Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alena Búliková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 68C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205309
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124205309.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v spore žalobkýň: 1/ A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G., H. XXXX/X, štátny občan SR; 2/ I. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B., C. XXX, D. C., štátny občan SR; obe právne zastúpené JUDr. Jánom Legerským - advokátom so
sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G.,
H. XXXX/X, štátny občan SR, o zaplatenie 8.917,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 4.458,60 €, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 4.458,60 €, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.04.2024, sa žalobkyňa 1/ aj žalobkyňa 2/ proti
žalovanému domáhali, aby každej z nich zaplatil sumu 4.458,60 € a zároveň im nahradil trovy konania.

2. Dôvodili tým, že žalobkyne 1/, 2/ a žalovaný sú, každý v 1/3-ine, podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. E. F. E. G., obec E. F. E. G., ako: byt č. X, na prízemí, vo
vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho
podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve.
Ide o byt pozostávajúci zo vstupnej chodby, samostatnej kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a WC, ktorého
príslušenstvo tvorí pivnica nachádzajúca sa v suteréne bytového domu a jeho celková plocha je 51,82
m2. Žalobkyne a žalovaný nadobudli predmetný byt titulom dedenia podľa uznesenia o dedičstve č.
XX/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 27.10.2020. Žalobkyne 1/ a 2/ nemajú možnosť

spoločný byt užívať, keďže v ňom býva žalovaný, ktorý v ňom navyše umožňuje prebývať aj cudzej
osobe J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. E. G., F. D. XXXX/X, a to bez súhlasu žalobkýň a proti ich
vôli. Zároveň vzhľadom na stavebnotechnické usporiadanie predmetného bytu a celkovú výmeru jeho
podlahovej plochy, nie je ani dobre možné, aby tento byt užívali všetci traja podieloví spoluvlastníci
v miere podľa svojich spoluvlastníckych podielov. Žalobkyne preto listom zo dňa 29.2.2024 oznámili
žalovanému, že aktuálny užívací stav predmetného bytu rešpektujú, avšak požadujú finančnú náhradu
za užívanie ich spoluvlastníckych podielov žalovaným, a to s poukazom na § 123 v spojení s §

137 ods. 1 Obč. zák. Vyzvali žalovaného na zaplatenie sumy 4.458,60 € každej zo žalobkýň, ako
náhradu za predchádzajúce 3 roky, t.j. spolu sumu 8.917,20 €. Žalovaný na výzvu žalobkýň odpovedal
prostredníctvomadvokátkyJUDr.AdrianyRučkayovejlistomzodňa11.03.2024,takženárokžalobkýň1/
a2/neuznávaaniejeochotnýžiadnunáhraduzaužívaniepredmetnéhobytuzaplatiť.Spoločnéužívaniepredmetného bytu a vôbec akákoľvek účasť žalobkýň 1/ a 2/ na jeho užívaní sú vylúčené, a to jednak z
dôvodu veľkosti samotného bytu a jednak z dôvodu správania sa žalovaného počas pobytu žalobkýň v
byte. Keď naposledy žalobkyne v súvislosti s upratovaním a čistením predmetného bytu chceli v tomto

byte prespať, došlo k ich napadnutiu zo strany žalovaného a takáto udalosť bola aj predmetom trestného
konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Novom Meste nad Váhom, odbor poriadkovej
polície pod ČVS: L./E. a následne po postúpení veci predmetom priestupkového konania vedeného na
Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. L./XXXXXX. Pokiaľ
teda žalovaný v odpovedi na požiadavku žalobkýň na zaplatenie náhrady za užívanie predmetného

bytu uvádza, že žalobkyne môžu byt riadne užívať, tak ide o tvrdenie neopodstatnené. Navyše pokiaľ
sa aj žalobkyne chceli niekedy do predmetného bytu dostať a žalovaný bol v tom čase v byte, boli
zastrčené z vnútornej strany dverí kľúče v zámku a na dlhodobé vyzváňanie žalovaný nereagoval
a takto vstup do bytu neumožnil. Rovnako je neopodstatnený poukaz žalovaného na to, že za byt platí
všetky náklady a poplatky spojené s jeho užívaním v plnej výške a že žalobkyne sa nijako na úhradách
platieb za energie nepodieľajú. Zo skutočností uvedených vo výzve žalobkýň na zaplatenie náhrady za

užívanie predmetného bytu je zrejmé, že pri výpočte výšky požadovanej náhrady bol od nároku žalobkýň
odpočítaný ich podiel na plneniach správcovi (príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré
hradí žalovaný sám) a pokiaľ ide o ostatné náklady za energie, tak ide o náklady spojené s užívaním
bytu a nie s jeho vlastníctvom a preto je zrejmé, že tieto musí hradiť žalovaný sám, ktorý sám byt užíva
a nie je dôvod, aby sa na takýchto nákladoch podieľali žalobkyne, ktoré byt vôbec užívať nemôžu. Z

týchtodôvodovsúpotomskutočnosti,prektoréžalovanýodmietolzaplatiťnáhraduzaužívaniespoločnej
veci aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobkýň 1/ a 2/, celkom neopodstatnené. Žalobkyne 1/
a 2/ majú na základe uvedených skutočností nárok na poskytnutie peňažnej náhrady proti žalovanému
za užívanie predmetného bytu, ktorý je spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a
ktorý užíva žalovaný sám. Pokiaľ ide o výšku náhrady, žalobkyne vychádzali z obvyklej ceny za nájom

porovnateľných bytov v danom mieste a čase. Zo stanoviska realitnej kancelárie MSS, s.r.o., Bratislava,
Bukovčanač.5,IČO:43999514zodňa05.2.2024,vyplýva,žepodľaúdajovotrhovejhodnoteprenájmu
nehnuteľností, je obvyklé mesačné nájomné za prenájom dvojizbových bytov v lokalite, v ktorej sa
predmetný byt nachádza, v priemere 450 € / mesiac + energie a poplatok za správu. Vychádzajúc z
týchto údajov je nárok na náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu 1/3 na predmetnom byte 150

