Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202740
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124202740.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

27Cpr/2/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Ivan Mikloška, advokát so
sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: C. G. G., G. G. G. H. I. XXXX/X, XXX XX J. I. K.,
L.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom

Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, o určenie, že skončenie pracovného pomeru je
neplatné a o zaplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

27Cpr/2/2024

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

27Cpr/2/2024

1. Žalobkyňa dňa 29.2.2024 podala žalobu, v ktorej žiadala určiť, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou žalovaného zo dňa 2.10.2023 doručené žalobkyni dňa 3.10.2023 je neplatné a žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady mzdy za obdobie september až december 2023 sumu
1.935,40 eur a žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobkyňa v žalobe
uviedla, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2009 bola zamestnaná s účinnosťou od 7.7.2009

u žalovaného v hlavnom pracovnom pomere a poslednou pracovnou pozíciou bol asistent manažér
oddelenia nákupu. Na základe písomného oznámenia žalovaného zo dňa 12.9.2023 došlo k prerušeniu
výkonu práce žalobkyne s účinnosťou od 13.9.2023 z dôvodu existencie bližšie nešpecifikovaných
prekážok na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa písomného oznámenia
žalovaného zo dňa 19.9.2023 došlo k prerušeniu výkonu práce žalobkyne s účinnosťou od 19.9.2023
z dôvodov vymedzených v § 141a Zákonníka práce. Žalovaný so žalobkyňou ukončil pracovný pomer
výpoveďou zo dňa 2.10.2023 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 81e.

Výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 3.10.2023. Žalovaný výpoveď odôvodnil tým, že žalobkyňa sa
mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že naviedla A. G. – pracovníka oddelenia
riadenia kvality, aby pre žalobkyňu zneužitím svojej pracovnej pozície zabezpečil výrobu dverí pre
jej súkromné motorové vozidlo z materiálov patriacich žalovanému. Žalobkyňa existenciu uvedenéhovýpovedného dôvodu rozhodne popiera. Je pravdou, že požiadala svojho kolegu A. G. o zabezpečenie
opravy motorového vozidla, avšak rozhodne popiera, že by ho naviedla k tomu, aby opravu zabezpečil
odcudzením majetku žalovaného. Žalovaný po výpovedi oznámil žalobkyni listom zo dňa 3.10.2023, že

podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce nepridelí žalovanej prácu ako prekážku na jeho strane v období
od 3.10.2023 do 18.12.2023. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
5.10.2023 oznámila žalovanému, že existenciu výpovedného dôvodu popiera a uvedenú výpoveď
považuje za absolútne neplatnú. Žalovaný na námietku neplatnosti výpovede nereagoval a pracovný
pomer so žalobkyňou ukončil uplynutím výpovednej doby k 31.12.2023. Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka

práce je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu, ak dáva výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, ale žalovaný dôvod výpovede so
žalobkyňou neprejednal a neumožnil jej, aby sa vyjadrila. Žalobkyňa považuje výpoveď za neplatnú
a zároveň došlo k neoprávnenému kráteniu jej mzdy tak ako žalobkyňa špecifikovala v odôvodnení
žaloby.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.5.2024 žiadal žalobu zamietnuť a alternatívne pre prípad, že by bol
názor súdu taký, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, tak navrhol, aby v súlade s § 79 ods.
1 ZP a z dôvodu právnej istoty súd rozhodol, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby
žalobkyňu naďalej zamestnával. Žalovaný uviedol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorú
dal žalobkyni, považuje za platné a v súlade so Zákonníkom práce. Žalobkyňa sa dopustila konania,

ktoré je opísané vo výpovedi a predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny a všetky formálne
predpoklady boli dodržané. Žalovaný považuje žalobu za neopodstatnenú a nárok, uplatnený v žalobe
v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňa bola zamestnaná podľa pracovnej zmluvy
zo dňa 1.7.2009 s dňom nástupu do práce 7.7.2009 a vystriedala rôzne pracovné pozície. Žalobkyňa
disponuje osobným motorovým vozidlom typu C. G., zelenej farby. Žalobkyňa sa poškodenie pravých

zadných dverí svojho vozidla rozhodla riešiť tak, že naviedla A. G., ktorý bol zamestnaný u žalovaného
na oddelení zabezpečenia kvality, aby zneužitím svojej pracovnej pozície a použitím výrobnej linky
a materiálov, neoprávnene nechal vyrobiť pravé zadné dvere vhodné pre jej vozidlo a tieto vyviezol
z areálu a následne namontoval na vozidlo žalobkyne. Túto neoprávnenú výrobu a vývoz dielu pán
G. mal vykonať pod zámienkou testovania daného dielu u dodávateľa. Ďalej sa žalovaný bližšie

vyjadroval k postupu pri „testovaní“ dielov u žalovaného a aký bol konkrétny postup vtedajším
zamestnancom A. G. pri výrobe a vývoze dielu, ktorý bol namontovaný na vozidlo žalobkyne. Poukázal aj
na návštevu pracoviska žalobkyne zo strany pána G.. Diel bol namontovaný počas predĺženého víkendu
od 31.8. do 4.9.2023. Od septembra 2023 žalobkyňa už používala vozidlo s pravými zadnými dverami
bez poškodenia. Neoprávnenou výrobou dielu bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 115,20

eur. Obohatenie žalobkyne, ktoré vyplynulo z uvedeného protiprávneho konania je vo výrazne vyššej
sume, a to najmenej 1.670,- eur vrátane DPH, čo zodpovedá cene, za ktorú sa diel bežne predáva
koncovým zákazníkom na území Slovenskej republiky. Výroba dielu tiež spôsobila kapacitné vyťaženie
produkčnej linky a časové náklady pre žalovaného. Na základe zistených podozrení žalovaný spustil
interné vyšetrovanie a v rámci tohto dňa 12.9.2023 vypočul žalobkyňu a pána G. o týchto udalostiach

a žalobkyňu konfrontoval s podozrením pre neoprávnenú výrobu a vývoz dielu z areálu žalovaného.
Žalobkyňa sa tak vyjadrila, že v rámci kamarátskeho vzťahu požiadala pána G. o opravu dverí na jej
vozidle.Počasstretnutia12.9.2023žalovanýponúkolžalobkynimožnosťukončeniapracovnéhopomeru
dohodou, čo žalobkyňa odmietla. V ten istý deň jej bolo oznámené, že odo dňa 13.9. do 18.9.2023
nebude vykonávať prácu pre žalovaného z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa podľa § 142

ods. 3 ZP. Keďže interné prešetrovanie posilnilo podozrenie, že žalobkyňa sa dopustila uvedeného
konania, ktoré možno vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, tak dňa 18.9.2023
žalovaný v zmysle § 141a ZP prerokoval dočasné prerušenie práce s výborom M. E. C. C. N., ktorý
voči prerušeniu nevzniesol námietky. Následne bolo žalobkyni oznámené, že odo dňa 19.9.2023 jej
dočasne prerušuje výkon práce podľa § 141a ZP. Po odhalení celej záležitosti dňa 28.9.2023 pán G.

požiadalžalovanéhooskončeniepracovnéhopomerudohodouavtenistýdeňpodpísalidohodu.Závery
interného prešetrovania potvrdili, že žalobkyňa naviedla pána A. G. na to, aby zneužitím svojej pracovnej
pozícieneoprávnenezabezpečilvýrobudieluprejejvozidloanáslednetentodielnamontoval.Žalobkyňa
takto neoprávnene prisvojený diel užívala, a to aj potom, ako jej žalovaný dňa 12.9.2023 oznámil, že ide
o majetok neoprávnene odcudzený žalovanému. Takýmto konaním porušila viaceré ustanovenia zákona

a interných predpisov, a to najmä § 81 písm. e) a § 178 ods. 1 Zákonníka práce a ďalej bod 4.14 písm. a),
písm. b) pracovného poriadku. Taktiež žalovaný poukázal aj na bod 5.2 písm. bb) pracovného poriadku.
Takéto konanie žalobkyne žalovaný vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a zohľadnil
uvedené kritériá na posúdenie závažnosti, a to osobu zamestnanca a jeho funkciu, doterajší postojk plneniu pracovných povinností, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia, situáciu,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia. S prihliadnutím na uvedené sa žalovaný rozhodol skončiť
pracovný pomer so žalobkyňou, a to výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e)

