Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209594
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815209594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: Q. G. Y., X X. F. F., T. XXX, I., právne
zastúpený : JUDr. Patrik Holinga s.r.o., Hrnčiarska 2/A, Košice proti žalovaným: 1. Mgr. W. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, O. nad G.- J., 2. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, O.
nad G., obaja právne zastúpení: F. kancelária - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája
1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 o odporovateľnosť právneho úkonu s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č .k. 3C/364/2015 zo dňa 11.2.2025
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie) v konaní o odporovateľnosť právneho
úkonu s príslušenstvom , rozhodol rozsudkom dňa 11.02.2025 takto :
I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca ( Inštitút ekologických aktivít o.z.) sa
podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon- darovacia zmluva
spísaná vo forme notárskej zápisnice Nz XXX/XXXX, č.sp. V XX/XXXX-XX/XXXX uzatvorená medzi
žalovaným v 2. rade ako darcom a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, predmetom ktorého bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, na parcele KN C XXX/
X, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok -
parcela KN C č. XXX/XX, výmera XX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera
XXX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh ostatné plochy,
pozemok - parcela KN C č. XXX, výmera X XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, v k.ú. J., obec O.
nad G., okres O. nad G., zapísaným na LV č. XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinný. G. sa domáhal
určenia, že právny úkon - zmluva o zriadení vecného bremena spísaná vo forme notárskej zápisnice

Nz XXX/XXXX, č. sp. V XX/XXXX-XX/XXXX uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade ako oprávneným z
vecného bremena, E. K., B. XXXX/XX, O. nad G. ako oprávnenou z vecného bremena a žalovanou v 1.
rade ako povinnou z vecného bremena, je voči žalobcovi právne neúčinný.X. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 24. 04. 2006 bola medzi W.. B. K. (právnym predchodcom žalobcu)
a W. K., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX, O. nad G., ako klientom, uzatvorená E. o poskytnutí právnych
služiebasprostredkovaníkrízovéhomanažmentu.B.E.oposkytnutíprávnychslužiebasprostredkovaní

krízového manažmentu bola ochrana klientových vlastníckych práv ako spoločníka spoločnosti Y. O. n/
T, s.r.o., B. X. XXX, XXX XX O. nad G., R.: XX XXX XXX. Odmena bola v zmysle vyššie uvedenej zmluvy
dohodnutá tak, že odmena vo výške 50 % patrí advokátovi a 50 % má byť advokátom poukázaných
ďalej krízovému manažmentu. Po niekoľkých rokoch, v rámci ktorých bolo využitých aj niekoľko iných
spôsobov ochrany práv klienta, si klient napokon zvolil možnosť uplatnenia ochrany jeho práv ako

spoločníka v obchodnej spoločnosti LPH O. n/T, s.r.o. formou podania žaloby o zrušenie jeho účasti v
tejto spoločnosti. W. K. ako klient udelil advokátovi plnú moc na zastupovanie jeho osoby v súdnom
konaní, predmetom ktorého bola ochrana jeho práv ako spoločníka v spoločnosti Y. O. n/T, s.r.o. a
v ktorom sa domáhal zrušenia jeho účasti ako spoločníka v tejto spoločnosti. W. K. tak v súlade so
Zmluvou o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu vyslovil svoj súhlas
so spôsobom ochrany poskytovanej mu advokátom v predmetnej veci, t.j. s akýmkoľvek iným a to aj

núteným uplatnením vlastníckych práv v predmetnej spoločnosti. Súdne konanie sa viedlo na Okresnom
súdeVranovnadTopľoupodsp.zn.10Cb/64/2009.OkresnýsúdVranovnadTopľouvyniesolpo4rokoch
jeho trvania dňa 08.02.2012 rozsudok, ktorým zrušil účasť W. K. v spoločnosti Y. O. n/T, s.r.o. B. tomuto
rozsudku sa spoločnosť Y. O. n/T, s.r.o. ako žalovaný v konaní sp. zn. XXCb/XX/XXXX neodvolala,
a tak nadobudol právoplatnosť. Na základe rozsudku vznikol W. K. nárok na vyplatenie vyrovnacieho