€ / mesiac a od tohto treba odpočítať náklady vynaložené na platby do fondu prevádzky, údržby a opráv
(za správu), na ktorých sa musí podieľať každý podielový spoluvlastník predmetného bytu, bez ohľadu
na to či ho užíva, alebo nie a z ktorých po rozpočítaní pripadá na spoluvlastnícky podiel 1/3 suma
26,15 € / mesiac. Nárok na náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu 1/3 na predmetnom byte
predstavuje sumu 123,85 € / mesiac (150 € - 26,15 €). S ohľadom na premlčaciu dobu na uplatnenie

takéhoto nároku žalobkyne 1/ a 2/ uplatňujú zaplatenie takejto náhrady len za dobu troch rokov pred
podaním žaloby, teda za dobu od 19.4.2021 do 19.4.2024, čo u žalobkyne 1/ predstavuje sumu 4.458,60
€ (123,85 € x 36 mesiacov) a u žalobkyne 2/ sumu 4.458,60 € (123,85 € x 36 mesiacov), teda spolu
uplatňujú celkový nárok na zaplatenie sumy 8.917,20 €. K premlčaniu takéhoto nároku žalobkyne 1/ a 2/
uvádzajú, že pokiaľ sa podielový spoluvlastník domáha náhrady voči druhému (ďalšiemu) podielovému

spoluvlastníkovi z toho dôvodu, že užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu na
spoločnej veci bez dohody s ním, ide o nárok, ktorý sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 v spojení
s § 123 Obč. zák., z ktorého vyplýva, v akom rozsahu sa ten ktorý podielový spoluvlastník podieľa na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok, ktorý sa opiera o
zákonné ustanovenie potom nemôže byť nárokom z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.

Obč. zák. Na premlčanie takéhoto nároku potom nemožno aplikovať ustanovenie § 107 Obč. zák., ale je
potrebné vychádzať zo všeobecnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč. zák., ktorá je trojročná. Preto
nárok uplatnený touto žalobou nemôže byť premlčaný.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyne súdu predložili: výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E.

F.E.G., výzvužalobkýňzodňa29.02.2024,reakciužalovanéhonavýzvuzodňa11.03.2024, uznesenie
OR PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 23.6.2022, stanovisko realitnej kancelárie zo dňa 05.02.2024,
potvrdenie o úhrade dane z nehnuteľností, výzvu žalobkýň zo dňa 4.8.2022 s dokladmi o jej doručení
žalovanému.

4. Tunajší súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 68C/36/2024-30 zo dňa 28.05.2024,
proti ktorému žalovaný včas podal odpor, čím zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa
§ 267 ods. 4 CSP.5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobkyne v žalobe neuvádzajú pravdivé skutočnosti a
nesúhlasí so žalovanou sumou ani čo do výšky, ani čo do jej dôvodu. Nepoprel, že predmetný byt je
v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a žalobkýň 1/, 2/ (jeho nevlastných dcér), každý v podiele

1/3–ina. Uviedol, že tento byt užíval 38 rokov spolu s matkou žalobkýň a od jej smrti ho užíva sám,
s konkludentným súhlasom žalobkýň. Tie sami v žalobe uvádzajú, že takýto užívací stav spoločnej
nehnuteľnosti rešpektujú. Ďalej žalovaný tvrdil, že po smrti matky žalobkýň a svojej manželky uzavrel so
žalobkyňami ústnu dohodu o užívaní bytu, predmetom ktorej bolo, že on ostane naďalej bývať v byte,
ponechá si jednu obývateľnú izbu spolu so spoločnými priestormi s príslušenstvom (kuchyňa, kúpeľňa,

wc) a druhá izba bude ponechaná na užívanie žalobkyniam. Žalobkyne si vymedzili túto izbu pre seba,
pričom v jej užívaní im nik nebráni a žalovaný im do tohto ich práva vyplývajúceho zo spoluvlastníctva k
bytu nijako nezasahuje. Nárok žalobkýň na peňažnú náhradu za užívanie bytu za obdobie posledných 3
rokov žalovaný absolútne odmietol. Tvrdil, že medzi podielovými spoluvlastníkmi existuje ústna dohoda
o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti žalovaným. Sumu vyčíslenú žalobkyňami, označil za bezdôvodnú
a spôsob jej výpočtu vychádzajúci z bežného nájmu za absolútne neopodstatnený. Ďalej uviedol, že nie

jepravda,žežalobkynenemôžubytužívať.Obemajúkľúčažalobkyňa1/dobytuajchodieva,lebopodľa
všetkého tam má stále nahlásený trvalý pobyt, na schránke má svoje meno a preberá si na tejto adrese
aj poštu. Celá jedna izba je žalovaným neužívaná, dokonca je zamknutá práve žalobkyňami. Spolu s
touto izbou je možné bez problémov užívať aj chodbu, kuchyňu, kúpeľňu a WC. Označil za nepravdivé
opísanie incidentu o napadnutí a z jeho pohľadu sa tento odohral úplne inak. Práve on bol žalobkyňami

