Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-1T/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4622010211.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou, v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, v súbehu
s prečinom súlož medzi príbuznými podľa § 203 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
v Nitre dňa 29.11.2024 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. F. XXX/XX,

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 17.05.2022, sp. zn. Pv 272/21/4406
pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno

b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného
zákona v súbehu s prečinom súlož medzi príbuznými podľa § 203 odsek 1 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa28.03.2021vpresnenezistenomčasevovečernýchhodináchvlesíkuvkatastrálnomúzemíobceE.,
okres C., vo svojom tu odparkovanom osobnom motorovom vozidle značka G. H. hnedej metalízy, EČ:
C., preliezol medzi sedačkami za svojou maloletou dcérou I., nar. XX.XX.XXXX, sediacou na zadných
sedačkách motorového vozidla, sadol jej na nohy, jednou rukou jej držal ruky, druhou rukou jej stiahol

nohavice a nohavičky a napriek tomu, že maloletá kričala o pomoc a bránila sa tak, že sa jej podarilo
uvoľniť si nohu, ktorou ho kopla do kolena, vykonal na nej súlož,

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, sp. zn. Pv 272/21/4406 zo
dňa 01.02.2024 Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. pre zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek

1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona a iné.

V prejednávanej trestnej veci rozhodol Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. 1T/43/2022 zo dňa
06.02.2023 tak, že uznal obžalovaného vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c)
Trestného zákona v súbehu s prečinom súlož medzi príbuznými podľa § 203 odsek 1 Trestného zákona
a uložil mu podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písmeno
c), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému zároveň uložil ochranné

sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Krajský súd v Nitre na základe odvolania obžalovaného v odvolacom konaní rozhodol uznesením sp. zn.
2To/28/2023 zo dňa 31.10.2023 tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/43/2022
zo dňa 06.02.2023 a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na doručené vyjadrenie maloletej poškodenej I.J. po rozhodnutí

súdu I. stupňa a zaslaní USB kľúča Krajskému súdu v Nitre a potrebou preverenia týchto skutočností,
obrany obžalovaného a tvrdené maloletej poškodenej.

Vec bola vrátená na znovu prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) ako
miestne príslušnému súdu, aby vo veci doplnil dokazovanie vzhľadom na okolnosti zistené v odvolacom

konaní Krajským súdom v Nitre.

Zdôvoduzmenyzákonnéhosudcusúdpostupovalpodľaustanovení§277aTrestnéhoporiadkuavyzval
obžalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí so zmenou zákonného sudcu. Obžalovaný vyslovil nesúhlas
so zmenou zákonného sudcu, preto súd pri vykonávaní dokazovania postupoval v zmysle vyššie

uvedeného zákonného ustanovenia a v zmysle ustanovenia § 327 odsek 1 Trestného poriadku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu, sa nestal. Dňa
XX.XX.XXXX sa svojou dcérou - poškodenou I.J. stretol, lebo jej matka mu volala, že potrebujú zobrať
nejaké veci zo školy do K. E.. O 15,00 hod. poškodenú I.J. zobral od L. J. z D. a okolo 16,00 hod. prišli

do K. E.. Uviedol, že on nešiel dovnútra, poškodená I.J. sa zdržala s mamom vo vnútri cca pol hodiny,
a odtiaľ išli domov naspäť. Potom, čo dcéru - poškodenú I.J. s matkou vyložil u jej sestry L. J. v D., už
s poškodenou nebol. Išiel domov, kde ho čakala druhá dcéra, ktorú išiel okolo 19,00 hod. zaviezť do
K.. Tam išli ešte na hamburger a následne ju zaviezol a išiel naspäť domov. U neho doma bol aj jeho
brat K. B., ktorý bol pozrieť mamu. Keď obžalovaný prišiel, brat bol na odchode, ale ešte si dali pivo

a odchádzal okolo 22.00 hodiny.
Ku vzťahu k poškodenej I., jeho podieľaní sa na jej výchove obžalovaný uviedol, že platí od jej narodenia
výživné stanovené súdom. Dcéru nevychovával, lebo jej to zakazovala jej matka, nepodieľal sa na
výchove. Keď však vyrástla, tak sa chcela s obžalovaným stretnúť, matka to už povolila. Stretávali sa
len cez víkend, kvôli jeho práci, na nejakú hodinku, porozprávali sa. Dával jej 15-20 eur. Momentálne

s ňou nekomunikuje, naposledy mali kontakt písomne alebo telefonicky strašne dávno, nekontaktuje ani
obžalovaný poškodenú I.J. ani ona jeho. Poprel akýkoľvek fyzický kontakt s poškodenou. Nepamätal si,
kedy, kde a ani ako prebehol posledný kontakt s poškodenou S.H.

Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku súd na návrh prokurátora čítal výpoveď obžalovaného

z prípravného konania zo dňa 17.01.2022 z č. l .22 – 4. strana zápisnice.
V prípravnom konaní obžalovaný označil tvrdenia poškodenej za klamstvo, poprel, že by poškodenej
dával omamné látky. Spolu sa stretávali cez víkend, pofajčili cigarety a rozišli sa domov. Poškodená
nikdy nesedela v jeho aute vzadu, vždy sedávala na mieste spolujazdca. Uvádzal problémové správanie
poškodenej I.J. K., že by dňa 28.03.2021 bol s poškodenou I.J. Vypovedal k svojmu vzťahu k poškodenej

I., poprel akýkoľvek fyzický kontakt s poškodenou, okrem pusy na privítanie – rozlúčku. Nikdy jej
nevypisoval SMS so sexuálnym motívom.

Obžalovaný k rozporom vo výpovediach uviedol, že najprv nevedel, o čo sa pýta, potom si spomenul,
keďže jeho mobil má vyhľadávanie podľa GPS, kde bol, a následne k veci vypovedal.

