Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Rozhodnutie

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-6C/33/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304110243
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1304110243.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu:

OUR MEDIA SR a. s., so sídlom Bratislava, Kalinčiakova 14083/33, IČO: 51 267 055, v zastúpení:
LEGAL PROFESSIONALS, s. r. o., AK v Bratislave, Sartorisova 12, IČO: 36 857 998, proti žalovanému:
IMPRESA MF, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Pionierska 10, IČO: 47 439 408, v zastúpení: Mgr. Peter
Arendacký, advokát, AK v Bratislave, Železničiarska 13, o zákaz rušenia autorského práva a zaplatenie
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom
PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie

kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a
systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA.

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi ujmu na majetkových právach spočívajúcu v bezdôvodnom
obohatení vo výške 1.994,64 Eur mesačne od kalendárneho mesiaca 01.06.2006 do 29.07.2008 do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému súd voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (PEREX, a. s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 39/A, IČO:
00685313) sa žalobou zo dňa 10.02.2004, doručenou súdu dňa 11.02.2004, (po čiastočnom späťvzatí
žaloby zo dňa 14.01.2014) domáhal, aby súd uložil právnemu predchodcovi žalovaného (STORIN,
spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Riazanská 57, IČO: 31319173) povinnosť zdržať sa konania
špecifikovaného v žalobe a zaplatiť žalobcovi sumu 1.991,64 Eur mesačne z titulu bezdôvodného

obohatenia a to za obdobie od 01.01.2003 do právoplatného ukončenia veci.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa v zmysle
predmetu jej činnosti budovaním informačnej databanky za účelom poskytovania spracovaných
informáciízískanýchzverejnýchinformačnýchzdrojov.Žalobcajespoločnosťou,ktorásazaoberámedzi
iným aj automatizovaným spracovávaním údajov, vydavateľskou činnosťou, predajom a distribúciou
periodickej a neperiodickej tlače, výrobou a distribúciou nosičov údajov pre elektronické médiá a zároveň

je vydavateľom denníka PRAVDA. Žalobca do roku 2002 na základe zmluvného vzťahu poskytoval
žalovanému údaje a dáta denníka PRAVDA pre monitoring vykonávaný žalovaným. Vzhľadom na to, že
zo strany žalobcu došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy o vzájomnej spolupráci, žalovaný nemá
od januára 2003 udelený od žalobcu súhlas v podobe uzatvorenia zmluvy, ktorá by za primeranú odplatužalovanéhooprávňovalanapoužívanie,šíreniearozmnožovaniedátaúdajovuverejňovanýchvdenníku
PRAVDA. Napriek tejto skutočnosti dochádza zo strany žalovaného k dlhodobému a sústavnému
porušovaniu zákona č. 618/2003 Z.z. autorský zákon v tom zmysle, že žalovaný napriek absencii

zákonného zmluvného titulu, ktorý by ho oprávňoval na šírenie údajov a dát denníka PRAVDA, tieto
naďalej rozširuje. Články publikované v periodickej tlači sú dielom v zmysle § 7 ods. 1 autorského
zákona, podľa ktorého predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké
dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä slovesné dielo a počítačový
program, ústne podané predvedené, alebo inak vykonané slovesné dielo atď…. V zmysle uvedenej

citácie autorského zákona je teda možné konštatovať, že články publikované v denníku PRAVDA alebo
uverejnené v elektronickej podobe na stránke tohto denníka sú dielom v zmysle autorského zákona a
teda i požívajú ochranu v zmysle tohto zákona. Z obsahu majetkových práv autora k dielu vyplýva právo
autora udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na vyhotovenie rozmnoženiny diela, spracovanie,
preklad a adaptáciu diela, verejný prenos diela. V zmysle uvedených skutočností žalobca vykonáva
dispozičné právo vo vzťahu k článkom uverejňovaným v denníku PRAVDA vzhľadom na to, že autori

článkov sú v pracovnoprávnom vzťahu k žalobcovi. V súlade s § 50 autorského zákona ide v tomto
ponímaní o zamestnanecké dielo, kde majetkové práva autora k takémuto dielu vykonáva vo svojom
mene a na svoj účet zamestnávateľ autora a platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj
na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti. Skutočnosť, že články uverejňované v denníku
PRAVDA sú predmetom monitoringu tlače, resp. spracovávania do elektronickej podoby žalovaný za

účelom ich poskytovania svojim klientom tak, ako sa uskutočňuje v súčasnej dobe, nie je v súlade s
platnou právnou úpravou, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje i snaha žalovaného od januára 2003
o poskytnutie súhlasu na rozmnožovanie článkov uverejňovaných v denníku PRAVDA, ktorý mu do
dnešného dňa žalobcom nebol udelený.

3. Na dôkaz o svojich tvrdeniach žalobca súdu predložil doklady o právnej subjektivite strán sporu -
výpisy z obchodného registra, zmluvu o spolupráci, jednostranné odstúpenie od zmluvy o spolupráci
žalobcu, články denníka PRAVDA uverejnené na internetovej stránke žalovaného.

4. Žalobca sa návrhom zo dňa 11.02.2004 zároveň domáhal proti žalovanému vydania predbežného

opatrenia, ktorým žiadal aby súd nariadil žalovanému zdržať sa konania spočívajúceho v používaní
a poskytovaní článkov denníka PRAVDA elektronickou cestou iným subjektom v rámci monitoringu
médií ním vykonávanom. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, jeho
rozhodnutie potvrdil odvolací súd.

5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne, podaním zo dňa 29.04.2005 v ktorom uviedol, že žalobu žiada
v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že zmluva
o spolupráci pri poskytovaní dát a distribúcie prostredníctvom systému STORIN - Monitoring Médií zo
dňa 01.10.2000 nebola uzavretá pre potreby monitoringu žalovaného. Žalovaný vykonáva monitoring
médií pre zmluvných klientov od roku 1992 a predmetná zmluva bola uzatvorená preto, aby žalovaný

prostredníctvom uvedeného systému umožnil nezmluvným klientom ale aj jednotlivým vydavateľstvám
stiahnuť si prostredníctvom internetu požadovanú informáciu nielen z produkcie spoločnosti STORIN
ale prípadne aj informáciu uverejnenú v tlačených médiách a s cieľom úplne sprístupniť túto internetovú
stránku verejnosti, čo sa však dôsledku zmeny pôvodných postojov niektorých vydavateľov nepodarilo.
Uvedený systém nikdy nebol a ani nie je verejne dostupný, ale tento slúži hlavne iba pre nezmluvných

klientov, ktorí ho využívajú iba jednorazovo a ojedinele. Preto aj títo klienti majú do systému iba
ohraničený prístup. Vytvorením uvedeného online systému chcel žalovaný riešiť nedostatok voľných
kapacít pre poskytovanie informačných služieb náhodným klientom a spolupracujúcim redakciám
jednotlivých vydavateľstiev periodík, pre ktoré na požiadanie vyhotovovali rešerše. V roku 2000
vydavatelia periodickej tlače nemali vlastné internetové stránky s fulltextovým vyhľadávaním. Preto

redakcie, ktoré poskytovali dáta do systému, mali dať voľný a neobmedzený prístup a intenzívne
ho aj využívali. Napríklad redakcia denníka PRAVDA si v rokoch 2000 - 2002 stiahla zo systému
dáta v hodnote 141.370 Sk. Predmetný systém neumožňoval verejný prístup k informáciám v zmysle
autorského zákona § 5 ods. 11, ale záujemca musel najprv požiadať o prístup do systému, zaplatiť
určitý poplatok, až potom si mal v systéme vyhľadať potrebné informácie. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný

porušuje ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) a d) autorského zákona, potom žalovaný namieta aktívnu
legitimáciu žalobcu, lebo podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona sa autor svojich práv podľa § 17
ods. 1 nemôže vzdať a tieto práva sú neprevoditeľné. Z uvedeného vyplýva, že na zamestnávateľa
neprechádzajú vytvorením zamestnaneckého diela aj osobnostné práva autora. Preto podať žalobupodľa vyššie citovaných ustanovení môže výlučne iba autor, ktorý sa domnieva, že jeho osobnostné
práva boli narušené, ale nikdy nie iná osoba a ani nositeľom autorských majetkových práv podľa §
50 autorského zákona, ako to vyplýva z poslednej vety § 57 autorského zákona, alebo ak autor sa v

nejakej zmluve nedohodol, aby tretia osoba mohla v jeho mene a na jeho účet takéto právo uplatňovať,
čo so žalobného návrhu nevyplýva. Žalovaný ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) autorského zákona
objektívne nemôže porušovať, lebo nemá žiaden prístup do počítačového programu, na základe ktorého
vydavateľstvá vytvárajú periodickú tlač a takýto prístup nemá ani do vytvorených novín v elektronickej
podobe, čiže žalovaný ani nevie, aké články budú zverejnené v novinách. Žalovaný svoju činnosť začína

vykonávať výlučne až po prvom zverejnení predmetných diel v novinách, ktorých je predplatiteľom a
pravidelným odberateľom. Žalovaný počas svojej činnosti nikdy ani verejne nesprístupňoval predmetné
diela a svoj monitoring vyhotovuje tak, že jednotlivé články zo zamestnaneckých diel, ako aj z iných
verejnokomunikačnýchprostriedkov,ktorýchjevlastníkomvyberiepodľazadaniaatematickýchpokynov
svojich klientov, tieto potom zaradí do samostatných databáz a takto upravený súbor dát zasiela svojim
klientom. Z uvedeného vyplýva, že monitoring sa výlučne používa iba na informačné účely a tento sa

žiadnym spôsobom nezverejňuje. Tvrdenie že žalovaný porušuje § 17 ods. 1 d) autorského zákona
si žalovaný nevie vysvetliť, nakoľko žiadnym spôsobom do takýchto diel nezasahuje, neupravuje ich
a ani nekomentuje alebo nevykladá prípadne iným spôsobom zasahuje do jeho obsahu. Žalovaný
iba zverejnené diela skenovaním prenesie do počítača, tam vykoná nevyhnutné úpravy (nie do textu)
a zatriedi podľa vyššie uvedených postupov. Žalovaný do svojich databáz nikdy nezaraďoval celé

zamestnanecké dielo, čiže celé noviny ale iba jednotlivé články - informácie. Takýto postup je v súlade
s § 18 ods. 4 v súvislosti s § 33 autorského zákona a korešponduje aj so smernicou 2001/29/ES
Európskeho parlamentu a rady z 22.05.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a
s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti podľa článku 5 ods. 3 písm. c). Podľa žalovaného
zamestnávateľ ako nositeľ majetkových autorských práv podľa § 50 autorského zákona si vyhradil právo

udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos dát tohto diela. Z ustanovenia § 33 ods. 1
písm. a) autorského zákona jednoznačne vyplýva, že takýto súhlas si môže vyhradiť iba autor a nie
iný nositeľom majetkových autorských práv. Toto je možné odvodzovať aj od špeciálneho postavenia §
33 ods. 1 písm. a) autorského zákona. Výhradné právo sa musí udeľovať iba v jednotlivých prípadoch,
teda musí byť vyznačené pri jednotlivých článkoch alebo na čelnom mieste v novinách s presným

vyznačením článkov a preto výhradné právo pre celé noviny je neúčinné. Súhlas autora podľa § 33
autorského zákona sa vyžaduje iba pre prípad rozmnožovania a na verejný prenos tohto diela. V denníku
PRAVDA žiaden autor si takéto výhradné právo neuplatnil a žalovaný takýto monitoring nikdy verejne
nerozširoval. Žalovaný vytvára jednotlivé databázy výlučne iba o aktuálnych ekonomických, politických
alebonáboženskýchudalostiachalebootázkach,t.j.dennésprávyaprejavyprednesenépriprerokúvaní

veci verejných, ktoré samé osebe nepodliehajú pod ochranu autorského práva (§ 7 ods. 3 písm. b))
Žalovaný nespochybňuje, že články uverejňované v novinách sú predmetom jeho monitoringu, ale
s poukazom na ustanovenia autorského zákona túto činnosť vykonáva vo vymedzených hraniciach
autorského práva a to tak, že už nevyužíva noviny v elektronickej podobe a ani nemôže, lebo nemá k nim
prístup. Žalobca ponúkal žalovanému prístup k elektronickým novinám za sumu 60.000 Sk mesačne.

Táto suma 100 násobne prevyšuje cenu už zverejnených tlačovín. Žalovaný zneužíva svoje dominantné
postavenie na hospodárskom trhu a preto protimonopolný úrad SR vedie v tejto veci konanie podľa
zákona 188/1994 Z.z. zákonov o ochrane hospodárskej súťaže na podnet žalovaného.

