Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 17P/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201936
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U.

N., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa rodičov: matka - O.. G. N., rodená N., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XX, XXX XX N., toho času bytom J. XX, XXX XX N., zastúpená ORLIK advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Jablonové 722, 900 54 Jablonové, IČO: 52 190 439, a otec - M. W., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., toho času G. X, XXX XX N. o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00

hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu vždy od 16:30 hod.
do 19:00 hod.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

Otec si maloletú prevezme v dňoch, kedy je táto v predškolskom zariadení v tomto predškolskom
zariadení. V prípade, že bude navštevovať následne školské zariadenie, tak v tomto školskom zariadení.

Inak si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky, ktorej ju v mieste jej bydliska vždy po ukončení
styku aj odovzdá.

II. Otec je povinný počnúc dňom 01.9.2024 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220,- eur
mesačne a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.9.2024 do 31.10.2024 je otec povinný uhradiť v sume 140,- eur k
rukám matky do troch dní od doručenia tohto rozsudku.

III. V časti o uloženie informačnej povinnosti matke súd návrh otca zamieta.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 61P/6/2022-82 zo dňa
06.04.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Mestskom súde Bratislava II dňa 18.06.2024, žiadal otec o vydanie
rozhodnutia, ktorým budú upravené práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že matka je povinná
písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o vývoji maloletej, o aktuálnych ošetrujúcich
lekároch maloletej, v prípade nástupu maloletej do A. zariadenia o všetkých informáciách o A. zariadení,v prípade nástupu maloletej do Š. o všetkých informáciách o Š. a prospechu maloletej, a to najmenej
jeden krát mesačne. V prípade akútnych zdravotných problémov maloletej je matka povinná informovať
otcabezodkladnetelefonickyanáslednepodrobnepísomnedo3dníoduvedenýchproblémov.Zároveň,

aby súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou bez prítomnosti
matky každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:00 do 18:00 hod. Otec maloletú prevezme a
odovzdá v mieste bydliska matky. Matka maloletej je povinná maloletú riadne pripraviť na styk s otcom
a maloletú v určený čas otcovi odovzdať.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 61P/66/2022 zo dňa
06.04.2022súdschválilrodičovskúdohodutak,žemaloletábolazverenádoosobnejstarostlivostimatky,
zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a otec bol zaviazaný na platenie výživného v
sume 150,- eur mesačne. Styk s maloletou bol určený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
každý nepárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že sa styk začne
v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí. Napriek vedomosti matky, že v predmetný

čas je oprávnený na styk s maloletou, má maloletá nastavený svoj denný režim spôsobom, že maloletá
väčšinu ich stretnutí prespí v kočiari. Ak mu matka ruší stretnutia z dôvodu choroby maloletej, býva to
väčšinou pár hodín pred stretnutím. Ak otec žiada od matky náhradný termín, táto nereaguje. Styk s
maloletouprebiehazaneprimeranéhozasahovaniamatky,ktoráotcovinedovolíanitlačiťkočík,nedovolí
otcovi v daný čas, aby navštívili miesta, ktoré určí on. Čas určený mu rodičovskou dohodou je pre neho

príliš krátky. Matka taktiež otcovi neposkytuje žiadne informácie ohľadne maloletej, aj napriek tomu, že
sa opakovane o ne zaujíma. Matka nie je ochotná priznať otcovi jeho rodičovské práva. Zdá sa mu, že
jej kroky vedú k tomu, aby ho vytesnila zo života maloletej. Svoje vyživovacie povinnosti voči maloletej
si riadne plní, má s maloletou dobrý vzťah, nechce, aby sa negatívne zmenil a má záujem s ňou tráviť
viac času, ako aj vedieť informácie ohľadne maloletej.