ZP pre dôvody, pre ktoré možno okamžite skončiť pracovný pomer, t.j. z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Dňa 29.9.2023 prerokoval výpoveď s výborom M. E. C. C. N., ktorý
výpoveď nenamietal. Dňa 3.10.2023 bola výpoveď doručená žalobkyni prostredníctvom poverených
zamestnancov a zároveň jej bolo umožnené vyjadriť sa ústnou formou priamo pri doručení výpovede.
Ďalej poukázal na to, že keď žalobkyňa poprela výpovedný dôvod, tak tieto tvrdenia boli vyvrátené

apoukázalnato,žeštandardnýpostupje,žeopravysariešiavautorizovanomserviseapánG.natakúto
opravu nebol odborne spôsobilý. Ďalej účelové a tendenčné je tvrdenie žalobkyne, že táto sa nestarala
o to, akým spôsobom zabezpečí poškodený diel. Dôveryhodnosť tvrdenia žalobkyne je spochybnená
jej správaním minimálne do času doručenia výpovede. Keď táto neprejavila akýkoľvek záujem, ani
ochotu zistiť pôvod predmetných dverí. Pri konfrontácii s tvrdením, že používa neoprávnene získaný
odcudzený majetok iného, by bolo možné rozumne očakávať bezodkladné preverenie pôvodu majetku

a následné vrátenie veci pravému vlastníkovi, prípadné kontaktovanie príslušných orgánov, o to viac ak
ide o vec, ktorú vyrába jej zamestnávateľ. Žalobkyňa ani nepoprela výpovedný dôvod v plnom rozsahu
a je potrebné poukázať na to, že v čase výpovede neoprávnene vyrobený a vyvezený diel žalobkyňa
si prisvojila a užíva ho, a to aj napriek vedomosti o tom, že ide o majetok neoprávnene odcudzený
žalovanému, čo je taktiež závažné porušenie pracovnej disciplíny samo o sebe aj bez prihliadnutia na

ostatné skutky. Žalovaný ďalej poukázal na to, že tá skutočnosť, že by sa žalobkyňa nevyjadrila a nebolo
jej to umožnené zo strany zamestnávateľa, nemá za následok neplatnosť výpovede, ale pri doručovaní
výpovede bolo umožnené žalobkyni, aby sa k tomuto vyjadrila a ona to využila. Na základe všetkých
týchto skutočností žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. V záverečnom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že vo veci bol vykonaný výsluch 6 svedkov a jedinú
skutočnú pravdu o okolnostiach, ako došlo k odcudzeniu a čo bolo príčinou mohol vedieť svedok A. G.,
ktorý predmetné dvere odcudzil. Tento bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede a viackrát sa
vyjadril tak, že dvere odcudzil bez vedomia žalobkyne a žalobkyňa mu žiaden pokyn ani inštrukcie na
odcudzenie nedala. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na zápisnicu zo dňa 12.9.2023, tak svedok objasnil, že

bol podrobený výsluchu 2 – 2,5 hodiny v 3 miestnostiach a že zápisnicu nečítal, len ju podpísal. Ani zo
zápisnice nevyplýva, že žalobkyňa dala pokyn alebo ho naviedla, aby dvere odcudzil. Svedok uviedol,
že dvere zabezpečil pre žalobkyňu, ale ani raz nespomenul, že mu žalobkyňa dala príkaz, aby dvere
odcudzil. Svedecká výpoveď pána G. teda jednoznačne vyvrátila tvrdenia žalovaného, ktoré zakladali
rozhodnutie na skončenie pracovného pomeru. Ďalej sa žalobkyňa vyjadrovala k svedkom, ktorých

navrhol vypočuť žalovaný, ktorí sú všetci zamestnanci žalovaného a väčšinou v rôznych riadiacich
alebo vedúcich pozíciách. Svedkovia boli jednak akýsi vyšetrovatelia alebo detektívi, ktorí mali vyšetriť
vzniknutý prípad. Svedok E. bol súčasťou tohto tímu a uviedol, že pán G. pri výsluchu sa mal vyjadriť tak,
že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že plánuje odcudziť dvere z firmy. Toto tvrdenie je však v rozpore
s tvrdením svedka C., ktorý uviedol doslova, že G. nespomínal nič také, že by si odcudzenie objednala

žalobkyňa. Svedok E. uviedol, že zápisnicu o výsluchu písal svedok O. priebežne a tu je tiež rozpor,
ako vyhotovovanie zápisnice opisoval svedok C.. Tiež je aj rozpor medzi svedkami o tom, ako prebiehal
samotný výsluch pána G.. Ďalšia skupina svedkov boli tí, ktorí pripravovali výpoveď, respektíve riešili
skončeniepracovnéhopomeruadoručenievýpovede.Žalobkyňauviedla,ženakoľkosvedeckávýpoveď
A.G.,ktorýsaskutkudopustiljednoznačnepotvrdilaskutočnosť,žežalobkyňanepožadovalaodsvedka,

aby dvere odcudzil a nemala žiadnu vedomosť a ani nemohla mať o tom, že svedok chce uvedené
dvere nadobudnúť odcudzením, ako aj vzhľadom na rozporné tvrdenia zo strany jednotlivých svedkov,
ktorých výsluch navrhol žalovaný, tak žalobkyňa má za to, že nebolo preukázané, že žalobkyňa sa
dopustila skutku, pre ktorý jej bola daná výpoveď dňa 2.10.2023. Pokiaľ ide o vrátenie týchto dverí, tak
záležitosť bola vyriešená zo strany žalovaného vyúčtovaním alebo vyčíslením náhrady škody pánovi G.,

to znamená páchateľovi, ktorý priamo túto škodu spôsobil a tento škodu uhradil. Pokiaľ by žalobkyňa
vrátiladvereazároveňbolauhradenáškoda,takbyžalovanýzískalbezdôvodnéobohatenie.Nazáklade
všetkých týchto skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že
skončenie pracovného pomeru je neplatné s tým, že žalobkyňa netrvá na tom, aby ju naďalej žalovaný
zamestnával. Zároveň žalobkyňa žiadala aj zaplatiť náhradu mzdy podľa žaloby.

4. Žalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorú dal
žalovaný žalobkyni bolo opodstatnené a legitímne, a to s ohľadom na výsledok interného šetrenia
incidentu, ktorým bolo zistené, že vtedajší zamestnanec A. G. dal vo výrobnom závode žalovanéhovyrobiť neoprávnene pravé zadné dvere a tieto dňa 21.7.2023 vyviezol z areálu žalovaného a následne
ich namontoval na motorové vozidlo žalobkyne a túto skutočnosť potvrdil samotný svedok. Ako vyplýva
z predloženého písomného dôkazu – zápisnice zo dňa 12.9.2023, ako aj zo svedeckých výpovedí

svedkov A. E. a A. C., tak interným šetrením bolo zistené, že A. G. počas šetrenia incidentu sa
sám vyjadril, že žalobkyňa vedela o tom, že plánuje odcudziť dvere zo závodu žalovaného, a to
ešte predtým, ako došlo k tomuto skutku. Žalovaný výpovedný dôvod založil práve na záveroch
internéhošetrenia.Pokiaľideoexistenciudôvoduskončeniapracovnéhopomeruprezávažnéporušenie
pracovnej disciplíny, tak žalobkyňa ani nikdy nepoprela, že dvere, ktoré jej A. G. namontoval, nie sú

pôvodom zo závodu žalovaného a ani nevyužila možnosť, aby žalovanému incident vysvetlila a vyjadrila
sa k podozreniam a nepredložila žiadne dôkazy. Žalobkyňa ani nenahlásila poistnú udalosť a ani sa
nepokúsila zistiť vinníka, ale v tom čase tvrdila, že do motorového vozidla jej narazilo iné motorové
vozidlo. Žalobkyňa potom, ako sa dozvedela o internom šetrení, sa podľa vyjadrenia A. G., ktoré tento
uviedol povereným zamestnancom žalovaného, sa vyhrážala právnikmi. Takéto správanie žalobkyne,
ako aj tá skutočnosť, že nemala žiadnu snahu o nápravu a nikdy odcudzené dvere žalovanému

nevrátila, len podčiarkujú úmyselné a vedomé konanie žalobkyne. Pokiaľ ide o výpoveď A. G., tak je
potrebné pri preskúmaní hodnovernosti a objektívnosti jeho výpovede poukázať na to, že tento svedok
je v kamarátskom vzťahu sa žalobkyňou, čo obaja potvrdili. Hoci už nie sú kolegovia, tak uviedli, že
sú naďalej v kontakte a o predmete a priebehu tohto sporu nepochybne komunikovali. Objektívnosť
a hodnovernosť výpovede A. G. spochybňuje aj samotný rozpor a nesúlad v jeho výpovediach, a to

jednak počas interného šetrenia u žalovaného a jednak na pojednávaní, ako aj rozpor s listinnými
dôkazmi, najmä so zápisnicou zo dňa 12.9.2023, ktorú tento svedok vlastnoručne podpísal. Výpoveď
svedka bola vo viacerých bodoch protirečivá, a to najmä pokiaľ ide o tvrdenie, že dvere vyviezol bez
vedomia žalobkyne, čo dokazuje jeho snahu manipulovať s pravdou v prospech žalobkyne. Ako vyplýva
zo svedeckých výpovedí svedkov žalovaného, ako aj predložených listinných dôkazov, tak žalobkyňa

sa dopustila takého konania, ktoré žalovaný odôvodnene a preukázateľne vyhodnotil ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny a preto skončenie pracovného pomeru je platné. Toto porušenie bolo
zároveň takej intenzity, že plne oprávňovalo žalovaného na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
a to podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žalovaný žiada,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

5. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom žalobkyne, svedkov A. G., P. O., A. E., A.
C., A. Q., L. R. a oboznámením listinných dôkazov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

6. Podľa dodatku č. 10 k pracovnej zmluve, uzavretý dňa 31.3.2023 bolo zistené, že tento bol uzavretý

medzi zamestnávateľom C. G. G. a zamestnankyňou B. C., ktorí sa dohodli na zmene obsahu pracovnej
zmluvy, uzavretej 1.7.2009 v znení jej neskorších dodatkov a dodatok nadobudol účinnosť dňa 1.4.2023.
Žalovaný ďalej predložil dodatky k pracovnej zmluve č. 3 (č.l. 49), č. 4 (č.l. 50), č. 7 (č.l. 52), č. 9 (č.l. 53).

7. Podľa výpovede zo dňa 2.10.2023 bolo zistené, že išlo o výpoveď danú zamestnávateľom § 63

ods. 1 písm. e) a ods. 4 v spojení s § 81 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny. V dôvodoch sa uvádza, že zamestnávateľ končí pracovný pomer z dôvodu, že žalobkyňa
sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že naviedla A. G.
– pracovníka oddelenia riadenia kvality, aby zneužitím svojej pracovnej pozície zabezpečil výrobu
dverí pre súkromné motorové vozidlo žalobkyne, ktoré je ďalej špecifikované, čo mal zabezpečiť tým,

že z materiálov patriacich zamestnávateľovi a na produkčnej linke zamestnávateľa nechal diel ďalej
špecifikovaný vyrobiť, fingujúc účel výroby pre potreby testovania u dodávateľa. A. G. v dňoch 31.8. až
3.9.2023 majetok C. namontoval na vozidlo žalobkyne, ďalej špecifikované, ktoré mu ona za tým účelom
dočasneposkytla.Dňa8.9.2023šetrenímžalovanýudodávateľovzistil,žemajetokC.nebolpovyvezení
z výrobného závodu v J. I. K. odovzdaný na testovanie, ale nachádza sa na neznámom mieste. Šetrením

bolo zistené, že žalobkyňa si majetok prisvojila a užíva ho. Ďalej sa konštatuje, že svojim konaním
porušila časť 4 bod 4.1.4 písm. a) a písm. b) Pracovného poriadku a porušila tiež ustanovenie § 81 písm.
e) Zákonníka práce. Konanie žalobkyne považujú aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Výpovedná
doba je podľa § 62 ZP 2 mesiace a začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

8.Podľalistuzodňa19.9.2023,ktorýadresovalžalovanýžalobkynibolojejoznámené,žezamestnávateľ
dňa 18.9.2023 prerokoval v zmysle § 141a Zákonníka práce so základnou organizáciou E. C. C. dočasné
prerušenie výkonu práce žalobkyne a to najdlhšie na 1 mesiac od prerokovania a dočasné prerušenienadobúda účinnosť od 19.9.2023. Podľa listu zo dňa 3.10.2023 žalovaný žalobkyni oznámil, že podľa
§ 142 ods. 3 od 3.10.2023 do 18.12.2023 jej nemôže prideľovať prácu. Podľa listu zo dňa 12.9.2023
žalovaný žalobkyni oznámil, že podľa § 142 ods. 3 nemôže prideľovať prácu od 13.9.2023 do písomnej

výzvy na opätovný nástup do zamestnania.

9. Žalobkyňa listom zo dňa 5.10.2023, ktorý je adresovaný žalovanému, uplatnila námietku neplatnosti
výpovede zamestnávateľa, z ktorej vyplýva, že dňa 3.10.2023 jej bola doručená výpoveď z pracovného
pomeru. Z odôvodnenia absolútne nie je zrejmé, na základe akých skutočností spoločnosť dospela

k predmetnému záveru, pričom takéto tvrdenie považuje za absurdné a zasahujúce do jej osobnostných
práv. Klientka rozhodne popiera skutok tak, ako je vymedzený vo výpovedi a z uvedeného dôvodu
považuje výpoveď za absolútne neplatnú. Na základe uvedených skutočností oznamuje v súlade s § 79
ods. 1 ZP, že trvá na tom, aby ju spoločnosť naďalej zamestnávala v jej súčasnej pracovnej pozícii.

10. Podľa zápisnice zo dňa 12.9.2023 bolo zistené, že o 10.30 hod. sa dostavil pán A. G. za účelom

podania vysvetlenia k vývozu materiálu a zúčastnení boli A. E., A. C. a zápisnicu spisoval P. O.. A.
G. sa vyjadril, že pred dátumom 21.7.2023 bol požiadaný jedným známym, ktorého nebude menovať,
či by mu mohol zabezpečiť pravé zadné dvere zelenej farby na G. I., z dôvodu výmeny poškodených
dverí na vozidle a toto on uvedenej osobe prisľúbil. Ďalej uviedol podrobnosti, ako došlo k výrobe
a odvezeniu uvedeného dielu a uviedol, že dvere odovzdal na neznámom mieste neznámej osobe za

účelom výmeny, ako popísal. Na záver uviedol, že dvere, ktoré vyviezol dňa 21.7.2023 vyviezol na
požiadanie zamestnanca: B. C.. Uvedené uviedol pod podmienkou, že záležitosť nebude riešená na
PZ SR.

11. Podľa uznania záväzku zamestnanca na náhradu škody zo dňa 28.9.2023 zamestnanec A. G.

uviedol, že bola prerokovaná náhrada škody a predmetom bola škoda, ku ktorej došlo tým, že
neoprávnene nechal vyrobiť dvere pravé zadné a tento diel vyviezol z výrobného závodu a namontoval
na motorové vozidlo vo vlastníctve B. C., ktorá majetok zamestnávateľa užíva a nevrátila ho. Uznáva
škodu vo výške 608,80 Eur.

12. Podľa rozhodnutia škodovej komisie zo dňa 10.10.2023 u zamestnanca A. G. sa určila cena
dverového panelu vo výške 115,20 Eur, ktorá sa bude požadovať zaplatiť.

13. Podľa žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.9.2023 A. G. podľa § 60 ZP žiadal
o skončenie pracovného pomeru dohodou so zamestnávateľom.

14. Podľa dohody zo dňa 28.9.2023 o skončení pracovného pomeru bolo zistené, že zamestnávateľ
C. G., G. a zamestnanec A. G. podľa § 60 ZP týmto vzájomnou dohodou končia pracovný pomer

zamestnanca a posledným dňom pracovného pomeru je 28.9.2023.

