Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010804
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010804.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Miroslavy Šibíkovej a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., pre zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek
2, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 09. decembra 2025 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,

sp. zn. 20T/60/2025 zo dňa 01.10.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 20T/60/2025 zo dňa 01.10.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu neoprávneného prechovávania omamnej
látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že

„od presne nezistenej doby v katastrálnom území obce Chynorany, pri vstupe k mŕtvemu
ramenu ,,Svetlo“ a všade tam, kde sa pohyboval, až do 03:30 hod. dňa 04.05.2025, kedy mu bola na
mieste hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske obmedzená osobná sloboda, neoprávnene pri
sebe prechovával 1 ks odrezanej injekčnej striekačky s obsahom kryštalického materiálu bielej farby a

1 ks plastové vrecko s obsahom kryštalického materiálu bielej farby, ktoré dobrovoľne vydal hliadke PZ,
s obsahom psychotropnej látky metamfetamínu, a to:
- 1 ks odrezaná injekčná striekačka obsahovala kryštalický materiál s hmotnosťou
1,120 g s priemernou koncentráciou 69,8 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 782 mg
absolútneho metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), ktoré je pri bežnom spôsobe užívania
spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta,

- 1 ks plastové vrecko obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 1,206 g
s priemernou koncentráciou 69,7 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 841 mg absolútneho
metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), ktoré je pri bežnom spôsobe užívania spôsobilé ovplyvniť
psychiku konzumenta,

pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z., o omamných látkach,

psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovdoII.skupinypsychotropnýchlátok.“
Za to bol obžalovaný A. B. okresným súdom odsúdený podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len
„Tr. zák.“) za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím
na § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
13 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie.

Prokurátor svoje odvolanie písomne odôvodnil, kde v dôvodoch odvolania uviedol nasledovné:

„Mám za to že Okresný súd Prievidza, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu,
pri ukladaní sankcií nesprávne aplikoval ustanovenie § 31 ods. 1 ods. 3,
§ 33a ods. 2 a § 35 ods. 5 Trestného zákona a neodôvodnene neuložil obžalovanému ochranný

navrhovaný dohľad.

Neuloženie ochranného dohľadu súd odôvodnil v podstate tým, že podľa názoru súdu nie sú splnené
podmienky na uloženie ochranného dohľadu, nakoľko obžalovaný sa v danom prípade nedopustil
takého úmyselného trestného činu, za ktorý (rovnakého charakteru) už bol v minulosti najmenej dvakrát
odsúdený a ktorému súd znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň podľa názoru

súdu nie sú v danom prípade splnené ani zákonné podmienky na uloženie ochranného dohľadu v zmysle
druhej časti citovaného ustanovenia.
S poukazom na druh a dĺžku ukladaného trestu (nepodmienečný trest odňatia slobody je trestom
najprísnejším, v danom prípade ukladaným nad dolnou hranicou trestnej sadzby), jeho hlavný účel
(uložený prísny trest má zabezpečiť najmä resocializáciu obžalovaného),

s poukazom na hodnotenie správania obžalovaného počas výkonu väzby (správanie obžalovaného vo
výkone väzby je na požadovanej úrovni) a taktiež aj s poukazom
na predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného (obžalovaný , má „iba“ 5 záznamov
v registri trestov, priestupky má evidované „iba“ dva) má súd za to, že v danom prípade nemožno
jednoznačne skonštatovať, že od obžalovaného nemožno očakávať, že obžalovaný po výkonu trestu

odňatia slobody povedie riadny život. Keď práve ukladaný trest má zabezpečiť nápravu obžalovaného
do takej miery, aby obžalovaný po výkone trestu viedol riadny život. S poukazom na uvedené má súd
za to, že uloženie ochranného dohľadu v danom prípade nie je dôvodné.

Podľa§31ods.1Trestnéhozákonasankciepodľatohtozákonasútrestyaochrannéopatrenia,,ktorésú

právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Podľa § 31 ods. 3 Trestného
zákona ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby,
ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo
činmi inak trestnými.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu
a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 35 ods. 5 Trestného zákona pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti
k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy

alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad môže súd uložiť páchateľovi úmyselného
trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za takýto trestný čin a ktorému
znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo páchateľovi zločinu, ak vzhľadom na osobu

páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na
povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.