3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu výslovne poprela podľa nej nepravdivé tvrdenia
otca. Nie je pravdou, že matka obmedzuje jeho styk s maloletou, neuviedol žiadne neúnosné a
neopodstatnené zasahovanie matky do jeho času a dané nijako neosvedčil. Podľa matky má otec
narcistickú poruchu osobnosti, býva agresívny, vzťah s ním bol plný osočovania, ponižovania a

manipulácie. Vďaka rozchodu s otcom je matke umožnené ochrániť maloletú pred agresívnymi náladami
otca a hrubým správaním. Matka dodržiava rozhodnutie súdu. Pokiaľ maloletá vykazuje zdravotné
problémy, podáva informácie o chorobe otcovi v predstihu. Rešpektuje právo otca na styk a dáva mu
priestor, aby bol s maloletou. Po stretnutiach a vyčíňaní otca, kedy volá policajnú hliadku a v prítomnosti
maloletej kričí, maloletá nespí, plače, je nekľudná a budí sa so slovami „maminka bojím, bojím“ a pritúli

sa k matke, taktiež sa pocikáva a musí mať zasvietené. Otec sa oženil a má novú rodinu, pričom je
nepochopiteľné, prečo netrávi čas so svojou manželkou. Otec sa už v minulosti na základe svojich
klamstiev pokúšal ovplyvniť súd, jeho slová sa nepotvrdili a znova to skúša rovnako. Otec neuvádza
podstatnú informáciu a to, že pracuje na zmeny S. H. na Č. Z. R. A., ktorá je otvorená každý deň od 06.00
hod do 22.00 hod., čo mu neumožňuje styk realizovať počas celých víkendov ako žiada. Čas, ktorý súd

určil (schválením rodičovskej dohody) je podľa nej postačujúci pre dieťa, vyhovuje aj dieťaťu, nakoľko
otec nevyužíva celý čas, stalo sa, že neprišiel na stretnutie, taktiež sa stáva, že po dvoch hodinách
strávených s dieťaťom, jeho agresivita voči dieťaťu rastie. Dňa 23.12.2021 otcovi telefonovala, že nemá
peniaze cez Vianoce pre dieťa, pričom otec sa so svojou kamarátkou smial. Tri mesiace neposlal ani
euro na maloletú. Takto sa podľa nej milujúci otec nespráva voči dieťaťu. Matka má taktiež podozrenie,

že otec chodieva na styk s maloletou pod vplyvom omamných látok.

4. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 04.09.2024 sa matka maloletej domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým súd zvýši vyživovaciu povinnosti otca zo sumy 150,- eur na sumu 250,- eur
mesačne odo dňa podania návrhu, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, pričom spravovať majetok

maloletej bude matka.

5. Svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení maloletej na základe vlastného rozhodnutia uhrádzal otec
výživné v sume 120,- eur mesačne. Keď maloletá dovŕšila prvý rok, tri mesiace neuhrádzal nič, pričom
následne matka podala návrh na úpravu páv a povinností k maloletej na Okresný súd Bratislava V. Otec

si po vydaní rozhodnutia, na základe ktorého je povinný uhrádzať výživné v sume 150,- eur mesačne,
vyživovaciu povinnosť plní, nad rámec prispieva 10,- eur. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov,
keď v D. 2024 dovŕši X F. a jej potreby sú odlišné od potrieb dieťaťa vo veku X,X roka. V septembri 2024má nastúpiť do O. školy, mesačný poplatok za O. školu je 75,- eur, poplatok za stravovanie v O. škole,
100,- eur ročný poplatok na ZRPŠ, taktiež zvýšené náklady na oblečenie a obuv.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

7. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 17P/79/2024 - 38 zo dňa 19.09.2024 súd spojil konanie
o návrhu otca a konanie o návrhu matky na spoločné konanie.

8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 súd schválil
rodičovskú dohodu tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia. otec sa zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletej sumou
150,- eur mesačne a styk bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny
týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase

začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí.

9. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Em/5/2022-51 zo dňa 08.11.2022, súd zamietol
návrh otca - oprávneného zo dňa 12.08.2022 o nariadení výkonu rozhodnutia - rozsudok Okresného
súdu Bratislava V č. k. 61P/6/2022 - 82 zo dňa 06.04.2022. Súd v danom konaní uviedol, že nie je

naplnený dôvod na donucovanie matky ako povinnej ku rešpektovaniu rozhodnutia súdu, keďže nebolo
preukázané, že by si povinná povinnosť jej vyplývajúcu z exekučného titulu neplnila či, žeby aktuálne v
čase rozhodovania súdu bránila oprávnenému naďalej v kontakte s dieťaťom.

