Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Mezőszállási

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200661
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4223200661.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava 813 60, IČO:

31 322 051, (zn. 8204192022), v konaní zast.: JUDr. Jarmila Jurčová, advokátka so sídlom Hodžovo
námestie 2A, Bratislava, proti žalovanému: KOPI TRANS s.r.o., Jazerná 200/10, Komárno 945 01, IČO:
36 539 104, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., Pohraničná č. 4, Komárno
945 01, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 3.271,57 eur s príslušenstvom, s prísl., sudcom A. B. A., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 3 271,57 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7,5 % ročne zo sumy 3 271,57 eur od 30.12.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 28.2.2023 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol,
že žalovaný je povinný mu zaplatiť sumu 3.271,57 eur s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania.

2.Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.12.2016 so začiatkom poistenia
od 01.01.2017 Hromadnú Poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 11-921-72901346 na dobu neurčitú. (ďalej len „Poistná

zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111. V zmysle Poistnej
zmluvy mal žalovaný platiť predpísané poistné k motorovému vozidlu, ktorým došlo k škodovej udalosti,
štvrťročne a to na základe avíza poukázaného žalobcom. Poistnou zmluvou bolo havarijne poistené
motorového vozidla zn. C. D. A.. Dňa 25.05.2022 bola motorovým vozidlom žalovaného značky C. D.
A., E.: F., spôsobená škodová udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. ŠKODA
– A31 Fabia, E.: XXXXXXX, poškodený – G. H. (ďalej len „poškodený“). Žalovaný písomne neoznámil

žalobcovi vznik škodovej udalosti a to do 30 dní od jej vzniku. Po skončení likvidácie poistnej udalosti
žalobca uhradil na účet likvidačného zástupcu poistné plnenie z titulu havarijného poistenia v celkovej
výške 312.760,78 CZK, a to poukázaním úhrady zo dňa 08.12.2022 vo výške 312.760,78 CZK. Poistná
udalosť bola zlikvidovaná na základe faktúry číslo AR/22/02219 z 29.11.2022, z ktorej vyplýva výška
celkovejškody.Vzmysle§12,ods.1,písm.g)zákonač.381/2001Z.z.azároveňvzmysleVšeobecných
poistných podmienok PZP, čl. 11, ods. 1, písm. g) má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ak písomne neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej
vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Pri procesných úkonoch v čase vzniku uvedenej
poistnej udalosti bolo zistené, že žalovaný písomne nenahlásil vznik škodovej udalosti v lehote do 30
dní od jej vzniku. Z uvedených dôvodov si Žalobca uplatňuje touto žalobou voči Žalovanému nárok nanáhradu poistného plnenia vo výške 30 % z celkovej vyplatenej sumy 268.791,98 CZK / 10.905,22 eur
(bez poplatkov), čo predstavuje čiastku vo výške 3.271,57 eur.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu škody
voči žalovanému ako vlastníkovi a držiteľovi poisteného motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola
škoda spôsobená. V súlade s vyššie uvedeným skutkovým stavom, priloženými dôkazmi a citovanými
zákonnými ustanoveniami vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu časti t.j. 30 % poistného
plnenia, ktoré žalobca poskytol poškodenému. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie časti v žalobe

uplatňovanej sumy t.j. 3.271,57 eur v lehote do 29.12.2022 výzvou zo dňa 08.12.2022.
Podľa § 517 ods. Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že vodič vozidla žalovaného
a preto ani žalovaný v čase nehody nemali tušenie, nie to ešte vedomosť o tom, že by ju zavinil on.
Bol presvedčený, že ju zavinil vodič Fábie svojou neprimeranou rýchlosťou, nevenovaním pozornosti
situácii na vozovke a stavu vozovky, ktorá bola v čase nehody mokrá. O vine vodiča Fábie svedčí