Svedkyňa – poškodená I., ktorá je zvlášť zraniteľnou osobou a bola vypočúvaná v osobitnej výsluchovej
miestnosti, ku skutku na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nevie uviesť, či išlo o deň XX.XX.XXXX,
v ten deň išli s matkou a otcom do K. E., bolo to poobede.K okolnostiam vzniku nahrávky uviedla, že nevie presný dátum, kedy nahrávka vznikla, bolo to u babky
a dedka, keď bývala s nimi. Nahrávka vznikla preto, lebo si uvedomila, že nedá sedieť niekoho za to,
čo neurobil. K takémuto presvedčeniu a výpovedi, aj napriek predchádzajúcej výpovedi bezprostredne

po skutku, dospela až po čase, lebo sa bála reakcie jej matky, bála sa, že ju matka vyhodí z domu,
a nebude mať kam ísť. Potom si až uvedomila, že nedá sedieť niekoho, kto za nič nemôže. O nahrávke
nikto nevedel, až na úrade práce hovorila, že vyhotovila takúto nahrávku. Na jej obsahu trvala. Okrem
tej videonahrávky dávala aj písomné podanie, obsahom ktorého je vyjadrenie, že otec je nevinný, nič sa
nestalo. Uviedla, že tam bolo niečo iné ohľadom inej veci, nepamätala si.

O tom, že mala byť znásilnená, prvý krát povedala v reedukačnom centre v Zlatých Moravciach
vychovávateľkeM.B..Pritomrozhovorenebolprítomnýniktoiný.Uviedla,žesarozhodlaotompovedať,
keď jej matka vtedy volala a povedala, čo zamýšľa, že ak to ona nespraví, nepôjde domov - ani na víkend
aaninaprázdniny.Svedkyňanevedelauviesť,či p.B.počasrozhovoruzisťovala,čiotomviematka.
Svedkyňa potvrdila, že si s rodinou dopisovala, ale nikdy sa nevyjadrovala k prejednávanému skutku.
Uviedla, že pred výsluchom u vyšetrovateľky v C., kde bola aj riadne pred výsluchom poučená o práve

odoprieť výpoveď, na ňu vyvíjala nátlak matka. Tá bola počas výsluchu na chodbe, pri výsluchu bola
prítomná len vyšetrovateľka.
Ku kontaktu s obžalovaným uviedla, že väčšinou s otcom kontakt nemá, občas si napíšu alebo zavolajú.
Klistuzodňa16.05.2021(č.l.223),ktorýpoškodenáI.J.adresovalamatke,matkinmupriateľoviasvojmu
bratovi, sa svedkyňa nechcela vyjadriť.

Súd na návrh prokurátora oboznámil výpoveď svedkyne I.J. z prípravného konania zo dňa 09.07.2021
z č. l . 43-49.
Vo výpovedi zo dňa 09.07.2021, ktorá bola zaznamenaná na kamerový záznam, svedkyňa – poškodená
I.J. po zákonnom poučení, vrátane poučenia o práve odoprieť vypovedať, uviedla, že jej otec zničil život,

že sa skutok stal XX.XX.XXXX ako sa vchádza do E. v lesíku, kde prišli autom, bolo to auto hnedej farby,
zn. G.. Obžalovaný bol odniesť papiere na firmu, zastavili sa na pumpe, kde jej kúpil „energeťák“, ktorý
jej podal už otvorený, nevie, či tam nebolo niečo vhodené, lebo keď ho vypila, bola úplne omámená a to
sa bežne nestáva. Sedela vzadu v aute, keď boli v tom lesíku, bola unavená, mala tuším aj vypité, lebo
jej kúpil aj vodku. Ležala a fajčila. On sa prehodil dozadu tou medzierkou medzi sedačkami, vyzliekol

ju, bránila sa, kričala, ale nikto tam nebol. Zdá sa jej, že ho aj kopla. Vyzliekol jej mikinu, ani nevie
ako. Vyzliekol aj seba. Pamätá si, že najskôr kričala, že pomoc a potom akože húkala, kričala „aaaaa“.
Zapchával jej ústa. Jednou rukou jej držal ruky a druhou zachytil ústa a potom, keď prestala kričať,
tak už robil, čo mal. Celkovo tam boli asi hodinu, 45 minút. Vyhadzoval vreckovky, do ktorých sa potom
utieral. Obliekala sa ešte v aute a nejako sa potom ocitli doma. Nepamätá si na cestu domov. Boli spolu,

keď bola tma, nevie koľko bolo hodín. Pri stretnutiach ju chytal za stehno, išiel rukou aj vyššie a vtedy
mu ruku odtiahla. Povedala o tom aj mame. Pýtal si od nej aj nahé fotky, aj to povedala mame a ona si
to odfotila, má to v telefóne. To obchytkávanie a vypisovanie trvalo už asi pol roka.

Keďže pri čítaní výpovede sa svedkyňa – poškodená I.J. rozplakala a prítomná psychologička

neodporúčala pokračovať v oboznamovaní tejto výpovede v jej prítomnosti, bol dôkaz oboznámený
bez prítomnosti poškodenej – svedkyne I., ktorá je zvlášť zraniteľnou osobou, a nebola konfrontovaná
s odstraňovaním rozporov vo svojich výpovediach.