6. Podľa žalobcu žalovaný vykonával činnosť monitoringu - poskytovanie článkov chránených autorským

právom za odplatu do roku 2002 so súhlasom žalobcu udeleným mu vo forme zmluvy. Po ukončení
zmluvy žalovaný poskytoval články tretím osobám za odplatu a bez súhlasu žalobcu. Túto činnosť sa
žalovaný snažil v roku 2003 zlegalizovať, keď požiadal žalobcu o súhlas s rozmnožovaním článkov,
avšak tento súhlas mu udelený nebol. Denník PRAVDA spĺňa podmienky podľa § 5 ods. 4 autorského
zákona, v ktorom je vymedzený pojem databáza a ako celok podlieha ochrane podľa § 73 autorského

zákona. Žalovaný podal podnet aj na Protimonopolný úrad SR, kde sa snažil dokázať, že žalobca
vykonáva svoju činnosť v rozpore so zákonom. Konanie na tomto úrade bolo skončené so záverom,
že porušovanie zákona zo strany žalobcu nebolo zistené. Žalobca mal za účelom monitoringu uzavreté
zmluvy s dvomi spoločnosťami, ktoré vykonávali monitoring na základe riadne uzavretých zmlúv. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na výšku uplatnenej sumy, ktorá sa rovná sume, za ktorú tieto dve

spoločnosti platili žalobcovi za poskytnuté databázy pre účely monitoringu. Činnosť, ktorú vykonáva
žalovaný porušuje autorské práva žalobcu, na základe čoho sa domáha ochrany a priznania žalovanej
sumy. Túto činnosť žalovaný vykonáva systematicky opakovanou extrakciou a reutilizáciou obsahu
databázy a nejde o zvyčajné a primerané nakladanie.7. Žalovaný žiadal, aby žalobca preukázal vzťah redakcie žalobcu s autormi článkov, keď nie je zrejmé,
koho boli zamestnancami autori jednotlivých článkov, či redakcie alebo vydavateľa. K uvedenému

žalobca uviedol, že zamestnáva viacero redaktorov, s ktorými má uzatvorené osobitné zmluvy s tým, že
existuje jedna štandardná zmluva, ktorú podpisujú všetci redaktori. Žalobca vykonáva majetkové práva
autorov, ktorí sú jeho zamestnancami, nakoľko žalobca je nielen vydavateľom denníka PRAVDA, ale i
zamestnávateľom jednotlivých redaktorov. Pokiaľ ide o výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia
poukazuje na zmluvy uzatvorené so spoločnosťami NEWTON-IT a Slovenská monitorovacia agentúra.

Podľa žalovaného články, na ktoré poukazuje žalobca majú charakter denných správ, nakoľko opisujú
rôzne spoločenské udalosti predchádzajúcich dní, ktoré však nespadajú pod ochranu autorského
práva. V prípade, že niektoré články je možné charakterizovať, ako vytvorené vlastnou intelektuálnou
tvorivosťou autora a ktoré opisujú aktuálne udalosti alebo témy hospodárskeho, politického alebo iného
spoločenského charakteru a nemajú charakter denných správ, autorský zákon obmedzuje uplatňovanie

majetkových práv autora podľa § 33. Žalovaný tvrdil, že v jeho monitoringu nedochádza k preneseniu
celého obsahu novín alebo ich podstatnej časti na iný nosič a nedochádza teda k rozširovaniu informácií
na verejnosti celého obsahu novín alebo ich podstatnej časti. Monitoring žalovaného je zameraný
výhradne na konkrétne články uverejnené v jednotlivých novinách obsahujúce vopred dohodnuté
kľúčové pojmy podľa špecifických požiadaviek zákazníka.

Podľa žalobcu ustanovenie § 73 ods. 5 autorského zákona podrobne uvádza, čo sa rozumie extrakciou
a reutilizáciou databázy v § 73 ods. 2 a 3 autorského zákona v zmysle § 73 ods. 5 autorského zákona
opakovanáasystematickáextrakcia,reutilizácianepodstatnýchčastíobsahudatabázyainénakladanie,
ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným záujmom zhotoviteľa databázy sú

zakázané. Podľa § 73 ods. 1 autorského zákona zhotoviteľ databázy má právo udeľovať súhlas na
extrakciu reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti.
V prípade žalovaného tento pre svojich klientov vykonáva činnosť, ktorú je možné označiť monitoringom
médií / tlače, ktorý spočíva v opakovaní systematickej extrakcie a reutilizácie a databázy denníka
PRAVDAatotakpodstatných,akoajnepodstatnýchčastídatabázy.Vdanomprípadeniejepotrebnépre

porušenie autorského zákona, aby došlo k preneseniu celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti
na iný nosič ale pre porušenie autorského zákona postačuje, ak je vykonávaná systematická opakovaná
extrakciaareutilizáciaakejkoľvek,tedaajnepodstatnejčastidatabázybezsúhlasuzhotoviteľadatabázy.

8. Rozsudkom č. k. 6C/33/2004-151 zo dňa 29.01.2008 súd žalobu na uloženie povinnosti žalovanému

zdržať sa každého neoprávneného nakladania s autorskými dielami uverejnený v denníku PRAVDA,
ako aj s denníkom PRAVDA, ako databázou zamietol. Súčasne zamietol aj žalobu v časti o úhradu ujmy
na majetkových právach vo výške 60.000,- SK mesačne od mesiaca január 2003 až do právoplatnosti
rozhodnutia. Žalovanému priznal náhradu trov konania.

9. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 15Co /303/2008-216 zo dňa
09.12.2009 predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie.
K nároku navrhovateľa, ktorým žiadal, aby sa odporca zdržal každého neoprávneného nakladania
autorskými dielami uverejnenými v denníku PRAVDA bez súhlasu navrhovateľa ako jeho autora,
najmä jeho rozširovania ako i zdržania za každého neoprávneného nakladania s denníkom PRAVDA

ako databázou v elektronickej forme bez súhlasu navrhovateľa ako jeho autora, najmä rozširovania,
odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom a postupom súdu prvého stupňa, ktorý sa
náležite vysporiadal so všetkými pojmami a skutočnosťami uvádzanými účastníkmi konania v priebehu
dokazovania. Jedinú skutočnosť, ktorú odvolací súd vytýka súdu prvého stupňa je nedostatočné zistenie
skutkového stavu a nevykonanie niektorých ďalších navrhovaných dôkazov.

V odôvodnení ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za predčasné a je potrebné
doplniť dokazovanie tak, že vyžiada od žalovaného monitoring, ktorý bol poskytnutý jeho klientom za
určité obdobie, a úlohou žalobcu bude preukázať, že v jednotlivých predložených monitoringoch bol
použitý autorský článok a, že žalovaný tento článok použil bez súhlasu žalobcu. Aj samotný žalobca
môže pri doplnení dokazovania predložiť články, kde môže preukázať jednoznačne, že žalovaný použil

tieto články neoprávnene. V tejto súvislosti bude potrebné zvážiť vypočutie navrhnutého svedka N. N. Y..
Vpriebehudokazovaniapredsúdomprvejinštancieakoajpredodvolacímsúdomvyplynulo,žezostrany
žalovaného dochádza k výberu jednotlivých článkov po selekcii na základe kľúčových slov. Žalovaný
nepreberá automaticky do databázy všetky vybrané články. Úlohou žalobcu v ďalšom dokazovaní budepreukázať, že pri tých článkoch, ktoré žalovaný použil v monitoringu bola uplatnená na konkrétny text
výhrada autorstva.
Podľa odvolacieho súdu ak autor chce využiť zákonom ustanovenú možnosť vyhradiť si svoje právo

udeľovať súhlas na rozmnoženie a na verejný prenos svojho diela, ako aj na verejné rozširovanie
rozmnoženiny diela predajom, alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, musí tak urobiť zákonom
predpísaným spôsobom. Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) autorského zákona expressis verbis hovorí,
že subjektom výhrady je autor, ktorý si túto výhradu musí uplatniť v jednotlivých prípadoch, teda pri
každom svojom autorskom diele osobitne. Je nepochybné, že nepostačí, ak autorskú výhradu uplatní

odvodený nositeľ výkonu autorských (majetkových) práv a už vôbec nie, ak tak urobí iba formou
tzv. generálnej výhrady k viacerým autorským dielam súčasne. Výhradu autorských práv je potrebné
uplatňovať individuálne. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného faktu, že všetky články, ktoré sú
vytvorené a zverejnené v denníku PRAVDA nie sú autorskými dielami a nepožívajú ochranu podľa
autorského zákona. Ustanovenie § 7 autorského zákona presne definuje a taxatívne vymedzuje diela,
na ktoré sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje. Medzi ne podľa uvedeného ustanovenia sú

zaradené aj tzv. denné správy, majúce povahu iba tlačovej informácie, nepodliehajúcej autorskoprávnej
ochrane. Po doplnení dokazovania bude potrebné zo strany žalobcu jednoznačne a kvalifikovane
preukázať, že jednotlivé články, vybraté z novín vydaných žalobcom, podliehajú ochrane podľa
autorského zákona a, že predmetné články žalovaný použil monitoringu neoprávnene, nakoľko všetky
články uverejnené v denníku PRAVDA nepodliehajú autorskej ochrane tak, ako to prezentoval žalobca.

V prípade, že po doplnení dokazovania súd dospeje k záveru, že u žalobcu došlo k porušeniu autorských
práv, bude potrebné sa zaoberať opätovne i otázkou majetkovej ujmy.

10. Z výsluchu konateľky žalovaného B. X. vykonaného pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa
09.12.2009 súd zistil, že žalovaný popiera skutočnosť, že by preberali celú databázu denníka PRAVDA

do elektronickej podoby. Do elektronickej podoby síce preberajú, ale len jednotlivé informácie, ktoré
sa nachádzajú v novinách PRAVDA, z ktorého vyberajú jednotlivé články. Jedná sa v podstate len o
čistý text bez obrázkov. Rozhodne popiera, žeby každý článok, ktorý je uverejnený v denníku PRAVDA
bol dielom. Nie je zrejmé, ani to nerátali, koľko diel sa nájde v PRAVDE. Tvrdí, že noviny sú v
podstate len materiálnym podkladom, na základe ktorého je dielo realizované. Článkom uverejneným v

novinách chýba vlastná tvorivá činnosť, pričom tieto články žalovaný používa len na informačné účely a
nerobí verejný prenos. Službu označenú ako monitoring médií žalovaný uskutočňoval len do roku 2003
prostredníctvom internetovej stránky. V súčasnosti má žalovaný na internete len vlastnú informačnú
stránku spoločnosti. Zadajú kľúčové slovo a výber článkov je vykonávaný z konkrétneho kľúčového
slova. Môžu tam byť stovky kľúčových slov pre jedného klienta. Kľúčové slovo je len pomôcka, je tam

príslušný pracovník, ktorý predmetný článok vyhodnocuje takým spôsobom, či je alebo nie je vhodný
pre príslušného klienta. Pri predmetných článkoch, ktoré sa nachádzajú v denníku PRAVDA je výhrada
Copyringu uvedená, nevie uviesť, či v roku 2003 boli niektoré články označené takouto výhradou.

11. Ako už uviedol odvolací súd v uznesení č. k. 15Co/303/2008 - 216 zo dňa 09.12.2009, v priebehu

dokazovania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom vyplynulo, že zo strany
žalovaného dochádza k výberu jednotlivých článkov po selekcii na základe kľúčových slov. Úlohou
žalobcu bolo preto preukázať, že pri článkoch, ktoré žalovaný vyberal do databázy bola uplatnená na
konkrétny text výhrada autorstva.

12. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca písomným podaním zo dňa 29.11.2010 navrhol
vyžiadať monitoring od 22 klientov žalovaného, ktorí odoberali monitoring zabezpečovaný pre nich
žalovaným s tým, že predložením originálov denníka PRAVDA ku všetkým článkom, ktoré boli takto
žalovaným neoprávnene použité pre monitoring jeho klientov, vyzvať žalovaného na predloženie
akéhokoľvek súhlasu žalobcu na použitie článkov z denníka PRAVDA v monitoringu uskutočňovaného

žalovaným pre jeho klientov a výsluch N. N. Y..
Žalobca žiadal, aby súd vyžiadal monitoring poskytovaný žalovaným od klientov žalovaného: Kancelária
prezidenta SR, Úrad vlády SR, Národná banka Slovenska, kancelária Národnej rady SR, Zastúpenie
Európskej komisie na Slovensku, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra

SR, Najvyšší kontrolný úrad SR, Národná diaľničná spoločnosť, Incheba a.s., úrad Prešovského
samosprávneho kraja, spoločnosť Dell, ČSOB a. s. a to minimálne za roky 2011 2012.13. Na pojednávaní dňa 12.06.2012 žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že sa domáha plnenia od
roku 2003. V pôvodnom konaní označil články použité v monitoringu, Krajský súd Bratislava nariadil
zadovážiť celý monitoring, prípadne jeho podstatnú časť a s tým, že žalobca má preukázať každé

jedno porušenie výhrady autorstva. Žalovaný potvrdil, že žiadané spoločnosti v rozhodnom období boli
klientami žalovaného.
Súd nariadil dokazovanie dopytmi na klientov žalovaného.