Podľa § 77 ods. 4 Trestného zákona odsúdenému alebo páchateľovi, ktorému sa uložil ochranný dohľad,
môže súd uložiť aj obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.

Súd po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa nášho názoru
u obžalovaného nesprávne aplikoval vyššie citované ustanovenia Trestného zákona
a nedôvodné neuložil obžalovanému navrhovaný ochranný dohľad, napriek tomu, že boli splnené
zákonné podmienky na jeho uloženie. Mám za to, že iba uloženie, pomerne mierneho trestu odňatia

slobody tesne nad dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nie je postačujúce na
zabezpečenie resocializácie obžalovaného, ale vzhľadom na jeho osobu
a pomery je na dovŕšenie jeho nápravy nevyhnutné aj uloženie ochranného dohľadu.V prípade ochranného dohľadu ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou
tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy, jednak tzv.
špeciálnych recidivistov, teda úmyselných trestných činov, u ktorých

po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno očakávať, že bez nútenej
postpenitenciárnej starostlivosti budú viesť riadny život a jednak páchateľov zločinov,
u ktorých vzhľadom na ich osobu a s prihliadnutím na ich doterajší spôsob života,
na prostredie, v ktorom žijú, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že
po výkone trestu povedú riadny život.

Mám za to, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na uloženie ochranného dohľadu,
nakoľko u obžalovaného A. B. ide o páchateľa zločinu, ktorý bol doteraz 5 (päť) krát odsúdený za
úmyselné trestné činy, a to aj na nepodmienečne tresty odňatia slobody. Aj keď predchádzajúca
trestná činnosť obžalovaného, za ktorú bol potrestaný je rôznorodá, teda nevykazuje znaky špeciálnej
recidívy, táto trestná činnosť bola obžalovaným spáchaná prevažne pod vplyvom návykových látok,

a to jednak alkoholu, ale aj iných omamných a psychotropných látok, najmä metamfetamínu. Okrem
trestnoprávneho postihu bol obžalovaný tiež dvakrát postihnutý sankciami v priestupkovom konaní, a to
za vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia a za drobnú krádež. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný
je osobou, ktorá má sklony k protiprávnemu konaniu a u ktorej k náprave neviedli ani doteraz uložené
tresty a sankcie.

Uvedenú skutočnosť podporuje aj znalecký posudok znalkyne A. A. A. z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá síce
u obžalovaného nepotvrdila závislosť na návykových látkach, ale konštatuje u neho polymorfný abúzus
(teda škodlivé zneužívanie) návykových látok - psychostimulancíí

- pervitínu a alkoholu. Znalkyňa tiež uvádza, že u obžalovaného ide o osobnosť disharmonický
štruktúrovanú s nedostatočne rozvinutými vyššími citmi, emočne nestabilnú, afektívne labilnú,
vyznačujúcu sa náchylnosťou konať impulzívne bez ohľadu na možné následky a so sklonom
k disociálnym prejavom, pričom vplyvom návykových látok u obžalovaného dochádza
k deliberácii zábranových mechanizmov osobnosti aj s vyústením do páchania trestnej činnosti.

Obžalovaný má pritom dostatok skúseností s návykovými látkami a má tiež vedomosť, že pod ich
vplyvom môže strácať zábrany a konať s trestnoprávnymi dôsledkami. Ide preto u neho o nedostatok
sebareflexie a o podceňovanie účinkov návykovej látky na jeho organizmus ako i rizík zneužívania
návykových látok vo všeobecnosti. Znalkyňa tiež konštatuje nedostatočnú sebareflexiu obžalovaného
v súvislosti so zneužívaním návykových látok, kedy vlastné výčitky má len v reakcii na trestnoprávne

dôsledky ich zneužívania. Znalkyňa tiež konštatuje, že protispoločenské správanie obžalovaného
primárne vyplýva
z jeho abnormne štruktúrovanej (poruchovej) osobnosti s emočne nestabilnými - impulzívnymi a
disociálnymi črtami, porušujúcej spoločenské pravidlá a normy a nie v dôsledku ovplyvnenia návykovými
látkami.