podielu. F. vyzval niekoľkými výzvami spoločnosť Y. O. n/T, s.r.o. na vyplatenie vyrovnacieho podielu W.
K.. M. Y. O. n/T, s.r.o. napokon po poslednej výzve advokáta zo dňa XX. XX. XXXX, odoslanej dňa XX.
XX. XXXX vyplatila v októbri XXXX W. K. ako bývalému spoločníkovi vyrovnací podiel, ktorého výšku
klient telefonicky oznámil advokátovi a ktorá predstavovala sumu cca XXX.XXX,-€. Tak v zmysle vyššie
uvedeného nastala aj splatnosť odmeny v zmysle Zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Advokát po

vzájomnej dohode vystavil dňa 01. 11. 2012 prvú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX na sumu 100.000,- €
+ DPH, splatnú dňa 15. 11. 2012. Dňa 13. 11. 2012 bola táto faktúra uhradená, teda došlo k čiastočnému
plneniu v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Z prvej platby poukázal advokát až 70 %
krízovému manažmentu. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Advokát po vzájomnej

dohode vystavil dňa 01. 12. 2012 druhú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX na sumu 100.000,- € + DPH
splatnú dňa 15. 12. 2012, ktorá bola vrátená až s odstupom takmer 2 mesiacov, t.j. listom zo dňa 30.
01. 2013 s odôvodnením neúmernej výšky odmeny. Klient tak z celkovej odmeny vo výške 331.939,18
€ (10.000.000 Sk) neuhradil advokátovi a krízovému manažmentu odmenu vo výške 231.939,19 €. Od
vystavenia druhej čiastkovej faktúry do jej vrátenia, teda v časovom období necelých dvoch mesiacov

sa W. K. zbavil všetkého svojho majetku.

4. Žalovaná v 1. rade je fyzickou osobou a dcérou W. K. - dlžníka. W. K. v novembri XXXX, t.j. v čase
keď hradil advokátovi prvú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX mal nasledovný majetok:
• rodinný dom so súpisným číslom XXXX, na parcele KN C XXX/X, pozemok - parcela KN C č. XXX/

X, výmera XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela KN C č. XXX/XX, výmera
XX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh ostatné plochy,
pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN C č.
XXX/X, výmera XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela KN C č. XXX, výmera
XXXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, v kat. úz. J. (toho času zapísané LV č. XXXX)

• XXX % obchodný podiel v spoločnosti U. MH s.r.o., R.: XX XXX XXX, K. XXX, XXX XX O. nad G., ktorá
mala približne 160 zamestnancov a ktorej hlavným predmetom činnosti je výroba a montáž výrobkov z
plastov, vedľajším predmetom činnosti je prenájom nebytových priestorov.

5. Dňa 24. 04. 2006 bola medzi W.. B. K. (právnym predchodcom žalobcu) a W. K., nar. XX. XX. XXXX,

B. XXXX, O. nad G., ako klientom, uzatvorená E. o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní
krízového manažmentu. B. E. o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu
bola ochrana klientových vlastníckych práv ako spoločníka spoločnosti Y. O. n/T, s.r.o., B. X. XXX, XXX
XX O. nad G., R.: XX XXX XXX. Odmena bola v zmysle vyššie uvedenej zmluvy dohodnutá tak, že
odmena vo výške 50 % patrí advokátovi a 50 % má byť advokátom poukázaných ďalej krízovému

manažmentu. Po niekoľkých rokoch, v rámci ktorých bolo využitých aj niekoľko iných spôsobov ochrany
práv klienta, si klient napokon zvolil možnosť uplatnenia ochrany jeho práv ako spoločníka v obchodnej
spoločnosti Y. O. n/T, s.r.o. formou podania žaloby o zrušenie jeho účasti v tejto spoločnosti. W. K. ako
klient udelil advokátovi plnú moc na zastupovanie jeho osoby v súdnom konaní, predmetom ktorého bolaochrana jeho práv ako spoločníka v spoločnosti Y. O. n/T, s.r.o. a v ktorom sa domáhal zrušenia jeho
účasti ako spoločníka v tejto spoločnosti. W. K. tak v súlade so Zmluvou o poskytnutí právnych služieb
a sprostredkovaní krízového manažmentu vyslovil svoj súhlas so spôsobom ochrany poskytovanej mu