aj skutočnosť, že narazil do zadnej časti návesu. Ak by jazdil predpísanou, primeranou rýchlosťou,
ku zrážke by nemohlo dôjsť. Rozhodnutie policajného orgánu ČR nie je objektívnym dôkazom o vine
vodiča žalovaného. Nebolo vykonané náležité a potrebné dokazovanie. Neboli zaznamenané brzdné
stopy Fábie a nebola zisťovaná ani rýchlosť jazdy vodiča. Aj rozsah poškodenia vozidla Fábie svedčí
o tom. že vodič Fábie v momente zrážky jazdil neprimeranou rýchlosťou. Z uvedeného dôvodu nemal

žalovaný najmenší dôvod oznámiť svoje údajné zavinenie nehody žalobcovi. Naopak, oznámil svojej
poisťovni v Rumunsku vznik škody na jeho návese. Poukázal ďalej na to, že podľa ustanovenia § 2
písm. h/ Zák. č. 381/2001 Z.z.: „Na účely tohto zákona sa rozumie škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá
môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie.“ Nie je preto
možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zo znenia zákona je výslovne zrejmé, že sa táto povinnosť týka

oznámenia škodovej udalosti ako takej, bez riešenia otázky zavinenia. Z takéhoto výkladu zákona by
bolo potrebné oznámiť vznik akejkoľvek a každej škody, čo je neúnosné. Vodič žalovaného a preto aj
žalovaný boli v presvedčení, že vinníkom dopravnej nehody bol vodič Fábie, preto sa poškodeným cítil
byť žalovaný. Z toho dôvodu na druhý deň po dopravnej nehode, t.j. dňa 26.05.2022 žalovaný zahlásil
poisťovni v Rumunsku poistnú udalosť za účelom uplatnenia nároku vyplývajúceho z poistnej udalosti.

Z uvedeného dôvodu nemohol a ani nepredpokladal na strane vodiča Fábie možnosť vzniku práva ako
poškodeného na plnenie poisťovateľa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. O osobe vinníka
sa žalovaný dozvedel až z rozhodnutia Mestského úřadu Slaný zo dňa 31.08.2022, kedy už uplynula
30 dňová zákonná lehota na oznámenia škodovej udalosti. Konanie vedené pod sp. zn. 4Cb/70/2022
s týmto konaním nesúvisí vôbec. Aj skutkové okolnosti sú navzájom diametrálne odlišné. Je v rozpore

s elementárnymi pravidlami logiky, aby žalovaný neoznámil žalobcovi škodovú udalosť, ak by bol v
presvedčení, že poškodeným bol vodič I.. Išiel by sám proti sebe. Najsilnejším pudom človeka je pud
sebazáchovy. Človek urobí všetko pre to, aby mu nebolo ublížené, aby nedošlo ku jeho poškodeniu. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný z dôvodu hodného osobitného zreteľa porušil povinnosť podľa § 10
ods. 1 až 4, ako to má na mysli liberačné ustanovenie § 12, ods. 1, písm. g/ Zák. č. 381/2001 Z.z.

4. K podanému vyjadreniu žalovaného zaujal písomnému stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že
žalovaný v podanom vyjadrení tvrdí, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť,
ďalej uvádza, že vodič žalovaného nemal vedomosť o tom, že by nehodu zavinil on. Žalovaný
nepovažuje rozhodnutie polície Českej republiky za objektívny dôkaz o vine vodiča žalovaného. Má

zato, že dopravnú nehodu zavinil vodič Fábie a nie vodič žalovaného, a preto má zato, že nemal
dôvod oznamovať jeho údajné zavinenie nehody žalobcovi. Žalovaný súčasne uvádza, že vznik škody
oznámil svojej poisťovni v Rumunsku, o čom predkladá mailovú komunikáciu. Vyššie uvedené tvrdenia
žalovaného žalobca popiera a uvádza, že z listinných dôkazov predložených k žalobe vyplýva, že k
vzniku dopravnej nehody došlo tak, že vodič žalovaného nedal na križovatke pri odbočovaní vľavo