Svedkyňa N. J. uvádzala, že nemá ku skutku čo vypovedať, nepamätá si to. Na otázku, kedy sa

dozvedela o tom skutku, uviedla, že dva – tri roky dozadu, od dcéry, ktorá bola vtedy umiestnená
v zariadení, asi M. O.. Bolo jej to oznámené vychovávateľkou, telefonicky. Nepamätala si to presne, čo
jej vychovávateľka povedala. Dcéra bola v zariadení, svedkyňa nevedela uviesť, či s ňou komunikovala
po tom, ako jej volala vychovávateľka. So dcérou komunikovali počas jej pobytu v zariadení telefonicky
aj písomne. Dcéra – poškodená S.H. jej naznačila, že niečo sa stalo, ale presne si to už svedkyňa

nepamätala. Rovnako nevedela jednoznačne uviesť, či do spisu prekladala nejakú písomnosť.
Ku vzťahu obžalovaného a poškodenej ako otca a dcéry uviedla, že nevie, presne kedy sa stretávali,
v zariadení sa nemohli stretávať, či sa stretávali potom, uviesť nevedela. Rovnako si svedkyňa
nepamätala, ako prebiehali stretnutia, na ktorých nebola prítomná, o ktorých jej hovorila dcéra. Na
otázku, či nejakým spôsobom ovplyvňovala výpoveď svedkyne poškodenej I.J. pred vyšetrovateľom

uviedla, že nevie, čo dcéra vypovedala a ani sa o tom nebavili. Vôbec nijakým spôsobom I.J.
neovplyvňovala, dcéra bola v zariadení. Keďže nevie, ako vypovedala, nemala na čo reagovať
a ovplyvňovať.Potvrdila, že poškodená I.J. bývala minulý rok aj u babky a dedka. O USB nemala vedomosť. Uviedla,
že sa našiel nejaký žltý papier u babky a dedka, ktorý I.J. napísala,, že niečo posielala na súd do Nitry,
o obsahu svedkyňa nemala vedomosť. S.H. spomenula, že navštívila v súvislosti s týmto prejednávaným

skutkom úrad práce. Nepamätala si, čo konkrétne, ale vedela, že tam I.J. bola s E.. O SMS komunikácii
medzi I.J. a obžalovaným vypovedala, že ju dokladovala v C., obsah si nepamätá.
Svedkyňa uviedla, že aktuálne je poškodená I.J. s obžalovaným – otcom v kontakte, mal jej posielať
peniaze.
Na otázky obhajoby svedkyňa uviedla, že tak ako vždy, aj XX.XX.XXXX išli do K. E. doobeda.

Nepamätala si, či ju obžalovaný bral z domu alebo od sestry. Po návrate z K. E., ich vyložil u sestry L.,
ale potom išla domov aj so I.J.
V tom čase bola zamestnaná v K. G. P. centrum. V ten deň mala určite voľno, keď išla pre dcéru, lebo
robila som krátky a dlhý týždeň od 06,00 do 18,00 hod.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku sa na návrh prokurátora čítala výpoveď svedkyne N. J.

z prípravného konania zo dňa 01.02.2022 z č. l. 54-57, a z hlavného pojednávania zo dňa 5.9.2022
č.l.345-346, z dôvodu, že svedkyňa na otázky odpovedala, že si nepamätá.
Svedkyňa vypovedala, že dcéra – poškodená I.J. bola v reedukačnom zariadení a priznala sa v tomto
zariadení, že s otcom niečo mala a ona potom našla nejaké sms-ky. Dcéra – poškodená I.J. bola
umiestnená v zariadení v M. O., ale svedkyňa si nepamätala, kedy presne dcéra nastúpila do tohto

zariadenia. V ten deň, ktorý uviedla dcéra, že sa to stalo, mal ísť obžalovaný do svojej firmy si zobrať
papiere a cestou z C. sa zastaviť na nejakej pumpe. Vždy sa obžalovaný stretával s poškodenou I.J. len
po tme a mimo domu, tak, že ju vyzdvihol na svojom aute, niekam ju odviezol na 2-3 hodiny a potom ju
vrátil domov. Keď mu povedala, že ak sa chce so I.J. stretávať, tak nech sa stretávajú u nich doma, tak
nechcel. Obžalovanému ohľadne toho písala sms-ku a on odpísal, že to nie je pravda. V liste, ktorý jej

napísala dcéra, uviedla, že to, čo o skutku uvádzalo zariadenie, je pravda a stalo sa to tak. Najskôr jej
len hovorila, že si boli len zapáliť, následne už začala spomínať aj to, že ju mal obžalovaný obchytkávať,
chytaťzastehno.Nevie,čitobolopredskutkomaleboposkutku,aleobžalovanýsichceldcéruzobraťna
víkendksebe,onavšakmalaznehostrachanechcelaknemuísť.Stretávalisalenpovečeroch,nakoľko
mala v práci 12 hodinové služby, stretávali sa aj v čase, keď nebola doma. To, že sa stretávali večer jej

vadilo, ale nechcela, aby jej dcéra vyčítala, že im bráni v styku. Dcéra mala kontakt s obžalovaným cez
sociálne siete, túto komunikáciu videla a aj ju zdokumentovala. Z tejto komunikácie vyplývalo, aj keď
to nebolo priamo napísané, že obžalovaný chcel niečo mať s dcérou. Dcéra I.J. o tom s ňou nechcela
hovoriť, ale uviedla, že niečo mala s obžalovaným, ale vždy, keď sa s ňou o tom chcela svedkyňa
rozprávať, tak začala poškodená I.J. plakať alebo podobne. Komunikáciu medzi dcérou a obžalovaným

je tá komunikácia nachádzajúca sa v spise, ktorú našla u dcéry. Nevie, či to bolo v deň skutku, ale vie,
že obžalovaný uvádza, že spolu išli po dcéru do K. E. alebo po veci. Vždy, keď však išla s obžalovaným
po dcéru do zariadenia alebo po jej veci, vždy to bolo ráno, najneskôr doobeda a večer bola dcéra
doma alebo išla s ním. Nikdy do zariadenia nešli večer. Obžalovaný nemal s poškodenou vzťah otec -
dcéra, pretože aj keď sa ho pýtala na tie sms-ky povedal, že je to sranda. Otec dcére nenosí po nociach

cigarety, nekupuje jej alkohol. Keďže je dcéra vyspelá, bral ju asi ako kamarátku, pre neho to bolo cudzie
dieťa, keďže sa 10 rokov nestretávali.