14. Z odpovede Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 06.07.2012 súd zistil, že má uzatvorenú

zmluvu so spoločnosťou žalovaného na online prístup do databázy úplného znenia informácií z
printových médií a taktiež do archívnych databáz poskytovateľa monitoringu obsahujúcich informácie
z monitorovania médií počínajúc rokom 1995. Súčasťou archívu je aj denník PRAVDA v rozsahu
uvedenom v platnej zmluve. Nakoľko monitoring obsahuje prakticky všetky články z denníka PRAVDA,
vypracovanie zoznamu názvov článkov možno považovať za bezpredmetné. Databáza plných vydaní
denníkov umožňuje zatrieďovať články podľa tém a podľa priorít a možnosť exportu do Wordu. Dodávka

v deň vydania do 6. hodiny a cez víkendy do 10. hodiny.

15. Na pojednávaní dňa 08.11.2012 právny zástupca žalobcu založil v dvoch exemplároch na USB
nosičoch dáta poskytnuté Kanceláriou prezidenta a kanceláriou Slovenskej národnej rady s tým, že na
tomto nosiči je označený konkrétny článok použitý v monitoringu žalovaného. Po kliknutí na zložku index

sa otvoria všetky články a po kliknutí na konkrétny článok sa otvorí PDF strana z denníka PRAVDA,
ktorá je zrkadlovým obrazom, ktorá bola uverejnená v tlači. Žalobca zabezpečil aj v printovej podobe
niekoľko výtlačkov denníka PRAVDA za obdobie apríl až jún 2012 s tým, že na úvod je vždy založený
zoznam článkov, farebne je vyznačený článok denníka PRAVDA a znenie článku. V originály denníka je
potom zreteľné, že na konci každého článku je uvedená výhrada autorstva realizovaná priamo autorom

individuálne ku konkrétnemu článku presne v zmysle § 33 autorského zákona.
Keďže predmetom konania a petitu je zdržanie sa porušovania autorského práva do rozhodnutia súdu
a finančné odškodnenie za aktuálne obdobie, pričom žalovaný vykonáva tú istú činnosť pri spracovaní
monitoringu, ktorú predáva klientom a článkami chce žalobca poukázať na systém, ktorým sa to deje.
Z dôkazov založených klientami žalovaného bude zrejmé, že okrem tlačových správ sú v monitoringu

žalovaného použité aj názorové a komentaktívne články. Vzhľadom na rôznorodosť rozhodnutí súdov o
tom, čo je a čo nie je denná správa žalobca uviedol, že v denníku PRAVDA sú inkorporované niektoré
denné správy tlačových agentúr napríklad TASR, SITA, Reuters, ČTK a tieto články žalovaný berie a
zverejňuje v monitoringu. Žalobca má s tlačovými agentúrami uzatvorené zmluvy a uverejňuje ich správy
v denníku PRAVDA za odplatu, pričom žalovaný za použitie týchto správ v monitoringu neplatí a podľa

kľúčového slova ich poskytuje svojim klientom.

16. Z odpovede Zastúpenia Európskej komisie zo dňa 29.06.2012 súd zistil, že zastúpenie Európskej
komisie na Slovensku je dlhoročným klientom žalovaného, ktorý im poskytuje služby súvisiace
s monitoringom médií (elektronické médiá, internet a tlač). Spolupráca so žalovaným prebiehala

minimálne od roka 2005 až po súčasnosť. Služby, ktoré im žalovaný poskytuje, spočívajú v kontinuálnom
monitoringu slovenských médií na základe kľúčových slov, ako aj v online prístupe k historickým
databázam. Žalovaný im poskytuje aj denný prehľad najdôležitejších informácií z oblasti politiky
a ekonomiky v anglickom jazyku. Výsledky monitoringu na základe kľúčových slov a zhrnutie
najdôležitejších správ v anglickom jazyku im žalovaný dodáva každý pracovný deň prostredníctvom

inej osoby. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku si systematicky nearchivuje všetky výstupy od
spoločnosti žalovaného, keďže v zmysle zmluvy má online prístup do archívnej databázy, kde si vie
spätne dáta vyhľadať. Z toho dôvodu nemôže poskytnúť monitoringy za celé obdobie od roku 2003.
Doručujú aspoň výstupy za roky 2011 - 2012, ktoré sa im podarilo vyhľadať v elektronických archívoch.

17. Národná banka Slovenska listom zo 04.07.2012 doručila súdu monitoring poskytovaný žalovaným
na CD nosiči za obdobie od 04.05.2010 do 03.07.2012.

18. Národná diaľničná spoločnosť listom zo dňa 02.07.2012 doručila súdu na CD nosiči monitoring médií
poskytovaný žalovaným za obdobie od 5/2005 do 1/2008.

19. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky listom zo dňa 04.07.2012 doručila súdu monitoring
poskytovaný žalovaným za roky 2011 a 2012.20. Z listu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 10.07.2012 súd zistil, že zmluvný vzťah so
žalovaným začal 23.03.2001 a skončil sa výpoveďou k 29.02.2008. Z uvedeného dôvodu doručuje súdu
na CD nosiči monitoring, ktorý sa zachoval z obdobia, keby žalovaný poskytoval ministerstvu monitoring.

21. Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky listom zo dňa 11.07.2012 doručila súdu na CD nosiči
monitoring poskytovaní žalovaným za roky 2011 a 2012.

22. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu listom zo dňa 06.07.2012 doručil súdu na DVD nosiči

monitoring poskytovaní žalovaným v období od 31.12.2008 do 02.07.2009.

23. Úrad vlády Slovenskej republiky listom zo 06.07.2012 súdu oznámil, že má uzatvorenú zmluvu so
žalovaným na prístup do databáz monitorovaných médií. Monitoring spracovaný ako ucelený dokument
im žalovaný nedodáva. Zamestnanci tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR si v databázach
podľa potreby vyhľadajú údaje sami a taktiež sami pripravujú monitoring pre potreby Úradu vlády Sr. Za

obdobie rokov 2011 - 2012 mal Úrad vlády prístup - online prístup do databázy plného znenia informácií
požadovaných denníkov týkajúcich sa tematiky zadanej verejným obstarávateľom - SME, PRAVDA,
Hospodárske noviny, Nový čas, Plus 1 deň, Šport, Új Szó.

24. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 09.07.2012 doručilo súdu na USB nosiči monitoring dodávaný

žalovaným za roky 2011 a 2012.

25. Prešovský samosprávny kraj (kancelária predsedu) listom zo dňa 10.07.2012 doručil súdu CD-
podobe monitoring poskytovaný žalovaným za obdobie rokov 2006, 1 - 6 mesiac roku 2007, rok 2011
a 2012.

26. ČSOB a. s. listom zo dňa 29.06.2012 súdu oznámila, že žalovaný poskytol banke svoje služby
výhradne v mesiacoch december 2006 a január 2007, kedy banke dodal svoje služby v oblasti
tematického monitoringu verejných informačných zdrojov.

27. Z listu Najvyššieho kontrolného úradu SR zo dňa 12.07.2012 súd zistil, že žalovaný vyhotovoval
monitoring tlače v rokoch 2006 a 2007, pričom Najvyšší kontrolný úrad tento monitoring nearchivoval. Od
roku 2008 žalovaný poskytuje Najvyššiemu kontrolnému úradu namiesto monitoringu tlače len prístup
do databázy informácií získaných z verejných informačných zdrojov, z ktorých si Najvyšší kontrolný úrad
vytvára monitoring tlače pre svoje potreby prostredníctvom vlastných personálnych kapacít.

28. Z odpovede Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2012 zistil, že má uzatvorenú zmluvu
so žalovaným na on-line prístup do databázy plného znenia informácií z printových médií a taktiež
do archívnych databáz poskytovateľa monitoringu obsahujúcich informácie z monitorovania médií
počínajúc rokom 1995. Súčasťou archívu je aj denník PRAVDA v rozsahu uvedenom v platnej zmluve.

Nakoľko monitoring obsahuje prakticky všetky články z denníka PRAVDA, vypracovanie zoznamu
názvov článkov možno považovať za bezpredmetné. Databáza plných vydaní denníkov (spravodajstvo
z domova, z regiónov, komentáre, názory, ekonomika, relevantné príspevky z kultúry, športu a udalosti
v zahraničí so zameraním na spravodajstvo o EÚ a eurozóne). Na spracovanie monitoringu poskytuje
databázu (webové rozhranie), ktorá umožňuje zatrieďovať články z denníkov podľa tém a podľa priorít,

možnosť exportu do wordu. Dodávka v deň vydania do šiestej hodiny, cez víkendy do 10. hodiny, v
prípade štátnych sviatkov do 15. hodiny.

29. Podaním zo dňa 19.12.2012 právny zástupca žalobcu žiadal o zmenu žalobného petitu s poukazom
na ustanovenie § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich

s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov autor, do ktorého práva bolo
neoprávnene zasiahnuté, alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať zákazu
ohrozenia svojho práva. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právo na náhradu škody a na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa osobitných predpisov zostávajú nedotknuté; výšku bezdôvodného
obohatenia u toho, kto neoprávnene nakladal s dielom bez toho, aby na to získal licenciu, predstavuje

odmena, ktorá by za získanie tejto licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného nakladania s dielom.

30. Uznesením č. k. 6C 33/2004-395 zo dňa 10.01.2013 (právoplatné 05.02.2013) súd pripustil zmenu
žaloby nasledujúcom znení:Žalovaný je povinný sa zdržať každého neoprávneného použitia diela alebo nakladania s dielom
formou rozmnožovania, verejného prenosu alebo rozširovania diela uverejnené v denníku PRAVDA
alebo v internetovom denníku na www.pravda.sk, ku ktorým bolo vyhradené právo udeľovať súhlas na

rozmnožovanie alebo verejný prenos.
Žalovaný je povinný sa zdržať každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA
akodatabázouvprintovejaleboelektronickejformeformouextrakciealeboreutilizáciekvalitatívnejalebo
kvantitatívnej podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej
extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA.

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi ujmu na majetkových právach spočívajúci v bezdôvodnom
obohatení vo výške 1.994,64 Eur mesačne od kalendárneho mesiaca januára 2003 do právoplatného
skončenia vo veci.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy súdneho konania.

31. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 13.01.2014 za súhlasu žalovaného

uznesením č. k. 6C 33/2004-412 zo dňa 10.03.2014 (právoplatné 01.04.2014) súd konanie zastavil a to:
- v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného použitia diela alebo
nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania diela zverejneného
v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na www.pravda.sk, ku ktorým bolo vyhradené právo
udeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný prenos,

- v časti vydania bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci.

32. Predmetom konania po úprave petitu a čiastočnom späťvzatí zostalo uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako
databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo

kvantitatívnej podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej
extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA a vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.994,64 Eur mesačne od kalendárneho mesiaca januára 2003 do 29.07.2008.

33. Zo zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu (ako poskytovateľom dát) a právnym

predchodcom žalovaného (ako distribútorom dát) zo dňa 01.10.2000 súd zistil, že strany sporu uzavreli
zmluvu o spolupráci pri vzájomnom poskytovaní dát a ich distribúcii tretím osobám a využívanie
plnotextovej databázy verejných informačných zdrojov prostredníctvom systému - STORIN - Monitoring
Médií umiestneného na internetovej stránke www.storin.sk. Predmetnou zmluvou poskytovateľ dát
udelil distribútorovi oprávnenie tieto Súbory informácií používať a poskytovať jeho jednotlivé časti

elektronickou cestou tretím osobám, na nevýhradné právo na reprodukciu, zobrazovanie a ukladanie
súborov informácii, na usporiadanie, prezentáciu a na pridanie dodatočných vysvetľujúcich údajov.
Poskytovateľ dát, podľa zmluvy /čl. V./, bol povinný odoslať Súbory informácií distribútorovi dát najneskôr
do dvoch hodín od jeho zostavenia (uzávierky) u denníka a do 12 hodín u týždenníka, a to v kvalite a
úplnosti porovnateľnej s kvalitou a úplnosťou súborov informácií alebo ich častí poskytovaných priamo

konečným užívateľom, prostredníctvom (elektronickej pošty alebo ftp disku) vo forme podľa prílohy A
zmluvy. Poskytovateľ dát udelil v čl. VI. bod 1 zmluvy súhlas s využívaním svojich dát vydavateľmi
ostatných periodík, ktorí sú účastníkmi systému STORIN-MM. Distribútor dát bol, podľa čl. VI. (Cena
poskytovaných služieb) bod 2 zmluvy povinný zaplatiť poskytovateľovi dát za každú predanú informáciu
(novinový článok) tretej osobe poplatok vo výške 16.30 Sk s DPH, z dohodnutej ceny jedného článku,

ktorá sa stanovila na 30,- Sk, vrátane DPH. V prípade zmeny ceny sa distribútor zaviazal zaplatiť
poskytovateľovi dát 67 % z predanej ceny, vrátane DPH. Zmluvu uzavreli na dobu neurčitú s možnosťou
ukončenia ktoroukoľvek zmluvnou stranou formou písomnej výpovede s výpovednou dobou 3 mesiace.