prednosť vozidlu Fábia, teda k vzniku dopravnej nehody došlo inak, ako to uvádza žalovaný vo svojom
vyjadrení, pričom žalovaný neprikladá ani jeden dôkaz, z ktorého by jeho tvrdenia vyplývali. Zo správy o
dopravnej nehode vyplýva, že na polícii bol vodič žalovaného označený ako vinník/páchateľ dopravnej
nehody. Z tvrdenia žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že si bol vedomý vzniku dopravnej nehody/škodovej udalosti, nakoľko túto ihneď na druhý deň oznámil svojej poisťovni v Rumunsku. Žalovaný však
súčasne porušil ustanovenie § 10 odsek 1 písmeno b) zákona 381/2001 Z.z. a teda povinnosť oznámiť
do 30 dní vznik škodovej udalosti písomne poisťovni žalovaného. Zo znenia zákona je výslovne zrejmé,

že sa táto povinnosť týka oznámenia škodovej udalosti ako takej, zákon v tomto prípade nerieši otázku
zavinenia, ale splnenie oznamovacej povinnosti všeobecne, pričom fakt, že žalovaný bol účastníkom
dopravnej nehody, ktorú jeho vodič aj spôsobil, si bol vedomý od počiatku. Argumentáciu žalovaného
považuje za čisto účelovú, rovnako tak jeho tvrdenie o tom, že vodič žalovaného nemal vôbec tušenie,
že by bol býval dopravnú nehodu zavinil on.

Na konajúcom súde prebieha proti žalovaného aj ďalšie súdne konanie pod sp. zn. 4Cb/70/2022,
kde v rámci obrany žalovaný tiež uvádza, že jeho vodič pri inej dopravnej nehode, ktorú spôsobil
v Nemecku, nevedel, že ju zavinil a podobne. Tvrdená údajná nevedomosť vodičov žalovaného o
škodových udalostiach, ktoré spôsobujú, je zjavne bežnou praxou žalovaného. Avšak nemôže byť
v žiadnom prípade považovaná za relevantnú obranu žalovaného. Povinnosť žalovaného oznámiť
vznik škodovej udalosti žalobcovi vyplýva priamo zo zákona číslo 381/2001 Z.z. Na strane žalovaného

neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by ho tejto povinnosti mala zbaviť. Rovnako žalobca uvádza, že obrana
žalovaného je účelová, nepreukázaná, o vzniku škodovej udalosti vedel, správa z dopravnej polície
Českej republiky obsahuje všetky identifikátory ťahača, návesu, vodiča žalovaného ako vinníka a tiež
údaje o poškodených. Vodič žalovaného tak s políciou, ktorá bola na miesto nehody privolaná aktívne
komunikoval, tieto údaje jej poskytol. Vodič žalovaného zjavne tým, že nedal prednosť vozidlu Fábia

vytvoril tomuto vozidlu prekážku na ceste, pričom tejto zrážke už vozidlo Fábia nedokázalo zabrániť. S
poukazom na uvedené má zato, že nárok žalobcu je riadne zdôvodnený po skutkovej a právnej stránke,
obrana žalovaného je nedostatočná, nepreukázaná, a preto žalobca navrhuje, aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

5. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na dôvodoch svojho návrhu
v spojitosti so svojimi písomnými vyjadreniami. Poukázal na to, že žalovaný ako poistenec žalobcu
spôsobil škodovú udalosť – dopravnú nehodu v ČR a svoju povinnosť zahlásiť vznik škodovej udalosti
v lehote 30 dní voči žalobcovi nesplnil. Samotné zavinenie žalovaného v zastúpení svojim šoférom
preukazuje právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu v ČR – Mestský úrad Slaný, kde

bol uznaný vinným vodič, taktiež vinu preukazuje správa z dopravnej polície, z obsahu ktorej vyplýva
porušenie pravidiel cestnej premávky šoférom žalovaného. Dôsledkom neplnenia zákonnej povinnosti
žalovaným žalobca po vyplatení poistného plnenia v celkovej sume 10 905,22 eur voči žalovanému si
uplatňuje 30 % z celkovej sumy rovnajúcej sa žalobou uplatnenej istiny.
Obrana žalovaného podľa názoru žalobcu je účelová, žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenie nepreukazuje.