Svedkyňa k prečítaným výpovediam uviedla, že je to jej výpoveď.

Svedkyňa L. G., sestra N. J., uviedla, že si nepamätá, či obžalovaný, s ktorým má jej sestra dcéru, v O.
XXXX viedol jej sestru s dcérou do K. E..

Svedok K. B., brat obžalovaného, uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bol v kontakte s bratom - obžalovaným,
lebo mal problém s vodou, on mu pomáhal. Boli spolu celé dopoludnie až do cca 12,00 hod. Potom išli

k obedu a poobede ešte prišiel obžalovaný k nemu na kávu. Keď vypil kávu, tak svedok sa ho pýtal, že
kde ide, lebo bol vyobliekaný a vtedy mu povedal, že ide so I.J. aj jej matkou do nejakej školy pre veci.
Bolo to okolo druhej popoludní. S obžalovaným bol potom ešte večer, keď sa svedok zastavil u mamy
cestou z cintorína kam chodí o 18.00 hod. a obžalovaný sa vrátil okolo 20.00-20.30 hod. späť, lebo bol
zaviezť druhú dcéru do K. domov, ona tam býva. Svedok uviedol, že sa zdržal u mamy asi do 22.00

hod., s obžalovaným pili pivo.
Svedok ďalej uviedol, že I.J. nepoznal od malička, zoznámil sa s ňou, keď mu ona volala asi pred rokom
– dva, či by mohol za ňou prísť, aby ju zobral niekde preč, lebo matka ju vyhadzovala a špinavo ju hrešila,
vtedy ju chcela dať do nápravnovýchovného zariadenia. Išiel do F. B., bolo to o 8-9 hod. večer a tam sastretli pri futbalovom ihrisku, kde mu I.J. mala povedať, čo sa stalo, ako sa to stalo, čo s mamou urobili,
že matka chcela získať peniaze. Bolo to prvýkrát, čo sa s ňou stretol, I.J. k nim nemohla chodiť, lebo
jej matka to zakazovala. Odvtedy ho I.J. stále kontaktuje, keď potrebuje pomoc, dával jej peniaze na

veci alebo keď potrebovala.
K tomu, čo mu mala I.J. povedať, jej prikázal, aby išla za dedom, tam je jej rodina a ich rodina jej pomôcť
nemôže. Potom bývala I.J. u deda. O tom stretnutí a ani ďalších obžalovanému nepovedal, nechcel mu
priťažiť. O prejednávanom skutku sa od obžalovaného dozvedel prv, než sa stretol so I.J.
Následne po overení v mobilnom telefóne svedok uviedol, že to stretnutie bolo XX.XX.XXXX, rozhovor

trval 49 minút od 17,56 hod. v F. B. na futbalovom ihrisku

Svedok Q. E., uviedol, že so I.J. sa pozná 2-3 roky, priznala sa mu, čo sa stalo, čo spravila, ľutovala to,
chcela to napraviť, tak spísali a podali spolu na súd do C. podanie a boli spolu aj na úrade v C., kde
tiež vypovedala, že bola k tomu donútená matkou. Bol priamo prítomný v kancelárii na úrade, kde sa
spisoval ten záznam, lebo I.J. povedala, že chce, aby tam bol s ňou.

Prvýkrát sa mu s tým skutkom zverila v meste na káve s kamarátmi, v januári 2023, a povedala, že udala
otca, že ju údajne znásilnil. Najprv nechcela povedať, prečo to spravila, začala plakať, ale nechcela
povedať a potom povedala, že ju matka donútila kvôli peniazom, že dostanú peniaze. Hovorili o tom
viackrát,vždysaI.J.rozplakala,žejutomrzí.I.J.otomnehovorilanikomu.Svedokuviedol,žesasotcom
sa I.J. nestretávala, keď mu zavolala, poslal jej peniaze aj jej kúpil čo potrebovala. Nevedel uviesť, že

by komunikovali spolu iným spôsobom.

Svedkyňa O. E. D. – zástupca ÚPSVaR Topoľčany, vypovedala, že v spisovej dokumentácii Úradu je
úradný záznam zo dňa 03.03.2023 o tom, že sa I.J. dostavila spolu s priateľom Q. E. na Úrad. Uviedla,
že bola na súde ohľadom odvolania v tejto veci, že bola do výpovede dotlačená matkou, lebo ju vyhodí

z domu, matka tak konala za účelom finančného profitu. E. potvrdil, že sa poznajú dlhšiu dobu – asi
tri roky. Vie o všetkom, všetko mu I.J. povedala, ako to bolo. Svedkyňa uviedla. Že v čase podania na
Úrade nepracovala, úradný záznam spracovala O. D. E., ona spis prevzala po nej, lebo táto osoba
nie je t.č. zamestnancom Úradu. Ako odporúčanie maloletej I.J. doporučili možnosť navštevovať u nás
psychologické poradenstvo.

Z prečítanej výpovede svedkyne O. M. B. vyplýva, že maloletá poškodená I.J. jej uviedla, že ju mal otec
sexuálne zneužiť, malo to byť pred jej nástupom do ich Reedukačného centra, kde prišla 30.03.2021.
Povedala jej, že sa bránila, že bol silnejší, chytil jej ruky a že si jasne nepamätá, čo sa udialo potom.
Bola vystrašená a dezorientovaná. Uviedla jej tiež, že ju obchytkával počas ich stretnutí, mal od nej

dokonca žiadať za odvoz kamarátke protislužbu, nech sa s ním vyspí. Ďalej jej uviedla, že jej poskytoval
cigarety, chodili si spolu zapáliť, pričom zastavovali niekde za dedinou, jej matka o tom nevedela. Matke
to nepovedala, lebo sa hanbila. V zariadení ju nikdy nenavštívil.