34. Z listu právneho predchodcu žalobcu s názvom - „Vypovedanie zmluvy“ zo dňa 28.11.2001 súd zistil,

že spoločnosť PEREX, a.s. v zmysle bodu 4.2 zmluvy o spolupráci pri poskytovaní dát a distribúcie
prostredníctvom systému STORIN - Monitoring Médií vypovedala distribútorovi - spoločnosti STORIN,
spol. s r.o. Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní dát a ich distribúcii prostredníctvom systému STORIN
- Monitoring médií, a to s účinnosťou od 01.03.2002.

35. Z listu právneho predchodcu žalovaného označeného „Žiadosť o súhlas na rozmnožovanie článkov“
adresovaného žalobcovi dňa 27.01.2003 súd zistil, že vzhľadom na to, že žalobca so spoločnosťou
žalovaného jednostranne odstúpil od zmluvy o vzájomnej spolupráci pri poskytovaní dát, žiada o súhlasna rozmnožovanie vybraných článkov žalobcom vydávaných novín podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č.
383/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov pre informačné účely.

36. Zo zmluvy o extrakcii a reutalizácii podľa § 72 a nasl. zák. č. 618/2003 Zb. o autorskom práve zo dňa
31.12.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a spoločnosťou Newton information
technology, s.r.o. pobočka Bratislava, o. z. Škultétyho 1, Bratislava ako nadobúdateľom súd zistil, že
jej predmetom je záväzok žalobcu poskytnúť nadobúdateľovi súhlas na extrakciu a reutalizáciu celého
obsahu databázy alebo jej kvantitatívnej podstatnej časti, a to za účelom ich obchodného využitia pri

poskytovaní produktov a služieb nadobúdateľa tretím osobám v súlade s jeho predmetom podnikania
(oblasť automatického spracovania dát v rámci monitoringu médií, vytvárania mediálnych archívov) a
záväzok spoločnosti Newton information technology, s.r.o. zaplatiť zhotoviteľovi odmenu.

37. Z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že spoločnosť NEWTON-IT poukazovala
žalobcovi v období od 01.10.2006 do 18.09.2007 za extrakciu a reutilizáciu denníka PRAVDA odplatu

vo výške 64.260,- SK mesačne.

38. Z licenčnej zmluvy podľa § 40 a nasl. zák. č. 618/2003 Zb. o autorskom práve zo dňa 31.12.2004
medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a spoločnosťou Slovenská monitorovacia
agentúra a. s. so sídlom v Bratislave, Mýtna 15 ako nadobúdateľom súd zistil, že jej predmetom

je záväzok žalobcu poskytnúť nadobúdateľovi súhlas na extrakciu a reutalizáciu podstatných častí
databázy (periodické a neperiodické publikácie vytvorené zhotoviteľom v súlade s zák. č. 81/1966 Zb.
o periodickej tlači (licencia nevýhradného charakteru) alebo jej kvantitatívnej podstatnej časti, a to za
účelom ich obchodného využitia pri poskytovaní produktov a služieb nadobúdateľa tretím osobám v
súlade s jeho predmetom podnikania (oblasť automatického spracovania dát v rámci monitoringu médií,

vytvárania mediálnych archívov) a záväzok spoločnosti Slovenská monitorovacia agentúra a. s. zaplatiť
zhotoviteľovi odmenu.

39. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz pracovné zmluvy a to medzi žalobcom a V.. N. R., zo dňa
01.09.2003, z ktorej súd zistil, že v článku VI bod 4 zmluvy zamestnankyňa prehlásila, že všetky hodnoty,

ktoré pracovník vytvorí svojou prácou v rámci pracovnej doby, pracovnej pozície a náplne práce sú
vlastníctvom zamestnávateľa. Z opisu pracovných činností zo dňa 01.09.2003 súd zistil, že vykonávala
druh práce - vedúci prílohy financie s náplňou práce uvedenej zamestnankyne okrem iného je - píše
spravodajské, názorové a ďalšie texty novín.

40. Z pracovnej zmluvy V.. I. Y. so žalobcom uzavretej dňa 04.11.2003 súd zistil, že všetky hodnoty,
ktoré pracovník vytvorí svojou prácou v rámci pracovnej doby, pracovnej pozície a náplne práce sú
vlastníctvom zamestnávateľa. Z opisu pracovných činností zo dňa 04.11.2003 súd zistil, že tento
zamestnanec mal uvedený ako druh práce reportér.

41. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi dňa 26.09.2013 s názvom Žiadosť o súhlas na použitie
novinových článkov ako jednotlivých častí súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu vzhľadom na
charakterčinnosti-monitoringmédií,ktorývprípademonitorovaniainformáciíznovínpozostávaztextov
vybraných novinových článkov týmto žiadal o udelenie súhlasu na použitie novinových článkov ako
jednotlivých častí súborného diela pre účely činnosti žalovaného. Žalovaný v liste uviedol, že monitoruje

pre cca 100 klientov cca 300 verejných informačných zdrojov. Dodávaný monitoring novín pozostáva z
textov vybraných uverejnených informácií podľa kritérií zadaných klientom. V prípade denníka PRAVDA
klient žalovaného dostane v priemere 44 informácií mesačne, čo predstavuje menej ako dve informácie
z jedného vydania denníka pravda, vrátane tlačových správ a noticiek.

42. Z Centrálneho registra zmlúv predloženého žalobcom súd zistil, že v období od 12/2011 do 05/2014
právnypredchodcažalovanéhouzatvorilakododávateľzmluvyoposkytovaníinformáciízmonitorovania
verejných informačných zdrojov resp. na dodávanie denného monitoringu médií a služieb spojených s
ich monitorovaním, resp. na poskytovanie elektronických monitoringových služieb v oblasti médií a pod.

43. Uznesením č. k. 6C 33/2004-418 zo dňa 05.03.2018 súd v konaní pokračoval s právnym nástupcom
žalovaného - spoločnosťou IMPRESA MF, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Pionierska 10, IČO: 47
439 408.44. Uznesením č. k. 6C 33/2004-523 zo dňa 21.09.2022 súd v konaní pokračoval s právnym nástupcom
žalobcu - spoločnosťou OUR MEDIA SR a. s., so sídlom Bratislava, Kalinčiakova 14083/33, IČO: 51
267 055.

45. Žalobca trval na žalobe s tým, že žiadal, aby súd opätovne vyzval klientov žalovaného, ktorí už
boli žiadaní o odpoveď čo sa týka monitoringu, ktorý žalovaný poskytoval svojim klientom a títo na
výzvu súdu vôbec nereagovali a to Ministerstvo spravodlivosti SR, Národný kontrolný úrad a spoločnosť
DELL a.s.. V súlade s predloženým nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS/651/2016 zo dňa

28.11.2017 bola žalovanému uložená povinnosť predložiť kompletný monitoring, ktorý dodáva svojim
klientom. Jednalo sa o obdobie od 1/2003 do 29.07.2008, pričom túto povinnosť je možné uložiť len
na základe bodov 34. a 36. predmetného nálezu. Žalobca žiadal, aby súd pripojil alebo monitoringy
konania sp. zn. 28C/103/2008 a 24C/103/2008, ktoré prebiehali na tunajšom súde, pričom v nich sú
ako dôkazy predložené monitoringy dodávané žalovaným svojim klientom a sú spárované s originálmi
článkov v denníku PRAVDA, ktoré sú dôkazom toho, že žalovaný porušoval autorské práva vo vzťahu

k týmto článkom. Podľa záverov odvolacieho súdu v tomto konaní má žalobca preukázať každé jedno
porušenie práva zo strany žalovaného. Ostatné už sú založené v spise, a v týchto žalobca predložil
prehľad spárovaných článkov.

46. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 651/2016-90 zo dňa 28.11.2017, (článok 34)

k okolnostiam týkajúcim sa nevykonania dôkazu navrhovaného žalobcom v rozsahu monitoringu
novinových článkov, ktorý mal byť poskytovaný klientom žalovaného ústavný súd vyslovil, že s
poukazom na obsah článku 6 smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/48/ ES z 29.04.2004 o
vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, členské štáty zabezpečia, aby na návrh účastníka, ktorý
predložil dostatočne dostupný dôkazný materiál postačujúci na podloženie jeho nárokov a ktorý označil

dôkazy na podloženie týchto nárokov, ktoré sa nachádzajú v držbe protistrany, príslušné súdne orgány
mohli nariadiť, aby druhý účastník taký dôkaz predložil, pokiaľ tým nie je dotknutá ochrana dôverných
informácií. Na účely tohto odseku môžu štáty stanoviť, aby primeranú vzorku značného počtu kópii diela
alebo iného chráneného predmetu príslušné súdne orgány považovali za dostatočný dôkaz.“ Poukázal
tiež na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej odmietnutie poskytnúť relevantné informácie, hoci aj

zaťažené obchodným tajomstvom, môže predstavovať zásah do práva na efektívnu ochranu.

47. Žalovaný k povinnosti predložiť všetky monitoringy uviedol, že monitoringy, ktoré poskytoval klientom
nearchivoval, a teda nevie tieto monitoringy predložiť. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že mu
môže byť uložená táto povinnosť, avšak pokiaľ tieto dôkazy nemá, nemôže to byť vyhodnotené v jeho

neprospech. Citovaná smernica Európskeho parlamentu a rady 2004/48/ES z 29.04.2004 bola pojatá
do O.s.p., pričom však žalobca možnosť zabezpečiť tento dôkaz nevyužil. K žiadaným informáciám sa
dá dostať aj inak, ako vyplýva zo spisu.

48. Súd uložil žalovanému povinnosť predložiť súdu kompletný monitoring poskytovaný klientom

žalovaného v období 1/2003 do 29/07/2008.

49. K súdom uloženej povinnosti žalovaný podaním zo dňa 24.11.2022 uviedol, že nemôže požadovaný
monitoring predložiť, nakoľko poskytnuté monitoringy archivuje iba do doby úhrady faktúry zo strany
klienta. Podľa žalovaného žalobca mal možnosť zabezpečiť pre súdne konanie požadované doklady

prostredníctvom ust. § 78 zák. č. 99/1963 Zb., ktoré umožňovalo v rozhodnom období zabezpečiť
dôkaz dokonca aj pred začatím samotného súdneho konania. Žalobca túto možnosť nevyužil a návrh
na zabezpečenie dôkazu od žalovaného prostredníctvom súdu vzniesol až po vyše 18 rokoch trvania
súdneho sporu. Je nepochybné, že za daných okolností nemôže žalovaný niesť následky tej skutočnosti,
že predmetná dokumentácia bola skartovaná (vymazaná).

50. Z výsluchu svedka N. N. Y. vykonaného dňa 08.11.2022 v Českej republike prostredníctvom
Okresného súdu v Litomeřiciach súd zistil, že pôsobil v Bratislave v spoločnosti PEREX a. s. od roku
2003 do 2007 na pozícii multimediálneho riaditeľa spoločnosti. Do jeho kompetencie spadal vývoj
portálu pravda.sk (vedenie úseku IT), práva a predaj dát vydavateľstva tretím subjektom. Pre účely

monitoringu sa dáta predávali na zmluvnom základe na základe licenčných zmlúv a odovzdávali sa buď
elektronickyvPDFalebonazákladesúhlasumonitorovacejagentúre.Súhlasyboliposkytovanévšetkým
za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu. V rámci vydavateľstva sa sledovalo porušovanie
autorských práv a uvedenom období mali jedno veľké porušenie práv spoločnosťou STORIN, ktoráopakovane a systematicky a v podstatnom rozsahu používala články a dáta monitorovacej službe B2B a
vo verejnom sektore produkované vydavateľstvom PEREX a nemala od vydavateľstva žiadny súhlas ani
zmluvu. O porušovaní autorských práv článkom denníka PRAVDA sa dozvedeli od štátnych úradov a od

konkurenčnýchmonitorovacíchspoločnostíprivýberovýchkonaniach.Zostranyžalovanéhodochádzalo
opakovane a systematicky k podstatnému porušovaniu autorských práv, pričom spoločnosť STORIN
argumentovala slovenským autorským zákonom, ktorý používa slovo denná správa a tá je vylúčená
z ochrany autorského zákona. Neoprávnene bolo preberané celé vydanie denníka PRAVDA. Išlo o
systematickú činnosť. V rokoch 2003 až 2007 sa vo vydavateľstve PEREX printový obsah nezhodoval

s online obsahom a preto spoločnosť STORIN pokiaľ chcela monitoring médií poskytovať, musela
opakovane a v plnom rozsahu kopírovať a spracovávať aj webový obsah vydavateľstva PEREX a tento
obsah (rešerše na ich stránke) sa objavoval aj v skúmaných materiáloch a boli tam články z printu aj
z online, inak povedané STORIN preberal nelegálne aj online spravodajstvo. Na záver svedok uviedol,
že spoločnosť PEREX podala trestné oznámenie na spoločnosť STORIN v roku 2005, kde vypovedal
ako svedok 17. mája 2005 a v tomto trestnom spise by mala byť jeho podrobná výpoveď. Na otázku

právneho zástupcu žalobcu či je technicky možné získavať informácie tak, aby boli o 5 hodine ráno k
dispozícii spôsobom, že sa získavajú vystrihovaním z novín svedok uviedol, že je to časovo aj ľudsky
nemožné, pretože v tom čase boli uzávierky tlačeného vydania niekedy okolo polnoci a potom išli dáta
do tlačiarne a fyzicky do distribučných miest sa dostávali okolo 6 hodiny ráno.

51. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo 16.11.2022 sú zistil, že vzhľadom na odstup času a
technické možnosti nebolo možné zabezpečiť dáta k monitoringu poskytovaného žalovaným od roku
2003. S tým že predkladá súdu na CD nosiči monitoring tlače za obdobie september až december 2012.

52. Z Prípisu vo veci 6C/33/2004 - odpoveď z Najvyššieho kontrolného úradu SR zo dňa 26.10.2022

súd zistil, že nedisponuje už starším monitoringom poskytovaným spoločnosťou od 2010, resp. iným
monitoringom než sa nachádza na linku (ktorý súdu poskytujú) na monitoring poskytovaný za roky 2011
a 2012.

53. Z odpovede z Najvyššieho kontrolného úradu SR zo dňa 27.2.2023 súd zistil, že súdu poskytuje na

USB kľúči monitoring poskytovaný spoločnosťou STORIN s. r. o. z rokov 2011 a 2012.

54. Z Odpovede na výzvu na splnenie informačnej povinnosti z Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR)
zo dňa 16.11.2022 súd zistil, že vzhľadom na odstup času a technické možnosti nebolo možné predložiť
súdu monitoring poskytovaný spoločnosťou STORIN s. r. o. z roku 2003 až 2012. Ministerstvo má na

vlastnom serveri k dispozícii monitoring len za obdobie október až december 2012 a nasledujúce roky.
Na priloženom CD nosiči predkladá súdu monitoring za september až december 2012 - Prehľad tlače
o justícií CD 2012.

55. Žalobca písomným podaním zo dňa 31.08.2023 predložil súdu:

- Potvrdenie Sociálnej poisťovne z 30.08.2023, o tom, že zamestnávateľ PEREX a.s., Trnavská cesta
39/A, 831 04 Bratislava, je evidovaný v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou
od 01.01.1993 - 31.12.2003, 01.01.2004 - 31.03.2021, pod identifikačným číslom zamestnávateľa
XXXXXXXXXX tým, že v prílohe pripájajú menný zoznam zamestnancov za požadované obdobie.
- Zoznam zamestnancov odvádzateľa (Zamestnávateľa) PEREX a.s. v období od 01.01.2005 do

31.12.2007suvedenímrodnéhočísla,mena,priezviska,dátumunarodenia,názvutypuzamestnaneckej
roly a dátum registrácie zamestnanca

56. Žalobca poukázal na to, že žalovaný od roku 2002 neoprávnene používal články jednotlivých
vydavateľstiev ako MAFRA, PETIT PRES, RINGIER, teda dochádzalo k zneužívaniu autorského práva

v širokom rozsahu, o čom svedčia konania na tunajšom súde pričom, v dvoch už bolo rozhodnuté
a to v konaní pod sp. zn. 45C/20/2020 MAFRA Slovakia a. s., proti IMPRESA MF s. r. o., sp.
zn. 24C/103/2008 totožných účastníkov ako v tomto konaní. S týchto konaní vyplýva k porušovaniu
autorského práva zo strany žalovaného dochádzalo, pričom v tomto konaní vzhľadom na právny názor
odvolacieho súdu, žalobca preukáže každé jedno porušenie. Na doplnenie zakladá do spisu v dvoch

rovnopisoch piatu stranu zápisnice o výsluchu svedka N. N. Y. z 23.02.2005, kedy bol vypočutý v
trestnom konaní, pričom z tejto výpovede vyplýva, že je konzistentná s výpoveďou pred Okresným
súdom Litoměřice z 8.11.2022. Žalobca má k dispozícií predmetné zmluvy vzťahujúce sa na obdobie,
ktoré je predmetom tohto konania aj dokladmi o úhrade (cca 60.000 SK/mesačne). Zakladá do spisuzáznam z otvorenia obálok na Úrade vlády SR z 23.12.2002 zo súťažnými podkladmi a oznámením o
výsledku súťaže z 21.1.2003, z ktorého vyplýva, že podmienkou verejného obstarávania bol monitoring
aj denníka PRAVDA, pričom malo ísť o prístup do databázy na vyhľadávanie cez kľúčové slová. Pre

žalobcu sa obtiažne dokazuje, koľkým klientom žalovaný monitoring dodával, nakoľko v predmetnom
období Centrálny register zmlúv neexistoval. Sám žalovaný má so žalobcom licenčnú zmluvu platnú do
01.03.2002, po tomto dátume už zmluva medzi právnymi predchodcami strán sporu nebola uzavretá.
Pokiaľ ide o rozsah použitia autorských diel, žalovaný uvádzal, že išlo o selekciu článkov, vystrihovanie,
v tomto smere poukazuje na výpoveď konateľky žalovaného pani X. na pojednávaní na Krajskom súde

v Bratislave sp. zn. 15Co/303/2008, z ktorej vyplýva spôsob, akým využívali články denníka PRAVDA
(č. l. 210). Od roku 2003 malo byť preberané celé vydanie denníka PRAVDA, nakoľko zo zmlúv, ktoré
mal žalovaný s odberateľmi monitoringu bola podmienka prístupu do databázy plného znenia denníkov.
K použitiu celého denníka dochádzalo nielen v roku 2012, ale odo dňa zrušenia zmluvy medzi právnymi
predchodcami strán sporu. Poukázal na čl. 2 písm. o) smernice 2001/29/ ES v spojení s čl. 3 ods. 1,
4 ods. 1, 5 ods. 2, odsek 3 písm. c) tejto smernice odsek 1. Žalovaný disponuje aj v súčasnej dobe

elektronickou verziou článkov denníka PRAVDA, teda má k dispozícií databázy aby mohol klientom
dodávať na spracovanie články denníka PRAVDA a preto jeho tvrdenie v odpovedi, že nemá možnosť
súdu predložiť tieto databázy je nepravdivé. O existencii databázy svedčí aj list - odpoveď zástupcu
Európskej komisie z 29.06.2012 (č.l. 296) spisu. Preukázali, že žalovaný činnosť popísanú v žalobe
vykonával a vykonáva.

Žalobcaspracovalmnožstvodátsčlánkami,ktoréposkytolbývalýklientžalovanéhoabolivyselektované
články denníka PRAVDA s tým, že žalobca zabezpečil zoznam článkov a vie preukázať, že sa na 100
% zhodujú s článkami z denníka PRAVDA. Zo strany žalovaného boli spracované prehľady, (založené
žalobcom do spisu na USB kľúči) ktoré ukazujú spôsob, ako sa dá prekliknúť v článku v monitoringu
žalovaného k článku v denníku PRAVDA a žalobca teda preukazuje tým každé jedno porušenie v zmysle

odvolacieho súdu. Zo zoznamu článkov urobil výťah, z ktorého vyplýva, že po obsahovej stránke ide o
články totožné, uverejnené v denníku PRAVDA a žalovaný tieto autorské diela používal od roku 2002
neoprávnene a bez súhlasu žalobcu. Ide teda o obdobný postup ako v konaniach vedených na bývalom
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24C/103/2008 rovnakých strán sporu ako toto konanie a pod
sp. zn. 28C/103/2008 účastníkov MAFRA a.s. proti žalovanému.

57. Žalobca predložil pracovné zmluvy niektorých redaktorov, ktoré sa vzťahujú k predchádzajúcemu
obdobiu, pričom v čl. VI Povinnosti zamestnanca poukazuje na bod 8, z ktorého vyplýva, že pracovné
zmluvy obsahovali doložku, že výsledok práce redaktorov sa považuje za zamestnanecké dielo v zmysle
ustanovení vtedy platného autorského zákona - pracovná zmluva z 29.09.2011 so zamestnancom W. H.,

z 12.8.2010 s C. Y., zo 14.6.2011 s V.. J. H., z 03.08.2011 s J. B.Č., z 30.04.2010 s C. N., z 18.09.2012
s I.. Y. Š..
Mázato,žemonitoringmuselbyťrobenýstrojovo,pretožeakbytoopisovalčlovek,takbytamneuvádzal
autorskú výhradu, ktorá bola súčasťou autorských článkov. Žalovaný na výzvu súdu nepredložil
monitoring zo žiadaného obdobia, ktorý poskytoval svojim klientom s tým, že ho nemá už k dispozícii.

Žalobca sa domnieva, že žalovaný databázou disponuje, nakoľko je potrebné, aby boli k dispozícii
aj články z predchádzajúcej doby podľa požiadaviek klientov. Z monitoringu žalobca vyextrahoval len
články denníka PRAVDA. Napr. klient žalovaného NDS súdu predložil monitoring, v rámci ktorého je
uvedený článok z denníka Pravda z 19.05.2005 pod názvom „Vyvlastňovanie prejde z obcí na štát“.
Pokiaľ sa prejde na denník PRAVDA z toho dňa, je zjavné že text uvedený v monitoringu dodanom

žalovaným klientovi NDS sa zhoduje s textom článku denníka PRAVDA. V monitoringu sú farebne
zvýraznené určité slová tzv. kľúčové. Každý subjekt zaujíma niečo iné a žalovaný teda musel strojovo
spracovávať články, dáta rozanalyzovať a urobiť extrakciu článkov podľa kľúčových slov, ktoré zadal
klient žalovaného. Vzhľadom na to, že monitoring žalovaný dodával podľa niektorých zmlúv cca okolo
5,00 hod ráno, nebolo objektívne možné, aby ho vyhotovoval prepisom z tlačených novín. Príprava

novín funguje tak, že síce deň vopred je uzávierka, ale to znamená, že sa zalomia strany - teda
kde sa ktorý článok bude nachádzať v printe, pričom k redakčnej uzávierke nemá nikto prístup a v
zmluvách s tlačiarňou je krytá povinnosťou mlčanlivosti. Následne dáta zo zalomených strán odchádzajú
na FTP server tlačiarne, a slúžia ako podklad pre vytlačenie novinovej strany a jednotlivých vydaní
denníka. Následne sa tlačené noviny zbalíkujú a distribuujú do regiónov, pričom k dispozícii ich nemá

ani maloobchod ani predplatitelia a teda ani žalovaný v čase, ku ktorému mal povinnosť podľa zmlúv s
klientami dodávať monitoring. Denník PRAVDA nikdy nemal ani nemá žiadne večerné vydanie. Denník
PRAVDA má mutácie napr. regionálne podľa krajov, takže články v jednotlivých nemusia byť úplne
zhodné na niektorých stranách, základ denníka zostáva na 80-90 % rovnaký.Predložené dôkazy preukazujú, že redaktori, ktorí pripravovali diela obsiahnuté v monitoringu
žalovaného boli v pracovnom pomere so žalobcom a teda s poukazom na ust. § 5 ods. 22 a § 50
ods. 1-4 autorského zákona účinného od 01.01.2004 č 618/2003 Zb. články boli pripravované ako

zamestnanecké diela. Žalobca preukázal, že jednotlivé autorské články redaktorov denníka PRAVDA
boli spracované týmito redaktormi ako zamestnancami vydavateľa spol. PEREX. Podľa žalobcu
predložené dôkazy preukazujú, že zo strany žalovaného išlo v predmetnom období o systematickú
činnosť, ktorou neoprávnene porušoval autorské diela zverejnené v denníku PRAVDA. Pokiaľ ide o
výhradu autorského práva, tak tiráž každého vydania denníka PRAVDA obsahuje autorskú výhradu

autora a zo žiadneho právneho predpisu nevplýva povinnosť uvádzať túto výhradu ku každému
individuálnemu dielu. Výhrada autorského práva bola uplatnená v rozsahu, ako je to obvyklé aj v
iných prípadoch napr. v knihách. Predmetom žaloby je, či bolo alebo nebolo neoprávnene nakladané
s denníkom PRAVDA ako s databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo
reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti tejto databázy a to bolo v konaní preukázané.