fyzicky napadnutý a to nielen vtedy, ale aj niekoľkokrát potom. Napadli aj pani K., ktorá sa o žalovaného
stará. Napriek tomu, že žalovaný má opodstatnený strach z agresívneho správania sa žalobkýň voči
nemu, nikdy im nebránil vo vstupe do bytu. V byte, ktorý on toho času odkúpil pre jeho nebohú manželku
si neželá nič iné, ako pokojne dožiť. Poukázal na § 139 ods. 1 a 2 OZ, na základe ktorého žalobkyne, ako
podielové spoluvlastníčky mali možnosť zvolať „schôdzu" spoluvlastníkov bytu za účelom rozhodnutia o

hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, pričom pri počte ich hlasov zodpovedajúcim väčšinovému
podielu by žalovaného boli prehlasovali. Nikdy však k takémuto hlasovaniu neprišlo, na základe čoho je
odôvodnený záver, že až doposiaľ žalobkyne s bezodplatným užívaním bytu žalovaným súhlasili. Čo sa
týkanákladovspojenýchsbytom,právežalovanýjeten,čozabytplatívšetkynákladyapoplatkyspojené
s jeho užívaním, a to v plnej výške. Žalobkyne sa nijako na úhradách platieb za energie nepodieľajú, z

čoho tiež možno odvodiť záver, že s takýmto stavom súhlasili.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil: fotografiu poštovej schránky, lekársku správu zo
dňa 07.05.2022 a 08.05.2022, vybrané potvrdenia o úhradách (SIPO, daň z nehnuteľnosti, komunálny
odpad, bytový podnik).

7. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k podanému odporu popreli tvrdenie žalovaného, že medzi
podielovými spoluvlastníkmi bytu existuje ústna dohoda o bezplatnom užívaní spoločného bytu
žalovaným. Uviedli, že nikdy k takej dohode nedošlo. Žalovaný po úmrtí matky žalobkýň, s ktorou v
tomto byte žil v spoločnej domácnosti, zostal v tomto byte bývať a sám ho užíval bez akejkoľvek

dohody so žalobkyňami. Pokiaľ žalobkyne tento stav rešpektovali, nedochádzalo medzi stranami sporu
k nezhodám, avšak akonáhle prejavili záujem podieľať sa na užívaní tohto bytu v miere podľa svojich
spoluvlastníckych podielov, začalo dochádzať k nezhodám a incidentom vyvolaným žalovaným, ktoré
úplne znemožnili žalobkyniam podieľať sa plnohodnotne na užívaní spoločného bytu. Takýto stav
trvá doposiaľ. Skutočnosť, že práve žalovaný sa odmietol akokoľvek dohodnúť na spôsobe užívania

spoločného bytu, preukazujú žalobkyne listom zo dňa 04.08.2022, v ktorom jednak poukázali na konanie
žalovaného, ktorý im znemožňoval podieľať sa na užívaní spoločného bytu a jednak vyzvali žalovaného
navyjadrenie,akýmspôsobombudúspoločnýbytužívať.Žalovanýichvýzvuriadneprevzal,aležiadnym
spôsobom na ňu neodpovedal a v užívaní bytu aj ďalej pokračoval spôsobom, ktorým úplne znemožnil
žalobkyniam podieľať sa na užívaní bytu. Tvrdenie žalovaného o existencii ústnej dohody o bezplatnom

užívaní bytu žalovaným tak nemá žiadne opodstatnenie a je celkom nepravdivé. K námietke žalovaného
týkajúcej sa vyčíslenia žalovanej sumy, žalobkyne uviedli, že uplatnený nárok riadne odôvodnili po
skutkovejajprávnejstránkečodozákladuajvýšky.Odvodzujúhozustanovení§123,§124,§136ods.1
a§137ods.1OZakonárokpodielovýchspoluvlastníkov,ktoríspoločnúvecneužívajú,vočipodielovému
spoluvlastníkovi, ktorý ju užíva sám, na poskytnutie peňažnej náhrady za takéto užívanie. Pokiaľ ide

o výšku uplatneného nároku, táto zodpovedá obvyklej cene nájmu za prenájom porovnateľných bytov
v lokalite, v ktorej sa spoločný byt strán sporu nachádza a ktorá je odvodená od stanoviska realitnej
kancelárie, po odpočítaní podielu žalobkýň na úhradách spojených s vlastníctvom spoločného bytu. Ide
o obvyklý spôsob určenia a preukazovania výšky takéhoto nároku a preto nie je zrejmé, z čoho vychádzatvrdenie žalovaného, že uplatnený nárok je vyvodený bez právneho dôvodu a spôsob jeho výpočtu je
absolútne neopodstatnený. Žalobkyne nepopreli, že majú kľúče od spoločného bytu, kde majú v jednej
izbe uložené nejaké svoje veci. Rozhodne však popreli, že by mohli predmetný byt riadne užívať a