Z prečítanej výpovede svedkyne O. O. E. vyplýva, že keď k nim maloletá poškodená prišla v marci 2021

bola mĺkva, nesvoja, nebola to ona. Pozná ju, a vie, ako sa správala, keď sa vrátila z prázdnin. Pýtala
sa jej, čo sa deje, ale nepovedala jej najskôr nič. Neskôr, keď to povedala pani B., prišla aj za ňou a
povedala, že „ otec ma znásilnil.“ Spomínala, že to malo byť v lesíku, kde ju zobral autom, ale veľa o tom
nerozprávala. Matke o tom nepovedala, lebo sa bála, či jej to uverí a bála sa čo z toho celého bude.

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním
znaleckého posudku znalca N. O. E. C., R. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
sexuológia na obžalovaného. Podľa jeho záverov v čase skutku bola u obžalovaného prítomná sexuálna
porucha v zmysle pedofílie, v čase spáchania skutku mohol rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje
konanie, je u neho prítomná porucha osobnosti, ktorá ovplyvňuje jeho správanie a konanie. Motiváciou

jeho konania je porucha pudov a nevyrovnaná štruktúra osobnosti. U obžalovaného konštatoval
odôvodnenosť uloženia ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou.

Znalkyňa O. E. B., z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých
v písomne podanom znaleckom posudku č. 54/2021 zo dňa 02.11.2021, uviedla, že intelekt maloletej

poškodenej I.J. je v pásme hlbokého podpriemeru, pri miernej prevahe vo verbálnej zložke nad
praktickou, osobnosť poškodenej je málo štruktúrovaný, pubescentná, disharmonicky sa vyvíjajúca
v smere psychopatie a neuroticizmu, s nízkym sebavedomím no vysokým sebahodnotením. Je emočne
nezrelá,pudová,výbušná,vzťahovačnáapodozrievavá,ľahkopodliehainštiktom,rigidnáaťažkopádna.Je precitlivelá na kritiku vlastnej osoby. V štruktúre osobnosti nebol zistený psychopatologický vývin
v zmysle duševného ochorenia. Psychologická všeobecná vierohodnosť u poškodenej nie je oslabená,
je schopná vnímať a zapamätať si vzniknuté javy a vonkajšie podnety. O prežitom vypovedá bez snahy

o zbytočné skresľovanie, pričom akékoľvek dôsledky jej tvrdené pre iných sú jej ľahostajné. Maloleté
nie je vo svojich výpovediach ovplyvniteľná inými osobami, koná a rozhoduje sa výlučne podľa vlastnej
vôle, bez ohľadu na pocity, potreby a priania iných. Má ľahostajný až opozičný postoj voči všeobecne
spoločensky platným morálnym a mravným pravidlám a normám, má ich síce osvojené, ale nemá
potrebu ich dodržiavať, nerozmýšľa nad možnými dôsledkami svojho konania a správania sa. Nie je

ochotná vynakladať úsilie na to, aby si vymýšľala či skresľovala prežité udalosti. V jej myslení znalkyňa
nenašla fabulácie ani konfabulácie, či snahu zatajiť okolnosti súvisiace s predmetom vyšetrovania. V jej
aktuálnom prežívaní je v popredí precitlivenosť a netrpezlivé očakávanie zmeny k lepšiemu, chýba jej
trpezlivosť a pokoj, ktoré sú potrebné k vecnému uvažovaniu.

Na svojich záveroch zotrvala aj po zmenenej výpovedi svedkyne – poškodenej I., pri svojom výsluchu na

hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2024, a to z dôvodu, že znalec posudzuje vierohodnosť nie na základe
dôkazov ale na základe vyšetrenia. Nevylúčila , že zmenená výpoveď I.J. môže byť pravdivá, zapadá
to do kontextu jej osobnosti, pre ktorú je typické, že sa rozhoduje a koná tak, ako to práve vyhovuje jej,
nedá sa ovplyvňovať, avšak pod tlakom autority alebo hrozbou nejakého trestu alebo odňatia výhod,
straty vlastného pohodlia, môže tvrdiť aj niečo čo nie je pravdou. Koná tak preto, lebo je dôležitá sama

pre seba, a ostatní pre ňu nie sú podstatní.
Za obdobie skoro 3 rokov od vyšetrenia sa I.J. presunula do obdobia adolescencie, bola vystavená
vplyvu rôznych okolností, ľudí, výchovných opatrení, dozrieva, takže aj jej morálny vývin sa mohol
posunúť vpred v zmysle zvnútornenia potreby dodržiavať spoločenské normy a pravidlá. Na margo toho
si mohla uvedomiť, že takáto lož o niekom prinesie pre toho človeka negatíva pre toho človeka, a to

mohlo viesť k takejto radikálnej zmene výpovede. Avšak k tomu, aby som to mohla tvrdiť je jednoznačne
potrebné psychologické vyšetrenie, že aká je v súčasnosti.
Psychologické vyšetrenie maloletej v roku 2021 prebiehalo v ambulancii znalkyne, I.J. bola privedená
psychologičkou z reedukačného zariadenie, boli použité štandardné psychologické metódy, okrem toho
rozhovor, pozorovanie a vyšetrenie trvalo 4-5 hodín, a okrem znalkyne bola prítomná asistentka. V rámci

toho rozhovoru, sa týkal ten rozhovor aj vyšetrovacieho skutku, čo je uvedené na strane 8 a 9 hore. Boli
I.J. položené otázky, potom sa rozhovorila. I.J. bola celkovo v tom čase nastavená v opozičnom odpore,
a je ťažké posúdiť, či bola oprsklá kvôli tomu, že má hovoriť o tom, čo sa stalo alebo nestalo, alebo kvôli
tomu, že musela absolvovať psychologické vyšetrenie alebo len z princípu, že sa tak správala. Vzťah
s matkou nebol predmetom otázok.