Samotnú vinu žalovaného okrem dopravnej relácie potvrdilo i rozhodnutie správneho orgánu, proti
ktorému žalovaný odpor nepodal, teda momentom právoplatnosti tohto rozhodnutia najneskôr bol
žalovanývovedomíosvojejzodpovednostiovzniknutíškody,napriektomužalovanýsvojuoznamovaciu
povinnosť ani následne voči žalobcovi nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že dôvody vhodné osobitného
zreteľa je na mieste použiť v prípadoch, ak sú buď objektívne prekážky na strany škodcu, alebo mimo

jeho vôle, dôsledkom ktorých svoju povinnosť nevie voči poisťovni splniť. V predmetnom prípade však
žalovaný obdobnú povinnosť zanedbal aj v iných veciach, t. j. opakovane (4Cb/70/2022). Z uvedeného
dôvodu žalobca mal za to, že jeho nárok titulom regresného nároku v časti 30 % je dôvodný.
Žalovaný na ústnom pojednávaní v plnej miere sa pridržiaval písomne podaného vyjadrenia a na
dôvodoch, na ktorých naďalej zotrvával. Zastáva názor, že žalovanému nevznikla povinnosť zahlásiť

žalobcovi titulom PZP škodovú udalosť, nakoľko žalovaný bol v tom, že nespôsobil dopravnú nehodu
jeho vodič. Tu poukazuje na to, že zo správy dopravnej nehody vyplýva, že vozidlo žalovaného z hlavnej
ceny pri odbočení na vedľajšiu cestu, ktorý manéver vykonával pomaly, neporušil svoju povinnosť dať
prednosť v jazde, nakoľko prichádzajúce motorové vozidlo zn. Fabia – poškodený, narazilo do zadnej
časti návesu. Z uvedeného sa dá usúdiť, že vodič Fabie – poškodený, mal dostatok času na to, aby

prekážku vytvorenú žalovaným zbadal a zabránil vzniku dopravnej nehody. Žalovaný vychádzajúc z jeho
právneho presvedčenia o nespôsobení škody následne ani nemal dôvod titulom PZP oznámiť vznik
škodovej udalosti žalobcovi. Svojej poisťovni škodu vzniknutú na nákladnom prívese oznámil rumunskej
poisťovni z dôvodu uzatvorenej havarijnej poistky, teda si uplatnil vlastnú škodu.
Ďalej poukázal na § 2h PZP, kde je definovaný pojem škodová udalosť, z obsahu ktorého vyplýva

povinnosť škodcu nahlásiť vznik škodovej udalosti iba v prípade, ak vznikne povinnosť poisťovni
zaplatiť poškodenému. V predmetnom prípade však žalovaný bol subjektívne presvedčený, že dopravnú
nehodu nespôsobil a zastáva názor, že mu povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. g) PZP nevznikla.
V závere poukázal na to, že ak by aj súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade by vzniklapovinnosť žalovanému nahlásiť škodovú udalosť, je na mieste použiť dôvody vhodné osobitného zreteľa
u žalovaného použitím ust. § 10 ods. 1 – 4 v spojitosti s § 12 ods. 1 písm. g) PZP. Samotné dôvody
vhodné osobitného zreteľa označuje presvedčenie žalovaného – vodiča žalovaného, že dopravnú