10. Otec pracuje pre spoločnosť H. na A. P. Č. Z. s čistým mesačným príjmom okolo 1.000,- až 1.050,-

eur. Jeho manželka pracuje na H. L. Č. Z. a má porovnateľný príjem. Manželke platí sumu 400,- eur
súvisiacu s hradením životných nákladov. Manželka zaplatí hypotéku, platby spojené s užívaním bytu,
internet. Výdavky na stravu má otec okolo 200,- až 300,- eur mesačne, na pohonné hmoty okolo 100,-
eur, iné výdavky mimo výživného na dcéru veľmi nemá, veľa mu toho neostáva. Potom, čo vyhlásil
osobný bankrot má zaplatiť spolu sumu 500,- eur, čo spláca po 14,- eur, 40,- eur hradí paušál za

telekom služby súvisiace s mobilným telefónom. Býva v Bratislave vo S., v byte, ktorý vlastní jeho
manželka, s ktorou sa oženil dňa XX.XX.XXXX. Majú naň hypotekárny úver, ktorého mesačná splátka je
okolo 430,- eur. Výška hypotéky je okolo 70.000,- eur, v byte býva jeho manželka, s ktorou čaká dieťa,
termín narodenia je XX.XX.XXXX. Má ešte syna v Č. F., ktorý už bude mať XX rokov, nemá voči nemu
vyživovaciu povinnosť, jeho matka ho ani nedala zapísať do rodného listu, neskôr si ho osvojil iný muž.

11. Matka býva byte na J. Č.. XX S. N. so svojou matkou a dvomi deťmi. Matka má staršie XX ročné
dieťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Vlastníkom bytu je tretia osoba, o vlastníctvo je vedený
súdny spor, matka platí platby spojené s užívaním bytu vo výške 245,- eur, elektrinu vo výške 36,- eur,
plyn vo výške 22,- eur, UPC služby vo výške 27,- eur, telefón okolo 15, až 20,- eur mesačne. Má D.

D., lieky - vitamíny ju mesačne stoja okolo 50,- eur, strava je okolo 200,- eur mesačne, okrem toho má
náklady na stravu detí, drogéria stojí okolo 50,- až 60,- eur mesačne, na oblečenie má výdavky okolo
60,- eur mesačne. Úvery nemáá, má ročnú električenku, ktorá stála okolo 250,- eur. Pracuje v stredisku
Z. Z. V. Z. A. pre O. Č. A., jej mesačný čistý príjem je okolo 1.300,- eur, taktiež poberá daňový bonus
a prídavky na deti.

12. Maloletá chodí do Š. na F. X. S. N., ktorej školné je mesačne 75,- eur, v Š. chodí na gymnastiku, na tri
mesiace táto stojí 72,- eur, strava v Š. stojí okolo 65,- eur, mimo Š. sa strava na maloletú pohybuje okolo
200,- eur mesačne, oblečenie pre maloletú stojí okolo 100,- eur mesačne, niekedy 50,- eur mesačne,
drogéria stojí okolo 50,- eur, maloletá netrpí žiadnym osobitným ochorením, máva bežné ochorenia ako

je chrípka a zápal. Aktuálne má problém s mliekom v Š., začala hnačkovať.

13. Kolízny opatrovník sa priklonil k rozšíreniu styku otca s maloletou, a to bez prítomnosti matky. V
prípade zvýšenia výživného na maloletú nevidia aktuálny dôvod, preto navrhli ponechať aktuálnu výšku
výživného. Aktuálne na ich odporúčanie rodičia navštevujú referát poradensko-psychologických služieb.

14. Právny zástupca matky titulom záverečnej reči navrhol doplniť dokazovanie o potvrdenie o
príjme manželky, nakoľko sa jedná o príjem rozhodujúci, keďže žijú s otcom v spoločnej domácnosti.
Navrhol tiež počkať na závery stretnutí z referátu poradensko-psychologických služieb. Matka byzároveň doložila do spisu doklady o zvýšených výdavkoch, keďže od času kedy bola naposledy určená
vyživovacia povinnosť uplynuli 2 roky a teda došlo k zvýšeniu výdavkov.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