15. Žalovaný ďalej predložil správu, kde preverovanie vykonali A. C. a A. E., kde sa konštatuje, že
v auguste 2023 bolo zistené poškodenie vozidla C. G., EVČ: F. a následne 04.09. bolo zistené, že vozidlo
bolo opravené a bola vykonaná výmena pravých zadných dverí. Táto skutočnosť bola vyhodnotená

ako podozrivá a bola vykonaná spätná kontrola vývozov dielov. Operatívnym šetrením bolo zistené, že
osobné motorové vozidlo používa B. C.. Ďalším šetrením bolo zistené, že dňa 21.7.2023 zamestnanec
A. G. vytvoril vývozný formulár na nevratný materiál pre dodávateľa a po schválení formulára vyviezol
zareáludňa21.7.2023horeuvedenédvere.Ďalejsakonštatuje,žesaskontaktovalsožalobkyňou.Ďalej
bolozistené,žetakýtodielnikdyneboldodanýdodávateľoviadňa12.9.2023bolpožiadanýovysvetlenie

A. G. a tento bol opätovne kontaktovaný dňa 25.9.2023 a doplnil vysvetlenie, že odcudzené dvere boli
uskladnené celý čas v mieste jeho trvalého bydliska a výmenu dverí na vozidle žalobkyne vykonal sám
v mieste svojho trvalého bydliska počas víkendu od 31.8. do 4.9.2023. Tiež uviedol, že potom, ako
bolo preverované jeho konanie, tak bol kontaktovaný žalobkyňou, pričom mu bolo vyhrozené právnikmi.
V tomto bode bolo preverovanie ukončené a vec bola oficiálne postúpená oddeleniu HR na vykonanie

opatrení.

16. Podľa záznamu zo dňa 13.9.2023, podpísaný účastníkmi stretnutia A. Q. a L. R. sa konštatuje, že boli
požiadaní o prediskutovanie prípadu so zamestnankyňou pani C., pričom jej mali ponúknuť ukončeniepracovného pomeru dohodou. Po objasnení žalobkyňa na začiatku tvrdila, že o žiadnych dverách nevie,
sama si nie je vedomá, že by niečo porušila a iba požiadala kolegu pána G., či by jej nevybavil opravu
dverí a už sa nestarala o to, ako on tie dvere opraví alebo zoženie. Nesúhlasila s ukončením pracovného

pomeru dohodou. Zároveň bolo žalobkyni oznámené, že do úplného vyšetrenie celého prípadu nemôže
nastúpiť do práce, nakoľko je podozrivá zo závažného porušenia pracovnej disciplíny.

17. Podľa výzvy na vrátenie majetku, ktorú prevzala žalobkyňa 3.10.2023, táto bola vyzvaná, aby
neoprávnene nadobudnutý majetok vrátila do 3 pracovných dní od doručenia výzvy, pričom sa uvádzajú

dvere pravé zadné, ktoré sú ďalej špecifikované a zároveň bola vyzvaná, aby vrátila zálohu 200,- eur,
pričom išlo o zálohu na služobnú cestu.

18. Podľa záznamu o doručovaní listiny podľa § 38 ZP je uvedená ako adresátka žalobkyňa a doručujúci
S. O. a L. R. a ide o doručovanie výpovede zo strany zamestnávateľa a z listu vyplýva, že bolo

doručované v mieste bydliska žalobkyne a žalobkyňa bola informovaná o závažnom porušení pracovnej
disciplíny a bola jej ponúknutá možnosť písomnej formy vyjadrenia sa. Zároveň bolo oznámené, že
jej chcú doručiť výpoveď a fyzicky ukázali listinu žalobkyni. Žalobkyňa mala pochybnosti o doručovaní
a na základe tohto ju pracovníci informovali, že považujú písomnosť za doručenú, nakoľko ju za ich
prítomnosti prevzala. Menovaná sa vyjadrila, že nemusí nič podpisovať a s výpoveďou nesúhlasí. Ďalej

bola informovaná o začiatku plynutia výpovednej doby.

19. Podľa uznesenia č. XX/XX/XXXX zo dňa 18.9.2023 výbor M. E. C. C. N. prerokoval žiadosť
zamestnávateľa o dočasnom prerušení výkonu práce na najdlhšie 1 mesiac od prerokovania v zmysle

§ 141a u zamestnankyne B. C..

20. Podľa uznesenia č. XX/XX/XXXX zo dňa 29.9.2023 výbor prerokoval žiadosť zamestnávateľa na
základe § 74 ZP zo dňa 29.9.2023 o prerokovaní výpovede danej zamestnávateľom v zmysle § 63 ods.

1 písm. e) v spojení s § 81 písm. e) Zákonníka práce a je uvedená žalobkyňa.

21. Žalovaný ďalej predložil pracovný poriadok s účinnosťou od 1.4.2023 (§ 68 a násl.).

22. Na základe výsluchu žalobkyne a svedkov: A. G., P. O., A. E., A. C., A. Q., L. R. mal súd zistený

nasledovný skutkový stav:

23. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného od roku 2009 a v čase dania
výpovede pracovala ako asistent – manažér na oddelení nákupu. Žalovaný dal výpoveď zo dňa
2.10.2023, ktorá bola doručovaná v mieste bydliska a už presne si nepamätá, ktorý deň. Výpoveď

prevzala, ale nič nepodpisovala. S výpoveďou nesúhlasí a poukazuje na to, že žalovaný nemá dôkazy.
Ešte v deň 12.9.2023 jej pán Q. a pán R. navrhli okamžité skončenie pracovného pomeru, ale ona s tým
nesúhlasila. Vtedy uvádzali, že mala naviesť pána G., aby odcudzil z podniku dvere, ktoré jej namontoval
na auto. Žalobkyňa súhlasila s tým, že mala poškodené dvere na aute a požiadala pána G., aby tieto
dvere opravil, ale to je všetko, o čom má vedomosť. Pri tomto rozhovore s pánom G. boli prítomné aj

ďalšie osoby. Dohodli sa vtedy, že pán G. auto opraví, ale na cene sa nedohodli. Dňa 31.8.2023 pán
G. vykonal opravu auta a ani pri tejto oprave nepovedal, aká je cena. Žalobkyňa uvádzala, že trvala
na tom, že zaplatí za materiál, ktorý bol spotrebovaný a pán G. jej toľko povedal, že jej to oznámi
a dohodnú sa. Prvýkrát sa žalobkyňa dozvedela o tom, že diel, ktorý bol predmetom opravy auta a bol
namontovaný pánom G., pochádzal od žalovaného v deň 12.9., keď za ňou boli pán Q. a pán R. a vtedy

oni prvýkrát uvádzali, že tento namontovaný diel na aute bol neoprávnene vyvezený zo závodu. Potom
bola aj písomne vyzvaná, aby diel vrátila. Dvere doposiaľ nevrátila, lebo pán G. zaplatil žalovanému
škodu, ktorá vznikla. Ale tento diel má stále namontovaný na svojom aute. Žalobkyňa na otázku, že
potom, ako sa 12.9. dozvedela, že má namontované kradnuté dvere na aute, či bola v kontakte so svojím
zamestnávateľom, ako má ďalej postupovať a či má dvere vrátiť alebo prípadne zaplatiť, tak uviedla, že

sa skontaktovala s pánom G., ktorý dvere namontoval, aby si overila tieto skutočnosti a on potvrdil, že
dvere vyviezol z podniku, ale že sa dohodol so zamestnávateľom, že to zaplatí. Žalobkyňa nikoho zo
strany žalovaného nekontaktovala, ako má ďalej postupovať ohľadne ukradnutých dverí. Pán G. zaplatil
škodu, tak ako bolo dohodnuté na škodovej komisii a išlo o sumu okolo 605,- eur. Žalobkyňa uviedla, ženebola priamo prítomná pri oprave, ale auto nechala na parkovisku a kľúče dala pánovi G., ktorý si auto
odviezol a po oprave ho doviezol do miesta bydliska žalobkyne a o oprave sa vôbec nerozprávali. Ona sa
len toľko pýtala, čo je dlžná. Sama sa nezaujímala o bližšie skutočnosti ohľadne opravy, odkiaľ má pán

G. dvere, ale zaujímala ju len cena za opravu. Trvala, že zaplatí za materiál. Pán G. toľko povedal, že sa
dohodnú a že jej dá vedieť. O tom, že na aute má dvere, ktoré boli ukradnuté žalovanému, vedela ešte
predtým, ako jej bola daná výpoveď zo dňa 2.10.2023. Poškodenie dverí na vozidle spôsobila sama.
Keď odchádzala z parkoviska, tak šuchla svojím autom o auto kolegu a spísala s ním poistnú udalosť
a kolegovi bola preplatená škoda z jej poistky. Nikomu nepovedala, že jej bola spôsobená škoda. Tvrdil

to pán R., ale pravda to nebola. Bola oboznámená s internými predpismi, ktoré sa týkali vývozu dielov
a materiálu.