advokátom v predmetnej veci, t.j. s akýmkoľvek iným a to aj núteným uplatnením vlastníckych práv v
predmetnej spoločnosti. Súdne konanie sa viedlo na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
10Cb/64/2009. Okresný súd Vranov nad Topľou vyniesol po 4 rokoch jeho trvania dňa 08. 02. 2012
rozsudok, ktorým zrušil účasť W.a Hrubovského v spoločnosti Y. O. n/T, s.r.o. B. tomuto rozsudku sa
spoločnosť Y. O. n/T, s.r.o. ako žalovaný v konaní sp. zn. XXCb/XX/XXXX neodvolala, a tak nadobudol

právoplatnosť. Na základe rozsudku vznikol W. K. nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. F. vyzval
niekoľkými výzvami spoločnosť Y. O. n/T, s.r.o. na vyplatenie vyrovnacieho podielu W. K.. M. Y. O. n/T,
s.r.o.napokonpoposlednejvýzveadvokátazodňaXX.XX.XXXX,odoslanejdňaXX.XX.XXXXvyplatilav
októbri 2012 W. K. ako bývalému spoločníkovi vyrovnací podiel, ktorého výšku klient telefonicky oznámil
advokátovi a ktorá predstavovala sumu cca 620.000,-€. Tak v zmysle vyššie uvedeného nastala aj
splatnosťodmenyvzmysleZmluvyoposkytnutíprávnychslužieb.Advokátpovzájomnejdohodevystavil

dňa 01. 11. 2012 prvú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX na sumu 100.000,- € + DPH, splatnú dňa 15. 11.
2012. Dňa 13. 11. 2012 bola táto faktúra uhradená, teda došlo k čiastočnému plneniu v zmysle zmluvy
o poskytovaní právnych služieb. Z prvej platby poukázal advokát až 70 % krízovému manažmentu.
Advokát po vzájomnej dohode vystavil dňa 01. 12. 2012 druhú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX na sumu
100.000,- € + DPH splatnú dňa 15. 12. 2012, ktorá bola vrátená až s odstupom takmer 2 mesiacov, t.j.

listom zo dňa 30. 01. 2013 s odôvodnením neúmernej výšky odmeny. Klient tak z celkovej odmeny vo
výške 331.939,18 € (10.000.000 Sk) neuhradil advokátovi a krízovému manažmentu odmenu vo výške
231.939,19 €. Žalovaná v 1. rade je fyzickou osobou a dcérou W. K. - dlžníka. W. K. v novembri 2012, t.j.
v čase keď hradil advokátovi prvú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX mal nasledovný majetok: rodinný dom
so súpisným číslom XXXX, na parcele KN C XXX/X, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2,

druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela KN C č. XXX/XX, výmera XX m2, druh ostatné
plochy, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN
C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2,
druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela KN C č. XXX, výmera XXXX m2, druh zastavané
plochy a nádvoria, v kat. úz. J. (toho času zapísané LV č. XXXX), XXX % obchodný podiel v spoločnosti

U. MH s.r.o., R.: XX XXX XXX, K. XXX, XXX XX O. nad G., ktorá mala približne 160 zamestnancov a
ktorejhlavnýmpredmetomčinnostijevýrobaamontážvýrobkovzplastov,vedľajšímpredmetomčinnosti
je prenájom nebytových priestorov. Podľa výpisov z listov vlastníctva na portáli www.katasterportal.sk
advokát zistil, že W. K. namiesto toho, aby uhradil advokátovi zvyšnú
odmenu vo výške 231.939,19 € sa do času, kým vrátil advokátovi 2. čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX,

zbavil všetkého svojho vyššie uvedeného majetku. Obchodný podiel v spoločnosti U. MH s.r.o. vo výške
XXX % a ktorá mala v tom čase cca 160 zamestnancov previedol W. K. na svoju dcéru W. K.. Podľa
výpisuzobchodnéhoregistrabolaW.K.zapísanáakospoločníčkakudňu31.01.2013.PodľavýpisuzLV
č. XXXX pre kat. úz. J. sa žalobca dozvedel, že dlžník darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej
zápisnice Nz XXX/XXXX previedol na žalovanú ako svoju dcéru rodinný dom so súpisným číslom XXXX,

na parcele KN C XXX/X, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh zastavané plochy a
nádvoria, pozemok - parcela KN C č. XXX/XX, výmera XX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela
KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX
m2, druh ostatné plochy, pozemok - parcela KN C č. XXX/X, výmera XXX m2, druh zastavané plochy
a nádvoria, pozemok - parcela KN C č. XXX, výmera XXXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria v