23. Podľa § 25 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

24. Pokiaľ ide o návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou, tento súd považoval za dôvodný. Už
aj bez ohľadu na konflikty, ku ktorým medzi rodičmi ku ktorým dochádza počas stretávania sa otca s

maloletou za prítomnosti matky, ktoré popisovali obaja rodičia, súd považuje za legitímnu požiadavku
otca smerujúcu k rozšíreniu jeho styku s maloletou. Otec je rodičom s rovnakým rozsahom a obsahom
rodičovských práv, ako matka. Úprava prítomnosti matky v súdom schválenej dohode rodičov mala
svoje opodstatnenie, keďže v čase schvaľovania dohody mala maloletá približne F. V. A., prítomnosť
matky bola dôležitá tak s ohľadom na jej vek, ako aj na potrebu dojčenia. Aktuálne má prakticky Š.

roky, potreba dojčenia nemôže byť v tomto veku legitímnym dôvodom pre ďalšie obmedzovanie styku
otca s ňou, a zároveň ani dôvodom na prítomnosť matky pri styku. Navyše obaja rodičia popisujú, že
počas vzájomného stretávania sa dochádza ku konfliktom, musela byť dokonca privolávaná policajná
hliadka. Všetkých týchto konfliktov musela byť doposiaľ prítomná maloletá a nie je žiaden racionálny
dôvod, aby táto situácia pretrvávala. Konflikty medzi rodičmi nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom, ktoré

by bránili stretávaniu sa niektorého rodičov s dieťaťom alebo dôvodom, ktorý by mal vytvárať prekážku
pre rozšírenie styku dieťaťa s rodičom. Takýto prístup by bol vyslovene v rozpore s najlepším záujmom
dieťaťa, ktoré v zmysle Čl. V písm. h) má právo podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väziebs obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Teda nielen s matkou, ale aj otcom, o
ktorého úprimnom záujme o rozšírenie styku s maloletou súd nemal dôvod pochybovať.

25. Matka síce argumentovala, tým, že otec svoje tvrdenia, že ho akokoľvek obmedzuje, nepreukázal, v
prejednávanej veci bol ale pre súd podstatný úprimný záujem rodiča - otca na rozšírení styku s vlastnou
dcérou(oktoromnemalsúdžiadendôvodpochybovať),čojeprirodzenýpostojrodiča,ktorémunadieťati
záleží. Matka uvádzala, že otec svoje argumenty nepreukázal, tie ale vo vzťahu k záujmu na rozšírení
styku s dcérou ani preukazovať nemusel. Doteraz upravený styk sa predsa v zásade realizuje. Výhrady

matky, že otec nie vždy využil upravený rozsah styku a odišiel skôr, oslabuje skutočnosť, že tento sa
často odohral v konfliktnom nastavení rodičov. To, že otec v minulosti odišiel skôr, ako mal upravené
rozhodnutím, neoslabuje dôvodnosť jeho požiadavky na kvantitatívne rozšírenie. A práve skutočnosť,
že dochádza medzi rodičmi ku konfliktom počas priebehu styku otca s dcérou, je dôvodom, prečo je
správne celý styk posunúť aj do kvalitatívne lepšej roviny, v rámci čoho bude môcť maloletá čas stráviť s
otcom nielen viac času, ale bude to môcť byť tiež čas bohatší na aktivity, ktoré ju môžu obohatiť, môže si

z nich odniesť pozitívne zážitky a spomienky, a takéto rozšírenie vzťahu s otcom je nepochybne v súlade
s jej najlepším záujmom a logicky predpokladá aj časové rozšírenie styku a s ohľadom na aktuálnu
kvalitu vzájomnej komunikácie medzi rodičmi.

26. Súd považuje otca za rovnako kvalitného rodiča, ako matku. Matka síce formulovala svoje výhrady

voči otcovi, tie však smerovali predovšetkým vo vzťahu k jej vzájomným nezhodám s otcom. Na jednej
strane vyčíta navrhovateľovi, že nepredložil žiaden dôkaz o jeho tvrdeniach o tom, že mu ona obmedzuje
styk s dcérou, na druhej strane, ani ona nijakým spôsobom nepreukázala, že by záujem otca o rozšírenie
jeho styku s dcérou bol v rozpore so záujmom maloletej. Skutočnosť, že sa otec oženil, a s manželkou
čakajú dieťa, nemôže otca vylúčiť zo života maloletej, a nijako neznamená, že sa nemôže domáhať

rozšírenia styku s dcérou. Už vôbec nie sú argumentom dôvody o správaní sa otca v roku 2021, resp.
pred uzatvorením rodičovskej dohody, schválenej následne súdom, ktorá ustálila pomery a ktorá je
momentom, vo vzťahu ku ktorému súd v zmysle § 26 ods. 6 zákona o rodine (a § 78 ods. 1 zákona o
rodine pokiaľ ide o výživné), vo vzťahu ku ktorému súd porovnáva, či došlo k zmene pomerov. Matka
síce uvádzala, že rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom má brániť aj skutočnosť, že sa domnieva,