V znaleckom posudku č. 46/2024 zo dňa 20.09.2024 znalkyňa O. E. B., z odboru psychológia,
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých k osobnosti maloletej poškodenej I.J. uviedla,
intelekt poškodenej sa nachádza v pásme podpriemeru pri výraznej prevahe praktickej zložky nad
verbálnou a disharmonickou rozložení v jednotlivých zložkách intelektu. Osobnosť poškodenej je stále

vo vývine, adolescentná, s výrazne disharmonickou osobnostnou bázou, extrovertovaná, emočne
a sociálne nezrelá, afektívne instabilná, pudová, situačne impulzívna, s navonok vysokým sebavedomím
a sebahodnotením, za ktoré skrýva pocity menejcennosti a neistotu. Správanie je nezrelé, podlieha
pudovosti a aktuálnemu rozpoloženiu, vrtošivým náladám, nezrelá racionálna kontrola ľahko zlyháva.
V sociálnej oblasti je znížená ochota prispôsobovať sa, má síce záujem o sociálnu interakciu, tá je

však len povrchná, zvyčajne za účelom zábavy či rozptýlenia. V nových sociálnych situáciách sa ťažšie
orientuje. Snaží sa rozpoznávať všeobecne spoločensky uznávané pravidlá a normy, rešpektovať ich,
hranice neprekračovať. No v dôsledku ľahkovážneho postoja a benevolencie voči sebe nemá problém
sa k hraniciam približovať dokonca aj prekračovať za účelom dosiahnutia vlastného uspokojenia, pričom
sa nezamýšľa vopred nad možnými dôsledkami. Uvedomí si ich až dodatočne, následne prežíva ľútosť

a pocity viny. Vzťah poškodenej k rodičom je povrchný, bez hlbšieho emočného cítenia. Poškodená má
pocit, že všetkým zúčastneným chýba hlbší záujem. Voči otcovi v súčasnosti prežíva pocit viny, ktoré
nie sú vedené vedomím, že by mu mohla na dlhé roky ublížiť, ako skôr neochoty trápiť sa nad vlastnými
postupmi, ktoré v súčasnosti vyhodnocuje ako negatívne. Jej snaha uviesť veci na pravú mieru pramení
z túžby po vlastnej dokonalosti, aby si sama pred sebou zachovala tvár. Aktuálny vzťah poškodenej S.H.

k matke je poznačených ich vzájomnými dlhodobými konfliktami, je na matku nahnevaná za jej tvrdosť,
nedostatok lásky, že v minulosti súhlasila s jej umiestnením v reedukačnom centre.
Všeobecná vierohodnosť poškodenej podľa znalkyne nie je oslabená, jej výpovede nesú zo
psychologického hľadiska pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti.K špecifickej vierohodnosti poškodenej znalkyňa uviedla, že si poškodená uvedomuje zodpovednosť,
v oblasti morálneho vývinu sa posunula na konvenčnú úroveň, kedy si uvedomuje aj potreby
a pravidlá širšieho sociálneho prostredia a ich nadradenosť nad pravidlami menších skupín, mohlo dôjsť

u menovanej k uvedomeniu si dôsledkov jej predošlých výpovedí. Stále viac sa vymaňuje spod vplyvu
matky, uvedomuje si, že čoskoro bude plnoletá a bude musieť prevziať plnú zodpovednosť za svoj život.
Oproti minulosti nepodlieha už tlaku hroziacich reštrikcií zo strany autorít, viac si uvedomuje potrebu
dodržiavania pravidiel a noriem i možných dôsledkov, sankcií nie len pre seba ale aj pre iných. Vzhľadom
na uvedené znalkyňa pripustila, že jej zmenená výpoveď môže byť pravdivá.

Podľa znalkyne poškodená S.H. nie je v súčasnosti zvýšenie sugestibilná, ovplyvniteľná ani
manipulovateľná. V štruktúre osobnosti neboli zistené úmyselné snahy o manipuláciu s inými osobami.
Nesústredí sa len na seba a svoje aktuálne požiadavky, ale uvedomuje si aj potreby a priania iných,
užitočnosť pravidiel a noriem, potrebu ich dodržiavať. Kritický postoj zaujíma aj voči blízkym osobám
resp. osobám, ktorých postoje a názory v minulosti preberala v dôsledku obáv a strachu z trestu alebo
v dôsledku nedostatku skúseností alebo len z pohodlnosti.

Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní sa znalkyňa O. E. B. vyjadrila aj k tomu, prečo v oboch
posudkoch bola konštatovaná pozitívna vierohodnosť svedkyne poškodenej I., a ide o rozporné
výpovede, a to tým, že maloletá I.J. sa posunula vo vývine, začala si viac uvedomovať, čo je správne
a čo nie. V súčasnosti jej morálny vývin dosahuje konvenčnú úroveň, kedy si už jedinec uvedomuje

potreby a priania iných a do značnej miery si uvedomuje aj svoju zodpovednosť a dôsledky svojho
správania,svojichtvrdenípreinéosoby.I.J.vsúčasnostimiestamiažodsudzujesprávaniesamatkyvoči
nej ako i iným osobám, nechce byť ako jej matka, čo je v súčasnosti asi najsilnejším hnacím motorom,
aby zmenila svoje vzorce správania. Stále je však jej konanie poznačené emočnou nezrelosťou
a nedostatkom konštruktívnych sociálnych skúseností, ktoré zvyčajne nadobúda v podporujúcom

rodinnom prostredí, ktoré jej chýbalo ako sama konštatovala, preto sa snaží „napraviť“ aspoň tie veci,
o ktorých si myslí, že na nich vplyv má. Nezistila u nej snahu alebo túžbu pomstiť sa matke, že by si
zase niečo vymyslela, len chce veci uviesť na správnu mieru. Jej osobnostný vývin, napriek všetkému
– nedostatočné rodinné zázemie, rôzne výchovné zariadenia, ide vcelku pozitívnym smerom. K tomuto
záveru znalkyňa dospela aj na základe toho, že ju vyšetrovala už trikrát.