58. K článkom, ktoré žalobca predložil na USB nosiči žalovaný uviedol, že viac ako polovica týchto
článkov je z iného obdobia ako rokov 2005 - 2008, za ktoré žalobca žiada vydanie bezdôvodného
obohatenia. Články z rokov 2005 a 2006 neobsahujú žiadnu výhradu na uplatňovanie práva na
udeľovanie súhlasu na rozmnoženinu a verejný prenos diela v zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 618/2003
Z.z. Bez tejto výhrady sa súhlas autora na vyhotovenie rozmnoženie diela uverejneného v novinách

nevyžadoval. Výhrada k neskorším článkom zhruba v priebehu roku 2007 bola vo forme © za tým
Perex a.s., z čoho nemožno vyvodzovať, že ide o výhradu v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko
z tohto vyplýva, že výhradu si môže uplatniť iba autor, jej uplatnenie ešte neznamená samotné
uplatňovanie majetkového práva v zmysle § 18 citovaného zákona, pričom až toto majetkové právo
môže pri zamestnaneckých dielach uplatňovať zamestnávateľ. Avšak výhradu v zmysle § 33 ods. 1

zák. č. 618/2003Zz nemôže automaticky uplatniť zamestnávateľ, ale túto výhradu musí vzniesť autor.
K predloženým pracovným zmluvám žalovaný uviedol, že tieto sa nevzťahujú k obdobiu, ktoré je
predmetom tohto konania a preto sú z hľadiska dôkazného bezvýznamné a rozporuje skutočnosť, že
by pracovné zmluvy v rozhodnom období obsahovali doložku autorského práva. Čo sa týka distribúcie
novín, tieto majú uzávierku už deň pred vydaním a musia byť distribuované na celé Slovensko, pričom

sú k dispozícii aj rôzne večerné vydania. Žalovaný rozporuje, že by tiráž denníka PRAVDA obsahovala
riadnu výhradu v zmysle citovaného ustanovenia táto musí byť uplatnená vo vzťahu ku konkrétnemu
dielu a túto si musí vyhradiť autor v každom jednotlivom prípade. Predmetné ustanovenie výslovne
povoľuje použitie diela zverejneného v novinách aj bez súhlasu autora. Postupom žalovaného teda
nemôže dôjsť k tvrdeným porušeniam autorského práva. Žalobca opomína skutočnosť, že v súdnom

konaní nepostačuje vzbudiť všeobecný dojem o porušení práv ale konkrétne porušenia musia byť riadne
preukázané, preto je nezmyselné tvrdiť, že ústavný súd v citovanom náleze konštatoval, že postup
žalovaného v období, ktoré sa týka tohto konania by znamenalo porušenie autorských práv. To platí aj
vo vzťahu k rozhodnutiam súdu v konaniach 45C/20/2020 a 24C/103/2008. V iných konaniach kde sa
prejednávali prípady údajne poškodených subjektov boli konania zastavené pre späťvzatie žaloby pre

jej nedôvodnosť. Zodpovednosť za spor má žalobca a už na začiatku konania si mal uvedomiť, aké
skutočnosti bude musieť preukazovať a teda doklady, ku ktorým tvrdí že už nemá prístup.

59. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právo (autorský zákon) databáza je súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky

alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za
databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej
elektronickými prostriedkami.

60. Podľa ods. 22 cit. ustanovenia zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie

svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo zo
štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi
družstvom a jeho členom.

61. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké

dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora najmä a) slovesné dielo a počítačový
program, b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,
c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a
choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, d) hudobné dielo s textom alebo beztextu, e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné
dielo výtvarného umenia, g) fotografické dielo, h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej
architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, i) dielo

úžitkového umenia, j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.

62.Podľaods.2cit.ustanoveniapredmetomautorskéhoprávajeajsúbornédielovyjadrenévakejkoľvek
forme vrátane elektronickej formy zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie, najmä zborník, noviny,
časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel

alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej
duševnej činnosti autora.

63. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na a) myšlienku, spôsob,
systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená,
znázornená alebo zahrnutá do diela, b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu,

verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie
a prekladu a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných ;na súborné vydanie týchto prejavov
a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol, c) dennú správu; za
dennú správu sa nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych udalostiach alebo témach
hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej

duševnej činnosti autora (zmena zák. 289/2013 Z. z. - od 01.11.2013).

64. Podľa § 16 cit. zákona autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva (ďalej len „osobnostné
práva“) a výhradné majetkové práva (ďalej len „majetkové práva“).

65. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona - Osobnostné práva - autor má právo a) označiť svoje dielo
menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých
rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu
použitia, b) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom, c) rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo

iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím
dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob
použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so
svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

66. Podľa § 18 ods. 1, 2 písm. a./ b./ c./ cit. zákona - Majetkové práva - (1) autor má právo použiť
svoje dielo. (2) Autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na a) vyhotovenie
rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo
inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny
nájmom alebo vypožičaním,

67. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch
ustanovených týmto zákonom.

68. Podľa § 33 ods. 1 cit. zákona súhlas autora sa nevyžaduje na a) vyhotovenie rozmnoženiny

diela zverejneného v novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo
témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru a na verejný prenos s
takýmto obsahom; to neplatí, ak si autor v jednotlivých prípadoch vyhradil právo udeľovať súhlas na
rozmnožovanie a na verejný prenos tohto diela, b) vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos krátkej
časti diela vnímateľného pri aktuálnych udalostiach, ktoré sú predmetom spravodajstva, c) vyhotovenie

rozmnoženiny a verejný prenos prednášky, príhovoru alebo iného diela podobnej povahy predneseného
na verejnosti, d) verejné rozširovanie rozmnoženiny vyhotovenej podľa písmena a) až c) predajom alebo
inou formou prevodu vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto právo nevyhradil.

69. Podľa § 50 ods. 1, 3 zákona č. 618/2003 Z.z (1) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu

vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ
môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak
ide o predaj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku. (3) Ak zamestnávateľ vykonáva
majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohtodiela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom, ak nie je
dohodnuté inak; osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté.

70. Podľa § 56 ods. 1 písm. b/, c/, e/ a f/ cit. zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo
alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä zákazu ohrozenia svojho práva
vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození
tohto práva, a zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo
podieľa na neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60, odstránenia

následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným
zásahom, a to 1. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej
stiahnutím z obehu alebo z iného použitia alebo 2. zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 59
a 60 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu
alebo z iného použitia, náhrady ujmy podľa osobitného predpisu,9b)

71. Podľa § 57 ods. 1 cit. zákona nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ
výhradnej licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený výkon
majetkových práv autora.

72. Podľa § 72 cit. zákona osobitné právo k databáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne

podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má jej zhotoviteľ bez ohľadu na to,
či databáza alebo jej obsah (§ 5 ods. 4) sú chránené autorským právom, alebo inými právami.

73. Podľa § 73 Osobitné právo zhotoviteľa databázy ods. 1 cit. zákona zhotoviteľ databázy má
právo udeľovať súhlas na extrakciu a reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo

kvantitatívne podstatnej časti.

74. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia extrakcia podľa odseku 1 je trvalé alebo dočasné prenesenie celého
obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na iný nosič akýmkoľvek prostriedkom alebo akýmkoľvek
spôsobom.

75. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia reutilizácia podľa odseku 1 je akýkoľvek spôsob uvedenia celého
obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti rozširovaním jej rozmnoženín, nájmom,
prepojením (on-line) alebo iným spôsobom prenosu.

76. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných častí
obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným
záujmom zhotoviteľa databázy, sú zakázané.

77. Podľa § 87 ods. 2 cit. zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

78. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
vzťahujú doterajšie predpisy.

79. Podľa § 87a ods. 1 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred
1. marcom 2007; vznik týchto právnych vzťahov vrátane nárokov z nich vzniknutých, ako aj práva zo
zodpovednosti za porušenie zmlúv uzatvorených pred 1. marcom 2007 sa posudzujú podľa právnej
úpravy účinnej do 1. marca 2007.

80. Podľa § 17 Pôvodný nositeľ práva dielo použiť zák. č. 383/1997 Z. z. (v znení platnom od 01.07.2001
do 31.12.2003) Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších
predpisov ods. 5 pri diele vytvorenom zamestnancom na plnenie jeho povinností a pod vedením
zamestnávateľa je pôvodným nositeľom práva dielo použiť autor, ak zmluva neurčuje inak; právo dielo

použiť sa však považuje za prevedené na zamestnávateľa v rozsahu nevyhnutnom pre bežné aktivity
zamestnávateľa.81. Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona ak sa uvedie zdroj a meno autora alebo jeho pseudonym, súhlas
autora sa nevyžaduje pri a) rozmnožovaní článku zverejneného v novinách alebo v inom informačnom
prostriedku o aktuálnych ekonomických, politických alebo náboženských udalostiach alebo otázkach, pri

vysielaní s takýmto obsahom alebo pri prevzatom vysielaní, káblovej retransmisii alebo inom prenose; to
neplatí, ak si autor diela alebo iný nositeľ práv k dielu vyhradil právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie,
vysielanie, prevzaté vysielanie, káblovú retransmisiu alebo iný prenos diela.

82. Podľa § 28a cit. zákona nakladanie s dielom podľa § 21 až 28 nesmie byť v rozpore s bežným

využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.

83. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona Ohrozenie alebo porušovanie autorského práva autor, ktorého právo
bolo porušené, môže sa domáhať najmä toho, aby sa porušovanie jeho práva zakázalo, následky
porušenia odstránili a aby sa mu poskytlo náležité zadosťučinenie. Ak vznikla porušením práva autorovi
závažnáujmanemajetkovejpovahy,máautorprávonazadosťučinenievpeňažnejsume,aksapriznanie

iného zadosťučinenia nejaví ako postačujúce; výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliada
najmä na rozsah vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

84. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia na nárok autora na náhradu škody, ktorá vznikla porušením jeho práv,
sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

85. Podľa § 52a cit. zákona Osobitné práva k databáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne
podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má jej zhotoviteľ bez ohľadu na to,
či databáza alebo jej obsah sú chránené autorským právom alebo inými právami.

86. Podľa § 52b cit. zákona Osobitné práva zhotoviteľa databázy ods. 1 zhotoviteľ databázy má
právo udeľovať súhlas na extrakciu a reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo
kvantitatívne podstatnej časti.

87. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných častí

obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávnených
záujmov zhotoviteľa databázy, sú zakázané.

88. Od 01.03.2007 právna úprava do Občianskeho zákonníka zaradila ustanovenia § 442a a 458a.

89. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktoré môžu byť predmetom prevodu.

90. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva
nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane
ustanovenie § 442a ods. 2.

91. Z uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že vznik právnych vzťahov vzniknutých z porušenia
autorských práv, príp. osobitných práv zhotoviteľa databázy, vrátane nárokov z nich plynúcich, sa
posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich porušenia. V prípade článkov a novín ako
databáz s prihliadnutím na to, že každé noviny sú samostatnou databázou, treba posúdiť, či došlo k
neoprávnenému zásahu, a aká forma ochrany prichádza do úvahy; potom je rozhodujúci okamih, kedy

došlokichneoprávnenémupoužitiu.Oprávnenýsapretomôžedomáhaťibatakéhoprostriedkuochrany,
ktorý sa mu v rozhodnom období priznáva zákonom. Prostriedky autorskoprávnej ochrany sa prijatím
nového autorského zákona a následnými jeho novelami menili.

92. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalovaného dochádza opakovane a systematicky a v

podstatnom rozsahu k používaniu článkov a dát denníka PRAVDA a k výberu jednotlivých článkov
po selekcii na základe kľúčových slov. Spornými skutočnosťami bolo, či predmetné články, ktoré
žalovaný použil spĺňajú podmienky tvorivosti, ktorá zahŕňa prvky jedinečnosti, teda či boli predmetomautorskoprávnej ochrany, či si autori jednotlivých článkov, resp. žalobca riadne uplatnili autorskú výhradu
a výška žalobcom uplatnenej náhrady ujmy na majetkových právach vo výške 1.991,64 Eur mesačne.

93. Podľa cit. zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve sa vzťahuje na diela (§ 2) a umelecké výkony
(§ 3), keď predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je
výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom zákon uvádza demonštratívny výpočet
druhov a foriem diel (§ 7 ods. 1 písm. a/ až j/). Len dielo spĺňajúce kritériá tejto zákonnej definície požíva
ochranu podľa autorského zákona. Práva spojené s vytvorením a existenciou diela sú uvedené v §

17 cit. zákona (osobnostné práva) a § 18 (majetkové práva), pričom obmedzenie majetkových práv je
vymedzenév§§24až38.Pokiaľvýsledokľudskejčinnostispĺňadefiníciudielapodľaautorskéhozákona
sú s týmto výsledkom v zásade spojené práva uvedené v §§ 17 a 18 cit. zákona, pričom obmedzenia
autorských práv obsahuje § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou cit. zákona.