že otec na stretnutia zo synom chodieva pod vplyvom omamných látok. Toto podozrenie nebolo nijako
racionálne podložené, naopak, v prospech riadneho vedenia života otcom svedčí skutočnosť, že si
dokázal zaobstarať prácu a aj pravidelný príjem, riadne si plní vyživovaciu povinnosť, oženil sa, s
manželkou čakajú dieťa. Nehovoriac už o tom, že ak by aj bol racionálny dôvod zaoberať sa týmto nijako
hodnoverne čo i len osvedčeným, nie to ešte preukázaným tvrdením matky, tak súd by to nezbavovalo

povinnosť hľadať riešenie pre zachovanie a zlepšovanie vzťahu a kontaktu otca s maloletou, keďže
záujem maloletej na vyrovnanom vzťahu s oboma rodičmi je prvoradý.

27.Úplneiracionálnymargumentom,ktorýmatkadefinovala,akomožnériešeniecelejsituácie,jematkin
návrh riešenia, že maloletú by si osvojil jej priateľ. Súd aj s ohľadom na tento argument apeluje na

matku, aby rešpektovala otca v živote maloletej, jeho úloha je nezastupiteľná. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že jeho staršie dieťa si osvojil iný muž, ani skutočnosť, že otec mal v minulosti ohľadom
tejto možnosti s matkou komunikovať. Podstatným je jednoznačne prejavený záujem otca budovať a
rozširovať vzťah medzi maloletou a ním.

28. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca voči maloletej, súd tento považoval z časti
za dôvodný (matka sa domáhala zvýšenia o 100 eur mesačne, súd výživné zvýšil o 70 eur mesačne).
Zmenu pomerov predstavuje skutočnosť, že maloletá začala v septembri chodiť do O. školy, s čím sú
spojenéobjektívnezvýšenénákladynaškolné,ktoréjedôvodnépretaviťdovýškyvyživovacejpovinnosti
otca. Súd však nepovažoval z dôvodné, aby sa táto skutočnosť prejavila zvýšením o 100 eur mesačne.

Pre rozhodnutie zásadná zmena spočíva vo vzniku poplatku za školné v O. škole vo výške 75 eur, vo
výške poplatku za stravu v Š.U. vo výške 65 eur a krúžku gymnastiky Š. maloletej, dohromady spolu 140
eur, čo považoval súd dôvodné, aby sa na týchto nákladoch obaja rodičia podieľali v rovnakej výške a
to je aj suma, presnejšie teda 70 eur, o ktorú súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca. Iná zásadná zmena
pomerov na strane oprávnených potrieb maloletej nevznikla. Pokiaľ ide o celkové mesačné výdavky na

oprávnené potreby maloletej, tie súd ustálil na výške okolo 440 eur mesačne, pričom súd zdôrazňuje,
že sa jedná o maloleté dieťa, A., vo veku Š. rokov a od toho sa odvíja aj výška nákladov na oprávnené
potreby. Alikvotná časť nákladov na bývanie je na maloletú vo výške 110 eur (1/3 z celkových nákladov
matky, keďže v byte bývajú 3 osoby), náklady na stravu doma súd aj s ohľadom na vek maloletejustálil na sume okolo 100 eur mesačne, keďže maloletá začala chodiť do Š., kde má stravu po celý
deň zabezpečenú a ktorá sa aj osobitne hradí sumou 65 eur mesačne (celkový výdavok na stravu
tak predstavuje okolo 165 eur mesačne, v prevyšujúcej výške ho súd považoval za nadhodnotený),