24. Svedok A. G. uviedol, že bol zamestnancom žalovaného od roku 2011 až do roku 2023 a odišiel na
základe uzavretej dohody a aj zaplatil náhradu škody. So žalobkyňou boli kamaráti po dobu možno 3 až
4 rokov a boli spolupracovníci. Od októbra 2023 pracuje a žije v T. a so žalobkyňou nie je v kontakte.

Žalobkyňa ho požiadala, aby jej vykonal opravu auta C. a išlo konkrétne o opravu zadných dverí. Na
otázku, či žalobkyňa navádzala svedka, aby v súvislosti s touto opravou dal vyhotoviť uvedený diel,
alebo ho vyviezol zo závodu a potom namontoval na auto žalobkyne, svedok uvádzal, že nie. Na ďalšiu
otázku, či žalobkyňa mohla vedieť po namontovaní dverí, že boli odcudzené z vlastníctva žalovaného,
svedok uviedol, že nie. K uznaniu záväzku zo dňa 28.9.2023 uviedol, že uznal záväzok, kde je uvedená

maximálna výška škody 608,80 eur s tým, že zasadla škodová komisia a táto rozhodla o škode vo výške
115,50 eur a túto aj zaplatil. Žalobkyňa zaplatila túto sumu, ktorú svedok zaplatil zamestnávateľovi.
Presne si už nepamätá na inštrukcie, ktoré mal od žalobkyne, ale v podstate to bolo tak, že žalobkyňa
ho oslovila s tým, či vie zabezpečiť opravu dverí. Na odstránenie rozporov, keď v písomnej zápisnici
zo dňa 12.9.2023 uviedol, že vyviezol dňa 21.7.2023 dvere na požiadanie zamestnanca a je uvedená

B. C. a teraz vo výpovedi uvádza, že žalobkyňa ho o to nepožiadala, svedok uviedol, že on nikdy
neuvádzal, že išlo o vyvezenie dverí, o ktoré ho požiadala žalobkyňa. Bolo to tak, že ho vypočúvali,
ukazovali mu fotografie, pýtali sa, kde skončili dvere a toto len potvrdil, že dvere boli namontované do
auta žalobkyne. Podpísal zápisnicu zo dňa 12.9., ale túto nečítal, chcel to mať rýchlo ukončené, lebo
doslova dve hodiny ho vláčili po fabrike a chcel to mať za sebou. Žalobkyni uviedol, aký je pôvod dverí,

až keď prebiehalo šetrenie a keď bol vypočúvaný a spisovali sa listiny. Vtedy jej povedal, odkiaľ sú
dvere. Na otázku, či odcudzil dvere s vedomím alebo bez vedomia žalobkyne, svedok uviedol, že to bolo
bez vedomia žalobkyne. Žalobkyňa žiadne pokyny, ani inštrukcie nedala na to, aby vyviezol uvedené
dvere. O tom, aký je postup pri vyvážaní týchto dielov, svedok uviedol, že existuje interná smernica,
o ktorej vedela aj žalobkyňa, ale nepamätá si, či sa niekedy spolu rozprávali o postupe pri vyvážaní

dielov zo závodu. K samotnej oprave uviedol, že on síce nemá živnosť, ani nevykonával prácu, kde by
realizoval opravy motorových vozidiel, ale opravoval vlastné autá a aj pre kamarátov. Nebola to žiadna
dohoda so žalobkyňou, že by mu za opravu zaplatila alebo niečo iné poskytla. K tej skutočnosti, že si
neprečítal zápisnicu, predtým, ako ju podpísal, uviedol, že mu vtedy bolo už doslova zle, lebo najskôr
boli v jednej budove, v jednej miestnosti, kde ho vypočúvali. Bol tam aj pán E. a pán C., potom prešli

na ďalšie pracovisko, kde bola spísaná zápisnica a ďalšia osoba spisovala zápisnicu a potom zase
prešli do tretej budovy, kde už len čakal, kým sa zápisnica vytlačí, aby ju podpísal a celé to trvalo
možno dve hodiny. Uvádzali mu, že majú pod kamerami auto žalobkyne a že ho zablokujú, pokiaľ sa
to nedorieši a že všetko bude nahlásené na políciu. Možno po troch – štyroch dňoch, keď bol doma
s dieťaťom, bol požiadaný o stretnutie pánom E. a vtedy sa ho pýtali, či žalobkyňa o tomto všetkom

vedela a vtedy odpovedal, že žalobkyňa o tom nevedela a nemala vedomosť o tom, že vyviezol dvere.
Ďalej uviedol, že vo svojej podstate nešlo o krádež, ale malo ísť o dvere, ktoré sa posielali na testovanie
kdodávateľoviatakétodveresaužzošrotujúanevracajúsaspäť.Nauvedenétestyalepostačovalo,aby
boli poslané poškodené dvere od žalobkyne, takže chcel to vymeniť a na testovanie poslať poškodené
dvere a dvere z podniku chcel namontovať do auta žalobkyne. Takto by došlo k výmene. Ale predtým

sa na to prišlo a tak už nemohol realizovať výmenu. Ďalej sa vyjadril, že v podniku niektorí zamestnanci
takto postupovali a vymieňali diely.

25. Svedok A. E. uviedol, že už 19 rokov pracuje u žalovaného a v roku 2023 pracoval v pozícii
viceprezident administratívnej subdivízie a v náplni práce mal pracovnoprávne vzťahy aj pokiaľ

ide o prejednávanie škody a ukončenie pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že vykonával šetrenie
a zámerom bolo zistiť, či A. G. odcudzil zadné dvere na Kii s tým, že výsledok šetrenia odovzdal na
personálne oddelenie na ďalší postup. A. G. sa tak vyjadril, že odcudzil takéto dvere, aby opravil auto
žalobkyne. Na otázku, či A. G. to vykonal na požiadanie žalobkyne svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť,či to bolo na požiadanie, ale minimálne mala žalobkyňa o tomto vedomosť. Presne pre odstup času si na
podrobnosti nepamätá. Na otázku, aby sa vyjadril, či žalobkyňa mala vedomosť v čase odcudzenia, že
A. G. odcudzil dvere pre žalobkyňu na opravu jej auta, svedok uviedol, že si presnejšie nespomína, ale

môže toľko povedať, že A. G. sa tak vyjadril, že o tomto mala vedomosť žalobkyňa, že vlastne on plánuje
odcudziť dvere z firmy. Keď bol vykonávaný pohovor, tak tam boli aj ďalšie osoby, pán C. a pán O., ktorý
spisoval zápisnicu. Na otázku, či žalobkyňa v čase vykonávania pohovoru s pánom G. mala vedomosť
o tomto šetrení a o jeho dôvodoch, svedok uviedol, že k tomuto sa nevie vyjadriť. Keď vypočúvali A. G.,
tak väčšinou on kládol otázky a doplňoval ho pán C. a pán O. iba priebežne spisoval zápisnicu. Pri tomto

pohovore boli v jednej miestnosti počas celej doby a keď bola zápisnica napísaná, tak pán O. odišiel
vedľa, kde je tlačiareň a zápisnicu vytlačil a doniesol ju na podpis a pán G. zápisnicu podpísal a asi si ju
prečítal, lebo bola pred ním predložená. Celý výsluch trval možno jeden a pol do dvoch hodín. Potvrdil,
že vyhotovili fotografie poškodeného auta žalobkyne, lebo by sa mohlo stať, že si uplatní náhradu škody
voči zamestnávateľovi. Najskôr dostali informáciu, že žalobkyňa má poškodené auto a že si ho chce dať
pokutným spôsobom opraviť, čo povedal jeden zo zamestnancov a potom bola vyhotovená fotografia

poškodeného auta a zistili, že poškodenému dielu zodpovedá ten diel, ktorý vyviezol pán G.. Potvrdil aj
stretnutie s pánom G., pri ktorom bol aj pán C. asi a spýtali sa len toľko, že či chce niečo doplniť a vtedy
pán G. uvádzal, že žalobkyňa sa mu vyhrážala právnikmi, ale nevie uviesť ďalšie podrobnosti.