Psychologická špecifická vierohodnosť sa posudzuje na základe analýzy dostupných minimálne dvoch
a viacerých výpovedí danej osoby, a jej pozitivitu konštatuje znalec, keď je zhoda aspoň 75 percent
výpovede. Psychológ neposudzuje dôkazový materiál ale len výpovede vyšetrovanej osoby. Pokiaľ daná
osoba uvádza opakovane tie isté skutočnosti a intelekt S.H. je dostatočný, aby toho bola schopná, môže
dôjsť k tomu, že s odstupom času budú rôzne tvrdenia v tej istej veci psychologicky vierohodné.

Súd postupom podľa § 270 Trestného poriadku prehral USB záznam (č.l. 465) obsahujúci vyjadrenie
poškodenej S.H., z ktorého vyplýva, že obvinenie z prejednávaného skutku bolo vymyslené, nezakladá
sa na pravde, bol to nápad matky poškodenej za účelom získania financií.

Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi postupom podľa § 269 Trestného poriadku:

Z rodného listu poškodenej bolo preukázané, že poškodená I.J. je dcérou matky N. J. a otca –
obžalovaného A. B..

Súd oboznámil aj sms komunikáciu medzi poškodenou I.J. a obžalovaným, z ktorej bol preukázaný
neštandardný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, jeho žiadosti o nahé fotografie poškodenej,
stretávania sa obžalovaného s poškodenou - dcérou po večeroch.

Z listu maloletej poškodenej zo dňa 16.05.2021, v ktorom matke uviedla, že to, čo povedala vedúca

o otcovi, je pravda. Uviedla, že si za to môže aj sama, keď s ním chodila von.

Zo správy S. K. I. G. P. D. C. bola súdu preukázaná celý priebeh spolupráce rodiny poškodenej I.J.
s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri riešení problémov s poškodenou I.J.
od roku 2007.

Zo správy Reedukačného centra M. O. zo dňa 04.05.2021vyplynulo, že poškodená I.J. bola do tohto
centraumiestnenádňa30.03.2021nazákladeuzneseniaOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.8P/11/2021
zo dňa 25.03.2021 o neodkladnom opatrení.Správa Liečebno-výchovného sanatória K. E. zo dňa 29.03.2021 obsahuje záznam o 2 – dňovom pobyte
poškodenej I.J. v ich zariadení, v dňoch 22. – 23.03.2021.

Listom zo dňa 19.11.2024 sanatórium na výzvu súdu uviedlo, že poškodená I.J. bola naposledy v ich
sanatóriu dňa 23.03.2021. Dňa 28.03.2021 o 16:10 bola matka poškodenej vziať poškodenej veci, vtedy
už maloletá I.J. nebola v ich zariadení.

Zo správy P. R. bolo preukázamé, že v čase skutku bola svedkyňa N. J. zamestnaná v uvedenej

spoločnosti a podľa evidencie zo dňa 28.03.2021 mala smenu od 05:30 do 14:30, pričom podľa systému
elektronickej evidencie bol zaznamenaný príchod o 04:27 hod. a odchod o 14:30 hod.

Súd oboznámil aj časovú os - históriu polohy obžalovaného zo dňa 28.03.2021, z ktorej vyplývalo, že
obžalovaný bol v mieste K. E. dňa 28.03.2021 od 16:02 – 16:11, následne sa zdržiaval doma, v čase po
19tej hodine cestoval do – z K. so zastávkou v meste K., v čase od 21:07 dňa 28.03.2021 až do 05:31

hod. dňa 29.03.2021 sa zdržiaval doma.

Z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že obžalovaný je vlastníkom motorového vozidla G. H. I. P. hnedej
metalízy svetlej od 03.08.2017.

Z rozhodnutia SOŠ C. vyplynulo, že poškodená S.H. bola rozhodnutím riaditeľa školy prijatá na štúdium
v učebnom odbore.

Súd oboznámil správu zamestnávateľa obžalovaného, spoločnosti P., z ktorej vyplýva, že obžalovaný
pracuje v menovanej spoločnosti od 01.10.2015 na neurčito, pracovný pomer trvá, celkové hodnotenie

obžalovaného ako zamestnanca je veľmi kladné.

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že je evidovaný v systému u zamestnávateľa P. – I., spol. s r.o.,
C..

Podľa správy obce D. žije obžalovaný v obci v rodinnom dome spolu so svojou matkou, je členom
futbalového klubu C. T. D., jeho správanie nebolo prejednávané komisiou na ochranu verejného
poriadku.

Zo správy S. C. mal súd preukázané, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné dávky vyplácané ÚPSVaR.

Podľa lustrácie v systéme AVÍZO nie je obžalovaný ku dňu 29.12.2021 trestne stíhaný, má záznam.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný,

v 6 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
1T/155/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/58/2013 zo dňa 03.07.2013 súd
upustil od uloženia súhrnného trestu pre trestný čin podľa § 289 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
a § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Podľa Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bol obžalovaný doposiaľ priestupkovo
prejednávaný a postihovaný 5 krát, na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo
niektorá zo strán.