poplatok za Š. je vo výške 75 eur mesačne, priemerný mesačný náklad gymnastiky je okolo 24 eur
mesačne, náklady na oblečenie taktiež s ohľadom na vek a skutočnosť, že maloletá rastie potrebuje
oblečenie obmieňať, potrebuje neustále obmieňať aj sezónne oblečenie, súd ich teda ustálil vo výške
okolo 50 eur mesačne (vo vyššej miera ich nepovažoval za dôvodné), náklady na drogériu vo výške
10 eur mesačne súd považoval za postačujúce (naopak matkou tvrdené náklady v sume 50 eur na

drogériu súd vyhodnotil na Š. dieťa ako nedôvodne vysoké), podobne za primerané považoval náklady
na zdravotnú starostlivosť vo výške okolo 10 eur mesačne. Súd pri vymedzení nákladov na pokrytie
oprávnených potrieb maloletej vychádzal z bežných cien potravín, oblečenia, stravy, nákladov spojených
s užívaním bytu, nákladov na zdravotnú starostlivosť a pokrytia záujmovej činnosti so zohľadnením
veku maloletej. Ak matka vynakladá vyššiu sumu (ako to tvrdí), je to rozhodnutie, ktoré súd rešpektuje,
neznamená to ale, že sa aj v tomto prípade jedná o výdavky, ktoré sú na účely určenia vyživovacej

povinnosti oprávnené. Novo určené výživné je tak primerané aj s ohľadom na celkovú výšku mesačných
výdavkovslúžiacichnapokrytieoprávnenýchpotriebmaloletej,zohľadňujeajplynutiečasuodnaposledy
schvaľovanej uzatvorenej rodičovskej dohody. Zároveň zohľadňuje možnosti oboch rodičov. Matka už
nie je na rodičovskej dovolenke, ako v čase ostatného rozhodovania súdu, pracuje, ako sama uviedla
dosahuje príjem okolo 1.300 eur mesačne (po nahliadnutí do registra Sociálnej poisťovne súd zistil, že

matka za obdobie od januára 2024 do septembra 2024 dosiahla súhrn vymeriavacích základov vo výške
spolu 14488,03 eur, v priemere teda 1609,78 eur mesačne, čo by pri uplatnení daňového bonusu (na
dve deti) a tiež uplatnení nezdaniteľnej časti na zamestnanca predstavovalo netto príjem okolo 1.498
eur mesačne (po prepočte na portáli platy.sk)). . Poberá na maloletú prídavky vo výške 60 eur mesačne
(tie ale poberala aj pri ostatnom rozhodovaní súdu (hoci vtedy v nižšej výške, a to približne o polovicu).

Zároveň si uplatňuje daňový bonus, ktorého výške je v čase rozhodovania súdu stále ešte 140 eur
mesačne a v konečnom dôsledku to znamená daňové zvýhodnenie, ktoré zvyšuje disponibilný príjem
matky každý mesiac. Otec ma aktuálne v porovnaní s obdobím, kedy bola schvaľovaná rodičovská
dohoda, taktiež stabilné zamestnanie, pracuje na Č. Z., jeho vymeriavací základ (teda btto príjem),
dosahuje sumu spolu 15.996 eur za obdobie 10/2023 až 09/2024, teda v priemere mesačne 1.333 eur

mesačne, pri mesačnom uplatnení nezdaniteľnej časti zamestnanca sa tak čistý príjem bez príspevku
na stravu pohybuje okolo 1.024 mesačne, čo súd zistil nahliadnutím do registra sociálnej poisťovne a
prepočtom na portáli platy.sk. Zvýšenie výživného o 70 eur mesačne tak zohľadňuje zmenu pomerov
tak na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov a zároveň tým, že predstavuje okolo 21 % z netto
príjmu otca, je aj v jeho možnostiach. Zročné výživné súd určil za uplynulé dva mesiace, teda september

a október 2024, kedy súčet 70 + 70 eur predstavuje výslednú sumu zročného výživného vo výške 140
eur. Za rozhodujúci termín pre zmenu pomerov považoval súd práve začiatok mesiaca september roku
2024, kedy maloletá začala chodiť do Š. a toto predstavuje v tomto prípade relevantnú zmenu pomerov,
ktorá sa prejavila vo zvýšení nákladov na jej oprávnené potreby.