26. Svedok A. C. uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 2023 na pozícii na vlastnej ochrane ako

detektív a s A. G. sa rozprával dvakrát a prvýkrát to bolo na personálnom oddelení, kde bola aj spisovaná
zápisnica a objasňoval A. G. za akým účelom a prečo vyvážal uvedené zadné dvere a tento potvrdil, že
dvere boli použité na opravu auta pre žalobkyňu. Vtedy sa vyhotovila zápisnica. Ďalší krát keď sa stretli,
zápisnica vyhotovená nebola a chceli, aby bližšie A. G. objasnil, ako vyviezol, presne akým spôsobom
a za akým účelom tieto dvere. Na otázku, či pán G. povedal, že žalobkyňa vedela, že tieto dvere boli

odcudzené žalovanému, svedok uviedol, že pri druhom stretnutí pán G. povedal, že pani C. o tomto
vedela, ale nijaké bližšie podrobnosti neuvádzal. Povedal, že vedela, že to budú dvere z Kie a svedok to
tak pochopil, že pán G. povedal, že vedela žalobkyňa, že dvere pôjdu z Kie, ale bližšie to nerozvádzal.
Pán G. nespomínal nič také, že by si toto odcudzenie dverí objednala žalobkyňa.

27. G. P. O. uvádzal, že vyhotovoval zápisnicu zo dňa 12.9.2023 a na otázky uvádzal, že všetko je
uvedené v zápisnici, ktorá bola vyhotovovaná priebežne počas výsluchu A. G..

28. Svedok A. Q. uviedol, že pracuje u žalovaného od roku 2005 a v roku 2023 pracoval ako vedúci
personálneho oddelenia. Potvrdil, že bol prítomný pri prerokovaní so žalobkyňou dňa 12.9.2023, kedy

žiaden zápis robený nebol a bol spísaný záznam v nasledujúci deň 13.9.2023. Vtedy žalobkyni všetko
vysvetlili, že ide o odcudzené dvere, ktoré boli použité na opravu jej auta a že ide o závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Žalobkyňa najskôr uvádzala, že nevie o ničom, ale potom potvrdila, že mala
poškodené auto a pán G. jej vymenil tento poškodený diel, konkrétne dvere a nič ďalšie neuvádzala.
Oni jej ponúkli dohodu, ale túto žalobkyňa odmietla. Potom bolo rozhodnuté o prekážkach v práci,

pre ktoré nemôže nastúpiť a predmetom šetrenia bolo, či si objednávala tento nový diel a za akých
okolností. Pokiaľ ide o konštatovanie závažného porušenia pracovnej disciplíny, tak vychádzal svedok
zo záverov šetrenia, ktoré boli vykonané pánom E. a pánom Imre, ktorý bol jeho bezprostredne
nadriadený pracovník. Predložili mu interný dokument, kde bola zápisnica o výsledkoch šetrenia, ale
už na podrobnosti si nepamätá, čo bolo obsahom. Na základe tohto interného dokumentu a po porade

s právnym oddelením dospeli k záveru, že ide o závažné porušenie a žalobkyni bola daná výpoveď.
Myslí si, že v podstate išlo o to, že naviedla A. G. na túto činnosť a ponechala si a naďalej užíva majetok
spoločnosti.

29. Svedok L. R. uvádzal, že bol prítomný pri prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny so žalobkyňou

jedenkrát dňa 12.9.2023. Najskôr bolo žalobkyni vysvetlené, že je podozrivá, že si objednala krádež
dverí u pána G. a žalobkyňa tvrdila, že vôbec o ničom nevie a nevie, o akých dverách rozprávajú, ale
potom povedala, že asi ju počuli kolegovia, keď sa s pánom G. rozprávala o dverách. Vysvetľovali jej
spôsoby ukončenia pracovného pomeru a aký je rozdiel medzi dohodou a medzi výpoveďou. Žalobkyňa
uvádzala, že k poškodeniu jej auta došlo, keď sa vrátila zo služobnej cesty na parkovisku. Keď jej

doručovali výpoveď tak ešte uvádzali, aby sa vyjadrila, že má takúto možnosť a že na tú istú listinu môže
napísať svoje stanovisko. Žalobkyňa uvádzala, že sa vyjadrí do 5 pracovných dní. Prevzala výpoveď,
ale ju nepodpísala a oni urobili záznam, že to považujú za doručené. Pri prerokovaní 12.9. sa žalobkyňa
nevyjadrovala nejako bližšie k oprave dverí, či došlo k tejto oprave a kto dvere opravil. Vychádzali z toho,čo uvádzal pán Imre, ktorý bol viceprezident pre skupinu administratíva, teda nadriadený pracovník
svedka a tento vychádzal zo záverov šetrenia, ktoré mu poskytol pán E. a pán C.. Spolu za žalobkyňou
so svedkom bol aj pán Q..

30. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

31. Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

32. Podľa § 62 ods. 1, 4, 7 ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa ods. 3, je najmenej

2 mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej 1 rok. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak
tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti
s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

34. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
2mesiacovododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do 1 roka odo dňa, keď dôvod výpovede

vznikol.

35. Podľa 63 ods. 6 Zákonníka práce ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.

36. Podľa § 74 veta prvá Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

37. Podľa § 77 veta prvá Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť.

38. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá, druhá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť

náhradu mzdy.

39. Podľa § 81 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne
s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou,
zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

40. Žalobkyňa podala žalobu, v ktorej sa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou žalovaného zo dňa 2.10.2023, ktorá bola doručená žalobkyni dňa 3.10.2023 je neplatnéa žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady mzdy za obdobie september až december 2023
sumu 1.935,40 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. V konaní mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa je zamestnaná u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2009 v znení dodatkov, kde posledný predložený je dodatok č. 10
s účinnosťou od 1.4.2023. Nespornou skutočnosťou medzi stranami bolo, ako vyplýva z predloženej
listiny, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď zo dňa 2.10.2023
podľa § 63 ods. 1 písm. e) a ods. 4 v spojení s § 81 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie

pracovnej disciplíny, ktoré je ďalej vo výpovedi špecifikované. Súd skúmal najskôr splnenie zákonných
náležitostí pre platnosť výpovede a bolo preukázané, že výpoveď podľa § 61 ods. 1 je písomná a bola
doručená dňa 3.10.2023 s tým, že samotná žalobkyňa uvádzala, že v tento deň výpoveď prevzala, ale
odmietla písomne potvrdiť prevzatie výpovede a aj vypočutí svedkovia S. O. a L. R. potvrdili doručenie
výpovede žalobkyni a vyplynulo to aj zo samotného žalobného návrhu, že táto písomná výpoveď bola
riadne žalobkyni doručená 3.10.2023. Zároveň v tejto výpovedi tak ako vyplýva z § 61 ods. 2 bol

konkrétne uvedený dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Pretože
dôvod výpovede bol podľa § 63 ods. 1 písm. e) z dôvodov, pre ktoré by žalovaný so žalobkyňou
mohol okamžite skončiť pracovný pomer tak súd zisťoval aj, či je splnená lehota dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode výpovede dozvedel, tak ako to vyplýva z § 63 ods. 4
Zákonníka práce. V konaní žalobkyňa túto skutočnosť, že je 2 mesačná lehota dodržaná nenamietala

a súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané, že zamestnávateľ pred tým, ako bol
vo veci vypočutý A. G., podľa zápisnice zo dňa 12.9.2023 vedel o dôvode výpovede, nakoľko A. G.
v zápisnici, ktorú podpísal uviedol, že dvere vyviezol na požiadanie zamestnanca: B. C.. Zároveň podľa
výpovede svedkov, aj podľa záznamu zo dňa 13.9.2023, ktorý spísali A. Q. a L. R. a aj vo svojej
svedeckej výpovedi potvrdili tieto skutočnosti, sa dňa 12.9.2023 stretli so žalobkyňou a prediskutovali

tento prípad, kde žalobkyňa potvrdila, že požiadala pána G., aby jej vybavil opravu dverí a nestarala
sa o to, ako on dvere opraví alebo zoženie. Zároveň uvádzala, že si nie je vedomá, že by niečo
porušila. V uvedený deň teda pracovníci zamestnávateľa nadobudli vedomosť o tom, že A. G. zabezpečil
vyhotovenie a následne vyviezol tovar – dverový panel pravé zadné dvere a tento namontoval na
motorové vozidlo žalobkyne, namiesto poškodených zadných dverí. Od uvedeného dňa 12.9. do dňa

výpovede 2.10.2023 neuplynula doba dlhšia ako dva mesiace, takže v tejto lehote podľa § 63 ods. 4
žalovaný ako zamestnávateľ dal výpoveď žalobkyni. Výpovedná doba tak, ako vyplýva z ustanovenia §
62 ods. 1, 4, 7 začala plynúť prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda
1.11.2023 a skončila uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom výpovedná
doba bola dvojmesačná, takže uplynula 31.12.2023. Zároveň žalobkyňa si uplatnila nároky z neplatnosti

skončenia pracovného pomeru do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, takže
posledný deň tejto dvojmesačnej lehoty bol dňa 29.2.2024 a v tento posledný deň dvojmesačnej lehoty
žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy. Súd zároveň
konštatuje, že bola splnená aj podmienka podľa § 74 Zákonníka práce a výpoveď bola prerokovaná aj
so zástupcami zamestnancov, ako vyplynulo z výpisu z uznesenia výboru základnej organizácie E. C.