Jediným priamym dôkazom je výpoveď svedkyne – poškodenej I.J. Okrem maloletej poškodenej I.J. nie
je žiaden priamy svedok, ktorý by pozoroval priebeh incidentu. Súd preto musel dôsledne vyhodnocovať

najmä výpovede jediných aktérov skutku (obžalovaného a poškodenej) ako aj za pomoci ďalších
dôkazov zisťovať, či je možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej z predložených verzií.
Poškodená I.J. pôvodne vypovedala, že ju obžalovaný dňa XX.XX.XXXX v čase, kedy už bola tma,
odviezol do lesíka na aute hnedej farby, bolo to pri obci E., dal jej vypiť energetický nápoj, ktorý jej podaluž otvorený, preto mala podozrenie, či jej do neho niečo nedal, pretože sa cítila omámená. Je pravda,
že aj pila vodku, ktorú jej kúpil obžalovaný, cítila sa unavene. Preliezol za ňou na zadné sedačky, ruky
jej držal hore a na nohách jej sedel. Bránila sa, kričala, zdalo sa jej, že ho aj kopla, držal jej ústa, keď

kričala, vyzliekol jej nohavice aj spodné prádlo, tiež mikinu. Pri súloži ležal na nej, ona ležala na zadných
sedačkách auta. Pri samotnom skutku bola len poškodená s obžalovaným.
Tieto skutočnosti následne tvrdila svedkyni M. B., ktorá uviedla, že svedkyňa – poškodená I.J. sa jej
mala zdôveriť, že došlo pred nástupom do reedukačného centra k znásilneniu maloletej I.J. jej otcom.
Poškodená I.J. svoju výpoveď následne zmenila, o čom svedčí nahrávka USB, ktorú podľa vyjadrenia

svedkyne – poškodenej I.J. realizovala sama, bez nátlaku, v čase, keď bývala u starých rodičov. Urobila
tak preto, že nechce nechať zavrieť niekoho, kto za nič nemôže. Skutočnosť svedčiacu v prospech tohto
tvrdenia mal súd preukázanú aj výpoveďou svedka Q. E., ktorý bol prítomný aj pri spisovaní úradného
záznamu poškodenej I.J. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v C., aj brata obžalovaného K. B..
Totožný postoj k svojej výpovedi a rovnaké tvrdenia uvádzala svedkyňa - poškodená I.J. aj na S. K., I.
G. P. D. G. C., kde bol spísaný úradný záznam o vyjadrení poškodenej I.J.

K výpovediam poškodenej I.J. mal súd znaleckým dokazovaním preukázané, že poškodená maloletá I.J.
sa posunula vo vývine, začala si viac uvedomovať, čo je správne a čo nie, v súčasnosti jej morálny vývin
dosahuje konvenčnú úroveň, uvedomuje si potreby a priania iných a do značnej miery si uvedomuje
aj svoju zodpovednosť a dôsledky svojho správania, svojich tvrdení pre iné osoby. Poškodená I.J.
v súčasnosti miestami až odsudzuje správanie sa matky voči nej ako i iným osobám, nechce byť ako

jej matka, čo je v súčasnosti asi najsilnejším hnacím motorom, aby zmenila svoje vzorce správania.
Stále je však jej konanie poznačené emočnou nezrelosťou a nedostatkom konštruktívnych sociálnych
skúseností, ktoré zvyčajne nadobúda v podporujúcom rodinnom prostredí, ktoré jej chýbalo ako sama
poškodená konštatovala, preto sa snaží „napraviť“ aspoň tie veci, o ktorých si myslí, že na nich vplyv
má. Nebola u poškodenej zistená snaha alebo túžba pomstiť sa matke, že by si zase niečo vymyslela,

len chce veci uviesť na správnu mieru. Poškodená I.J. uvádza opakovane tie isté skutočnosti a intelekt
I.J. je dostatočný, aby toho bola schopná, môže dôjsť k tomu, že s odstupom času budú rôzne tvrdenia
v tej istej veci psychologicky vierohodné.

Obžalovaný tvrdil, že s poškodenou I.J. bol v deň XX.XX.XXXX popoludní, keď spolu s jej matkou

N. J. boli zaniesť veci do reedukačného centra v K. E.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj potvrdenie
Reedukačného centra K. E., z ktorého bolo preukázané, že v daný deň tam matka poškodenej mala byť
včaseo16:10hod.Výpoveďobžalovaného,kdesapohybovalvdanýdeň,potvrdzujeajvýpoveďsvedka
K. B., brata obžalovaného, vyplýva aj z časovej osy pohybu obžalovaného. Z uvedených dôkazov bolo
preukázané, že obžalovaný bol s poškodenou I.J. a jej matkou N. J. v K. E. dňa XX.XX.XXXX popoludní,

v čase okolo 16tej hodiny. Uvedené spochybňuje pravdivosť tvrdení svedkyne N. J., ktorá uvádzala, že
v Poľnom E. bola s obžalovaným a dcérou – poškodenou I.J. dňa XX.XX.XXXX dopoludnia. Tvrdenia
svedkyne tiež spochybňuje aj správa P. centra, kde v tom čase svedkyňa pracovala, že svedkyňa N.
J. bola dňa XX.XX.XXXX v práci v čase od 04:27 do 14:30 hod. Svedkyňa N. J. potvrdila výpoveď
obžalovaného a vyplynulo to aj z časovej osy pohybu obžalovaného, že po návrate z K. E. poškodenú

I.J. spolu s jej matkou N. J. viezol k jej sestre L.. Skutočnosť, že obžalovaný trpí duševnou poruchou
v zmysle pedofílie, mali si s poškodenou posielať nevhodné sms a mať neštandardný vzťah otec – dcéra,
nezakladá bez iného vinu obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov nemal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom
sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
súdeného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený
lennadôkazoch,ktorécelkomvylúčiapochybnosťotom,čisaskutokstalaktoskutokspáchal. Dôkazná

situácia neumožňuje prijať nepochybné a logicky nevyvrátiteľné rozhodnutie súdu, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný .

V prípade akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto v prospech obžalovaného
a nie naopak. Ani prípadný vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre

odsudzujúci výrok rozsudku.

Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo – v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, ktorej aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikliv trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných
dôkazov,ktorémôžureálneprispieťknáležitémuzisteniuskutkovéhostavu,atovrozsahunevyhnutnom
na objektívne posúdenie stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.