súdneho dvora ERB New Europe Funding II č. C-178/23 zo 7. 11. 2024)...Bez ohľadu na to, či

ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v
ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje
závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný
bezodkladne urobiť sám.... Ak spotrebiteľská zmluva nie je súčasťou pôvodného exekučného spisu,

potom je zrejmé, že exekučný súd v tomto pôvodnom konaní nemohol vykonať prieskum neprijateľných
zmluvných podmienok. Za týchto okolností nejde zo strany exekučného súdu o žiadny formalizmus, ak
tieto podklady od sťažovateľky vyžaduje v konaní o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ale o
dôsledné naplnenie požiadaviek vyplývajúcich (okrem iného) z § 53 Exekučného poriadku, európskeho
práva a rozhodovacej praxe Súdneho dvora.“

23. Oprávnený ani po výzve spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu vyplnenú zmenku
(a ani k nej príslušnú zmluvnú dokumentáciu), z ktorej bol exekučným titulom deklarovaný nárok, v čoho
dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu s § 10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s § 48 ods. 4 písm. d)
Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Súčasne súdu neposkytol
ani opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným,

v čoho dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu v zmysle § 10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s
§ 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Neposkytnutím požadovanej súčinnosti oprávnený zároveň
nepreukázal neprítomnosť dôvodov na zamietnutie návrhu podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného
poriadku. A preto súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní neboli zo strany oprávneného
splnené procesné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v exekučnom konaní v celom rozsahu podľa ust. § 53 ods.
3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.27. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

29. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo
výške 25,- eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania
je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného
konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.