C. N. zo dňa 29.9.2023. Súd teda konštatuje, že boli splnené všetky tieto formálne náležitosti výpovede
a zároveň žalobkyňa v zákonnej lehote sa domáhala určenia neplatnosti výpovede.

42. Súd teda skúmal, či v tomto prípade bol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP tak,
ako je tento konkretizovaný vo výpovedi, ktorú dal žalovaný žalobkyni zo dňa 2.10.2023. Súd konštatuje

podľa oboznámenia výpovede, že boli tu dané dva dôvody, ktoré zamestnávateľ kvalifikoval ako závažné
porušenie a to jednak, že žalobkyňa mala naviesť A. G., aby zneužitím svojej pracovnej pozície
zabezpečil výrobu dverí pre jej súkromné motorové vozidlo, čo mal zabezpečiť tým, že z materiálov,
patriacich zamestnávateľovi a na produkčnej linke zamestnávateľa nechal diel – dvere pravé zadné
vyrobiť fingujúc účel výroby pre potreby testovania u dodávateľa. Ďalej sa konštatuje, že A. G. v dňoch

31.8. až 3.9.2023 majetok C. namontoval na vozidlo žalobkyne, ktoré mu ona za týmto účelom dočasne
poskytla. Vo výpovedi sa ďalej konštatuje, že dňa 8.9.2023 šetrením u dodávateľov bolo zistené, že
majetok C. nebol po vyvezení z výrobného závodu v Tepličke nad Váhom odovzdaný na testovanie,
ale nachádza sa na neznámom mieste. Ako ďalší dôvod súd konštatuje vo výpovedi uvedené, že
šetrením bolo zistené, že majetok si prisvojila a užíva ho. Ďalej vo výpovedi zamestnávateľ konštatoval,

že porušila časť 4. bod 4.1.4 písm. a) a b) Pracovného poriadku a citovaný § 81 písm. e) Zákonníka
práce. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením listinných dôkazov, výsluchom samotnej žalobkyne
a výsluchom svedkov a dospel k takému záveru, že pokiaľ ide o prvý dôvod výpovede, a to, že
žalobkyňa naviedla A. G., aby zabezpečil výrobu dverí, tieto potom vyviezol z podniku a namontovalna motorové vozidlo žalobkyne, nebol preukázaný. Žalobkyňa poprela, že by akýmkoľvek spôsobom
navádzala A. G. k tejto činnosti. Svedok A. G. vo svojej výpovedi taktiež jednoznačne poprel, že by
žalobkyňa mala akúkoľvek vedomosť o tom, že diel zadné dvere, ktoré jej namontoval na poškodené

motorové vozidlo, bolo odcudzené zo závodu tak, ako popísal tento skutok A. G., že najskôr nechal
vyrobiť uvedené dvere, potom ich odviezol zo závodu a následne namontoval na motorové vozidlo
žalobkyne. Svedok A. G. potvrdil výpoveď samotnej žalobkyne, že táto ho požiadala, aby jej zabezpečil
opravu poškodeného motorového vozidla, čo on aj skutočne urobil, ale neinformoval žalobkyňu a táto
sa o to ani nezaujímala, odkiaľ zabezpečil materiál na opravu motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na zápisnicu zo dňa 12.9.2023, kde je uvedené, že „uvedené dvere, ktoré som vyviezol
dňa 21.7.2023 som vyviezol na požiadanie zamestnanca KaSK:B. C.“, tak tu súd poukazuje, že svedok
A. G. uvádzal, že zápisnicu síce podpísal, ale si neprečítal. Súd ale zároveň konštatuje, že z takéhoto
znenia uvedenej vety nemožno jednoznačne dospieť k takému záveru, že žalobkyňa naviedla A. G.,
aby zneužil svoju pracovnú pozíciu a zabezpečil výrobu dverí, vyviezol ich zo závodu a namontoval na
poškodenémotorovévozidložalobkyne.Nazákladetakejtoformuláciejetotižmožnédospieťajkzáveru,

že žalobkyňa požiadala A. G., aby jej opravil motorové vozidlo a na základe tejto žiadosti A. G. tieto
uvedené dvere vyviezol. Súd teda poukazuje na uvedené rozpory, kde ani z uvedenej zápisnice zo dňa
12.9. nemožno jednoznačne konštatovať preukázanie takého konania žalobkyne, kde žalovaný uvádzal,
že ide o dôvod, pre ktorý by mohol so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer. Súd zároveň
vypočul aj ďalších svedkov, ktorí boli prítomní pri spisovaní zápisnice zo dňa 12.9.2023 a vypočúvali A.

G. a svedok A. E. uviedol na otázku, či sa A. G. vyjadril, že to vykonal na požiadanie žalobkyne, že sa
k tomu nevie vyjadriť, či to bolo na jej požiadanie, ale minimálne mala žalobkyňa o tomto vedomosť.
Presne pre odstup času si svedok na podrobnosti nepamätá. Tento svedok uvádzal, že si presnejšie
nespomína, ale môže toľko povedať, že A. G. sa tak vyjadril, že o tomto mala vedomosť žalobkyňa, že
vlastne plánuje odcudziť tieto dvere z firmy. Táto svedecká výpoveď tak ako sa vyjadril svedok A. E. je ale

vrozporesosvedeckouvýpoveďouA.G.,ktorýpoprel,žebypripohovorezodňa12.9.2023uvádzaltieto
skutočnosti a taktiež poprel, že by žalobkyňa mala túto vedomosť. Ďalší prítomný pri pohovore zo dňa
12.9. bol A. C., ktorý uviedol, že A. G. pri druhom stretnutí keď sa nevyhotovila zápisnica, mal povedať,
že žalobkyňa o tomto vedela, ale nijaké bližšie podrobnosti neuvádzal. Žalobkyňa mala vedieť, že to
budú dvere z Kie. Svedok to tak pochopil, že pán G. povedal, že vedela pani C., že dvere pôjdu z Kie,

ale bližšie to nerozvádzal. Svedok ďalej uviedol, že pán G. nespomínal nič také, že by si toto odcudzenie
objednala pani C.. Tu súd opätovne poukazuje na znenie dôvodov výpovede, kde je výslovne uvedené,
že žalobkyňa naviedla A. G. na také konanie, aby zneužitím svojej pracovnej pozície zabezpečil výrobu
dverí a tento majetok žalovaného namontoval na motorové vozidlo žalobkyne. Tretí svedok, ktorý bol
prítomný pri vypočutí A. G. poukazoval len na údaje uvedené v zápisnici a na nič bližšie si nespomenul.

Na základe takýchto dôkazov, ktoré boli vykonané súd konštatuje, že nebolo v konaní preukázané, že
by tu existoval výpovedný dôvod, tak ako je uvedený vo výpovedi žalovaného zo dňa 2.10.2023, a to,
súd musí vychádzať zo skutkových dôvodov uvedených vo výpovedi a podľa týchto závažné porušenie
bolo v tom, že žalobkyňa naviedla A. G., aby zneužitím svojej pracovnej pozície zabezpečil výrobu
dverí pre jej súkromné motorové vozidlo z materiálov patriacich zamestnávateľovi a na produkčnej linke

zamestnávateľa a tento majetok Kia namontoval na vozidlo žalobkyne, ktoré mu ona za týmto účelom
dočasne poskytla. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že ani z jedného dôkazu nebolo jednoznačne
preukázané, že sa žalobkyňa dopustila takéhoto konania, ako je skutkovo daný dôvod výpovede, pričom
tento dôvod musí mať takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať, že ide o dôvod, pre ktorý by so
žalobkyňou žalovaný ako zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer.