29. Vyššie popísané dôvody tak súd považoval za dostatočné na to, aby zmenil (rozšíril) tak úpravu styku
otca s maloletou (§ 25 ods. 6 zákona o rodine), ako aj zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú.
Ak matka mala za to, že by právo zastupovanie maloletej a správu jej majetku mala mať len ona, túto
požiadavku matky za dôvodnú nepovažoval a dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia (schválenej
rodičovskej dohody, v zmysle ktorej tieto práva uplatňujú obaja rodičia) nevidel. Skutočnosť, že otec si

upravil aj situáciu súvisiacu so zadlženosťou (hoci aj riešením cez osobný bankrot), neznamená, že je
nezodpovedným a to dokonca do takej miery, že by mal byť defacto obmedzený na časti rodičovských
práv. Naopak, v spojení so skutočnosťou, že aktuálne plní splátkový kalendár, skutočnosť, že riadne
pracuje, má pravidelný príjem, riadne si plní vyživovaciu povinnosť, znamená, že otec dokáže aktuálne
k svojím povinnostiam pristupovať rovnako zodpovedne, ako matka.

30. Súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie doplnením príjmu manželky otca. Nemal
dôvod pochybovať o tom, že jej príjem je porovnateľný s jeho príjmom, ako to otec tvrdil v rámci výsluchu
(vykonávajú v zásade rovnakú prácu pre rovnakého zamestnávateľa), preto súd tento vyhodnocoval v
porovnateľnej výške ako príjem otca. Pri zohľadnení skutočnosti, že samotná manželka otca vyživovaciu

povinnosť voči maloletej nemá, to súd považoval za postačujúce. Taktiež súd nepovažoval za účelné
vykonanie dokazovania psychologickým vyšetrením maloletej. Súd nepovažoval za účelné, zaťažiť
dokazovaním maloletú, ktorá je v celej situácii bez zavinenia, obzvlášť v prípade, ak uzavrel, že ak
je maloletá vystavená stresujúcim faktorom spojeným s otcom, sú to práve nezhody medzi rodičmi,ktoré rodičia nedokážu eliminovať ani počas realizácie styku otca s maloletou. Nemožno ale uzavrieť,
že by zdrojom nezhôd bol výlučne otec. V takomto prípade nie je riešením vystavovanie maloletého
dieťaťa vyšetreniam. Bez ohľadu na výsledok, sa ani vykonaním takéhoto dokazovania nevytratí potreba

zabezpečiť situáciu tak, aby bolo právo maloletej na styk s otcom zabezpečené, a zároveň aby mohlo
byť realizované rodičovské právo otca na styk s maloletou. Tu je práve úlohou rodičov, uvedomiť si, že
bez ohľadu na to, že už majú obaja iných životných partnerov, stále je maloletá dieťaťom oboch, zaslúži
si pokojné nerušené detstvo, vedomie, že hoci rodičia spolu s ňou netvoria spoločná domácnosť, dokážu
spolu racionálne a konštruktívne komunikovať, bez vzájomných invektív, a s patričnou ústretovosťou

a pochopením. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že útok na ktoréhokoľvek rodiča, a je jedno odkiaľ
smeruje, je útokom, ktorý je pre maloleté dieťa bolestivý (o to viac, ak smeruje od druhého rodiča) a
nemá mu byť vystavované. Vytvoriť pre maloletú pokojné a šťastné detstvo je v silách oboch rodičov,
je dôležíté, aby sa na to zamerali.

31. Otec sa v konaní nad rámec pôvodnej rodičovskej dohody domáhal uloženia informačnej povinnosti

matke, a to tak ohľadom A. zariadenia, ako aj ohľadom zdravotného stavu maloletej a zdravotnej
starostlivosti maloletej. Súd tento návrh zamietol. Matka na pojednávaní uviedla, akú Š. maloletá
navštevuje, pokiaľ ide o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, otec si túto informáciu dokáže obstarať
prostredníctvom zdravotnej poisťovne, resp. následne priamym kontaktom na ošetrujúcich lekárov. Aj v
tomto prípade ale súd apeluje na matku, aby rešpektovala otca ako plnohodnotného rodiča, ktorý má

právo poznať zdravotný stav maloletej, jeho zmeny a jeho požiadavka je tomto smere k matke racionálna
a odôvodnená.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Otec a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku
písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

V Bratislave dňa 23.10.2024

JUDr. Peter Kalata
sudca