kat. úz. J.. O. vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XX/XXXX - XX/XX. Dňa
25.02.2008bolamedziV..B.K.,advokátomaJUDr.B.K.s.r.o.uzatvorenádohodaopostúpeníaprevzatí
práv a povinností zo Zmluvy o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu
zo dňa 24.04.2006, ktorú uzavrel JUDr. B. K. s W. K.. Na základe tejto dohody V.. B. K. - ako právny
predchodca postúpil na JUDr. B. K. s.r.o. - ako právneho nástupcu, všetky práva a povinnosti z tejto

zmluvyaktoréV..B.K.s.r.o.nasebavplnomrozsahuprevzal.Dňa27.08.2015bolamedziV..B.K.s.r.o.
a občianskym združením Inštitút ekologických aktivít o.z. uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky v
zmysle ktorej V.. B. K. s.r.o. ako veriteľ a postupca postúpil na R. ekologických aktivít o.z. ako postupníka
svoju pohľadávku vo výške 214 014,42 Eur z titulu nezaplatenej odmeny v zmysle Zmluvy o poskytnutí
právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu zo dňa XX. 04. 2006 W. K.. Dňa 01. 10.

2015 bola medzi V.. B. K. s.r.o. a občianskym združením Inštitút ekologických aktivít o.z. uzatvorená
druhá Zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej V.. B. K. s.r.o. ako veriteľ a postupca postúpil
na Inštitút ekologických aktivít o.z. ako postupníka svoju pohľadávku vo výške 117 924,76 Eur z titulunezaplatenej časti odmeny v zmysle Zmluvy o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového
manažmentu zo dňa 24. 04. 2006 W. K.

6. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením č.k. 3C/364/2015-58 zo dňa 07. 04. 2016 prerušil
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp.zn. 7Cb/131/2015. Žalobca si v súdnom konaní sp.zn. 7Cb/131/2015 voči dlžníkovi W. K. uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 231.939,18 Eur s prísl. Podľa § 164 CSP súd prerušil konanie o neúčinnosť
právneho úkonu, nakoľko prebiehalo súdne konanie ( 7Cb/131/2015), v ktorom sa riešila otázka

významná pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

7. Rozsudkom č.k. 7Cb/131/2015-303 zo dňa 12. 11. 2021 žalobu žalobcu Q. G. Y., I., (pôvodne W.. B.
K.), proti žalovanému W. K., o zaplatenie sumy XXX.XXX,XX eur súd prvej inštancie zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu spor prejednal Krajský súd
v Prešove, ktorý rozsudkom č.k. 6Cob/45/2022-388 zo dňa 18. 04. 2023 potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.
8. Uznesením č.k. 3C/364/2015-163 zo dňa 20. 05. 2024 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu
vystúpila spoločnosť Inštitút ekologických aktivít o.z., N. a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť
Q. G. Y., I., H..

9. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanoveniami § 42 a ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka pričom poukázal, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu
ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie,
ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej
miery, že tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky , pričom Občiansky zákonník

stanovuje predpoklady úspešného uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu. Prvým predpokladom
je existencia vymáhateľnej pohľadávky - teda existencia veriteľsko- dlžníckeho záväzkového vzťahu,
ďalej nasleduje ukracujúci právny úkon a existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby.

10. V prejednávanom spore sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon - Darovacia zmluva

uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade ako darcom a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou a Zmluva
o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade ako oprávneným z vecného
bremena, E. K. ako oprávnenou z vecného bremena a žalovanou v 1. rade ako povinnom z vecného
bremena, je voči žalobcovi práve neúčinný. Svoj nárok odôvodňoval existenciou pohľadávky, ktorá
podľa tvrdení žalobcu vznikla voči dlžníkovi W. K. na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb a o

sprostredkovaní krízového manažmentu. Pôvodný žalobca -V.. B. K. s.r.o., v zmysle uvedenej zmluvy
evidoval pohľadávku voči W. K. vo výške 231.939,19 Eur. V priebehu súdneho konania žalobca postúpil
túto pohľadávku na R. ekologických aktivít, o.z. a tento subjekt následne pohľadávku postúpil na Q. G.
Y., I., H., súd preto uzneseniami pripustil zmenu žalobcu podľa § 80 H. sporového poriadku.