že by mali v ňom zamknutú jednu izbu. Je to práve žalovaný, kto bez súhlasu žalobkýň izby v byte
zamyká. Dôvodom nemožnosti užívať byt zo strany žalobkýň, je jednak priestorové usporiadanie bytu,
ktoré neumožňuje jeho riadne užívanie v súlade s jeho účelovým určením všetkým spoluvlastníkom
a jednak správanie sa žalovaného v minulosti počas ojedinelých návštev žalobkýň v byte. Tým, že
žalovaný v byte sústavne býva a užíva všetky jeho časti, ktoré ani nie sú spôsobilé na užívanie spoločne

s ďalšími osobami, sú žalobkyne z riadneho užívania bytu celkom vylúčené. Jediným variantom
rovnocenného užívania spoločného bytu všetkými 3 podielovými spoluvlastníkmi by mohlo byť len
pravidelné periodické striedanie jednotlivých spoluvlastníkov vo výlučnom užívaní spoločného bytu po
stanovený čas. Žalovaný však nikdy takýto spôsob užívania bytu nenavrhol a z jeho správania po úmrtí
matky žalobkýň je zrejmé, že byt chce naďalej sám užívať. Z tohto dôvodu sú jeho tvrdenia o možnosti
užívania bytu žalobkyňami celkom neopodstatnené a skutočnosť je taká, že žalobkyne sa pre spôsob

užívania bytu žalovaným a pre jeho správanie sa voči nim počas ich prítomnosti v byte, nemôžu vôbec
na užívaní bytu podieľať a tento užívať v miere porovnateľnej so žalovaným, hoci spoluvlastnícke podiely
žalobkýň a žalovaného na tomto byte sú rovnaké. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobkyne ako podielové
spoluvlastnícky mali možnosť zvolať schôdzu spoluvlastníkov za účelom rozhodnutia o hospodárení so
spoločnou vecou, pričom k takémuto hlasovaniu neprišlo a doposiaľ žalobkyne s bezplatným užívaním

bytu žalovaným súhlasili, žalobkyne uviedli, že podmienkou uplatnenia predmetného nároku nie je
rozhodnutie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločným bytom, obsahom ktorého by
bol nárok žalobkýň na náhradu za užívanie ich spoluvlastníckych podielov žalovaným, ale uplatnený
nárok žalobkýň vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. To znamená, že ak nebolo spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 139 ods. 2 OZ rozhodnuté spoluvlastníkmi o inom spôsobe hospodárenia

so spoločnou vecou, majú všetci spoluvlastníci právo podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere
svojich podielov. Pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov za takéhoto stavu užíva spoločnú vec sám, majú
zostávajúci spoluvlastníci nárok na poskytnutie náhrady za takéto užívanie spoločnej veci v rozsahu
ich spoluvlastníckych podielov. Dedukcia žalovaného, že ak neprišlo k hlasovaniu spoluvlastníkov o
tom, že žalobkyne majú právo na náhradu za užívanie spoločného bytu žalovaným, tak žalobkyne s

bezodplatným užívaním bytu žalovaným súhlasili, nemá žiadne zákonné, ale ani logické opodstatnenie
a je celkom nenáležitá. K námietke žalovaného, že žalobkyne by sa mali spolupodieľať na nákladoch
za užívanie bytu, žalobkyne uviedli, že niet žiadneho dôvodu, aby sa spolupodieľali na nákladoch za
užívanie bytu, pokiaľ tento byt užíva sám žalovaný. Za stavu, kedy žalobkyne nemôžu spoločný byt
užívať a tento užíva sám žalovaný, sú žalobkyne povinné podieľať sa len na nákladoch spojených s

vlastníctvom bytu, čo sú náklady na daň z nehnuteľností, ktorú riadne žalobkyne hradia a na správu bytu
Táto skutočnosť bola zohľadnená pri ustálení výšky uplatneného nároku. Na nákladoch spojených s
bežným užívaním bytu je povinný sa podieľať výlučne žalovaný, keďže ide o náklady predovšetkým za
spotrebu elektrickej energie, vody, plynu a tepla, ktoré spotrebúva len žalovaný. Z uvedených dôvodov
na žalobe v celom rozsahu zotrvali.

8. Žalovaný v duplike uviedol, že daň z nehnuteľností platí žalobkyňa 1/ až od roku 2023. Uviedol,
že pôvodcami uvádzaných nezhôd a incidentov boli vždy žalobkyne a žalovaný sa len bránil. Trvá na
tom, že žalobkyne mu neposlali žiadny návrh na konkrétny spôsob užívania bytu. List ktorý je prílohou
ich vyjadrenia je dôkazom len toho, že ho oslovili a dopytovali sa na jeho návrh užívania spoločného

bytu. Žalovaný si na tento list, ani na to, či ho prevzal nespomína. Potvrdenie o doručení zásielky
je nečitateľné. Podľa § 139 OZ žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky mali možnosť vyplývajúcu
zo zákona usporiadať stretnutie spoluvlastníkov za účelom rozhodnutia o hospodárení so spoločnou
vecou s tým, že žalovaného mohli ľahko prehlasovať. Žiadne takéto hlasovanie nebolo a žalovaný teda
nemohol byť nikdy ani informovaný o žiadnej dohode žalobkýň o užívaní. Platí preto ich konkludentný

súhlas s užívaním tak, ako tomu je, čo vyplýva aj z ich vyjadrenia, kde uvádzajú, že žalobkyne stav
užívania spoločného bytu samotným žalovaným rešpektovali. Jedna celá izba je ponechaná na užívanie
žalobkyniam, ktoré sami vo vyjadrení potvrdzujú, že tam majú uložené svoje veci, rovnako potvrdili, že
majú od bytu kľúče. Do ich izby sa nedostane nik iný ako ony, lebo len ony majú od nej kľúče. Ak byt
nechceli žalobkyne užívať mohli už dávno svoju izbu vypratať a vrátiť žalovanému svoje kľúče od bytu.