V zmysle vyššie uvedeného mám za to, že uloženie ochranného dohľadu
u obžalovaného A. B. zabezpečí ochranu spoločnosti a dovŕšenie nápravy obžalovaného po výkone
uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko jeho účelom je dohľad nad obžalovaným po prepustení z
výkonu trestu tak, aby nebola ponechaná vôľa viesť riadny život len na ňom, ale za pomoci probácie boli

pokiaľ možno eliminované kriminogénne faktory u obžalovaného. Preto je v rámci probácie potrebné
obžalovanému uložiť aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholu a iných návykových látok
v dobe výkonu ochranného dohľadu a príkaze podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť
na psychologickom poradenstve.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/,
d/, e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza, čo do výroku o treste a
aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, na podklade správne zisteného skutkového stavu veci
uložil obžalovanému A. B., podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad v
trvaní 1 (jeden) rok, ktorého súčasťou budú podľa § 77 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3

písm. b/, ods. 4 písm. j/ Trestného zákona aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa psychoterapii alebo sa
zúčastniť na psychologickom poradenstve v dobe výkonu ochranného dohľadu.“K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Stotožňujem sa s názorom prvostupňového súdu, že v danom nebolo uloženie ochranného dohľadu

dôvodné, nakoľko som v rámci obhajoby zastával rovnaký názor. Prvým dôvodom je, že bol
obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý ako najprísnejší druh trestu sám
osebe v dostatočnej miere plní resocializačný účel.

Navyše u obžalovaného, napriek tomu, že bol v minulosti viackrát súdne trestaný, neexistuje ani

špeciálna recidíva s ohľadom na rôznorodosť spáchaných trestných činov, ktoré nie sú skutkovo
podobné zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky
a psychotropnej látky.

Kumulácia nepodmienečného trestu odňatia slobody a ochranného opatrenia teda
v prípade obžalovaného nemá odôvodnenie a potrebu ukladania ochranného opatrenia nezistila ani

ustanovená znalkyňa.

S ohľadom na uvedené navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol

odvolaniu zo strany prokurátora vyhovieť. Obhajoba navrhla odvolanie zo strany prokurátora podľa §
319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora

nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o neuložení ochranného dohľadu, z obsahu odvolania
prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného

charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných
chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na

základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného A. B., ktoré
rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine
obžalovaného A. B., ale predmetom posudzovania správnosti

a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o neuložení ochranného dohľadu.

Z dôvodov podaného odvolania zo strany prokuratúry vyplýva, že sa nestotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu ohľadom neuloženého ochranného dohľadu ako aj samotných neuložených povinnosti
a obmedzení, v čom prokurátor videl vady napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

pričom po formálnej stránke namietal aj vady napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr.
por., ktoré však žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

Podľa názoru odvolacieho súdu sú správne úvahy okresného súdu týkajúce sa neuloženia ochranného
dohľadu ako aj samotných uložených povinnosti a obmedzení. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr. por. jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k neuloženiu ochranného dohľadu
obžalovanému. Odvolací súdv súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor
v dôvodoch odvolania nenamieta.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o
osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, nedávajú
odôvodnený podklad k tomu, aby bolo v prípade obžalovaného nutné pôsobiť na neho aj výkonom
ochranného dohľadu. Odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie ochranného dohľadu v prípade stíhaného

trestného činu nie je
vzmysle§76ods.1Tr.zák.obligatórne.Ideomožnosť,niepovinnosťsúduuložiťtentodruhochranného
opatrenia. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi citlivo
a uvážene pristupoval k posudzovaniu otázky, či je obžalovanému nutné ukladať aj prokurátorom
navrhovaný tento druh ochranného opatrenia. Napadnutý rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu
nevysiela ani z hľadiska generálnej prevencie negatívny signál, nakoľko s poukazom na okolnosti

prejednávaného prípadu a poznatky o osobe obžalovaného je odrazom práve individuálneho a citlivého
prístupu ku každému jednotlivému prípadu.
Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že neuloženie ochranného dohľadu
obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky
prokurátorom namietaného porušenia ustanovení Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr.

por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 Tr. por.

napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas
na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3 Tr. por.,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného ako aj prokurátora nie sú
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedenévo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.