Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/1237/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125291411
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125291411.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 365. bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 31 340 890, práv. zast. Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO:
47 232 471, proti povinnému: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX B.,
o vymoženie 8 870,85 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eva Šajánková,
so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 386EX 332/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.04.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 8 870,85 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 100C/33/2024
zodňa24.08.2024,ktorýnadobudolvykonateľnosťdňa24.11.2024,(ďalejvtexteajako„exekučnýtitul“).
2. Poverením zo dňa 06.05.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva
Šajánková, so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie pod sp. zn.
386EX 332/25.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 03.06.2025 doručené podanie povinného označené ako „Návrh
na zastavenie exekúcie“, v ktorom povinný uviedol, že v spoločnosti oprávneného 14 rokov pracoval
na pozícií bankový poradca, pričom sám tieto spotrebné úvery uzatváral. Približne pred tromi rokmi
povinnýprišielnato,žeoprávnenývčaseuzatvoreniaúverupovinnéhonedisponovalplatnýmbankovým
povolením. Podľa povinného oprávnený disponuje bankovým povolením od roku 2019 – čo je možné
dohľadať na stránke NBS. Povinný uvádza, že má k dispozícií aj rozhodnutie NBS, kde povinný žiadal
inštitúciu o zoznam povolení pre bankové i nebankové inštitúcie, pričom NBS žiadosti povinného
nevyhovela. Povinný ďalej uvádza, že so svojím manželom splatili veľa splátkových programov vždy
presne podľa splátkového kalendára. Manžel povinného žiaľ v roku XXXX zomrel a povinný má jedno
neplnoleté dieťa, o ktoré sa stará sám. Jediným príjmom povinného je vdovský dôchodok vo výške
595,00 Eur a sirotský dôchodok syna vo výške 378,00 Eur. Dôvod, že banka nedisponovala platným
povolenímpovažujepovinnýzazávažnýaztohodôvodupovinnýosobnenavštívilcentráluoprávneného
vBratislavesozámeromosobnéhorozhovoruspracovníkomprávnehooddelenia.Žiaľbezdohodnutého
osobného stretnutia nie je možná osobná konzultácia. Povinný preto na najbližšej pobočke podal
podanie, ktoré posiela v prílohe k návrhu na zastavenie exekúcie (Upozornenie – Výzva na mimosúdnudohodu). Povinný žiada o zohľadnenie týchto závažných skutočností prístupu bankovej inštitúcie ku
klientovi.
4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 24.06.2025 súdu na
rozhodnutie.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.06.2025 uviedol,
že nasledujúce skutočnosti: „Povinný v zasielanom návrhu na zastavenie exekúcie (ďalej len „Návrh“)
žiada „o zohľadnenie závažných skutočností prístupu bankovej inštitúcie ku klientovi“, ktoré Povinný
odôvodňuje tým, že veriteľ – oprávnený, v čase poskytnutia úveru nedisponoval platným povolením.
Povinný žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na zastavenie prebiehajúcej exekúcie
neuvádza, avšak v prílohe Návrhu predkladá listinu zo dňa 29.05.2025 označenú ako „Upozornenie
– Výzva na mimosúdnu dohodu“ obsahom ktorej je citácia niektorých vybraných ustanovení právnych
predpisov SR, ktoré by, podľa názoru Povinného, mali poukazovať na zjavné chyby v Zmluve o úvere
č. 1786560478. Povinný v Návrhu uvádza, že veriteľ – Oprávnený, nedisponoval v čase poskytnutia
úveru platným poverením, čo by, podľa jeho tvrdenia, malo preukazovať (potvrdzovať) Rozhodnutie
NBS zo dňa 14.06.2023 č. NBS1 – 000 – 085 – 996 (ďalej len „Rozhodnutie“). Oprávnený sa nijakým
spôsobom nestotožňuje s tvrdením Povinného. V zasielanom Rozhodnutí NBS v časti, kedy žiadateľ
požaduje sprístupnenie „fotokópie bankových licencií všetkých komerčných bánk, ktoré spadajú pod
správu NBS a NBS im udelila podnikateľskú licenciu na podnikanie v bankovníctve v zmysle zákona o
bankách“ NBS uvádza, že tieto informácie nesprístupňuje z dôvodu, že sa týkajú dohľadu nad finančným
trhom vykonávaného NBS ako orgánom verejnej moci. NBS ďalej, na str. 6 zasielaného Rozhodnutia
odkazuje na webové sídlo https://subjekty.nbs.sk/?c=932, pričom zároveň informuje, že na uvedenom
zverejňuje údaje o dohliadaných subjektoch, z ktorých je zrejmé, ktoré banky a pobočky zahraničných
bánk pôsobia na území Slovenskej republiky, ako aj rozsah ich činností, ktoré sú oprávnené vykonávať
na základe udeleného bankového povolenia. Veriteľ – Oprávnený figuruje v uvedenom ako subjekt
finančného trhu so širokým rozsahom oprávnení. Povinný uvádza, že Oprávnený disponuje bankovým
povolením od r. 2019, čo je údajne možné dohľadať i na stránke NBS. Na stránke NBS je uvedené, že
Oprávnený pôsobí o.i. na finančnom trhu ako banka, úverová inštitúcia, s rozsahom činnosti podľa § 2
ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách – prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a ďalšie bankové
činnosti, čím je jednoznačne stanovené, že veriteľ – Oprávnený disponoval v čase poskytnutia úveru
bankovým povolením (od r 1993). S poukazom na uvedené máme za to, že Oprávnený jednoznačným
spôsobom preukázal, že tvrdenia Povinného ohľadne absencie bankového povolenia sa nezakladá
na pravde a banka disponovala v čase poskytnutia úveru Povinnému platným bankovým povolením.
Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, ktoré v nadväznosti na pripojené prílohy k Návrhu nepriamo uvádza
Povinný uvádzame, že Povinný mal možnosť namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok, prípadne
iné skutočnosti tým, že mohol v zákonom stanovenej lehote podať odpor voči exekučnému titulu –
Platobnému rozkazu OS Trnava 100C/33/2024 zo dňa 24.10.2024. Povinný túto možnosť prislúchajúcu
mu zo zákona, o ktorej bol riadne poučený nevyužil a odpor nepodal. Máme za to, že skutočnosti
namietané Povinným až v štádiu exekučného konania po tom, čo mal možnosť podať odpor a tým
spôsobom – svojou aktívnou činnosťou, v prípade ak nesúhlasí s právnym posúdením veci konajúcim
súdom – uviesť argumenty svedčiace v jeho prospech, nemôžu obstáť. Pokiaľ Povinný nebol i napriek
uvedenej možnosti a poučeniu aktívny, možnosť podať odpor nevyužil, nie je v súlade s princípom
právnej istoty, aby bolo exekučné konanie zastavené z dôvodov uvádzaných Povinným v listine tvoriacej
prílohu Návrhu. Oprávnený preto zotrváva na tom, že platobný rozkaz je spôsobilým exekučným titulom,
navyše vydaný v čase, kedy súdy postupovali podľa právnej úpravy posudzujúcej vecné odôvodnenie
odporu miernejšie (ak je žalovaný spotrebiteľom), a teda uvedený exekučný titul bol „vyňatý“ z možného
hmotnoprávneho prieskumu v exekučnom konaní z dôvodu absencie splnenia podmienky, kedy právna
úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Platobný rozkaz, na podklade ktorého je
vedené exekučné konanie, tak považujeme za materiálne a formálne vykonateľné súdne rozhodnutie.
Exekučný titul bol vydaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, obsahoval všetky
zákonom predpísané náležitosti, ako aj správne označenie účastníkov konania. Zároveň opätovne
uvádzame, že súd je subjektom znalým práva a pri vydávaní, doručovaní a preskúmavaní súdnych
rozhodnutí postupuje v súlade s relevantnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti preto uvádzame, že návrh Oprávneného na vykonanie exekúcie
považujeme za správny a dôvodný, exekúciu nemožno zastaviť pre dôvody uvedené Povinným v návrhu
na zastavenie exekúcie. Rovnako máme za to, že v danej exekučnej veci neexistuje ani dôvod nazastavenie exekúcie v zmysle § 61k a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený preto žiada súd, aby návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol.“
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok..
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené dňa 20.05.2025 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal dňa 03.06.2025, teda
v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia
oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým Okresný súd Trnava uložil povinnému povinnosť, do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi (oprávnený v exekučnom konaní) sumu 8870,85 Eur,
úrok zmluvný vo výške 121,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 13,96 Eur, úrok z omeškania vo výške
340,83 Eur, poplatky vo výške 36,00 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
8870,85 Eur od 18.11.2023 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce
ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať
dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie
s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53
ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom
zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý
taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.13. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez jeho
existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu
podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je tento exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, ktorou exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku). Nakoľko daný exekučný titul bol opatrený doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, na podklade ktorého sa začala
exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto
v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
14. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom a je oprávnený skúmať iba to, či
došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu. Povinný však v danom prípade
namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu (absencia bankového povolenia
oprávneného). Pokiaľ povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto
mal uplatniť v konaní o odpore, nakoľko nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu stratili tieto
argumenty povinného právnu relevanciu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uvádza, že
povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť
exekúcia zastavená v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko dodnes platí, že exekučný
titul na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný.
15. K námietke nízkeho príjmu povinného súd uvádza, že nemajetnosť, nie je kvalifikovaným
dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí
byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho
exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov
prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods.
1 písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným
zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
16. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú
námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho
rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na
zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
17. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel
k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
18.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.
19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
20. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
22.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného nazastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle
§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov
konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak,
že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.