11. Keďže W. K. existenciu pohľadávky vo výške 231.939,19 Eur poprel, veriteľ podal žalobu na súd o
zaplatenie tejto finančnej sumy a konanie sa viedlo pod sp.zn. 7Cb/131/2015. Za účelom vyriešenia
tejto spornej otázky, ktorá mala význam pre súdne konanie o odporovateľnosti právneho úkonu, bolo
konanie aj prerušené.

12. Súd prvej inštancie rozsudkom č..k.7Cb/131/2015- 303 zo dňa 12. 11. 2021 žalobu žalobcu zamietol
a odvolací súd rozsudkom č.k. 6Cob/45/2022-388 zo dňa 18. 04. 2023 potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie.

13. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že žalobca nemá voči W. K. postavenie veriteľa, žalobca

nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, preto jeho žaloba o určenie neúčinnosti
právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, nie je dôvodná. Nebol
naplnený prvý predpoklad úspešnosti žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu a to, že takúto žalobu
môže podať veriteľ - osoba majúca pohľadávku. V súdnom konaní právoplatne ukončenom (sp.zn.
7Cb/131/2015) bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok voči W.ovi K. na zaplatenie sumy 231.939,18

Eur. Vzhľadom na neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky na strane žalobcu, sa súd už nezaoberal
ďalšími dôvodmi, naplnenie ktorých by odôvodňovalo úspešnosť žaloby.14. K dovolaniu podanému žalobcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu súd v konaní pod sp.zn.
7Cb/131/2015 súd prvej inštancie podotkol , že samotné podanie dovolania netvorí prekážku pre
vyhlásenie rozhodnutia v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu a nie je ani dôvodom na prerušenie

tohto súdneho konania. Ak by bol žalobca v dovolacom konaní o zaplatenie sumy 231.939,18 Eur
úspešný, mohol by nastať dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 CSP, takže žalobca
nebude nijako ukrátený na jeho práve domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

16. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalovaní boli v súdnom konaní úspešní v celom rozsahu,
preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania
bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší

súdny úradník.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to včas. Uviedol, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. f), písm. h), písm. b) CSP).

18. Uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.02.2025 v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcuvec pojednával,ktorýdozačatiapojednávaniasvojuneprítomnosťneospravedlnilnapriektomu,

že na pojednávanie mu bolo predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 04.02.2025, ale uviedol,
že žalobca ospravedlnil neúčasť právneho zástupcu žalobcu a aj požiadal o odročenie pojednávania
zo dňa 11.02.2025 a to z dôvodu, že už 10 . 41 hod, advokátsky koncipient žalobcu telefonoval na
súd s tým, že je na ceste na vytýčené pojednávanie dňa 11.02. o 11:00 hod dostal na svojom osobnom
motorovom vozidle defekt v dôsledku, ktorého právny zástupca žalobcu nemôže pokračovať v ceste a

ide o skutočnosť, ktorá mu zabránila účasti na vytýčenom pojednávaní. Jeho advokátska koncipientka
hneď ako to bolo možné , zaslala o 12:02 uvedené podanie do elektronickej schránky tunajšieho súdu,
pričom toto podanie bolo doručené súdu o 12.03 hod. Zároveň tunajšiemu súdu oznámil, že ich klient,
t.j. žalobca trvá na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Ďalej poukázal, že má za
to, že so súdom sa prednostne komunikuje v písomnej forme.

19. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14/130/2019 zo dňa 21.10.2019 v
obdobnej veci ktorý konštatoval, že dikcia ustanovenia § 281 ods. 2 CSP požaduje od žalobcu oznámiť
súdu ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní do pätnástich dní od kedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel, čo žalobca rozhodne urobil. Žalobca má tak za to, že sudkyňa vyvodila nesprávny
záver o tom, že právny zástupca žalobcu neospravedlnil svoju neprítomnosť na vytýčenom pojednávaní

včas, nakoľko má za to, že jeho neprítomnosť bola ospravedlnená v zmysle platnej legislatívy. Žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie .Iné odvolacie dôvody neuviedol.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným aj trovy
odvolacieho konania.