Uvedené potvrdzuje existenciu dohody o bezodplatnom užívaní bytu, resp. že žalobkyne tiež byt užívajú.
Trvá na tom, že výpočet žalobkýň je nesprávny, nakoľko nezohľadnili fakt, že byt tiež užívajú. Žalovaný
súdu navrhol žalobu zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.06.2025, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia
nedostavil. O uvedenom termíne pojednávania bola dňa 27.05.2025 riadne vyrozumená vtedajšia
právna zástupkyňa žalovaného A. I. C., s ktorou však žalovaný dňa 09.06.2025 podpísal Dohodu

o ukončení zastupovania.

10. Súd na pojednávaní dňa 17.06.2025 vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/ a 2/,
oboznámením predložených listinných dôkazov, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav
veci:

11. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú – každý v 1/3-ine - podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. E. G., obec E. F. E. G., okres
E. F. E. G. ako: byt č. X, na prízemí, vo vchode D. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho
na parc. č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve. Uvedený byt pozostáva zo vstupnej chodby,

samostatnej kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a WC. Príslušenstvo bytu tvorí pivnica nachádzajúca sa v
suteréne bytového domu a jeho celková plocha je 51,82 m2.

12. Nebolo sporné ani to, že uvedený byt strany sporu nadobudli dedením po matke žalobkýň, ktorá
bola zároveň manželkou žalovaného. Žalovaný v uvedenom byte dlhé roky žil v spoločnej domácnosti

s matkou žalobkýň a po jej smrti zostal v tomto byte naďalej bývať. Žalobkyne od uvedeného bytu majú
kľúče, pričom v jednej miestnosti uvedeného bytu majú odložené nejaké svoje veci.

13. Žalobkyňa 1/ v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sporný byt patril pôvodne matke žalobkýň,
ku ktorej sa neskôr prisťahoval žalovaný. Mama sa ako 60 ročná so žalovaným zosobášila. Matka

žalobkýň zomrela XX.XX.XXXX, pričom predmetný byt následne zdedili obe žalobkyne a žalovaný,
každý v 1/3-ine. V byte zostal bývať žalovaný, ktorý v podstate nemá kam ísť. Jeho správanie
k žalobkyniam sa však po smrti mamy úplne zmenilo. Začal im vulgárne nadávať a podobne, čo
žalobkyne aj riešili cez príslušné úrady. V predmetnom byte žalovaný býva zadarmo, pričom sa
k žalobkyniam nevhodne správa, preto podali žalobu. Pani K., ktorú žalovaný spomína, osobne

nepozná. Objavila sa v byte pár mesiacov po smrti ich mamy, pričom im tvrdia, že je opatrovateľkou
žalovaného. Nikdy si nepýtal súhlas na to, aby menovaná v byte mohla bývať. Žalobkyňa 1/ má stále
od sporného bytu kľúče a doposiaľ tam má nahlásený trvalý pobyt, hoci žije inde. Chodieva si tam
pravidelne kontrolovať poštu. Príde k bytu, zazvoní a čaká, či jej niekto otvorí. Zväčša byt nedokáže
odomknúť, pretože žalovaný máva zvnútra zastrčený kľúč. Keď jej po dlhšej chvíli zvyknú otvoriť, len

sa spýta, či tam má nejakú poštu a túto si medzi dverami prevezme. Vo vnútri v byte bola naposledy
pred asi rokom, tiež kvôli pošte. Ohľadne incidentu z mája 2022 žalobkyňa 1/ uviedla, že žalovaný ich
so sestrou zavolal, aby si prišli do bytu vziať veci po ich mame. Žalovaný bol v tom čase hospitalizovaný
v nemocnici. V čase, keď boli v byte, žalovaného prepustili z nemocnice. Žalovanému vtedy povedali,
že v byte ešte zostanú. Potom počula, ako prišla do kuchyne za žalovaným pani K. a niečo mu povedala.

Nevie čo, ale žalovaný z ničoho nič vybehol z kuchyne a prišiel k žalobkyni 1/ aj s barlou, začal ju
šticovať a napadol ju. Žalobkyňa 1/ chcela volať políciu, tú však následne zavolala pani K.. Žalovaný sa
pred prítomnou hliadkou vyhrážal, že ju zabije, preto ho polícia vzala do cely predbežného zadržania. Na
druhý deň ho prepustili. Pani K. po tomto incidente nezostala v byte. Žalobkyňa 1/ išla kvôli zraneniam na
pohotovosť. Od uvedeného incidentu sa do spoločného bytu snaží vôbec nechodiť. Akýkoľvek rozumný

dohovor, dohoda so žalovaným je nemožná. Ponúkali mu, že ho vyplatia, alebo nech on vyplatí ich, ale
on s tým nesúhlasil. Na výzvu, ktorú mu zaslali neodpovedal, dokonca poprel, že by nejakú dostal.

14. Žalobkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že je pravdou, čo uviedla jej sestra. Aj ona má od spoločného bytu
kľúče, avšak nebola tam od uvedeného konfliktu v máji 2022. Nevie uviesť, prečo tento konflikt vznikol,

ale domnieva sa, že kvôli tomu, že tam chceli so sestrou zostať a pani K. to vadilo. Ohľadne zdravotného
stavu žalovaného uviedla, že určite má nejaké zdravotné neduhy, avšak nejde o ležiaceho pacienta.
Je schopný obstarať si všetko sám. Ona osobne mala so žalovaným ešte jeden incident niekedy na
jeseň 2022, keď si prišla do bytu zobrať teplú vodu, aby mohla mame na hrobe umyť svietniky od
vosku. Žalovaný na ňu vtedy zaútočil, že či platí za vodu, keď si ju odtiaľ berie. Od toho momentu

žalobkyňa 2/ do toho bytu vôbec nechodí a vodu na umytie hrobu si vozí z D.. O spôsobe užívania bytu
sa s ňou žalovaný žiadnym spôsobom nerozprával. Rovnako si od nej nepýtal ani súhlas na užívanie
predmetného bytu zo strany pani K.. Žalobkyňa ju pozná len z videnia, nevie bližšie, o koho ide.15. Z výzvy zo dňa 04.08.2022 vyplýva, že žalobkyne žalovaného písomne vyzvali na písomné
vyjadrenie sa k užívaniu spoločného bytu. V nej okrem iného poukazujú na nevhodné správanie sa
žalovaného, kedy uvádzajú, že si nárokuje na všetko. Odmieta žalobkyniam vydať ich veci (zo školských

čias, fotografie, veci po ich matke...). Poukazujú na to, že do bytu nemajú prístup, nakoľko žalovaný
ponecháva zastrčený kľúč vo dverách zvnútra, počas svojej neprítomnosti umožňuje do bytu vstup iným
osobám atď.

16. Z listiny označenej ako Výzva na usporiadanie právnych vzťahov z užívania spoločnej veci a na

zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoločnej veci zo dňa 29.02.2024 vyplýva, že žalobkyne
prostredníctvom právneho zástupcu oslovili žalovaného so žiadosťou o uzatvorenie dohody, ktorou
by došlo k usporiadaniu spoluvlastníckych práv vo vzťahu k užívaniu ich spoločného bytu výlučne
žalovaným. Navrhli žalovanému, aby za užívanie bytu hradil každej žalobkyni sumu 123,85 € mesačne,
s tým, že by takúto sumu uhradil za obdobie predchádzajúcich 3 rokov.

17. Žalovaný na uvedený list reagoval listom zo dňa 11.03.2024 označeným ako Reakcia na výzvu
na usporiadanie právnych vzťahov z užívania spoločnej veci a na zaplatenie peňažnej náhrady za
užívanie spoločnej veci zo dňa 29.02.2024, v ktorom uviedol, že si je vedomý, že predmetný byt je
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. On však v tomto byte žil s matkou žalobkýň viac ako 38
rokov, investoval do neho čas aj peniaze a má k nemu citový vzťah. V čase keď sa byt odkupoval

do súkromného vlastníctva poskytol matke žalobkýň peniaze na jeho odkúpenie. V dedičskom konaní
po matke žalobkýň sa rozprávali o možnosti vyporiadania a prípadného zriadenia vecného bremena
zodpovedajúceho právo doživotného užívania bytu, avšak nakoniec sa takto nedohodli. Dohodli sa tak,
že žalovaný zostane v byte bývať, ponechá si jednu obývateľnú izbu a žalobkyne budú užívať druhú izbu,
samozrejme aj so spoločnými priestormi s príslušenstvom (kuchyňa, kúpeľňa, WC). Žalobkyne majú od

bytu kľúče, môžu tam kedykoľvek prísť, čo znamená, že de facto byt takisto užívajú a žalovaný im do
užívania nijako nezasahuje. Žalobkyne si zamkli druhú izbu napriek tomu, že žalovaný tam mal svoj
majetok v podobe nábytku. Tým, že nemá do tejto izby prístup, nevie skontrolovať, v akom stave nábytok
je a či tam vôbec ešte je. Žalovaný nevie, či v danej izbe náhodou netečie radiátor alebo neplesnivejú
steny, alebo niečo iné nemôže ohrozovať užívanie bytu ako celku. Nemá vedomosť o tom, či žalobkyne

zabezpečujú upratovanie zamknutej izby, umývanie okien a pod. Žalobkyne si vymedzili túto izbu pre
seba, v jej užívaní im nik nebráni a žalovaný im do tohto práva nijak nezasahuje. Naopak, žalobkyne sa
nepodieľajú na nákladoch za užívanie bytu, ktoré má žalovaný právo požadovať 3 roky spätne. Poukázal
na to, že sa domnieva, že dohoda o užívaní bytu existuje a pokiaľ túto žalobkyne chcú modifikovať, je
pripravený na rokovania o započítaní nájomného ako aj úhrad nákladov za tento byt.

18. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, odboru
poriadkovej polície č. ČVS: L./E. zo dňa 23.06.2022 vyplýva, že začaté trestné stíhanie pre prečin
Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona postupujú odboru všeobecnej a vnútornej
správy Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom na prejednanie priestupku, lebo výsledky

skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale mohlo by sa jednať o priestupok.
Z odôvodnenia vyplýva, že dňa 07.02.2025 v čase od 20:30 hod. do 21:30 hod. na adrese H. XXXX/X,
E. F. E. G. páchateľ J. B. po predchádzajúcej hádke s I. B. (žalobkyňa 1/) viackrát udieral francúzskou
palicou, chytil ju pod krk a na A. B. počas incidentu kričal, že ich obe zabije, pričom toto konanie vzbudilo
vpoškodenýchdôvodnúobavuoživotazdravie.Zuvedeného uzneseniavyplýva,žeJ.B.bolvsúvislosti