94. V náleze Ústavného súdu SR III ÚS 651/2016 - 90 zo dňa 28.11.2017 sa v obdobnej veci

prebiehajúcej na Okresnom súde Bratislava III pôvodne pod sp. zn. 28C 103/2008 ústavný súd vyjadril,
že sťažovateľka si v konaní pred všeobecnými súdmi uplatnila ochranu autorských práv keď tvrdila, že
odporca porušil jej práva a to tým, že v rámci odplatného poskytovania monitoringu médií svojim klientom
vyhotovuje bez jej súhlasu rozmnoženiny článkov uverejňovaných v denníku vydávanom sťažovateľkou,
napriek tomu, že si sťažovateľka podľa tvojho vyjadrenia vo vzťahu k nim uplatnila kvalifikovanú výhradu

v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) autorského zákona. Podľa ústavného súdu základnou otázkou vo veci
sťažovateľky je, či označené novinové články v podanom návrhu predstavujú autorské dielo v zmysle
§ 7 autorského zákona. V tomto smere uviedol, že autorské právo Európskej únie, ktoré je relevantné
pre otázku pojmových znakov v konkrétnom prípade sťažovateľky, vychádza v súčasnosti za 4 smerníc:
Smernica rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov, Smernica

Európskeho parlamentu a rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz, Smernica
Európskeho parlamentu a rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a
niektorých súvisiacich práv a smernice 2001/29/ES. Ustanovenia § 7 ods. 1 autorského zákona sú teda
aj transpozíciou článku 1 smernice 91/250/EHS (počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom
zmysle, že je autorovým vlastným duševnými výtvorom), článku 3 ods. 1 smernice 9/ 96/ES (v súlade

s touto smernicou sú databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahu
vlastný duševný vytvor, chránené ako také podľa autorského práva), článku 6 smernice 2006/116/
ES (fotografie, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej tvorivej duševnej
činnosti, sú chránené podľa článku 1 a napokon článku 2 písm. a) smernice 2001/29/ES (členské štáty
ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé

rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, vcelku alebo v časti a) pre autorov k
ich dielam). Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa musí minimálne v rozsahu týchto
smerníc pojem diela vrátane stupňa vyžadovanej tvorivosti chápať autonómne. Novinový článok ako
možný objekt autorskoprávnej ochrany sa stal predmetom posúdenia rozsahu nevyhnutnej originality
novinových článkov sa stal predmetom autoritatívnej interpretácie únijného práva v rozhodnutí súdneho

dvora zo 16. júla 2009 vo veci C - 5/08, pričom v tomto rozhodnutí Súdny dvor pri interpretácii článku
2 písm. a) smernice 2001 /29/ES, ktorý ustanovuje základný obsah exkluzívneho práva autora k jeho
dielu zdôraznil, že je potrebné obsah uvedeného článku smernice interpretovať vo svetle cieľov a
zmyslu samotnej smernice a tiež vo svetle medzinárodných dohôd o duševnom vlastníctve. Na základe
uvedeného priznal Súdny dvor samostatným častiam práce v danom konkrétnom prípade výstrižkom z

novinových článkov autorskoprávnu ochranu v intenciách označeného článku smernice za predpokladu,
že obsahujú elementy, ktoré predstavujú autorov vlastný duševný vytvor. Súdny dvor uviedol, že pokiaľ
ide o články z tlače, duševná tvorba ich autorov, uvedená v bode 37 tohto rozsudku, vyplýva obvykle
zo spôsobu, akým je téma predstavená, ako aj s jazykového vyjadrenia. Samotné novinové články
sú literárnym dielom, na ktoré sa vzťahuje Smernica 2001/29. Súdny dvor uviedol, že s ohľadom

na požiadavku extenzívneho výkladu pôsobnosti ochrany stanovených v článku 2 citovanej smernice
nemožno vylúčiť, že určité samostatné vety, alebo tiež určité časti viet príslušného textu, sú spôsobilé
sprístupniť čitateľovi originalitu publikácie, akou je novinový článok tým, že mu poskytnú prvok, ktorý je
sám osebe vyjadrením duševnej tvorby autora tohto článku.
Otázka definovania kvalifikačných kritérií diela v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 autorského zákona v

spojení s otázkou možného vylúčenia ochrany novinového článku z dôvodu povahy dennej správy
podľa § 7 ods. 3 autorského zákona ústavný súd dal do pozornosti svoju judikatúru, v zmysle ktorej je
potrebné príslušné ustanovenia autorského zákona, teda ustanovenia § 7 ods. 3 autorského zákona
vykladať vo svetle článku 2 ods. 8 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel,ktorý ustanovuje, že ochrana sa nevzťahuje na denné správy ani na rozličné skutočnosti, ktoré majú
povahu iba tlačových informácií. Cieľom tohto ustanovenia nie je vylúčiť inak autorskoprávne chránené
predmety z ochrany, ale len zdôrazniť povahu predmetov, ktoré sa pod túto ochranu nekvalifikujú. Aj

diela obsahujúce denné správy sú tak predmetom autorskoprávnej ochrany, ak spĺňajú podmienky na
jej nadobudnutie vo vnútroštátnom práve. Ustanovenie § 7 ods. 3 autorského zákona treba vykladať
tak, že pojem denné správy zahŕňa len vyjadrenie informácií v takej forme, ktorá sa nekvalifikovala pod
autorskoprávnu ochranu podľa § 7 ods. 1 autorského zákona (II ÚS 647/2014).

95. Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá súd konštatuje, že okrem tlačových správ od tlačových
agentúr, sú v monitoringu žalovaného použité aj názorové a komentaktívne články, pri ktorých bola v
denníku PRAVDA uvedená autorská výhrada a možno ich považovať za slovesné diela, ktoré spôsobom
vyhľadania, spracovania a zverejnenia informácií predstavujú autorské diela požívajúce ochranu v
zmysle autorského práva. Dennou správou je len informácia, ktorá nenapĺňa pojmové znaky diela, teda
informácia pri ktorej absentuje prvok tvorivosti. Za denné správy tak možno považovať len informácie

typu správ o počasí, tabuľky športových výsledkov, kurzové lístky a pod., teda informácie majúce
charakter tlačovej správy, teda nie články, ktoré síce môžu obsahovať informáciu v zmysle dennej
správy, ktorú však ďalej rozpracovávajú, dopĺňajú inými informáciami o udalostiach dňa tak, že ich
komentujú, resp. vkladajú do nej prvok tvorivosti autora (pričom tento sa môže prejaviť rôzne, napríklad
aj štylizáciou nadpisu, spôsobom spracovania, výberom slov a použitými výrazmi, použitou citáciou a

jej komentovaním, interpretáciou skutočností, formuláciou otázok, abstrahovaním myšlienok, a pod).
Z autorskoprávnej ochrany nie je teda vylúčené vyjadrenie dennej správy v novinových článkoch, ale
len informácia obsiahnutá v danom vyjadrení. Za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej
správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá. Súd má za to, že články, pri ktorých bola
v denníku PRAVDA uvedená autorská výhrada predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich

obsahu vlastný duševný výtvor a nemožno ich považovať za denné správy. Súd preto považoval tieto
články za predmet autorského práva.

96. V časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa každého
neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo

elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo kvantitatívnej podstatnej časti
databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie
nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA t. j. domáha sa zákazu činnosti žalovaného ako rušiteľa
práva (§ 56 ods. 1 písm. b) a § 57 ods. 1 autorského zákona) Autorský zákon poskytuje ochranu
nielen proti samotným zásahom do autorských práv, ale aj proti konaniu, ktoré predstavuje ohrozenie

práv duševného vlastníctva, čo vychádza zo všeobecného občianskoprávneho princípu ochrany práva,
ktorý sa týka nielen ochrany práva pred jeho porušením ale i pred jeho ohrozením, teda činnosti rušiteľa,
na základe ktorej dochádza, alebo dôvodne možno predpokladať, že môže dôjsť, k porušeniu práva
a je potrebné poskytnúť právnu ochranu subjektu, u ktorého došlo k ohrozeniu alebo porušeniu jeho
práv. V tomto smere súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný

nakladal s denníkom PRAVDA ako databázou nielen v printovej forme (výsluch konateľky žalovaného
Oľgy Cimovej) ale aj v jeho elektronickej forme (dôkazy vyextrahované žalobcom na harddisku a USB
nosiči so spárovanými článkami z www.pravda.sk a článkami monitoringov poskytovaných žalovaným
jeho klientom) tým, že poskytoval svojim klientom prístup do databázy plného znenia článkov, čo
vyplynulo z informácií od klientov žalovaného poskytnutých na výzvu súdu, ktorí vo svojich odpovediach

uviedli, v akých časových obdobiach im právny predchodca žalovaného poskytoval monitoring médií,
v rámci, ktorého mali prístup k databáze plného znenia článkov denníka PRAVDA (dôkazy uvedené v
odsekoch 16 až 28 a 51 až 54 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca predložením dôkazov na USB
nosičoch a harddisku preukázal, že došlo k použitiu konkrétnych autorských článkov denníka PRAVDA v
monitoringudodávanémužalovaným,resp.jehoprávnympredchodcomjehoklientom,zktorýchvyplýva,

že obsah textov, ktoré žalovaný dodával svojim klientom sa zhodoval s obsahom autorských článkov
zverejnených v denníku PRAVDA resp. v elektronickej podobe tohto denníka na 100 %.

97. Za účinnosti autorského zákona č. 383/1997 Zb. t. j. v časti nároku od 01.01.2003 do 31.12.2003
tento zákon nepriznával zhotoviteľovi databázy autorskoprávnu ochranu pred neoprávneným zásahom.

Taktiež v uvedenom období žalobca dôkazne nepreukázal, že pri každom z autorských článkov bola
uvedená autorská výhrada ako to uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia t. j., že výhradu
autorských práv je potrebné uplatňovať individuálne pri každom článku. Súd preto žalobu v časti nároku
uplatneného za obdobie od 01.01.2003 do 31.12.2003, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodnéhoobohatenia od žalovaného mesačne vo výške 1.994,64 Eur považoval za nedôvodnú jednak z dôvodu,
že v danom čase autorský zákon zhotoviteľovi databázy autorskoprávnu ochranu pred neoprávneným
zásahom nepriznával ako aj z dôvodu, že žalobca dôkazne nepreukázal každé jedno porušenie

autorského práva v uvedenom období za súčasného preukázania riadneho uplatnenia autorskej výhrady
pri každom jednom článku použitým žalovaným v rámci dodávaného monitoringu jeho klientom. Súd má
za to, že v tomto prípade je žaloba nedôvodná aj s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 cit. zákona,
podľa ktorého súhlas autora sa nevyžaduje na a) vyhotovenie rozmnoženiny diela zverejneného v
novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho,

politického alebo iného spoločenského charakteru a na verejný prenos s takýmto obsahom, keď žalobca
nepreukázal, žeby si autori jednotlivých článkov v konkrétnom prípade riadne vyhradili právo udeľovať
súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos týchto diel (z dokazovania vyplynulo, že autorskú výhradu
si žalobca ako oprávnená osoba za zamestnanecké diela riadne uplatňoval v jednotlivých článkoch až
od 6/2006). Súd preto v tejto časti žalobu zamietol (výrok III. rozsudku).

98. V ďalšom období t.j. od 01.01.2004 vošiel do platnosti autorský zákon č. 618/2003 Z. z., ktorý
priznal prostriedky ochrany pred neoprávneným zásahom do práv autora aj zhotoviteľovi databázy
a to v ustanovení § 72, podľa ktorého osobitné právo k databáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo
kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má jej zhotoviteľ bez
ohľadu na to, či databáza alebo jej obsah (§ 5 ods. 4) sú chránené autorským právom, alebo inými

právami.

99. V tomto smere na základe dokazovania vykonaného súdmi od začiatku konania možno konštatovať,
že žalobca preukázal že žalovaný použil články denníka PRAVDA v rámci dodávaného monitoringu
jeho klientom, ktoré boli vytvorené zamestnancami žalobcu (jednotlivými redaktormi) v rámci ich náplne

pracovnej náplne, na ktorého prešli zo zákona všetky majetkové práva pri použití autorských článkov v
zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 autorského zákona (potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 30.08.2023
spolu s predložením zoznamu zamestnancov v období od 01.01.2005 do 31.12.2007, predložením
pracovných zmlúv uvedených v odsekoch 39., 40. a 57 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca bol
vykonávateľom majetkových práv autorov predmetných článkov a je preto oprávnený vo svojom mene

na svoj účet vykonávať majetkové autorské práva týchto autorov v zmysle § 18 autorského zákona. Toto
oprávnenie zahŕňa tiež právo udeľovať súhlas tretím osobám na každé použitie predmetných článkov,
ktorého autormi sú zamestnanci žalobcu. Z obsahu majetkových práv autora k dielu vyplýva právo
autora udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na vyhotovenie rozmnoženiny diela, spracovanie,
preklad a adaptáciu diela, verejný prenos diela.

Žalovaný použitie predmetných národných článkov nesporoval, avšak dôvodil, že tieto články použil na
informačné účely s tým, že si k nim žalobca riadne neuplatnil výhradu autorstva. Žalovaný uviedol, že
niektoré články uverejnené v denníku PRAVDA použil, čo zdôvodnil tým, že napriek tomu, že žalobcu
žiadal o súhlas, za ktorý bol ochotný aj zaplatiť, avšak žalobca to odmietal. Aj odvolací súd vo svojom
rozhodnutí uviedol, že v priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím

súdom vyplynulo, že zo strany žalovaného dochádza k výberu jednotlivých článkov po selekcii na
základe kľúčových slov. Keďže počnúc od 01.01.2004 už autorský zákon č. 618/2003 Z.z. priznával
autorskoprávnu ochranu aj zhotoviteľovi databázy a zároveň žalobca zoznamom jednotlivých článkov,
ktoré spároval s článkami poskytovanými žalovaným v rámci dodávaného monitorigu tlače svojim
klientom, dôkazne preukázal (a žalovaný to ani nesporoval), že žalovaný má k dispozícii články denníka

PRAVDA získané extrakciou databázy denníka PRAVDA v elektronickej a/alebo printovej podobe, ktoré
ďalej používal a šíril v ním predávanom monitoringu.
Súd preto považoval žalobu v časti, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha uloženia povinnosti
zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v
printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne

podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo
reutilizácienepodstatnejčastidatabázydenníkaPRAVDAzadôvodnúapretovtejtočastižalobevyhovel
(výrok I. rozsudku).