21. Uviedli, že odvolanie žalobcu je úplne bezobsažné, čo sa týka merita veci a v odvolaní spomína
iba to, že o 10:41 advokátskej koncipientke telefonoval s tým, že na ceste na vytýčené pojednávanie

dostal na svojom osobnom motorovom vozidle defekt, v dôsledku ktorého právny zástupca nemôže
ďalej pokračovať v ceste. Uviedli taktiež, že v odvolaní žalobca neuvádza ani jeden právny argument,
pre ktorý by mal byť napadnutý rozsudok chybný. Majú za to, že toto odvolanie je prázdne a bezdôvodné.
Taktiež poukázali, že v predmetnej veci žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica, kde súd vydal rozsudok pre zmeškanie, avšak v teraz prejednávanej veci súd prvej inštancie

nevydal rozsudok pre zmeškanie a preto toto uznesenie je úplne bezvýznamné pre toto konanie. Výčitky
žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie sú chabé, bezobsažné, a teda úplne nedôvodné. Žiadali,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny a zaviazal žalobcu
nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.22. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom názore, že právny zástupca
žalobcu nemohol pokračovať ďalej v ceste, nakoľko dostal defekt na svojom osobnom motorovom

vozidle a je to objektívny a ospravedlniteľný dôvod jeho účasti na vytýčenom pojednávaní. Má za to,
že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, obhajobu a
porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Zotrval na svojom odvolaní v celom rozsahu.

23. K uvedenému sa už žalovaní nevyjadrili.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok zákon číslo 160/2015 Z.z, ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení

§ 387 ods. 1 CSP.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.

27. V prvom rade odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého

súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska
proti Švajčiarsku z 29.04.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 410/06).

28. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom táto
norma sa uplatňuje v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 373 ods. 2 C SP). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia o opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v
odvolacom konaní ( II ÚS 78/5). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany , z odôvodnenia rozhodnutia musia byť
zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
(II ÚS 76/07).

29. Podľa § 363 CSP ( náležitosti odvolania) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

30. Z obsahu podaného odvolania žalobcom vyplýva, že žalovaný uviedol v ním podanom odvolaní
jediný konkrétny odvolací dôvod, za ktorý odvolateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a to
pre skutočnosť, že súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalobcu aj napriek tomu, že svoju neúčasť
na pojednávaní jeho právny zástupca ospravedlnil a to spôsobom už vyššie uvádzaným, a v podstate
týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

31. Odvolací súd ďalej poukazuje, že v zmysle článku 17 CSP ( Základné princípy ) súd postupuje v
konaní, tak aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Je tu

tak vyjadrený jeden zo základných ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície, ktorým je
princíp hospodárnosti konania alebo takzvanej procesnej ekonómie. Princíp hospodárnosti konania sa
netýka len určitej fázy konania, ale tento princíp je uplatňovaný v celom konaní od jeho začatia až po
právoplatne skončenie veci. Na to, aby súd mohol objektívne dodržať princíp procesnej ekonómie akonať v súlade s ním ustanovuje CSP množstvo inštitútov v rámci, ktorých môže súd efektívne smerovať
konanie k rýchlemu a pritom spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

32. Porušenie princípu hospodárnosti konania zakladá zodpovednosť štátu za nedodržanie práva na
spravodlivýprocespodľačlánku6ods.1Dohovoru,pričomnahraditeľnousúčasťouprávanaspravodlivý
proces je aj právo na rozhodnutie takzvanej primeranej lehote to je bez zbytočných prieťahov v konaní.

33. Podľa ďalších ust. CSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, pojednávanie môže

byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

34. V civilnom procese tak platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní.
Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možné len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup

existenciou dôležitých dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd
vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša o procesnú obštrukciu ,
to je o dosiahnutie oddialenia súdneho rozhodnutia .

35. Podľa CSP sa tak vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany sporu (súčasné) splnenie

dvoch podmienok a to za
a/existenciadôležitéhodôvodubrániacehostranealebojehozástupcovivdostavenísanapojednávanie
b/ nemožnosť osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala spravodlivo žiadať, aby
sa na pojednávaní nechala zastúpiť.

36. Judikatúra súdov Slovenskej republiky zhodne uvádza, že pri posudzovaní súdu o dôležitosti dôvodu
na odročenie termínu pojednávania podľa konkrétnych okolností sa môže toto môže preveriť len zo
skutočností, ktoré sú súdu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania.
Môže tak ísť o okolností napr. vážnu , teda svojou povahou znemožňujúcu každej strane sporu
za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní, súčasne okolnosť nepredvídateľnú teda

všeobecne prijímanú ako nepredvídanú alebo nepredvídateľnú alebo neočakávanú okolnosť. Môže ísť o
neodvrátiteľnú okolnosť, teda neumožňujúcu strane sporu prijať opatrenia pre konajúce príčiny neúčasti
na pojednávaní a môže ísť aj o náhlu teda vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúcu okolnosť
uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní (napr. viď uznesenie NR SR 1 Obdo 19/2014).