nehodu nespôsobil. Na mieste dopravnej nehody zamestnancovi žalovaného nebola uložená žiadna
pokuta. G. H. neovláda ani slovenský, ani český jazyk, preto sa náležite vyjadriť sa k relácii, pri ktorej
dopravná polícia na mieste samom pri spísaní záznamu uvádza, že vozidlo žalovaného nedalo pri
odbočovaní vľavo prednosť v jazde proti idúcemu vozidlu Škoda Fabia, nemohol. Nie je to sporné,
že žalovaný bol riadne účastníkom konania vedeného pred Mestským úradom Slaný, odbor dopravy,

opravný prostriedok nepodal. Poukazuje však na to, že dopravná nehoda sa stala 25.5.2022, kým
rozhodnutie je zo dňa 31.8.2022. Nepopiera žalovaný ustálenie viny následne správnym orgánom,
zastáva však názor, že v čase vzniku dopravnej nehody vodič žalovaného bol presvedčený o svojej
nevine. Žalovaný bol riadne účastníkom konania vedeného pred Mestským úradom Slaný, odbor
dopravy. Zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť dodatočne zahlasovať poistnú udalosť a tu
poukazuje na č.l. 39 a nasl. – hlásenie škodovej udalosti, ktorú listinu predložil žalobca a týka sa to

práve škodovej udalosti. V neposlednom rade z policajnej relácie nevyplýva, že by sa ho zúčastnil vodič
žalovaného. Okrem výsluchu strán konania súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi: výzva
na zaplatenie č.l. 14, likvidácia poistnej udalosti č.l. 15, príkaz Mestského úradu Slaný č.l. 16 – 21,
hlásenie o dopravnej nehode, fotodokumentácia č.l. 22 – 38, hlásenie škodovej udalosti č.l. 39 – 41,
poistná zmluva č.l. 42 – 45, všeobecné podmienky č.l. 46 – 50, konečná faktúra č.l. 51, výpis z účtu č.l.

53, rozsudok tun. súdu 4Cb/70/2022 a odvolanie proti rozsudku 4Cb/70/2022 podané žalovaným. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

6. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.12.2016 so začiatkom poistenia od 01.01.2017 Hromadnú Poistnú
zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla č. 11-921-72901346 na dobu neurčitú. Neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy boli Všeobecné
poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP
PZP/1111. V zmysle Poistnej zmluvy mal žalovaný platiť predpísané poistné k motorovému vozidlu,
ktorým došlo k škodovej udalosti, štvrťročne a to na základe avíza poukázaného žalobcom. Poistnou
zmluvou bolo havarijne poistené motorového vozidla zn. C. D. A.. Dňa 25.05.2022 bola motorovým

vozidlom žalovaného značky C. D. A., E.: F., spôsobená škodová udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla zn. J. – K. I., E.: XXXXXXX, poškodený – G. H.. Z hlásenia dopravnej nehody
spísanej príslušným policajným orgánom vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola skutočnosť,
že vodič nákladného auta žalovaného nedal prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu. Následne správny
orgán v oblasti dopravy a diaľničného hospodárstva – Mestský úrad Slaný uznal právoplatne vinného

vodiča nákladného motorového vozidla žalovaného G. H. z priestupku nedania prednosti v jazde
v smere od obce Turany protiidúcemu vozidlu. Súčasne mu uložil pokutu 3.000.- Kč. Žalovaný písomne
neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti a to do 30 dní od jej vzniku. Po skončení likvidácie poistnej
udalosti žalobca uhradil na účet likvidačného zástupcu poistné plnenie z titulu havarijného poistenia v
celkovej výške 312.760,78 CZK, a to poukázaním úhrady zo dňa 08.12.2022 vo výške 312.760,78 CZK.