s týmto incidentom aj zadržaný a obmedzený na osobnej slobode. Z vykonaných výsluchov v trestnom
konaní vyplynulo, že v daný deň došlo k verbálnemu aj fyzickému konfliktu medzi žalovaným, jeho
priateľkou a zároveň opatrovateľkou J. K., žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/. Dôvodom bola skutočnosť,
že žalobkyne chceli v uvedenom byte prespať, čo viedlo na strane žalovaného k výraznej verbálnej aj
fyzickej agresivite voči žalobkyniam. Žalobkyne sa v uvedenom byte nachádzali už od predošlého dňa

z dôvodu, že na požiadanie žalovaného, ktorý bol pred tým v nemocnici, prišli spoločný byt upratať.
Výpovede žalobkýň, J. K. a žalovaného ohľadne presného priebehu daného konfliktu sa rôznia, preto
nie je z nich možné jednoznačne ustáliť ani len vyvolávajúcu príčinu. Je však zrejmé, že ich vzájomné
vzťahy trpia napätím, k čomu prispieva aj prítomnosť J. K. v spoločnom byte. Polícia konanie žalovaného
v danom prípade vyhodnotila ako skratovité s prihliadnutím na vyšší vek a psychické rozrušenie a únavu

žalovaného v daný deň, preto vec odstúpili na priestupkové konanie.

19. Z predloženého stanoviska spoločnosti MSS, s.r.o., Malinovského 1232/16, Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 05.02.2024 k odhadovanej tržnej hodnote prenájmu predmetného spoločného bytu vyplýva, žeprenájom dvojizbových bytov v obdobnej lokalite sa v čase od 01.03.2020 do 31.12.2023 pohyboval
v priemere vo výške 450 € / mesiac + energie a poplatok za správu. Pri tejto sadzbe by za uvedené
obdobie bola celková výška nájmu 20.700 €/byt (t.j. 6.900 € / osoba / obdobie). Platba do fondu opráv

by za uvedené obdobe bola v celkovej výške 3.609,22 € (t.j. 1.203,07 € / osoba / obdobie). Ak by bola
v tomto období podpísaná nájomná zmluva, výška nájomného, ktorú by hradil 1/3 vlastník ostatným
vlastníkom (v podiele 2/3), je vo výške 11.393,85 €.

20. Z predloženej lekárskej správy NsP Nové Mesto nad Váhom n.o. týkajúcej sa J. K. vyplýva, že dňa

07.05.2022 o 22:13 hod. boli u nej zistené čerstvé povrchové kožné hematómy a opuch v okolí ľavého
oka a akcelerovaná arteriálna hypertenzia t.č. stresovo podmienená. Z lekárskej správy M. E. K. zo dňa
08.05.2022 súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti.

21.Zpredloženýchpríjmovýchpokladničnýchdokladov,SIPOdokladovajročnéhovyúčtovania vyplýva,
že žalovaný riadne vykonáva úhrady dane z nehnuteľností, ako aj príslušných poplatkov spojených

s vlastníctvom sporného bytu. Poplatok odvádzaný do fondu opráv predstavoval v roku 2023 sumu
963,84 €, čo je 80,32 € mesačne.

22. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobkyne riadne platia daň
z nehnuteľností za spoločný byt.

23. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej i len OZ ), vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 124 OZ, vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

25. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

26. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

27. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

28. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

30. Súd mal preukázané, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú každý v 1/3- ine podielovými
spoluvlastníkmi bytu č. X, na prízemí, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na
parc. č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. E.

G.. Uvedený byt pozostáva zo vstupnej chodby, samostatnej kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a WC a
prislúcha k nemu pivnica v suteréne bytového domu. Celková plocha bytu je 51,82 m2. Spoločný byt
užíva na svoje bývanie výlučne žalovaný, a to od 25.02.2020, kedy došlo k úmrtiu matky žalobkýň
a manželky žalovaného. Žalovaný riadne uhrádza príslušné poplatky spojené s užívaním sporného bytu
s výnimkou dane z nehnuteľností, ktorú hradí každý spoluvlastník sám vo výške zodpovedajúcej veľkosti

jeho spoluvlastníckeho podielu .

31. Nebolo sporné, že žalovaný neposkytuje žalobkyniam žiadnu náhradu za užívanie spoločnej veci
nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.

32. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi ním a žalobkyňami v minulosti došlo k uzatvoreniu ústnej dohody,
na základe ktorej má on právo bezplatne výlučne užívať spoločný byt na bývanie a žalobkyne majú
v tomto byte vyhradenú 1 izbu, ktorú môžu plnohodnotne užívať, v tomto smere žalovaný neuniesol
svoje dôkazné bremeno. Jednak preto, že nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by existenciu takejto ústnejdohody preukazoval a jednak preto, že vo svetle ostatných vykonaných dôkazov sa takéto tvrdenie javí
viac ako nepravdepodobné.