37. Na to, aby však súd prvej inštancie mohol v prejednávanej veci posúdiť dôležitosť dôvodu
uvádzaných žalobcom na odročenie pojednávania0 , bolo povinnosťou právneho zástupcu žalobcu
reagovať bezprostredne po vzniku okolnosti brániacej jeho účasti na pojednávaní , a túto okolnosť
ním tvrdenú, avšak nepreukázanú , oznámiť súdu prvej inštancie aj telefonicky, a neskôr doplniť aj
písomne , teda včas pred začatím pojednávania , nie však až po skončení pojednávania, na ktorom

vyhlásil súd prvej inštancie rozsudok vo veci samej. Je logické, že súd prvej inštancie tak nemohol
rozhodnúť o žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania , ktorá mu bola doručená
so značným časovým odstupom, a to až po skončení pojednávania, Z obsahu podaného odvolania
a z pripojených príloh , nepochybne vyplýva , že právny zástupca žalobcu mal dostatok času oznámiť
súdu svoju neúčasť na pojednávaní. Mohol tak urobiť aj samotný žalobca, ktorý sa na pojednávanie

vôbec nedostavil.

38. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu o povinnosti súdu odročiť pojednávanie , najmä za situácie , ak táto
žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania bola súdu zaslaná až po skončení pojednávania, Taktiež je
potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nevyhlásil rozsudok

pre zmeškanie , ale vyhlásil rozsudok ( rozsudok ako meritórne rozhodnutie súdu ) podľa § 212CSP.
Ide tak o rozhodnutie vo veci samej .

39. Za takejto situácie ani odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre odročenie pojednávania pred súdom
prvej inštancie a preto konštatuje, že postup súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.

40. Odvolací súd taktiež poukazuje, že je viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP a teda je
v odvolacom konaní viazaný rozsahom , v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu však nesmie byť užší než aký je rozsah účinkovodvolania, ktoré nevyhnutne nadväzuje na podobu viazanosti súdu žalobou. Rozsah prieskumnej
činnosti odvolacieho súdu tak súčasne zodpovedá uplatnenému systému opravného prostriedku (v
sporovom konaní je to systém neúplnej apelácie) a musí sledovať úplné naplnenie hmotnoprávneho

práva , pokiaľ predurčuje spôsoby vysporiadania právnych vzťahov. V odvolacom konaní sa táto
dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie
prejednáva v medziach , v akých ho odvolateľ napáda.

41. Odvolací súd preskúmal aj všetky odvolacie dôvody žalobcu, ktoré sú uvádzané už len všeobecne ,

avšak konštatuje, že tieto nemajú priamy vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto
odvolací súd ich už ani bližšie neodôvodňuje .Je nesporné, že žalobca nemá voči žalovanému v 2. rade
postavenie veriteľa , čo bolo preukázané v inom konaní ( 7 Cb 131/2015 ), pretože žalobca nepreukázal
existenciu vymáhateľnej pohľadávky, a nebol tak naplnený zákonný predpoklad úspešnosti žaloby v
konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.

42.Odvolacísúdtakpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaikonania,ktorémupredchádzalodospelk
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
nazistenierozhodujúcichskutočnostíanapodkladeriadnevykonanéhodokazovaniadospelksprávnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

43. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám
uvedeným v ustanovení § 220 CSP, odvolací súd opätovne konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

44. Odvolací súd preskúmal všetky námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní dospel

k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného
skutkového i právneho stavu.

45. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý
považuje za vecne správny. V konaní pred súdom prvej inštancie boli žalovaní úspešní a preto im

súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods.1 CSP proti žalobcovi,
ktorý v tomto konaní úspech nemal .O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262,
ods .2 CSP ).

46. Aj v odvolacom konaní boli úspešní žalovaní a preto odvolací súd v zmysle ustanovení § 396 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal v odvolacom konaní úspešnej strane, t. j. strane žalovaných , nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti strane neúspešnej, t.j. žalobcovi a to v plnom rozsahu.

47. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).