100. Úlohou žalobcu bolo tiež preukázať, že pri tých článkoch, ktoré žalovaný použil v monitoringu

pre svojich klientov, bola uplatnená na konkrétny text výhrada autorstva. Ako uviedol odvolací súd,
výhradu autorských práv je potrebné uplatňovať individuálne. Podľa citovaného ustanovenia § 33
autorského zákona č. 618/2003 Z. z. súhlas autora sa nevyžaduje na verejné rozširovanie rozmnoženinyvyhotovenej bez súhlasu autora podľa predchádzajúcej vety predajom alebo inou formou prevodu
vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto právo nevyhradil.

101. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že v období od 01.01.2004 do mája 2006
nebola výhrada autorstva riadne uplatňovaná ani zo strany autorov jednotlivých článkov, ani zo strany
právneho predchodcu žalobcu ako ich zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov súd nepovažuje žalobu
v časti, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia za porušenie autorských práv
k predmetným článkom, použitým žalovaným v dodávanom monitoringu v období od 01.01.2004 do

31.05.2006 po 1.994,64 Eur mesačne za dôvodnú a aj v tejto časti súd žalobu zamietol (výrok III.
rozsudku).
V tomto smere súd má za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že autori jednotlivých článkov, ktoré
použil žalovaný vo svojom monitoringu si uplatnili riadne výhradu autorstva. Súd má za to, že výhradu
autorstva si riadne neuplatnil ani právny predchodca žalobcu ako zamestnávateľ, na ktorého prešli
majetkové práva autorov na autorské články vytvorené v rámci náplne práce - opisu pracovnej činnosti

akoredaktorovvzmyslečlánkovVIods.4štandardizovanýchpracovnýchzmlúv.Akoužuviedolodvolací
súd vzrušujúcom uznesení, pod riadnym uplatnením autorskej výhrady možno rozumieť len individuálnu
výhradu pri každom jednom článku. Články, ktoré žalobca súdu predložil, a ktoré mal žalovaný použiť
v monitoringu do konca mája roku 2006 neobsahujú riadne uplatnenú autorskú výhradu pri každom
autorskom článku.

102. Pokiaľ ide o výšku ujmy na majetkových právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení
vo výške 1.994.64 Eur mesačne za porušenie autorských práv žalobcu, podľa § 44 ods. 1 zákona č.
618/2003 Z.z., Ohrozenie alebo porušovanie autorského práva autor, ktorého právo bolo porušené,
môže sa domáhať najmä toho, aby sa porušovanie jeho práva zakázalo, následky porušenia odstránili

a aby sa mu poskytlo náležité zadosťučinenie. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia na nárok autora na
náhradu škody, ktorá vznikla porušením jeho práv, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Od
01.03.2007právnaúpravadoObčianskehozákonníkazaradilaustanovenia§442aa458a.Podľa§442a
ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť
predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške

odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva;
to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. Podľa
§ 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno
určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie
§ 442a ods. 2.

103.Žalobcadôkaznepreukázalpredloženýmizmluvamiuzavretýmis monitorovacímisubjektamivýšku
sumy odplaty, ktorú tieto subjekty hradili žalobcovi na základe uzavretých zmlúv v súvislosti s použitím
článkov denníka PRAVDA v rámci nimi dodávaných monitoringom. Žalobca v konaní preukázal, že
zo strany žalovaného došlo k porušeniu autorského práva ako aj k ohrozeniu práv žalobcu konaním

žalovaného, pričom išlo o činnosť žalovaného vykonávanú systematicky a dlhodobo, ktorá spočívala v
neoprávnenom používaní autorských článkov denníka PRAVDA v monitoringu dodávaného žalovaným
jeho klientom a vykonávaným formou systematickej extrakcie a reutilizácie databázy denníka PRAVDA
v printovej aj elektronickej forme. Vzhľadom na preukázanú dĺžku a rozsah porušovania autorských
práv žalobcu považoval súd žalobcom požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia za primeranú.

Súd pritom vychádzal zo zmluvy, ktorú mali právni predchodcovia strán skoro uzavretú dňa 01.10.2000
(ods. 33. odôvodnenia tohto rozsudku) ako aj zo zmluvy o extrakcii a reutilizácii podľa § 72 a nasl.
zák. č. 618/2003 Zb. o autorskom práve zo dňa 31.12.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu ako
zhotoviteľom a spoločnosťou Newton information technology, s.r.o.. Výšku odplaty mal súd preukázanú z
výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého spoločnosť NEWTON-IT s. r. o. poukazovala

žalobcovi v období od 01.10.2006 do 18.09.2007 za extrakciu a reutilizáciu denníka PRAVDA odplatu
vo výške 64.260,- SK mesačne.

104. V tomto smere súd má za to, že z dôkazov predložených žalobcom z náhodne vybraných článkov
z monitoringov klientov žalovaného s porovnaním na harddisku a USB nosičoch (napr. monitoring

poskytovaný právnym predchodcom žalovaného spoločnosti NDS a. s. za obdobie od 5/2005 do
1/2008, monitoring poskytovaný právnym predchodcom žalovaného Prešovskému samosprávnemu
kraju období od 3/2006 do 29.06.2007) ako aj z tlačených exemplárov denníka PRAVDA predložených
žalobcomvkonanívyplýva,žežalovanývyhotovujerozmnoženinyčlánkovzdenníkaPRAVDAapoužívaich v monitoringu poskytovanom jeho klientom za odplatu (zoznam z Registra zmlúv založenom v spise
nač.l.spisu463,464),atobezsúhlasužalobcuakonositeľamajetkovýchprávktýmtodielam.Vkaždom
jednotlivom prípade je (v tiráži a tiež pri každom článku) a na www.pravda.sk zrejmé, že autormi bola

uplatnenávýhradaautorskéhoprávavzmysle§33zákonač.618/2003Z.z.,pričomvýhraduautorstvapri
každomautorskomčlánkužalobcazačaluvádzaťpreukázateľneodjúna2006atovoforme©Perexa.s.
Žalovaný teda použil články denníka PRAVDA, ktoré boli vytvorené zamestnancami žalobcu, na ktorého
prešli majetkové práva autorov - zamestnancov právneho predchodcu žalobcu v zmysle ustanovenia §
50 ods. 1 autorského zákona, keď žalobca bol vykonávateľom majetkových práv autorov predmetných

článkov a teda osobou oprávnenou vo svojom mene na svoj účet vykonávať majetkové autorské práva
týchto autorov v zmysle § 18 autorského zákona, ktoré uplatňuje podľa § 56 ods. 1 písm. b/, c/, e/ a
f/ zákona č. 618/2003 Z. z v mene autora podľa § 57 cit. zákona. Toto oprávnenie zahŕňa tiež právo
udeľovať súhlas tretím osobám na každé použitie predmetných článkov, ktorého autormi sú zamestnanci
žalobcu.

105. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobu v časti, ktorej si žalobca voči
žalovanému uplatňoval titulom ujmy na majetkových právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom
obohatení vo výške 1.994.64 Eur mesačne za porušenie autorských práv žalobcu období od 01.06.2006
do 29.07.2008 za dôvodnú a v tejto časti súd žalobe vyhovel (výrok II. rozsudku).

106. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
V tomto konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému najskôr dvoch negatórnych výrokov (I. Žalovaný

je povinný sa zdržať každého neoprávneného použitia diela alebo nakladania s dielom formou
rozmnožovania, verejného prenosu alebo rozširovania diela uverejnené v denníku PRAVDA alebo
v internetovom denníku na www.pravda.sk, ku ktorým bolo vyhradené právo udeľovať súhlas na
rozmnožovanie alebo verejný prenos. II. Žalovaný je povinný sa zdržať každého neoprávneného použitia
alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou

extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo kvantitatívnej podstatnej časti databázy denníka PRAVDA
alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy
denníka PRAVDA) a úhrady ujmy na majetkových právach žalobcu spočívajúce v bezdôvodnom
obohatení vo výške 1.994,64 Eur mesačne od kalendárneho mesiaca januára 2003 do právoplatného
skončenia vo veci.

Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 13.01.2014 bez uvedenia dôvodu (za
súhlasu žalovaného), uznesením č. k. 6C 33/2004-412 zo dňa 10.03.2014 (právoplatné 01.04.2014) súd
konanie zastavil a to:
- v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného použitia diela alebo
nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania diela zverejneného

v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na www.pravda.sk, ku ktorým bolo vyhradené právo
udeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný prenos,
- v časti vydania bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci.
O trovách konania v tomto uznesení nebolo rozhodnuté.

108. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

109. Súd vyhovel žalobe v časti negatórneho výroku (výrok I. rozsudku) s tým, že s prihliadnutím na
čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zo dňa 13.01.2014 v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať

sa výkonu neoprávneného použitia diela alebo nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného
prenosu, alebo rozširovania diela zverejneného v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na
www.pravda.sk, ku ktorým bolo vyhradené právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný
prenos, možno skonštatovať, že úspech žalobcu bol v rozsahu 50 % vzhľadom na to, že v rozsahu
druhého negatórneho výroku vzal žalobu späť, a teda procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti.

Zároveň možno konštatovať, že v tejto časti žaloby mal žalovaný úspech taktiež v rozsahu 50 % a to
vzhľadom na to, že v jednom výroku súd žalobe vyhovel a v druhom bolo konanie zastavené z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Vzhľadom na uvedené by v tejto časti žaloby žiadna zo strán
nemala nárok na náhradu trov konania.110. V časti žaloby, ktorou sa žalobca sa domáhal voči žalovanému úhrady ujmy na majetkových
právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994,64 Eur mesačne od

kalendárneho mesiaca januára 2003 do 29.07.2008 súd žalobe vyhovel v rozsahu nároku uplatneného
za obdobie od 01.06.2006 do 29.07.2008. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Zároveň pri rozhodnutí o
nároku na náhradu trov konania súd musí prihliadať na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zo dňa
13.01.2014 v časti vydania bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci.
Za tejto situácie by súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci.

V tomto smere vzhľadom na to, že uznesenie o čiastočnom späťvzatí č. k. 6C 33/2004-412 zo dňa
10.03.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2014 možno konštatovať, že bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.994,64 Eur mesačne od kalendárneho mesiaca januára 2003 do právoplatnosti uznesenia
o zastavení konania v časti vydania bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného
skončenia veci možno vyčísliť na sumu 269.276,40 Eur (100 %). V časti, v ktorej bol úspešný žalobca
t. j. od 01.06.2006 do 29.07.2008. (24 mesiacov a 29 dní) ide o sumu 49.799,512 Eur, t.j. 18 %.

Úspech žalovaného je v časti obdobia od 01.01.2003 do 31.05.2006, pričom za úspech žalovaného
treba považovať aj zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti
vydania bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci, v ktorej žalobca
procesne zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené úspech žalovaného je aj v časti obdobia od
30.07.2008 do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o čiastočnom späťvzatí žaloby t.j. do 01.04.2014.

Úspech žalovaného je teda v časti sumy 219.476,888, t.j. 82 %. Celkový úspech žalovaného by v tejto
časti žaloby bol vo výške 64% (82 - 18).

111. Podľa ustanovenia § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

112. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť

môže spočívať buď v okolnostiach danej veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru

hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Priamo z textu zákonného ustanovenia
vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného
zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej,
ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania.

113. V tomto rozhodnutí sa súd po dôkladnom zvážení rozhodol postupovať v zmysle citovaného
ustanovenia § 257 CSP a žalovanému, úspešnému v pomere 64 % nepriznať voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania. Výnimočné okolnosti predmetnej veci súd vidí v tom, že žalobca v konaní
preukázal, že zo strany žalovaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti dochádzalo k porušovaniu
autorského práva žalobcu voči jeho databáze všetkých článkov denníka PRAVDA v printovej aj v

elektronickej podobe formou systematickej extrakcie a reutilizácie databázy denníka PRAVDA a to
dlhodobo (od 01.03.2002), na dennej báze. Procesný neúspech žalobcu v časti žaloby v dôsledku
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 13.01.2014 v časti vydania bezdôvodného obohatenia
od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci spôsobil v konečnom dôsledku pokiaľ ide o nárok
na náhradu trov konania pomerný úspech žalovaného, čo sa súdu javí vzhľadom na dlhodobé

a systematické porušovanie autorských práv žalobcu k databáze článkov denníka PRAVDA ako
nespravodlivé vo vzťahu k žalobcovi. Z uvedeného dôvodu, keď úlohou súdnictva je rozhodovať spory
medzi účastníkmi konania a prinášať im pokiaľ je to možné spravodlivé rozhodnutia, a nie vyvolávať
vzájomnýpocitnespravodlivosti,týmskôrvrámcirozhodovaniaotrováchkonania,ktorénetvorípodstatu
súdneho konania, súd považoval za spravodlivé výnimočne nepriznať žalovanému voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024