Poistná udalosť bola zlikvidovaná na základe faktúry číslo AR/22/02219 z 29.11.2022, z ktorej vyplýva
výška celkovej škody.
Pri procesných úkonoch v čase vzniku uvedenej poistnej udalosti bolo zistené, že žalovaný písomne
nenahlásil vznik škodovej udalosti v lehote do 30 dní od jej vzniku. Z uvedených dôvodov si žalobca
uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 30 % z celkovej vyplatenej sumy

268.791,98 CZK / 10.905,22 eur (bez poplatkov), čo predstavuje čiastku vo výške 3.271,57 eur, ktorú
istinu žalovaný dobrovoľne nezaplatil.

7. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

8. Podľa § 10 ods. 1 / písm. a/b zákona č. 381/2001 Z.z.

(1) Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalostia) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,
b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

9. Podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z.

(1) Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti

podľa § 10 ods. 1 až 4,

10. Podľa § 369 ods. 1/ 2 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný.
V konaní nebolo sporné, že poistený žalovaný spôsobil dopravnú nehodu v zahraničí, ani to, že

žalobca ako poisťovňa žalovaného titulom PZP vykonala poistné plnenie v prospech poškodeného.
Sporné v konaní bolo, či žalovanému vznikla povinnosť podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.,
písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné
ustáliť predmetný pojem, ktorý rieši § 2 písm. h/ cit. zákona, v zmysle ktorého „ škodovou udalosťou
je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo

kancelárie. Z predmetného zákonného znenia vyplýva oznamovacia povinnosť v prípade možnosti
vzniku poistnej udalosti. Teda sa jedná aj o prípady, keď otázka vzniku poistnej udalosti je sporná, resp.
bude predmetom ďalšieho šetrenia. V predmetnej veci však už aj z relácie dopravnej polície vyplýva
porušenie predpisov o pozemných komunikáciách zo strany vodiča žalovaného. Jeho subjektívne
presvedčenie o nespôsobení dopravnej nehody nebolo ničím preukázané. V neposlednom rade súd

poznamenáva, že v osobe vodiča žalovaného muselo ísť o profesionálneho vodiča vzhľadom na
charakter nákladného vozidla využívaný v medzinárodnej nákladnej preprave. Profesionálni vodiči
sa pravidelne zúčastňujú skúšok a psychotestov. Poukazujúc na vyššie popísané súd mal za to, že
u žalovaného boli splnené zákonné podmienky na vykonanie oznamovacej povinnosti podľa § 10 ods.
1 cit zákona. Záver súdu potvrdzuje aj samotné rozhodnutie orgánu v oblasti dopravy a diaľničného

hospodárstva – Mestský úrad Slaný uznal právoplatne vinného vodiča nákladného motorového vozidla
žalovaného G. H. z priestupku nedania prednosti v jazde v smere od obce Turany protiidúcemu vozidlu.
Súčasne mu uložil pokutu 3.000.- Kč.
Na námietku žalovaného, že v spise sa nachádza na čl. 39 Hlásenie škodovej udalosti súd
poznamenáva, že sám žalovaný potvrdil, že svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 nesplnil voči žalobcovi.

Z predmetnej listiny sa nedá usúdiť dátum jeho vykonania a ani osoba, kto hlásenie vykonal. Žalovaný
nijak nezdôvodnil, že by mal vzťah so spoločnosťou Respect s.r.o., ktorej firemná pečiatka sa nachádza
pri podpise hlásenia. Je pravdou, že predmetné hlásenie predložil žalobca, ale vzhľadom na nedostatky
listiny sa nedá určiť, či bola splnená zákonná lehota podľa § 10 ods.1 cit. zákona. Poukazujúc na vyššie
uvedené súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť časť (30 %) z poistného plnenia, ktorého výška nie je

v rozpore s dobrými mravmi ani so zásadami poctivého obchodného styku a zodpovedá podmienkam
všeobecných obchodných podmienok žalobcu.

12. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu, súd žalobcovi priznal nárok
na zákonné úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka počítajúc od nasledujúceho dňa

po splatnosti až do jeho skutočného zaplatenia.

13. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech
v konaní.

14.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.