43. Súd zároveň skúmal, či je daný dôvod výpovede ako je ďalej uvedené v skutkových dôvodoch
výpovede, a to, že „šetrením bolo zistené, že majetok ste si prisvojili a užívate ho.“ Tá skutočnosť,
že toto závažné porušenie bolo preukázané vyplynula jednak z výpovede samotnej žalobkyne, ako aj
z výpovede svedkov, ktorí v deň 12.9.2023 hovorili so žalobkyňou, kde jej navrhli, aby došlo k skončeniu

pracovného pomeru na základe dohody a zároveň svedkovia A. Q. a L. R., ako vyplýva aj z písomného
záznamu zo dňa 13.9.2023 hovorili so žalobkyňou o krádeži pravých zadných dverí, ktoré si mala
objednať u A. G. a ktorý tento nechal vyhotoviť, vyviezol a namontoval na motorové vozidlo žalobkyne.
Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uvádzala, že s touto skutočnosťou bola oboznámená práve
v uvedený deň 12.9., kde výslovne uviedla, že títo zamestnanci žalovaného jej uvádzali, že naviedla

pána G., aby odcudzil z podniku dvere a aby jej ich namontoval na auto. Žalobkyňa vtedy mala súhlasiť
s tým, že mala skutočne poškodené dvere a pána G. požiadala o opravu a o inom vedomosť nemá.
Zároveň žalobkyňa uvádzala, že po tomto rozhovore sa skontaktovala s pánom G., aby si overila tieto
skutočnosti a pán G. potvrdil, že dvere neoprávnene nechal vyhotoviť v závode a ďalej ich vyviezola namontoval na motorové vozidlo žalobkyne. Je teda nesporne preukázané, že žalobkyňa v deň dania
výpovede 2.10.2023 vedela, že na svojom motorovom vozidle C. G. I., ev. č. F. má namontovaný diel
zadné dvere pravé, tak ako je to špecifikované vo výpovedi a že ide o majetok žalovaného a tento si

prisvojila a naďalej ho užíva. Žalobkyňa potvrdila aj to, že doposiaľ tento diel zadné dvere nevrátila
žalovanému. Na otázku prečo, potom čo sa s touto skutočnosťou oboznámila, sa neskontaktovala so
žalovaným a ani tento diel – dvere nevrátila, uvádzala, že vedela od A. G., že došlo k dohode o náhrade
škody a tento škodu zaplatil. Súd ale konštatuje, že táto skutočnosť, že tu došlo k dohode medzi A.
G. ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom o náhrade škody, nemá žiaden vplyv na

to, že žalobkyňa vedela o tom, že si prisvojila majetok vo vlastníctve žalovaného a tento až doposiaľ
naďalej užíva. Súd teda rozhodoval o tom, či tento výpovedný dôvod je taký, pre ktorý by zamestnávateľ
mohol so žalobkyňou ako zamestnankyňou okamžite skončiť pracovný pomer. Súd poukazuje na
to, že je jeho úlohou, aby v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vzhľadom
na konkrétne okolnosti prípadu posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej
disciplíny a v prípade kladného záveru následne rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny

v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami,
či hranicami, ale berie do úvahy len špecifiká konkrétneho prípadu prejednávanej veci. Súd nie je pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku
alebo v inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Za porušenie pracovnej
disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré vyplývajú z právnych,

pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej a pracovnej zmluvy, respektíve
z pracovného poriadku. Vo výpovedi žalovaný poukázal na ustanovenie § 81 písm. e) Zákonníka práce,
kde sú uvedené základné povinnosti zamestnanca a pod uvedeným písmenom je povinnosť hospodáriť
riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou,
zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Súd konštatuje,

že žalobkyňa, ktorá si bola vedomá, že na motorovom vozidle, ktoré užíva je namontovaný diel zadné
pravé dvere, ktorý bol odcudzený jej zamestnávateľovi, konala v rozpore s citovaným ustanovením
chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. V danom prípade ide
o závažné porušenie pracovných povinností, keď žalobkyňa si tento odcudzený diel prisvojila a naďalej
ho užíva a to aj potom, čo bola oboznámená s tým, že došlo k zneužitiu pracovnej pozície A. G., ktorý

zabezpečil výrobu týchto dverí a tieto potom namontoval na motorové vozidlo žalobkyne a napriek tomu,
že vedela o odcudzení týchto dverí, tieto si naďalej ponechala bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom
sa skontaktovala so žalovaným ako svojím zamestnávateľom a dokonca ani napriek písomnej výzve
žalovaného doposiaľ tento odcudzený diel dvere nevrátila. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
v čase dania výpovede 2.10.2023, bol daný tento výpovedný dôvod, ktorý skutkovo vymedzil žalovaný

tak, že žalobkyňa si majetok prisvojila a užíva ho a zároveň súd konštatuje, že ide o závažné porušenie
základných povinností zamestnanca tak, ako sú tieto uvedené konkrétne v § 81 písm. e) Zákonníka
práce a teda intenzita tohto porušenia je tak závažná, že pre tento dôvod by žalovaný ako zamestnávateľ
mohol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že bol
daný dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a tento dôvod postačuje na to,

aby žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer výpoveďou. Pretože v konaní nebolo preukázané,
že je daný dôvod neplatnosti výpovede ako tvrdila žalobkyňa, tak súd žalobu o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 2.10.2023, zamietol.

44. Žalobkyňa zároveň žiadala zaplatiť titulom náhrady mzdy za obdobie september až december 2023

sumu 1.935,40 eur a odôvodňovala túto skutočnosť, že podľa rozhodnutia zamestnávateľa jej nebola
riadne vyplatená mzda za mesiace september, október, november a december roku 2023 tak, ako to
špecifikovala v podanej žalobe. V konaní bolo preukázané, že žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa
18.9.2023 prerokoval v zmysle § 141a Zákonníka práce so základnou organizáciou OZ KOVO dočasné
prerušenie výkonu práce, najdlhšie na dobu jedného mesiaca a dočasné prerušenie nadobúda účinnosť

od 19.9.2023, list je zo dňa 19.9.2023. Podľa ďalšieho listu zo dňa 3.10.2023 bolo oznámené žalobkyni,
že žalovaný podľa § 142 ods. 3 jej nemôže prideliť prácu za obdobie od 3.10.2023 do 18.12.2023 a podľa
listu zo dňa 12.9.2023 bolo oznámené, že podľa § 142 ods. 3 nemôže prideliť prácu v rámci určeného
pracovného času v období od 13.9.2023 do písomnej výzvy na opätovný nástup do zamestnania.
Žalobkyňa žiadala doplatiť náhradu mzdy za uvedené obdobie dočasného prerušenia výkonu práce

a zároveň žiadala aj vyplatenie ďalšej mzdy podľa kolektívnej zmluvy. Vo vyjadrení žalovaný uvádzal, že
na túto ďalšiu mzdu jej nevznikol nárok práve z dôvodu, že bola vo výpovednej dobe z dôvodu podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a že za mesiac december 2023 jej vyplatil náhradu mzdy v príslušnej
výške. Súd konštatuje, že žalobkyňa nárok na náhradu mzdy odôvodnila tak, že došlo k neplatnémuskončeniu pracovného pomeru a tak neboli dané dôvody podľa § 141a Zákonníka práce, kde podľa
prvej vety sa uvádza, že ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej
disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ

po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac,
prerušiť jeho výkon práce. Na základe tej skutočnosti, že súd konštatoval, že bol daný dôvod výpovede,
a že dôvodne žalobkyňa bola podozrivá zo závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo bolo v konaní
preukázané, že sa takéhoto konania dopustila a na základe tohto jej dôvodne dal žalovaný výpoveď
a vzhľadom na takéto porušenie možno aj konštatovať, že ďalší výkon práce by ohrozoval záujem

zamestnávateľa, a tak súd konštatuje, že neboli preukázané dôvody na vyplatenie náhrady mzdy tak,
ako to žiadala žalobkyňa v podanej žalobe. Tejto zároveň ani nevznikol nárok na výplatu 14 mzdy tak,
ako žiadala práve z dôvodu podanej výpovede zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik nároku
na náhradu mzdy tak ako tento špecifikovala v podanej žalobe práve z dôvodu, že jej žalovaný ako
zamestnávateľ dal dôvodne výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e), kde podľa tohto dôvodu by mohol so

žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer, takže išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, a tak
nebol preukázaný vznik nároku na náhradu mzdy, žaloba v tejto časti ako nedôvodná bola zamietnutá.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tak žalovanému
bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

27Cpr/2/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).