33. V rade prvom, niet pochýb o tom, že vzájomné vzťahy žalovaného a žalobkýň sú viac ako
narušené, o čom svedčí závažný incident, ku ktorému došlo v spoločnom byte dňa 07.05.2022 vo
večerných hodinách. Vychádzajúc z predloženého uznesenia OR PZ v Novom Meste nad Váhom,
odboru poriadkovej polície zo dňa 23.06.2022, je zrejmé, že vzájomné vzťahy spoluvlastníkov sú viac
ako napäté, čomu neprispieva ani skutočnosť, že žalovaný, hoci je minoritným vlastníkom sporného

bytu, bez súhlasu, ak nie proti vôli žalobkýň, umožňuje v spoločnom byte zdržiavanie sa svojej
opatrovateľky a zároveň priateľky J. K.. Nič totiž nenasvedčuje tomu, že by medzi žalovaným a J. K.
išlo o opatrovateľský vzťah na komerčnej báze v rozsahu stanoveného počtu hodín, keďže z uznesenia
polície vyplýva, že J. K. prišla so žalovaným dopoludnia z nemocnice a nachádzala sa v sporom byte
večer ešte aj po 20. hodine, kedy sa žalovaný údajne mal chystať do postele. Z výpovedí zúčastnených
osôb v trestnom konaní nakoniec vyplynulo, že podľa všetkého práve prítomnosť J. K. v danom byte

zohrala kľúčovú rolu pri vzniku zmieneného konfliktu a vyvolaniu osobnej agresie žalovaného voči
žalobkyniam.

34. V rade druhom, pri výmere bytu cca 52 m2, ktorý má len 2 obytné izby a len jednu kúpeľňu,
WC a kuchyňu je jednoznačne vylúčené, aby tento mohol byť plnohodnotne využívaný súčasne 3

rovnocennými spoluvlastníkmi, pokiaľ bolo preukázané, že ich vzťahy nie sú ideálne. Za situácie, kedy
medzi spoluvlastníkmi došlo ku konfliktu, ktorý si vyžiadal privolanie polície, zadržanie žalovaného
a následné lekárske ošetrenie viacerých zúčastnených osôb, vôbec nemožno ani len uvažovať nad
potenciálnou možnosťou akejkoľvek formy spoločného užívania daného bytu.

35. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo, že žalobkyne nemajú do bytu taký prístup aký
by zodpovedal veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, nakoľko poukazovali na to, že obyčajne majú
problém sa do uvedeného bytu dostať kvôli zastrčenému kľúču z vnútornej strany dverí, pričom trvá dlho,
nežimžalovanývôbecotvorí.Žalobkyneboli nútenéžalovanéhopísomnevyzývaťkumožneniuprístupu
k veciam pochádzajúcim z ich detstva, ktoré sa stále nachádzajú v uvedenom byte, kde v minulosti žili

spolu so svojou matkou, teda ide o ich „rodičovský“ byt.

36. Za tejto situácie preto nemožno od žalobkýň spravodlivo očakávať, aby bez náhrady strpeli užívanie
spoločného bytu žalovaným na ich úkor, t.j. nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Súd preto
vyhodnotil nárok žalobkýň voči žalovanému na peňažnú náhradu za užívanie spoločného bytu nad

rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina za plne dôvodnú a opodstatnenú a žalovaného zaviazal
poskytnúť žalobkyniam peňažnú náhradu zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej z
nich t.j. v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom 1/3 + 1/3.

37. Pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady, túto súd stanovil v súlade s predloženým stanoviskom realitnej

kancelárie MSS, s.r.o., z ktorej vyplýva, že cena komerčného prenájmu za dvojizbové byty v podobnej
lokalite sa v období od 01.03.2020 do 31.12.2023 pohybovala na úrovni 450 € mesačne bez energií
a ostatných poplatkov spojených s užívaním bytu. Uvedená výška komerčného nájmu nebola žalovaným
účinne popretá, preto súd pri svojom rozhodovaní z nej vychádzal. Na tomto mieste však súd uvádza, že
uvedená suma sa súdu javila absolútne primeraná aj vzhľadom na súdu dostupné informácie o cenách

za prenájom obdobných nehnuteľností v meste Nové Mesto nad Váhom.

38. Každej žalobkyni tak súd priznal voči žalovanému peňažnú náhradu vo výške 123,85 € / mesiac. Pri
svojom výpočte súd vychádzal z výšky preukázaného komerčného prenájmu 450 € mesačne, z čoho
na spoluvlastnícky podiel 1/3-ina pripadá suma 150 €/ mesačne, ktorá však bola znížená o sumu 26,15

€/ mesačne, zodpovedajúcu povinnému odvodu do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.
Uvedenú náhradu žalobkyniam priznal za požadované obdobie od 19.04.2021 do 19.04.2024, t.j. za
36 mesiacov, čo v číselnom vyjadrení predstavuje sumu 4.458,60 € pre každú žalobkyňu (123,85 € x
36 mesiacov).

39. Nárok žalobkýň ako podielových spoluvlastníčok predmetného bytu na priznanú peňažnú náhradu
voči žalovanému, ktorý spoločnú vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu nachádza
oporu v ustanovení § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní primárne
vychádzal.40. Žalovaného tak súd zaviazal zaplatiť sumu 4.458,60 € žalobkyni 1/ a sumu 4.458,60 € žalobkyni 2/,
a to v štandardnej paričnej lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté dôkazy, súd pre nadbytočnosť nevykonal ohliadku spoločného bytu,
pretože je zrejmé, že nemožno užívať dvojizbový byt o výmere cca 52 m2 s jednou kuchyňou, kúpeľnou
a WC tromi rovnocennými spoluvlastníkmi v situácii, kedy sú ich vzájomné vzťahy konfliktné do takej
miery, že si vyžiadali zásah polície. Súd nevykonal ani výsluch žalovaného, pretože tento sa na

nariadené pojednávanie svojvoľne a bez ospravedlnenia nedostavil. Nevykonal ani výsluch svedkyne
K., pretože strany sporu neuviedli, ktorú z rozhodujúcich skutočností by táto svedkyňa mohla objasniť.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalobkyniam 1/ a 2/ priznal
proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.